Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/189/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200835 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200835.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa S. B., nar. XX. W. XXXX, bytom F. č. X, M. okres F., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29. mája 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29. mája 2015 o priznaní invalidného dôchodku zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d/ O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 20.mája 2015, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 30 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal bez konkrétnych dôvodov jeho nesprávnosti. Na podanom odvolaní zotrval aj na pojednávaní pred krajským súdom. Predložil lekársku správu o tom, že 1.júna tohto roku mal veľký epileptický záchvat a konkretizoval obmedzenia, ktoré z jeho zdravotného stavu vyplývajú. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že ani po opakovanom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru a naďalej bol pokles jeho pracovnej schopnosti konštatovaný na úrovni, ktorá nepodmieňuje invaliditu. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa ods. 3 cit. tohto zákonného ustanovenia vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Podľa § 209 ods. 1-4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení musí byť rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. V zmysle § 195 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona má organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci (§ 196 ods. 1 cit. zákona). Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly V., pol. 1, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre organické duševné poruchy, ich stredne ťažké formy vyjadriť v rozpätí 30-45 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosť jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 1.januára 2014 žiadosťou z 20.mája 2015. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľa posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave. V posudku z 20.mája 2015 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z gastroenterologického, hematologického, neurologického, psychiatrického, psychologického vyšetrenia z priebehu roku 2014 a 2015, z CT vyšetrenia mozgu z roku 2011 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil poruchu osobnosti organického pôvodu so zaradením pod kapitolu V., pol. 1, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Uviedol, že 48-ročný navrhovateľ, vyučený nástrojár, ktorý je dlhodobo nezamestnaný, bol opakovane vyšetrený neurológom pre epilepsiu typu GM. Pri vyšetrení u neurológa udával, že záchvaty nemal, výskyt veľkého záchvatu uviedol raz za pol roka, malé záchvaty každé 2-3 mesiace, v.s exotoxickej genézy. Bol vyšetrený psychológom aj psychiatrom, ktorí potvrdili organickú poruchu osobnosti. Uzavrel, že na základe lekárskych správ a údajov z dokumentácie zodpovedá pokles jeho pracovnej schopnosti 30 % a jeho ďalšie zdravotné postihnutia, tj. anémia ľahkého stupňa, epilepsia typu GM, polyneuropatia dolných končatín, hepatopatia v.s. exotoxická nie sú dôvodom na percentuálne zvýšenie miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré nebolo zmenené na pobočke Sociálnej poisťovne ani po podaní odvolania, bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity, zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove. V posudku z 11.septembra 2015 vychádzal posudkový lekár z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a z doplneného výsledku gastroenterologického vyšetrenia z 25.mája 2015 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že v minulosti bol u navrhovateľa častejší výskyt EPI záchvatov pri dlhodobom nadúžívaní alkoholu, v súčasnosti užíva lieky, podľa vlastného vyjadrenia má EPI záchvat raz za pol roka, malé záchvaty každé 2-3 mesiace. Gastroenterologické vyšetrenie nepreukázalo poruchu funkcie pečene, laboratórne výsledky boli v norme, cirhotické štruktúrálne zmeny podľa USG obrazu boli len suspektné. Uviedol, že rozhodujúcim ochorením je u navrhovateľa porucha osobnosti na organickom podklade, ktorá bola zistená aj odborným psychiatrickým nálezom. Podľa psychologického vyšetrenia je pravdepodobné zníženie schopnosti adekvátneho sociálneho fungovania. Na základe vlastného vyšetrenia navrhovateľa a po jeho vypočutí zotrval na 30 % miere zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa, ktorú určil posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia, keď narušenie osobnosti považoval za ľahkého až stredne ťažkého stupňa, čo zodpovedá dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, z psychologického vyšetrenia z 5.novembra 2014 krajský súd zistil, že odborným vyhodnotením testu organicity navrhovateľa bola preukázaná výrazná deteriorácia jeho intelektu, prítomné boli významné organické známky správania, perseverácia, „zablokovanie“, strata konštruktívneho riešenia. Zistené bolo tiež zúžené prežívanie, zvýšene kontrolované, v popredí s adaptačnými problémami v zmysle prispôsobenia sa a fungovania v interpersonálnych vzťahoch. Výsledky odborného vyšetrenia psychológ zhrnul tak, že aktuálny výkon navrhovateľa svedčí pre výraznú deterioráciu intelektu, narušenie percepčno-kognitívnych schopností v dôsledku organických zmien CNS. Ako dôsledok týchto zmien je pravdepodobné aj zníženie schopnosti adekvátneho fungovania v sociálnej realite. Organická porucha osobnosti bola u navrhovateľa zistená aj psychiatrickým nálezom s konkrétnymi prejavmi tohto zdravotného postihnutia, ktoré sú popísané v objektívnom náleze z 26.januára 2015 v zmysle lucídneho, vigilného vedomia, občas s dysfylaxiou, s auto, allo a somatopsychickou orientáciou bez porúch, s občasnou rezonantnou náladou, anxietou, so strachom, paroxyzmami úzkosti, s anticipačnou úzkosťou, so zvýšenou intrapsychickou tenziou, iritabilitou, impulzivitou, so zníženou psychomotorikou a dynamogéniou. Bol označený za bradypsychického, bez suicidálnych myšlienok, bez psychotických fenoménov, s mnestickým aj kognitívnym deficitom, hypoprosexiou, hypoaktivitou, hypoagilitou a sklonom k sociálnej izolácii. Uvedené posudkový lekár sociálneho poistenia v posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia vyhodnotil tak, že „na základe lekárskych správ a údajov z dokumentácie je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %“, tj. na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, pre stredne ťažkú formu organických duševných porúch. Jeho posudkový záver neobsahoval žiadne konkrétne medicínske vyhodnotenie zistených prejavov duševného postihnutia navrhovateľa ani jeho pridružených zdravotných ťažkostí vo vzťahu k schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podrobnosti o zdravotnom stave navrhovateľa, stupni jeho závažnosti a vyhodnotenia vplyvu konkrétneho zdravotného postihnutia na jeho pracovnú schopnosť sú podstatnou okolnosťou pre zhodnotenie miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca a rozhodnutie o jeho invalidizácii. Rozhodnutie odporkyne musí poskytovať dostatok informácií pre účastníka konania i pre súd ohľadom stupňa závažnosti zdravotného postihnutia navrhovateľa a jeho vplyve na pracovnú schopnosť aj v súvislosti s dosiahnutým vzdelaním tak, aby sa účastník konania mohol voči rozhodnutiu odporkyne brániť prípadným argumentačne podloženým opravným prostriedok a aby súd mohol preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Závažnosť zdravotného postihnutia navrhovateľa posudkový lekár nijakým spôsobom z hľadiska svojich medicínskych poznatkov neodôvodnil a s ohľadom na konkrétne prejavy jeho duševného postihnutia nevyhodnotil pokles jeho pracovnej schopnosti zrozumiteľným, logickým a presvedčivým spôsobom tak, aby bolo možné posúdiť, či skutkové závery odporkyne o tom, že invalidita navrhovateľa nevznikla, sú v súlade so stupňom jeho zdravotného postihnutia. Zhodnotenie posudkového lekára, že pokles jeho pracovnej schopnosti na úrovni 30 % vyplýva z jeho zdravotnej dokumentácie, neposkytuje súdu žiadny priestor pre preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a ani účastníkovi žiadne informácie o tom, akým spôsobom boli jeho zdravotné ťažkosti vyhodnotené vo vzťahu k jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Žiadne odborné zdôvodnenie neposkytol posudok posudkového lekára, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia ani ohľadom pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľa. Uvedený nedostatok v postupe odporkyne, ktorá založila svoje rozhodnutie na posudku posudkového lekára, ktorý nebol dostatočným podkladom pre jeho vydanie spôsobilo, že je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože neboli náležite objasnené skutkové okolnosti, týkajúce sa skutočného zdravotného stavu navrhovateľa a vplyvu jeho zhoršenia na jeho pracovnú schopnosť. Odporkyňa, prostredníctvom svojho posudkového lekára zhodnotila stupeň duševného ochorenia navrhovateľa ako ľahký až stredne ťažký napriek tomu, že podľa psychologického vyšetrenia z 5.novembra 2014 ide u navrhovateľa o výraznú deterioráciou intelektu s ďalšími prejavmi jeho duševného postihnutia, ktoré minimálne z hľadiska pojmového vyjadrenia nezodpovedá ľahkému stupňu duševného postihnutia. V tomto smere nebol ani výsledok psychologického vyšetrenia z 5.novembra 2014 dostatočne konkrétny v súvislosti s pojmologickým vyjadrením stupňa duševného postihnutia v zmysle kapitoly V., pol. 1 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Zároveň bolo týmto psychologickým vyšetrením predpokladané aj zníženie schopnosti adekvátneho fungovania navrhovateľa v sociálnej realite, k čomu nezaujal posudkový lekár žiadny postoj, hoci je povinnosťou odporkyne pred vydaním rozhodnutia zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. S ohľadom na závery psychologického vyšetrenia z 5.novembra 2015 a neexistenciu podrobného a zrozumiteľného medicínskeho vyhodnotenia stupňa duševného postihnutia navrhovateľa považoval krajský súd napadnuté rozhodnutie za vydané aj na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo bolo ďalším dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2, písm. c) O.s.p. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne zistiť úplne, správne a jednoznačne stav všetkých zdravotných ťažkostí navrhovateľa a zrozumiteľným, logickým a presvedčivým spôsobom ich medicínsky vyhodnotiť tak, aby neboli pochybnosti o správne a úplne zistenom aktuálnom zdravotnom stave navrhovateľa a jeho vplyve na jeho pracovnú schopnosť. Podľa potreby odporkyňa požiada psychológa o nové odborné vyšetrenie navrhovateľa, prípadne o jeho doplnenie vo vzťahu k zhodnoteniu stupňa závažnosti duševných ťažkostí navrhovateľa v súlade s pojmologickým vyjadrením vyplývajúcim z prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, prípadne aj z hľadiska overenia predpokladanej zníženej schopnosti navrhovateľa adekvátne fungovať v sociálnej realite. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil. V súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - správny súdny poriadok - súd vo veci konal podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu v jeho zrušujúcej časti podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. odvolanie nie je prípustné Odvolanie možno podať voči jeho zrušujúcej časti podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a voči výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.