KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica5. 10. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/158/2015 z 5. 10. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 5. októbra 2016, sp. zn. 26Sd/158/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015200688.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/158/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200688
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200688.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa R.
U., nar. XX. L. XXXX, bytom L. W. č. X, XXX XX C. L., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Ružomberok, Dončova č. 6, 034 50 Ružomberok proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom
v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X zo 17. februára 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 17. februára 2015 potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z
5. februára 2015, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 30 % miere
jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v
dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože s ním nesúhlasil. Uviedol, že psychiatrické
vyšetrenie vykonané 15. augusta 2013 v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia
slobody nebolo objektívne zhodnotené. Poukázal na skutočnosť, že už takmer 20 rokov užíva
antidepresíva, čím sa u neho vytvorila závislosť, preto vyjadrenie psychiatra, že netrpí depresiami
považoval za irelevantné. Požiadal o opätovné vypracovanie psychiatrického posudku bez užitia liekov.

Na pojednávanie pred krajským súdom navrhovateľ predvolaný nebol vzhľadom k tomu, že sa nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody a jeho výsluch bol vykonaný dožiadaným súdom.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože pri priznanom
percentuálnom poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa, ktorý nebol zmenený ani po dodatočnom
posudkovom vyhodnotení ďalších odborných lekárskych nálezov, jeho invalidita podľa zákonných kritérií
nevznikla.

Dňom 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“). Podľa § 492 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Nakoľko Krajskému súdu v Banskej Bystrici bol návrh navrhovateľa na preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 17. februára 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie
invalidného dôchodku doručený dňa 16.marca 2015, a teda podaný za účinnosti zákona č. 99/1963



Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v zmysle prechodných ustanovení Správneho
súdneho poriadku krajský súd v tomto konaní postupoval podľa ustanovení O.s.p.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so
žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov
pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, so zápisnicou z
výsluchu navrhovateľa dožiadaným súdom, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako
vecne správne potvrdil.

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V., pol. 5, písm. a) možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre poruchy osobnosti a poruchy správania so stredne ťažkým narušením
osobnosti a s miernym obmedzením výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 20-30 %.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 5. februára 2015 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval
jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici.
V posudku z 5. februára 2015 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z
opakovaných psychiatrických vyšetrení, z nefrologického, očného a neurologického vyšetrenia a za
jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil poruchy osobnosti a poruchy správania so stredne
ťažkým narušením osobnosti, so zaradením pod kapitolu V., pol. 5, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k
zákonu o sociálnom poistení. Uviedol, že 40-ročný navrhovateľ s ukončeným základným vzdelaním má v
anamnéze esenciálnu hypertenziu, lieky na vysoký krvný tlak užíval nepravidelne, orgánové komplikácie
ochorenia nebol potvrdené. Antihypertenzívna liečba bola obnovená v októbri 2014. Porucha tukového
metabolizmu a poškodenie pečene je bez závažnejšej poruchy pečeňových funkcií. Opakovane bol
hospitalizovaný pre depresie, bola popisovaná aj porucha osobnosti a adaptačná porucha. Podľa
nálezu psychiatra bol navrhovateľ orientovaný, bez porúch vnímania, myslenie a nálada boli euthýmne,
dominovali manipulatívne tendencie v rámci osobnosti. Poruchy správania označil za jeho rozhodujúce
zdravotné postihnutie s tým, že pridružené vyššie uvedené ochorenia bez orgánových komplikácií
a funkčných porúch percentuálnu mieru jeho zníženej pracovnej schopnosti nenavyšujú. Uvedené
posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré nebolo zmenené ani po podaní jeho odvolania, bolo
podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho
invalidity, zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania
aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý zdravotný stav navrhovateľa zhodnotil 20.
mája 2015 a na žiadosť krajského súdu po doplnení ďalších odborných lekárskych nálezov aj 9.
augusta 2016 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho
častiach. V posudku uviedol, že v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa boli zaznamenané výsledky
psychiatrických vyšetrení a opakovaných psychiatrických hospitalizácií pre recidivujúcu depresívnu



poruchu, ktorú však psychiater pri vyšetrení v auguste a októbri 2013 nepopísal, stav navrhovateľa
hodnotil ako subdekompenzovanú poruchu osobnosti. Jeho intelektové schopnosti hodnotil ako
zodpovedajúce priemeru, pamäťové funkcie na hranici priemeru a podpriemeru. Osobnosť navrhovateľa
označil za psychastenicky štruktúrovanú so zníženým dodržiavaním spoločenských noriem. Známky
psychotického ochorenia zistené neboli, kontakt s realitou bol zachovaný a myslenie bolo dostatočne
konvenčné. Prítomné boli prejavy zvýšenej agresivity a odbrzdenosti v pudovej oblasti. Znaleckým
posudkom vypracovaným v marci roku 2014 bola psychiatrami osobnosť navrhovateľa zhodnotená
ako osobnosť s rysmi nezdržanlivosti, emočnej lability, dissociability s poruchou sexuálnej aktivity. Na
základe týchto klinických nálezov a vyšetrení vyjadril pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa na
hornej hranici možného percentuálneho rozpätia pre stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym
obmedzením výkonnosti organizmu.. Jeho pridružené ochorenia a to hepatopatia, porucha metabolizmu
tukov, bolesti chrbta s miernou funkčnou poruchou, či krátkozrakosť nepovažoval za posudkovo
závažné, pretože svojim charakterom a priebehom neodôvodňovali percentuálne navýšenie jeho
zníženej pracovnej schopnosti. Hodnoty krvného tlaku boli primerané, pri EKG neboli zistené poruchy
srdcového rytmu. Porucha pečeňovej funkcie nebola zistená a krátkozrakosť je možné riešiť korekciou
okuliarmi.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že má bolesti v krížoch, vydraté platničky, nevydrží dlho sedieť.
Pri miernom pohybe ho sekne v krížoch, ťažšie veci vôbec nezdvíha a zhoršil sa mu zrak. Psychiatrický
posudok z roku 2014 považoval za neobjektívny z dôvodu, že sa cíti úplne inak. k neurologickému
posudku výhrady nemal. Podľa jeho názoru sa pri posudzovaní jeho zdravotného stavu neprihliadlo na
záznamy zo zdravotnej dokumentácie a to na záznamy z kardiologických a ortopedických vyšetrení.
Pre vysoký krvný tlak bol týždeň monitorovaný, užíval len magnézium. Predpísané antidepresíva prestal
užívať pre ťažobu a búšenie srdca. Krajskému súdu navrhol vyžiadať si jeho kompletnú zdravotnú
dokumentáciu.

Za účelom posúdenia navrhovateľom tvrdených skutočností požiadal krajský súd Ústav na výkon trestu
odňatia slobody v Ružomberku o zaslanie fotokópie kompletnej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa
a následne požiadal posudkového lekára o ich dodatočné posudkové zhodnotenie vo vzťahu k možnej
zmene vysloveného posudkového záveru, ktoré bolo zrealizované bez akejkoľvek zmeny.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo
i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej
schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu opakovane potvrdený aj posudkovým
lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými
kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej
invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľa dospela odporkyňa k
správnemu označeniu jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, správne ho zaradila pod príslušnú
položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a priznaný percentuálny pokles jeho
pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia v súlade s posudkovými
a zákonnými kritériami odôvodnila tak, ako to bolo vyššie konkretizované. Správne sa zamerala na
zhodnotenie poruchy osobnosti, ktorá bola preukázaná na úrovni stredne ťažkého stupňa s miernym
obmedzením výkonnosti organizmu. Správne nepovažovala za posudkovo významné pridružené
zdravotné ťažkosti navrhovateľa, vyplývajúce z predložených odborných lekárskych nálezov internistu,



neurológa, psychiatra a dermatovenerológa, pretože nedosahovali taký stupeň závažnosti, ktorý by mal
posudkový význam, pretože neznižovali jeho pracovnú schopnosť pod zákonom stanovenú hranicu.
V podrobnostiach krajský súd poukazuje na vyššie cit. konkrétne vyhodnotenie zdravotných ťažkostí
navrhovateľa posudkovými lekármi.

Po preskúmaní veci dospel krajský súd k presvedčeniu, že odporkyňa zistila skutkový stav veci,
týkajúci sa aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa úplne a správne a správne z neho vyvodila,
že invalidita navrhovateľa nevznikla, pretože podľa zákonných a posudkových kritérií jeho pracovná
schopnosť nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe uvedeného
dospela k správnemu rozhodnutiu, keď žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zamietla,
pretože bez vzniku invalidity mu nárok na túto dôchodkovú dávku nevznikol. Krajský súd preto jej
rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný
rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.