Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/153/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200665 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200665.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa Z. H., nar. X. O. XXXX, bytom H. XXX/X, L. Y., právne zastúpeného JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Štiavnici, Dobšinského ul. č. 14, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 28.apríla 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 28. apríla 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 378,80 € k rukám jeho právneho zástupcu na jeho účet vedený vo Y. a.s. pobočka L. Y.. účtu R VS XXXX, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 10.marca 2015. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a konštatovala, že mu nárok na starobný dôchodok k 10.marcu 2015 nevznikol, pretože v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b-h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal iba 3 657 dní, tj. 10 rokov a 7 dní dôchodkového poistenia v IAA pracovnej kategórii a 2 547 dní, tj. 6 rokov a 357 dní v II. pracovnej kategórii. Konštatovala, že nárok na starobný dôchodok mu vznikne až dovŕšením fyzického veku 62 rokov, dňom X.O. XXXX. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a žiadal ho zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. b) a c) O.s.p. a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu trov konania. Namietal nesprávny postup odporkyne, ktorá nedostatočne zistila skutkový stav veci, pretože neskúmala okolnosti súvisiace s jeho s prácou v prostredí ionizujúceho žiarenia v hlbinnej bani, kde pracoval viac ako 10 rokov, preto splnil podmienky nároky na starobný dôchodok v zmysle § 21 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení. Ako prevádzkový U. pracoval od 9.júna 1980 do 13.júna 1990 na pracoviskách úseku Y. v L. Y., pre ktoré bolo vyhlásené kontrolované pásmo ionizujúceho žiarenia Úradom verejného zdravotníctva SR, teda jeho zamestnanie zodpovedalo výkonu zamestnania v uránovej bani. V doplňujúcom vyjadrení predložil čestné vyhlásenia svedkov H. Y. a J. M., ktorí spolu s ním pracovali a vedia spornú skutočnosť objasniť. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní s tým, že mu nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 55 rokov vznikol, čo bolo podľa jeho názoru v konaní aj preukázané. Namietal, že Sociálna poisťovňa nevykonala dokazovanie v potrebnom rozsahu, pretože pokiaľ nemala sporné skutočnosti preukázané listinnými dôkazmi, mala využiť iné dôkazné prostriedky, napr. výsluchy svedkov. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia z 13.júla 2015, v ktorom zotrvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia a doplnila, že navrhovateľ bol v období od 9.júna 1980 do 13.júna 1990 zamestnaný u zamestnávateľa L. R. B.C.V. a podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia bolo jeho zamestnanie vykázané v IAA pracovnej kategórii v rozsahu 10 rokov a 7 dní. V rokoch 1984 - 1987 pracoval v bani Y., X. E., taktiež v rokoch 1989 - 1990 a v roku 1988 pracoval v bani K., pričom podľa Úradu verejného zdravotníctva je na úroveň uránovej bane postavený len úsek Y. a L. K.. Právny nástupca bývalého zamestnávateľa navrhovateľa nevedel presne označiť pracovisko navrhovateľa v rokoch 1980 -1983. Zdôraznila, že dôkaznú povinnosť v konaní má navrhovateľ. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s potvrdením spoločnosti R. R. a.s. o výkone zamestnania navrhovateľa v jednotlivých baniach, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, s kontrolnou zostavou ohľadom priebehu dôchodkového poistenia navrhovateľa, vypracovanou odporkyňou, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k záveru, že skutkový stav veci, ktorý odporkyňa zistila a z ktorého vychádzala pri vydaní rozhodnutia nie je dostatočný pre posúdenie veci, preto rozhodnutie odporkyne zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 10.marca 2012 žiadosťou z 10.marca 2015. Vyučil sa za prevádzkového elektrikára a v tomto pracovnom zaradení vykonával svoje zamestnanie od 19.septembra 1972 až do roku 1980, kedy u uvedeného zamestnávateľa odpracoval 152 dní. Jeho zamestnanie bolo zaradené do II. pracovnej kategórie. Od roku 1980 (206 dní dôchodkového poistenia) až do roku 1990 (164 dní dôchodkového poistenia) bol zamestnaný u zamestnávateľa L. R., závod XXX L. Y. ako L. a L. U. so zaradením jeho pracovnej činnosti do I.AA pracovnej kategórie. Následne pracoval od roku 1990 (201 dní) až do roku 2015 pre J. bytového hospodárstva š.p. B. X. P., H. L. J. spol. s.r.o. L. Y., L. správu spol. s.r.o. L. Y. a R. J.F. R. H. v L. Y.. Právny nástupca š.p. L. R., závod XXX, L. Y. - R. SK a.s. podaním z 9.apríla 2015 potvrdila, že navrhovateľ vykonával zamestnanie v I.AA pracovnej kategórii v rokoch 1984-1987 na pracovisku Y., X. E. - súčasť úseku Y., v roku 1988 v bani K., v rokoch 1989 -1990 na úseku X. E. a v období od roku 1980 -1983 konkrétne pracovisko navrhovateľa označiť nevedel. Potvrdil, že v ionizujúcom žiarení odpracoval 2 022 pracovných zmien. Úradom verejného zdravotníctva bolo potvrdené, že úsek Y. a aj úsek bane K. (len do konca roku 1995) bol z hľadiska charakteru pracovného prostredia a jeho vplyvu na zdravie postavený na úroveň uránovej bane. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní bolo medzi účastníkmi sporné obdobie zamestnania v rokoch 1980 - 1983, o ktorom navrhovateľ tvrdil, že ho vykonával v podmienkach ionizujúceho žiarenia, na úseku hlbinnej bane Y. v L. Y. (tzv. X. E.) a odporkyňa nepovažovala túto skutočnosť za preukázanú, odvolávajúc sa na potvrdenie právneho nástupcu L. R., B. XXX, L. Y.. Prácu navrhovateľa v uvedenom období preto nepovažovala za vykonávanú v prostredí zodpovedajúcom uránovej bani. Navrhovateľ v preskúmavacom konaní predložil čestné vyhlásenia svedkov H. Y. a J. M., ktorí v spornom období rokov 1980 - 1983 pracovali v L. R..p. J., konkrétne na úseku Y. a boli nadriadenými navrhovateľa, ktorí v tomto období na úseku Y. pracoval. Potvrdili, že denne pracoval v podzemí hlbinnej bane počas celého uvedeného obdobia. Z ust. § 195 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Môžu nimi byť najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických a právnických osôb (§ 196 ods. 1). Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede (§ 196 ods. 2). Dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (ods. 7). Podľa § 209 ods. 1, 4 cit. zákona sa rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne povinnosť uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri využití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a doposiaľ zisteného skutkového stavu veci dospel krajský súd k zisteniu, že pred vydaním rozhodnutia nepostupovala odporkyňa v súlade so zákonom, pretože neobjasnila všetky rozhodujúce skutočnosti relevantné pre posúdenie žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. Za účelom zistenia skutočného stavu veci neobstarala všetky potrebné podklady na rozhodnutie. Hoci navrhovateľ v konaní tvrdil, že v období rokov 1980 -1983 pracoval v hlbinnej bani v prostredí ionizujúceho žiarenia a právny nástupca vtedajšieho zamestnávateľa navrhovateľa sa k uvedenej otázke nevedel vyjadriť, považovala túto okolnosť za nepreukázanú bez toho, aby vykonala iné dôkazy, ktoré by mohli pravdivosť tvrdenia potvrdiť alebo vylúčiť, hoci jej zákon okrem potvrdení právnických osôb umožňuje využiť aj ďalšie dôkazné prostriedky na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, napr. výpovede alebo vyjadrenia svedkov. Odporkyňa sa v konaní ani nepokúsila v súčinnosti s navrhovateľom uvedený dôkaz zabezpečiť a vykonať. Jej povinnosťou je objasňovať rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka a odporkyňa túto zákonnú povinnosť nenaplnila. Bez akéhokoľvek vyhodnotenia nepovažoval tvrdenia navrhovateľa za pravdivé a nevykonala ani iné dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie buď potvrdili alebo vyvrátili. Vyjadrenie právneho nástupcu vtedajšieho zamestnávateľa navrhovateľa, ktorý nevedel označiť konkrétne pracovisko navrhovateľa v období rokov 1980-1983, žiadnu relevantnú informáciu neposkytlo. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil, pretože vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, preto bolo nezákonné. V ďalšom konaní odporkyňa doplní dokazovanie za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci ohľadom zistenia konkrétneho pracoviska navrhovateľa (hlbinnej bane), na ktorom vykonával zamestnanie v rokoch 1980 -1983 a následne dopytom na Úrad verejného zdravotníctva, prípadne na základe už známych skutočností z jej doterajšej rozhodovacej činnosti vyhodnotí, či aj výkon zamestnania navrhovateľa v rokoch 1980 -1983 možno z hľadiska pracovného prostredia, s nepriaznivým vplyvom na zdravie považovať za zamestnanie v uránovej bani. Po takto dôkladne zistenom skutočnom stave veci opätovne posúdi žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní, tak ako jej to z ust. § 209 zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní pred súdom úspešný, priznal náhradu trov konania voči odporkyni, ktorá úspešná nebola. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia a boli vyčíslené vo výške 378,80 € z titulu odmeny za 4 úkony právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie opravného prostriedku, písomné vyjadrenie k veci, zastupovanie na pojednávaní pred krajským súdom - 2 x 64,53 €, 2 x 66,- €) spolu s režijným paušálom patriacim ku každému úkonu právnej služby (2 x 8,39 €, 2 x 8,58 € ) a z titulu náhrady času a cestovných výdavkov. Strata času bola uplatnená za 4 polhodiny pri preprave právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávanie pred Krajským súdom v Banskej Bystrici z Banskej Štiavnice a späť (4x14,30 Eur). Cestovné výdavky boli vyčíslené vo výške 26,60 € pri prekonanej vzdialenosti 2x 50 km, základnej sadzbe 0,183 €/1km a spotrebe pohonných hmôt 0,083 €/1 km (spotreba 6,7 l/100km, cena pohonných hmôt 1,245/1 liter). Trovy konania boli navrhovateľovi v celosti priznané tak, ako ich uplatnil, pretože boli vyčíslené a preukázané v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu v jeho zrušujúcej časti odvolanie nie je prípustné. Odvolanie možno podať voči výroku o náhrade trov konania do 15 dní od jeho právoplatnosti prostredníctvom tohto súdu na NS SR. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.