Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/134/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200588 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200588.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci navrhovateľky: M. S., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. XXXX/XX, XXX XX O.- sídlisko, proti odporkyni: Sociálnej poisťovni ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 22.12.2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 22. decembra 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 08.12.2014, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia pri konštatovanej 35%-tnej miere zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky v porovnaním so zdravou fyzickou osobou navrhovateľku neuznal invalidnou, v dôsledku čoho jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože so zamietnutím jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku nesúhlasila. Poukázala na svoje zdravotné ťažkosti, úraz chrbtice, jeho následky a nezlepšenie zdravotného stavu aj napriek liečbe. Konkretizovala svoje iné zdravotné ťažkosti i obmedzenia, ktoré z nich vyplývajú. Doložila aktuálne alegeziologické, reumatologické, interné, neurologické a endokrinologické lekárske nálezy. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že už 3 roky pre zdravotné ťažkosti, ktorými trpí, nemôže vykonávať prácu opatrovateľky, pretože nie je schopná robiť obslužné úkony pre opatrované osoby. Dostáva kŕče do nôh, puchnú jej nohy v členkoch a kolenách, trpí bolesťami, nevie sa ani postaviť a tiež trpí bolesťami rúk v ramenách. Má problém aj odniesť nákup, ďalej má problémy pri vstávaní a sedení, ak je dlhší čas v predklone. Vtedy začne pociťovať pálivé bolesti v krížoch. Aj v blízkej budúcnosti má absolvovať ďalšie odborné vyšetrenia. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky boli opakovane posudzované posudkovými lekármi s nezmeneným posudkovým záverom v tom zmysle, že aktuálne je jej pracovná schopnosť znížená o 35%. Zdôvodnená bola aj skutočnosť, prečo nedošlo k navýšeniu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky pre jej pridružené zdravotné ťažkosti. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ustanovením § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Z ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (§ 71 ods. 5, 6, 7, 8 citovaného zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV., oddielu E položky 3 písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20% až 35%. Rozhodujúce je funkčné postihnutie. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien sa porovnáva, či ich rozsah a výskyt presahuje zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ani skutočnosť, či bola na končatine alebo chrbtici vykonaná operácia, alebo súvislosť s úrazom. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou z 08.12.2014 a žiadala ho priznať od uvedeného dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z 08.12.2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z neurologických, ortopedických, pľúcnych, interných vyšetrení, z MR vyšetrenia LS chrbtice a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatie a spondylopatie, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, so zaradením pod kapitolu XV., oddiel E, položky 3., písm. b). Pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že ide o XX ročnú ženu, ktorá je asi 1 rok sledovaná najmä neurológom a ortopédom pre bolestivý syndróm chrbtice na podklade počínajúcich degeneratívnych zmien. Postihnutie chrbtice nie je tak závažného stupňa, aby jej obmedzilo možnosti pracovného uplatnenia. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici v rámci odvolacieho správneho konania. V posudku z 27.04.2015 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako posudzovateľ i z doplnených neurologických, ortopedických, neurochirurgických, očných a endokrinologických vyšetrení, z CT a MR vyšetrenia C a LS chrbtice, a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky, i vo vyjadrenej percentuálnej miere jej zníženej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že u navrhovateľky sa zvýraznili bolesti chrbtice od roku 2012, predovšetkým však pod obrazom akútneho lumbaga v septembri 2013. Od uvedeného obdobia absolvovala množstvo ambulatných vyšetrení zameraných na osobný aparát na neurologickej a ortopedickej ambulaci s hospitalizáciami- krátkodobo pre akútne lumbago v septembri 2013 a vo februári 2014. Klinické nálezy sú podložené zobrazovacími vyšetreniami (opakovane MR a CT v driekovej oblasti s počínajúcimi degeneratívnymi zmenami, bez kompresie okolitých štruktúr, s potvrdeným stacionárnym nálezom aj podľa ostatného vyšetrenia z marca 2015 a počínajúce morfologické zmeny sú aj v oblasti krčnej chrbtice). Nakoľko nie je preukázaná v súlade s citovanými morfologickými nálezmi, výraznejšia porucha chrbtice (aj podľa neurochirurgického konziliárneho vyšetrenia z 24.03.2015 bola konštatovaná ľahká koreňová iritácia, nekonštantne pozit. napínacie manévre, mierne zhoršené rozvíjanie chrbtice) nebolo indikované ani operačné riešenie. Takmer identické sú aj klinické neurologické nálezy ako aj vlastné vyšetrenie pri posudzovaní zdravotného stavu. Uvedenému stavu zodpovedá priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, zodpovedajúci miernemu funkčnému postihnutiu, interminentným prejavom nervového a svalového dráždenia, bez slabosti svalového korzetu, s obmedzením pohybu v postihnutom úseku. Pridružené ochorenia v stanovených štádiách neodôvodňujú percentuálne zvýšenie. Hypertenzia je v I. štádiu ESH/ESC bez zistenia poruchy srdca ECHOKG vyšetrením, subklinicky je znížená činnosť štítnej žľazy na substitučnej liečbe, EMG vyšetrením HK je dokumentovaný ľahký až mierny syndróm karpálneho kanála (výraznejší vľavo), ktorý nemá posudkový význam. V sledovaní sú mierne zvýšené pečeňové testy bez klinických prejavov, ľahká anémia a porucha tukového metabolizmu. Pohyblivosť bedrových kĺbov je voľná. Tieto ochorenia preto nepovažoval za posudkovo významné. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal z ich záverov. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože zákon pre vznik invalidity poistenca predpokladá pokles jeho pracovnej schopnosti pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie, t.j. na konkrétne zhodnotenie miery zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie- ochorenie podporného a pohybového aparátu, ktoré s ohľadom na jeho funkčné prejavy správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, zohľadniac jej kvalifikáciu a doposiaľ vykonávanú prácu. Iné zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky pre toto ochorenie do úvahy neprichádzalo, pretože z odborných nálezov nevyplynulo trvalé ťažké postihnutie funkcie s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice a výraznou poruchou svalového korzetu, s často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov. Posudkový lekár správne posudkovo nezohľadnil pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky, pretože ani u jedného z nich nebol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam tak, ako to z vyššie citovaných posudkov v podrobnostiach vyplynulo. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, ktorý považoval krajský súd za správne a úplne zistený, dospela odporkyňa k správnemu záveru, že invalidita navrhovateľky nevznikla a z uvedeného správne vyvodila, že jej nevznikol ani nárok na invalidný dôchodok. Správne preto jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla. Vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemohli ovplyvniť ani odborné lekárske nálezy predložené navrhovateľkou spolu s jej opravným prostriedkom (odvolaním), pretože nedokumentovali iný, prípadne závažnejší stav jej zdravotných ťažkostí, ktoré by okrem zisteného funkčného postihnutia zodpovedal aj požiadavke dlhodobého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu. Z algeziologického nálezu vyplýva, že navrhovateľka naďalej trpí bolesťou v krčnej a krížovej oblasti, s radiáciou bolesti do PDK hlavne po fyzickej záťaži alebo v nevhodnej polohe (aj pri sedení) bez objektívneho funkčného nálezu. V októbri 2015 bola hospitalizovaná na neurológii, bez efektu liečby. Z neurologického nálezu vyplynul nezmenený stav. Interným vyšetrením bola zistená hypertenzia II. st., toho času stabilizovaná, bez pridružených komplikácií - max. 25%. Ďalej je konštatovaná hepatopatia s postihnutím heparu a syndróm karpálneho tunela s neuropatickou bolesťou, operačne riešiteľný. Z reumatologického vyšetrenia vyplývajú polyartralgie, bez klinickej a humorálnej zápalovej aktivity. Endokrinologickým vyšetrením je konštatovaná hypotyreóza, ktorá si vyžaduje trvalú substitučnú liečbu, bez komplikácií (max. 10%). Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.