Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/125/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200878 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200878.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu DREVO DM, s.r.o., IČO: 36389625, so sídlom Š. Moyzesa 299/3, 985 21 Halič, zastúpeného advokátom JUDr. Alan Zvara, SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/178073/2015 zo dňa 28. apríla 2015, č. 1100304/1/178079/2015 zo dňa 28. apríla 2015, č. 1100304/1/178092/2015 zo dňa 28. apríla 2015, č. 1100304/1/177290/2015 zo dňa 30. apríla 2015 takto r o z h o d o l : Konanie z a s t a v u j e . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobami doručenými súdu 14.7.2015 domáhal preskúmania zákonnosti nasledovných rozhodnutí: Rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/178073/2015 zo dňa 28.4.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3002049/2014 Mllv zo dňa 23.6.2014. Išlo o rozhodnutie o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 (ďalej len rozhodnutie marec 2010). Rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/178079/2015 zo dňa 28.4.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3002290/2014 Mllv zo dňa 23.6.2014. Išlo o rozhodnutie o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 (ďalej len rozhodnutie apríl 2010). Rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/178092/2015 zo dňa 28.4.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3002559/2014 Mllv zo dňa 23.6.2014. Išlo o rozhodnutie o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 (ďalej len rozhodnutie jún 2010). Rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/177290/2015 zo dňa 30.4.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3003229/2014 Mllv zo dňa 23.6.2014. Išlo o rozhodnutie o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 (ďalej len rozhodnutie december 2010). Žalobca v žalobách zhodne namietal zmätočnosť rozhodnutí. V žalobe o nezákonnosť rozhodnutia č. 1100304/1/17873/2015 z 28.4.2015 poukázal na pisársku chybu vo výrokovej časti, pretože rozhodnutie správcu dane, ktoré je vo výroku uvedené, bolo zrušené predchádzajúcim zrušovacími rozhodnutiami žalovaného zo dňa 21.11.2014. Uviedol, že z dôvodu zmätočnosti výroku sa k skutkovým okolnostiam nebude vyjadrovať, pokiaľ nebude opravená výroková časť. V ostatných žalobách už na pisársku chybu nepoukazoval. Dôvodil tým, že vo výroku napadnutých rozhodnutí uvedené prvostupňové rozhodnutia už boli predchádzajúcimi rozhodnutiami žalovaného zrušené, a preto v tom istom prvostupňovom rozhodnutí už nebolo možné konať. Tvrdil, že o jeho odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam, ktoré boli vydané po predchádzajúcich zrušovacích rozhodnutiach zatiaľ rozhodnuté nebolo. Postup žalovaného vyhodnotil ako postup zmätočný. Uplatnil si aj právo na náhradu trov konania. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám uviedol, že pri vydaní napadnutých rozhodnutí došlo k chybám pri písaní, v dôsledku ktorých bolo vo výrokových častiach rozhodnutí uvedené nesprávne číslo preskúmavaného rozhodnutia správcu dane. Z tohto dôvodu žalovaný predložil predmetné rozhodnutia Ministerstvu financií SR s podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ministerstvo vydalo 17.9.2015 rozhodnutie č. MF/19629/2015-77, ktorým bolo zrušené rozhodnutie marec 2010. Ministerstvo financií rozhodnutím č. MF/19635/2015-77 zrušilo napadnuté rozhodnutie apríl 2010. Ministerstvo financií rozhodnutím MF/19632/2015-77 zrušilo napadnuté rozhodnutie jún 2010 a rozhodnutím MF/19631/2015-77 zrušilo napadnuté rozhodnutie žalovaného december 2010. Žalovaný vo vyjadreniach zhodne uviedol dôvody, pre ktoré boli tieto rozhodnutia zrušené. V dôsledku pisárskej chyby boli zrušenými rozhodnutiami potvrdené už predchádzajúcimi rozhodnutiami zrušené rozhodnutia správcu dane. Súd z obsahu napadnutých rozhodnutí zistil, že napadnuté rozhodnutia obsahujú, resp. obsahovali vo výroku zrejmú chybu v označení prvostupňového rozhodnutia. Zo správnych spisov vyplýva, že správca dane rozhodol o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobia. Následne na základe odvolania žalobcu boli tieto rozhodnutia zrušené. Správca dane následne vydal ďalšie rozhodnutia, ktorými určil rozdiel dane za predmetné zdaňovacie obdobia a žalovaný tieto jeho rozhodnutia potvrdil, avšak vo výrokoch uviedol číslo predchádzajúceho už zrušeného rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že ide o zrejmú chybu, nakoľko v odôvodneniach je uvedený priebeh daňového konania, teda opísané prvé rozhodnutie správcu dane a aj to, že bolo zrušené s tým, že správca dane sa v ďalšom konaní riadil právnym názorom odvolacieho orgánu. Ďalej opísané druhé rozhodnutie správcu dane a dôvody na základe ktorých bolo postavené a dôvody, pre ktoré žalovaný nevyhovel odvolacím námietkam. Žalobca podal vo všetkých predmetných veciach podnet na zastavenie konania podľa § 250i O. s. p. z dôvodu, že Ministerstvo financií SR vyššie uvedenými rozhodnutiami zrušilo napadnuté rozhodnutia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania v každom jednotlivom konaní vo výške 592,88 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia, vypracovanej písomnej žaloby, späťvzatie návrhu, za žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku plus režijný paušál. Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z uvedeného vyplýva, že Ústava SR zaručuje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou rozhodnutí orgánov verejnej správy každému, kto tvrdí, že bol poškodený na svojich právach v dôsledku nezákonnosti na strane orgánu verejnej správy. Občiansky súdny poriadok bližšie upravuje postup účastníkov a súdu v konaniach, v ktorých je možné takéto právo uplatniť v piatej časti O.s.p. Je na každom, akým spôsobom toto svoje právo zaručené ústavou využije. Oprávnený na podanie žaloby je v zmysle uvedeného, ako aj v zmysle cit. § 247 ods. 1 O.s.p. ten, kto tvrdí, že bol nezákonnosťou orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach. Žaloby žalobcu takéto tvrdenie neobsahujú. Takéto tvrdenia sú ale nevyhnutnou súčasťou žalôb, ktoré žalobcu oprávňujú na domáhanie sa súdnej ochrany pred nezákonnosťou na strane orgánu verejnej správy. Žalobca teda v žalobách netvrdil, že bol napadnutými rozhodnutiami ukrátený na svojich právach. Ani tomu tak nemohlo byť práve z dôvodu, že pokiaľ bolo vo vyrubovacom konaní vydané rozhodnutie, ktoré bolo následne v odvolacom konaní právoplatne zrušené, nastal právny stav, že zrušené rozhodnutie neexistuje a vyrubovacie konanie sa vracia do štádia pred jeho vydaním. Potom jeho následné potvrdenie nemá žiadne právne účinky, nakoľko je potvrdením ničoho, a teda nemôže do žiadnych práv zasiahnuť. Podstatné teda bolo, že žalobca v žalobách netvrdil, že bol ukrátený na svojich právach, pričom len takéto tvrdenie by ho oprávňovalo žiadať preskúmanie zákonností napadnutých rozhodnutí. Súd preto konanie zastavil podľa cit. § 250d ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd zastaví konanie, ak ho podala neoprávnená osoba. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len ten účastník konania, ktorý bol v konaní úspešný. V tomto prípade muselo byť konanie zastavené, pretože žaloba bola podaná neoprávnenou osobou, a teda žalobca nebol úspešný. Súd mu preto náhradu trov konania nepriznal. Navyše k žalobcovej požiadavke o zastavenie konania podľa § 250i ods. 4 O.s.p. a náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. je možné uviesť nasledovné: V prípade, že by žalobca bol tvrdil, že bol napadnutými rozhodnutiami ukrátený, bol by tu dôvod na zastavenie konania analogicky podľa ust. § 250i ods. 4 O.s.p., podľa ktorého, ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok. V tomto prípade žalovaný v priebehu súdneho konania podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 77 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňového poriadku), ktorý je začlenený v štvrtej časti - daňové konanie, tretí diel - opravné prostriedky. Zrušením napadnutých rozhodnutí odpadol predmet sporu, a preto by bola možná analogicky aplikácia § 250i ods. 4 O.s.p. V takom prípade by na rozhodnutie o trovách konania bolo potrebné aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko sú tu okolnosti, pre ktoré žalobcovi náhrada trov konania nepatrí. Touto okolnosťou je skutočnosť, že dôvodom nezákonnosti uvedeným v žalobách bola výlučne skutočnosť, že rozhodnutia obsahujú zrejmú nesprávnosť. Daňový poriadok pre prípady chybných rozhodnutí upravuje postup ako možno chybu opraviť. Podľa § 63 ods. 11 Daňového poriadku orgán, ktorý rozhodnutie vydal opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. Všetky napadnuté rozhodnutia v odôvodneniach uvádzajú priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom hneď na druhej strane rozhodnutí uvádzajú, že rozhodnutia správcu dane (uvedené vo výrokoch napadnutých rozhodnutí) boli predchádzajúcimi rozhodnutiami žalovaného zrušené a následne konštatujú, že správca dane sa následne riadil právnym názorom odvolacieho orgánu uvedeným v zrušovacích rozhodnutiach, uvádzajú obsah nových rozhodnutí správcu dane a odvolacie námietky proti nim. Z týchto odôvodnení je zrejmé, že potvrdené boli nové rozhodnutia správcu dane a že výrok obsahuje chybu v ich označení. Treba rozlišovať, kedy je rozhodnutie v rozpore so zákonom a kedy obsahuje zrejmú nesprávnosť či chybu v písaní, či počítaní. Žalobca sa dožadoval súdnej ochrany pred nezákonnosťou, pričom nezákonnosť videl v zrejmej chybe rozhodnutí. Pre rozhodnutie o trovách konania by preto bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca nevyužil prostriedok nápravy zrejmej chyby rozhodnutia a nepodal podnet podľa § 63 ods. 11 Daňového poriadku. Inak povedané, zbytočne vyvolal spor. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.