KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica7. 9. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/195/2015 z 7. 9. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 7. septembra 2016, sp. zn. 26Sd/195/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015200859.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/195/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200859
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200859.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky X. F.,
rod. E., nar. XX.S. XXXX, bytom L. XXX/X, Y., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom
v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X z 29.decembra 2014 o odňatí invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29.decembra 2014 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa navrhovateľke odňala jej invalidný dôchodok od 4.februára 2015,
pretože posudkový lekár sociálneho poistenia pri kontrolnej lekárskej prehliadke konštatoval zánik
invalidity navrhovateľky dňom 4.decembra 2014, odkedy konštatoval pokles jej pracovnej schopnosti
na úrovni 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čím došlo k zániku jej invalidity. K odňatiu
invalidného dôchodku pristúpila odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré už
bol invalidný dôchodok vyplatený.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s tým, že postihnutie jej zraku, ktoré bolo
dôvodom jej invalidizácie sa nezlepšilo a pribudlo jej aj ochorenie štítnej žľazy.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že postihnutým pravým
okom vie aj s okuliarmi prečítať len veľké písmená, pokiaľ číta obidvoma očami, je schopná text prečítať,
i keď niektoré písmená vidí troška zdeformované, zvlnené. Potvrdila, že oproti času, keď bola uznaná
invalidnou došlo k zlepšeniu jej zrakovej ostrosti na pravom oku, pretože aplikovaná laserová liečba bola
čiastočne účinná.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Zdôraznila, že
zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený na základe odborných lekárskych nálezov, ktorými bolo
u navrhovateľky preukázané zlepšenie jej zdravotného stavu v porovnaní s časom jej invalidizácie.
Aktuálne zrakové postihnutie podmieňuje len 30 % pokles jej pracovnej schopnosti, preto došlo k zániku
jej invalidity a v dôsledku uvedeného jej bol invalidný dôchodok správne odňatý.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
doterajšej právnej úpravy, v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., správny súdny poriadok,
tj. podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu,
najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s rozhodnutím odporkyne o
priznaní invalidného dôchodku, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s lekárskymi správami
posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne v čase vzniku jej invalidizácie a v



súčasnosti a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom,
preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že dávka sa odníme,
ak zanikol nárok na dávku a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa
dávka už vyplatila.

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 cit. zákona vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na
základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením
diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných
funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 4,5,6, 7, 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly VII., odd. A, pol.11.2, písm. a) možno pokles
pracovnej schopnosti poistenca pre ľahké, dlhotrvajúce alebo ustálené formy čiastočne poškodzujúce
funkciu oka, ktoré majú vplyv na pracovné zaradenie - jednostranné - vyjadriť v rozpätí 20-30 %. Pokles
pracovnej schopnosti sa určuje podľa zrakovej ostrosti dosiahnutej s korekciou do blízka a do diaľky,
vyšetrením perimetra (zorného poľa) s ohľadom na intelektové schopnosti.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 17.februára 2009
pre jednostranné ťažké zrakové postihnutie - trombózu véna centralis retinae vpravo so 45 %
poklesom jej pracovnej schopnosti. V tom čase bolo v posudku posudkového lekára uvedené, že
38-ročná navrhovateľka, pracujúca ako administratívna pracovníčka s hypertenziou, ťažkou obezitou,
hypothyreozou, prekonala vo februári 2008 tromboembolizačnú príhodu pravého oka, pre ktorú bola
opakovane ošetrená laserom na očnom oddelení bez významnejšieho efektu. Pravé oko bolo prakticky
slepé, rozoznávala ním len väčšie predmety. Na základe funkčného postihnutia bol pokles jej pracovnej
schopnosti stanovený na úrovni 45 % berúc do úvahy pracovné zaradenie navrhovateľky, ktoré bolo
náročné na zrakové funkcie. Pridružené zdravotné ťažkosti a to dorzalgie, hypothyreozu, obezitu, či
esenciálnu hypertenziu II. WHO nepovažoval posudkový lekár v danom štádiu za posudkovo významné,
pretože neovplyvňovali schopnosť jej zárobkovej činnosti. Rozhodnutím odporkyne zo 14.apríla 2009 jej
bol od 17.februára 2009 priznaný invalidný dôchodok vo výške 129,80 € mesačne, ktorý bol následne na
základe jednotlivých valorizačných zvýšení upravený. Pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky bol
zachovaný i pri nasledovných kontrolných lekárskych prehliadkach realizovaných v roku 2010 a 2012.

Naposledy určená riadna kontrolná lekárska prehliadka sa zrealizovala 4.decembra 2014, kedy
posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci na základe vlastného klinického
vyšetrenia navrhovateľky a po zohľadnení očného vyšetrenia zo septembra 2013 a endokrinologického
vyšetrenia z mája 2014 konštatoval zánik invalidity navrhovateľky dňom 4.decembra 2014, pretože
uvedeným dňom zistil pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky len na úrovni 30 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej označil zrakové postihnutie
v dôsledku trombózy véna centralis retinae vpravo, avšak po aplikovanej liečbe ho označil za ľahkú
ustálenú formu poruchy oka, čiastočne poškodzujúcu funkciu oka s vplyvom na jej pracovné zaradenie
a pri jednostrannom zrakovom postihnutí vyjadril pokles jej pracovnej schopnosti na hornej hranici
možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že u navrhovateľky došlo k zlepšeniu jej
zrakovej ostrosti, ktorá je takmer normálna, v dôsledku čoho konštatoval zlepšenie jej zdravotného
stavu. Pridružené zdravotné ťažkosti, zistené ako v čase vzniku jej invalidizácie naďalej považoval
za posudkovo nezávažné, pretože v danom štádiu jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť
neovplyvňovali. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a
uvedené posúdenie jej zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.



Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle zachovania jej
invalidity, posudzoval jej zdravotný stav v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár
ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 2.júla 2015 vychádzal
posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z totožných odborných lekárskych
nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených očných vyšetrení z roku 2014 a 2015, z doplneného
endokrinologického vyšetrenia z mája 2014 a z interných, ortopedických vyšetrení a z RTG pľúc z
roku 2014 a 2015. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho
častiach. V posudku uviedol, že u navrhovateľky bola jej invalidita, priznaná vo februári 2009 so 45 %
poklesom jej pracovnej schopnosti podmienená znížením videnia na pravom oku až na úroveň praktickej
slepoty. S odstupom času došlo k zlepšeniu videnia na pravom oku (v čase invalidizácie bol vízus 5/30 na
podklade rozvinutých cievnych kolaterár). Aktuálnymi očnými nálezmi bolo preukázané zlepšenie zraku
vpravo (vízus 5/5, 7, resp. 5/10 pri zachovanom videní vľavo - 5/5) s preukázaným centrálnym výpadkom
v zornom poli do 15 o v okolí centra videnia s pozitívnym zhodnotením Amslera. Videnie navrhovateľky je
deformované, zachované je excentrické videnie. Uvedený stav už nezodpovedá ťažko trvalo poškodenej
funkcii jedného oka a nie je ho možné zhodnotiť ani ako chyby zorného poľa, ktoré sú posudkovo
významné len v prípade obojstranného postihnutia. Pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky preto
v zhode s prvoposudzovateľom zhodnotil v rámci zákonných možností ako ľahké, dlhotrvajúce alebo
ustálené formy čiastočne poškodzujúce funkciu oka s vplyvom na pracovné zaradenie poistenca.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne
bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď v rámci riadne určenej kontrolnej
lekárskej prehliadky opätovne posudzoval zdravotný stav navrhovateľky a vplyv jeho zhoršenia na
jej pracovnú schopnosť, pretože už v čase invalidizácie sa pri existujúcich liečebných možnostiach
zlepšenie jej zdravotného postihnutia predpokladalo. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie.
Zákonným predpokladom invalidizácie poistenca je pokles jeho pracovnej schopnosti o viac ako o
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pri aktuálne zistenom stave zdravotných ťažkostí
navrhovateľky z hľadiska funkčného zrakového postihnutia bol zistený pokles jej pracovnej schopnosti
len na úrovni 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo naďalej invaliditu nepodmieňuje. So
zánikom invalidity poistenca je spojený zánik nároku na invalidný dôchodok. Zlepšenie zdravotného
stavu navrhovateľky v porovnaní s časom, keď bola invalidizovaná s následným zánikom jej invalidity
bol objektívne preukázaný zlepšením jej zrakovej ostrosti na postihnutom pravom oku, keď v čase
invalidizácie bolo jej pravé oko takmer slepé a v súčasnosti podľa očných nálezov je vízus na tomto oku
takmer v norme, pri normálnom videní na ľavom oku. Čiastočný výpadok v zornom poli navrhovateľky
je zohľadnený v priznanom percentuálnom poklesu jej pracovnej schopnosti. Pridružené zdravotné
ťažkosti navrhovateľky nedosahovali posudkovo významný stupeň závažnosti, preto ich posudkové
nezohľadnenie bolo správne.

Aktuálne zhodnotenie zrakového postihnutia navrhovateľky v zmysle jeho funkčnosti považoval krajský
súd za súladné s posudkovými a zákonnými kritériami, na základe objektívneho očného vyšetrenia.
Keďže aktuálne už nie je pracovná schopnosť navrhovateľky v dôsledku uvedeného znížená o viac
ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, správne odporkyňa konštatovala zánik invalidity
navrhovateľky a v dôsledku uvedeného správne rozhodla o odňatí jej invalidného dôchodku, pretože



pokračujúca výplata invalidného dôchodku je podmienená trvajúcou invaliditou, čo už u navrhovateľky
splnené nebolo. Krajský súd preto rozhodnutie odporkyne ako súladné so zákonom potvrdil.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola
úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.