Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/111/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200782 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200782.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: A.. G. P., nar. XX. H. XXXX, bytom D. XX, XXX XX Z., zast. JUDr. Namir Alyasry, PhD., advokát so sídlom AK Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: 1/ H. P., D. XX, XXX XX Z., 2/ H. H., nar. XX. S. XXXX, L. XXX/ X, XXX XX Z., zast. JUDr. Viktor Šurka, advokát so sídlom AK SNP 120, 965 01 Žiar nad Hronom, 3/ A.. H. H., D. XX, XXX XX Z., 4/ H. H., D. XXX/XX, XXX XX Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/010098-KB zo dňa 13. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/010098-KB zo dňa 13. apríla 2015 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 573/2012 zo dňa 12. januára 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 667,07 Eur, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 591,07 Eur a iných trovách konania vo výške 70 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Obec Lutila (ďalej aj „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový správny orgán“) ako stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) podľa § 66 a § 88a Stavebného zákona vydala pod č. 573/2012 zo dňa 12. januára 2015 pre stavebníka: H. H., bytom L. I./X, Z. dodatočné povolenie stavby „P.“ na pozemkoch parcelné č. CKN XXX/X, CKN XXX/X, CKN XXX/X v kat. území Z. podľa projektovej dokumentácie overenej v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorú vypracoval A.. E. X., B. X. P., v novembri 2012 a jej doplnku z decembra 2013. Zároveň vzhľadom na to, že stavba je dokončená pre daný účel, stavebný úrad zároveň prvostupňovým rozhodnutím podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona a § 20 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“) povolil užívanie stavby „P.“ na pozemkoch parcelné číslo CKN XXX/X, CKN XXX/X, CKN XXX/X v kat. území Z.. Pre užívanie stavby prvostupňový správny orgán podľa § 82 Stavebného zákona určil nasledovné podmienky: 1. Počas prevádzky dodržiavať ustanovenia zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a s ním súvisiacich vykonávacích predpisov. 2. Stavba bude slúžiť na chov poštových holubov ako záujmovú (hobby) činnosť. 3. Pri užívaní stavby rešpektovať ustanovenia § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník. Vo výroku rozhodnutia stavebný úrad uviedol jednoduchý opis stavby a zároveň námietky účastníkov konania, A.. G. P. a H. P. zamietol. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že na základe sťažnosti A.. G. P. a H. P. bol vykonaný štátny stavebný dohľad, pri ktorom bolo zistené, že ďalším účastníkom v rade 2/ bola realizovaná stavba bez stavebného povolenia, objekt „Holubník“ bol využívaný na chov poštových holubov. Stavebný úrad začal z vlastného podnetu konanie vo veci nepovolenej stavby listom č. 573/2012 zo dňa 06. novembra 2012. Na základe výsledkov konania stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 573/2012 zo dňa 15. marca 2013, ktorým bolo nariadené stavebníkovi (ďalší účastník v rade 2/) odstránenie nepovolenej stavby „P.“ na pozemkoch parc. č. CKN XXX/X, CKN XXX/X, CKN XXX/X v k.ú. Z. vzhľadom ku skutočnosti, že v stanovenej lehote stavebník požadované doklady nedoložil v plnom rozsahu, a teda nepreukázal, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Rozhodnutím Obvodného úradu Banská Bystrica č. OBU-OVBP2013-617-2,AB zo dňa 04. júla 2013 bolo rozhodnutie stavebného úradu o nariadení odstránenia stavby zrušené a vec bola vrátená stavebnému úradu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Postupom podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad vyzval stavebníka, aby predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Stavebník predmetné doklady stavebnému úradu v stanovenej lehote predložil. V konaní podala námietky účastníčka konania H. P., ktorá zároveň upozornila na opomenutie účastníka konania A.. G. P. ako spolumajiteľa susediaceho rodinného domu. Pokiaľ ide o námietky H. P., tieto sa týkali predovšetkým chovu holubov a jeho dôsledkov na zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce a pohody bývania. Vzhľadom na charakter námietok, predchádzajúce stanoviská Regionálnej veterinárnej správy Žiar nad Hronom a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom, požiadal stavebný úrad dotknuté orgány o stanovisko k uplatneným námietkam. Doručené stanoviská dotknutých orgánov neboli záporné, nevyplývali z nich žiadne podmienky na upravenie stavby a dotknuté orgány v nich neuvádzali žiadne porušenie osobitných záujmov chránených orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov. Námietky H. P. a A.. G. P. uplatnené v konaní sa týkali predovšetkým chovu holubov a jeho dôsledkov na zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce a pohodlie bývania. K dohode účastníkov konania o námietkach, ktoré boli v konaní uplatnené, nedošlo. Uvedené námietky posúdil stavebný úrad ako námietky, majúce občianskoprávny charakter a ktoré, pokiaľ by sa zistilo ich oprávnenie, by mohli znemožniť dodatočné povolenie stavby, alebo by umožnili jej realizáciu v podstatne inej miere, či forme. Stavebný úrad preto rozhodnutím zo dňa 23. apríla 2014 odkázal účastníkov konania H. P. a A.. G. P. na súd a konanie prerušil. Upozornil ich, že pokiaľ do 90 dní od doručenia rozhodnutia nebude predložený stavebnému úradu dôkaz, že bol podaný súdu návrh na rozhodnutie o námietkach, stavebný úrad v súlade s § 137 ods. 3 Stavebného zákona bude pokračovať v konaní, urobí sa úsudok o nich sám a rozhodne vo veci. Doklad o podaní návrhu na rozhodnutie o námietkach na príslušnom súde predložený nebol. Stavebný úrad si preto na základe dostupných podkladov a zistených skutočností urobil úsudok o námietkach sám a pod č. 573/2012 zo dňa 03. júla 2014 vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby „P.“. Uvedené rozhodnutie bolo rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2014/029605- KB zo dňa 24. septembra 2014 zrušené a vec bola vrátená stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebník (ďalší účastník v rade 2/) následne podal 06. novembra 2014 žiadosť o spojenie konania o dodatočnom povolení stavby s kolaudačným konaním. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí konštatoval, že bola vykonaná veterinárna kontrola u stavebníka za účelom kontroly chovu holubov. Vykonanou veterinárnou kontrolou nebolo zistené porušenie ustanovení zákona o veterinárnej starostlivosti. Zo stanoviska projektanta vyplýva, že chov holubov je z pohľadu štátnej veterinárnej správy vedený ako záujmová činnosť, ktorú chovateľ nie je povinný nahlasovať Štátnej veterinárnej správe. Štátna veterinárna správa nemá žiadny predpis, ktorý by túto činnosť legislatívne upravoval, ani podklad pre určovanie počtu holubov v jednotlivých objektoch a na základe takýchto informácií nie je možné určiť maximálnu kapacitu holubníkov. V zmysle územného plánu je stavba umiestnená v zastavanom území obce, ktoré má určené funkčné využitie ako obytné plochy - lokalita A. Podľa záväznej časti územného plánu je pre tieto plochy daná prevládajúca funkcia obytná, doplňujúca funkcia občianska vybavenosť a služby. Na súčasných funkčných plochách A až D je prípustné umiestniť stavby a zariadenia s doplňujúcou funkciou, ktoré nemajú negatívny vplyv na životné prostredie. V záväznej časti územného plánu nie sú stanovené regulatívy, týkajúce sa chovu zvierat na území obce. Stavebný úrad konštatoval, že stavba nie je umiestnená v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie obce, ktorá bola vyhlásené všeobecne záväzným nariadením č. 7/2007 zo dňa 25. októbra 2007. Obec Lutila nemá schválené iné všeobecne záväzné nariadenie obce, ktoré by upravovalo chov holubov na jej území. Stavebný úrad tiež poukázal na ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z.z.“). Poukázal na § 6 ods. 1 predmetnej vyhlášky a konštatoval, že neexistuje právna úprava, ktorá bližšie upravuje odstupové vzdialenosti predmetnej stavby od bytovej zástavby. Stavebný úrad v konaní viac krát navrhoval stavebníkovi napríklad posunutie stavby do väčšej vzdialenosti od existujúcich rodinných domov alebo otočenie stavby tak, aby holuby nalietavali do holubníka z inej strany, resp. zníženie počtu chovaných holubov alebo inú dohodu medzi účastníkmi konania. Stavebník s premiestnením stavby, ani s jej otočením nesúhlasil a stavebný úrad konštatoval, že nemá legislatívny podklad, na základe ktorého by mohol takéto konanie u stavebníka vynútiť. Vo vzťahu k námietkam žalobcu a ďalšej účastníčky v rade 1/ stavebný úrad poukázal na § 137 Stavebného zákona, podľa ktorého namietajúcich účastníkov odkázal na súd, aby mali možnosť účinne brániť svoje práva, pričom im poskytol primeraný čas na vypracovanie podania na súde. Účastníci konania túto možnosť nevyužili. Poukázal tiež na § 123 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Stavebný úrad pri riešení námietok týkajúcich sa hygienických a veterinárnych predpisov vychádzal zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy - Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom a Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žiar nad Hronom. Stanoviská dotknutých orgánov neboli záporné, nevyplývali z nich žiadne podmienky na úpravu stavby, a dotknuté orgány v nich neuvádzali žiadne porušenia osobitných záujmov chránených orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov. Zástupcovia uvedených štátnych inštitúcií sa pritom na ústnom pojednávaní spojenom s miestnou ohliadkou nezúčastnili a svoju neúčasť na ústnom pojednávaní neospravedlnili. Stavebný úrad mal teda za to, že s dodatočným povolením predmetnej stavby a povolením jej užívania na určený účel v rozsahu nimi sledovaných záujmov súhlasia. Z uvedeného dôvodu stavebný úrad námietky zamietol. O posúdení stavby z hľadiska zámeru a celoúzemného plánovania, starostlivosti o životné prostredie a jednotnej technickej politiky vyjadrenej všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, stavebný úrad dospel k záveru, že stavba je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie obce Lutila, so základnými požiadavkami na stavby (§ 43 Stavebného zákona), so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu podľa vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ako aj stanoviskami dotknutých orgánov. Po preskúmaní stavby v zmysle § 62 a § 63 stavebný úrad konštatoval, že v uskutočnenom konaní bolo preukázané, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Stavebný úrad nezistil dôvody vyplývajúce z platných zákonov a vyhlášok, ktoré by bránili dodatočnému povoleniu stavby. Miestnou ohliadkou bolo taktiež zistené, že stavba je stavebne ukončená a pri porovnaní predloženej dokumentácie stavby so skutočnosťou bol zistený ich súlad. Zo strany stavebníka boli predložené doklady potrebné k vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Nakoľko v uskutočnenom konaní sa zistilo, že užívaním stavby nebude ohrozený verejný záujem, ani neprimerane nebudú obmedzené, či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, nebude ohrozený život a zdravie osôb, ani životné prostredie a stavebný úrad nezistil rozpor stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom ani osobitnými predpismi a účel užívania stavby je v súlade s funkčným využitím územia v zmysle schváleného územného plánu obce Lutila, stavebný úrad povolil užívanie stavby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca a ďalšia účastníčka v rade 1/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) svojím rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2015/010098-KB zo dňa 13. apríla 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol ako neodôvodnené a odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný podrobne popísal priebeh prvostupňového konania. Na základe preskúmania spisu konštatoval, že stavebný úrad prejednal návrh na dodatočné povolenie stavby a povolenie jej užívania v konaní, ktoré oznámil všetkým účastníkom konania, dal im možnosť, aby sa oboznámili s podkladmi rozhodnutia a zaoberal sa so všetkými námietkami, ktoré v konaní uplatňovali účastníci konania. Prvostupňový správny orgán pritom stavbu a jej užívanie posúdil zo všetkých hľadísk, ktorých posúdenie sa vyžaduje podľa ustanovení Stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok, ako aj podľa osobitných predpisov, ktoré sú obsiahnuté v stanoviskách orgánov štátnej správy a dotknutých orgánov. Stanoviská orgánov štátnej správy a dotknutých orgánov nie sú záporné, ani protichodné a vydanie dodatočného povolenia stavby a povolenia jej užívania nevylučujú. V konaní nebolo preukázané, že vo vzťahu k holubníku sa jedná o prevádzkáreň, veľkochov holubov a podnikanie. Stavebný úrad nemôže pre stavbu stanoviť určitú činnosť, túto zmeniť alebo určiť maximálnu kapacitu chovu. Bolo zistené, že sa jedná o záujmovú činnosť (hobby) - chov poštových holubov v holubníkoch, ktoré sú vybudované na tento účel podľa projektovej dokumentácie, a ktorá bola kladne posúdená orgánmi štátnej správy a dotknutými orgánmi vrátane úradu verejného zdravotníctva a regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. Stavba bola umiestnená a realizovaná v súlade s územným plánom obce, na funkčnej ploche bývania je prípustné umiestniť stavby a zariadenia s doplňujúcou funkciou, ktoré nemajú negatívny vplyv na životné prostredie. V záväznej časti územného plánu pritom nie sú stanovené regulatívy týkajúce sa chovu zvierat na území obce. Prvostupňový správny orgán pri dodatočnom povolení stavby zisťoval vplyv stavby na životné prostredie, či táto nebola realizovaná v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, s cieľmi a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi. Vyžiadal si na to stanoviská dotknutých orgánov a keďže tieto stanoviská neboli záporné ani protichodné, nemohol stavebný úrad sám, bez podpory orgánov štátnej správy a dotknutých orgánov vyhodnotiť námietky ako opodstatnené, brániace vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a rozhodnutia o povolení jej užívania. Negatívny vplyv stavby a jej užívania na životné prostredie, ani rozpor so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie nebol zistený. Stavebný úrad nemá oporu v zákone pre určovanie činnosti, vymedzenie prevádzky a určenie počtu holubov v chove. Bolo vykonané opakované miestne zisťovanie, stav stavby a jej užívanie sa v podstate nezmenil a manželia P. nepodali svoje námietky na riešenie súdu. Stavebný úrad tak nemal žiadny podklad a dôkaz na konštatovanie, že stavbou a jej užívaním sú porušené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, alebo by nad prípustnú mieru zasahovali do pohody ich bývania. Žalovaný mal za to, že stavebný úrad oznámil konanie v súlade so zákonom, uskutočnil ústne prejednanie s miestnym zisťovaním, pred rozhodnutím veci hodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Stavebný úrad nemal žiadne donucovacie prostriedky voči orgánom štátnej správy a dotknutým orgánom pre prípad, keď sa ich zástupcovia na konaní nezúčastnili. Účasť orgánov štátnej správy na konaní si nemôže vynútiť. Nakoľko namietatelia sa pred vydaním rozhodnutia oboznamovali s podkladmi rozhodnutia v celom rozsahu, ich námietka, že sa regionálna veterinárna a potravinová správa a úrad verejného zdravotníctva nevyjadrili k stavbe a jej užívaniu, je nedôvodná. Ich vyjadrenia sú obsahom spisu a boli obstarané na základe žiadosti stavebníka. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona a konštatoval, že odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Naplnenie základných cieľov stavebného zákona - verejného záujmu, sledoval stavebný úrad tak, že konanie viedol a vydal rozhodnutie v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona, vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Vec posúdil z hľadísk ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení zákonov, podľa zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a taktiež podľa § 123 Občianskeho zákonníka. Žiadal dodržať ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka. Nesplnenie ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka je pritom možné overiť len na základe nového podania na príslušné orgány štátnej správy alebo na príslušnom súde. Žalovaný konštatoval, že v konaní a rozhodnutí nezistil také pochybenia, ktoré by odôvodnili zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorou žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu vo veci uplatnil právo na náhradu trov konania. Mal za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci, nakoľko nevykonal náležité dokazovanie a v konaní žalovaného je vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. S poukazom na § 3 ods. 5 Správneho poriadku tvrdil, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a žalovaný porušil § 32 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko nezistil presne a úplne skutočný stav veci a nezaobstaral si potrebné zákonmi vyžadované podklady pre rozhodnutie. Žalovaný nemal k dispozícii dostatočné podklady dotknutých orgánov, ktorými je pri rozhodovaní povinný sa riadiť. Mal za to, že k porušeniu zákona došlo tým, že pôvodne stavebník na výzvu stavebného úradu požadované doklady nepredložil a bolo rozhodnuté prvostupňovým správnym orgánom o odstránení stavby. Napriek nepredloženiu relevantných dokladov zo strany stavebníka, žalovaný na základe odvolania stavebníka nerozhodol o odstránení stavby. Žalobca mal tiež za to, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočíva v tom, že napriek skutočnosti, že zástupcovia regionálneho Úradu verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom a Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žiar nad Hronom ako orgánov príslušných podať záväzné vyjadrenie k stavbe a k jej užívaniu z hľadiska ochrany zdravia ľudí a ochrany zvierat, sa na ústnom pojednávaní nezúčastnili, vyjadrenie podať odmietli z dôvodu absencie svojej kompetencie. Napriek uvedenému mal stavebný úrad za to, že dotknuté orgány s dodatočným povolením stavby a povolením jej užívania súhlasia. Napriek tomu, že podľa žalobcu predmetné dotknuté orgány nepodali stanoviská v rozsahu, ako im vyplýva z príslušných právnych predpisov, stavebný úrad sa s týmto stavom bez ďalšieho uspokojil. Ak správny orgán zistil, že Regionálna veterinárna a potravinová správa v Žiari nad Hronom tvrdila absenciu svojej kompetencie napriek jej zákonnej existencii, mal prvostupňový správny orgán v súlade s § 3 Správneho poriadku využiť všetky zákonné oprávnenia k tomu, aby dotknutý orgán svoj právny názor prehodnotil. Stavebný úrad sa mohol eventuálne obrátiť na príslušné ministerstvo, prípadne príslušnú prokuratúru za účelom výkonu dozoru nad zachovaním zákonnosti pri výkone štátnej špecializovanej správy. Ak by ani týmto postupom prvostupňový správny orgán neuspel, mal za účelom riadneho zistenia skutkového a skutočného stavu nariadiť znalecké dokazovanie. Za nezákonný žalobca považoval postup stavebného úradu aj v tom, že tento podľa § 137 Stavebného zákona posúdil námietky žalobcu a jeho manželky ako námietky občianskoprávneho charakteru a z toho dôvodu odkázal žalobcu s manželkou namietať skutočnosti uvádzané v námietkach na súd. Takéto posúdenie považoval žalobca za nezákonné, podľa uvedeného ustanovenia Stavebného zákona mal takto postupovať len v prípade, ak by sa námietky žalobcu týkali vlastníckych, resp. iných práv k pozemkom alebo stavbám. Žalobca však spornosť vlastníckeho alebo iného práva k stavbe nenamietal. Nemožno prikladať na vrub žalobcovi, že nepodaním návrhu na súd konal nedisciplinovane, resp. že by nemal záujem na výsledku rozhodovania o spornej veci. Odkázanie s návrhom na súd zo strany stavebného úradu nemalo v tejto veci oporu v Stavebnom zákone. Na podklade žaloby podanej podľa § 127 Občianskeho zákonníka by nedošlo k rozhodnutiu o námietkach na účel stavebného konania, rozhodnutie súdu by žiadnu prejudicionálnu otázku pre stavebné konanie nevyriešilo. Žalobca tiež namietal, že stavebný úrad sa nijakým spôsobom nezaoberal situovaním stavby vzhľadom na existujúcu zástavbu rodinných domov z hľadiska vplyvu stavby a jej užívania na dodržanie hygienických požiadaviek, ako aj požiadaviek zákona na zachovanie pohody bývania obyvateľov priľahlých nehnuteľností. Poukázal na skutočnosť, že chov holubov nesmie zasahovať nad prípustnú mieru do pohody bývania žalobcu a ostatných osôb. Pokiaľ existuje v právnom poriadku medzera (ohľadom podmienok, resp. noriem o chove holubov) je správny orgán povinný svojou vlastnou činnosťou prispieť k spravodlivému rozhodnutiu na základe dôkladne zisteného skutkového a právneho stavu. Práve pod takouto dôslednou aktivitou možno vidieť kritérium skúmania verejného záujmu podľa § 88a Stavebného zákona. Prvostupňový správny orgán najpodstatnejšie okolnosti prípadu, ktorými je vhodnosť, resp. nevhodnosť chovu takého množstva holubov v obci medzi občianskou zástavbou z pohľadu zdravia obyvateľov, kvality bývania a vplyvy takého chovu na holuby samotné neriešil. Žalobca poukázal na možnosť výskytu chorôb prenosných na človeka a zdôraznil, že aj z toho dôvodu je spôsob užívania stavby - chov holubov a ich pohyb v blízkosti obývaných oblastí, v rozpore so zákonom, nakoľko holuby sa pohybujú v tesnej blízkosti ľudských obydlí a môžu byť pôvodcom chorôb prenosných na obyvateľov žijúcich v okolí stavby. Užívanie stavby tak zasahuje do dispozície žalobcu ako vlastníka nehnuteľností v blízkosti stavby, čím dochádza neprípustným spôsobom a nad potrebnú mieru k zásahu do ochrany jeho súkromia, pohody bývania a aj zdravia z dôvodu znečisťovania trusom. Žalobca mal za to, že prvostupňový správny orgán vychádzal z nekompletnej projektovej dokumentácie, nakoľko projekt nijakým spôsobom neurčil kapacitu a rozmiestnenie holubníkov. Likvidácia odpadu po holuboch nie je projektovou dokumentáciou riešená tak, aby neohrozovala a nezasahovala do výkonu práv žalobcu chránených zákonom. Tieto skutočnosti stavebný úrad vôbec nebral do úvahy, čím porušil svoju zákonnú povinnosť dostatočne zistiť skutkový stav a objektívne negatívny vplyv užívania stavby na žalobcu a jeho rodinu. Pokiaľ žalovaný, resp. stavebný úrad v napadnutom, resp. prvostupňovom rozhodnutí tvrdil, že stavba je v súlade s územným plánom, nakoľko je umiestnená v zastavanom území obce, ktoré má funkciu bývania a doplňujúcu funkciu občianskej vybavenosti a služieb a na súčasných funkčných plochách je prípustné umiestniť stavby a zariadenia s doplňujúcou funkciou, ktoré nemajú vplyv na životné prostredie, žalobca zdôraznil, že stavebník nevlastní v blízkosti stavby ani žiadnu inú stavbu určenú k jeho bývaniu, nakoľko jeho bydlisko je vzdialené asi 1 km od dodatočne povolenej stavby. Stavbu z tohto dôvodu nemožno považovať za stavbu s doplňujúcou funkciou a nespĺňa zastavacie podmienky. Žalobca mal za to, že účel užívania stavby nie je v súlade s funkčným využitím územia v zmysle schváleného územného plánu obce. Za nezákonné považoval žalobca napadnuté rozhodnutie aj v tom, že stavebný úrad neskúmal, či dokumentácia k užívaniu stavby môže mať vplyv na ostatných obyvateľov danej lokality v súvislosti s ochranou ich zdravia, neskúmal negatívny vplyv jej užívania na životné prostredie a vôbec nebral do úvahy realitu oblasti, resp. lokálne podmienky. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní nedodržal podmienky ustanovenia § 81 ods. 1 Stavebného zákona. Neskúmal, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie, ktorú overil v stavebnom konaní a či bol dodržaný územný plán obce, ako aj či užívanie stavby nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb. Stavebný úrad povolením stavby a jej užívania opomenul, že užívaním stavby dochádza k ohrozovaniu zdravia ľudí, a to vylučovaním trusu holubov, obsahujúcim rôzne choroboplodné mikroorganizmy, na miestach v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí. Žalobca tiež namietal, že pokiaľ stavebný úrad určil v rozhodnutí o povolení stavby tiež podmienku jej užívania, a to vo forme povinnosti rešpektovať ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, stavebník uvedenú povinnosť už od počiatku porušuje a bez odstránenia stavby, resp. zmeny jej užívania zo strany stavebníka splniť podmienky citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka ani nie je možné. Porušovanie ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka videl žalobca v jeho obťažovaní hlukom a zápachom holubov, neustálymi preletmi holubov nad jeho pozemkom a v okolí rodinného domu a z toho prameniaceho znečisťovania okolia zvieracím trusom a odpadnutým perím, ako aj v poškodzovaní striech nehnuteľností a ostatných vecí vo vlastníctve žalobcu. Žalobca mal za to, že v konaní o dodatočnom povolení stavby a jej užívania existuje rozpor s verejnými záujmami. Rozhodnutím žalovaného a postupom, ktorý mu predchádzal, boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia Správneho poriadku, Stavebného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky, zákona o obecnom zriadení a zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, zákona o veterinárnej starostlivosti ako aj Občianskeho zákonníka. Stavebný úrad neposúdil povolenie stavby a jej užívanie zo všetkých hľadísk, ktorých naplnenie sa vyžaduje a nesplnil podmienky vyžadované príslušnými právnymi predpismi. Je nevyhnutné, aby bolo nariadené odstránenie stavby. Poukázal tiež na ním predložené odborné vyjadrenie, podľa ktorého dodatočné povolenie stavby a povolenie jej užívania za účelom chovu holubov pôsobí na obyvateľov v danej oblasti rušivo, holuby obmedzujú využívanie susediacich nehnuteľností a produkcia trusu, peria, alergénov a mikroorganizmov z holubov v tejto oblasti ohrozuje zdravie obyvateľov a to najmä detí a starších ľudí. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal, aby súd žalobu zamietol. Zdôraznil, že stavebný úrad má povinnosť posúdiť stavbu a jej užívanie zo všetkých hľadísk, ktorých posúdenie vyplýva z jednotlivých ustanovení Stavebného zákona, ako aj osobitných predpisov. Posudzovanie stavby podľa osobitných predpisov prináleží orgánom štátnej správy a ich stanoviská sú pre stavebnú úrad záväzné. Stavebný úrad nemá vplyv na ich obsah a nemôže si stanovisko orgánu štátnej správy nijako vynútiť. Stavebný úrad v uskutočnených konaniach preskúmal stavbu zo všetkých hľadísk, ktorých preskúmanie sa vyžaduje podľa ustanovení Stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok, a to od overenia územnoplánovacích podkladov až po overenie užívania stavby. Komunikoval tiež s orgánmi štátnej správy, ktorých posúdenia sa vyžadujú podľa osobitných predpisov. Pohoda bývania nie je jednoznačne definovaná a vplyv chovu holubov na pohodu bývania, zdravie a životné prostredie možno vyhodnotiť len na základe stanovísk orgánov štátnej správy. Stavebný úrad aj sám vyžiadal posúdenie od príslušných orgánov vo vzťahu ku konkrétnym námietkam účastníkov konania. Námietky účastníkov konania považoval stavebný úrad za občianskoprávne, a preto odkázal účastníkov na súdne konanie a konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil. Nakoľko podanie na súd nebolo preukázané, urobil si o stavbe a jej užívaní názor sám. Vychádzal pritom zo stanovísk orgánov štátnej správy, ktoré nijako nevylúčili vydanie dodatočného povolenia stavby a povolenia jej užívania. Pokiaľ žalobca k žalobe pripojil odborný posudok MVDr. J. K., tento bol vyhotovený až po vydaní napadnutého rozhodnutia. V prípade jeho predloženia v konaní o dodatočnom povolení stavby by bol konfrontovaný so stanoviskom orgánov štátnej správy podľa jeho obsahu. Stavebný zákon ani jeho vykonávacie vyhlášky neurčujú odstupové vzdialenosti jednoduchých stavieb od rodinného domu. Odstránenie stavby nemožno nariadiť na základe petície občanov z roku 2012, nakoľko na to neboli zistené dôvody a iní účastníci v konaní už námietky neuplatňujú. Nesporné je, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia. Ohlásenie stavby, ktoré uskutočnil stavebník, bolo na základe zistenia, že ide o stavbu, ktorá vyžaduje vydanie stavebného povolenia, stiahnuté. Miestnym zisťovaním sa nepotvrdilo, že počiatočný stav holubov neprimerane narastá na kapacitu 600 holubov, ktorú žalobca predpokladá a ktorú umožňuje stavba holubníkov, preto nebolo ničím odôvodnené znalecké dokazovanie. Z predložených a doplnených podkladov rozhodnutia nevyplýva stav, že by stavba a jej užívanie nad prípustnú mieru ovplyvňovalo pohodu bývania. Skutkový a právny stav bol v danom prípade dôsledne zistený. Pokiaľ žalobca žiada tzv. sudcovskú tvorbu práva, s týmto názorom žalovaný nesúhlasil, nakoľko stavebný úrad by nad rámec svojej kompetencie zasiahol do kompetencie iných oprávnených orgánov, a to bez vážnych dôvodov, keď zistený stav stavby a jej užívania namietal jedine žalobca, jeho manželka. Prípustná miera užívania stavby nebola nikým a ničím spochybnená. Pokiaľ stavebný úrad určil podmienku užívania stavby v dodržaní ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za cieľ, aby stavebník neprekročil prípustnú mieru vplyvu chovu holubov na okolie nad rámec, ktorý zistil v konaní pred vydaním rozhodnutia. Stavby je užívaná od roku 2012 a tento stav sa podstatne nezmenil ani v roku 2015 tak, aby vyvolal obmedzenia užívania alebo odstránenie stavby. Riešenie obmedzenia užívania je v kompetencii orgánov štátnej správy a nie stavebného úradu, stavebný úrad by musel mať stanoviská orgánov štátnej správy o tom, že stavba ohrozuje život a zdravie a je tak dôvod na nariadenie jej odstránenia. Ďalšia účastníčka v rade 1/ sa k podanej žalobe nevyjadrila. Ďalší účastník v rade 2/ prostredníctvom právneho zástupcu považoval žalobu za neopodstatnenú a neodôvodnenú. Mal za to, že žalobca sa množstvom irelevantných tvrdení snaží nahradiť nedostatok vecných argumentov. Tvrdenia obsiahnuté v žalobe sú len názorom žalobcu, tieto tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal a z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. Náležitosťou žaloby je skutočnosť, že žalobca bol ukrátený napadnutým rozhodnutím na svojich právach, čo žiadnym spôsobom nepreukázal. Ďalší účastník v rade 2/ tiež tvrdil, že žalobca v žalobe poukazuje na „nedostatky a pochybenia“, ktorých sa podľa jeho názoru dopustil prvostupňový orgán a v žalobe vôbec nie sú konkretizované pochybenia žalovaného, ktoré by mali byť dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca tvrdil, že svoje povinnosti porušila Regionálna potravinová a veterinárna správa v Žiari nad Hronom, ide o tvrdenie s nulitným významom, nakoľko predmetom konania nie je posudzovanie činnosti Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Žiari nad Hronom, ale rozhodnutie a správnosť postupu správneho orgánu. Žalobcovi bola pritom poskytnutá zákonná možnosť preskúmať opodstatnenosť ním vznášaných námietok v súdnom konaní, žalobca takúto možnosť nevyužil zjavne z dôvodov, že ním uvádzané námietky nie je možné preukázať, lebo reálne neexistujú hrozby, na ktoré bezdôvodne poukazuje od samého počiatku. Majiteľ holubov (ďalší účastník v rade 2/) zabezpečuje holubom zodpovedajúcu zooveterinárnu starostlivosť, nikdy sa v jeho chove nevyskytli žiadne nákazlivé choroby, chov nepredstavuje pre nikoho po žiadnej stránke akúkoľvek hrozbu alebo obmedzenie. Do kompetencie stavebného úradu pritom nepatrí posudzovanie vhodnosti, či nevhodnosti chovu holubov a chovaného počtu holubov v obci. Ďalší účastník v rade 2/ považoval tvrdenia žalobcu o umiestnení holubníka uprostred dediny, ohrozovanie nákazlivými chorobami, parazitmi, znečisťovaním jeho pozemku trusom, perím, prachom, ako aj tvrdenie o kapacite holubníka pre 600 kusov za fantazmagóriu, ktoré tvrdenia nemajú nič spoločné so skutočným stavom. Popísal, akým spôsobom je ním realizovaný chov holubov a taktiež skutočnosť, že sa chovu holubov venuje dlhodobo. Zdôraznil, že obsahom celej žaloby sú tvrdenia, ktoré sú namierené proti rozhodnutiu prvostupňového správneho úradu a proti činnosti, resp. nečinnosti orgánov, ktoré sa zúčastnili konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Žalobca explicitne v žalobe neuviedol, že bol napadnutým rozhodnutím žalovaného na jeho právach ukrátený, uvádza len, že rozhodnutím a konaním žalovaného boli jeho práva dotknuté. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/44/2014 zo dňa 04. augusta 2014 a mal za to, že žaloba trpí všetkými vadami, ktoré sú uvedené v ním citovanom uznesení Najvyššieho súdu SR, nakoľko žalobca v žalobe neuviedol presne, ktoré výroky napadnutého rozhodnutia napáda a ani z akých dôvodov. Žaloba je formulovaná nekonkrétne a všeobecne, čo sú vady žaloby, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu, a ktoré nie je možné za súčasného stavu odstrániť. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Ďalší účastníci v rade 3/ a v rade 4/ vo svojich písomných vyjadreniach navrhli, aby súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol, pričom popísali spôsob chovu holubov zo strany ďalšieho účastníka v rade 3/, proti ktorému žiadne námietky nemali. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti ďalších účastníkov v rade 3/ a 4/, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili. Zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v zhode s jej písomným vyhotovením. Mal za to, že pôvodne išlo o čiernu stavbu a nebol dôvod, aby bola dodatočne legalizovaná. Veľkosť stavby a jej umiestnenie má za následok zhoršenie, resp. obmedzenie kvality života žalobcu. Ak sa vo veci nevyjadril regionálny úrad verejného zdravotníctva, mal sa s touto otázkou vysporiadať správny orgán. Žalobca zdôraznil, že od stavebníka (ďalší účastník v rade 2/) bolo neseriózne, že pokiaľ chcel chovať 150 holubov, postavil stavbu s väčšou kapacitou a ktorá umožňuje chov 600 holubov. Stavba je nevhodne umiestnená, zle natočená, takto mu holuby nalietavajú do dvora a ovplyvňujú kvalitu jeho života. Žalovaný na pojednávaní zdôraznil, že môže konať len v rozsahu a spôsobom, akým mu to umožňuje zákon. V konaní vyhodnotil všetky záväzné stanoviská a ani regionálna veterinárna správa nenamietala proti projektovej dokumentácii a nemala žiadne námietky proti stavbe. Stanoviská dotknutých orgánov si pritom stavebný úrad nemôže vynútiť. Obsah stanovísk veterinárnej správy a úradu verejného zdravotníctva nebol v odvolaní namietaný. Podľa stanoviska žalovaného je stavba v súlade s územným plánom, nakoľko ak ide o doplnkovú funkciu stavby, neznamená to, že by muselo ísť o stavbu, ktorá je situovaná bezprostredne pri rodinnom dome. Napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol. Ďalšia účastníčka v rade 1/ vyjadrila súhlas s tvrdeniami žalobcu a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca ďalšieho účastníka v rade 2/ odkázal na obsah písomného vyjadrenia. Správny orgán sa námietkami žalobcu vo vzťahu k narušeniu kvality života zaoberal a dal mu možnosť obrátiť sa na súd, žalobca ostal nečinný. Predmetom preskúmavania je pritom rozhodnutie a postup žalovaného, a nie postup prvostupňového správneho orgánu. Navrhol žalobu zamietnuť. Ďalší účastník v rade 2/ sa na pojednávaní vyjadril, že stavbu - holubníky nemožno otočiť, nesúhlasil by s tým vlastník pozemku, nakoľko by došlo k znehodnoteniu záhrady Rozsah a počet holubníkov nemožno redukovať, nakoľko v jednom holubníku sú chovné holuby, ktoré nelietajú, v druhom tie, ktoré lietajú a v treťom sú mláďatá a sklad krmiva. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na základe zistenia komisie výstavby a verejného poriadku bol vykonaný štátny stavebný dohľad na dodatočne povoľovanej stavbe, ktorý bol vykonaný dňa 05. októbra 2012. Výkonom štátneho stavebného dohľadu bola zistená realizácia stavby a jej užívanie. V novembri 2012 stavebný úrad vyzval stavebníka na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Pred uplynutím uloženej lehoty, dňa 13. februára 2013 podal stavebník žiadosť o dodatočné povolenie stavby a následne požiadal aj o predĺženie lehoty na doplnenie podkladov z dôvodu, že tieto mu ešte neboli príslušnými orgánmi doručené. Súčasťou žiadosti o dodatočné povolenie stavby bolo stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom zo dňa 11. decembra 2012, ktorý uviedol, že zákon č. 355/2007 Z.z. mu neukladá povinnosť vydať záväzné stanovisko pre uvedenú stavbu. Obsahom žiadosti o dodatočné povolenie stavby bolo aj stanovisko Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žiar nad Hronom, podľa ktorého táto vydáva záväzné posudky len v územnom konaní, stavebnom konaní a v kolaudačnom konaní, ak ide o stavbu na chov alebo držanie zvierat. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že stavba bola stavebnému úradu ohlásená v roku 2010 a následne bolo ohlásenie stiahnuté. Prvostupňový správny orgán pôvodne v konaní rozhodol pod č. 573/2012 zo dňa 15. marca 2013 tak, že stavebníkovi nariadil odstránenie stavby „P.“ na pozemkoch parc. č. CKN XXX/X, CKN XXX/X, CKN XXX/X v k. ú. Z. postavenej bez stavebného povolenia. Na odvolanie stavebníka, H. H., Obvodný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky svojím rozhodnutím č. ObÚ OVBP 2013-617-2, KB zo dňa 04. júla 2013 odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. V „novom“ konaní na základe podnetu žalobcu bola činná aj Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom, ktorá si vyžiadala stanovisko stavebného úradu a žiadala predloženie všetkých dokladov a písomností súvisiacich s vecou. Okresný prokurátor bol činný aj v ďalšom konaní. Vo veci dodatočného povolenia stavby stavebník 04. decembra 2012 a 05. decembra 2012 doplnil doklady potrebné k vydaniu rozhodnutia. V konaní o dodatočné povolenie stavby sa vyjadrili niektorí účastníci konania (A.. H. H. a H. H.), ktorí prehlásili, že voči stavbe nemajú žiadne námietky a s vydaním dodatočného povolenia súhlasia. H. P. uplatnila námietky voči stavbe a taktiež stavebný úrad v rámci svojich námietok upovedomila o tom, že bol opomenutý ako účastník konania jej manžel, A.. G. P.. Stavebný úrad žiadal regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, aby sa vyjadrila k námietkam H. P.. Vo veci sa taktiež písomne vyjadril žalobca, ktorý trval na odstránení stavby. K námietkam H. P. sa vyjadrila dňa 19. marca 2014 Regionálna veterinárna a potravinová správa v Žiari nad Hronom. Z vyjadrenia vyplýva, že bola 28. septembra 2012 bola vykonaná kontrola, ktorou nebolo zistené porušenie ustanovení zákona o veterinárnej starostlivosti a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Regionálna veterinárna a potravinová správa k projektovej dokumentácii nemala námietky. Následne stavebný úrad usúdil, že podané námietky manželov P. sú občianskoprávneho charakteru, svojim rozhodnutím odkázal A.. G. P. a jeho manželku, H. P. s predloženými námietkami na súd a konanie prerušil do právoplatnosti rozhodnutia súdu. Nakoľko stavebný úrad nemal preukázané podanie žaloby, dňa 03. júla 2014 pod č. 573/2012 rozhodol tak, že stavbu dodatočne povolil. Na odvolanie žalobcu a ďalšej účastníčky v rade 1/ Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky pod č. OÚ-BB-OVBP2-2014/029605-KB dňa 24. septembra 2014 rozhodol tak, že rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie a to z dôvodu, že užívanie stavby nebolo posúdené a stavebný úrad rozhodol len o jej dodatočnom povolení. V rozhodnutí však neurčil žiadne podmienky na dokončenie stavby. Odvolací orgán mal za to, že tým, že stavebný úrad nekonal v spojenom konaní, dostatočne sa nevysporiadal s námietkami účastníkov konania, ktoré smerovali hlavne k užívaniu stavby a boli podané v konaní a boli aj obsahom odvolania. V tomto rozhodnutí žalovaný konštatoval, že v konaní o dodatočnom povolení stavby je stavebný úrad povinný posúdiť aj budúce užívanie stavby. V danom prípade je preukázané užívanie stavby a spojenie konania nie je vylúčené. Nakoľko stavebný úrad takýto postup neuplatnil, nemal tak preukázané, že dodatočným povolením stavby, pri zistení užívania stavby, nie sú ohrozené, či obmedzené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Stavebník podaním doručeným stavebného úradu dňa 06. novembra 2014 žiadal o spojenie konania o dodatočnom povolení stavby s kolaudačným konaním. Stavebný úrad oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby spojeného s kolaudačným konaním a nariadil ústne pojednávanie listom zo dňa 07. novembra 2014. Dňa 28. novembra 2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou, žalobca a jeho manželka zotrvali na už v minulosti vznesených námietkach. K stanovisku žalobcu sa vyjadril stavebník. Následne stavebný úrad rozhodnutím č. 573/2012 zo dňa 12. januára 2015 rozhodol o dodatočnom povolení stavby „P.“ a povolil užívanie stavby. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Podľa § 244 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods.1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250j ods.2 písm.) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa § 88 ods.1 písm.a) Stavebného zákona, Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1976/50/20151017.html> pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Podľa § 88a Stavebného zákona, (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1976/50/20151017.html> a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20151017.html>) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20151017.html>). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20151017.html>. (8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1976/50/20151017.html>. (9) S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie. Podľa § 58 ods.1, 2 Stavebného zákona, (1) Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. (2) Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20151017.html>, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20151017.html> pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Podľa § 62 ods.1, ods.3, ods.4 Stavebného zákona, (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. (3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. (4) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa § 66 ods.1 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 66 ods.3 Stavebného zákona, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20151017.html> dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby. Podľa § 76 ods.1 Stavebného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Podľa § 79 ods.1 Stavebného zákona, kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka. Podľa § 81 ods.1 Stavebného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Podľa § 81b Stavebného zákona, kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak a) nie je podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť, b) nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov podľa overenej dokumentácie, c) nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám, d) nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie, prípadne ich obmedzenie na prípustnú mieru, e) nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a vyhlásenia výrobcu o zhode stavebných výrobkov (§ 43f <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1976/50/20151017.html>), f) nie je predložený energetický certifikát a ide o bytovú budovu podliehajúcu povinnej energetickej certifikácii. Podľa § 82 ods.1, ods.4 Stavebného zákona, (1) Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. (4) V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Podľa § 137 ods.1-4 Stavebného zákona, (1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. (2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. (3) Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. (4) V konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne. Podľa § 139b ods.6 Stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa Čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. (5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. OU-BB-OVBP2-2015/010098-KB zo dňa 13. apríla 2015 (napadnuté rozhodnutie) v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu sp.zn. 573/2012 zo dňa 12. januára 2015 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Správne orgány (prvostupňový i druhostupňový správny orgán) v prejednávanej veci rozhodovali o dodatočnom povolení stavby „P.“ na pozemkoch parc.č. CKN XXX/X, CKN XXX/X, CKN XXX/X v k.ú. Z. a povolení ich užívania. Obec Lutila konajúca ako stavebný úrad námietkam žalobcu vzneseným v stavebnom konaní nevyhovela, stavbu dodatočne povolila a povolila aj užívanie stavby. Žalovaný žalobcom podané odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca považoval napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu za nezákonné. Mal zato, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci, nakoľko nevykonal náležité dokazovanie a v konaní žalovaného je vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V konkrétnostiach namietal, že žalovaný napriek nepodaným stanoviskám dotknutých orgánov (Regionálny úrad verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom a Regionálna veterinárna a potravinová správa Žiar nad Hronom), resp. ich vecným nedostatkom, sa s takýmto stavom uspokojil a ďalšie dokazovanie nevykonal. Jeho námietky vznesené v stavebnom konaní považoval za námietky občianskoprávneho charakteru a žalobcu odkázal namietať tieto skutočnosti v konaní pred súdom (v občianskoprávnom konaní). Žalovaný sa tiež nezaoberal vplyvom stavby na existujúcu zástavbu rodinných domov z hľadiska vplyvu stavby a jej užívania na dodržanie hygienických požiadaviek a na zachovanie pohody bývania obyvateľov priľahlých nehnuteľnosti. Užívanie stavby pritom zasahuje do dispozície žalobcu ako vlastníka priľahlej nehnuteľnosti. Stavebný úrad pritom vychádzal z nekompletnej dokumentácie, nakoľko projekt nijakým spôsobom neurčil kapacitu a rozmiestnenie holubníkov. Za nezákonné považoval žalobca stanovenie podmienky užívania stavby a to dodržiavania ustanovenia § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, nakoľko stavebník uvedené ustanovenie už teraz porušuje a bez odstránenia stavby, resp. zmeny jej užívania, nie je možné uloženú podmienku splniť. Žalobca mal tiež zato, že v konaní o povolenie stavby existuje rozpor s verejnými záujmami. V nadväznosti na dôvody uvedené v žalobe mal súd zato, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav. V stavebnom konaní bolo preukázané, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia. V takom prípade je stavebný úrad povinný nariadiť vlastníkovi stavby (tu ďalšiemu účastníkovi v rade 2/) odstránenie stavby, okrem prípadu, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. V konaní o dodatočnom povolení stavby postupuje stavebný úrad podľa § 88a Stavebného zákona, na toto konanie sa primerane použijú ustanovenia § 58 až § 66 Stavebného zákona (§ 88a ods.7 Stavebného zákona). V konaní o dodatočnom povolení stavby a povolení jej užívania sa použijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak Stavebný zákon neustanovuje inak (§ 140 Stavebného zákona). Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi (§ 88a ods.1 Stavebného zákona). Je povinnosťou vlastníka stavby, aby predložil požadované doklady, inak je stavebný úrad oprávnený nariadiť odstránenie stavby. Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší podľa § 137 Stavebného zákona. Ak sa však v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie (§ 88a ods.9 Stavebného zákona). Podstatnou podmienkou, za zachovania ktorej je možné rozhodnúť o dodatočnom povolení stavby, je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Za verejný záujem sa podľa Stavebného zákona okrem iného chápe súlad stavby s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktoré okrem stavebného úradu chránia aj iné orgány verejnej správy a táto ochrana je zabezpečená povinnosťou stavebného úradu zabezpečiť stanoviská dotknutých orgánov a posúdiť ich vzájomný súlad. Stavebný úrad je povinný posúdiť aj vyjadrenia a námietky účastníkov konania a vysporiadať sa s nimi. Niet pochybností, že súlad stavby musí byť posúdený aj vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky. Je vo verejnom záujme, aby práva všetkých účastníkov stavebného konania (konania o dodatočnom povolení stavby), zaručené zákonmi, Ústavou Slovenskej republiky, prípadne medzinárodnými dohovormi, boli dodržané. Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má pritom rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom (Čl.20 Ústavy Slovenskej republiky). V zmysle uvedeného, ak každý má právo na pokojné užívanie majetku ako zložky vlastníckeho práva, súčasťou pokojného užívania majetku je také užívanie majetku účastníka konania, ktoré neobťažuje nad mieru primeranú pomerom okrem iného prejavmi, ktoré žalobca opísal v žalobe a ktoré namietal v správnom konaní. Je vo verejnom záujme, aby stavba, vrátane dodatočne povoľovanej, nezasahovala do práv účastníka konania. Pokiaľ účastník konania o dodatočnom povolení stavby tvrdí a preukazuje, že stavba zasahuje do jeho užívacích práv (tu pokojné užívanie majetku), má správny orgán povinnosť okrem iného skúmať, či dokumentácia predložená v konaní spĺňa požiadavky verejného záujmu týkajúce sa ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí. Iba za zistenia splnenia takýchto podmienok je možné stavbu dodatočne povoliť. Je právomocou (a povinnosťou) stavebného úradu, aby splnenie takýchto podmienok zisťoval, nakoľko pokiaľ zistí opak, je povinný nariadiť odstránenie stavby. V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že správne orgány tak nepostupovali a splnenie podmienky súladu s verejnými záujmami neskúmali v potrebnom rozsahu. Výsledkom rozhodovacej činnosti správnych orgánov vo vzťahu k námietkam vzneseným v konaní a k odvolacím námietkam bol odkaz na stanoviská štátnych orgánov, ktoré mali byť dotknuté, ale ktoré sa vecne k námietkam nevyjadrili. V takom prípade bol správny orgán povinný námietky posúdiť a vysporiadať sa s nimi sám. Stavebný úrad sa však uspokojil s tým, že žalobcu ako namietateľa odkázal s námietkami na súd, aby (zrejme) v civilnom konaní tieto námietky vo vzťahu k dodatočne povoľovanej stavbe uplatnil. Vo vzťahu k žalobcovým námietkam sa nevyjadril, napriek tomu, že žalobcom namietané skutočnosti mal posudzovať stavebný úrad a v konaní o podanom odvolaní práve žalovaný. Pokiaľ tak správne orgány nespravili, nedostatočne zistili skutkový stav na to, aby mohol byť vyslovený záver, že sú splnené podmienky na dodatočné povolenie stavby podľa § 88a Stavebného zákona. Uvedené konštatovania umocňuje skutočnosť, že stavebný úrad medzi podmienky užívania stavby zaradil podmienku „Pri užívaní stavby rešpektovať ustanovenia § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník“. Rešpektovať zákon a konať v súlade s ním je základnou zásadou právneho štátu a stanovenie podmienky konať v súlade so zákonom sa javí ako nadbytočné. Stanovenie tejto podmienky ale preukazuje, že stavebný úrad mal sám v dôsledku podaných námietok pochybnosti o tom, či užívanie už postavenej stavby nad mieru primeranú pomerom neobmedzuje žalobcu, resp. ďalších účastníkov konania o dodatočné povolenie stavby spôsobom, ktorý predpokladá citované ustanovenie Občianskeho zákonníka. Stanovenie podmienky dodržať ustanovenie § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia aj v tom, že rozhodnutie je tak nevykonateľné, neurčité a nezrozumiteľné v tom zmysle, že z rozhodnutia nie je zrejmé, aká podmienka má byť dodržaná. Vo vzťahu k chovu holubov tak nie je zrejmé, v akom rozsahu a množstve chovných holubov má uvedená podmienka stavebníka obmedzovať aby konal v súlade s § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka. Všeobecné stanovenie podmienok tak, ako to urobil stavebný úrad v rozhodnutí, ktorým dodatočne povolil stavbu a povolil jej užívanie, nepostačuje. Stavebný úrad tiež pochybil, pokiaľ v konaní odkázal namietateľov na súd a konanie prerušil postupom podľa § 137 Stavebného poriadku. Z ustanovenia § 88a Stavebného zákona vyplýva, že tak urobí v prípade, ak vlastník stavby v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou časťou alebo jeho časti alebo má k tomu pozemku iné právo. Podľa § 88a Stavebného zákona je stavebný úrad oprávnený k podaniu žaloby odkázať vlastníka pozemku, na ktorom je nepovolená stavba postavená. Takýto spor v konaní o dodatočnom povolení stavby nevznikol. Pokiaľ podľa § 137 ods.1 Stavebného zákona sa stavebný úrad pokúsi vždy o dosiahnutie dohody účastníkov o námietkach vyplývajúcich z vlastníckych alebo iných práv k pozemkov a stavbám, ale prekračujú rozsah právomocí stavebného úradu. Posúdenie námietok neprekračovalo tieto právomoci, nakoľko podľa ustanovenia § 66 ods.1 písm.b) stavebný úrad skúma, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany života a zdravia ľudí. Ak stavebný úrad v prípade, že sa účastníci konania nedohodli, odkázal žalobcu ako namietateľa na súd a konanie prerušil, postupoval v rozpore so zákonom, nakoľko posúdenie otázky súladu dodatočného povolenia stavby bolo v jeho právomoci. Nie je zrejmé, aký nárok mal žalobca v súdnom (zrejme občianskoprávnom) konaní uplatniť vo vzťahu k užívaniu nepovolenej (čiernej) stavby stavebníkom. Pokiaľ ďalší účastník považoval žalobné tvrdenia za irelevantné a iba za názor žalobcu, ktorý hodnoverne nepreukázal, a preto žiadal žalobu zamietnuť, súd zdôrazňuje, že so všetkými tvrdeniami účastníka konania o dodatočné povolenie stavby sa mal stavebný úrad vysporiadať, náležite zistiť skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia. Pokiaľ sa žalovaný a ani prvostupňový správny orgán s námietkami žalobcu nevysporiadali a uspokojili sa s konštatovaním, že žaloba pri postupe podľa § 137 Stavebného zákona podaná nebola, niet pochybností, že skutkový stav nebol dostatočne zistený. Vo vzťahu k tvrdeniu stavebníka, že žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, Občiansky súdny poriadok nevyžaduje, aby toto ukrátenie (porušenie) práv žalobca nesporne preukázal v žalobe. Podľa § 247 ods.1 O.s.p. postačí, ak fyzická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Žalobca v žalobe tvrdí a aj preukazuje, že na svojich právach bol ukrátený (dotknutý) a špecifikuje, o aké právo ide a ktoré vyplýva z práva na zdravé životné prostredie a práva vlastniť majetok. Nesprávny je názor zástupcu ďalšieho účastníka vo vzťahu k námietkam žalobcu, ktoré sa majú týkať len a výlučne rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu. Správne konanie, tu konanie o dodatočnom povolení stavby a konanie o povolení užívania stavby, je jeden celok, tvorený rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu (stavebného úradu) ako aj rozhodnutím a postupom odvolacieho orgánu (žalovaného). Napadnuté rozhodnutie žalovaného je výsledkom celého správneho konania. Nemožno tak vyčítať žalobcovi, že vady vidí predovšetkým v postupe stavebného úradu, najmä pokiaľ žalovaný konajúci o podanom odvolaní sa s námietkou žalobcu vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu nevysporiadal. Napadnuté rozhodnutie žalovaného tak trpí rovnakou vadou ako rozhodnutie stavebného úradu. Pokiaľ ďalší účastník v rade 2/ namietal, že žalobca neuviedol presne, ktoré výroky napadnutého rozhodnutia napáda a zároveň namietal, že žaloba je formulovaná nekonkrétne a všeobecne, tak žaloba takéto vady, ktoré by bránili jej vecnému vybaveniu, nemá. Zo žaloby je zrejmé, rozhodnutie ktorého orgánu verejnej správy napáda, v akom rozsahu, z akých dôvodov a čoho sa žalobca domáha. V tomto smere žalobe nemožno nič vyčítať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko zistenie skutkového stavu v správnom konaní je nedostačujúce na posúdenie veci. Z uvedeného dôvodu súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré trpí rovnakou vadou, s poukazom na ustanovenie § 250j ods.2 písm.c) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má v konaní podľa piatej časti O.s.p. právo na náhradu trov konania žalobca, pokiaľ bol v konaní úspešný celkom alebo sčasti. Žalobca bola v konaní plne úspešný, a preto súd žalovaného zaviazal, aby mu nahradil trovy konania. Žalobcu v konaní zastupoval JUDr. Namir Alyasry, PhD., advokát so sídlom AK Nitra, na základe plnej moci zo dňa 13. mája 2015, ktorý vyčíslil náhradu trov konania v zákonom stanovenej lehote. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,-Eur a z trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny za tri úkony poskytnutej právnej služby stanovenej podľa vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), a to: - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 13. mája 2015, podľa § 13a ods.1 písm.a) Vyhlášky, - písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) zo dňa 12. júna 2015 (na súd doručená dňa 16. júna 2015), podľa § 13a ods.1 písm.c) Vyhlášky, - účasť na pojednávaní dňa 17. júna 2016, podľa § 13a ods.1 písm.d) Vyhlášky. Právny zástupca uplatnil nárok na náhradu odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods.4 Vyhlášky, čo v roku 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur a v roku 2016 sumu 143 Eur. Náhrada hotových výdavkov podľa § 15 písm.a) Vyhlášky (režijný paušál) za rok 2015 predstavuje sumu 8,39 Eur a v roku 2016 sumu 8,58 Eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 448,02 Eur [2 úkony právnej služby za rok 2015 + 1 úkon právnej služby za rok 2016 + 2x režijný paušál za rok 2015 a 1x režijný paušál za rok 2016 (2x 139,83 Eur + 1x 143 Eur + 2x8,39 Eur + 1x 8,58 Eur)]. Právny zástupca žalobcu ďalej uplatnil nárok na náhradu hotových výdavkov za použitie motorového vozidla Škoda Octavia 1Z, EČV NR XXXFV, pri účasti na pojednávaní dňa 17. júna 2016, počte prejdených km na trase Nitra - Banská Bystrica a späť (238km), priemernej spotrebe 5,3/100km, cene PHM 1,086 Eur/l podľa § 15 písm.a) a § 16 ods.4 Vyhlášky vo výške základnej náhrady 43,55 Eur a náhrady spotrebovaných pohonných hmôt vo výške 13,70 Eur a na náhradu za stratu času za 6 začatých polhodín á 14,30 Eur (143 Eur) za každú, aj začatú polhodinu, podľa § 15 písm.b) a § 17 ods.1 Vyhlášky; celkom náhrady predstavujú 143,05 Eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 591,07 Eur (za úkony právnej služby 448,02 Eur + náhrady vo výške 143,05 Eur). Podľa § 149 ods.1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.