Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/117/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200927 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200927.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: K.. V.. A.. T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. V. XX, XXX XX A. A., zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Saktorovou, so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, generálny riaditeľ sekcie colných úradov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1010604/1/171633/2015 zo dňa 29. apríla 2015 a č. 1010604/1/174289/2015 zo dňa 23. apríla 2015, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica č. 1010601/1/95553/2015 zo dňa 02.03.2015 podľa § 42 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov (ďalej v texte aj zákon č. 200/1998 Z.z., alebo zákon) bolo skončené dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby dňom 24.02.2015 K.. V.. A.. T. M. (v procesnom postavení žalobca) v stálej štátnej službe, vo funkcii starší referent špecialista, Colného úradu Banská Bystrica, úseku správy spotrebných daní. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol dňom 06.08.2004 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Dôvodom skončenia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu bola skutočnosť, že zanikli dôvody, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, a to vzhľadom na právoplatné uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, ktorým bolo trestné stíhanie voči obvinenému zastavené. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal proti služobnému zaradeniu v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista, nakoľko v čase dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bol vedúcim oddelenia spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica, tvrdiac, že po skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby je spojené právo pokračovať vo výkone štátnej služby, ktorú vykonával v pôvodnom služobnom zaradení. Dožadoval sa preto, aby v súvislosti so skončením dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bol služobne zaradený na funkčné miesto, na ktoré bol zaradený ku dňu 06.08.2004, t.j. na funkciu vedúceho oddelenia spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica. Žalovaný rozhodnutím generálneho riaditeľa sekcie colných úradov č. 1010604/1/171633/2015 zo dňa 29.04.2015 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom a nezistil žiadne zákonné dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Uvádzal, že žalobca bol dňom 06.08.2004 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby pre podozrenie zo spáchania trestného činu až do právoplatného skončenia jeho trestného stíhania. Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica č. 14307/2005/5100 zo dňa 19.07.2005 bol žalobca dňom 31.07.2005 odvolaný z funkcie colný špecialista - vedúci oddelenia spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica a dňom 01.08.2005 prevedený do oddelenia spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica. Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica č. 14308/2005/5100 zo dňa 19.07.2005 bol žalobca dňom 01.08.2005 ustanovený do funkcie hlavný colný referent, oddelenie spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica. Dňa 05.03.2015 žalobca doručil na colný úrad uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR č. VII/1 Gv 42/14/1000-20 zo dňa 16.02.2015 s doložkou právoplatnosti ku dňu 24.02.2015, ktorým bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami, ktoré nepovažoval za opodstatnené. Uviedol, že rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica zo dňa 19.07.2005 sú právoplatné a vykonateľné. Boli vydané v súlade so zákonom č. 200/1998 Z.z. a žalobcovi oznámené doručením. Ak odvolateľ mal pochybnosti o zákonnosti predmetných rozhodnutí, mal v tom čase možnosť podať v zákonom stanovenej lehote voči obom rozhodnutiam odvolanie, čo však žalobca nevyužil. Nie je možné prihliadať na námietku s poukazom na inštitút preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho konania vzhľadom na uplynutie troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti oboch rozhodnutí. V zásade pri aktoch, ktoré vydali štátne orgány, platí prezumpcia ich správnosti a pokiaľ nie sú zákonným spôsobom zrušené alebo zmenené, hľadí sa na ne ako na bezvadné a vyvolávajúce zamýšľané právne účinky. Preto riaditeľ colného úradu bol povinný sa týmito rozhodnutiami pri rozhodnutí o skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby riadiť a rozhodnúť na ich podklade. Neakceptoval odvolaciu námietku ohľadom dvoch rozdielnych statusov colníka v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 a v zmysle § 42 zákona č. 200/1998 Z.z. a poukázal na to, že pojem „colník“ je ustanovený § 2 ods. 1 zákona, pričom colníkom sa na účely zákona č. 200/1998 Z.z. rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa zákona č. 200/1998 Z.z. a vykonáva štátnu službu. Nesúhlasil s tvrdením odvolateľa, že na colníka, ktorý je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby sa vzťahuje osobitná právna úprava, pretože stále ide o colníka vymedzeného v § 2 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. len so zákonným obmedzením na určitý čas vykonávať štátnu službu, služobné zákroky, zákazom nosiť služobnú rovnošatu, dočasným odobratím služobného preukazu a služobnej zbrane. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 200/1998 Z.z. nevyplýva, že by na colníka dočasne pozbaveného výkonu štátnej služby nebolo možné aplikovať ostatné ustanovenia tohto zákona. Zo znenia ustanovenia § 42 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z.z. je možné vyvodiť zámer zákonodarcu, že počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby mohlo dôjsť aj k iným úkonom s colníkom (prepustenie zo služobného pomeru), ako len k rozhodnutiu o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a k rozhodnutiu o skončení tohto dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Rovnako súčasné znenie § 42 ods. 8 zákona č. 200/1998 Z.z. podporuje právny názor žalovaného, vychádzajúci zo zámeru zákonodarcu nazerať na colníka dočasne pozbaveného výkonu štátnej služby, ako na colníka so všetkými právami a povinnosťami, ktoré mu priznáva zákon č. 200/1998 Z.z., okrem tých obmedzení, ktoré sú výslovne uvedené v § 42 ods. 5 tohto zákona. Žalovaný neakceptoval námietku o nesprávnom postupe riaditeľa colného úradu pri vydávaní rozhodnutia dňa 02.03.2015, ktorým došlo k skončeniu dočasného pozbavenia štátnej služby spätne ku dňu 24.02.2015, a to z dôvodu, že predmetné rozhodnutie má deklaratórny charakter, teda deklaruje existujúci stav, a to spätne odo dňa jeho vzniku, pričom odvolateľ bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby do skončenia trestného stíhania, k čomu preukázateľne došlo ku dňu 24.02.2015 nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, ktorým došlo k zastaveniu trestného stíhania vedeného voči odvolateľovi. Vzhľadom na to, že obidve rozhodnutia zo dňa 19.07.2015, ktorými bol odvolateľ dňom 31.07.2005 odvolaný z funkcie colný špecialista - vedúci oddelenia spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica a následne dňom 01.08.2005 prevedený a ustanovený do funkcie hlavný colný referent v oddelení spotrebných daní, sú právoplatné a vykonateľné, odvolateľ mohol nastúpiť odo dňa právoplatnosti skončenia trestného stíhania na výkon štátnej služby vo funkcii starší referent špecialista. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom súde žalobu (konanie začalo pod sp.zn. 23S/117/2015), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1010604/1/171633/2015 zo dňa 29.04.2015, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Tvrdil, že napadnutým rozhodnutím žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia bol dotknutý na jeho právach, nakoľko rozhodnutia neboli vydané v súlade so zákonom v dôsledku skutočnosti, že boli vydané na podklade nulitných rozhodnutí, alternatívne neplatných právnych úkonov v zmysle § 238 zákona č. 200/1998 Z.z.. Napadnuté rozhodnutie trpia takými vadami, ktoré spôsobuje jeho nezákonnosť, prípadne nulitu, pričom nulita je sama o sebe dôvodom zrušenia rozhodnutia súdom a poukázal na R 56/1995. V žalobe namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti: 1. Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica č. 510100-5286/2004 zo dňa 06.08.2004 o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby bolo o jeho právnom postavení až do skončenia trestného stíhania zákonne a právoplatne rozhodnuté. Tvrdil, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, mali v rámci predbežnej otázky skúmať, či rozhodnutia riaditeľa colného úradu zo dňa 19.07.2005, ktorým došlo k jeho odvolaniu z jeho funkcie colný špecialista - vedúci oddelenia spotrebných daní dňom 31.07.2005 a k jeho ustanoveniu do funkcie „hlavný colný referent“ dňom 01.08.2005, boli vydané v súlade so zákonom o štátnej službe colníkov, či nejde o ničotné rozhodnutia nevyvolávajúce žiadne právne účinky z dôvodu nedostatku právneho základu, alternatívne, či nejde o neplatné právne úkony v zmysle § 238 zákona č. 200/1998 Z.z.. Rozhodnutie zo dňa 06.08.2004 o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby tvorilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, preto nebolo možné o jeho právnom postavení vydať nové, ďalšie rozhodnutie. 2. Rozhodnutia zo dňa 19.07.2005 sú nulitnými aktami. Právna úprava SR nevypočítava dôvody nulity rozhodnutia ako individuálneho aktu a ponecháva právnej teórii a súdnej praxi vymedziť okruh prípadov, kedy vady dosahujú takú mieru, že už sa nejedná o rozhodnutie. Pri nulitnom akte musí ísť o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných predpisov. Je povinnosťou súdu zaoberať sa nulitou správneho aktu ex offo. Judikatúra spája nulitu správneho aktu spravidla ako dôsledok nedostatku právneho základu. V danom prípade išlo o postup nad rámec zákonnej úpravy, nad rámec oprávnení vyplývajúcich pre nadriadený orgán z ustanovenia § 42 zákona o štátnej službe colníkov platného v danom období. 3. Rozhodnutia zo dňa 19.07.2005, ako jednostranné správne úkony nadriadených, je možné v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe colníkov považovať za absolútne neplatné právne úkony, keďže od počiatku neexistovala právna úprava umožňujúca takýto postup. Tieto rozhodnutia nemenili, ani nemohli meniť právny stav založený rozhodnutím o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a rozhodnutím o určení služobného platu. Tieto rozhodnutia nemohli vyvolať v nich predpokladané právne účinky, pretože boli vydané voči účastníkovi konania, ktorý nevykonával štátnu službu a jeho pomery a nároky až do právoplatného skončenia trestného stíhania (skončenia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby) sa mohli odvodzovať len od právoplatného rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a od rozhodnutia, ktorým mu bol určený plat podľa § 42 ods. 3 zákona, a preto právne postavenie žalobcu sa na základe týchto rozhodnutí nemohlo meniť. Predmetné rozhodnutia je možné považovať za právny úkon, teda za prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu, nakoľko nimi boli upravované právne vzťahy súvisiace so zmenami štátnej služby. Preto aj rozhodnutie colného orgánu je možné hodnotiť z hľadiska jeho platnosti, či neplatnosti, teda v zmysle § 238 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe colníkov. Podľa žalobcu ustanovenia o neplatnosti právneho úkonu sa vzťahujú na všetky prejavy, pretože zákonom o štátnej službe colníkov, aj keď patrí medzi administratívnoprávne normy, sa nevykonáva štátna správa navonok, ale sa vykonávajú personálne právomoci vo vzťahu k podriadeným (Zákonník práce). Namietal ako nesprávny reštriktívny výklad ustanovenia § 238, že tieto ustanovenia sa nevzťahujú na rozhodnutia, pretože nejde o právne úkony, ale individuálne správne akty. Uvedené rozhodnutia ako právne úkony sa svojim obsahom priečia zákonu, pretože v priebehu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobca nebol spôsobilým subjektom, ktorý by mohol byť odvolaný, prevedený a následne ustanovený do novej funkcie. Z uvedeného dôvodu naďalej trvá jeho funkčné zaradenie vo funkcii vedúceho oddelenia spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica, ktorú zastával pred dočasným pozbavením výkonu štátnej služby. 5. Pretože absolútne neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky (ako keby nebol), neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa môže dovolať dotknutý subjekt kedykoľvek, pričom neplatnosti týchto rozhodnutí zo dňa19.07.2005 sa žalobca dovolával aj v rámci podaného odvolania. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, boli vydané v rozpore so zákonom, nakoľko boli vydané na podklade neplatných právnych úkonov v zmysle § 238 zákona č. 200/1998 Z.z.. 6. Nulitu, alternatívne neplatnosť podkladových rozhodnutí zo dňa 19.07.2005 odvodzoval z poukazu na ustanovenie § 42 ods. 5, § 42 ods. 6, § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov, keď zdôraznil, že ustanovenie § 42 obsahuje osobitnú právnu úpravu, a to úpravu oprávnení a povinností colníka počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Jeho zmyslom je pozastavenie výkonu štátnej služby colníkovi vo funkcii, ktorú v čase dočasného pozbavenia vykonáva. Ustanovenie dôsledne rešpektuje prezumpciu neviny. V prípade colníka dočasne pozbaveného výkonu štátnej služby nejde o colníka, ktorého definuje ustanovenie § 2 ods. 1 citovaného zákona, nakoľko týmto je len colník, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom pomere. V prípade dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby colník nevykonáva štátnu službu, zostáva len v služobnom pomere. Právna úprava dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby neobsahuje oprávnenie nadriadeného orgánu odvolať, resp. preradiť colníka na iné funkčné miesto v priebehu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Umožňuje len rozhodnúť o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, rozhodnúť o jeho skončení, prípadne upravuje možnosť prepustiť zo služobného pomeru. Z taxatívneho výpočtu nevyplýva možnosť iných úkonov. 7. Zákonná úprava štátnej služby colníkov upravuje dva rôzne statusy colníkov, ktorým je v zmysle § 2 citovaného zákona ten colník, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade a v zmysle § 42 citovaného zákona ten colník, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, a na ktorého sa vzťahuje osobitná právna úprava obsiahnutá v § 42 citovaného zákona. 8. Pretože colník vykonáva štátnu službu na konkrétnom funkčnom mieste, v zmysle § 42 citovaného zákona sa mu pozastavuje výkon štátnej služby vo funkcii, ktorú v čase rozhodovania zastával - v prípade žalobcu išlo o funkciu vedúceho oddelenia spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica. Cieľom dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 200/1998 Z.z., je zabrániť colníkovi vo výkone štátnej služby. Toto sa posudzuje vo vzťahu k funkcii, ktorú v dobe posudzovania splnenia podmienok pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, colník zastáva. Zmyslom dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby je pozastavenie (akési spočívanie) výkonu štátnej služby colníka, nakoľko z dôvodu aj jeho funkčného zaradenia by ohrozoval dôležitý záujem štátnej služby. 9. Rozhodnutie zo dňa 06.08.2004 je možné považovať za zákonné, pretože bolo vydané v čase, keď existovali dôvody na postup nadriadeného podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z.z., keďže žalobca bol podozrivý zo spáchania trestného činu, aj keď sa podozrenie po takmer desaťročnom vyšetrovaní nepotvrdilo. Postup podľa § 33 ods. 3 citovaného zákona (odvolanie z funkcie) bol prípustný len vtedy, ak by pred vydaním rozhodnutia o odvolaní nadriadený skončil dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby. Následne by musel vzhľadom na nové služobné zaradenie rozhodovať o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a musel by opätovne posúdiť, či aj zaradením do novej funkcie naďalej trvajú dôvody pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby. 10. Rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie napadnuté žalobou, je vydané aj v rozpore s § 42 ods. 6 citovaného zákona, pretože jeho závery nekorešpondujú s rozhodnutím o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby zo dňa 06.08.2004 z dôvodu, že žalobcovi nikdy nebol dočasne pozastavený výkon štátnej služby vo funkcii starší referent špecialista. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu bolo skončené v takej funkcii, ktorú nezastával v čase, keď bolo rozhodnuté o tom, že sa mu dočasne pozastavuje výkon štátnej služby. Z ustanovenia § 42 ods. 6 zákona o štátnej službe colníkov, ani zo žiadneho iného odseku citovaného ustanovenia, nevyplýva oprávnenie zaradiť žalobcu na iné funkčné miesto ako to, s ktorým bolo spojené dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby. So skončením dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby je spojené právo pokračovať vo výkone štátnej služby, ktorú vykonával v pôvodnom služobnom zaradení. 11. Odvolať colníka, previesť ho na inú prácu, určiť mu služobný plat, je možné výlučne vtedy, keď colník reálne vykonáva štátnu službu, teda, keď môže vykonávať podľa nového zaradenia štátnu službu. V prípade, ak je colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, má nárok na služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi v zmysle § 42 ods. 3 zákona o štátnej službe colníkov. Ak bol colník postavený dočasne mimo výkonu štátnej služby, nemôže byť odvolaný, nemôže mu byť určený inak plat, pretože o jeho statuse bolo rozhodnuté tým, že bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Jeho postavenie je upravené ustanovením § 42 citovaného zákona. Colník sa zaraďuje na inú funkciu nie preto, aby funkciu nevykonával, ale aby ju vykonával. Nový opis funkcie „starší referent špecialista“ mu bol doručený až dňa 02.03.2015. Z rovnakého dôvodu colný úrad nerozhodoval tiež od vydania rozhodnutí zo dňa 19.07.2005 ani o služobnom plate. Podľa žalobcu cieľom týchto rozhodnutí zo dňa 19.07.2005 bolo obchádzanie zákona a vydaním týchto rozhodnutí chcel žalovaný zabezpečiť pre prípad nepreukázania jeho viny, vyplatenie nižšieho doplatku za čas, po ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 24.08.2015 trval na zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Zastával stanovisko, že tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k posudzovaniu zákonnosti rozhodnutí zo dňa 19.07.2005, na podklade ktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby zo dňa 02.03.2015 a v nadväznosti aj druhostupňové potvrdzujúce rozhodnutie, nemôžu obstáť z hľadiska právne správneho výkladu príslušných ustanovení zákona č. 200/1998 Z.z.. Uviedol, že aj colník, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby ostáva v zmysle zákona vždy colníkom. Súhlasil so žalobcom v tom, že právna úprava obsiahnutá v § 42 citovaného zákona o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby je právnou úpravou špeciálnou a upravuje služobný pomer takto dotknutého colníka odchylne, pokiaľ ide napr. o jeho služobné povinnosti, či plat počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Ustanovenie § 42 citovaného zákona obsahuje osobitnú právnu úpravu, teda určité špecifiká týkajúce sa postavenia colníka, ktorý sa na istý čas pozbaví výkonu štátnej služby. Žalovaný však nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, že úprava právnych vzťahov týkajúcich sa služobného pomeru colníka dočasne pozbaveného výkonu štátnej služby je ustanovením § 42 citovaného zákona taxatívne určená do tej miery, že vylučuje možnosť aplikácie ďalších ustanovení zákona č. 200/1998 Z.z. upravujúcich postup nadriadeného vo veci služobného pomeru takto dotknutého colníka (napr. postup pri prevedení, či preložení, resp. skončení). Právna úvaha žalobcu vo veci posúdenia postavenia colníka, ktorý je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 42 citovaného zákona, v nadväznosti na jeho automatické vyňatie spod ďalších ustanovení zákona č. 200/1998 Z.z. len preto, že reálne nevykonáva štátnu službu, nie je podľa žalovaného na mieste. Zákon č. 200/1998 Z.z. v žiadnom svojom ustanovení nerozlišuje medzi pojmami - colník v zmysle § 2 ods. 1 zákona a colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Pokiaľ by bolo zámerom zákonodarcu vyňať colníka dočasne pozbaveného výkonu štátnej služby spod aplikácie ostatných ustanovení zákona č. 200/1998 Z.z., pojednávajúcich napr. o prevedení a preložení takéhoto colníka, bolo by to v ňom aj výslovne uvedené, a to spôsobom, že sa uvedené ustanovenia zákona nevzťahujú na colníka dočasne pozbaveného výkonu štátnej služby. Takéto „vyňatie“ dotknutého colníka sa v žiadnom ustanovení zákona č. 200/1998 Z.z. nenachádzalo a neupravuje ho ani zákon v súčasnom znení. Preto žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalobca nebol spôsobilým subjektom, ktorý by mohol byť platne odvolaný, prevedený a následne ustanovený do novej funkcie len preto, že nevykonával štátnu službu. Žalovaný na tomto mieste opätovne zdôraznil, že nemôže byť sporné, že žalobca bol aj v čase dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby colníkom, na ktorého sa vzťahoval zákon č. 200/1998 Z.z. v celosti. Nesúhlasil so žalobcom, že dočasné pozastavenie výkonu štátnej služby sa týka pozastavenia výkonu štátnej služby na konkrétnom mieste, na ktoré bol dotknutý colník ustanovený alebo vymenovaný. V ustanovení § 42 ods. 1 citovaného zákona zákon sa nezaoberá otázkou funkčného zaradenia colníka pri dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby. Žalobcom uvádzaná argumentácia v časti „pozastavenia výkonu štátnej služby na konkrétnom mieste“ je len jeho subjektívnym a nepodloženým výkladom citovaného zákona. rovnako neobstojí ani žalobcova argumentácia týkajúca sa možného postupu podľa § 33 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z.z.. Postup podľa § 42 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z.z. by bolo možné aplikovať len v tom prípade, pokiaľ by nastali zákonom predvídané dôvody a tieto v prípade žalobcu nastali až 24.02.2015, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení trestného stíhania voči jeho osobe. Skončenie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby z iných dôvodov okrem tých, ktoré upravuje zákon, nie je dôvodné. Pokiaľ žalobca namietal, že závery napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, sú v rozpore s rozhodnutím o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby zo dňa 06.08.2004, keďže žalobcovi nikdy nebol dočasne pozastavený výkon štátnej služby vo funkcii starší referent špecialista, k tomuto žalovaný uviedol, že opätovne sa jedná o subjektívne a nepodložené tvrdenie žalobcu, ktoré nezodpovedá obsahu výroku rozhodnutia zo dňa 06.08.2004. Ďalej uvádzal, že žalobcom tvrdená povinnosť zákonnej stabilizácie jeho funkčného zaradenia počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 200/1998 Z.z.. Rovnako žalovaný nesúhlasil s tým, že by v priebehu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby až do jeho skončenia, museli nevyhnutne ostať v platnosti všetky akty spojené so vznikom služobného pomeru, služobným zaradením, platovým zaradením a podobne. Pokiaľ v praxi nastanú dôvody na zmenu služobného zaradenia colníka, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, podľa žalovaného neexistuje zákonná právna prekážka, ktorá by bránila uskutočniť príslušné konanie o odvolaní, prevedení, resp. preložení a ustanovení funkcie takéhoto colníka. Uvedeným spôsobom dochádza k reálnemu uplatňovaniu personálnej právomoci nadriadených v zmysle zákona č. 200/1998 Z.z., a to aj voči colníkom, ktorí boli dočasne pozbavení výkonu štátnej služby. Ak by mala platiť fixácia pôvodného funkčného zaradenia, a to až do času skončenia pozbavenia výkonu štátnej služby, bolo by to voči ostatným colníkom, ktorí reálne vykonávajú štátnu službu, diskriminačné opatrenie, keďže by týmto spôsobom za určitých okolností mohlo dôjsť k zvýhodňovaniu „statusu“ colníka dočasne pozbaveného výkonu štátnej služby. K argumentácii žalobcu ohľadom nezákonnosti rozhodnutí vydaných počas jeho dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalovaný uviedol, že táto je bezvýznamná, a to aj z toho dôvodu, že uvedené rozhodnutia sú právoplatné a vykonateľné. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu ohľadom nulity, pretože tieto rozhodnutia obsahovali všetky náležitosti, ktoré sa pre ne v zmysle § 230 zákona č. 200/1998 Z.z. vyžadovali. Žalobcovi boli riadne doručené dňa 25.07.2005. Žalobca nevyužil možnosť podania riadneho opravného prostriedku voči nim a nadobudli právoplatnosť dňa 09.08.2005. Dal do pozornosti ustanovenie § 235 ods. 2 citovaného zákona, ktoré stanovuje maximálnu trojročnú dobu, počas ktorej je možné právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie. Pri individuálnych správnych aktoch, ktoré vydali štátne orgány, platí prezumpcia ich správnosti, preto pokiaľ nie je zákonným postupom takýto akt zrušený alebo zmenený, hľadí sa naň ako na bezvadný a vyvoláva zamýšľané právne účinky. Žalovaný konštatoval, že postup colného úradu bol pri vydaní opisu funkcie starší referent špecialista plne v súlade so zákonom, keďže vydanie, určenie opisu funkcie, resp. opisu služobnej činnosti podľa § 80 ods. 4 citovaného zákona, je opodstatnené len v tých prípadoch, kedy sa reálny výkon štátnej služby u colníka predpokladá. Žalobca bol v čase vydania rozhodnutí zo dňa 19.07.2005 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Rovnako pokiaľ ide o platové otázky žalobcu, tieto boli počas dočasného pozbavenie výkonu štátnej služby riešené osobitným spôsobom upraveným v § 42 ods. 3 citovaného zákona, a to diametrálne odlišným spôsobom, ako je tomu u colníka, ktorý reálne vykonáva štátnu službu. 2. Prvostupňovým rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica č. 1010601/1/102664/2015 zo dňa 06.03.2015 podľa § 79 a nasl. zákona č. 200/1998 Z.z. boli žalobcovi, ako colníkovi služobne zaradenému v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista, dňom 25.02.2015 priznané nasledovné zložky služobného platu: funkčný plat v 5. platovej triede - § 80 zákona vo výške 530,- Eur, prídavok za výsluhu rokov - § 81 ods. 2 písm. h/ zákona vo výške 223,- Eur, hodnostný príplatok - § 82 zákona vo výške 118,- Eur a osobný príplatok - § 86 zákona od 25.02.2015 do 30.06.2015 vo výške 100,- Eur. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal proti takto priznaným zložkám služobného platu a žiadal, aby mu bol priznaný funkčný plat určený pre funkciu, ktorú vykonával ku dňu vydania rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, t.j. funkčný plat v 6. platovej triede určený pre funkciu vedúci oddelenia spotrebných daní. Požadoval priznanie ďalších jednotlivých zložiek služobného platu, odvíjajúcich sa od tohto funkčného zaradenia v 6. platovej triede. Žalovaný rozhodnutím generálneho riaditeľa sekcie colných úradov č. 1010604/1/174289/2015 zo dňa 23.04.2015 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v nadväznosti na skončenie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby odvolateľa. Pre skončenie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby colníka je rozhodujúci moment právoplatného skončenia trestného stíhania. Vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia zo dňa 06.03.2015, ktorým boli priznané odvolateľovi uvedené zložky služobného platu s účinnosťou od 25.02.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo trestné stíhanie skončené, bolo v súlade s ustanovením § 42 zákona č. 200/1998 Z.z.. Rozhodnutie má len deklaratórny charakter, preto sa nejedná o nezákonnú spätnú účinnosť tohto rozhodnutia. Vyporiadal sa s námietkami vzťahujúcimi sa k nezákonnosti rozhodnutí vydaných počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu, ktoré boli vydané dňa 19.07.2005, rovnako ako v predchádzajúcom rozhodnutí (napadnutom žalobou v konaní 23S/117/2015). K odvolacej námietke, že colný úrad nerozhodol o služobnom plate, ktorý by sa viazal na rozhodnutia zo dňa 19.07.2005, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že opis služobnej činnosti podľa § 80 ods. 4 zákona je opodstatnené len v tých prípadoch, kedy sa reálny výkon štátnej služby u colníka predpokladá. Platové otázky odvolateľa počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby boli riešené osobitným spôsobom upraveným v § 42 ods. 3 zákona. Konštatoval, že odvolací orgán nemohol posudzovať nulitu napádaných rozhodnutí, ani podľa § 64 Daňového poriadku, keďže použitie analógie je v správnom práve bez výslovného splnomocnenia neprípustné. Odvolateľ nesúhlasil s určeným a priznaným služobným platom z jediného dôvodu, a to, že vychádza zo skôr vydaných nezákonných rozhodnutí zo dňa 19.07.2005. Vzhľadom na to, že žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľa ohľadom nezákonnosti rozhodnutí zo dňa 19.07.2005, vyhodnotil ako nedôvodnú a bez právneho opodstatnenia aj námietku ohľadom tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia o priznaní zložiek služobného platu. Odvolateľovi boli priznané zložky služobného platu určené v súlade s jeho služobným zaradením a ustanovením do funkcie „starší referent špecialista“, čo po zmene vykonanej personálnym rozkazom generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR zo dňa 25.08.2009 zodpovedá funkcii „hlavný colný referent“, do ktorej bol žalobca ustanovený rozhodnutím zo dňa 19.07.2005. Žalovaný konštatoval, že po preskúmaní výšky a právneho opodstatnenia priznaných zložiek služobného platu nezistil v prvostupňovom rozhodnutí žiadne pochybenia. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom súde žalobu (konanie začalo pod sp.zn. 23S/120/2015), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1010604/1/174289/2015 zo dňa 23.04.2015, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Tvrdil, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach v tom, že po skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby podľa § 42 ods. 6 zákona o štátnej službe colníkov mu nebol priznaný služobný plat a jeho jednotlivé zložky patriaci pre funkciu vedúci oddelenia spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica, t.j. v 6. platovej triede. Žalobca v žalobe uvádzal a namietal rovnaké skutočnosti ako v žalobe smerujúcej proti rozhodnutiu žalovaného č. 1010604/1/171633/2015 zo dňa 29.04.2015. V zásade podstata jeho argumentácie spočívala v tom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonných rozhodnutí zo dňa 19.07.2005, resp. na základe ich nulity (ničotnosti), alternatívne na základe neplatných právnych úkonov v zmysle § 238 zákona č. 200/1998 Z.z.. Tvrdil, že so skončením dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby je spojené právo pokračovať vo výkone štátnej služby, ktorú vykonával v pôvodnom služobnom a platovom zaradení. Z uvedeného vyplýva povinnosť umožniť mu vykonávať štátnu službu vo funkcii, ktorú zastával v čase dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, t.j. vo funkcii vedúceho oddelenia spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica, od ktorého sa má následne odvíjať aj zaradenie do platovej triedy 6. a priznanie ďalších zložiek služobného platu prislúchajúcich k tejto triede. Podľa žalobcu v priebehu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby až do jeho skončenia ostávajú v platnosti všetky akty spojené so vznikom služobného pomeru, služobným zaradením, platovým zaradením a podobne. Rozhodnutie, ktorým mal byť zaradený do 5. platovej triedy je v rozpore s účelom príslušnej zákonnej úpravy a riaditeľ colného úradu postupoval nad rámec zákona a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Za jediné doposiaľ platné účinné a zákonné považuje rozhodnutie o priznaní služobného platu zo dňa 01.08.2004 pre funkciu, ktorú vykonával v čase vydania rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, t.j. vydané pred dočasným pozbavením výkonu štátnej služby. Len toto rozhodnutie by mohlo byť nahradené novým rozhodnutím v dôsledku valorizácie, prípadných zmien právnej úpravy v priebehu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby a zmien okolností dôležitých pre určenie výšky jednotlivých zložiek služobného platu (napr. ako zmena tarifného platu, zmena dĺžky započítateľnej odbornej praxe, zmena hodnosti a iné). Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 20.08.2015 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Uviedol rovnaké skutočnosti ako vo vyjadrení zo dňa 24.08.2015 k žalobe, ktorou bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1010604/1/171633/2015 zo dňa 29.04.2015. Navyše, k námietkam ohľadom určenia služobného platu a ďalších zložiek platu zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zotrval na stanovisku, že žalobcovi prináleží plat podľa zaradenia do 5. platovej triedy po preradení na funkciu hlavný colný referent, ktorá bola nahradená funkciou starší referent špecialista. Pokiaľ ide o požiadavky žalobcu ohľadom priznania ďalších zložiek služobného platu, s uvedeným výpočtom žalovaný nesúhlasil, keďže nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu jeho funkčnému zaradeniu v 5. platovej triede. Súd podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali pod sp.zn. 23S/117/2015 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1010604/1/171633/2015 zo dňa 29.04.2015 a pod sp.zn. 23S/120/2015 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1010604/1/174289/2015 zo dňa 23.04.2015, nakoľko veci spolu skutkove a právne súvisia, taktiež sa týkajú tých istých účastníkov. Spoločné konanie súd ďalej vedie pod sp.zn. 23S/117/2015. Na prejednanie veci súd v súlade s ustanovením § 250g O. s. p. nariadil pojednávanie. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala v celom rozsahu na podaných žalobách a na dôvodoch v nich uvedených. Zdôraznila najmä skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe rozhodnutí, ktoré sú nezákonné, nulitné alebo sa jedná o neplatné právne úkony. Nulitu odvodzovala z toho, že rozhodnutia boli vydané nad rámec ustanovenia § 42 zákona, v ktorom je taxatívne uvedené, aké mal možnosti správny orgán, teda o čom mohol rozhodovať. Nebolo možné vydať také rozhodnutia, resp. také právne úkony k akým pristúpil Colný úrad v období dočasného pozbavenia žalobcu výkonu štátnej služby. Na žalobcu nebolo možné hľadieť ako na colníka v zmysle § 2 zákona o štátnej službe colníkov, pretože nemal možnosť vykonávať štátnu službu. Poukázala na § 230 zákona, v zmysle ktorého rozhodnutie musí byť vydané v súlade s právnymi predpismi. Namietala, že správny orgán nemal opierať svoje rozhodnutia o nulitné, neplatné rozhodnutia, či neplatné právne úkony a ak k tomu došlo, potom aj napadnuté rozhodnutia žalobami sú nezákonné. Navrhovala zohľadniť skutočnosť, že žalobca nereagoval na doručené podkladové rozhodnutia v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu, keď v čase doručenia týchto rozhodnutí mal depresiu a trpel nerozhodnosťou, na dôkaz čoho predložila lekársku správu vystavenú psychiatrom. Žalobca na pojednávaní poukázal na jeho nepriaznivý zdravotný stav v roku 2005 v dôsledku dvoch nezákonných väzieb. Po jedenástich rokoch bola vec uzavretá tak, že skutky, za ktoré bol trestne stíhaný, nespáchal, lebo sa ani nestali. V čase, keď bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, bol vo funkcii vedúceho oddelenia spotrebných daní, mal 29 rokov a v podstate takýmto nesprávnym rozhodnutím bol izolovaný od kariérneho postupu, nehovoriac o ďalších rodinných problémoch a pod.. Po skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby pracuje vo funkcii referenta, avšak stále pociťuje ako by mu bolo dávané najavo, čo vlastne chce. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvávala na písomne podaných stanoviskách k žalobám a na zákonnosti napadnutých rozhodnutí, preto žiadala žaloby zamietnuť. K podstatnej námietke, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z údajnej nulity, či nezákonnosti prvších rozhodnutí, ktoré sa stali pre ne podkladom uviedla, že nie je daný priestor na súdny prieskum týchto rozhodnutí. Zákon o štátnej službe colníkov v znení platnom v čase prijatia rozhodnutí z 19.07.2005 nezakazoval urobiť takéto rozhodnutia. Zdôraznila, že ide o individuálny správny akt, teda rozhodnutia správneho orgánu a nejedná sa o právne úkony. K poukazovaniu na nepriaznivý zdravotný stav žalobcu v čase doručenia prvších rozchodnutí uviedla, že toto je absolútne irelevantné, ako aj predložený dôkaz - lekárska správa o zdravotných problémoch žalobcu v tom období, pretože žalobca nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ namietal nezákonnú väzbu, je inou otázkou využitia možnosti u iného orgánu uplatniť prípadnú náhradu škody. Poukázala na záver rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR č.k. 2As 10/2010 - 22 zo dňa 03.06.2010. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie v zmysle 2. hlavy V. časti O.s.p., podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1, druhá veta O.s.p. preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie a prvostupňové rozhodnutia ktoré im predchádzali, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní spojených vecí na riadnom pojednávaní dospel k záveru, že žaloby neboli podané dôvodne, preto žaloby zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.). Podľa ustanovení 2. hlavy V. časti O. s. p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O. s. p.). Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1010604/1/171633/2015 zo dňa 29.04.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - riaditelia Colného úradu Banská Bystrica č. 1010601/1/95553/2015 zo dňa 02.03.2015, ktorým bolo dňom 24.02.2015 skončené dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu ako colníka vo funkcii starší referent špecialista, Colného úradu Banská Bystrica a posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1010604/1/174289/2015 zo dňa 23.04.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica č. 1010601/1/102664/2015 zo dňa 06.03.2015, ktorým bol žalobcovi, ako colníkovi služobne zaradenému v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista, dňom 25.02.2015 priznaný služobný plat a jednotlivé zložky tohto platu, odvíjajúce sa od funkčného zaradenia v 5. platovej triede. Súd sa oboznámil s predloženými administratívnymi spismi, pričom zistil, že skutkový stav, z ktorého vychádzali účastníci konania nie je sporným, preto z neho tak, ako bol zistený príslušnými správnymi orgánmi a opísaný v rozhodnutiach, vychádzal. Podľa § 42 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z.z.; ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, nadriadený dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí. Podľa § 221 zákona č. 200/1998 Z.z.; konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje o ňom minister a v prípadoch uvedených v tomto zákone nadriadený (ďalej len "oprávnený orgán"). Podľa § 232 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z.; odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; o odvolaní proti rozhodnutiu prezidenta vydanému v prvom stupni rozhoduje prezident na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z.; colníkovi v stálej službe patrí funkčný plat určený pre funkciu, ktorú vykonáva, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú colník vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie ustanovený, vymenovaný, poverený zastupovaním nadriadeného alebo poverený výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného. Žalobca bol rozhodnutím zn. 510100-5286/2004 zo dňa 06.08.2004 podľa § 42 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov dňom 06.08.2004 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby z dôvodu, že bol podozrivý zo spáchania trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona a jeho ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania začatého uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 zo dňa 15.06.2004. Podľa uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR zn. VII/1 Gv 42/14/1000-20 zo dňa 16.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2015, bolo trestné konanie vedené voči žalobcovi podľa § 215 ods. 1 písm. c/ a a/ Trestného poriadku zastavené. V čase (v momente) dočasného pozbavenia štátnej služby bol žalobca ustanovený vo funkcii vedúceho oddelenia spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica. Rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica č. 14307/2005/5100 zo dňa 19.07.2005 bol žalobca dňom 31.07.2005 podľa ustanovenia § 33 ods. 2 v spojení s ustanoveniami § 33 ods. 3 a 4 a § 34 ods. 7 zákona č. 200/1998 Z.z. odvolaný z funkcie colný špecialista - vedúci oddelenia spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica a rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica č. 14308/2005/5100 zo dňa 19.07.2005 bol žalobca dňom 01.08.2005 podľa ustanovení § 33 ods. 1 a 2 v spojení s ustanoveniami § 34 ods. 1 písm. f/ a ods. 7 zákona č. 200/1998 Z.z. ustanovený do funkcie hlavný colný referent. Po pominutí dôvodov dočasného pozbavenia žalobcu výkonu štátnej služby, žalobca na základe a v súlade s rozhodnutiami riaditeľa colného úradu od 25.02.2015 nastúpil na výkon štátnej služby na pracovisko Oddelenie spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán postupovali správne, ak akceptovali rozhodnutia riaditeľa colného úradu zo dňa 19.07.2005, ktorými bol žalobca v čase (v období) dočasného pozbavenia štátnej služby odvolaný z funkcie colný špecialista - vedúci oddelenia spotrebných daní a ustanovený do novej funkcie hlavný colný referent. Z dôvodov vyššie uvedených žalobca zastáva názor, že podkladové rozhodnutia nemohli byť vydané, a ak boli, potom sa jedná o rozhodnutia vydané nad rámec ustanovení § 42 zákona č. 200/1998 Z.z., ako aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Podľa žalovaného ustanovenie § 42 zákona neupravuje žiadne obmedzenia v oprávneniach nadriadeného vyplývajúcich z iných ustanovení zákona č. 200/1998 Z.z., a teda bolo plne v kompetencii nadriadeného a aj v súlade so zákonom vydanie rozhodnutí počas pozbavenia výkonu štátnej služby, ktorými bol žalobca odvolaný z pôvodnej funkcie a preradený na inú funkciu. Rozhodnutia sú právoplatné a vykonateľné, pričom ich nemožno považovať ani za nulitné. Podľa § 245 ods. 1 O.s.p.; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Niet pochýb o tom, že žalobami napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe podkladových rozhodnutí zo dňa 19.07.2005, ktoré boli pre ne záväznými. Súdny prieskum podkladových rozhodnutí prichádza do úvahy len vtedy, pokiaľ na preskúmanie ich zákonnosti nie je určený osobitný postup. V danom prípade takýto osobitný postup bol daný. Žalobca mal možnosť rozhodnutia správneho orgánu, ktorými bol odvolaný z funkcie a ustanovený do novej funkcie, napadnúť odvolaním a v prípade jeho nespokojnosti s rozhodnutím odvolacieho orgánu mohol podať žalobu na príslušný súd o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia. Z podaní účastníkov konania a z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca nepodal odvolanie proti predmetným rozhodnutiam, preto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Pokiaľ žalobca na pojednávaní namietal, že odvolanie nepodal v dôsledku jeho zlého zdravotného stavu v čase ich doručovania, na túto skutočnosť nebolo možné prihliadnuť. Zákon jednoznačne upravuje, kedy a za akých okolností možno odpustiť zmeškanie lehoty, pričom o daný prípad sa nejedná. S poukazom na ustanovenie § 245 ods. 1 O.s.p. súd dospel k záveru, že v tomto konaní nemôže posudzovať zákonnosť rozhodnutí zo dňa 19.07.2005, ktorými bol žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v preskúmavaných prípadoch viazaný. Predmetné podkladové rozhodnutia boli záväzné tak pre správny orgán, ako aj pre žalobcu. Neobstojí preto žalobná námietka žalobcu, že ak žalovaný akceptoval podkladové rozhodnutia, konal v rozpore s právnou úpravou. Podstatnú časť žalobných námietok, ktorými žalobca odôvodňoval nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, oprel o argumentáciu, že predchádzajúce podkladové rozhodnutia zo dňa 19.07.2005 sú nulitné (ničotné) správne akty, na čo musí súd vždy ex offo prihliadať. Súd nepovažoval za dôvodnú ani túto žalobnú námietku, a to z nižšie uvedených dôvodov. Súd v zhode so žalobcom konštatuje, že platný právny poriadok pojem „nulitný správny akt“ nedefinuje. Teória práva, resp. súdy v niekoľkých rozhodnutiach kvalifikovali vlastnosti nulitného správneho aktu. Z týchto rozhodnutí možno zistiť, v akých prípadoch súdy nulitu správneho aktu konštatovali. V prípade, ak súd zistí nulitný správny akt, teda paakt, čo je vlastne neexistujúce rozhodnutie, nezaoberá sa prípadnými ďalšími žalobnými námietkami, pretože zákonnosť možno skúmať len z aktu, ktorý existuje. Neexistencia rozhodnutia znamená, že rozhodnutie nebolo doteraz v zákonom ustanovenej forme vydané, alebo, že vydané bolo, ale trpí takými ťažkými vadami, ktoré mali za následok jeho ničotnosť. Nulita je dôsledok takých závažných vád, ktoré spôsobujú, že o akte už vôbec nie je možné hovoriť. V prípade nulity aktu nie je vôbec možné uvažovať o prezumpcii správnosti aktu. Žalobca pripisoval povahu nulitných správnych aktov podkladovým rozhodnutiam, pretože nemajú dostatočný právny základ. Tvrdil, že v danom prípade išlo o postup nad rámec zákonnej úpravy, nad rámec oprávnení vyplývajúcich pre nadriadený orgán z ustanovenia § 42 zákona o štátnej službe colníkov platného v čase vydania týchto rozhodnutí. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že ide o nulitné správne akty. Podkladové rozhodnutia boli vydané orgánom na to oprávneným, teda nebol nedostatok právomoci správneho orgánu na ich vydanie, rozhodnutia boli vydané na základe účinného právneho predpisu a neboli zistené žiadne také ťažké vady, ktoré by mali spôsobiť ich nulitu. Otázkou je, ako bolo správnym orgánom podľa právneho predpisu rozhodnuté, avšak to je už právnym posúdením veci, nesprávnosť ktorého mohol žalobca namietať po doručení podkladových rozhodnutí zákonom stanoveným postupom. Je zrejmé, že žalobca týmto rozhodnutiam riadne porozumel, nevyužil však možnosť podať proti nim opravné prostriedky. V súčasnosti namietaný nesprávny postup správnych orgánov mohol byť posudzovaný, či už v odvolacom konaní žalovaným, alebo súdom v prípade podania žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok pre súdny prieskum. Ospravedlniť nepodanie odvolania s poukazom na nepriaznivý zdravotný stav žalobcu proti podkladovým rozhodnutiam, nebolo možné, pretože právna úprava to neumožňuje. Platný právny poriadok Slovenskej republiky nedefinuje pojem „ničotné správne rozhodnutie“, ako je tomu napr. v Českej republike, kde Správní řád v ustanovení § 77 uvádza povahu, znaky ničotného rozhodnutia a upravuje aj postup, t. j. kedy a za akých podmienok po zistení ničotnosti z dôvodov stanovených v zákone, vyhlasuje ničotnosť príslušný správny orgán, resp. ničotnosť rozhodnutím vyslovuje súd. Napriek absencie obdobnej právnej úpravy v Slovenskej republike, súd vychádzajúc z existujúcej judikatúry, či z poznatkov právnej vedy, sa v predmetnom prípade zaoberal otázkou, či nie je daná nulita podkladových rozhodnutí napríklad v dôsledku: nedostatku právneho základu, nedostatku právomoci, najťažších vád príslušnosti, absolútneho nedostatku formy, absolútneho omylu v osobe adresáta, neexistencie skutkového základu spôsobujúceho bezobsažnosť, požiadavky nedovoleného (trestného) plnenia, požiadavky plnenia fakticky nemožného, neurčitosti a nezmyselnosti, neexistencie vôle a podobne. Súd dospel k záveru, že žiadna z týchto okolností, ktorá by mohla spôsobovať nulitu, nie je daná. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, súd nepovažuje podkladové rozhodnutia za rozhodnutia vydané na základe nedostatku právneho základu, pretože vydané boli podľa zákona č. 200/1998 Z.z., iná je otázka jeho správnej aplikácie na daný skutkový stav, čo je však právnym posúdením veci a toto bolo možné namietať prípustnými opravnými prostriedkami. Súd sa nestotožňuje ani so žalobnou námietkou, že žalobca vzhľadom na jeho osobité postavenie colníka v období dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, status ktorého bol daný ustanovením § 42, a nejednalo sa o colníka zadefinovaného v zmysle § 2 ods. 1 zákona, nemohol byť adresátom podkladových rozhodnutí. Naopak, súd v zhode so stanoviskom žalovaného má za to, že vždy, teda aj v období dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, sa jedná o colníka v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona a nie je vylúčené vo vzťahu k nemu aplikovať všetky ustanovenia zákona č. 200/1998 Z.z., nakoľko ich aplikácia nie je v zákone výslovne vylúčená. O nulitné správne akty sa nejedná ani v dôsledku skutočnosti, že podkladové rozhodnutia mali byť vydané vo veci už právoplatne rozhodnutej. Rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby colníka netvorí prekážku res iudicata, preto správny orgán mohol rozhodovať o preradení a ustanovení žalobcu do inej funkcie. Nejedná sa totiž o totožnosť v predmete rozhodovania, nejedná sa ani o dvojité prejednanie tej istej veci (ne bis in idem), čo je v správnom konaní zakázané. Je potrebné rozlišovať medzi nezákonnými rozhodnutiami a nulitnými správnymi aktami. V danom prípade sa nejedná o nulitné správne akty, preto súd by mohol posudzovať len zákonnosť podkladových rozhodnutí, ale tomu bráni ustanovenie § 245 ods. 1 O.s.p.. Preto poukazovanie žalobcu na dôvody nezákonnosti podkladových rozhodnutí je irelevantné. Ich nulitu, na ktorú by v prípade jej zistenia musel súd prihliadať ex offo, súd vylúčil vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Obe podkladové rozhodnutia boli žalobcovi riadne doručené a keďže žalobca nevyužil možnosť napadnúť tieto rozhodnutia odvolaním, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Správne poukázal žalovaný na prezumpciu bezvadnosti a správnosti rozhodnutí správneho orgánu. Keďže žiadnym právne korektným spôsobom, vzhľadom na nevyužitie možných opravných prostriedkov a uplynutie času od ich vydania a nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti, neboli zrušené, sú záväznými rozhodnutiami tak pre správny orgán, ako aj žalobcu, vyplývajú z nich právne účinky, ktoré správny orgán pri rozhodovaní po pominutí dôvodov trvania dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu, musel akceptovať. Súd sa nestotožnil ani so žalobnou námietkou, že podkladové rozhodnutia v podstate neboli rozhodnutiami, ale neplatnými právnymi úkonmi, pričom na ich neplatnosť musí súd ex offo prihliadnuť. Žalobca argumentoval, že rozhodnutia vydané nadriadeným v rámci jeho personálnej právomoci podľa zákona č. 200/1998 Z.z. sú jednostrannými právnymi úkonmi. Súd takéto tvrdenie nepovažuje za správne. V súlade s ustanovením § 221 zákona č. 200/1998 Z.z. konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a v prípadoch uvedených v tomto zákone, nadriadený (oprávnený orgán). Administratívny štátny orgán, ako orgán aplikácie práva, realizuje svoju zákonom zverenú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach konkrétne určených subjektov výlučne individuálnymi správnymi aktmi. Bezpochyby sú individuálnymi správnymi aktmi aj rozhodnutia vo veciach služobného pomeru colníkov, ktorých vydanie zákon zveril do právomoci ministra financií SR a ním ustanovených orgánov, ktorými boli v predmetných prípadoch riaditeľ colného úradu a generálny riaditeľ Colného riaditeľstva SR. Za právny úkon správneho orgánu možno považovať len také konanie (opomenutie) správneho orgánu, ktoré je takým prejavom jeho vôle, ktoré má znaky uvedené v § 237 zákona č. 200/1998 Z.z., avšak je zároveň konaním tohto orgánu mimo zákonom mu zverenej rozhodovacej právomoci. Podľa § 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov; tento zákon upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby. Podľa § 2 zákona č. 200/1998 Z.z.; (1) Colníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, Kriminálnom úrade finančnej správy alebo colných úradoch (ďalej len "orgán štátnej správy v oblasti colníctva"). (2) Štátnou službou na účely tohto zákona sa rozumie plnenie úloh finančnej správy, 1) riadenie, organizácia a výkon profesnej prípravy colníkov, colníkom v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere. (3) Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je colník zaradený na výkon štátnej služby. (4) Služobný pomer sa zakladá k štátu. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že predmetnom úpravy zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov je jednak štátna služba colníkov, ako aj právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenou a skončením štátnej služby. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere, ktorý sa zakladá k štátu, ako to vyplýva z ustanovenia § 2 zákona. V mene štátu koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru minister financií SR, ak tento zákon neustanovuje inak a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány - nadriadený (§ 3 zákona č. 200/1998 Z.z.). Služobný pomer vzniká rozhodnutím nadriadeného a rozhodnutie musí obsahovať aj funkciu, do ktorej je zaradený a údaje rozhodujúce pre platové náležitosti (§ 16 citovaného zákona). Colníka ustanovuje a odvoláva z funkcie nadriadený (§ 32 ods. 2 citovaného zákona). Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie sa vykoná odvolaním z doterajšej funkcie a ustanovením alebo vymenovaním do funkcie podľa § 32 (§ 34 ods. 7 zákona). Z uvedeného je nepochybné, že služobný pomer colníka vzniká a mení sa výlučne rozhodnutiami nadriadeného, pričom za zmenu služobného pomeru je potrebné považovať aj zmenu funkcie, do ktorej bol colník pri vzniku služobného pomeru ustanovený na základe rozhodnutia vydaného podľa § 16 zákona č. 200/1998 Z.z., ktorá sa vykoná v zmysle § 34 ods. 7 tohto zákona rozhodnutím nadriadeného o odvolaní z funkcie a rozhodnutím nadriadeného o ustanovení alebo vymenovaní do funkcie. Odvolanie z funkcie, ako aj prevedenie na inú funkciu patrí do rozhodovacej právomoci nadriadeného, ktorý tak autoritatívne uplatňuje právo na konkrétny prípad. Pokiaľ žalobca na podporu správnosti svojej argumentácie uvádzal, že žalobcovi nebol po odvolaní z funkcie a ustanovení do novej funkcie doručený žiadny opis funkcie a ani iné rozhodnutie o služobnom plate, k tomuto súd poznamenáva, že toto ani nebolo potrebné, nakoľko v zmysle obmedzení vyplývajúcich z ustanovenia § 42 zákona č. 200/1998 Z.z. sa na žalobcu nevzťahovala povinnosť vykonávať štátnu službu a z dôvodu, že ustanovenie § 42 ods. 3 priamo riešilo nárok na služobný plat a jeho výšku, pričom dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby stále pretrvávalo, nebolo potrebné vydávať v tomto období ani žiadne rozhodnutie o služobnom plate. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného a predchádzajúceho konania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žalôb sú rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia, v súlade so zákonom. Žalovaný veci správne právne posúdil, náležite sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, pričom svoje rozhodnutia aj vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. Súd nezistil ani také vady v konaní, na ktoré by musel prihliadnuť ex offo a nad rozsah žalobných námietok pristúpiť k zrušeniu rozhodnutí v zmysle aplikácie § 250j ods. 3 O.s.p.. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1010604/1/171633/2015 zo dňa 29.04.2015 a rozhodnutia žalovaného č. 1010604/1/174289/2015 zo dňa 23.04.2015, v zmysle ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodné zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 a contr. O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.