Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/142/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200623 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200623.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa O. B., nar. XX.J. XXXX, bytom B. I. XXX/X, O. N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 27.februára 2015 o priznaní starobného dôchodku a rozhodnutia odporkyne totožného čísla z 12.mája 2016 o zvýšení starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 27. februára 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 12. mája 2016 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím z 27.februára 2015 odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení starobný dôchodok od 12.februára 2015 vo výške 436,10 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a konštatovala, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov, dňom 12.februára 2015, pretože vykonával v potrebnom rozsahu zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Vychádzajúc z uvedeného vypočítala sumu jeho starobného dôchodku jednak podľa zákona o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z.z.) a tiež podľa zákona o sociálnom zabezpečení (zákon č. 100/1988 Z.z.), aby po porovnaní vyššie uvedených súm zachovala jeho nárok na vyššiu dôchodkovú dávku. Pri výpočte sumy starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení vychádzala z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal k 12.februáru 2015 v rozsahu 11 407 dní, tj. 31 rokov a 92 dní a sumu jeho starobného dôchodku určila podľa § 66 ods. 1 cit. zákona ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa určila z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984-2014, zohľadnila získanú náhradnú dobu a po jeho zvýšení podľa § 63 ods. 3 písm. c) ho určila hodnotou 1,2900. Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v čase vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. v roku 2005, ktorá na základe platnej právnej úpravy činila 10,6865 €. Takto určila sumu starobného dôchodku navrhovateľa vo výške 430,90 € mesačne. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení určila sumu jeho starobného dôchodku ako 76 % jeho priemerného mesačného zárobku, ktorý bol určený z rozhodného obdobia kalendárnych rokov 2003, 2004, 2005, 2013 a 2014 s tým, že započítala dobu jeho zamestnania v rozsahu 28 rokov po dosiahnutí fyzického veku 18 rokov. Takto určenú sumu starobného dôchodku vo výške 96,- € mesačne zvýšila podľa zákonnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 306/2002 o 149,80 € mesačne a podľa zákona č. 222/2003 o 14,80 € mesačne na celkovú sumu 260,60 € mesačne. Konštatovala, že suma starobného dôchodku navrhovateľa, ktorá bola určená podľa zákona o sociálnom poistení (430,90 € mesačne) prevýšila sumu starobného dôchodku určenú postupom podľa zákona o sociálnom zabezpečení (260,60 € mesačne), preto mu priznala starobný dôchodok vo výške určenej podľa zákona o sociálnom poistení s tým, že ku dňu jeho priznania ho na základe zákonnej valorizácie ešte zvýšila o 5,20 € v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z. na priznanú sumu 436,10 € mesačne. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia navrhovateľa, v ktorom bolo zhrnuté preukázané obdobie jeho dôchodkového poistenia spolu so zárobkami, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol. Rozhodnutím z 12.mája 2016 bola suma starobného dôchodku navrhovateľa od 1.januára 2016 podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zvýšená na 438,50 € mesačne za ďalšie obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal počas poberania starobného dôchodku. Navrhovateľ sa odvolal voči rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku, pretože s ním nesúhlasil. Poukázal na to, že celý život pracoval v bani, kde odpracoval viac ako 23 rokov. Žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní aj na námietke voči výške priznaného starobného dôchodku. Poukázal na to, že v bani vykonával náročné pracovné činnosti, prišiel o zdravie a výška jeho starobného dôchodku je neadekvátna práci, ktorú vykonával. Odporkyňa navrhla rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridrižiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia z 5.mája 2015. Zdôraznila, že výška dôchodkovej dávky závisí od dosiahnutých osobných vymeriavacích základov, tj. od konkrétnych zárobkov, ktoré navrhovateľ v zamestnaní dosahoval. V písomnom vyjadrení zotrvala na vecnej správnosti označeného rozhodnutia a zopakovala skutkové a právne dôvody, ktoré boli obsahom aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Doplnila, že navrhovateľovi boli na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (poistenia) započítané všetky preukázané doby zamestnania, resp. iné obdobie jeho dôchodkového poistenia a dosiahnuté zárobky v plnom rozsahu. Krajský súd preskúmal označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s potvrdením o jeho evidovanej nezamestnanosti, s kontrolnou zostavou vypracovanou odporkyňou ohľadom priebehu dôchodkového poistenia navrhovateľa, s evidenčnými listami jeho dôchodkového zabezpečenia, s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 z 12.mája 2016 o zvýšení starobného dôchodku a dospel k presvedčeniu, že rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku je nezákonné, pretože je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a podľa ods. 3 cit. zákonného ust. vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. K rovnakému rozhodnutiu dospel krajský súd i ohľadom rozhodnutia o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa z 12.mája 2016, ktoré preskúmal bez podaného odvolania ako rozhodnutie súvisiace, majúce základ v rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku. Z ust. § 209 ods.1 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ako tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na jej rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Podľa § 274 ods. 1 a 2 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.decembra 2023. Suma starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, na ktorý vznikne nárok so zachovaním nárokov poistenca vyplývajúcich z výkonu jeho zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003 (zákon č. 100/1988 Zb.) a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Za osobitný predpis zákon považuje ust. § 23 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z.z., tj. posledné účinné znenie zákona o sociálnom zabezpečení. Z ust. § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vyplýva, že občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, sa starobný dôchodok zvyšuje za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 6 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zistenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 tohto zákona. Určenie výšky starobného dôchodku poistenca podľa zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva z ust. § 22 ods. 1 -5 cit. zákona. Spôsob zistenia priemerného mesačného zárobku z ktorého sa pri určení výšky starobného dôchodku vychádza je upravený v § 12 ods. 1 a 2 tohto zákona a rozhodné obdobie pre výpočet dôchodkovej dávky je upravené rôznym spôsobom v ust. § 12 ods. 3 tohto zákona. Do úvahy prichádza určenie rozhodujúceho obdobia aj v súvislosti s ukončením zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, čo má vplyv na zistenie 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov pre výpočet priemerného mesačného zárobku poistenca a určenie výšky jeho dôchodkovej dávky. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 12.februára 2015, kedy dovŕšil fyzický vek 55 rokov žiadosťou z 13.februára 2015. Počas svojho aktívneho pracovného života navrhovateľ pracoval u viacerých zamestnávateľov a opakovane bol aj nezamestnaný, evidovaný, prípadne aj neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky, ktoré dosiahol boli v celosti a správne odporkyňou prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. Zistené údaje boli potvrdené evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, tj. jednotlivými jeho zamestnávateľmi a potvrdeniami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o jeho evidovanej nezamestnanosti. Do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa bolo správne započítané aj obdobie jeho prípravy na budúce povolanie. Uvedeným spôsobom odporkyňa správne zistila obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa v rozsahu 31 rokov a 92 dní do dňa dovŕšenia fyzického veku 55 rokov. Vznik nároku navrhovateľa dovŕšením fyzického veku 55 rokov nebol medzi účastníkmi konania sporný, pretože navrhovateľ vykonával v období rokov 1983 - 1999 zamestnanie v I.A resp. v I.AA pracovnej kategórii, tj. viac ako 15 rokov, preto mu v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov. Sporná bola výška priznanej dôchodkovej dávky, ktorú navrhovateľ namietal s ohľadom na dlhoročný výkon zamestnania v bani a v súvislosti s uvedeným aj pri porovnaní starobných dôchodkov s jeho kolegami považoval priznanú sumu starobného dôchodku za nízku. Výpočet sumy starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení považoval krajský súd za správny, pretože odporkyňa správne zistila obdobie jeho dôchodkového poistenia, zárobky ktoré dosiahol v rozhodujúcom období a správne zistila hodnotu jeho priemerného osobného mzdového bodu po správnom zistení a zohľadnení získaných náhradných dôb a po zvýšení priemerného osobného mzdového bodu podľa § 63 ods. 3 písm. c) tohto zákona o 72 % z jeho hodnoty nad 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 tak, ako to bolo v rozhodnutí správne uvedené. Správne vychádzala aj z platnej aktuálnej dôchodkovej hodnoty v čase vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a správne jeho sumu určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na konkrétny výpočet výšky starobného dôchodku navrhovateľa, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný správne, na základe správne aplikovaných zákonných ustanovení a správnym matematickým postupom. Výpočet sumy starobného dôchodku navrhovateľa podľa tejto právnej normy bol dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnený. Nezákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorá bola dôvodom na jeho zrušenie spočíva v nepreskúmateľnosti výpočtu sumy starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom zabezpečení pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. V rozhodnutí odporkyne je uvedené len tvrdenie o výške starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení bez toho, aby bol uvedený konkrétny postup jeho výpočtu s ohľadom na aplikované zákonné ustanovenia a zdôvodnenie jeho použitia na konkrétnu skutkovú situáciu. Odporkyňa nijakým spôsobom nezdôvodnila určenie rozhodného obdobia, z ktorého vychádzala pri zistení 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov, z ktorých určila sumu starobného dôchodku navrhovateľa, nezdôvodnila, prečo neprihliadala na dobu jeho zamestnania pred 18.rokom veku a nezdôvodnila ani použité percentuálne východisko pre určenie sumy jeho starobného dôchodku. V tejto časti neposkytuje rozhodnutie odporkyne účastníkovi konania ani súdu dostatok relevantných informácií pre posúdenie správnosti výpočtu dôchodkovej dávky podľa zákona o sociálnom zabezpečení vo vyššie uvedených súvislostiach. Nijakým spôsobom nebolo zdôvodnené, prečo odporkyňa vychádzala pri určení priemerného mesačného zárobku navrhovateľa z 10 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol, keďže zo skutkového stavu veci vyplynulo, že pracoval vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, s čím zákon spája iné určenie rozhodného obdobia. Navrhovateľ na túto skutkovú okolnosť aj poukázal s tým, že pokiaľ pracoval v bani, dosahoval aj najvyššie zárobky. Uvedený nedostatok v postupe odporkyne viedol k rozhodnutiu, ktorého vecnú správnosť, tj. zákonnosť nie je možné posúdiť, pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľovi patrí starobný dôchodok vo vyššej sume, ku ktorej odporkyňa dospeje porovnaním sumy starobného dôchodku určenej podľa zákona o sociálnom poistení aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Keďže výška starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení nebola náležite zdôvodnená, nie je možné posúdiť, či v tejto časti boli východiská odporkyne správne, keď sumu starobného dôchodku určenú podľa zákona o sociálnom poistení považovala za vyššiu a starobný dôchodok mu priznala vo výške určenej podľa zákona o sociálnom poistení. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne opätovne sa zaoberať určením výšky starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom zabezpečení, s ohľadom na zistený skutkový stav veci (výkon zamestnania navrhovateľa vo zvýhodnenej pracovnej kategórii) a jeho výpočet podrobne a zrozumiteľne, s poukazom na aplikovanú právnu úpravu i konkrétny matematický výpočet zdôvodní tak, aby bolo uvedené dostatočným zdrojom informácií pre súd aj pre účastníka konania o spôsobe určenia sumy tejto dôchodkovej dávky a následne posúdenia vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Je povinnosťou odporkyne objasniť rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Až na základe dostatočne odôvodneného výpočtu sumy starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom zabezpečení (prípadne aj po jeho správnom určení) môže odporkyňa porovnať výšku starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona o sociálnom zabezpečení a rozhodnúť priznaní žiadanej dôchodkovej dávky navrhovateľovi vo vyššej sume. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi nebolo možné s ohľadom na vyššie uvedené považovať za správne a zákonné, musel krajský súd zrušiť aj rozhodnutie odporkyne z 12.mája 2016 o zvýšení starobného dôchodku za ďalšie obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktoré získal počas jeho poberania, pretože malo svoj základ v rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, napriek jeho úspechu v konaní, pretože si žiadne trovy neuplatnil, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie v časti jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s .p. Odvolanie možno podať voči výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.