Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/184/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200817 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200817.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľky: O.. P. A., nar. XX. Z. XXXX, bytom A. XX, XXX XX C. S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. marca 2015 v spojitosti s rozhodnutím odporkyne rovnakého čísla zo dňa 27. augusta 2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 19.03.2015 zamietla žiadosť navrhovateľky prepočet starobného dôchodku z dôvodu náhrady straty na dôchodku.
Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa ust. § 202 Zákonníka práce náhrada za stratu na dôchodku patrí poškodenému v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, keby neprišlo k zníženiu jeho zárobkov následkom poškodenia zdravia. Z uvedeného vyplýva, že náhrada za stratu na dôchodku patrí iba v prípadoch ak zníženie zárobku prišlo následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, čo nastalo. Odporkyňa požiadala bývalého zamestnávateľa navrhovateľky O.F. U. (bývalý P.F. v U.) na účely výpočtu fiktívneho starobného dôchodku o predloženie potvrdenie náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite a o sumách tejto náhrady, ak boli vyplatené v kalendárnych rokoch 2002 až 2006 a to osobitne za každý z uvedených kalendárnych rokov. R.G. U. D., F. L. XXXX, U. potvrdením zo dňa 23.2.2015 oznámila odporkyni, že v kalendárnych rokoch 2002 až 2006 mala navrhovateľka vyplatených 0,00 EUR.
Navrhovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie, v ktorom poukázala na § 202 Zákonníka práce.
Na základe opravného prostriedku odporkyňa vydala nové rozhodnutie zo dňa 27.08.2015, ktorým zmenila svoje rozhodnutie zo dňa 19.03.2015 v časti výroku aj odôvodnenia.
Odporkyňa v písomnom stanovisku z 21.09.2015 uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím zo dňa 27.08.2015 potvrdiť ako vecne správne.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 13.01.2016 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom opravnom prostriedku a že už 12 rokov cíti veľkú krivdu. Navrhovateľka žiadala odškodnenie z titulu choroby z povolania, ktoré jej bolo sľúbené zo strany zamestnávateľa a potom zo strany Sociálnej poisťovne. Tiež poukázala na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu.
Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a poukázala na písomné stanovisko SP z 21.09.2015 kde sú uvedené podrobné dôvody, pre ktoré žiada napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím zo dňa 27.08.2015 potvrdiť ako vecne správne. Tiež poukázala na potvrdenie bývalého zamestnávateľa navrhovateľky O.F. U. /predtým P.F./ o tom, že navrhovateľke nebolo vyplatené ako náhrada za stratu na zárobku po skončení PN resp. invalidite v rokoch 2002 - 2006 žiadna suma.
Krajský súd po vykonanom preskúmaní zistil, že navrhovateľke bol rozhodnutím zo dňa 27.03.2003 priznaný čiastočný invalidný dôchodok s účinnosťou od 14.04.2003 v súvislosti s priznanou chorobou z povolania; tento bol potom zmenený na plný invalidný dôchodok. Dosiahnutím dôchodkového veku bol navrhovateľke rozhodnutím zo dňa 08.08.2008 priznaný starobný dôchodok od 13.03.2007.
Súd mal ďalej v konaní preukázané, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 15.10.2014 žiadala o porovnávací výpočet starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. ako aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a o vyplácanie toho dôchodku, ktorý bude pre ňu výhodnejší. Tiež uviedla, že jej bola priznaná choroba z povolania lekárskym posudkom zo dňa 04.11.2002 a žiadala o priznanie náhrady za stratu na dôchodku, na ktorý jej vznikol nárok a výškou dôchodku, na ktorý by jej vznikol nárok, keby nedošlo k zníženiu jej zárobku následkom poškodenia zdravia pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Navrhovateľka ďalej namietla, že jej nebola priznaná úrazová renta.
Náhrada za stratu na dôchodku patrí osobám, ktoré v dôsledku škody na zdraví dosahovali nižšie zárobky a invalidný alebo starobný dôchodok im bol vypočítaný z nižšieho priemerného mesačného zárobku. Pri určení výšky tejto náhrady treba vychádzať z priemerného zárobku poškodeného, ktorý dosahoval pred poškodením, lebo v podstate ide o osobitnú formu náhrady za stratu na zárobku /§ 12 zákona č. 100/1988 Zb./.
Súd z rozhodnutia zo dňa 08.07.2003 o priznaní invalidného dôchodku od 27.07.2003 zistil, že dôchodok bol navrhovateľke vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 2002, 2001, 2000, 1999 a 1998; ide o roky, v ktorých navrhovateľka pracovala na plný pracovný úväzok, choroba z povolania bola hlásená až 04.11.2002 a navrhovateľka bola uznaná čiastočne invalidnou dôchodkyňou od 27.02.2003. Z uvedeného vypláva, že navrhovateľka z titulu choroby z povolania nebola preložená na inú menej platenú prácu a nedošlo z tohto titulu k strate na zárobku a v rokoch poberania invalidného dôchodku jej nebola vyplatená žiadna náhrada za stratu na zárobku. Táto skutočnosť bola potvrdená aj bývalým zamestnávateľom navrhovateľky R.G. U. D., F. L. XXXX, U. listom zo dňa 23.02.2015.
Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie v spojitosti so zmenovým rozhodnutím potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľka nepredložila súd dôkaz, že v dôsledku choroby z povolania došlo k zníženiu jej zárobku a že zamestnávateľ navrhovateľke vyplácal náhradu za stratu na zárobku resp., že jej invalidný dôchodok bol vypočítaný z nižšieho priemerného základu.
Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľ v konaní nemal úspech a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.