Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/114/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200809 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200809.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský sú v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozef Zlochu, v právnej veci žalobkyne: E.. L. D., nar. XX. O. XXXX, B. XX, J., štátna občianka SR, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, Dobrovičova 12, 815 26 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 500/1056/18116/2014 zo dňa 06. mája 2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 500/1056/18116/2014 zo dňa 06. mája 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 70 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Pôdohospodárska platobná agentúra so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava (ďalej aj „správny orgán“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím č. 500/1056/18116/2014 zo dňa 06. mája 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), v zmysle nariadenia Rady ES č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov v platnom znení (ďalej len v „NR (ES) č. 73/2009“), Nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením v platnom znení (ďalej len „NK (ES) č. 1122/2009“), nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. z 08. decembra 2010 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb (ďalej len „NV SR č. 488/2010 Z.z.“), nariadenia vlády SR č. 152/2013 z 30. mája 2013 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2014 Z.z. (ďalej len „NV SR č. 152/2013 Z.z.“) a v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1306/2013 zo dňa 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78 (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (ďalej len „NEPR (EU) č. 1306/2013“) na základe žiadosti žalobkyne podanej dňa 12. mája 2014 schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume 1.451,32 Eur podľa § 2 NV SR č.588/2010 Z.z. a doplnkovej platby na plochu v sume 0,00 Eur podľa § 2 NV SR č.152/2013 Zb.. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa podala dňa 12. mája 2014 jednotnú žiadosť za rok 2014 o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu na užívanú výmeru 13,00 ha a doplnkovej platby na plochu na užívanú výmeru 13,00 ha. Dňom podania žiadosti žalovaný začal správne konanie vo veci poskytnutia podpory, vykonal administratívne kontroly jednotnej žiadosti a plnenia podmienok krížového plnenia v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009. Vykonanými krížovými kontrolami žalovaný zistil, že diel pôdneho bloku J. XXXX/X deklarovaný žiadateľkou je taktiež predmetom jednotnej žiadosti na rok 2014 Združeného poľnohospodárskeho družstva Poltár (ďalej aj „spolužiadateľ“). Zistené nezrovnalosti boli žiadateľke oznámené, pričom žalovaný vyzval žiadateľku o potvrdenie skutočných údajov o výmerách. Nakoľko žiadateľka písomne potvrdila deklarované výmery, nezrovnalosti sa stali predmetom kontroly na mieste, vykonávanej dňa 17. februára 2015 za prítomnosti žiadateľky. Na základe výsledkov vykonanej kontroly kontrolná skupina konštatovala, že právo užívateľky v jej pôdnom bloku J. XXXX/X je vo výmere 2,04 ha sporné medzi žiadateľkou a spolužiadateľom. Kontrolná skupina stanovila pre žiadateľku na spornom diele pôdneho bloku výmeru 11,02ha, žiadateľke znížila užívanú výmeru o spornú plochu. Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na závery kontrolnej skupiny uvedené v správe z kontroly na mieste, na dôkazy, ktorými žalobkyňa preukazovala právo užívania k spornej pôde a na obsah námietok žalobkyne proti obsahu zápisnice o vykonaní kontroly na mieste vo veci viacnásobnej deklarácie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na skutočnosť, že jednotná platba na plochu bola znížená z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery za celý dotačný titul, bez zistenia úmyslu v zmysle čl. 57 a 58 NK (ES) č. 1122/2009. V nadväznosti na uvedené správny orgán rozhodol tak, že žiadateľke (žalobkyni) bola schválená znížená platba na plochu vo výške 814,06 Eur, nakoľko v prípade žiadateľky naddeklarácia na jednotnú plochu predstavuje 1,98ha, t.j. 17,97% stanovenej plochy. Zároveň s poukazom na § 7 ods. 1 NV SR č. 152/2013 Z.z. žalobkyni bola schválená (resp. schválená nebola) podpora formou doplnkovej platby na plochu vo výške 0,00 Eur. Prílohami napadnutého rozhodnutia, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia, je špecifikácia platieb a zoznam pozemkov so zistenou naddeklaráciou a chybami. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 2. júna 2015. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Žalobkyňa v žalobe poukázala na skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí znížil jednotnú platbu na plochu z požadovaných 13ha o 1,98ha na 11,02ha a teda znížil platbu o 814,06 Eur. Doplnkovú platbu nepriznal vôbec. Svoje rozhodnutie pritom odôvodnil pri znížení jednotnej platby na plochu, ako aj pri nepriznaní doplnkovej platby na plochu spornou výmerou 1,98ha, na ktorú požiadal podporu aj iný subjekt. Poukázala na dôkazy, ktorými preukazovala uplatnenú jednotnú žiadosť za rok 2014, okrem iného na uznesenie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13Cb/40/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. júla 2013. Zdôraznila, že na celých 13ha bola zasiata repka olejná, pričom porast aj vzišiel. Následne bol porast repky olejnej vyoraný spolužiadateľom, ktorý tak isto požiadal o jednotnú platbu na plochu, pričom namiesto 1,98ha repky spolužiadateľ zasial ozimnú pšenicu. Kontrola na mieste samom bola vykonaná už v čase, kedy ňou zasiata plodina bola vyoraná spolužiadateľom, pričom žalovaný ako výsledok kontroly uzatvoril rozpor medzi žalobkyňou deklarovanou plochou a skutočnou plochou. Podľa tvrdenia žalobkyne však rozdiel medzi stavom deklarovaným a stavom skutočným neexistoval, ktoré skutočnosti v správnom konaní preukázala. Riadne založenie úrody na jeseň 2014 preukázala a zo strany správneho orgánu táto skutočnosť spochybnená nebola. Žalovaný však kontrolu na mieste samom vykonal až 17. februára 2015, t.j. deväť mesiacov po začatí správneho konania a rozhodnutie vydal až 6. mája 2015. Povinnosťou žalovaného ako správneho orgánu bolo konať hospodárne a rýchlo a rozhodnúť v zmysle § 49 Správneho poriadku do 30, resp. do 60 dní odo dňa začatia konania; v zmysle §7 ods.4 zákona č.543/2007 Z.z. v lehote 13 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o poskytnutie podpory. Rozhodnutie žalovaného sa opiera o iný skutkový stav, aký bol v čase podania žiadosti, ako aj v čase potvrdenia deklarovaných plôch v auguste 2014. Rozhodnutie žalovaného sa pritom malo opierať o zistenie, či žiadateľ splnil podmienky, ktoré deklaruje v žiadosti o podporu; žiadateľ nemôže niesť negatívne následky konania iného subjektu, za ktorého konanie nezodpovedá. Ak by žalovaný konal v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti a vykonal kontrolu napr. v septembri 2014, nebol by zistil žiadny rozpor medzi žalobkyňou deklarovanou a kontrolovanou plochou. Žalobkyňa v žalobe zároveň namietala, že ako účastníčke správneho konania jej bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom a brániť svoje práva v súvislosti so skutočnosťou, že termín vykonania kontroly na mieste samom jej bol oznámený telefonicky 16 hodín vopred, pričom správny poriadok lehoty určené hodinami nepozná a nepozná ani doručovanie oznámení telefonicky. Následne sa na mieste samom uskutočnila kontrola, pričom pracovníci žalovaného odmietli spísať zápisnicu podľa § 22 Správneho poriadku, odmietli zohľadniť jej pripomienky a návrhy a odmietli jej písomne potvrdiť prevzatie listinných dôkazov. Zápisnica o ohliadke - kontrole na mieste samom bola spísaná až o niekoľko týždňov neskôr. Žalobkyňa zároveň namietala, že žalovaný z hľadiska hmotného práva aplikoval pri posudzovaní nároku na jednotnú platbu na plochu § 16c ods.1 zákona č.543/2007 Z.z. a rozhodol o znížení poskytnutej podpory o 814,06 Eur. Pri posudzovaní nároku na doplnkovú platbu žalovaný postupoval rovnako, ale rozhodol rozdielne a doplnkovú platbu nepriznal vôbec, pričom poukázal na ustanovenie § 7 ods.1 NV č.152/2013 Z.z., ktorý umožňuje len zníženie podpory za rovnakých podmienok, ako v prípade jednotnej platby na plochu. Nie je zrejmé, prečo správny orgán nepostupoval v zmysle ustanovenia § 7 ods.1 NV č.152/2013 Z.z., na ktoré odkázal a rozhodol v rozpore s ním. Žalobkyňa mala za to, že pri posudzovaní nároku na jednotnú platbu mal žalovaný postupovať podľa § 16b ods.2 zákona č.543/2007 Z.z. a priznať jej jednotnú platbu na celú plochu 13ha bez akéhokoľvek zníženia. Pri posudzovaní nároku na doplnkovú platbu mal žalovaný postupovať v zmysle § 7 ods.1 NV SR č.152/2013 Z.z. a priznať jej doplnkovú platbu na plochu 13ha, prípadne aspoň zníženú v súlade s § 7 ods.1. Žalobkyňa zdôraznila, že plocha 1,98ha nebola spornou. Mala právo pôdu užívať a pôda bola obhospodarovaná v súlade s požiadavkami vnútroštátnej ako aj európskej legislatívy. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považovala za nesprávne z dôvodu, že žalovaný posúdil vec po právnej stránke nesprávne, skutkový stav bol zistený nedostačujúco, rozhodnutie považovala za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobkyňa namietala, že v konaní správneho orgánu došlo k takým vadám, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko porušením ustanovení Správneho poriadku jej bolo odňaté právo konať pred správnym orgánom. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu zamietol. V písomnom vyjadrení žalovaný zopakoval v celom rozsahu obsah napadnutého rozhodnutia. Nad jeho rámec uviedol len konštatovanie, že žalobkyni bola schválená podpora formou doplnkovej platby na plochu vo výške 0,00ha v zmysle Oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstvo“) o sumách sadzieb prechodných vnútroštátnych platieb na rok 2014. Namietol miestnu príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom s poukazom na § 246a ods.1 O.s.p. mal zato, že miestne príslušným na rozhodovanie vo vecj je Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 246 ods.1 O.s.p, na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 246 ods.2 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný a) na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon, b) na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Podľa § 246a ods.1 O.s.p, miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietol miestnu nepríslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici s s poukazom na skutočnosť, že sídlom žalovaného je Bratislava. Pokiaľ ide o vecnú príslušnosť súdu žalovaný je orgánom štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, osobitný zákon však neustanovuje vecnú pôsobnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vo vzťahu k miestnej príslušnosti je potrebné zdôrazniť, že aj keď žalovaný je správny orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, nejde o ústredný orgán štátnej správy, v ktorom prípade by bola daná miestna príslušnosť Krajského súdu v Bratislave. Vzhľadom k uvedenému a skutočnosti, že žalobkyňa má trvalý pobyt v Poltári (v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici), je vecne a miestne príslušným súdom Krajský súd v Banskej Bystrici. Námietka miestnej nepríslušnosti nie je dôvodná. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na dôvodoch podanej žaloby. Zdôraznila, že žalovaný rozhodol o jej dvoch nárokoch, znížil jej jednotnú platbu na plochu a nepriznal jej doplnkovú platbu v dôsledku spornej výmery z dôvodu, že na časť plochy požiadal o podporu aj iný subjekt. Žalovaný mal pritom pri rozhodovaní k dispozícii súdne rozhodnutie, že predmetná pôda mala byť vydaná vlastníkom. Zdôraznila, že z rozhodnutia vyrozumela, že jej platba na doplnkovú plochu nebola priznaná z dôvodu spornej výmery, dôvod nepriznania tak, ako bol uvedený žalovaným na pojednávaní, nie je v rozhodnutí uvedený. Žiadala žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a uplatnila nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zdôraznila, že podstatným pre rozhodnutie bola otázka vlastníctva spornej plochy, nakoľko na túto plochu si uplatnili nárok žiadosťou dva subjekty. Zároveň podstatnou skutočnosťou bola otázka, ktorý subjekt reálne obhospodaruje túto plochu. V čase vykonania kontroly bolo zistené, že pôda už nebola obhospodarovaná žalobkyňou, ale poľnohospodárskym družstvom, ktoré tam zasialo pšenicu. Pokiaľ nebola priznaná platba na doplnkovú plochu, žalovaný postupoval v zmysle oznámenia ministerstva, z ktorého vyplýva, že pre rok 2014 sa doplnková platba nepriznala žiadnemu subjektu, resp. bola schválená doplnková platba vo výške 0 Eur na hektár. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nie je oprávnený rozhodovať spor medzi dvoma subjektmi, ktoré si uplatňujú nárok na podporu na totožné nehnuteľnosti. Zároveň priznal, že s tvrdením žalobkyne o tom, že ňou zasiata plodina bola spolužiadateľom vyoraná, sa v rozhodnutí nevysporiadal. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 12. mája 2014 Jednotnú žiadosť na rok 2014 o jednotnú platbu na plochu na užívanú výmeru 13,00ha a o doplnkovú platbu na plochu na užívanú výmeru 13,00ha, registračné číslo žiadosti 5210014408, spolu s grafickou prílohou k žiadosti. Po kontrole žiadosti boli zistené žalovaným jej chyby a to, že na ploche kultúrneho dielu „Poltár 4502/1“ bola krížovou kontrolou zistená naddeklarácia vo výške 2,00ha. V zistenej naddeklarácii nebolo možné krížovou kontrolou určiť výmeru s kódom „1“ deklarovanú v žiadosti, spolužiadateľom je Združené poľnohospodárske družstvo Poltár. Žalovaný následne žalobkyni prípisom zo dňa 1.augusta 2014 oznámil zistené nezrovnalosti a vyzval ju o potvrdenie skutočných údajov o výmerách doručením upravenej špecifikácie nezrovnalostí s tým, že žalobkyňu upozornil, že ak v stanovej lehote nepredloží upravenú špecifikáciu nezrovnalostí, výsledky administratívnej kontroly bude žalovaný považovať za jeden z podkladov rozhodnutia o žiadosti. Žalobkyňa podaním doručeným žalovanému dňa 28. augusta 2014 potvrdila deklarované výmery. Žalovaný prípisom, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 17. februára 2015, vyzval žalobkyňu z dôvodu rozporov po krížovej kontrole na kultúrnom diele J. XXXX/X na predloženie dokladov preukazujúcich obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a dokladov preukazujúcich právo užívania. Žiadateľka predložila „Výkaz prác“ za obdobie od 15. augusta 2012 do 16. februára 2015, „Evidenciu o vlastnostiach, striedaní plodín, agrotechnike a hnojení pozemkov v priebehu desiatich rokov“, „Bilanciu živín“ za roky 2012 a 2013, Listy vlastníctva pre k.ú. B., č. XXX, č.XXXX, č.XXXX, č.XXXX, č.XXXX, č.XXXX, č.XXXX, č.XXXX, č.XXXX, č.XXXX, č.XXXX a č.XXXX. Zároveň predložila Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.13Cb/40/2013-40 zo dňa 20. júna 2013, ktorým konajúci súd schválil zmier uzavretý medzi navrhovateľom H.. A. R. a odporcom Združené poľnohospodárske družstvo Poltár, na základe ktorého sa odporca (spolužiadateľ) zaviazal v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru vypratať a odovzdať navrhovateľovi celé nehnuteľnosti v uznesení špecifikované a nachádzajúce sa v k.ú. B., zapísané na Správe katastra J. na LV č.XXXX Podľa Správy z kontroly na mieste, táto bola vopred oznámená dňa 16. februára 2015 a uskutočnená 17. februára 2015 a bola ňou zistená užívaná výmera dielu 11,02ha. Správa bola spísaná dňa 15. apríla 2015 a odovzdaná žalobkyni ako žiadateľke 15. apríla 2015. Pri prevzatí vyššie uvedenej správy žalobkyňa predložila žalovanému písomné stanovisko preukazujúce obhospodarovanie spornej pôdy s 1x faktúrou, 1x príjmovým dokladom a 3x čestným prehlásením. Dňa 15. apríla 2015 bola spísaná zápisnica č.80/320/2014 o vykonaní kontroly na mieste vo veci viacnásobnej deklarácie zo dňa 17. februára 2015 zo žiadateľkou E.. L. D., z ktorej vyplýva, že žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podal spolužiadateľ Združené poľnohospodárske družstvo J.. U pôdneho dielu XXXX/X bola zistená sporná plocha 2,04ha, nesporná plocha 11,02ha. Žiadateľka predložila na podporu svojich tvrdení listy vlastníctva, uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb/40/2013-40, katastrálnu mapu, pričom prílohu tvorí aj fotodokumentácia vyhotovená kontrolnou skupinou počas kontroly na mieste. Žalobkyňa pripojila písomné stanovisko a písomné dôkazy preukazujúce obhospodarovanie spornej plochy. Faktúrou č.1400004 bolo žiadateľke fakturované dodanie osiva, hnojiva a chemickej ochrany na zasiatie repky na spornej ploche, úhradu fakturovanej sumy preukazuje príjmový doklad. Čestným prehlásením E. Y. žalobkyňa preukazovala skutočnosť, že zasiala repku ozimnú. Z čestného prehlásenia M. F. vyplýva, na ktorej ploche bola repka ozimná zasiata. Zároveň čestným prehlásením M. F. žalobkyňa preukazovala prípravu pôdy na sejbu repky. Dňa 10. apríla 2015 bola spísaná zápisnica č.78/320/2014 o vykonaní kontroly na mieste vo veci viacnásobnej deklarácie zo dňa 17. februára, 19, marca, 20. marca a 25. marca 2015 so žiadateľom Združené poľnohospodárske družstvo Poltár, z ktorej vyplýva, že žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu (jej časť) podala ako žiadateľ E.. L. D. ako aj A.. E. D.. U jednotlivých pôdnych dielov bola zistená sporná plocha, pričom na podporu svojich tvrdení žiadateľ predložil okrem iného katastrálne ortofotomapy, rozhodnutie správcu dane, nájomné zmluvy a listy vlastníctva č.XXXX a XXXX, XXXX. Námietky proti obsahu zápisnice žiadateľ nemal. Podľa § 244 ods.1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods.1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods.3 O.s.p., predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250j ods.2 písm.d) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 7 ods.1 písm.a) zákona č.543/2007 Z.z., platobná agentúra rozhoduje o poskytovaní podpory podľa osobitného predpisu a o poskytovaní zálohovej platby. Podľa § 7 ods.4 zákona č.543/2007 Z.z., platobná agentúra rozhodne o poskytovaní podpory podľa odseku 1 písm. a) v lehote do 13 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o poskytnutie podpory. Podľa § 16a ods.1 zákona č.543/2007 Z.z., ak žiadosť o poskytnutie podpory na poľnohospodársku pôdu podal len jeden žiadateľ a spĺňa podmienky na poskytnutie podpory (ďalej len "ustanovené podmienky"), platobná agentúra rozhodne o poskytnutí podpory tomuto žiadateľovi. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, ani nie je preskúmateľné súdom. Podľa § 16b ods.1 zákona č.543/2007 Z.z., ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde; právom užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu. Podľa § 16c ods.1 zákona č.543/2007 Z.z, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo užívania žiadateľov k pôde je sporné, platobná agentúra na spornej výmere neurčí stanovenú plochu a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu o poskytnutí podpory zníženej o spornú výmeru nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 16c ods.2 zákona č.543/2007 Z.z., ak sa v konaní pred súdom preukáže, že jeden zo žiadateľov podľa odseku 1 mal v čase rozhodnutia právo užívania k pôde, a sú zachované lehoty podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, platobná agentúra obnoví konanie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Podľa § 17 ods.1 zákona č.543/2007 Z.z., na konanie podľa § 7 ods. 1 písm. a) a aa), § 15 a 16 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon v § 16a až 16d neustanovuje inak. Podľa § 3 ods.1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods.2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 22 ods.1 Správneho poriadku, o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu.. Podľa § 22 ods.2 Správneho poriadku, zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. Podľa § 38 ods.1 Správneho poriadku, vlastník alebo užívateľ veci je povinný predložiť správnemu orgánu predmet ohliadky alebo strpieť ohliadku na mieste. Podľa § 38 ods.3 Správneho poriadku, na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods.2 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 49 ods.1, ods.2 Správneho poriadku, (1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. (2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Podľa § 2 ods.1 NV SR č.488/2010 Z.z., Jednotnú platbu na plochu možno poskytnúť žiadateľovi, ak poľnohospodárska pôda a) je obhospodarovaná, b) dosahuje výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom, c) má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená, d) je pri pestovaní konopy osiata oprávnenými odrodami konopy siatej, e) je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka. Podľa § 2 ods.2 NV SR č.488/2010 Z.z., Jednotná platba na plochu sa poskytne na výmeru žiadateľom obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá je vedená v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov. Podľa § 2 ods.1 NV SR č.152/2013 Z.z., doplnková vnútroštátna platba na plochu sa môže poskytnúť žiadateľovi, ak poľnohospodárska pôda podľa odseku 2 bola obhospodarovaná k 30. júnu 2003, dosahuje výmeru najmenej 1 ha; táto podmienka je splnená, ak táto výmera zahŕňa viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom, má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je hranica prirodzene ohraničená. Podľa § 2 ods.2 NV SR č.152/2013 Z.z., ak sa na základe vykonaných kontrol zistia rozdiely medzi skutočnou výmerou poľnohospodárskej pôdy, ktorú obhospodaruje žiadateľ, a výmerou, ktorú žiadateľ uviedol v žiadosti, platba podľa § 2 alebo 3 sa určí na základe zisteného stavu a upraví sa takto: a) pri rozdiele najmenej o 3% alebo 2 ha a najviac o 20% sa platba podľa § 2 alebo 3 zníži o dvojnásobok zisteného percenta rozdielu, b) ak je rozdiel väčší ako 20%, platba podľa § 2 alebo 3 sa neposkytne. Podľa čl.58 prvý pododsek NK (ES) č.1122/2009, ak plocha v súvislosti so skupinou plodín deklarovaná na účely pomoci akýchkoľvek schém pomoci na plochu okrem schém pomoci na pestovanie škrobových zemiakov a osiva, ako sa ustanovuje v oddieloch 2 a 5 kapitole 1 hlave IV nariadenia (ES) č.73/2009, presahuje plochu určenú v súlade s článkom 57 tohto nariadenia, pomoc sa vypočíta na základe určenej plochy zníženej o dvojnásobok zisteného rozdielu, ak je tento rozdiel väčší ako 3% alebo dva hektáre, ale nie väčší ako 20% určenej plochy. Podľa čl.58 druhý pododsek NK (ES) č.1122/2009, ak je rozdiel väčší ako 20% určenej plochy, žiadna pomoc na plochu sa v prípade príslušnej skupiny plodín neposkytne. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného vydané podľa § 16c zákona č.543/2007 Z.z., proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok. Predmetom preskúmavania v konaní podľa piatej hlavy druhej časti O.s.p. môže byť aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (§ 247 ods.3 O.s.p.). Nakoľko v konaní ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým je právo žiadateľa o poskytnutie jednotnej a doplnkovej platby na užívanú plochu dotknuté a žiadateľ namietal, že bol postupom a rozhodnutím orgánu verejnej správy dotknutý, napadnuté rozhodnutie podlieha preskúmaniu súdom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného výlučne z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k nasledovným záverom: Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 500/1056/18116/2014 zo dňa 6. mája 2015, ktorým žalobkyni ako žiadateľke bola schválená podpora formou jednotnej platby na plochu v sume 1.451,32 Eur podľa § 2 NV SR č.488/2010 Z.z. a formou doplnkovej platby na plochu v sume 0,00 Eur podľa § 2 NV SR č.152/2013 Z.z.. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že vo vzťahu k jednotnej platbe na plochu bola poskytnutá znížená podpora z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery za celý dotačný titul (naddeklarácia). Vo vzťahu k doplnkovej platbe na plochu podpora nebola poskytnutá vôbec, pričom žalovaný poukázal na ustanovenie § 2 NV SR č.152/2013 Z.z., ktorý upravuje zníženie platby v prípade zistenia rozdielov medzi skutočnou výmerou poľnohospodárskej pôdy, ktorú obhospodaruje žiadateľ a výmerou, ktorú žiadateľ uviedol v žiadosti. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia bol súd viazaný žalobnými dôvodmi. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa považovala žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu porušenia zásady hospodárnosti správneho konania. Zároveň namietala, že termín kontroly jej bol oznámený telefonicky deň pred jej vykonaním a zároveň, že pri úkone správneho konania nebola spísaná zápisnica. K spísaniu zápisnice o ohliadne - kontrole na mieste samom došlo až o niekoľko týždňov neskôr. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nesprávne v tom, že uplatnený nárok na jednotnú platbu na plochu bol znížený a zároveň, že jej nebola poskytnutá doplnková platba na plochu, pričom nie je zrejmé, z akých dôvodov správny orgán nepostupoval v zmysle ním citovaného zákonného ustanovenia. Na konanie podľa zákona č.543/2007 Z.z. sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak zákon v ustanovení § 16a až 16d neustanovuje inak (§ 17 citovaného zákona). Rozhodnutie vydané v správnom konaní podľa Správneho poriadku musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (§ 47 ods.1 Správneho poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods.3 Správneho poriadku). V napadnutom rozhodnutí bolo rozhodnuté o priznaní podpory formou jednotnej platby na plochu podľa čl.2 NV SR č.488/2010 Z.z., pričom došlo k zníženiu uplatneného nároku a zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí žalovaný priznal doplnkovú platbu na plochu v sume 0 Eur, resp. k nepriznaniu doplnkovej platby na plochu. V správnom konaní nebolo sporné, že žalobkyňa tvrdila a deklarovala, že jej žiadosť o poskytnutie podpory formou jednotnej platby, resp. doplnkovej platby bola dôvodná a že splnila zákonné podmienky z dôvodu užívacieho práva k nehnuteľnostiam. Pokiaľ správny orgán zistil, že na poskytnutie podpory na tú istú plochu uplatňuje nárok na poskytnutie podpory iný subjekt (spolužiadateľ), bol povinný vyhodnotiť, či žiadateľ (resp. ktorý zo spolužiadateľov) ustanovené podmienky pre poskytnutie podpory splnil a svoje zistenia mal premietnuť do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či žalovaný vôbec zisťoval splnenie podmienok pre poskytnutie podpory. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný iba konštatuje naddeklaráciu výmery pozemkov z dôvodu uplatnenia nároku na totožnú plochu spolužiadateľom, popisne konštatuje dôkazy, ktorými žalobkyňa preukazovala dôvodnosť uplatneného nároku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ale absentuje uvedenie dôkazov predložených k preukázaniu nároku spolužiadateľom a najmä absentuje, ako žalovaný vyhodnotil dôkazy predložené žalobkyňou a spolužiadateľom. Pokiaľ žalobkyňa namietala záver žalovaného, ktorý jej priznanú jednotnú platbu na plochu znížil (resp. doplnkovú platbu na plochu nepriznal vôbec), táto jej námietka je dôvodná. Z napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevyplýva, z akých dôkazov vychádzal žalovaný pri vyvodení záveru, že ide o spornú plochu. Žalovaný popisne poukázal na dôkazy, ktorými žalobkyňa preukazovala uplatnený nárok, a to bez toho, aby ich žalovaný akýmkoľvek spôsobom vyhodnotil. Žalovaný uplatnený nárok nevyhodnotil ani v súvislosti s predloženým rozhodnutím Okresného súdu Lučenec, ktorým bol schválený zmier vo vzťahu k užívaniu nehnuteľností a ktorého účastníkom bol spolužiadateľ. Je zrejmé, že žalovaný vychádzal len zo skutočnosti, že na totožnú plochu uplatnili žiadosti dva subjekty (žalobkyňa a spolužiadateľ), s predloženými dôkazmi sa ale nevysporiadal a nebral ich na zreteľ pri rozhodovaní vo veci samej. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aké skutočnosti vo vzťahu k užívaniu plochy, na ktorú bola žiadaná podpora, žalovaný zistil, aké zo skutkových zistení vyvodil závery a ako na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia príslušnej právnej normy. Žalobkyňa sa z napadnutého rozhodnutia nedozvedela, z akého dôvodu jej žiadosti vyhovené v celosti nebolo a najmä sa nedozvedela, z akých dôvodov napriek predloženým listinným dôkazom žalovaný naďalej považoval jej právo užívania k pôde za sporné. Poukaz na existenciu uplatneného nároku iného spolužiadateľa pre splnenie zákonnej náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia nepostačuje. V uvedenom rozsahu je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Uvedené platí aj vo vzťahu k doplnkovej platbe za plochu, pričom z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, z akého dôvodu došlo k zníženiu, resp. nepriznaniu doplnkovej platby na plochu. V konečnom dôsledku nielen žalobkyňa ale aj súd sa len z prednesu zástupcu žalovaného na pojednávaní dozvedel dôvod nepriznania doplnkovej platby na plochu, ktorý má spočívať v tom, že žalovaný postupoval v zmysle Oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o sumách sadzieb prechodných vnútroštátnych platieb na rok 2014. Takýto dôvod však v napadnutom rozhodnutí absentuje a poukaz na ustanovenie § 7 ods.1 NV SR č.152/2013 Z.z. je v priamom rozpore s výrokom napadnutého rozhodnutia, nakoľko pri aplikácií citovaného ustanovenia by doplnková platba na plochu mohla byť len znížená v rozsahu percentuálneho vyjadrenia naddeklarácie plochy. Žalovaný sa tak nijako nevyporiadal s tvrdeniami žalobkyne a ňou predloženými dôkazmi, pričom pokiaľ je rozhodnutie vydávané podľa Správneho poriadku, odôvodnenie musí obsahovať, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia odpovede na podstatné námietky žalobkyne nevyplývajú, námietka žalobkyne je dôvodná vzhľadom k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov. Ostatné námietky žalobkyne dôvodné neboli. Pokiaľ žalobkyňa namietala porušenie zásady hospodárnosti správneho konania a zdôraznila, že žalovaný mal rozhodnúť v lehote 30, resp. 60 dní odo dňa doručenia žiadosti, súd poukazuje na ustanovenie § 49 ods.2 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán touto lehotou viazaný, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným zákonom je v prejednávanej veci zákon č.543/2007 Z.z., pričom lehota na rozhodnutie veci podľa ustanovenia § 7 ods.4 citovaného zákona predstavuje 13 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o poskytnutie podpory. Žalovaný vo veci samej rozhodol v zákonnej lehote. Pokiaľ žalobkyňa namietala spôsob a lehotu predvolania na úkon, ohliadku na mieste samom (kontrolu na mieste), zo správneho spisu vyplýva, že sa uvedeného úkonu zúčastnila, vo veci sa vyjadrovala a navrhovala vykonanie dôkazov. Takýmto spôsobom uplatňovala svoje práva účastníka správneho konania a žiadne z jej procesných práv tak upreté nebolo. Vadou konania nie je ani skutočnosť, že k spísaniu zápisnice o úkone došlo až s odstupom určitého času, najmä pokiaľ súčasťou správy z kontroly na mieste sú grafické výstupy z vykonaných meraní a tabuľka s výsledkami merania. Je nesporné, že žalobkyňa mala možnosť sa so správou z kontroly na mieste oboznámiť vrátane jej príloh, správu podpísala a bola jej odovzdaná dňa 15. apríla 2015, k zisteným skutočnostiam sa vyjadrila. Takýmto spôsobom nedošlo k ujme na jej právach ako účastníka správneho konania, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods.2 písm.d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má v konaní podľa piatej časti O.s.p. právo na náhradu trov konania žalobca, pokiaľ bol v konaní úspešný celkom alebo sčasti. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, a preto súd žalovaného zaviazal, aby jej nahradil uplatnené trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.