Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/79/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200570 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200570.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: GATIAL, s.r.o. so sídlom Neresnícka cesta 6430, 960 01 Zvolen, IČO: 45 002 142, zast. JUDr. Máriou Kuttnerovou, advokátkou so sídlom Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1100301/1/37801/2015/14003 zo dňa 26. januára 2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/37801/2015/14003 zo dňa 26. januára 2015 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 9614401/5/4647471/2014/Dru zo dňa 15. októbra 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 330,35 Eur, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 260,35 Eur a iných trovách konania vo výške 70 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Banská Bystrica - Zvolen (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) rozhodnutím č. 9614401/5/4647471/2014/Dru zo dňa 15. októbra 2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“ alebo „Daňový poriadok“) určil obchodnej spoločnosti GATIAL s.r.o, Zvolen (ďalej aj „žalobca“ alebo „daňový subjekt“) ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 83 523,36 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010, nepriznal nadmerný odpočet v sume 61 456,24 Eur a vyrubil daň v sume 22 067,12 Eur. Prvostupňový správny orgán poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na skutočnosť, že u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vykonal daňovú kontrolu o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9614401/5/4003533/2013/Dru dňa 03. septembra 2013, pričom na základe vyjadrenia žalobcu ako daňového subjektu vypracoval dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou. Protokol bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 16. septembra 2013. Prvostupňový správny orgán pôvodne vydal dodatočný platobný výmer č. 9614401/5/4341075/2013/Dru dňa 24. septembra 2013, ktorý žalovaný v dôsledku podaného odvolania svojím rozhodnutím č. 1100301/1/18871/2014/14003 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní prvostupňový správny orgán postupoval podľa prechodného ustanovenia § 165b Daňového poriadku a pokračoval vo vyrubovacom konaní podľa ustanovení § 68 Daňového poriadku. Žalovaný vo vyrubovacom konaní následne nepredložil žiadne požadované doklady za zdaňovacie obdobie december 2010, neumožnil opätovne preveriť doklady, doplniť existujúce dôkazy, resp. získať nové, nenavrhol žiadne dôkazy vo vyrubovacom konaní. Žalobca sa počas vyrubovacieho konania vyjadroval výlučne k tomu, aby bol nastolený právny stav a opakovane žiadal o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2010 vo výške 61 456,24 Eur. Správca dane tak s poukazom na § 3, § 3 ods. 2 a § 24 ods. 1 a ods. 4 Daňového poriadku, zotrval na zhromaždených dôkazoch, ktoré boli získané počas daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 a s ktorými bol daňový subjekt oboznámený protokolom zo dňa 03. septembra 2013 a jeho dodatkom vypracovaným dňa 16. septembra 2013. V priebehu vyrubovacieho konania mal daňový subjekt dostatočný časový priestor sa k týmto dôkazom vyjadriť. Nakoľko v priebehu vyrubovacieho konania daňový subjekt nepredložil žiadne nové dôkazy správca dane zotrval na zisteniach a dôkazoch zhromaždených počas daňovej kontroly. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že správca dane preveroval žalobcom uplatnené oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.222/2004 Z.z.“ alebo „Zákon o DPH“) v sume 132 800,- Eur z vystavených faktúr vyhotovených spoločnosťou NAP-DLABAJ Kft. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť a napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil v daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, z ktorých si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, správca dane konštatoval, že v prípade odberateľa spoločnosti NAP-DLABAJ Kft nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi daňovým subjektom GATIAL, s.r.o. a daňovými subjektmi z iného členského štátu ako odberateľmi. Kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, pričom rozdiel základu dane predstavuje celkom 132 800,- Eur. Žalobca ako daňový subjekt si ďalej v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 62 876,50 Eur, ktoré odpočítanie vzniklo z dodávateľskej faktúry od spoločnosti ALABASTER - ONYX, s.r.o., so sídlom Sobrance, IČO: 43 839 444, z faktúry č. 10VF1201 zo dňa 07. decembra 2010 za nákup tovaru second hand kvalita AAA+ množstvo 20 000 kg, jednotková cena 16,40 Eur, celkom 390 320,- Eur. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly na základe zistení iných miestne príslušných správcov dane spochybnil dodanie tovaru dodávateľskými spoločnosťami v rámci zistených reťazových dodávok medzi spoločnosťou GATIAL, s.r.o., Zvolen, ktorá mala údajne nakúpiť tovar od spoločnosti ALABASTER-ONYX, s.r.o., Sobrance, ktorá údajne nadobudla tovar od spoločnosti MUNGO Development s.r.o., Vysoká nad Uhom a táto mala údajne nadobudnúť tovar od spoločnosti OTOJEM, s.r.o., Bratislava. Správca dane ako dôkaz pri daňovej kontrole použil zistenia z výsledku kontroly Daňového úradu Sobrance, ktorý ukončenou daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie december 2010 neuznal daňovému subjektu ALABASTER-ONYX, s.r.o., uplatnené odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti MUNGO Development, s.r.o.. Daňový úrad Sobrance v tomto prípade nepovažoval vznik daňovej povinnosti u dodávateľa MUNGO Development, s.r.o., a tým právo odpočítať daň platiteľom ALABASTER - ONYX, s.r.o. za reálne preukázané, nakoľko u kontrolovaného subjektu bol prijatý záver, že zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené a jednalo sa len o vystavovanie faktúr v rámci reťazových obchodných vzťahov. Tak isto pri výkone daňovej kontroly bolo zistené, že kontrola za zdaňovacie obdobie november 2010 bola vykonaná miestne príslušným správcom dane aj u platiteľa MUNGO Development, s.r.o. so záverom, resp. zistením správcu dane, že k nákupu tovaru second hand kvality AAA+ od dodávateľa OTOJEM, s.r.o., Bratislava, nedošlo, pretože sa nepreukázalo, že uvedený tovar bol do spoločnosti MUNGO Development, s.r.o. prepravený. Miestnymi zisťovaniami uskutočnenými miestne príslušnými daňovými úradmi platiteľa OTOJEM, s.r.o. a platiteľa MUNGO Development, s.r.o. nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a správca dane konštatoval, že tovar reálne platiteľ nedodal, ale iba vystavil faktúry za dodanie tovaru. V nadväznosti na uvedené skutočnosti správca dane prijal záver, že zdaniteľné obchody medzi dodávateľskou spoločnosťou OTOJEM, s.r.o., MUNGO Development, s.r.o., ALABASTER-ONYX, s.r.o. a žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom neboli reálne uskutočnené. Uvedený záver podporuje skutočnosť, že miestne príslušný správca dane dodávateľa MUNGO Development, s.r.o. dokázal, že pre uvedený daňový subjekt nebol prepravený žiadny tovar od spoločnosti OTOJEM, s.r.o., a tak tento nemohol byť dodaný kontrolovanej spoločnosti GATIAL, s.r.o. a následne ani jeho ďalším odberateľom. Prvostupňový správny orgán zároveň konštatoval, že platiteľ ALABASTER- ONYX, s.r.o. nemohol tovar reálne dodať žalobcovi, iba vystavil faktúru za dodanie tovaru a faktúru za uskladnenie tovaru. Nakoľko daňová povinnosť je viazaná na fyzické dodanie tovaru a nielen na vystavenie faktúry pre odberateľa spoločnosti GATIAL, s.r.o., Zvolen, správca dane neuznal odpočítanie dane. Správca dane mal za preukázané, že podmienky pre poskytnutie výhody boli vytvorené umelo, obchodné operácie neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania daňovej výhody, ktorá nie je v súlade s cieľom komunitárneho práva. Daňový subjekt tak nepreukázal vznik práva na odpočítanie dane. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že platiteľ dane si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, pri ktorých správca dane spochybnil uskutočnenie zdaniteľného obchodu a daňový subjekt tak porušil § 49 ods. 1 Zákona o DPH, § 49 ods. 2 Zákona o DPH a § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri výkone daňovej kontroly a v celom daňovom konaní vyšlo najavo. Pokiaľ teda pri zhodnotení dôkazov na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti. Je tomu tak z dôvodu, že preukázanie reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov nespočívalo vo formálnej deklarácii predložením dodávateľských a odberateľských faktúr, ale tieto museli mať povahu faktu, t.j. museli nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť. Na základe zistených skutočností a výsledkov vykonanej daňovej kontroly u žalobcu ako daňového subjektu bol zistený rozdiel dane oproti podanému daňovému priznaniu vo výške 83 523,36 Eur. Vo vzťahu k protokolu a daňovej kontrole prvostupňový správny orgán konštatoval, že zotrval na zisteniach uvedených v protokole č. 9614401/5/4003533/2013/Dru zo dňa 09. septembra 2013 a dodatku, a teda na skutočnosti, že žalobca si odpočítal daň z faktúry vystavenej dodávateľom, spoločnosťou ALABASTER- ONYX, s.r.o. za dodanie tovaru neoprávnene, nakoľko dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovení Zákona o DPH a tým odberateľovi - spoločnosti GATIAL, s.r.o. nevzniklo právo daň odpočítať. Protokol o zistení oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu vrátane jeho dodatku, obsahuje náležitosti a dôkazy podľa ustanovenia § 15 ods. 11 Zákona o DPH, a teda je preukázané kontrolné zistenie, ktoré správca dane dostatočne preskúmal. Prvostupňový správny orgán ako správca dane zotrval na zhromaždených dôkazoch, ktoré boli získané počas daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 a s ktorými bol daňový subjekt oboznámený protokolom o daňovej kontrole a jeho dodatkom vypracovaným dňa 16. septembra 2013. V priebehu vyrubovacieho konania, do ktorého bol správca dane vrátený odvolacím orgánom, mal daňový subjekt dostatočný časový priestor sa k týmto dôkazom vyjadriť. Daňový subjekt pritom v priebehu vyrubovacieho konania nepredložil žiadne nové dôkazy, a preto prvostupňový správny orgán - správca dane zotrval na zisteniach a dôkazoch zhromaždených počas daňovej kontroly. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 1100301/1/37801/2015/14003 zo dňa 26. januára 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu považoval žalovaný za zrozumiteľné a v napadnutom rozhodnutí nezistil žiaden rozpor s právnymi predpismi. K jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v podanom odvolaní žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu, keď podľa ustanovení § 68 Daňového poriadku pokračoval vo vyrubovacom konaní. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že daňová kontrola nebola ukončená, žalovaný uviedol a poukázal na dátumy týkajúce sa prerušenia daňového konania, dátumy začatia daňového konania a ukončenia daňovej kontroly prerokovaním protokolu. Mal zistené, že daňová kontrola trvala celkom 6 mesiacov a 3 dni. Žalovaný zároveň uviedol, že pokiaľ daňový subjekt uplatnil námietku nezákonnosti vo vzťahu k začatiu daňovej kontroly, daňová kontrola bola začatá a vykonávaná v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon č.511/1992 Zb.“ alebo „Zákon o správe daní a poplatkov“), ako aj v súlade s § 79 ods. 1 Zákona o DPH. Bolo tak z toho dôvodu, že daňový subjekt v daňovom priznaní nevyznačil splnenie podmienok podľa § 79 ods. 3 Zákona o DPH. Pokiaľ správca dane vydal upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dňa 28. februára 2011 a daňová kontrola začala v zmysle upovedomenia dňa 16. marca 2014, začala v zákonom stanovenej lehote. Za zákonné považoval žalovaný aj predĺženie lehoty, nakoľko išlo o lehotu na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní a nešlo o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že z vyrubovacieho konania zistil, že daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane, odmietol predložiť doklady a v priebehu vyrubovacieho konania nepredložil žiadne nové dôkazy ani návrhy. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový správny orgán v súlade s právnym názorom žalovaného pri posudzovaní vychádzal zo zistení a zhromaždených dôkazov už počas daňovej kontroly nemožno vyvodiť, že dôkazy získané počas daňovej kontroly, zahrnuté už v protokole, sú z dôvodu nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly nezákonné, nakoľko ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktoré boli získané v lehote na výkon daňovej kontroly, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, a ktoré nie sú získané v rozpore so zákonom. Protokol o daňovej kontrole, vrátane jeho dodatku č. 1, nebol podkladom pre vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, nakoľko podkladom pre vydanie rozhodnutia boli dôkazy, ktoré boli zákonne získané v priebehu daňovej kontroly. Žalovaný mal za to, že dôkazy, ktoré použil správca dane vo vyrubovacom konaní boli získané zákonným spôsobom v priebehu daňovej kontroly, správca dane postupoval pri ich získaní v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Daňový subjekt mal nielen právo, ale aj povinnosť, predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné doklady, podávať k nim ústne alebo písomné vyjadrenia a predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré uviedol v podanom daňovom priznaní DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2010. Daňovému subjektu nebolo upreté právo a mal možnosť vyjadrovať sa k priebežným zisteniam z kontroly. Na ústnych pojednávaniach neboli daňovým subjektom predložené iné doklady, alebo preukázané iné skutočnosti a tvrdenia, iba tie, ktoré boli spísané v zápisnici pri začatí kontroly. Daňový subjekt sa len vyjadroval, že nesúhlasí so zisteniami a s výsledkom z daňovej kontroly. Daňový subjekt však žiadne konkrétne, relevantné doklady alebo dôkazy nepredložil. Nevyužil možnosť predložiť dôkazy k svojim tvrdeniam, keď vo vyrubovacom konaní nepredložil žiadne požadované doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie 2010, neumožnil opätovne preveriť doklady, doplniť existujúce dôkazy, resp. získať nové. Nepredložil a nenavrhol žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam. Na základe uvádzaných skutočností žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolaním napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť mu trovy konania. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s Daňovým poriadkom, ako aj so Zákonom o DPH, nakoľko žalovaný svojím rozhodnutím a procesným postupom ukrátil žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. Žalobca mal za to, že vykonaná daňová kontrola uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2010 bola nezákonná predovšetkým v súvislosti s postupom správcu dane pri ukončení daňovej kontroly, nakoľko nebol dodržaný zákonný postup uvedený v § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. a nebola dodržaná ani lehota na výkon daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., a teda daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom. Žalobca zdôraznil, že táto nezákonnosť je preukázaná samotným administratívnym spisom, nakoľko žalovaný svojím rozhodnutím č. 1100301/1/18871/2014/14003 zo dňa 16. januára 2014 zrušil prv vydaný dodatočný platobný výmer č. 9614401/5/4341075/2013/Dru, pričom žalovaný v uvedenom rozhodnutí sám nezákonnosť prv vydaného rozhodnutia správcu dane potvrdil s odôvodnením, že daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca pritom počas trvania daňovej kontroly aj počas konania, ktoré správca dane označil ako „vyrubovacie konanie“, opakovane namietal nezákonnosť konania a dožadoval sa nastolenia právneho stavu. Ak správca dane pokračoval v konaní nesprávnym a nezákonným úradným postupom (odvolávajúc sa na vyslovený právny názor žalovaného), konanie zaťažil vadou nezákonnosti. Žalobca zdôraznil, že žalovaný síce zrušil prv vydané rozhodnutie správcu dane - dodatočný platobný výmer, ale nový protokol z daňovej kontroly vyhotovený a prerokovaný nebol, z čoho vyplýva, že daňová kontrola nebola do dňa podania žaloby zákonným spôsobom ukončená. Je zrejmé, že konajúci správca dane bol v zmysle pokynu nadriadeného orgánu, ktorého právnym názorom bol viazaný, inštruovaný pokračovať vo vyrubovacom konaní podľa ustanovenia § 68 Daňového poriadku s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 165b Daňového poriadku. Nie je však zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti a zákonného postupu žalovaný nariadil pokračovať vo vyrubovacom konaní. Žalobca mal za to, že postup správcu dane, ako aj žalovaného bol nezákonný, a to z dôvodu, že do dňa podania žaloby daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom. Namietal nezákonnosť dôkazu - protokolu a jeho dodatku, ktorého obsah bol použitý v rozhodnutí správcu dane. Postup žalovaného, ktorý zaviazal správcu dane na pokračovanie vo vyrubovacom konaní, aj keď daňová kontrola nebola zákonným spôsobom ukončená, žalobca považoval za nezákonný. Žalobca mal za to, že správca dane nemohol získať dôkazy v priebehu daňovej kontroly zákonným spôsobom z dôvodu nedodržania zákonného postupu, ako aj nedodržania zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Všetky zistenia, ktoré správca dane počas výkonu daňovej kontroly získal, tvoria obsah protokolu a jeho súčasti, dodatku k protokolu. Obsahom protokolu sú pritom aj výsledky medzinárodného dožiadania a miestneho zisťovania, ktoré sú jediné dôkazy, na ktoré v konaní správca dane prihliadol, ktoré aj hodnotil a na ktorých založil svoje odôvodnenie. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly navrhol vykonať konkrétne dôkazy na podporu svojich tvrdení a žalovaný správcu dane zaviazal na ich vykonanie. Napriek tomu správca dane bez právneho dôvodu takto nekonal. Žalobca mal za to, že právne posúdiť možno len skutočnosti, ktoré boli v konaní zistené. Pokiaľ žalobca preukázal zákonnými dokladmi, na základe ktorých je možné uplatniť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, mal povinnosť ako žalovaný, tak aj prvostupňový správny orgán, vyhodnotiť ich podľa obsahu. Ak v konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré vyvracajú pravdivosť obsahu žalobcom predložených zákonných dokladov a žalovaný nemôže takéto zistenia vyvodiť z vykonaných dôkazov, je rozhodnutie založené len na základe pochybností, ku ktorým k preverovaným skutočnostiam dospel, nezákonné. Žalobca zároveň namietal, že protokol o vykonanej daňovej kontrole č. 9614401/5/4003533/2013/Dru zo dňa 03. septembra 2013 spolu s dodatkom vypracovaným dňa 16. septembra 2013 naďalej trpí vadami, ktoré žalobca namietal v odvolacom konaní a žalovaný sa s námietkami uvedenými v odvolaní nezaoberal. V žalobe poukázal na konkrétne vady protokolu. Poukázal tiež na skutočnosť, že správca dane pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Správca dane v rozpore s § 29 zákona č. 511/1992 Zb. nesprávne a neúplne zistil skutkový stav, nebral do úvahy skutočný obsah právnych úkonov, ktoré ako dôkazy v konaní predložil žalobca. Správca dane nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Informáciami, ktoré správca dane obdržal od maďarskej daňovej správy nie je preukázané, že v decembri 2010 neboli vykonané obchodné plnenia zákonným spôsobom deklarované žalobcom, tieto informácie nepreukazujú neexistenciu obchodných plnení deklarovaných zákonným spôsobom žalobcom pre maďarských odberateľov a nemajú za následok nulitnú hodnotu dôkazov predložených žalobcom. Správca dane nepodložil svoje pochybnosti vo veci relevantnými dôkazmi, jednoznačne preukazujúcimi neuskutočnenie plnenia do štátu EÚ a nenadobudnutie tovaru. Z dôkazov obstaraných správcom dane je preukázané uskutočnenie dodávky do Maďarska, čo má za následok rozpor so skutkovým stavom. Napadnutým rozhodnutím je preukázaný rozpor s právnymi predpismi a skutkovým stavom, čo malo za následok nesprávne a protiprávne rozhodnutie vo veci, pričom rozhodnutie je nepreskúmateľné pre rozpor medzi výrokom a odôvodnením, absenciou a nejednoznačnosťou právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Z rozhodnutia nie je zrejmé, z ktorých dôkazov boli skutkové zistenia zistené. Hodnotenie zistených skutočností správcom dane je nesprávne. Správca dane po zrušení dodatočného platobného výmeru č. 9614401/5/4341075/2013/ Dru nepostupoval v zmysle právneho názoru žalovaného, keď dokazovanie bez riadneho odôvodnenia nedoplnil. Správca dane napriek opakovanému dožadovaniu sa žalobcu o nastolenie právneho stavu v konaní pokračoval spôsobom, keď použil dôkazy zistené spôsobom odporujúcim všeobecne záväzným právnym predpisom. Správca dane pri hodnotení dôkazov účelovo prihliadal výhradne iba na závery vyplývajúce z nezákonne získaných dôkazov, pričom ich obsah nesprávne hodnotil. Žalobca mal za to, že jeho nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2010 bol dôvodný a nezákonným konaním správcu dane mu bol účelovo odopretý. Daňová kontrola bola nezákonná a protokol z daňovej kontroly spolu s dodatkom nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Z uvedeného dôvodu je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti. Žalobca taktiež dôvodil, že v rozpore so skutkovým stavom je aj tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca nebol vo vyrubovacom konaní súčinný so správcom dane a neumožnil opätovne preveriť doklady. Žalovaný sa pritom dostavil na každú výzvu správcu dane. Skutočnosť, že žalovaný nepredložil žiadne nové dôkazy v konaní, ktoré správca dane označil ako vyrubovacie, žalobca odôvodnil. Žalobca nemohol správcovi dane predkladať žiadne ďalšie dokumenty týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2010, nakoľko ich všetky už počas výkonu daňovej kontroly odovzdal správcovi dane. Žalobca v žalobe s poukazom na § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. zdôraznil, že daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Vyrubovacie konanie sa začína dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu. Nakoľko pri prerokovaní protokolu z daňovej kontroly došlo k procesným pochybeniam zásadného významu, ktoré nemožno konvalidovať a ktorých nezákonnosť spôsobila absolútnu neplatnosť protokolu, nebolo možné na základe takto získaného dôkazného prostriedku vydať akékoľvek rozhodnutie a nebolo a nie je možné pokračovať vo vyrubovacom konaní. K začatiu vyrubovacieho konania zákonom predpísaným spôsobom nedošlo. Žalobca namietol správcom dane uplatnené znenie prechodného ustanovenia § 165b Daňového poriadku. Ak by aj bolo možné pokračovať vo vyrubovacom konaní, správca dane mal postupovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb., a to s poukazom na § 165 ods. 4 a 5 Daňového poriadku. Správca dane pri vydaní prvostupňového rozhodnutia postupoval podľa zákonnej úpravy, ktorá nebola na toto konanie účinná. Žalobca tiež namietal porušenie zákona v súvislosti so začatím daňovej kontroly uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010. Žalobca podal riadne daňové priznanie dňa 22. januára 2011, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet DPH, dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal. Prvostupňový správny orgán pri začatí daňovej kontroly porušil ustanovenie § 79 Zákona o DPH, nakoľko podľa v tom čase platného a účinného znenia citovaného ustanovenia mal nadmerný odpočet vrátiť do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, alebo mal v tejto lehote začať u žalobcu daňovú kontrolu. Žalovaný v rozpore so zákonom nadmerný odpočet alebo jeho časť za zdaňovacie obdobie december 2010 nevrátil, daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2010 začal až 16. marca 2011. Správca dane tak začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2010 až po uplynutí na to zákonom stanovenej lehoty. Správca dane tak od začiatku výkonu daňovej kontroly bez zákonného dôvodu nedodržiaval stanovené lehoty ani správny úradný postup, čím neúmerne predlžoval celé konanie, pričom takýto postup správcu dane je porušením zákonnosti daňového konania. Aj v dôsledku uvedených skutočností je daňová kontrola nezákonná, protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, a teda celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti. Žalobca zároveň namietal, že postupom správcu dane v súvislosti s prerušením daňovej kontroly uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2010 došlo k nedodržaniu zákonom povolenej maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly. Správca dane nesprávne pristúpil k výkladu ustanovenia § 15 ods. 16 zákona č. 511/1992 Zb., keď sa domnieval, že na základe citovaného znenia je oprávnený daňovú kontrolu prerušiť. Pokiaľ správca dane rozhodol o prerušení daňovej kontroly, toto je odôvodnené iba podaním žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty, pričom poukázal na ustanovenie § 2 písm. a) zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podaním žiadosti správcu dane jeho nadriadenému orgánu však nezačína žiadne správne konanie, výsledkom spolupráce je iba poskytnutie informácie, nie však rozhodnutie, ktoré spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, alebo ktoré ich existenciu osvedčuje. Žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií nie je konaním, nerozhoduje sa ním o právach a povinnostiach daňového subjektu, ide o bežné vykonanie dokazovania dožiadaním do zahraničia. Pokiaľ sa teda o žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií nevedie žiadne konanie, nie je možné prerušiť daňové konanie z dôvodu, že sa začalo konanie o inej rozhodujúcej skutočnosti. Podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií nie je ani samostatným dôvodom pre prerušenie konania z podnetu správcu dane výslovne uvedeným v § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. V tejto súvislosti žalobca tiež poukázal už na vyslovený názor, že daňová kontrola zákonným spôsobom do dňa žaloby ukončená nebola, nakoľko podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom. Pri prerokovaní protokolu pritom došlo k procesným pochybeniam zásadného významu, ktoré nemožno konvalidovať, a ktorých nezákonnosť spôsobila absolútnu neplatnosť protokolu a jeho dodatku, nový zákonným spôsobom prerokovaný protokol spolu s dodatkom nebol žalobcovi do dňa podania žaloby doručený. K začatiu vyrubovacieho konania zákonom predpísaným spôsobom nedošlo. Nakoľko tak nebola zákonným spôsobom ukončená daňová kontrola, ktorá naďalej trvá, žalovaným nedošlo k predĺženiu lehoty na výkon vyrubovacieho konania, ale došlo k predĺženiu lehoty na výkon daňovej kontroly. Takýto postup žalobca považoval za nezákonný. Žalobca napokon v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutočností získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou, nakoľko k zákonnému prerokovaniu protokolu a jeho dodatku do dňa vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo. Protokol spolu s dodatkom nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca považoval ako rozhodnutie žalovaného, tak aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, za nepreskúmateľné pre rozpor medzi výrokom a odôvodnením. Zdôraznil, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach nehodnotili správne, úplne, zrozumiteľne a určito všetky dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí, nebol uvedený spôsob, akým boli vykonané dôkazy, neboli uvedené všetky úkony, ktoré boli vykonané za účelom zistenia skutkového stavu a ani úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec a na základe ktorých žalovaný a prvostupňový správny orgán rozhodovali. Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán sa dostatočne nevysporiadali s rozpormi v jednotlivých dôkazoch a neuviedli jasne, zrozumiteľne, presne a určito, ktoré skutočnosti považovali za nepochybne zistené s posúdením ich právneho významu. Žalobca tiež považoval rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu za nepreskúmateľné v nadväznosti na nesprávnosť hodnotenia neúplne vykonaných dôkazov. Za nepreskúmateľné považoval žalobca napadnuté rozhodnutie aj z dôvodu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, resp. rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je jasne, zrozumiteľne, úplne a preukázateľne zrejmé, z ktorých vykonaných dôkazov boli skutkové zistenia, ktoré mali za následok vydanie napadnutého rozhodnutia, zistené. Podľa názoru žalobcu vykonané dôkazy boli nesprávne hodnotené. Žalobca mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2010 a ako žalovaný, tak aj prvostupňový správny orgán, len nejasnými, neúplnými a nepreskúmateľnými dôkazmi, ktoré bez vzájomných súvislostí použili, nepreukázali, že uvádzané závery sú nespochybniteľným podkladom pre vyvodenie záverov o porušení platných ustanovení zákona o DPH. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k žalobným dôvodom uviedol, že k ukončeniu daňovej kontroly došlo v aktívnej súčinnosti správcu dane so žalobcom, pričom žalobca voči postupu správcu dane nenamietal a naopak súhlasil s určením nového termínu na prerokovanie protokolu a jeho dodatku. Žalobca po prerokovaní protokolu potvrdil ukončenie daňovej kontroly svojím podpisom bez námietok v tejto veci. Žalobca pritom ani v odvolacom konaní nenamietal voči uvedenému postupu správcu dane pri ukončení daňovej kontroly. Žalovaný zároveň nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že tento nemal poskytnutú zákonnú lehotu na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. z dôvodu, že žalobca ako daňový subjekt výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie prevzal dňa 03. septembra 2013, pričom termín prerokovania protokolu bol stanovený na deň 13. septembra 2013. Žalobca sa v stanovenom dátume dostavil k správcovi dane, k záverečnému prerokovaniu protokolu však nedošlo, pretože žalobca pri prejednaní protokolu uviedol, že písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole podal na poštovú prepravu dňa 12. septembra 2013, a teda na siedmy pracovný deň určenej lehoty. Žalovaný mal za to, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že lehota na vyjadrenie sa k protokolu bola žalobcovi v súlade so zákonom poskytnutá, čo žalobca aj akceptoval a vyjadrenie v stanovenej lehote uplatnil. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 165b ods. 1 Daňového poriadku, žalovaný zdôraznil, že daňová kontrola bola vykonávaná podľa zákona č. 511/1992 Zb., bola ukončená po 31. decembri 2012 a vyrubovacie konanie bolo vykonané a rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 5 Daňového poriadku. Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt sa proti rozhodnutiu odvolal, odvolacie konanie prebiehalo podľa Daňového poriadku. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 165 ods. 1 Daňového poriadku účinného od 30. decembra 2012 a mal za to, že ak odvolací orgán zrušil rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, ďalšie konanie malo prebiehať podľa § 68 Daňového poriadku. Pokiaľ ide o žalobné tvrdenie nezákonnosti vykonaných dôkazov, žalovaný zdôraznil, že dôkazy, ktoré správca dane použil vo vyrubovacom konaní boli získané zákonným spôsobom v priebehu daňovej kontroly. Poukázal pritom na ustanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., na základe ktorého ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Použitie dôkazov, ktoré boli zákonne získané v priebehu daňovej kontroly nie je v rozpore s nálezom Ústavného súdu 24/2010-57, nakoľko protokol z daňovej kontroly nebol podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný sa vyjadril tiež k námietke žalobcu, v ktorej namietal, že daňovú kontrolu nemožno podľa § 25a Daňového poriadku prerušiť. Žalovaný zdôraznil, že prerušenie daňovej kontroly podľa § 25a Daňového poriadku z titulu medzinárodnej výmeny je v súlade so zákonom. Pokiaľ žalobca namietal porušenie zákona v súvislosti so začatím daňovej kontroly uplatneného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2010 žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca podal dňa 22. januára 2011 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Žalobca však v daňovom priznaní nevyznačil splnenie podmienok podľa odseku 2, na vrátenie nadmerného odpočtu do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Pokiaľ správca dane vydal upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu 28. februára 2011 a upovedomenie bolo doručené žalobcovi dňa 03. marca 2011 a daňová kontrola začala dňa 16. marca 2014, začala v zákonnej lehote. V tomto smere správca dane nepostupoval nezákonne a nadmerný odpočet nebol žalobcovi účelovo odopretý. Žalovaný zdôraznil, že žalovaný aj správca dane postupovali v súlade s čl. 2 bod 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so zákonom č. 511/1992 Zb., zákonom č. 563/2009 Z.z. a zákonom č. 222/2004 Z.z. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Zdôraznila, že daňová kontrola prekročila hranicu stanovenú zákonom a túto skutočnosť uznal aj žalovaný. Daňová kontrola trvala minimálne 6 mesiacov a 3 dni, pričom v podstate nie je ani možné zistiť, o aké obdobie bola prekročená zákonná lehota a to z dôvodu, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly neobsahuje dátum odkedy bola daňová kontrola prerušená. Navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Zástupkyňa žalobcu tiež zdôraznila, že daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, a to zákonným protokolom. Po vrátení veci žalovaným na ďalšie konanie, nemohlo prebehnúť vyrubovacie konanie z dôvodu, že daňová kontrola nebola zákonným spôsobom ukončená. Vzhľadom na prechodné ustanovenia Daňového poriadku malo byť v konaní postupované podľa zákona č. 511/1992 Zb. Zástupca žalovaného v rámci svojho prednesu na pojednávaní zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol. Pripustil, že daňová kontrola trvala dlhšie obdobie, ako je stanovené v zákone, resp. bola prekročená o 3 dni, avšak v zmysle prechodných ustanovení, a teda § 165b Daňového poriadku sa má za to, že ak bola daňová kontrola začatá a neskončená podľa zákona č. 511/1992 Zb. a nebola ukončená do 31. decembra 2012, po zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení na ďalšie konanie, vyrubovacie konanie muselo prebiehať podľa § 68 Daňového poriadku. K prerušeniu daňového konania zástupca žalovaného uviedol, že dátum, od ktorého malo byť daňové konanie prerušené, nebolo potrebné v rozhodnutí uviesť a v takom prípade sa má za to, že dňom doručenia rozhodnutia o prerušení konania sa daňová kontrola prerušila. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Podľa § 244 ods.1 O.s.p, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250j ods.2 písm.a) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods.2 zákona o DPH, Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 79 ods.1 zákona o DPH, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. Podľa § 79 ods.2 zákona o DPH, Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c) platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov. Podľa § 79 ods.3 zákona o DPH, platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Podľa § 15 ods.1 zákona č.511/1992 Zb., daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Podľa § 15 ods.10 zákona č.511/1992 Zb., o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Podľa § 15 ods.13 zákona č.511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly. Podľa § 15 ods.17 zákona č.511/1992 Zb., správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Podľa § 44 ods.1 zákona č.511/1992 Zb., vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená. Podľa § 44 ods.6 písm.b) zákona č.511/1992 Zb., dodatočný platobný výmer, ak sa daň 1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere, 2. zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia odlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, 3. mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil. Podľa § 165 ods.2 Daňového poriadku účinného do 28. februára 2012, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 165 ods.2 Daňového poriadku účinného od 1. marca 2012, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Podľa § 165b ods.1, ods.2 Daňového poriadku účinného od 30. decembra 2012, (1) Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (2) § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú. Podľa § 68 ods.1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovala zákonom predpísané náležitosti, a teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal dňa 22. januára 2011 elektronickou formou daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010, v ktorom uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 61 456,24 Eur, splnenie podmienok podľa § 79 ods. 2 Zákona o DPH v daňovom priznaní nevyznačil. Listom č. 685/320/12037/2011/Dru zo dňa 28. februára 2011 prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Žalobcu upovedomil, že daňová kontrola začne u žalobcu dňa 16. marca 2011. Zásielku s upovedomením žalobca prevzal dňa 03. marca 2011. Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 16. marca 2011 preukazuje začatie daňovej kontroly u žalobcu za účasti konateľa žalobcu a poverených zamestnancov správcu dane. Na základe dožiadania správca dane - Daňový úrad Sobrance vykonal miestne zisťovanie u obchodnej spoločnosti ALABASTER-ONYX, s.r.o., dodávateľa žalobcu. Na položené otázky G. L. ako splnomocnený zástupca spoločnosti neodpovedal, vyhradil si právo na otázky zodpovedať do 8 dní. Následne bolo Daňovému úradu Sobrance oznámené, že preverované faktúry, konkrétne č. 10VF1201 a 10VF1203 sú zaúčtované v účtovníctve spoločnosti ALABASTER- ONYX, s.r.o., prepravu tovaru zabezpečoval žalobca, tovar si osobne prevzal konateľ žalobcu a tovar odovzdal splnomocnený zástupca spoločnosti ALABASTER-ONYX s.r.o.. Tovar bol vyskladnený v mesiaci december 2010 a nakúpený bol od spoločnosti MUNGO Development, s.r.o.. Platby prebehli medzi konateľmi oboch spoločností. Obsahom administratívneho spisu je protokolné zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 714/320/10364/2011/Sap týkajúce sa spoločnosti ALABASTER-ONYX, s.r.o., z ktorého vyplýva, že zdaniteľné obchody medzi dodávateľskou spoločnosťou OTOJEM, s.r.o., MUNGO Development, s.r.o., kontrolovaným daňovým subjektom ALABASTER- ONYX s.r.o. neboli reálne uskutočnené, nakoľko miestne príslušný daňový úrad dodávateľa MUNGO Development, s.r.o. dokázal, že pre uvedený daňový subjekt nebol prepravený žiaden tovar od spoločnosti OTOJEM, s.r.o. a tak tento nemohol byť dodaný kontrolovanej spoločnosti ALABASTER-ONYX, s.r.o. a následne ani jej ďalším odberateľom. Miestne príslušný správca dane mal za preukázané, že podmienky pre poskytnutie výhody boli vytvorené umelo, a teda, že obchodné operácie neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania daňovej výhody, ktorá nie je v súlade s cieľom komunitárneho práva. Obsahom administratívneho spisu je taktiež faktúra č. 10VF1203 vystavená dodávateľom ALABASTER-ONYX s.r.o. a odberateľom GATIAL, s.r.o. na sumu 178,50 Eur za uskladnenie tovaru za mesiac december. Faktúrou č. 10/VF/1201 dodávateľ ALABASTER-ONYX, s.r.o. fakturoval žalobcovi sumu 390 320,-Eur, z toho DPH 62 320,- Eur za dodanie 20 ton tovaru second hand kvalita AAA+. Skladová karta zásob spoločnosti ALABASTER-ONYX, s.r.o. má preukazovať uskladnenie tovaru pre GATIAL, s.r.o.. Súčasťou spisu sú tiež výdajky zo skladu pre žalobcu, a to zo dňa 09.12.2010, 10.12.2010, 13.12.2010, 14.12.2010, 15.12.2010, 07.12.2010, 08.12.2010, 16.12.2010, 17.12.2010 a 20.12.2010 vždy po 2 000 kg. Správca dane listom zo dňa 22. marca 2011 požiadal o medzinárodnú výmenu informácií vo vzťahu k maďarskému daňovému subjektu LONDONY RUHA - TÁR Kft. a taktiež maďarskému daňovému subjektu NAP DLABAJ Kft. za zdaňovacie obdobie december 2010 na daň z pridanej hodnoty. Podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií v oblasti boja proti podvodom vo vzťahu k obchodnej spoločnosti LONDONY RUHA - TÁR Kft bolo zistené, že vo vzťahu k obchodnej spoločnosti GATIAL s.r.o. konateľ maďarskej spoločnosti uviedol, že tovar bol prepravený v každom prípade pánom B. D. do sídla maďarského daňového subjektu, kde bol tovar prevzatý konateľom a tam bol tiež tovar skladovaný. Podľa maďarského daňového subjektu fakturovaná suma bola zaplatená konateľovi spoločnosti GATIAL s.r.o. alebo vodičovi v hotovosti. Neboli vystavené samostatné doklady o dodaní, existujú doklady o platbe v splátkach. Miestne zisťovanie ukázalo, že na adrese 2112 Véresegyhász, Szent Ersébet k?rút 8 ukázalo, že sa tam nachádza vhodná budova na skladovanie šatstva vo veľkom množstve. Maďarský daňový subjektom pritom nakúpil v období decembra 2012 celkom 19 700 kg second hand šatstva zo Slovenska, z toho 8 000 kg od GATIAL, s.r.o. a predal ho do Rumunska v objeme 7 670 kg. Šetrenie je v procese za účelom preverenia dodania do Rumunska a vysvetlenia rozdielov v predložených dokladoch. Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím č. 685/320/54184/2011/Dru zo dňa 21. júla 2011 rozhodol o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, a to preverenie dodania tovaru do Maďarskej republiky. Rozhodnutie žalobca prevzal dňa 27. júla 2011. Podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií v oblasti boja proti podvodom vo vzťahu k obchodnej spoločnosti NAP-DLABAI Kft. bolo zistené, že uvedená spoločnosť do daňového priznania na DPH za obdobie 2010/12 zahrnula nadobudnutie od spoločnosti GATIAL s.r.o. Podľa pani N. C., pán I. uskutočnil prepravu jeho vlastným vozidlom a bol prítomný pri odovzdávaní tovaru, pri ktorom odovzdávaní bol prítomný aj šofér a pani N. C.. Platba bola v každom prípade uskutočnená v hotovosti. Pani N. bola vždy prítomná, odovzdala peniaze uvedené na faktúrach vystavených partnerskými spoločnosťami. Pani N. osobne objednala tovar od GATIAL s.r.o., nevedela uviesť, akým spoločnostiam bol tento tovar predaný. Preprava bola uskutočnená zo Slovenskej republiky, bez uvedenia presných adries. Tovar bol prepravený a skladovaný v mestách Vác a Kosd. Spoločnosť Nap-Dlabai Kft. si v preverovanom období prenajímala sklad vo Váci, ako adresa pobočky spoločnosti je táto adresa registrovaná od 12. novembra 2009. Sídlom maďarskej spoločnosti je 2612 Kosd, Székely u.39 ako registrovaná adresa konateľov. Pani N. nevedela, akú skladovaciu kapacitu tento majetok mal. Počas miestneho zisťovania bolo zistené, že na uvedenej adrese je rodinný dom, konateľ spoločnosti NAP-DLABAI Kft. nebol v tom čase prítomný a kontrolóri nevedeli zistiť kapacitu budovy. Konatelia spoločnosti sú nekontaktní. Nebolo vystavené CMR, ani žiadne doklady o preprave. Z medzinárodnej výmeny informácií vyplýva, že transakcia je nedokázateľná a je preukázané, že NAP-DLABAI Kft. sa zúčastňuje podvodu. Po oznámení správcu dane o pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom správca dane oboznámil konateľa žalobcu so zisteniami, ktoré boli získané počas kontroly a tiež s výsledkom kontroly. S uvedenými závermi konateľ žalobcu nesúhlasil, mal zato, že závery správcu dane sa zakladajú na domnienkach a nie na faktoch. Tvrdil, že všetky obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované. Správca dane listom zo dňa 03. septembra 2013, ktorý žalobca osobne prevzal, vyzval žalobcu na vyjadrenie k protokolu a na jeho prerokovanie, pričom termín prerokovania protokolu správca dane stanovil na 13. septembra 2013. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo 13. septembra 2013, pričom zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že konateľ žalobcu uviedol, že písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole podal na poštovú prepravu dňa 12. septembra 2013 okolo 16.00 hodine, to znamená v lehote uvedenej vo výzve. Správca dane a konateľ žalobcu sa po vzájomnej dohode dohodli na dátume prerokovania protokolu na deň 16. septembra 2013 predovšetkým z dôvodu dostatočného časového priestoru na vyhodnotenie všetkých skutočností uvedených v písomnom vyjadrení daňového subjektu a na vypracovanie dodatku k protokolu. Obsahom administratívneho spisu je vyjadrenie žalobcu k protokolu o kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010. Správca dane prerokoval protokol č. 9614401/5/4003533/2013/ Dru a dodatok k protokolu so žalobcom dňa 16. septembra 2013. Podľa číselného zhrnutia výsledkov kontroly uvedeného v protokole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu bol u daňového subjektu GATIAL, s.r.o. zistený rozdiel dane oproti podanému daňovému priznaniu vo výške 83 523,36 Eur. V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu k protokolu správca dane v dodatku k protokolu konštatoval, že trvá na svojich zisteniach uvedených v protokole, že platiteľ GATIAL, s.r.o. si odpočítal daň z faktúry vystavenej dodávateľom, spoločnosťou ALABASTER-ONYX, s.r.o. za dodanie tovaru neoprávnene, nakoľko dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovení zákona o DPH a tým odberateľovi, spoločnosti GATIAL, s.r.o. Zvolen nevzniklo právo daň odpočítať. Správca dane vydal dňa 24. septembra 2013 pod číslom 9614401/5/4341075/2013/Dru dodatočný platobný výmer, ktorým platiteľovi dane z pridanej hodnoty obchodnej spoločnosti GATIAL, s.r.o. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 22 067,12 Eur. V dôsledku podaného odvolania daňového subjektu žalovaný svojím rozhodnutím č. 1100301/1/18871/2014/14003 zo dňa 16. januára 2014 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správcom dane pri ukončení daňovej kontroly nebol dodržaný zákonný postup stanovený v § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. a nebola dodržaná ani lehota na výkon daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.. Daňová kontrola tak nebola ukončená zákonným spôsobom a protokol z tejto kontroly nemôže byť podkladom na vydanie rozhodnutia, nakoľko daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom. Protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Z uvedeného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že uvedená vada má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Podľa usmernenia žalovaného správca dane mal v ďalšom konaní pokračovať v zmysle prechodného ustanovenia § 165b Daňového poriadku vo vyrubovacom konaní podľa ustanovení § 68 Daňového poriadku. Po zrušení prv vydaného dodatočného platobného výmeru správca dane spísal úradný záznam, z ktorého vyplýva, že podľa správcu dane nie je možné zákonne postupovať vo vyrubovacom konaní na základe protokolu, ktorý má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Zároveň z dôvodu, že správca dane nemal zákonnú možnosť nariadiť opätovnú kontrolu, pokračoval v zmysle právneho názoru nadriadeného orgánu vo vyrubovacom konaní. Správca dane následne nariadil ústne pojednávanie na deň 07. apríla 2014, v ktorom žalobcovi ako daňovému subjektu oznámil, že bude pokračovať v konaní vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010, pričom žiadal predložiť všetky doklady za december 2010. Žalobcovi bol určený termín predloženia dokladov na deň 30. apríla 2014. Následne správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií vo vzťahu k zahraničnej spoločnosti NAP DLABAJ Kft. Žiadal o poskytnutie informácie, či sú nové zistenia zo strany rumunskej finančnej správy. Toho istého dňa (09. apríla 2014) správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci o 365 dní, a to z dôvodu, že ide o mimoriadnu zložitosť prípadu, resp. iné závažné okolnosti a pre osobitnú povahu prípadu nie je možné vo veci rozhodnúť v lehote podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca žiadal o informáciu, z akého dôvodu sa pokračuje v daňovej kontrole, pričom sa vyjadril, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote, nedá sa v nej pokračovať a nedá sa pokračovať vo vyrubovacom konaní, nakoľko nebol vydaný právoplatný protokol. Žiadal o vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Výzvou na zabezpečenie právneho stavu v rozhodnutí č. 1100301/1/18871/2014/14003 Finančného riaditeľstva SR žalobca žiadal o vyplatenie zákonne uplatneného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2010. Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. 9614401/5/1434278/2014/Dru zo dňa 28. apríla rozhodlo o predĺžení lehoty na rozhodnutie o vyrubovacom konaní o 180 dní. V rámci ústneho pojednávania dňa 28. apríla 2014 žalobca vyjadril svoj nesúhlas s predĺžením lehoty na výkon kontroly a odmietol preukázať doklady vyžadované pracovníkmi správcu dane, nakoľko požiadavky správcu dane považoval za nesúladné so zákonom. Správca dane žalobcovi oznámil, že pokračuje vo vyrubovacom konaní a z toho dôvodu zaslal medzinárodné dožiadanie do Maďarska, predmetom ktorého je doplnenie predchádzajúceho dožiadania o konkrétne informácie ohľadne ďalšieho pohybu tovaru. Na ústnom pojednávaní dňa 07. októbra 2014 správca dane oboznámil žalobcu s priebehom konania vo veci vyrubenia dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010, pričom žalobca zotrval na svojom stanovisku, že postup správcu dane je nezákonný a opätovne požiadal o okamžité vrátenie nadmerného odpočtu za predmetné obdobie. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 9614401/5/4647471/2014/Dru, ktorým žalobcovi určil na dani z pridanej hodnoty rozdiel v sume 83 523,36 Eur, nepriznal mu nadmerný odpočet vo výške 61 456,24 Eur a vyrubil daň vo výške 22 067,12 Eur. V zákonnej lehote bolo proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podané zo strany žalobcu odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím. Z obsahu žaloby, obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu vyplýva, že v preskúmavanej veci žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2011. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu nepriznal a určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 83 523,36 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010, nepriznal nadmerný odpočet v sume 61 456,24 Eur a vyrubil daň v sume 22 067,12 Eur. Žalovaný odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl vo viacerých porušeniach zákona zo strany správnych orgánov a to vo vzťahu k nedodržaniu zákonných lehôt týkajúcich sa daňového konania . Namietal nedodržanie lehoty v súvislosti so začatím daňovej kontroly, jej trvaním a ukončením. Zároveň namietal, že zákon bol porušený aj v súvislosti s prerušením daňovej kontroly. Žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu videl tiež v tom, že podľa jeho názoru daňová kontrola nebola riadne a zákonnej ukončená zákonným protokolom, v dôsledku ktorej skutočnosti nebolo možné pokračovať vo vyrubovacom konaní. Zároveň namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 165b Daňového poriadku, v dôsledku ktorej správca dane i žalovaný postupovali podľa zákonnej úpravy, ktorá nebola na toto konanie účinná. K jednotlivým námietkam žalobcu súd uvádza nasledovné. Žalobca namietal nedodržanie zákonnej lehoty uvedenej v ustanovení § 79 Zákona o DPH a tvrdil, že správca dane mal uplatnený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie december 2010 vrátiť do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, alebo mal v tejto lehote začať u žalobcu daňovú kontrolu. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že žalobca v daňovom priznaní na DPH nevyznačil splnenie podmienok podľa § 79 ods.2 zákona č.511/1992 Zb., a preto pokiaľ správca dane vydal upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu 28. februára 2011, ktoré upovedomenie bolo doručené žalobcovi dňa 03. marca 2011 a daňová kontrola začala dňa 16. marca 2011, začala v zákonnej lehote. Vo vzťahu k tento námietke súd uvádza, že z daňového priznania na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010, ktoré žalobca ako daňový subjekt podal elektronicky dňa 22. januára 2011 vyplýva, že žalobca v ňom nevyznačil splnenie podmienok podľa § 79 ods.2 zákona č.511/1992 Zb.. Povinnosť správcu dane vrátiť nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania je viazaná na splnenie týchto podmienok. Nakoľko žalobca splnenie zákonných podmienok v daňovom priznaní nevyznačil, lehota 30 dní na vrátenie nadmerného odpočtu vyplývajúca z § 79 ods.2 zákona o DPH neplatí. Spôsob, akým daňová kontrola začala vrátane lehoty, ktorá uplynula odo dňa podania daňového priznania, nie je v rozpore so zákonom a táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Nedôvodnou je tiež námietka žalobcu, pokiaľ tvrdil, že daňová kontrola nebola ukončená. Súd považuje za nesporné, že k prerokovaniu protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom, resp. jeho zástupcom došlo, na základe čoho došlo zo zákona k ukončeniu daňovej kontroly. Aj keď bol pôvodne termín prerokovania protokolu o daňovej kontrole určený na deň 13. septembra 2013, po dohode správcu dane a kontrolovaného daňového subjektu bol protokol (vrátane dodatku k nemu) prerokovaný dňa 16. septembra 2013, čo preukazuje zápisnica o ústnom pojednávaní z uvedeného dňa, pričom žalobca so závermi uvedenými v protokole o daňovej kontrole nesúhlasil. Jeho nesúhlas so závermi správcu dane nič nemení na skutočnosti, že protokol bol prerokovaný, čím došlo zo zákona k ukončeniu daňovej kontroly. Tvrdenie žalobcu v rámci prerokovania protokolu ako aj v podanej žalobe, že sa nemohol vyjadriť k dodatku k protokolu, nakoľko ním vopred nedisponoval, nespôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dodatok k protokolu totiž obsahuje vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu k protokolu a zároveň vyhodnotenie takéhoto vyjadrenia správcom dane. Ak sa aj daňový subjekt nemohol vyjadriť k obsahu dodatku k protokolu, táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť protokolu o daňovej kontrole a jeho dodatku, ktorý je jeho súčasťou a takýmto postupom žalobca nemohol byť ani ukrátený na svojich právach. Podľa poslednej vety ustanovenia § 15 ods.10 zákona č.511/1992 Zb. je totiž obsahom dodatku k protokolu vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu a vyhodnotenie tohto vyjadrenia správcom dane. Dodatok k protokolu sa vyhotoví len vtedy, ak sa daňový subjekt vyjadrí k protokolu. Dodatok k protokolu zo zákona nemôže obsahovať nič iné, ako vyjadrenie daňovníka k protokolu a hodnotenie vyjadrenia správcom dane. Právo vyjadriť sa k protokolu znamená právo vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným daňovou kontrolou vrátane práva vyjadriť sa k priebehu a postupu, ktorým boli tieto skutočnosti zistené. Toto právo je konkretizáciou zásad daňového konania, a to konkrétne zásady, podľa ktorej je správca dane povinný postupovať v súčinnosti s daňovníkom a daňovník má nielen povinnosť, ale aj právo spolupracovať so správcom dane. Žalobcovi nebolo upreté právo vyjadriť sa k postupu vykonávania daňovej kontroly a k zisteniam z nej, nakoľko mu správca dane v súlade so zákonom dal možnosť vyjadriť sa k protokolu z vykonávanej daňovej kontroly. Na tom nič nemení zákonná konštrukcia, že súčasťou protokolu je aj dodatok k protokolu, ktorý je fakticky vyhotovený až po vyhotovení protokolu. Zákon neobsahuje úpravu, podľa ktorej by daňovník mal mať právo vyjadrovať sa k svojmu vyjadreniu a k jeho hodnoteniu správcom dane. Úvaha, ktorú použil žalobca v tejto žalobnej námietke nie je výkladom znenia § 15 ods.10 zákona č.511/1992 Zb., ale jeho doplnením. Z tohto žalobného dôvodu je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom. Žalobca však namietal, že daňová kontrola bola nezákonná, nakoľko neboli dodržané zákonné lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola začala dňa 16. marca 2011, za účinnosti zákona č.511/1992 Zb.. Podľa ustanovenia § 15 ods.17 prvá veta zákona č.511/1992 Zb., správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, pričom orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže uvedenú lehotu v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť. Zákonnosť trvania daňovej kontroly v predmetnom daňovom konaní bola posúdená žalovaným už v rozhodnutí č.1100301/1/18871/2014/14003 zo dňa 16. januára 2014, ktorým žalovaný prv vydaný dodatočný platobný výmer prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V uvedenom rozhodnutí sám žalovaný konštatoval nezákonnosť ukončenia daňovej kontroly, keď výslovne konštatoval, že „v danom prípade správcom dane pri ukončení daňovej kontroly nebol dodržaný zákonný postup stanovený v § 15 ods.10 zákona č.511/1992 Zb. a nebola dodržaná ani lehota na výkon daňovej kontroly podľa § 15 ods.17 zákona č.511/1992 Zb. čo znamená, že daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom. Protokol z tejto kontroly nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia, pretože daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a nemôže byť podkladom na vydanie rozhodnutia“. Z uvedeného vyplýva, že sám žalovaný konštatoval, že správca dane nerešpektoval zákonom stanovenú maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, čím správca dane porušil nielen ustanovenie § 15 ods.17 zákona č.511/1992 Zb., ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č.k. III ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.júna 2010 konštatoval: „Ak teda daňový úrad v sťažovateľovom prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné“. Z postupu správcu dane a žalovaného v ďalšom konaní vyplýva, že vychádzal z názoru, že napriek nezákonnosti daňovej kontroly je možné pokračovať vo vyrubovacom konaní, v tomto vykonať dokazovanie, resp. použiť dôkazy z nezákonne vykonanej daňovej kontroly a vydať rozhodnutie. Takýto právny názor žalovaného je nesprávny. Zákon č.511/1992 Zb. v § 15 ods.13 ustanovuje, že daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom, pričom dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu začína vyrubovacie konanie. Ustanovenie § 165 ods.2 prvá veta po bodkočiarku Daňového poriadku, účinné od 1. januára 2012 definuje, že daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (ktorým je zákon č.511/1992 Zb.). Podľa prechodného ustanovenia § 165b ods.1 Daňového poriadku, účinného od 30. decembra 2012, daňové konania začaté podľa zákona 511/1992 Zb. sa dokončia podľa Daňového poriadku. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia sa od 30. decembra 2012 nepoužije § 165 ods.2 pred bodkočiarkou a § 165a. Zákon v citovanom prechodnom ustanovení (§ 165b) nezrušil, resp. nevylúčil aplikáciu ustanovenia § 165 ods.5 Daňového poriadku, podľa ktorého vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona (1. januára 2012) sa vykoná podľa doterajších predpisov. Nakoľko daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu dňa 16. septembra 2013, a teda ku dňu účinnosti zákona (1. januára 2012) nebola ukončená a § 165a ods.2 aplikáciu ustanovenia § 165 ods.5 nevylúčil, vyrubovacie konanie sa malo vykonať v právnom režime zákona č.511/1992 Zb.. Nato, aby mohlo vyrubovacie konanie začať, však musí daňová kontrola prebehnúť zákonne a musí byť ukončená v lehote ustanovenej zákonom (inak je nezákonná). Aj keď k ukončeniu daňovej kontroly spôsobom ustanoveným v § 15 ods.13 zákona č.511/1992 Zb. prerokovaním protokolu, aj keď po uplynutí zákonnej lehoty, došlo, neznamená to, že bola ukončená zákonným spôsobom. Pokiaľ však v danom prípade už samotný žalovaný konštatoval, že daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom (resp. nebola ukončená v zákonnej lehote), nemohol nastať moment, kedy by mohlo začať vyrubovacie konanie a z uvedeného dôvodu následné úkony správcu dane, vrátane vydaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného, neboli v súlade so zákonom. Dôkazy získané počas daňovej kontroly vykonanej v rozpore so zákonom, pokiaľ ide o dĺžku jej trvania, nadobudli povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a pokiaľ boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, toto rozhodnutie je rovnako nezákonné. Uvedená námietka žalobcu bola podstatnou žalobnou námietkou a zároveň z vyššie uvedených dôvodov bola námietkou dôvodnou. Pokiaľ žalobca namietal, že daňová kontrola bola nezákonná, protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nezákonne získanými dôkaznými prostriedkami boli aj ostatné dôkazy získané počas nezákonnej daňovej kontroly súd sa s touto žalobnou námietkou stotožnil a zároveň mal zato, že v dôsledku nezákonne vykonanej daňovej kontroly nebolo možné pokračovať vo vyrubovacom konaní, uvedená skutočnosť sama o sebe spôsobuje nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Nezákonne získaný dôkazný prostriedok nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo v súlade so zákonom. Námietka nezákonnosti daňovej kontroly tak subsumuje ostatné dielčie námietky žalobcu, najmä pokiaľ ide o vady protokolu o daňovej kontrole, ako aj vady vyrubovacieho konania (vrátane námietky nezákonnosti prerušenia vyrubovacieho konania), nakoľko v dôsledku nezákonne vykonanej daňovej kontroly nebolo možné vo vyrubovacom konaní pokračovať. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, sú nezákonné, pretože daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, v dôsledku čoho nebolo možné pokračovať vo vyrubovacom konaní a dôkazy zabezpečené v priebehu nezákonne vykonanej daňovej kontroly nadobudli povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Pokiaľ teda žalovaný mal zato, že v rámci daňového konania bolo možné pokračovať vo vyrubovacom konaní a na základe nezákonne získaných dôkazných prostriedkov vo veci rozhodnúť, vec nesprávne právne posúdil, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu trpiace rovnakou vadou podľa § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má v konaní podľa piatej časti O.s.p. právo na náhradu trov konania žalobca, pokiaľ bol v konaní úspešný celkom alebo sčasti. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto súd žalovaného zaviazal, aby mu nahradil trovy konania. Žalobca, ktorý bol v konaní zastúpený JUDr. Máriou Kuttnerovou, advokátkou so sídlom Kozačeka 2003/40, Zvolen, na základe plnej moci zo dňa 2. marca 2015, vyčíslil náhradu trov konania v zákonom stanovenej lehote. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,-Eur a z trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny za tri úkony poskytnutej právnej služby stanovenej podľa vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), a to: - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 2. marca 2015, podľa § 13a ods.1 písm.a) Vyhlášky, - písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) zo dňa 24. apríla 2015, podľa § 13a ods.1 písm.c) Vyhlášky, - účasť na pojednávaní dňa 28. januára 2016, podľa § 13a ods.1 písm.d) Vyhlášky. Právna zástupkyňa uplatnila nárok na náhradu odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods.1 písm.a) vyhlášky, čo v roku 2015 predstavuje sumu 64,53 Eur a v roku 2016 sumu 66 Eur. Náhrada hotových výdavkov podľa § 15 písm.a) Vyhlášky (režijný paušál) za rok 2015 predstavuje sumu 8,39 Eur a v roku 2016 sumu 8,58 Eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 220,42 Eur [2 úkony právnej služby za rok 2015 + 1 úkon právnej služby za rok 2016 + 2x režijný paušál za rok 2015 a 1x režijný paušál za rok 2016 (2x 64,53 Eur + 1x 66 Eur + 2x8,39 Eur + 1x 8,58 Eur)]. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uplatnila nárok na náhradu hotových výdavkov za použitie motorového vozidla MERCEDES BENZ C 200, EČV Q. XXX R., pri účasti na pojednávaní dňa 28. januára 2016, počte prejdených km na trase Zvolen - Banská Bystrica a späť (40km), priemernej spotrebe 8,7l/100km, cene PHM 1,153 Eur/l podľa § 15 písm.a) a § 16 ods.4 Vyhlášky vo výške 11,33 Eur a na náhradu za stratu času za 2 začaté polhodiny á 14,30 Eur ( 28,60 Eur) za každú, aj začatú polhodinu, podľa § 15 písm.b) a § 17 ods.1 Vyhlášky; celkom náhrady predstavujú 39,93 Eur. Výška uplatnených trov právneho zastúpenia neprevyšuje zákonom stanovenú výšku náhrad, a preto súd žalovaného zaviazal k náhrade trov konania v celkovej výške 330,35 Eur (220,42 Eur + 39,93 Eur + 70 Eur). Podľa § 149 ods.1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právnej zástupkyne žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.