Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/82/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200614 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200614.5 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052, zast. Mgr. Andreou Butašovou, advokátkou so sídlom AK Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, ktorá vykonáva advokáciu ako spolupracujúci advokát so spoločnosťou PETERKA & PARTNERS, advokátní kancelář, s.r.o. so sídlom Praha, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti: Inžinierska výpočtová spoločnosť Trnava, s.r.o., so sídlom Jána Hollého 5, 917 01 Trnava, IČO: 36 222 224, zast. JUDr. Tatianou Brichtovou, advokátkou, AK Brichta & Partners, Grösslingová 6 - 8, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. PÚV 152-2005/ÚV 4301 II/16-2015 zo dňa 6. marca 2015, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. PÚV 152-2005/ÚV 4301 II/16-2015 zo dňa 06. marca 2015 podľa § 250 j ods. 2 písm. e) O.s.p. z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 70 Eur, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. PÚV 152-2005/ÚV 4301/I-135-2013 zo dňa 12. decembra 2013 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 44 ods. 1 písm. f) zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 517/2007 Z.z.“ alebo „Zákon o úžitkových vzoroch“) návrh navrhovateľa Slovenské elektrárne, a.s., na výmaz úžitkového vzoru č. XXXX zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal podrobne na obsah návrhu na výmaz úžitkového vzoru č. XXXX s názvom „Systém na zadržanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového reaktora typu O.“ majiteľa Inžinierska výpočtová spoločnosť Trnava, s.r.o., ako aj na vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru. S poukazom na § 44 ods. 1 písm. f) zákona č. 517/2007 Z.z. poukázal na skutočnosť, že úrad vymaže úžitkový vzor, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby preukáže, že neboli splnené podmienky na zápis úžitkového vzoru do registra podľa predpisov platných v čase jeho zápisu. Prvostupňový správny orgán z obsahu návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru mal za to, že bol podaný z dôvodov nesplnenia podmienky novosti, nepresiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti a nemožnosti priemyselnej využiteľnosti. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom proti novosti a prekročeniu rámca prostej odbornej spôsobilosti napadnutého riešenia možno pritom namietať všetkým, čo sa stalo súčasťou stavu techniky pred dátumom prednosti daného napadnutého riešenia, podmienka jasného datovania je nevyhnutná. Ak namietaný dokument nie je opatrený dátumom zverejnenia alebo ak by v tomto smere mohli vzniknúť pochybnosti, je na navrhovateľovi, aby túto skutočnosť objektívne preukázal. Ak navrhovateľ túto skutočnosť nepreukáže, nemôže byť takýto dôkaz vo výmazovom konaní úspešne uplatnený. Navrhovateľ v návrhu na výmaz predložil viacero dokumentov označených ako X. až X a to nasledovne: D0 - P. Y., O. N., H. G.: „implementation of Severe Accident Management Strategy at the Loviisa NPP“, Forum Nuclear Services Ltd, Finland. Ide o dokument, ktorý sa zameriava na stratégiu riadenia ťažkých nehôd vyvinutý pre jadrovú elektráreň Loviisa vo Fínsku. Zo samotného dokumentu však nie je zrejmé a navrhovateľ to tiež nepreukázal, či a kedy došlo k jeho zverejneniu. Zverejnenie tohto dokumentu nevyplýva ani zo žiadnych údajov uvedených v texte, a preto tento dokument nemožno považovať za relevantný stav techniky známy pred právom prednosti napadnutého riešenia. Aj v prípade, ak by bolo možné tento dokument považovať za relevantný stav techniky, je nutné uviesť, že stratégia riadenia ťažkých nehôd vyvinutá pre JE Loviisa je predmetom aj iných namietaných dokumentov (napr. X a úrad sa v posúdení týmto riešením podrobne zaoberal, preto je možné konštatovať, že uznanie tohto dokumentu ako relevantného stavu techniky by nemalo vplyv na posúdenie podmienok zápisu napadnutého riešenia. X. - P. W., M. Z., M. Z.: „Koncept udržania roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe reaktora typu O.“, časť 1, Trnava, december 2003. Podľa vrchnej strany dokumentu bol tento vypracovaný ako zákazka č. XXX-XX-XX v decembri 2003. K uvedenému dokumentu majiteľ predložil „Zmluvu o dielo“ (Z. uzatvorenú medzi navrhovateľom, pričom predmetom diela je riešenie úlohy „Koncepcia udržania roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe reaktora pre jadrové elektrárne typu T..-XXX/VXXX“. Číslo zmluvy u zhotoviteľa je XXX-XX-XX, t.j. ide o zmluvu, ktorej výsledkom je navrhovateľom predložený materiál X Zmluva bola podpísaná oboma stranami 22. a 24. septembra 2003. Podľa článku 5.1 tejto zmluvy sú výsledky riešenia a jeho časti po odovzdaní objednávateľovi (navrhovateľovi) jeho vlastníctvom. Poskytnutie výsledkov riešenia tretej strane môže byť realizované len po dohode zmluvných strán na základe samostatnej písomnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že vytvorené dielo „Koncept udržania roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe reaktora typu O.-XXX/VXXX“ (1. časť) nemožno pokladať za verejný dokument prístupný neobmedzenému okruhu osôb, resp. bez vedomia obidvoch strán žiadnej tretej strane. Preto tento dokument nemožno považovať za relevantný stav techniky známy pred právom prednosti napadnutého riešenia. X. - P. W., M. Z., Ľ. O.: „Feasibility of in vessel retention of corium AT BOHUNICE V-2 NPP“,Part 1, O., Concerted Utility Review of O.-XXX Safety Research Needs, Euratom 5th Framework Programme 1998-2002, December 2001, Part I., X. - P. W., M. Z., Ľ O.: „Feasibility of in vessel retention of corium for VVER-XXX/VXXX units“, Part II, O., Concerted Utility Review of O.-XXX Safety Research Needs, Euratom 5th Framework Programme 1998-2002 February 2002“, Part II. X. - P. W., M. Z., Ľ. O.: „Feasibility of in vessel retention of corium for O.-XXX/VXXX units“, Part III., O., Concerted Utility Review of O.-XXX Safety Research Needs, Euratom 5th Framework Programme 1998-2002, April 2002. Pri dokumentoch X X. a X. ide o technické správy o posúdení možnosti aplikácie riešenia na zadržianie roztavenej aktívnej zóny implementovaného na jadrovej elektrárni Loviisa pre štandardné bloky typu O.-XXX/VXXX vypracované v rámci projektu O., piaty rámcový program S.. Dokumenty sú z decembra 2001, februára 2002 a apríla 2002. K dokumentu X. majiteľ predložil Zmluvu o dielo uzatvorenú medzi zhotoviteľom (majiteľ) a objednávateľom (navrhovateľ). Štúdia mala byť vykonaná v rámci projektu O., ktorý bol súčasťou 5. rámcového projektu EÚ. Navrhovateľ nepreukázal, že by tento dokument bol prístupný verejnosti pred dátumom prednosti úžitkového vzoru, a preto tento dokument prvostupňový správny orgán považoval za interný dokument dvoch zmluvných strán. K dokumentu X. majiteľ doložil tiež „Smluvu o dílo“ uzatvorenú medzi objednávateľom (ČEZ, a.s., Praha ČR) a zhotoviteľom (majiteľ) podpísanú vo februári 2002. Jej článok 13 definuje utajovanie poskytnutých informácií medzi objednávateľom a zhotoviteľom vzájomne. Z toho je zrejmé, že tento dokument nebol verejne prístupným, a preto ho bez ďalšieho nemožno považovať za relevantný stav techniky známy pred právom prednosti napadnutého riešenia. K dokumentu X. bola majiteľom doložená zmluva (Customer contrakt No: XXXXXXXXXX/VE, Contractor contract No: XXX-XX-XX) medzi majiteľom a jadrovou elektrárňou PAKS, Maďarsko. Aj v tomto prípade prvostupňový správny orgán konštatoval, že ide o projekt vypracovaný na základe zmluvy a navrhovateľ nepreukázal, že išlo o verejne prístupný materiál. X. - článok O. N., H. G., T.G. G.: ln-vessel retention of corium at the Loviisa plant, uverejnený v roku 1997 v medzinárodnom časopise „Nuclear Engineering and Desing 169, ktorý sa venuje všetkým aspektom jadrovej energie. Tento dokument možno považovať za relevantný stav techniky vo vzťahu k napadnutému riešeniu. X. - Plant description The Westinghouse F Advanced Nuclear Plant, stro. 18, obr. 7., publikovaný v roku 2003 nadnárodnou spoločnosťou Westinghouse Electric Co,l LLC. Tento dokument možno považovať za relevantný stav techniky vo vzťahu k dátumu prednosti napadnutého riešenia. X. -Znalecký posudok číslo XX/XXXX vypracovaný 13.08.2012 Znaleckým ústavom elektrotechniky a informatiky, Fakultou elektrotechniky a informatiky, Bratislava. Prílohami znaleckého posudku sú objednávka znaleckého posudku, záznam z nahliadnutia do spisu na ÚPV SR, 21.11.2012, kópia výpisu z obchodného registra majiteľa zo 16.11.2012, napadnutý úžitkový vzor, český úžitkový vzor č. XXXXX (ide o ekvivalent napadnutého úžitkového vzoru), ktorý bol podaný v Českej republike a nárokuje si dátum prednosti z napadnutého úžitkového vzoru, posúdenie úžitkového vzoru s názvom „Systém na zadržanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového reaktora typu O.-XXX/VXXX“, č. SK XXXXU vypracovaný O. L., B. a príloha X. podania návrhu - Plant description The Westinghouse F Advanced Nuclear Plant, Znalecký posudok a všetky dokumenty v ňom uvedené sú vypracované, resp. zverejnené po dátume prednosti napadnutého riešenia - novosti a prostej odbornej schopnosti odborníka v danej oblasti. Dokument X. možno považovať za relevantný jedine pri posudzovaní podmienky priemyselnej využiteľnosti napadnutého riešenia. K dokumentu X. prvostupňový správny orgán konštatoval, že ide o dokument, ktorý sa zameriava na stratégiu riadenia ťažkých nehôd vyvinutý pre jadrovú elektráreň Loviisa vo Fínsku. Z uvedeného dokumentu nie je zrejmé a navrhovateľ to nepreukázal, či a kedy došlo k jeho zverejneniu. Zverejnenie dokumentu nevyplýva ani zo žiadnych údajov uvedených v texte, preto prvostupňový správny orgán tento dokument nepovažoval za relevantný stav techniky známy pred právom prednosti riešenia. Okrem toho stratégia riadenia ťažkých nehôd vyvinutá pre JE Loviisa je predmetom aj v iných namietaných dokumentoch, ktorými sa prvostupňový správny orgán podrobne zaoberal. Z uvedeného dôvodu konštatoval, že uznanie dokumentu X. ako relevantného stavu techniky by nemalo vplyv na posúdenie podmienok zápisu napadnutého riešenia. Pokiaľ ide o dokument X., tento bol vypracovaný ako zákazka č. XXX-XX-XX v decembri 2003. K uvedenému dokumentu bola majiteľom predložená „Zmluva o dielo“ uzatvorená medzi žalobcom a ďalším účastníkom, pričom zmluva bola podpísaná oboma stranami dňa 24. septembra 2003. Podľa čl. 5.1 zmluvy sú výsledky riešenia jeho časti po odovzdaní objednávateľovi (žalobcovi) jeho vlastníctvom. Poskytnutie výsledkov riešenia tretej strane môže byť realizované len po dohode zmluvných strán na základe samostatnej písomnej zmluvy. Na základe uvedeného mal prvostupňový správny orgán za to, že tento dokument nemožno pokladať za verejný, prístupný neobmedzenému okruhu osôb, a teda ho nemožno považovať za relevantný stav techniky známy pred právom prednosti napadnutého riešenia. Pokiaľ ide o dokument X k nemu majiteľ predložil „Zmluvu o dielo“ uzatvorenú medzi zhotoviteľom (majiteľom) ďalším účastníkom a objednávateľom (navrhovateľom - žalobcom). Vo vzťahu k tomuto dokumentu navrhovateľ nepreukázal, že by bol prístupný verejnosti pred dátumom prednosti napadnutého úžitkového vzoru a prvostupňový správny orgán ho považoval za interný dokument dvoch zmluvných strán. Vo vzťahu k dokumentu majiteľ doložil rovnako „Smlouvu o dílo“ uzatvorenú medzi objednávateľom ČEZ, a.s., Praha, Česká republika a zhotoviteľom (ďalším účastníkom) podpísanú vo februári 2002. Účelom zmluvy bolo vypracovanie diela, ktorého predmetom bolo vypracovanie technickej pomoci pri posúdení možnosti aplikovania stratégie s vonkajším chladením tlakovej nádoby reaktora v prípade ťažkej havárie s tavením aktívnej zóny, s cieľom zabrániť pretaveniu nádoby reaktora a preniknutiu taveniny do priestoru šachty reaktora. Článok 13 zmluvy definuje utajovanie poskytnutých informácií medzi objednávateľom a zhotoviteľom vzájomne, z čoho vyplýva, že tento dokument nebol verejne prístupný a bez ďalšieho ho nie je možné považovať za relevantný stav techniky známy s právom prednosti napadnutého riešenia. K dokumentu X. bola majiteľom doložená zmluva medzi majiteľom a jadrovou elektrárňou PAKS v Maďarsku. Nakoľko ide o projekt vypracovaný na základe zmluvy, prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca nepreukázal, že išlo o verejne prístupný materiál a uvedený dokument nepovažoval za relevantný stav techniky pred dátumom prednosti napadnutého riešenia. V odôvodnení sa prvostupňový správny orgán vysporiadal aj s dôkazmi B B B B a B a to na podporu neverejnosti dokumentov X. až X na základe ktorých dôkazov prvostupňový správny orgán konštatoval, že navrhovateľom (žalobcom) predložené namietané dokumenty X. - X. neboli pred dátumom prednosti napadnutého úžitkového vzoru zverejnené spôsobom, na základe ktorého by ich bolo možné považovať za súčasť stavu techniky. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že navrhovateľovi bolo poskytnuté vyjadrenie majiteľa spolu s dôkazmi, ktoré spochybňujú zverejnenie namietaných dokumentov X. až X navrhovateľ týmto tvrdeniam neoponoval a ani žiadnymi dôkazmi nepreukázal opak. Dokument pod X. a X. prvostupňový správny orgán považoval za relevantný stav techniky vo vzťahu k napadnutému riešeniu (X a vo vzťahu k dátumu prednosti napadnutého riešenie (X Pokiaľ ide dokument pod X. prvostupňový správny orgán konštatoval, že znalecký posudok a všetky dokumenty v ňom uvedené sú vypracované, resp. zverejnené po dátume prednosti napadnutého riešenia, a teda nie je možné tento dokument pripustiť ako námietku voči podmienkam zápisu napadnutého riešenia - novosti a prostej odbornej schopnosti odborníka v danej oblasti. Dokument X. možno považovať za relevantný jedine pri posudzovaní podmienky priemyselnej využiteľnosti napadnutého riešenia. Prvostupňový správny orgán následne porovnal dokumenty, ktoré boli posúdené ako relevantný stav techniky (X X s napadnutým riešením vo vzťahu k zisteniu, či napadnuté riešenie spĺňa podmienku novosti voči riešeniam opísaným v uvedených dokumentoch. Prvostupňový správny orgán porovnal obsah dokumentu X. a napadnutého úžitkového vzoru, pričom konštatoval, že Systém na zadržiavanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového reaktora typu O. XXX/VXXX podľa napadnutého úžitkového vzoru je v nárokoch na ochranu charakterizovaný konkrétnymi znakmi zariadenia a vzťahom medzi týmito znakmi, pričom v namietanom dokumente X. nie je možné nájsť popis konkrétnych znakov k predmetu napadnutého riešenia. Z uvedeného dôvodu dokument X. nemožno považovať za námietku proti jeho novosti. Obdobné konštatovanie prijal prvostupňový správny orgán aj vo vzťahu k dokumentu X v ktorom chýbajú konkrétne znaky predmetu napadnutého riešenia. V prípade preukazovania nenovosti riešenia nie je možné len poukázať na rovnaký princíp - použitie chladiacej vody na chladenie nádoby v koncepte zadržania roztavenej aktívnej zóny a odvod pár zo šachty reaktora, a to najmä v prípade, ak reaktor F má iné konštrukčné usporiadanie ako reaktor O. XXX/VXXX. Ani dokument X. prvostupňový správny orgán nepovažoval za relevantnú námietku proti novosti napadnutého riešenia. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán konštatoval, že napadnuté riešenie tak, ako je definované v hlavnom nároku na ochranu, je nové. Ako nové je potom nutné označiť aj ďalší nárok č. 2 až č. 6, ktoré sú na hlavnom nároku závislé. Prvostupňový správny orgán sa tiež zaoberal potrebou zhodnotiť splnenie podmienky zápisnej spôsobilosti napadnutého úžitkového vzoru podľa § 1 Zákona o úžitkových vzoroch, a teda splnenie podmienky presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti, pri porovnaní s riešeniami predstavujúcimi známy stav techniky. V čase projektovania výstavby reaktorov O. XXX/VXXX sa neuvažovalo s možnosťou výskytu a zvládnutia ťažkých havárií s tavením jadrového paliva, a teda ani so zadržaním kória v tlakovej nádobe reaktora. Pri reaktoroch novej generácie však boli už v štádiu projektovania navrhnuté a experimentálne overené technické opatrenia zamerané na chladenie tlakovej nádoby reaktora pri ťažkej havárii. Vzhľadom k uvedenému koncept zadržania roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového reaktora je známy a bol známy aj pred podaním prihlášky napadnutého úžitkového vzoru. Uplatnenie tohto konceptu na rôznych typoch reaktorov si vzhľadom na rozdielne technické a konštrukčné danosti príslušných reaktorov vyžaduje aj rozdielne technické riešenia a prístup. Prvostupňový správny orgán porovnal technické riešenia uvedené v namietaných dokumentoch X. a X. s namietaným úžitkovým vzorom, pričom konštatoval, že nie je možné tvrdiť, že napadnuté riešenie je len prenesením konceptu R. z reaktora F alebo F na reaktor O. XXX/VXXX a zároveň, že pre odborníka v danej oblasti ide o úplne bežné a realizovateľné riešenie bez prekročenia prostej odbornej schopnosti. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že aj keď väčšina prvkov napadnutého technického riešenia je súčasťou jestvujúcej konštrukcie jadrového reaktora O.-XXX/VXXX, čo vyplýva z nevyhnutnej podmienky akceptácie jestvujúceho konštrukčného stavu, napadnuté riešenie predstavuje vo vzťahu k relevantným dokumentom X. a X. neočakávaný technický pokrok daného riešenia a spĺňa tak podmienku danú § 1 zákona č. 517/2007 Z.z. Vo vzťahu k priemyselnej využiteľnosti napadnutého riešenia prvostupňový správny orgán konštatoval, že navrhovateľ síce v návrhu o výmaz uviedol, že napadnuté riešenie nie je priemyselne využiteľné, ale konkrétne sa týmto tvrdením v návrhu podrobne nezaoberal. Prvostupňový správny orgán poukázal na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX (dokument X podľa ktorého technické riešenie napadnutým úžitkovým vzorom nespĺňa všetky znaky úžitkového vzoru a tým ani podmienky zápisu podľa zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch (ďalej len „zákon č. 478/1992 Zb.“). Vo vzťahu k priemyselnej využiteľnosti úžitkového vzoru sa prvostupňový správny orgán stotožnil s majiteľom úžitkového vzoru, že dôkazom je overenie funkčnosti na konkrétnom zariadení. Znalec vo svojom posudku síce uviedol, že v dôsledku závažných nedostatkov technického riešenia napadnutého úžitkového vzoru nemôže byť bez dostatočných technických opatrení dosiahnutá funkčná spoľahlivosť, a tým aj priemyselná využiteľnosť technológie na zadržanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe reaktora typu O.-XXX/VXXX, avšak bez uvedenia konkrétnych výsledkov experimentu preukazujúcich túto nefunkčnosť. Z uvedeného dôvodu pre prípad posúdenia priemyselnej využiteľnosti prvostupňový správny orgán zobral do úvahy dôkazy predložené majiteľom preukazujúce, že technické riešenie tak, ako je definované v nárokoch na ochranu napadnutého riešenia je reálne nainštalované v Slovenskej republike, v jadrových elektrárňach Jaslovské Bohunice a Mochovce, a taktiež dôkaz spočívajúci v overení funkčnosti na experimentálnom zariadení H.. Z dôkazov predložených majiteľom je tiež zrejmé, že došlo k odsúhlaseniu napadnutého riešenia Úradom jadrového dozoru SR. Z uvedených dôvodov prvostupňový správny orgán považoval priemyselnú využiteľnosť napadnutého riešenia za preukázanú. Na základe uvedených skutočností prvostupňový správny orgán konštatoval, že napadnutý úžitkový vzor spĺňal v čase jeho zápisu všetky podmienky na zápis do registra podľa ustanovení § 1 až 3 zákona č. 517/2007 Z.z. a z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad, ktorý predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „žalovaný“) svojím rozhodnutím č. PÚV 152-2005/ÚV 4301 II/16-2015 zo dňa 06. marca 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 44 ods. 1 písm. f) zákona č. 517/2007 Z.z. v nadväznosti na § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch (ďalej len „zákon č. 478/1992 Zb.“) zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že dôvodom, pre ktorý prvostupňový správny orgán zamietol návrh na výmaz úžitkového vzoru bolo konštatovanie, že napadnutý úžitkový vzor spĺňal v čase jeho zápisu všetky podmienky na zápis do registra podľa ustanovení § 1 až § 3 zákona č. 487/1992 Zb. Žalovanému z podaného rozkladu vyplynulo, že žalobca ako navrhovateľ spochybnil správnosť hodnotenia verejnej dostupnosti dokumentov X. až X B. až Z. a B a taktiež formálnu stránku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca spolu s rozkladom predložil zmenšeninu výkresu znázorňujúcu časť riešenia podľa napadnutého úžitkového vzoru vytvoreného spoločnosťou ADVING, s.r.o. a súčasť výkresu č. O-F.-XXXX a majiteľ na podporu svojich tvrdení v rámci vyjadrenia o rozklade predložil ako dôkaz Zmluvu o dielo zo dňa 04. marca 2004 uzatvorenú medzi majiteľom ako objednávateľom a spoločnosťou ADVING, s.r.o. ako zhotoviteľom. Pokiaľ ide o dokument X tento bol vypracovaný ako zákazka č. XXX-XX-XX v decembri 2003. Dokument X. súvisí so Zmluvou o dielo označenou ako dôkaz Z.slo tejto zmluvy u zhotoviteľa je XXX-XX-XX, t.j. ide o zmluvu, ktorej výsledkom je navrhovateľom predložený dôkazový materiál X Podľa čl. 5 bod 5.1 tejto zmluvy sú výsledky riešenia a jeho časti po odovzdaní objednávateľovi (t.j. navrhovateľovi) jeho vlastníctvom. V zmluve sa tiež konštatuje, že poskytnutie výsledkov riešenia tretej strane môže byť realizované len po dohode zmluvných strán na základe samostatnej písomnej zmluvy. Žalobca ako navrhovateľ nepredložil takúto písomnú zmluvu (o poskytnutí výsledkov riešenia tretej strany), a preto podľa žalovaného možno konštatovať, že namietaný dokument X. nebol sprístupnený tretej strane, a teda nemožno ho pokladať za verejný dokument prístupný neobmedzenému okruhu osôb. Dôkazy X X. a X. predstavujú technické správy o posúdení možnosti aplikácie riešenia na zadržanie roztavenej aktívnej zóny implementovaného v jadrovej elektrárni Loviisa pre štandardné bloky typu O.-XXX/VXXX, ktoré boli vypracované v rámci projektu O., piaty rámcový program S.. Žalovaný konštatoval, že tieto dokumenty sú z decembra 2001, februára 2002 a apríla 2002. Nakoľko z ich obsahu nie je možno zistiť, kedy a či vôbec boli sprístupnené verejnosti, nemôžu byť považované za stav techniky. Namietaný dokument D2 pritom vychádza zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi majiteľom ako zhotoviteľom a navrhovateľom ako objednávateľom evidovanej u zhotoviteľa pod č. XXX-XX-XX (dôkaz B pričom predmetom diela v zmysle tejto zmluvy malo byť spracovanie podkladov na rozšírenie existujúcej „databázy V pre havarijné analýzy“, v rozsahu potrebnom na posúdenie realizovateľnosti stratégie chladenia tlakovej nádoby reaktora prostredníctvom zaplavenia šachty reaktora V v prípade ťažkej havárie stavením aktívnej zóny. Štúdia mala byť vykonaná v rámci projektu O., ktorý bol súčasťou piateho rámcového projektu EÚ. Dielo malo byť spracované vo forme správy v anglickom jazyku do 15. septembra 2001. Žalovaný k dôkazu pod označením P2 poznamenal, že žalobca nepreukázal, že by tento bol prístupný verejnosti pred dátumom, od ktorého patrí majiteľovi právo prednosti k napadnutému úžitkovému vzoru, a preto považoval tento dokument len za interný dokument dvoch zmluvných strán. Vo vzťahu k dokumentu X.alovaný konštatoval, že Smlouva o dílo bola uzatvorená 26. februára 2002 medzi spoločnosťou ČEZ, a.s. ako objednávateľom a majiteľom ako zhotoviteľom (dôkaz B Účelom tejto zmluvy bolo vypracovanie diela, ktorého predmetom bolo vypracovanie technickej pomoci pri posúdení možnosti aplikovania stratégie s vonkajším chladením tlakovej nádoby reaktora v prípade ťažkej havárie s tavením aktívnej zóny, s cieľom zabrániť pretaveniu nádoby reaktora a preniknutiu taveniny do priestoru šachty reaktora. Práce pritom nadväzujú na prvú etapu štúdií vykonaných v danej oblasti v rámci piateho rámcového programu EÚ O.. Výstupom v rámci tejto zmluvy mala byť záverečná správa spracovaná na účely projektu O. v anglickom jazyku. V čl. 13 bod 13.1 a bod 13.2 zmluvy sa zmluvné strany zaviazali, že budú pred tretími osobami chrániť a utajovať dôverné informácie a skutočnosti tvoriace obchodné tajomstvo, ktoré si navzájom poskytli, pričom obchodné tajomstvo tvorili okrem iného aj všetky informácie technickej povahy a výsledky výskumu súvisiace so zmluvnými stranami. Podľa bodu 15.8 objednávateľ bol oprávnený poskytovať tretím osobám plnenie z tejto zmluvy. Žalovaný v súvislosti s dokumentom označeným ako dôkaz P3 konštatoval, že tento neobsahuje informáciu o dátume jeho zverejnenia, na základe čoho žalovaný usúdil, že nebol verejne prístupný, a preto ho nie je možné považovať za stav techniky. Dokument X. bol výsledkom zmluvy uzatvorenej medzi majiteľom úžitkového vzoru spolu so spoločnosťou PAKŠ zo dňa 11. februára 2002 (dôkaz B Opäť je konštatovaná existencia projektu O. v rámci rámcového projektu S., ktorý bol zameraný na riadenie ťažkých havárií a riadenie životnosti blokov O.-XXX/VXXX v strednej Európe. Ako časť projektu bola majiteľovi úžitkového vzoru subdodávateľsky zadaná štúdia uskutočniteľnosti zadržania roztavenej aktívnej zóny v nádobe reaktora pre JE Bohunice a JE Dukovany. Správa obsahovala všeobecný opis kontajnmentu reaktora a vysvetľovala, ako je šachta reaktora prepojená s ostatnými miestnosťami. V dokumente boli uvedené tiež ďalšie technické riešenia. Žalovaný konštatoval, že aj v tomto prípade, nakoľko išlo o projekt vypracovaný na základe zmluvy, je možné, resp. je nutné konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal, že dokument označený ako B. je verejne prístupný, a teda ani tento nemožno považovať za stav techniky, ktorý bol zverejnený pred dátumom práva prednosti napadnutého riešenia. Žalovaný konštatoval, že na podporu neverejnosti namietaných dokumentov X. až X. slúžia aj ďalšie dôkazy B B B B a B z ktorých vyplýva, že projekt O. patril pod projekty Európskej komisie, konkrétne pre nukleárne štiepenie a radiačnú ochranu. V dokumente P5 na strane XXX je síce uvedené, že konečná správa má byť napísaná takým spôsobom, aby sa mohla použiť ako príručka správnej praxe pri manažmente ťažkých havárií a manažmente životnosti elektrárne a zároveň má poskytnúť informácie, ktoré môžu byť použité na uľahčenie a podporu v rokovaní kandidátskych krajín pre vstup do EÚ, ktoré prevádzkujú reaktory O.-XXX. Predmetný dokument však neobsahuje žiadny údaj umožňujúci identifikovať dátum sprístupnenia výsledkov výskumu verejnosti, resp. údaje, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že dokument P5 bol sprístupnený verejnosti pred dňom, od ktorého patrí majiteľovi právo prednosti k napadnutému úžitkovému vzoru. Len tvrdenie o sprístupnení bez predloženia konkrétnych dôkazov, z ktorých by táto skutočnosť vyplynula, nie je postačujúce a dôkazná povinnosť nemôže byť nahradená argumentáciou založenou na domnienkach, predpokladoch alebo obchodných zvyklostiach. Žalobca ako dôkaz toho, že na projekte O. sa podieľali nielen spoločnosti žalobcu, ČEZ, a.s. a PAKŠ, ale aj ďalšie zmluvne zaviazané spoločnosti, predložil spolu s rozkladom zmenšeninu výkresu označenú ako dôkaz L ktorá znázorňuje časť riešenia podľa napadnutého úžitkového vzoru. Tento výkres vytvorila spoločnosť ADVING, s.r.o., pričom tento je súčasťou výkresu č. O-F.-XXXX vytvoreného v auguste 2004, pred podaním prihlášky napadnutého úžitkového vzoru. Výkres je tiež prístupný v archíve uvedenej spoločnosti a podľa názoru žalobcu ide o verejne prístupný dokument. Žalovaný zdôraznil, že ide o pracovnú dokumentáciu spoločnosti ADVING, s.r.o., pričom skutočnosti výrobnej alebo technickej povahy nie sú bežne dostupné verejnosti. Nakoľko nebol preukázaný opak žalovaný konštatoval, že informácie v archíve spoločnosti ADVING, s.r.o. sú sprístupnené výlučne iba určitému okruhu osôb v rámci tejto spoločnosti a existencia prekážky získať vedomosti komukoľvek je evidentná. Preto nie je možné tento dodatočne predložený výkres vo vzťahu k napadnutému riešeniu považovať za verejne prístupný a za dôkazový materiál tvoriaci stav techniky. Pokiaľ žalobca tvrdil, že majiteľom predložené zmluvy o dielo označené ako dôkazy B. až B. neobsahujú žiadne ustanovenie týkajúce sa utajenia ich obsahu, resp. obmedzenia pri nakladaní s ich predmetom, žalovaný konštatoval, že skutočnosť či si zmluvné strany takéto obmedzenia v zmluvách nedohodli automaticky neznamená, že došlo k ich zverejneniu, resp. k zverejneniu výsledkov výskumov, ktoré boli ich predmetom, tretím stranám. Predmetné zmluvy neobsahujú žiadne informácie alebo údaje, z ktorých by bolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že tieto zmluvy alebo ich predmet boli sprístupnené verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti napadnutého úžitkového vzoru. Žalobca pritom na jednej strane spochybnil nadväznosť namietaných dokumentov X. až X. na dôkazy B. až B. a na druhej strane na základe toho, že zmluvy o dielo B. až B. neobsahovali obmedzenia týkajúce sa zverejnenia výsledkov výskumu, považoval dokumenty X. až X. za verejne prístupné. Pokiaľ žalobca tvrdil, že výsledky výskumu boli sprístupnené tretím stranám tým, že majiteľ postupne uzatvoril zmluvy o dielo označené ako dokumenty B. až B. s navrhovateľom, spoločnosťou PAKŠ a spoločnosťou ČEZ, a.s. a opätovne s navrhovateľom, pričom predmet plnenia nasledujúcej zmluvy nadväzoval na výsledky dosiahnuté v rámci predchádzajúceho výskumu, žalovaný zdôraznil, že za verejné sprístupnenie výsledkov výskumu nemožno považovať ich sprístupnenie subjektom, ktoré sa podieľajú na projekte O., nakoľko výmena informácií týkajúcich sa výsledkov tohto projektu prebiehala len medzi týmito subjektmi a len v rozsahu a za podmienok stanovených projektom a predloženými zmluvami o dielo. Nakladanie s informáciami dosiahnutými v rámci projektu bolo vo vzťahu k verejnosti obmedzené a jediné informácie určené na sprístupnenie verejnosti boli obsiahnuté v dokumente označenom majiteľom ako dôkaz B Iné sprístupnenie výsledkov výskumu osobám mimo projektu O. nebolo zo strany navrhovateľa dokázané. Pokiaľ žalobca tvrdil, že majiteľ úžitkového vzoru nebol zmluvnou stranou projektu O., a teda nebol viazaný jeho podmienkami, žalovaný uviedol, že je faktom, že bol zmluvnou stranou zmlúv o dielo predložených ako dôkazy B. až Z. na základe ktorých ako zhotoviteľ predmetu diela spracoval štúdie pre účastníkov projektu. Ako účastník predmetných zmlúv o dielo bol viazaný ich ustanoveniami. Bolo v jeho záujme, aby so získanými informáciami nenakladal takým spôsobom, aby nedošlo k ich verejnému sprístupneniu pred podaním prihlášky napadnutého úžitkového vzoru. Žalovaný konštatoval, že ani z jedného z dokumentov (X. až X B. až B B a B nie je zrejmé ich sprístupnenie verejnosti pred dátumom práva prednosti k napadnutému úžitkovému vzoru. Žalobca nepreukázal okolnosti ich skoršieho zverejnenia, z uvedených dokumentov nie je zrejmý dátum ich zverejnenia, resp. priamy dôkaz pozostávajúci z dostupných a overiteľných faktov ich sprístupnenia verejnosti. Na základe uvedeného potom žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho zhodnotenia verejnej dostupnosti dokumentov prvostupňovým orgánom považoval za nedôvodnú. Podľa rozhodovacej praxe Európskeho patentového úradu je písomný dokument verejnosti prístupný vtedy, keď v relevantnom dátume, t.j. pred dňom práva prednosti posudzovaného riešenia, bolo možné, aby verejnosť získala vedomosti o obsahu tohto dokumentu a ak by neexistovala žiadna prekážka, ktorá by na základe dôvernosti dokumentu obmedzovala použitie alebo rozšírenie takejto vedomosti. Žalovaný poznamenal, že podnikovú dokumentáciu a uzatvorené dvojstranné zmluvy nie je možné bez ďalšieho považovať za sprístupnené verejnosti. Žalobca preto nemôže s úspechom namietať, že napadnuté riešenie nie je nové, a že nepresahuje rámec prostej odbornej schopnosti, pokiaľ svoje tvrdenie neodôvodní priamym dôkazom pozostávajúcim z dostupných a overiteľných faktov a údajov. Nakoľko tak navrhovateľ predloženými dôkazovými prostriedkami neosvedčil existenciu dôvodov výmazu napadnutého úžitkového vzoru a ani relevantným spôsobom nepreukázal, že niektorý z dokumentov X. až X B. až B B B a L.i systémov vyobrazených v predmetných dokumentoch bol sprístupnený verejnosti pred dátumom práva prednosti napadnutého úžitkového vzoru, žalovaný považoval záver prvostupňového orgánu o zamietnutí návrhu na výmaz za správny a dôvodný. Konštatoval, že napadnutý úžitkový vzor spĺňal všetky hmotnoprávne podmienky na zápis do registra podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb. Pokiaľ navrhovateľ namietal formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že napadnutý úžitkový vzor bol zapísaný do registra počas platnosti zákona č. 478/1992 Zb., a preto aj v konaní o návrhu na výmaz bolo hodnotené splnenie zápisných podmienok daných uvedeným zákonom. Aj keď sa prvostupňový orgán v závere napadnutého rozhodnutia odvolal na ustanovenie v súčasnosti platného Zákona o úžitkových vzoroch, ktorý nadobudol účinnosť 01. januára 2008, z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že počas konania o výmaze boli posudzované podmienky ochrany ustanovené v § 1 až § 3 zákona č. 478/1992 Zb., a nie podmienky v zmysle zákona č. 517/2007 Z.z. Námietku žalobcu týkajúcu sa uvedeného formálneho pochybenia prvostupňového správneho orgánu žalovaný považoval za irelevantnú, nakoľko išlo len o chybu v písaní, ktorá v žiadnom prípade nemohla mať a ani nemala vplyv na zákonnosť, vecnú správnosť a zrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že v konaní o rozklade neboli zistené dôvody, pre ktoré by bolo nutné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo výsledkom vecne správneho posúdenia a bolo vydané v súlade s právnou úpravou platnou v čase jeho vydania. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Ako dôvody žaloby uviedol všetky dôvody uvedené v § 250j ods. 2 O.s.p. V podanej žalobe opísal priebeh správneho konania a mal za to, že žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav veci, vychádzal z dôkazov, ktoré v skutočnosti nepreukazujú skutkový stav tak, ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí. Z nesprávneho právneho posúdenia predložených dôkazov žalovaným je zároveň zrejmé, že žalovaný nemal dostatok skutkových zistení. Nesprávne závery napadnutého rozhodnutia môžu svedčiť o neznalosti žalovaného o procese vývoja implementácie realizácie ako aj validity opatrení a činnosti v oblasti jadrovej energetiky, prevádzky a bezpečnosti jadrových elektrární a v neposlednom rade aj účelovosti zavádzajúcich informácií zo strany majiteľa sporného úžitkového vzoru. Žalobca mal za to, že správne a objektívne posúdenie danej problematiky si vyžaduje odbornú kvalifikáciu v odbore jadrovej energetiky, rozhodnutie žalovaného nemá oporu v obsahu spisu a vo vykonanom dokazovaní a sú tu zjavné rozpory v úsudku pri použití právnej úvahy zo strany žalovaného. Vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca argumentoval, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v tom, že žalovaný síce použil správny právny predpis, tento však nesprávne vyložil. Uvedená skutočnosť mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalovaný nesprávne vyložil ustanovenie zákona o podmienkach, ktoré musia byť splnené na zápis úžitkového vzoru, sporný úžitkový vzor bol zapísaný nesprávne. Žalovaný tiež nesprávne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého boli uzatvorené zmluvy o dielo (dôkazy B. až B považované za zmluvy s povinnosťou mlčanlivosti, ktorá zo zmlúv žiadnym spôsobom nevyplývala. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu žalobca namietal, že žalovaný nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, niektoré z dôkazov vyhodnotil nesprávnym a zjednodušeným spôsobom. Žalovaný sa po vecnej stránke nevyjadril k znaleckému posudku preukazujúcemu nefunkčnosť zapísaného úžitkového vzoru, iba uviedol, že z dôvodu, že znalecký posudok bol vypracovaný až po zápise úžitkového vzoru ho nie je možné akceptovať. Žalovaný taktiež nevytýčil ústne pojednávanie, na ktorom by bolo možné zo strany žalobcu ako navrhovateľa na výmaz úžitkového vzoru vysvetliť technické závery, ktoré boli rozdielne od záverov majiteľa úžitkového vzoru, a to napriek tomu, že žalobca v tejto technicky zložitej veci žiadal o vytýčenie ústneho pojednávania. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pri zápise úžitkového vzoru sa nevykonáva a nevykonal vecný prieskum a v čase zápisu žalovaný vykonal iba formálny prieskum (bez vykonania prieskumu splnenia podmienky novosti, priemyselnej využiteľnosti, ako aj prostej odbornej schopnosti. Žalovaný pri podaní návrhu na výmaz mal vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, za ktorý však nie je možné považovať prevzatie tvrdení majiteľa úžitkového vzoru bez možnosti žalobcu vyjadriť sa k dôkazom predloženým majiteľom zapísaného úžitkového vzoru a k vyjadreniu k podanému rozkladu. Takýmto spôsobom došlo zo strany žalovaného k porušeniu základného práva žalobcu na spravodlivý proces, keď mu nebolo umožnené ako účastníkovi konania brániť svoje práva podaním vyjadrenia k vyjadreniu majiteľa úžitkového vzoru k podanému rozkladu. Žalobca mal za to, že tým, že žalovaný mu neposkytol vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru k podanému rozkladu na základe ním predložených dôkazov a bez vypočutia svedkov a zosúladenia protichodných vyjadrení vydal rozhodnutie, má za následok, že takýmto spôsobom trpí konanie aj inou vadou konania, ktorá mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Aj keď žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že „informácia je považovaná za verejne prístupnú ak aspoň jeden člen verejnosti má možnosť získať k nej prístup a pochopiť ju a nie je pritom viazaný povinnosťou mlčanlivosti“, neakceptoval však žalobcom uvedené zverejnenie informácií (dôkaz X. až X na ktoré sa nevzťahovala povinnosť mlčanlivosti podľa uzatvorených zmlúv a ani reálne konanie osôb, ktoré neboli viazané povinnosťou mlčanlivosti a mali prístup k takýmto informáciám a aj ich pochopili. Žalobca mal tiež za to, že zverejnenie, resp. sprístupnenie informácií je možné preukázať aj iným dôkazom ako dátumom zverejnenia. V prípade prihlášky úžitkového vzoru sa považuje za zverejnené všetko, čo bolo pred dátumom podania prihlášky známe. V technických odvetviach sa však bežne pracuje s informáciami, ktoré nie sú širokej verejnosti známe, odborníci z danej oblasti o informáciách vedia a vzájomne ich zdieľajú. Podľa názoru žalobcu nie je nutné preukazovať, kedy došlo k zverejneniu informácie napríklad v prípade, ak osoba využíva pri svojom konaní určité informácie a nepreukáže, že s týmito informáciami mala možnosť nakladať iba na základe osobitnej zmluvy s povinnosťou mlčanlivosti. Tým že takáto osoba s týmito informáciami nakladala, je zrejmé, že o nich vedela a pri svojej činnosti aj využila. Takýto je aj prípad zverejnenia informácií, ktoré sa stali súčasťou stavu techniky v prípade sporného úžitkového vzoru. Žalobca v žalobe zároveň poukázal na dôvody, pre ktoré považoval dôkazy X. až X. za zverejnené, resp. informácie v nich sprístupnené. Vo vzťahu k zmluvám uzatvoreným medzi majiteľom úžitkového vzoru a žalobcom, ako aj ČEZ, a.s. a PAKŠ žalobca zdôraznil, že pokiaľ dvojstranná zmluva o dielo obsahuje povinnosť mlčanlivosti a predmet diela a výsledky sú následne využité v ďalej uzatvorenej zmluve, uzatvorenej s inými účastníkmi, je nesporné, že došlo k porušeniu zmluvných podmienok a v takomto prípade aj k sprístupneniu diela tretím osobám. Ani v ďalšej uzatvorenej zmluve o dielo nie je ďalším spôsobom upravená povinnosť mlčanlivosti pre zmluvné strany. Sprístupnením štúdie účastníkom projektu O. došlo k reálnemu zverejneniu informácií, čím sa stali súčasťou stavu techniky. Pokiaľ ide o zmluvy o dielo, ako aj diela vypracované na základe takýchto zmlúv, mal žalobca za to, že žalovaný rovnaké dôkazy vyhodnotil opačným spôsobom, v rozpore s logickými zásadami hodnotenia dôkazov. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí pri právnom posúdení uzatvorených dvojstranných zmlúv o dielo a sprístupnení diel vypracovaných na ich základe uviedol: „Za verejné sprístupnenie výsledkov výskumu nemožno považovať ich sprístupnenie subjektom, ktoré sa podieľali na projekte O., keďže výmena informácií týkajúca sa výsledkov tohto projektu prebiehala len medzi týmito subjektmi, a len v rozsahu a za podmienok stanovených projektom a predloženými zmluvami o dielo“, toto konštatovanie žalobca považoval za nesprávne právne posúdenie. Uzatvorené zmluvy o dielo sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, ich účelom bolo vyhotovenia diela uvedeného v predmete jednotlivých zmlúv. Zmluvný vzťah, na základe ktorého bolo vyhotovené dielo, nie je možné právne posúdiť ako dvojstrannú zmluvu, v zmysle ktorej sú zmluvné strany povinné konať a výsledok takejto zmluvy podriadiť pod iný zmluvný vzťah, ktorého však obidvaja účastníkmi nie sú. Osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou takéhoto vzťahu, nemôže byť viazaná podmienkami zmluvy, ktorých nie je účastníkom. Účastník sa nemôže odvolávať na povinnosti druhého účastníka vyplývajúceho z iného zmluvného vzťahu, ktorým nie je viazaný. Nakoľko majiteľ úžitkového vzoru nebol vlastníkom projektu O., nebol viazaný zmluvnými podmienkami projektu, nakoľko nebol jeho zmluvnou stranou. Bolo na úvahe účastníkov projektu, s akými organizáciami a spoločnosťami budú spolupracovať, v akom rozsahu a akým zmluvným základom budú upravené ich vzájomné vzťahy. Spolupráce sa zúčastňovali aj iné osoby, napríkla VÚJE Slovenská republika, ÚJV Řeš, Česká republika, KFKI Budapešť, Maďarská republika, ktorým boli informácie sprístupňované. Pokiaľ by diela vyhotovené na základe dvojstranných zmlúv o dielo mali byť využité iba v rámci projektu O. a ak by majiteľ úžitkového vzoru mal byť viazaný povinnosťou mlčanlivosti s možnosťou sprístupnenia iba subjektom projektu, táto povinnosť mlčanlivosti by musel byť dohodnutá v týchto uzatvorených zmluvách. Z uzatvorených zmlúv nevyplýva žiadna takáto dohoda, a preto podľa názoru žalobcu je nesprávne také posúdenie žalovaným, keď aj tieto zmluvy podriadil pod podmienky projektu. Dielo ako dôkaz D2 bolo vyhotovené na základe dvojstrannej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a majiteľom sporného úžitkového vzoru. K zverejneniu diela došlo konaním majiteľa úžitkového vzoru, keď uzatvoril s iným subjektom dvojstrannú zmluvu o dielo, v ktorej sprístupnil výsledky predchádzajúceho výskumu. Jednotlivé diela a výsledky výpočtov nadväzovali a vychádzali zo štúdií vypracovaných na základe predchádzajúcich zmlúv. Týmto konaním boli sprístupnené verejnosti a stali sa stavom techniky. Za zverejnenie je možné považovať aj sprístupnenie diela v rámci projektu O.. Účastníkov projektu O. je možné považovať za verejnosť a chápať ich s ohľadom na bezpečnosť prevádzkovania konkrétnych jadrových zariadení, a preto je logické, že sprístupnenie detailných technických parametrov jadrových zariadení môže byť širokej verejnosti obmedzené. To však neznamená, že samotné výsledky boli utajené. Cieľom projektu O. bolo vyhotovenie návodov na riadenie ťažkých havárií, podľa ktorých prevádzkovatelia jadrových zariadení majú postupovať. S vyhodnotením dôkazov B B B B B o neverejnosti dokumentov X. až X a to dôkazmi B B B B a B žalobca nesúhlasil a mal za to, že z takýchto dôkazov utajenie, resp. neverejnosť dôkazov X. až X. nevyplýva. Poukázal taktiež na nesprávne hodnotenie žalobcom predloženého dôkazu X. - znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaný konštatoval, že tento dôkaz možno považovať za relevantný len pri posudzovaní podmienky priemyselnej využiteľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko bol vypracovaný, resp. zverejnený až po dátume práva prednosti napadnutého úžitkového vzoru, takéto konštatovanie žalobca považoval za rozporné s logikou veci. Podľa jeho názoru by to znamenalo, že po zápise úžitkového vzoru nie je možné preukázať, že zapísaný úžitkový vzor nie je funkčný. Žalobca daným posudkom preukazoval nefunkčnosť zapísaného úžitkového vzoru, nie verejnú dostupnosť, ako mylne uviedol žalovaný. Žalobca tiež namietal, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Nestotožnil sa so záverom žalovaného o presiahnutí prostej odbornej schopnosti, nakoľko nesprávne považoval prvky riešenia, ktoré sú súčasťou konštrukcie jadrového zariadenia, za podmienku akceptácie jestvujúceho konštrukčného stavu. Vyslovil záver, že úžitkový vzor tak, ako je zapísaný v nárokoch na ochranu, je nefunkčný a podrobne rozobral jednotlivé nároky vyplývajúce z úžitkového vzoru tak, ako sú zapísané. Žalobca mal tiež za to, že zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce pre posúdenie veci. Zo zoznamu dokumentov predložených majiteľom úžitkového vzoru v rámci správneho konania vyplýva, že majiteľ sporného úžitkového vzoru nepredložil žiadny dokument, ktorý by preukázal jeho tvrdenia. Tvrdil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Úvahu žalovaného, na základe akých skutočností dospel k svojmu rozhodnutiu, považoval žalobca za nedostatočnú, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Opis napadnutého rozhodnutia sa podľa žalobcu obmedzuje na opis právnej povahy konania, stručný opis predmetu konania, vymenovanie dokladov predložených žalobcom a majiteľom úžitkového vzoru a konštatovanie, že žalovaný rozhodol na základe predložených dôkazov. Žalobca mal za to, že rozhodnutie je pre právnu zmätočnosť nepreskúmateľné, a teda nezákonné v prípade, ak nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, aké právne a skutkové úvahy viedli k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je pritom sama o sebe bez vecného prieskumu dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Napokon žalobca namietal, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V zmysle základných zásad správneho poriadku má rozhodnutie správneho orgánu vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Aj keď správny orgán má rozhodnúť na základe vlastného uváženia, dané uváženie nemôže vybočovať z medzí logiky. V danej veci ide o technicky zložitú problematiku, žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím žalovaného, ktorého právne posúdenie a zhodnotenie stavu techniky vychádzalo z neúplného skutkového stavu a neznalosti technickej problematiky predmetného sporu. Žalovaný napriek žiadosti žalobcu nevytýčil pojednávanie, nedoručil žalobcovi vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru k podanému rozkladu a v rozhodnutí len citoval tvrdenia majiteľa úžitkového vzoru, ktoré neboli žiadnym dôkazom preukázané a žalobca nemal právo sa k týmto tvrdeniam vyjadriť. Takýmto postupom žalovaný odňal žalobcovi možnosť konať, čo predstavuje takú vadu rozhodnutia, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Miera pochybenia žalovaného aj s prihliadnutím na komplikovanosť prípadu ohrozila právom chránené záujmy žalovaného, pričom došlo k väčším počtom samostatných pochybení, ktoré v súhrne presiahli zásadnú intenzitu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V písomnom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že hoci žaloba smeruje v prvom rade proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného, žalobca v nej poukazuje aj na nedostatky prvostupňového rozhodnutia, ktoré ale neboli predmetom rozkladu podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z.z. boli predmetom napadnutého rozhodnutia len tie skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu a tieto sa týkali zhodnotenia verejnej dostupnosti dokumentov X. až X interpretácia posúdenia predložených dôkazov a formálnych nedostatkov prvostupňového rozhodnutia. Žalobca rozkladom nenapadol posúdenie podmienky presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti a podmienky priemyselnej využiteľnosti, a preto sa s nimi žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia nezaoberal. Podanú žalobu pritom žalobca odôvodnil okrem iného aj nesprávnym posúdením týchto dvoch podmienok ochrany. Žalovaný vyslovil názor, že žalobné dôvody týkajúce sa podmienok presiahnutia bežnej odbornej schopnosti a priemyselnej využiteľnosti by v prejednávanej veci nemali byť predmetom súdneho konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky argumentoval, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými sa musel orgán rozhodujúci o rozklade vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania, ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Predmetom súdneho prieskumu potom už nemôžu byť nové námietky, uplatnené po prvý krát v žalobe, ktoré mohli byť uplatnené už po doručení prvostupňového rozhodnutia v podanom rozklade. Vo vzťahu k žalobnej námietke, posúdeniu splnenia podmienok ochrany napadnutého úžitkového vzoru do registra, žalobca ako nositeľ dôkazného bremena predloženými dôkaznými prostriedkami neosvedčil existenciu dôvodov výmazu napadnutého úžitkového vzoru a relevantným spôsobom nepreukázal, že by niektorý z dokumentov X. až X B. až B B B a Y.i systémov vyobrazených v predmetných dokumentoch bol sprístupnený verejnosti pred dátumom práva prednosti napadnutého úžitkového vzoru. Žalovaný sa relevantnosti predmetných dokladov náležite venoval a svoje závery aj náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko napadnutý úžitkový vzor spĺňa všetky hmotnoprávne podmienky ochrany podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb., žalovaný považoval záver o zamietnutí návrhu na výmaz za správny a dôvodný. Pokiaľ ide o namietaný dokument X tento bol podrobne posúdený v prvostupňovom rozhodnutí, jednak v súvislosti so skúmaním podmienky novosti napadnutého riešenia a jednak bol tento dôkaz vyhodnotený aj pri posudzovaní podmienky presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti napadnutého úžitkového vzoru. V napadnutom rozhodnutí nebol dôvod sa predmetným znaleckým posudkom zaoberať, nakoľko žalobca podaným rozkladom nenapadol jeho posúdenie. Tvrdenie žalobcu o nevyhodnotení predmetného znaleckého posudku tak podľa žalovaného neobstojí. Ak žalobca namietal, že žalovaný nemôže disponovať znalosťami vo všetkých oblastiach techniky, potom opomenul, že žalovaný je ústredným orgánom štátnej správy, ktorému je zo zákona zverená právomoc rozhodovať, či sú splnené podmienky, aby bola technickému riešeniu poskytnutá ochrana v podobe úžitkového vzoru, ale aj či sú splnené podmienky na výmaz už zapísaného úžitkového vzoru. Žalovaný je tak jediným orgánom, ktorý je oprávnený posúdiť všetky skutočnosti, vrátane odborných, ktoré sú pre výmaz úžitkového vzoru rozhodné, vrátane otázky novosti, vynálezcovskej činnosti alebo priemyselnej využiteľnosti napadnutého riešenia. Pokiaľ ide o samotný zápis napadnutého úžitkového vzoru do registra, konanie o prihláške prebiehalo podľa tzv. registračného princípu, čo znamená, že úrad pred jeho zápisom do registra neskúmal, či predmet prihlášky napadnutého úžitkového vzoru spĺňal podmienku novosti, a či presahoval rámec prostej odbornej schopnosti. Skúmanie týchto hmotnoprávnych podmienok žalovaný vykonal až v konaní o návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru z registra a zo strany žalobcu nebolo predloženými dôkazmi preukázané, že napadnuté riešenie podmienky v čase jeho zápisu nespĺňalo. Za účelovú považoval žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia jeho základného práva na spravodlivý proces. Žalobca mal možnosť kedykoľvek v priebehu konania požiadať o zaslanie majiteľom úžitkového vzoru predložených vyjadrení a dôkazov, prípadne nahliadnuť do správneho spisu, čo niekoľkokrát aj urobil. Žalovanému nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu povinnosť doručovať účastníkom konania všetky podania predložené druhou stranou, pokiaľ o to nie je výslovne požiadaný alebo pokiaľ mu túto povinnosť priamo neustanovuje zákon. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe spochybnil vyhodnotenie dôkazov X. až X. vo vzťahu k ich sprístupneniu verejnosti, tejto otázke sa žalovaný podrobne venoval v napadnutom rozhodnutí, náležite vysvetlil a zdôvodnil, prečo a na základe ktorých dôkazov dospel k tomu, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať sprístupnenie predmetných namietaných dokumentov verejnosti. V písomnom vyjadrení sa žalovaný podrobne zaoberal vyhodnotením dôkazov vo vzťahu k zákonnej podmienke novosti. Žalovaný v písomnom vyjadrení mal tiež za to, že žalobca v podanej žalobe nepreukázal, že by žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. V tomto smere išlo zo strany žalobcu len o zopakovanie tvrdení, ktoré majú svedčiť v prospech nenovosti napadnutého riešenia, resp. k preukázania nepresiahnutia prostej odbornej schopnosti. K týmto skutočnostiam sa žalovaný podrobne vyjadril v prvostupňovom rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že žalobca predloženými dôkazovými prostriedkami relevantným spôsobom nepreukázal, že by niektorý z ním predložených dôkazov, či systémov vyobrazených v predmetných dokumentoch, bol sprístupnený verejnosti pred dátumom práva prednosti napadnutého úžitkového vzoru, resp. že by bol na prekážku presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti. Ak žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, žalovaný tento žalobný dôvod považoval za účelový a neopodstatnený, nakoľko dôkazné bremeno v prípade návrhu na výmaz úžitkového vzoru je na strane navrhovateľa (žalobcu), jeho povinnosťou bolo uviesť argumenty a predložiť dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali pravdivosť jeho tvrdení a dôvodnosť uplatneného návrhu. Žalovaný žalobcom namietané dokumenty, ako aj dôkazy predložené majiteľom, vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach tak, ako mu to ukladajú všeobecne záväzné právne predpisy a toto vyhodnotenie považoval za náležite odôvodnené. Svoje rozhodnutie žalovaný tiež považoval za náležite a zrozumiteľne odôvodnené, postavené na logických a preukázaných záveroch, ktoré vyplynuli z dôkazov a vyjadrení žalobcu i majiteľa. Žalovaný pri vydávaní oboch rozhodnutí postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ako aj v súlade so základnými zásadami správneho konania. Rozhodnutia obsahovali aj náležité vyhodnotenie predložených dôkazných prostriedkov, a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný mal za to, že v oboch rozhodnutiach sa vysporiadal so všetkými žalobcom predloženými argumentmi a závery, ku ktorými v rozhodnutiach dospel, náležite odôvodnil a vysvetlil. Pokiaľ žalobca namietal, že požiadal o ústne pojednávanie, čomu žalovaný nevyhovel, žalovaný poukázal na ustanovenie § 45 ods. 5 zákona č. 517/2007 Z.z., podľa ktorého úrad určí dátum ústneho pojednávania, ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní navrhovateľa výmazu a majiteľa úžitkového vzoru. Žalovaný mal za to, že v preskúmavanom prípade všetky rozhodujúce skutočnosti vyplynuli z predložených podaní, a preto nepovažoval za účelné a potrebné nariaďovať ústne pojednávanie. Nedoručením vyjadrenia majiteľa úžitkového vzoru k podanému rozkladu nebola zo strany žalovaného žiadnym spôsobom odňatá možnosť požiadať o zaslanie vyjadrení majiteľa úžitkového vzoru, či o nahliadnutie do spisu. Žalobca mal kedykoľvek právo informovať sa o stave konania, a preto považoval túto námietku žalobcu ako neopodstatnenú. Záverom žalovaný zdôraznil, že tvrdenie a zdôvodnenie žalobcu, že rozhodnutím alebo postupom, ktorý napáda bol ukrátený na svojich právach (pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu), je potrebné považovať za osobitnú náležitosť žaloby. Žalobca však v žalobe bližšie neuvádza, akým spôsobom napadnuté rozhodnutie zasahuje do jeho práv. Paradoxné je potom aj tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sporný úžitkový vzor tak, ako je zapísaný na ochranu, nie je zabudovaný v jadrových zariadeniach žalobcu, pretože tento systém by nebol funkčný. V nadväznosti na vyššie uvádzané skutočnosti mal žalovaný za to, že ako napadnuté rozhodnutie, tak aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, sú v súlade so zákonom. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení k žalobe považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhol, aby súd žalobu zamietol. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi neopodstatnenosti žaloby, ktoré sú uvedené vo vyjadrení žalovaného, napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý mu predchádzal považoval v plnom rozsahu za zákonný a správny. Žaloba bola podaná v neodôvodnene širokom rozsahu, predmetom prieskumu v rámci súdneho konania môžu byť výlučne dôvody, ktoré boli žalobcom uvedené v rozkladovom konaní, a teda nesprávne zhodnotenie verejnej dostupnosti dokumentov X. až X nesprávna interpretácia a posúdenie predložených dôkazov a formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia. Reštriktívny výklad je v tomto prípade odôvodnený osobitou koncentračnou požiadavkou vyplývajúcou z § 53 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z.z. Je výlučne na ťarchu žalobcu, že v rámci rozkladu neuviedol dôvody, ktorých preskúmania sa domáha v rámci súdneho konania. Vo vzťahu k novosti ďalší účastník zdôraznil, že dôkazné bremeno súvisiace s preukázaním predzverejnenia technického riešenia zaťažuje navrhovateľa výmazu. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať ho objektívnymi a preskúmateľnými dôkazmi jednoznačne dokazujúcimi, že v prípade konkrétneho dokumentu došlo k jeho právne relevantnému zverejneniu časovo predchádzajúcemu podaniu prihlášky. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, v rámci napadnutého rozhodnutia túto skutočnosť žalovaný podrobne zdôvodnil a zohľadnil pritom všetky dôkazy predložené ako žalobcom, tak aj majiteľom úžitkového vzoru jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti. V rámci správnej žaloby sa žalobca pokúša zdôvodniť absenciu novosti technického riešenia výlučne na základe predpokladov a domnienok bez toho, aby zároveň dokázal skutočné a objektívne zverejnenie dokumentov a čas zverejnenia. Pokiaľ ide o ďalšie podmienky, a to presiahnutie rámca bežnej odbornej schopnosti a priemyselnú využiteľnosť, žalovaný opakovane poukázal nato, že ide o otázky nad rámec prípustného rozsahu správnej žaloby vzhľadom na skutočnosť, že tento dôvod žalobca neuviedol v rozklade. Ďalší účastník uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom neodňal žalobcovi možnosť konať pred správnym orgánom. Tvrdil, že v tomto prípade bolo možné vec náležite posúdiť bez nutnosti ústneho pojednávania, a to vzhľadom na predložené písomné podanie a dôkazy, ktoré boli žalovanému predložené. Zvyšné dôvody odňatia možnosti konať pred žalovaným prezentované žalobcom sú výlučne dôsledkom jeho procesnej neaktivity, ktorá nemôže byť na ťarchu žalovaného ani zakladať vadu konania. Žalobca aj ďalší účastník následne na svoje písomné podania reagovali vo vzájomných replikách. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v zhode s jej písomným vyhotovením. Zdôraznil, že ako následok nesprávneho úradného postupu žalovaného bolo vydanie nezákonného rozhodnutia, žalovaný nesprávne zhodnotil otázku zverejnenia technického riešenia. Dôsledkom takéhoto nesprávneho zhodnotenia uvedenej otázky bolo nesprávne právne posúdenie a zamietnutie žiadosti na výmaz úžitkového vzoru. Existujúce rozpory medzi účastníkmi konania mohli byť odstránené a bol by dostatočne zistený skutkový stav. Nakoľko správny orgán nepostupoval zákonne, nezistil dostatočne skutkový stav, čoho následkom vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že technické riešenie, na základe ktorého bol úžitkový vzor zapísaný, bolo pred rozhodnou dobou zverejnené, bolo známe verejnosti, a preto podľa žalobcu neboli splnené podmienky na zápis takéhoto úžitkového vzoru. Poukázal na článok A. Z., ktorý mal byť zverejnený 20. - 26. septembra 2008, ktorá sa v referencii odvoláva na správu z roku 2003. Pokiaľ autorka článku mohla čerpať z takejto správy, znamená to, že bola zverejnená, inak by porušila zákon alebo sa vystavila riziku trestného postihu. Zástupca žalobcu zároveň na pojednávaní namietal vyhodnotenie dôkazu B žalovaným. Dôkaz B pritom uvádza dobovú stránku serveru H., ktorý je serverom Európskej komisie a zhromažďuje informácie o vedeckej komunite a vývoji v rôznych oblastiach vedy a techniky financovaných Európskou komisiou. Žalovaný dôkaz B vyhodnotil nesprávne, nakoľko na serveri H. sa nachádza dokumentácia projektu O., konkrétne ide o článok vytvorený tými istými autormi ako dôkazu B pričom v tomto článku sa uvádza: „Dôležitým prostriedkom na prezentovanie výsledkov O. širšej verejnosti bolo O. D., ktorý bol organizovaný vo Viedni v októbri 2012.“ Takýto dôkaz je priamo dohľadateľný na stránke H..eu, širšou verejnosťou v tomto prípade bolo deväť medzinárodných inštitúcií, dve z Bulharska, Technická univerzita Sofia a Energetický inštitút Sofia, takisto dva subjekty z Českej republiky, dva subjekty z Maďarskej republiky, jeden subjekt zo Slovenskej republiky (VÚJE Trnava) a prítomný bol aj zástupca z výskumného ústavu, ktorý prevádzkuje Európska komisia v Holandsku. Bol tam tiež zástupca Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Na tomto workshope zástupca IVES Trnava (ďalší účastník) vo svojom príspevku prezentoval výsledky projektu O., vrátane troch správ, ktorými sú dôkazy X X. a X V rámci workshopu boli distribuované príručky M., ktoré boli výstupom projektu O. a boli distribuované účastníkom s tým, aby ich používali vo svojej ďalšej práci. Žalobca navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní považovala napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, za zákonné. Mala za to, že žaloba bola podaná v neprípustnom rozsahu, nakoľko smeruje proti vyhodnoteniu dôkazov, o ktorých žalovaný v rámci rozhodovania o podanom rozklade nerozhodoval. Žalovaný bol pritom pri prejednávaní rozkladu viazaný dôvodmi uvedenými v rozklade. Žalovaný v tomto smere nepostupoval podľa Správneho poriadku, kedy by mohol rozhodnutie preskúmať v celom rozsahu. Ak žalobca v rozklade určité dôvody neuplatnil, nemohol ich potom uplatniť ani v žalobe. Zároveň zástupkyňa žalobcu zdôraznila, že žalobca v žalobe, ako aj v písomnom vyjadrení uvádza nové dôkazy a nové skutočnosti, ktoré nepredložil, ani netvrdil v konaní a pokiaľ tieto skutočnosti neboli predložené pred správnym orgánom, žalovaný sa s nimi ani nemohol zaoberať. Mohol sa zaoberať len dôkazmi a skutočnosťami, ktoré žalobca predkladal v konaní a len tieto mohol posudzovať. Vo vzťahu k vyhodnoteniu otázky novosti zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že žalobca nepreukázal, že by dôkazy boli zverejnené. Žalobca pritom tvrdil, že zverejnil sprístupnenie riešenia zmluvným partnerom, o ďalšom zverejnení nemal žalovaný vedomosť. Ak boli takéto dokumenty sprístupnené zmluvným partnerom a títo boli viazaní mlčanlivosťou, nie je možné vyvodiť z toho záver, že boli sprístupnené verejnosti. Žalovaný mal za to, že dostatočne zistil skutkový stav, dospel k záveru o nepreukázaní dôvodov na výmaz úžitkového vzoru, vyhodnocoval tie dôkazy, ktoré boli predložené. Pokiaľ mal za to, že neboli také rozpory, aby musel nariaďovať pojednávanie, táto námietka zo strany žalobcu nie je relevantná. Pokiaľ žalobca poukazoval na dokument B takýto dôkaz je neprípustný, nakoľko ide o nové dôkazy, ktoré neboli v správnom konaní použité. Navrhla, aby súd žalobu zamietol. Zástupkyňa žalovaného považovala napadnuté rozhodnutie za zákonné a navrhla, aby súd žalobu zamietol. Zdôraznila, že v správnom súdnictve nie je možné prihliadať na dôkazy, ktoré boli predložené po vydaní rozhodnutia. Na nové dôkazy súd nemôže prihliadnuť. Vo vzťahu k údajnému „predzverejneniu“ uviedla, že žalobca si mylne alebo nesprávne interpretuje prax úradu pri posudzovaní „predzverejnenia.“ Žalobca pri návrhu na výmaz úžitkového vzoru mal predkladať a produkovať dôkazy v správnom konaní. Zároveň vo vzťahu k argumentácii žalobcu uviedla, že nepostačuje len tvrdenie, je potrebné predkladať aj dôkazy. Ak sa konali workshopy, je potrebné preukázať aj to, že účastníci boli oboznámení s takýmito správami a prípadne aj predložiť výstupy týkajúce sa účastníkov mimo projektu O.. Zástupca žalobcu v replike zdôraznil, že žalovaný mal vzhľadom na zložitosť veci nariadiť pojednávanie, nakoľko existovali rozpory a tieto by boli zrejme odstránené, pokiaľ by žalovaný postupoval zákonným spôsobom a pojednávanie by nariadil. Z administratívneho spisu vyplýva, že na Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky bola dňa 1. júla 2005 faxovým podaním doručená žiadosť ďalšieho účastníka o zápis úžitkového vzoru do registra, značka spisu XXXX-XXXX, s názvom úžitkového vzoru „Systém na zadržanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového reaktora typu O. XXX/VXXX“. Písomné podanie žiadosti bolo ÚPV SR doručené dňa 4. júla 2005. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zapísal úžitkový vzor do registra úžitkových vzorov dňa 16. septembra 2005 podľa § 11 ods.1 zákona č.478/1992 s dátumom nadobudnutia účinnosti úžitkového vzoru dňa 16. septembra 2005. Na žiadosť ďalšieho účastníka mu ÚPV SR dňa 28. júla 2009 oznámil predĺženie platnosti úžitkového vzoru prvý raz do 1. júla 2012 a následne druhý raz do 1. júla 2015. Žalobca dňa 1. februára 2013 podal návrh na výmaz úžitkového vzoru XXXX („Systém na zadržanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového reaktora typu O. XXX/VXXX“) v zmysle ustanovenia § 44 ods.1 písm.f) zákona č.517/2007 Z.z. podaním doručeným ÚPV SR dňa 1. februára 2013. ÚPV SR vyzval žalobcu ako majiteľa úžitkového vzoru na vyjadrenie k návrhu na výmaz úžitkového vzoru v lehote do 16. júna 2013 s poučením, že pokiaľ sa majiteľ k návrhu nevyjadrí, úrad úžitkový vzor z registra vymaže. Ďalší účastník sa k návrhu na výmaz úžitkového vzoru vyjadril podaním doručeným úradu dňa 17. júna 2013, vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru bolo ďalšiemu účastníkovi doručené dňa 18. septembra 2013. O žiadosti o výmaz úžitkového vzoru z registra rozhodol Úrad Priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 12. decembra 2013 (prvostupňové rozhodnutie). Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad faxovým podaním doručeným úradu dňa 17. januára 2014, ktoré písomne doplnil dňa 21. januára 2014 bez podrobnejšieho odôvodnenia s výhradou doplnenia podrobného odôvodnenia rozkladu. Pôvodne žalobca v podanom rozklade namietal nesprávne zhodnotenie verejnej dostupnosti dokumentov X. až X nesprávnu interpretáciu a posúdenie predložených dokladov a formálne nedostatky rozhodnutia. Nakoľko žalobca vecné odôvodnenie k rozkladu nedoplnil, úrad ho vyzval na doplnenie rozkladu v lehote do 28. marca 2014. Podaním z 24. marca 2014 žalobca požiadal o prvé predĺženie lehoty do 28. mája 2014 z dôvodu potreby dlhšieho času na doplnenie podaného rozkladu. Konečnú lehotu ÚPV SR na vecné odôvodnenie podaného rozkladu stanovil do 28. mája 2014. Posledný deň lehoty žalobca opätovne požiadal o ďalšie predĺženie lehoty do 28. júna 2014, ktorú úrad akceptoval, lehotu predĺžil s upozornením, že je stanovená ako konečná a na ďalšie žiadosti o predĺženie lehoty úrad prihliadať nebude. Podaný rozklad žalobca odôvodnil podaním doručeným ÚPV SR dňa 30. júna 2014 (faxové podanie), doplnené písomne dňa 1. júla 2014. Z obsahu odôvodnenia rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva, že žalobca mal zato, že prvostupňový správny orgán nesprávne zhodnotil verejnú dostupnosť dokumentov X. až X pričom prvostupňový správny orgán mal nesprávne vyhodnotiť neverejnosť projektu O., ako aj samotných správ vypracovaných na základe dvojstranných zmlúv. Nakoľko majiteľ úžitkového vzoru nebol účastníkom projektu O., žalobca poukázal na časovú súslednosť zmlúv o dielo, ich predmet a následné zverejnenie tretím stranám samotným majiteľom úžitkového vzoru, pričom išlo o zmluvu o dielo uzatvorenú so žalobcom (B zmluvu o dielo uzatvorenú so spoločnosťou ČEZ (B zmluvu o dielo so spoločnosťou Pakš (B a zmluvu o dielo uzatvorenú opätovne so žalobcom (B V časti rozkladu označenej ako nesprávna interpretácia a posúdenie predložených dôkazov žalobca na prílohu L. - zmenšeninu výkresu znázorňujúceho časť riešenia podľa úžitkového vzoru, ktorý výkres bol vytvorený pre žalobcu spoločnosťou ADVING s.r.o. so sídlom v Leviciach a ktorý je súčasťou výkresu č.O-F.- XXXX, vytvoreného v auguste 2004, a teda pred prihláškou úžitkového vzoru. Uvedený dôkaz má preukazovať, že na problematike pracovali nielen osoby spoločností uvedených v projekte O., ale aj ďalšie zmluvne zaviazané spoločnosti. Aj v tejto časti odôvodnenia rozkladu poukázal na skutočnosť, že ani dokumenty označené ako B neobsahujú žiadne obmedzenia týkajúce sa zverejnenia ich obsahu. Inak v odôvodnení podaného rozkladu poukázal len na ním tvrdené formálne nedostatky rozkladom napadnutého rozhodnutia. Úrad následne vyzval majiteľa úžitkového vzoru na vyjadrenie k podanému rozkladu v lehote do 11. septembra 2014. Majiteľ sa vyjadril písomne v dvoch vyhotoveniach dňa 2. septembra 2014 k jednotlivým bodom podaného rozkladu a predložil ako dôkaz Zmluvu o dielo uzavretú medzi nám ako objednávateľom a spoločnosťou ADVING s.r.o. ako zhotoviteľom zo dňa 4. marca 2004 vrátane prílohy č.1 k zmluve (predbežný zoznam modifikácií nevyhnutných pre implementáciu konceptu zadržania roztavenej F. v nádobe reaktora O.-XXX/VXXX). Majiteľ úžitkového vzoru požiadal o urýchlenie konania (dňa 20. októbra 2014) z dôvodu podania žaloby o odstránenie a zdržanie sa ďalšieho zásahu do práv k úžitkovému vzoru a následne (23. februára 2015) tiež žiadal o informáciu o stave rozkladového konania z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu. O podanom rozklade rozhodol po menovaní rozkladovej komisie žalovaný napadnutým rozhodnutím. Podľa § 244 ods.1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 245 ods.2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Podľa § 250j ods.2 písm.e) O.s.p., Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 44 ods.1 písm.f) zákona č.517/2007 Z.z., na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra (ďalej len "výmaz"), ak neboli splnené podmienky na zápis úžitkového vzoru do registra podľa predpisov platných v čase jeho zápisu. Podľa § 44 ods.2 zákona č.517/2007 Z.z., úrad môže vymazať úžitkový vzor z registra podľa odseku 1 písm. c) až e) alebo v prípade, ak predmet prihlášky nie je zjavne spôsobilý na ochranu podľa § 5, 6 a 9 alebo prihláška nespĺňala podmienku podľa § 32 ods. 3, aj z úradnej moci. Podľa § 11 ods.1, 2 zákona č.478/1992 Zb., (1) Ak prihláška spĺňa podmienky ustanovené v § 8 a ak jej predmet nie je zjavne v rozpore s § 2, 3 a 5, zapíše Úrad úžitkový vzor do registra. (2) Zápisom úžitkového vzoru do registra vzniká jeho ochrana podľa tohto zákona. Prihlasovateľovi, ktorý sa zápisom úžitkového vzoru do registra stáva majiteľom úžitkového vzoru, vydá Úrad osvedčenie o zápise úžitkového vzoru do registra a zápis úžitkového vzoru do registra oznámi vo Vestníku. Po zápise úžitkového vzoru do registra Úrad zverejní podklady uvedené v § 8 ods. 3 písm. b) a c). Podľa § 17 ods.1 písm.a) zákona č.478/1992 Zb., na návrh kohokoľvek Úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra, ak technické riešenie nie je spôsobilé na ochranu podľa § 1 a 3. Podľa § 1 zákona č.478/1992 Zb., technické riešenia, ktoré sú nové, presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné, sa chránia úžitkovými vzormi. Podľa § 4, ods.1-3 zákona č.478/1992 Zb, (1) Technické riešenie je nové, ak nie je súčasťou stavu techniky. (2) Stavom techniky na účely tohto zákona je všetko, čo bolo predo dňom, od ktorého prislúcha prihlasovateľovi úžitkového vzoru právo prednosti (§ 9), zverejnené. (3) Stavom techniky nie je také zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa alebo jeho právneho predchodcu, ku ktorému došlo v posledných šiestich mesiacoch pred podaním prihlášky úžitkového vzoru. Podľa § 5 zákona č.478/1992 Zb., technické riešenie je priemyselne využiteľné, ak sa môže opakovane využívať v hospodárskej činnosti. Podľa § 45 ods.1 zákona č.517/2007 Z.z., návrh na výmaz musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie a súčasne sa musia predložiť alebo označiť dôkazy, ktoré navrhovateľ výmazu predloží a o ktoré sa návrh na výmaz opiera. Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada. Podľa § 45 ods.5 zákona č.517/2007 Z.z., ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní navrhovateľa výmazu a majiteľa úžitkového vzoru, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň doručí navrhovateľovi výmazu vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru o návrhu na výmaz. Podľa § 52 ods.1, 2 zákona č.517/2007 Z.z., (1) Účastník konania pred úradom je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté. Podľa § 53 ods.1, 2 zákona č.517/2007 Z.z., (1) Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia; včas podaný rozklad má odkladný účinok. (2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z úradnej moci, b) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane. Podľa § 54 ods.1, ods.5 zákona č.517/2007 Z.z., (1) Účastníci konania majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a odpisy. (5) Právo na nazeranie do spisu zahŕňa aj právo na vyhotovenie kópií za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií a s ich odoslaním. Podľa § 58 ods.4, ods.5 zákona č.517/2007 Z.z., (4) Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia o prerušení konania, o čestnom vyhlásení, o lehotách pre rozhodnutie a o opatreniach proti nečinnosti podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Podľa § 3 ods.2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 59 ods.1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného sp.zn. PÚV 152-2005/ÚV 4301 II/16-2015 zo dňa 6. marca 2015 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu sp.zn. PÚV 152/2005/ÚV 4301/I-135/2013 zo dňa 12. decembra 2013 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových pokladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zo správneho spisu je zrejmé, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zapísal úžitkový vzor do registra úžitkových vzorov dňa 16. septembra 2005 podľa § 11 ods.1 zákona č.478/1992 s dátumom nadobudnutia účinnosti úžitkového vzoru dňa 16. septembra 2005. Žalobca dňa 1. februára 2013 podal návrh na výmaz úžitkového vzoru XXXX („Systém na zadržanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového reaktora typu O. XXX/VXXX“) v zmysle ustanovenia § 44 ods.1 písm.f) zákona č.517/2007 Z.z. podaním doručeným ÚPV SR dňa 1. februára 2013 z dôvodov uvedených v návrhu. Správne orgány (prvostupňový správny orgán i žalovaný) v preskúmavanej veci rozhodovali o návrhu na výmaz úžitkového vzoru z dôvodov uvedených v ustanovení § 44 ods.1 písm.f) zákona č.517/2007 Z.z.. a teda z dôvodu žalobcovho tvrdenia, že v čase zápisu úžitkového vzoru neboli splnené podmienky na jeho zápis do registra podľa predpisov platných v čase jeho zápisu. Zákonom platným v čase zápisu úžitkového vzoru do registra bol zákon č.478/1992 Zb.. Žalobca tvrdil, že technické riešenie v čase jeho zápisu nebolo nové, nepresahovalo rámec odbornej schopnosti a nebolo priemyselne využiteľné. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový správny orgán nezistil existenciu uplatnených dôvodov pre výmaz úžitkového vzoru a návrh navrhovateľa (žalobcu) zamietol. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V podanej žalobe žalobca tvrdil, že žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav veci, vychádzal z dôkazov, ktoré v skutočnosti nepreukazujú skutkový stav tak, ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí, a žalovaný nemal dostatok skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného nemá oporu v obsahu spisu a vo vykonanom dokazovaní a sú rozpory v úsudku pri použití správnej úvahy zo strany žalovaného a rozhodnutie je nepreskúmateľné. Namietal odbornosť žalovaného pri posúdení návrhu na výmaz úžitkového vzoru. Namietal tiež vady správneho konania.. Žalobné námietky smerovali k v návrhu uplatneným dôvodom, pre ktoré žalobca žiadal výmaz úžitkového vzoru v rozsahu nesplnenia podmienok novosti, presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti a priemyselnej využiteľnosti. Žalovaný, ako aj ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe namietali rozsah podanej žaloby z dôvodu, že žalobca nad rámec dôvodov uvedených v podanom rozklade rozšíril svoje námietky, resp. z dôvodu, že žalobou uplatnené dôvody žalobcom tvrdenie nezákonnosti rozhodnutia v rozkladovom konaní neuplatnil, a preto sa nimi žalovaný v napadnutom rozhodnutí o rozklade nemohol zaoberať. K rozsahu súdneho prieskumu súd považuje za potrebné uviesť, že návrh na výmaz musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie a súčasne sa musia predložiť alebo označiť dôkazy, ktoré navrhovateľ výmazu predloží a o ktoré sa návrh na výmaz opera. Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada (§ 45 ods.1 zákona č.517/2007 Z.z.). Citované ustanovenie zákona tak ustanovuje koncentračnú zásadu vo vzťahu ku konaniu o výmaz úžitkového vzoru, Úrad priemyselného vlastníctva ako subjekt oprávnený rozhodovať o takomto návrhu je viazaný dôvodmi uvedenými v návrhu, nesmie za účastníka správneho konania dôvody svedčiace pre výmaz vyhľadávať a svoje rozhodnutie môže založiť len na dôkazoch pripojených navrhovateľom k samotnému návrhu na výmaz úžitkového vzoru. Uvedená koncentračná zásada je v konaní o výmaz úžitkového vzoru umocnená ustanovením § 52 zákona č.517/2007 Z.z., podľa ktorého účastník správneho konania je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nakoľko úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté. Z uvedeného je možné konštatovať, že navrhovateľ výmazu je povinný návrh na výmaz úžitkového vzoru odôvodniť a predložiť alebo navrhnúť dôkazy priamo v návrhu. Na doplnenie a rozšírenie návrhu na výmaz úžitkového vzoru úrad rozhodujúci o návrhu na výmaz neprihliada a je viazaný dôvodmi návrhu. Zisťovanie skutkového stavu je pritom limitované rozsahom predložených alebo navrhnutých dôkazov. Žalobou bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodoval o rozklade podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu. V rozkladovom konaní je koncentračná zásada vyjadrená tak, že pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom okrem zákonom stanovených výnimiek. To znamená, že žalovaný nemohol vo svojom rozhodnutí a jeho odôvodnení ísť nad rámec dôvodov uvedených v podanom rozklade. Nakoľko žalobca v podanom rozklade namietal len nesplnenie podmienky novosti a procesné pochybenia, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal len týmito dôvodmi tvrdenej nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Nakoľko vo veci nešlo o spoločné práva alebo povinnosti týkajúce sa viacerých účastníkov konania na jednej strane (§ 53 ods.2 písm.b/ zákona č.517/2007 Z.z.) a ani o vec, ktorú možno začať z úradnej moci (§ 53 ods.2 písm.a/ zákona č.517/2007 Z.z.), nakoľko návrh na výmaz bol podaný z dôvodov podľa § 44 ods.1 písm.f) zákona č.517/2007 Z.z., postup žalovaného bol s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona č.517/2007 Z.z. správny a zákonný. Na konanie pred úradom podľa zákona č.517/2007 Z.z. sa totiž vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak (§ 58 ods.4 zákona č.517/2007 Z.z.). Vzhľadom k ustanoveniu § 53 ods.2 zákona č.517/2007 Z.z. a § 58 ods.4 zákona č.517/2007 Z.z. žalovaný nemohol postupovať podľa § 59 ods.1 Správneho poriadku. Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. preskúmava napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe. S prihliadnutím na skutočnosť, že konanie o výmaz úžitkového vzoru je ovládané koncentračnou zásadou, súd nemôže byť viazaný všetkými žalobnými dôvodmi, ale len ich rozsahom, ako boli tieto dôvody uplatnené v rozkladovom konaní. Nakoľko žalovaný sa mohol s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti v konaní o rozklade vysporiadať len a výlučne s dôvodmi uvedenými v rozklade, súdne preskúmavacie konanie by tak nahrádzalo inštitút rozkladového (druhostupňového) konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Súd nepreskúmava rozhodnutie z dôvodov nezákonnosti uplatnených prvýkrát v žalobe, ktoré mohli byť uplatnené už po doručení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v podanom rozklade. V tomto smere sa súd stotožnil s námietkou žalovaného i ďalšieho účastníka a napadnuté rozhodnutie žalovaného preskúmal len v rozsahu, v akom bolo rozhodnutie napadnuté rozkladom vo vzťahu k otázke novosti úžitkového vzoru a procesných námietok žalobcu uvedených v rozklade. Žalobca namietal odbornosť žalovaného pri posudzovaní jeho návrhu na výmaz úžitkového vzoru. Tu je potrebné zdôrazniť, že úrad priemyselného vlastníctva je ústredným orgánom štátnej správy v zmysle ustanovenia § 21 písm.h) zákona č.575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, pre oblasť priemyselného vlastníctva a vykonáva ústrednú štátnu správu v oblasti ochrany vynálezu, úžitkového vzoru, dizajnu, topografie polovodičového výrobku, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobku a zemepisného označenia výrobku. (§ 32 ods.1, ods.2 citovaného zákona), zapisuje do registra úžitkové vzory (§ 3 zákona č.517/2007 Z.z.) a podľa § 44 zákona č.517/2007 Z.z. vykonáva výmaz úžitkového vzoru. Žalovaný je tak jediným správnym orgánom oprávneným vo veci návrhu na výmaz úžitkového vzoru konať a námietka žalobcu nie je dôvodná. Z hľadiska konania pred správnymi orgánmi žalobca namietal, že pokiaľ žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán, v tak skutkovo a právne náročnej veci nenariadil pojednávanie napriek žiadosti žalobcu, zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň namietal, že mu zo strany žalovaného nebolo doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka - majiteľa úžitkového vzoru a žalobca takýmto postupom žalobcovi odňal právo konať pred správnym orgánom tým, že nemal možnosť sa k vyjadreniu ďalšieho účastníka a ním predloženému dôkazu relevantne vyjadriť. Pokiaľ ide o námietku nenariadenia pojednávania, úrad v súlade s ustanovením § 45 ods.5 zákona č.517/2007 Z.z. určí dátum ústneho pojednávania v prípade, ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní navrhovateľa výmazu a majiteľa úžitkového vzoru. Citované ustanovenie zákona neukladá správnemu orgánu vo veciach úžitkového vzoru nariadiť ústne pojednávanie. Takúto povinnosť má len v prípade, ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania. Pokiaľ teda žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že je možné vo veci návrhu na výmaz rozhodnúť na základe podaní účastníkov konania, nepostupoval v rozpore so zákonom. Vzhľadom na zložitosť veci, skutkovo i právne, pričom predmetom konania boli aj zložité technické stanoviská účastníkov konania, bude potrebné, aby žalovaný zvážil prípadné nariadenie pojednávania. Dôvodná je však námietka žalobcu vo vzťahu k postupu žalovaného, keď mu tento nedoručil pred rozhodnutím o podanom rozklade vyjadrenie ďalšieho účastníka konania. Zákon č.517/2007 Z.z. postup Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vo vzťahu k doručovaniu vyjadrení neupravuje, preto v zmysle § 58 ods.4 zákona č.517/2007 Z.z. sa na riešenie tejto otázky použije všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok). Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a musia im vždy dať príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy (§ 3 ods.2 Správneho poriadku). Je nesporné, že majiteľ úžitkového vzoru sa vyjadril k rozkladu, ktorý podal žalobca, k jeho dôvodom a zároveň ako prílohu písomného vyjadrenie predložil dôkaz - zmluvu o dielo uzavretú medzi ním ako objednávateľom a spoločnosťou ADVING s.r.o. ako zhotoviteľom diela vrátane jeho prílohy. Z administratívneho spisu vyplýva, že toto vyjadrenie ďalšieho účastníka žalobcovi doručené nebolo. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný konštatoval, že navrhovateľ rozkladu „predložil zmenšeninu výkresu znázorňujúcu časť riešenia podľa napadnutého úžitkového vzoru vytvoreného spoločnosťou ADVING s.r.o. ako súčasť výkresu č.O-F.-XXXX“, a zároveň konštatoval, že „na podporu svojich tvrdení majiteľ v rámci vyjadrenia o rozklade predložil ako dôkaz Zmluvu o dielo zo 4. marca 2004 uzatvorenú medzi majiteľom a objednávateľom a spoločnosťou ADVONG s.r.o. ako zhotoviteľom (tiež označená ako subdodávateľská zmluva)“. Z napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že žalovaný sa predloženými dôkazmi v rozkladovom konaní zaoberal. Nakoľko tieto podania účastníkov konania a dôkazy, ktoré tvorili ich prílohy, je nutné považovať za podklad napadnutého rozhodnutia, v zmysle § 3 ods.2 Správneho poriadku bol žalovaný povinný dať žalobcovi príležitosť, aby sa k podkladu rozhodnutia vyjadril a aby tak mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Pokiaľ tak žalovaný nespravil, zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, a preto súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods.2 písm.e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Nakoľko k vade konania došlo v rozkladovom konaní, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu touto vadou netrpí. Pokiaľ žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu nebolo dostatočné pre posúdenie veci, táto žalobná námietka dôvodná nebola a je v rozpore s charakterom správneho konania - konania o výmaz úžitkového vzoru, charakterizovaného koncentračnou zásadou. Zo zákona č.517/2007 vyplýva, že správny orgán rozhodujúci o návrhu na výmaz úžitkového vzoru rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo navrhnuté. Úrad nie je oprávnený dôkazy sa účastníkov konania vyhľadávať a podľa svojej úvahy dokazovanie dopĺňať. Pokiaľ správny orgán skutkový stav zistil na základe všetkých dôkazov a tvrdení účastníkov konania, nemožno mu vyčítať, že nedostatočne zistil skutkový stav. Bolo na účastníkoch konania, aby na podporu svojich tvrdení predložili, alebo navrhli dôkazy a dôkazné bremeno bolo výlučne na účastníkoch konania. Nedostatočné zistenie skutkového stavu žalobca vyčíta žalovanému bezdôvodne. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie súd uvádza, že len samotný nesúhlas žalobcu s právnym posúdením veci žalovaným nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci teda konkrétne spočíva v tom, že v tomto prípade správny orgán použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Námietka nesprávneho právneho posúdenia sa vzťahuje výlučne k otázke novosti napadnutého úžitkového vzoru; žalobca mal zato, že žalovaný nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti z dôkazov predložených žalobcom ako navrhovateľom výmazu úžitkového vzoru a ďalším účastníkom ako majiteľom úžitkového vzoru. Posúdenie novosti patrí do správnej úvahy žalovaného a súd v zmysle § 245 ods.2 O.s.p. preskúmava iba, či takého rozhodnutie nevybočilo z hľadísk a medzí ustanovených zákonom. Správna úvaha prestavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Súd v preskúmavanej veci z dôvodov uvedených v žalobe nezistil zjavné logické rozpory v úsudku. Aby súd za takýchto okolnosti mohol preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v žalobe, musí žalobca tvrdiť, v čom a ktoré skutočnosti sú nesprávne zistené, v čom sú nesprávne vyhodnotené a v čom konkrétne bola správna úvaha žalovaného nesprávna. Ak žalobca len všeobecne tvrdí, že právne posúdenie žalovaného je nesprávne a uvádza, ako by to malo byť podľa jeho názoru vyhodnotené, robí vyhodnotenie sám, čo pre vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje, nakoľko ide iba o nesúhlas s hodnotením (právnym posúdením) žalovaného. Ide však o otázku posúdenia novosti úžitkového vzoru pri jeho zápise, na ktorú sa vzťahuje aj vada konania, pre ktorú súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil, nakoľko ďalším účastníkom konania predložený dôkaz sa vzťahoval k otázke novosti úžitkového vzoru, resp. zverejnenia technického riešenia pred zápisom úžitkového vzoru do registra. Z uvedeného dôvodu nebolo možné v preskúmavanej veci vyhodnotiť skutočnosť, či technické riešenie bolo súčasťou stavu techniky pred jeho zverejnením, potvrdiť správnosť záverov žalovaného, resp. konštatovať nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Súd má tiež zato, že správne orgány pri hodnotení dôkazov postupovali v súlade s ustanovením § 34 ods.5 Správneho poriadku, hodnotili dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Prvostupňový správny orgán, ktorého skutkové zistenia i právne hodnotenie si žalovaný v napadnutom rozhodnutí osvojil, uviedol vo svojom rozhodnutí skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, uviedol, ako zhodnotil vykonané dôkazy a jeho hodnotenie je dostatočne podrobné. Správny orgán dôkazy vyhodnotil a uviedol, ktoré skutočnosti má dokazovaním preukázané. Prvostupňový správny orgán a žalovaný tak správne aplikovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov definovanú v citovanom ustanovení Správneho poriadku a závery správnych orgánov sú v súlade so zásadami logického uvažovania. Vzhľadom k správnej aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov nemožno ani konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a ani žalobcova námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia preto nie je dôvodná. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má v konaní podľa piatej časti O.s.p. právo na náhradu trov konania žalobca, pokiaľ bol v konaní úspešný celkom alebo sčasti. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto súd žalovaného zaviazal, aby mu nahradil trovy konania. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia (§ 151 ods.1 O.s.p.). Nakoľko žalobca v zákonnej lehote troch dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia trovy nevyčíslil, súd mu priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 70 Eur. Iné trovy zo spisu nevyplývajú. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.