Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/215/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200959 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200959.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa Z. M., nar. X. B. XXXX, bytom G. O. XXXXX/XX, K. K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 24. júla 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 24. júla 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 20, § 21 v spojení s ust. § 14 ods. 4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 28. mája 2015. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a vychádzajúc zo skutkového zistenia, že navrhovateľovi bol od 1. januára 2002 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení konštatovala, že nárok na ďalší starobný dôchodok mu nemôže vzniknúť, pretože priznanie starobného dôchodku podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 tohto zákona. Poukázala na rozhodnutie NS SR č. 9So/41/2008 z 29. septembra 2008. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal. Zdôraznil, že po ukončení služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže odpracoval ďalších 15 rokov v civilnom zamestnaní a jeho pracovný pomer stále trvá. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože dňom X. B. XXXX dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a získal 15 rokov dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní. Pri priznávaní starobného dôchodku mu bolo zohľadnených 28 rokov služobného pomeru v ZVJS SR a 7 rokov v civilnom zamestnaní, nebolo však zohľadnené obdobie jeho dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní po ukončení služobného pomeru. Celkom odpracoval 50 rokov a 2 mesiace. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Zdôraznil, že sa voči odporkyni nedomáhal priznania starobného dôchodku za to isté obdobie dôchodkového poistenia ale len za to obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal po 1. januári 2002, ktoré mu pri priznávaní výsluhového príspevku, resp. starobného dôchodku nebolo zohľadnené. Poukázal tiež na to, že po prijatí zákona č. 328/2002 Z. z. bol jeho starobný dôchodok zmenený na výsluhový dôchodok a ani Sociálna poisťovňa ho ako starobného dôchodcu neeviduje, preto jeho starobný dôchodok ani nevalorizuje. Zároveň je však za starobného dôchodcu považovaný a preto nemá nárok ani na odchodné pri ukončení aktuálneho pracovného pomeru. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia z 24. augusta 2015. V ňom zopakovala skutkové a právne dôvody, ktoré boli obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznila, že navrhovateľ je naďalej poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu je vyplácaný útvarom MS SR a za výsluhový dôchodok sa iba považuje pre účely jeho ďalej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Za ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zhodnotené pri priznaní starobného dôchodku má nárok na zvýšenie starobného dôchodku, o ktorom má právomoc rozhodnúť len útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže. K požiadavke navrhovateľa o vrátenie jeho odvodov na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti uviedla, že o uvedené musí požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne. Uviedla tiež, že právna úprava počíta s existujúcou skutkovou situáciou a pre prípad zvyšovania starobného dôchodku navrhovateľa si jednotlivé inštitúcie sociálneho zabezpečenia, t. j. Sociálna poisťovňa a Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže medzi sebou vykompenzujú navrhovateľom odvedené príspevky na sociálne poistenie. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 9. februára 2009 s potvrdením Generálneho riaditeľstva ZVJS SR z 9. júla 2013 o priznaní starobného dôchodku a o zhodnotení konkrétnej doby dôchodkového poistenia pre účely jeho priznania, s prehľadom doby jeho poistenia, ktorý bol vypracovaný Českou správou sociálneho zabezpečenia, s evidenčnými listami o dobe jeho zamestnania, s predchádzajúcim rozhodnutím odporkyne z 29. mája 2009 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku, s potvrdeniami o jeho evidovanej nezamestnanosti, s potvrdením Ústavu na výkon väzby o trvaní jeho služobného pomeru príslušníka ZVJS, s rozhodnutím Generálneho riaditeľstva ZVJS o priznaní výsluhového príspevku, o jeho zvýšení, s aktuálne podanou žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 15. júna 2015, s priebehom jeho dôchodkového poistenia vypracovaným odporkyňou a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu prvýkrát o priznanie starobného dôchodku žiadosťou z 9. februára 2009 a žiadal ho priznať od X. B.. 2009. Jeho žiadosť bola rozhodnutím odporkyne z 29. mája 2009 zamietnutá s tým, že k X. B. 2009, t. j. ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nebol dôchodkovo poistený 15 rokov, preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. Ďalšiu žiadosť o priznanie starobného dôchodku podal navrhovateľ 3. októbra 2013 a žiadal ho priznať od 15. júla 2010. Aj táto jeho žiadosť bola rozhodnutím odporkyne z 23. októbra 2013 zamietnutá s odôvodnením, že je poberateľom starobného dôchodku priznaného podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, preto mu nárok na ten istý druh dôchodku, ďalší starobný dôchodok vzniknúť nemôže. Preskúmavacie konanie začaté na základe odvolania navrhovateľa voči tomuto rozhodnutiu odporkyne bolo zastavené po späťvzatí opravného prostriedku. Aktuálne preskúmavanú žiadosť o priznanie starobného dôchodku navrhovateľ podal 15. júla 2015 a žiadal ho priznať od 28. mája 2015. Rozhodnutím GR ZVJS-12469/30-2002 zo 16. januára 2002 bol navrhovateľovi od 1. februára 2002 priznaný starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (§ 132, § 133), ktorý sa od 1. júla 2002 podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Pre výšku a nárok na starobný dôchodok mu bola započítaná doba učebného pomeru, základnej vojenskej služby, vojenského cvičenia, civilného zamestnania, doba služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže a obdobie jeho evidovanej nezamestnanosti z priebehu rokov 1965 až do X. B. 2002, t. j. do dovŕšenia fyzického veku 55 rokov a doba zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok od 8. januára do 31. januára 2002, ktorá bola pri priznávaní starobného dôchodku známa, sa nehodnotila. Po uvedenom období navrhovateľ naďalej pracoval v civilnom zamestnaní, priebeh jeho zamestnaní bol potvrdený evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa po dovŕšení fyzického veku 55 rokov a priznaní starobného dôchodku presiahlo 15 rokov. Navrhovateľ sa domáhal priznania starobného dôchodku podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení z dôvodu dovŕšenia fyzického veku 62 rokov a získania 15 rokov dôchodkového poistenia. Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (právny predpis účinný do 31. decembra 2003) nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom a nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (V. časť zákona), pre príslušníkov zboru nápravnej výchovy, ktorí splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak. To znamená, že táto právna úprava, týkajúca sa sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy je úpravou špeciálnou, preto má prednosť pred ostatnými, všeobecnými ustanoveniami zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa § 142 ods. 4 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky. Uvedené zákonné ustanovenie sa aplikovalo až do 1. júla 2002, kedy vstúpil do účinnosti zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. V súčasnosti je orgánom sociálneho zabezpečenia príslušníkov ZVJS Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva ZVJS SR. V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa V. časti zákona o sociálnom zabezpečení, § 132 ods. 1 písm. a/, pretože bol zamestnaný najmenej 25 rokov a službu príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže zaradenú do I. kategórie funkcií vykonával najmenej 20 rokov. Z uvedených dôvodov mu nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením fyzického veku 55 rokov, 8. januára 2002 a od uvedeného dňa mu aj bol priznaný. Napriek tomu, že po zmene právnej úpravy a prijatí zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa táto dôchodková dávka pre účely jej pokračujúcej výplaty považuje za výsluhový dôchodok, je naďalej starobným dôchodkom, ktorý navrhovateľ poberá aj v súčasnosti, popri výkone zamestnania. Pre posúdenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je rozhodujúci dátum dovŕšenia dôchodkového veku a tým aj vzniku nároku na starobný dôchodok. Aplikuje sa tá právna úprava, ktorá bola platná a účinná v čase vzniku nároku na dôchodkovú dávku, čo vyplýva z ustanovenia § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý je platný a účinný od 1. januára 2004 t. j. aj v čase podanej žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 15. júna 2015. Tento zákon, jeho ustanovenie § 261 ods. 1 by bolo možné aplikovať na posúdenie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok, ktorý mu vznikol pred 1. januárom 2004, len vtedy, ak by bol po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a zároveň by nepoberal starobný dôchodok, prípadne invalidný dôchodok ani ich časť. Uvedená skutková situácia však v konaní preukázaná nebola, pretože navrhovateľovi bol po dovŕšení dôchodkového veku starobný dôchodok priznaný a od jeho priznania mu je aj vyplácaný. Nárok na starobný dôchodok na základe jeho žiadosti z 15. júna 2015 a s ohľadom na ust. § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nebolo možné posúdiť ani podľa všeobecných ust. zákona o sociálnom zabezpečení, § 21, pretože uvedené zákonné ustanovenie by bolo možné aplikovať len v prípade, že neprichádzala do úvahy aplikácia špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v V. časti tohto zákona. Ani táto skutková situácia v konaní preukázaná nebola, pretože navrhovateľovi bol podľa V. časti zákona o sociálnom zabezpečení § 132 priznaný starobný dôchodok a jeho výška bola určená podľa § 133 toho zákona. Zákonné ust. § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa vzťahuje len na tých poistencov, ktorým nárok na starobný dôchodok vznikol za účinnosti tohto zákona t. j. po 1. januári 2004. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť jediný právny záver, ktorý bol opakovane vyslovený aj v judikovaných rozhodnutiach NS SR a to, že poberateľovi starobného dôchodku nemôže vzniknúť nárok na ďalší starobný dôchodok, pretože aplikácia všeobecných ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení je vylúčená pri realizovanej aplikácii V. časti zákona o sociálnom zabezpečení a ust. § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení by bolo možné pre posúdenie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok aplikovať len v prípade, žeby poberateľom starobného dôchodku po vzniku nároku naň nebol. Uvedené zákonné ustanovenie ako aj ust. § 259 ods. 1 bolo prechodným ustanovením, ktoré riešilo dôchodkové nároky poistencov, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004. Ustanovenie § 65 ods. 1 a 2 sa vzťahuje len na tie nároky poistencov, ktoré vznikli po 1. januári 2004, t.j. dovŕšili dôchodkový vek po 1. januári 2004. Navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek s ohľadom na výkon zamestnania vo zvýhodnenej kategórii funkcií pred 1. januárom 2004 - X. B.. 2002, preto jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku nebolo možné posúdiť podľa tohto zákonného ustanovenia. Každý poistenec môže dosiahnuť dôchodkový vek len jeden krát a ak ho navrhovateľ dosiahol dovŕšením fyzického veku 55 rokov, nie je možné ho znovu konštatovať dovŕšením fyzického veku 62 rokov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi ako poberateľovi starobného dôchodku nemôže vzniknúť nárok na ďalší starobný dôchodok. Obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené pre účely určenia výšky jeho starobného dôchodku pri jeho priznávaní odôvodňuje podanie žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku. S poukazom na ust. § 142 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom zabezpečení je o takejto, prípadne podanej žiadosti vecne príslušné rozhodnúť MS SR, resp. Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS SR tak, aby bola zachovaná ústavou garantovaná zásada primeraného hmotného zabezpečenia v starobe, t. j. takého, ktoré pokrýva celé obdobie dôchodkového poistenia poistenca. Pretože navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení nevznikol, odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne jeho žiadosť zamietla a krajský súd jej rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil. Navrhovateľom uplatnenou požiadavkou na vrátenie odvodov na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa krajský súd nezaoberal, pretože rozsah jeho preskúmavacieho konania je daný obsahom preskúmavaného rozhodnutia a o tejto požiadavke navrhovateľa Sociálna poisťovňa napadnutým rozhodnutím nerozhodovala. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.