KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Banská Bystrica16. 2. 2016plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/121/2015 z 16. 2. 2016

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. júna 2017, sp. zn. 4Sžr/73/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6015200972.1 (05. 06. 2017). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. februára 2016, sp. zn. 23S/121/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015200972.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/121/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200972
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200972.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a
členov senátu JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu Okresná prokuratúra
Lučenec, F. Lehára 12, 984 80 Lučenec, proti žalovanému Okresný úrad, Veľký Krtíš, pozemkový a
lesný odbor, Madácha 2, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti: 1/ SPZ Poľovnícke združenie IMREDOMB, so
sídlom Pravica - Imrov Kopec č. 52, 991 21 Závada, IČO: 42364914 a 2/ Pozemkové spoločenstvo
- vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec č. 52, 991 21 Závada, IČO: 45019967, obaja pribratí účastníci
konania zastúpení JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie SNP 1/A,
990 01 Veľký Krtíš, o preskúmanie opatrenia žalovaného sp. zn. OU-VK PLO-2015/000001-002 zo dňa
12. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd opatrenie žalovaného OU-VK PLO-2015/000001-002 zo dňa 12. januára 2015 z
r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a § 250j ods. 3 O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe zo dňa 30. 7. 2015, doručenej Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 3. 8. 2015
žiadal, aby súd preskúmal a zrušil opatrenie Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor,
ktorý dňa 12. 1. 2015 zaevidoval zmluvu o používaní poľovného revíru „Pravica“ sp. zn. OU-VK
PLO-2015/000001-002 zo dňa 12. 1. 2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V žalobe žalobca uviedol, že na základe podnetu podaného Okresnej prokuratúre Lučenec došlo k
preskúmaniu opatrenia s individuálnymi právnymi účinkami a to oznámenie o evidencii zmluvy o užívaní
poľovného revíru „Pravica“. Žalobca konštatoval, že preskúmaním príslušného spisového materiálu
zistil, že dňa 29. 12. 2014 bola zástupcami zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov V. K., Q. K. a
W. V. a zástupcom Poľovného združenia IMREDOMB doručená žiadosť o zaevidovanie zmluvy, ktorej
prílohou bola zmluva, notárska zápisnica, potvrdenie o evidencii, zápisnica z hlavného zhromaždenia
Lesnej a pasienkovej spoločnosti Chrťany a pozemkového spoločenstva - vlastnícka spoločnosť Imrov
kopec a verejná vyhláška z obcí Pravica, Chrťany, Brusník, Senné, Ľuboreč. Súčasťou žiadosti bola
notárska zápisnica z 9. 10. 2013 N492/2013, NZ35047/2013, ktorou notár JUDr. Pavol Tóth so
sídlom vo Veľkom Krtíši, Banícka 10, osvedčil priebeh právneho úkonu, ktorého sa zúčastnil dňa 2.
10.2013 v zasadačke pozemkového spoločenstva - vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec. V notárskej
zápisnici je konštatované, že firmou Geomerkart, s.r.o., Komenského 3, Veľký Krtíš bola výmera zistená
na 1113 ha 0121m2, čo bolo viac ako bolo uznané rozhodnutím Lesného úradu vo Veľkom Krtíši zo
dňa 10. 10. 1994 s výmerou 1094,80 ha. Obsahom notárskej zápisnice však nie je žiadny dokument,
ktorý by osvedčoval, že firma Geomerkart, s.r.o., skutočne túto výmeru zistila a je podľa žalobcu nutné
konštatovať, že predmetný dokument nie je ani nebol obsahom správneho spisu, a teda ani nebolo
zrejmé, či poľovný revír „Pravica“ skutočne obsahuje 1113,01 ha poľovných plôch, alebo len ako je



uznané rozhodnutím správneho orgánu 1094 ha. Z prezenčnej listiny známych vlastníkov v poľovnom
revíri „Pravica“ nie je zrejmé, prečo tento zoznam neobsahuje 100% vlastníctva v tomto revíri ale len
95,75% a je teda dôvodná pochybnosť o relevancii takéhoto zoznamu známych vlastníkov v poľovnom
revíri „Pravica“. Zároveň zo zoznamu známych vlastníkov poľovného revíru „Pravica“ nevyplýva účasť
dvoch zástupcov pozemkového spoločenstva - vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec a to aj napriek
tomu, že v spisovom materiáli sa nachádza plnomocenstvo, ktoré udelil splnomocniteľ pozemkového
spoločenstva - vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec splnomocnencovi M. B.. Z predmetnej plnej moci
nevyplýva, kto M. B. splnomocnil za pozemkové spoločenstvo - vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec,
pričom toto plnomocenstvo sa javí nadbytočné. V zozname známych vlastníkov v poľovnom revíri
„Pravica“ podľa notárskej zápisnice nie je zrejmé, ktorých z vlastníkov zástupcovia pozemkového
spoločenstva - vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec zastupujú, pričom nie je možné identifikovať, či
tieto nehnuteľnosti patria do uznaného poľovného revíru „Pravica“, a teda takýto zoznam nespĺňa
náležitosti. Žalobca má za to, že okresný úrad pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru
„Pravica“ sa neriadil ustanoveniami zákona o poľovníctve a zároveň za účelom zachovania zákonnosti
rozhodovania správneho orgánu nezabezpečil, aby podklady pre rozhodnutie v akomkoľvek štádiu
konania boli zákonné, a teda nesplnil povinnosť každého štátneho orgánu skúmať, či úkony účastníka
neporušujú špeciálnu právnu úpravu. Teda, či z hľadiska obsahu je dostatočne určité, na aký úkon
bol splnomocnenec splnomocnený a zároveň, či je zrejmé, kto a kým bol splnomocnený na vykonanie
úkonu. Neoveril si pred svojim rozhodnutím skutočnosti, ktoré vyplývajú zo zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov v poľovnom revíri „Pravica“. Nie je možné preskúmať, či zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov bolo uznášaniaschopné, a teda či v danom prípade došlo k platnému hlasovaniu
v zmysle § 5 zákona o poľovníctve. Poukázal tiež na ustanovenie § 80 ods. 5 zákona o poľovníctve,
z ktorého vyplýva, že revíry uznané do 31.8.2009 sa považujú za revíry uznané podľa zákona č.
274/2009 o poľovníctve, a teda ich absolútne určená výmera poľovných plôch je záväzná, pokiaľ nedôjde
k zmene hraníc revíru, resp. k úprave výmery poľovných plôch v revíri v nadväznosti na konanie o
zaradení revíru do kvalitatívnych tried. Žalobca tiež v žalobe namietol, že zo spisového materiálu nie je
možné zistiť, kto sú vlastne vlastníci poľovných pozemkov, nakoľko v spisovom materiáli sa nachádza
len čiastočný zoznam známych vlastníkov, avšak aj pri týchto nie je uvedený ani list vlastníctva, ani
katastrálne územie, ani parcelné číslo. Keďže ani Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných
prostriedkov svojím rozhodnutím č. OU-BB-OOP4-2015/014172 zo dňa 22. 5. 2015 na základe protestu
prokurátora opatrenie nezrušil a uvedeným rozhodnutím protestu nevyhovel, navrhol žalobca, aby súd
vydal opatrenie žalovaného, ktorým zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru „Pravica“ sp. zn. OU-
VK PLO-2015/00001-002 zo dňa 12. januára 2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žiadny právny predpis neukladá žiadateľovi
o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru predložiť iné náležitosti okrem samotnej zmluvy o
užívaní poľovného revíru, súčasťou ktorej je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v
poľovnom revíri „Pravica“ v súlade s ustanovením § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve osvedčil notárskou
zápisnicou JUDr. Pavol Tóth, notár so sídlom vo Veľkom Krtíši. Okresný úrad Veľký Krtíš (žalovaný)
pri evidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru „Pravica“ vychádzal z obsahu predloženej notárskej
zápisnice, ktorá osvedčovala priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zahrnutých v
uznanom poľovnom revíri „Pravica“ a následne pred jej zaevidovaním preskúmal jednak náležitosti
predloženej zmluvy v zmysle § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve ako aj podmienky pre zaevidovanie
zmluvy upravené v ust. § 6 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve, teda postupoval v súlade so zákonom a
predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidoval. Správnemu orgánu nebol predložený iný
doklad, ktorý by spochybnil notárom osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov. Pokiaľ prokurátor
okresnej prokuratúry v samotnom proteste vytýkal žalovanému, že obsahom notárskej zápisnice ani
spisového materiálu nie je žiadny dokument, ktorý by osvedčoval, že firma Geomerkart s.r.o. svojou
štúdiou technickou správou zistila novú skutočnú výmeru poľovného revíru poľovného revíru „Pravica“
1113,01 ha. Zistená nová výmera nemôže byť dôvodom na zrušenie aktu zaevidovania zmluvy o užívaní
poľovného revíru „Pravica“. Táto výmera je vyššia oproti pôvodnej z rozhodnutia o uznaní poľovného
revíru len o 19,01 ha. Nadpolovičná väčšina sa počítala teda z vyššej výmery a keby sa počítala z
pôvodnej výmery 1094 ha uvedenej v rozhodnutí o uznaní, percento schválenia zhromaždenia vlastníkov
by bolo vyššie.
Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor (žalovaný) dospel pri evidencii zmluvy k záveru,
že predložené dokumenty obsahujú a spĺňajú zákonom predpísané náležitosti a akt evidencie vykonal.
Podmienky pre zaevidovanie zmluvy považoval za splnené.



Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 23S/121/2015-31 zo dňa 11. 1. 2016 pribral do súdneho
konania ako účastníkov 1/ SPZ Poľovnícke združenie IMREDOMB, so sídlom Pravica - Imrov Kopec č.
52, 991 21 Závada, IČO: 42364914 a 2/ Pozemkové spoločenstvo - vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec
č. 52, 991 21 Závada, IČO: 45019967.

Na pojednávaní konanom dňa 17. 2. 2016 žalobca zotrval na nim podanej žalobe. V podstate zopakoval
dôvody podanej žaloby. Nad rámec svojho žalobného návrhu uviedol, že v danom prípade sa jedná o
pomerne zásadnú otázku čo do určenia výmery poľovného revíru a poľovných plôch, o ktorých sa hlasuje
v rámci zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto súvislosti vyslovil názor, že rozhodnutie
o uznaní poľovného revíru nemôže byť menené čo do výmery, teda táto časť rozhodnutia o poľovných
plochách nemôže byť menená nejakou správnou úvahou v rámci konania. Poukázal na to, že môže takto
dochádzať k ukracovaniu práv účastníkov konania, lebo nie je možné vypočítať, alebo sa dopracovať
pred rozhodnutím lesného úradu k tomu, kto percentuálne zastupuje svoje vlastníctvo v rámci konania.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 17.2.2016 poukázal na svoje písomné vyjadrenie. Poukázal
na to, že v súvislosti s poľovným revírom „Pravica“ prebehli dve konania, nakoľko v tomto poľovnom
revíri prebehli dve zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Zaujímavosťou je to, že na obidvoch
zhromaždeniach boli prijaté uznesenia nadpolovičnou väčšinou. Poukázal tiež na to, že prebiehajú ďalšie
súdne konania na Okresnom súde Veľký Krtíš. Jedná sa o prípad, kedy okresný úrad nezaevidoval
zmluvu o užívaní poľovného revíru „Pravica“.

Právny zástupca pribratých účastníkov uviedol, že z hľadiska procesného je namieste podľa jeho názoru
zastavenie konania, pretože žaloba prokurátora s odkazom na ust. § 250 ods. 6 O. s. p. má mať
označených všetkých účastníkov konania. Keďže oni neboli označení ako účastníci konania, ale až
na základe ich podnetu sa stali účastníkmi konania a stalo sa tak až po 2-mesačnej zákonnej lehote,
teda voči nim by mala byť žaloba účinná až okamihom, keď súd povedal, že vstupujú do konania.
Ďalej namietal, že žalobca nerešpektoval ust. § 49 ods. 3 O. s. p., konkrétne že prokurátor má dbať
o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. To, čoho sa domáha žalobca
žalobou, nie je sú objektívne a celospoločenské záujmy a obsah žaloby sú námietky za nezákonné
rozhodnutie správneho orgánu, ktorým nebol poškodený žiadny z vlastníkov poľovných pozemkov v
poľovnom združení „Pravica“. K námietke ohľadne výmery uviedol, že ide o celospoločenský proces
a do novej výmery sa v podstate preniesol stav tzv. ROEP. Navrhol v prvom rade odmietnuť žalobu a
konanie zastaviť pre nedostatok právomocí, resp. zamietnuť pretože skutočnosti, ktoré sú namietané v
žalobe, nie sú dôvodmi, ktorými by boli naplnené dôvody § 249 ods. 3 O.s.p..

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.) preskúmal napadnuté opatrenie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a opatrenie žalovaného
je nepreskúmateľné pre neúplnosť administratívneho spisu.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bola dňa 29.12.2014 doručená
žiadosť o evidenciu zmluvy uzavretej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov v Poľovnom revíri „Pravica“
zastúpenými 1. V. K., D. XX, 2. W. V., B. XX a 3. Q. K., W. XX a nájomcom poľovného revíru Poľovnícke
združenie IMREDOMB, so sídlom Pravica - Imrov Kopec 52, 991 21 Závada, IČO: 42 364 914.

Prílohou žiadosti bola notárska zápisnica č. N 492/2013, NZ 35047/2013, NCRIs 35711/2013 vyhotovená
notárom JUDr. Pavlom Tóthom, ktorý osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v
poľovnom revíri „Pravica“, ktoré bolo zvolané na deň 02.10.2013 o 9.25 hod, do zasadačky pozemkového
spoločenstva - Vlastníckej spoločnosti Imrov Kopec. V notárskej zápisnici bolo skonštatované, že
na základe prezenčnej listiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru „Pravica“ a predložených dokladov je zhromaždenie uznášania schopné, keďže osobne prítomní
vlastníci a zastúpení vlastníci vlastnia 642ha 4404m2 poľovných pozemkov čo predstavuje 57,72%
celkovej výmery poľovného revíru. V notárskej zápisnici je zaznamená námietka jedného z vlastníkov
pozemkov J.. X. A., že sú nesprávne počty vzhľadom na rozdiel, ktorý je medzi evidovanou výmerou
a výmerou ktorou kalkuluje mandátová komisia. Predsedajúci argumentoval, že výmera je skutočne
aktuálnou výmerou, zistenou firmou Geomerkart, s.r.o..



Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že poľovný revír „Pravica“ bol vytvorený a uznaný rozhodnutím
Lesného úradu vo Veľkom Krtíši 10.10.1994 s celkovou výmerou 1094,80 ha avšak valné zhromaždenie
počítalo s výmerou 1113ha 0121m2.

Žalovaný zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru zo dňa 27.12.2014 dňa 12.01.2015 pod č. OU-
VK-PLO-2015/000001-002. Prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec podal proti opatreniu žalovaného
č. OU-VK-PLO-2015/000001-002 zo dňa 12.01.2015 protest pod sp. zn. Pd 28/15/6606-5 zo dňa
19.03.2015.

V proteste okrem iného uviedol, že z prezenčnej listiny známych vlastníkov v poľovnom revíri „Pravica“
nie je zrejmé prečo tento zoznam neobsahuje 100% vlastníctva v tomto revíri, ale len 95,75% a je
teda dôvodná pochybnosť o relavancii takéhoto zoznamu známych vlastníkov pozemkov v poľovnom
revíri „Pravica“. Okresný prokurátor dospel k záveru, že správny orgán pri evidencii zmluvy o užívaní
poľovného revíru „Pravica“ nepostupoval podľa základných zásad správneho konania, dokonca konal v
rozpore s ustanoveniami zákona o poľovníctve a preto podal proti predmetnému opatreniu správneho
orgánu protest.

Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov dňa 22.05.2015 vydal rozhodnutie pod
sp. zn. OU-BB-OOP4-2015/014172, ktorým preskúmal protest prokurátora a protestu nevyhovel.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, teda či žalovaný ako
príslušný správny orgán postupoval v konaní o evidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru „Pravica“
v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o poľovníctve).

Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve (platnom v čase zaevidovania zmluvy), o využití
práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník
samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.
Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať
poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie
môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve, užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou
a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru,
b) poľovníckej organizácii podľa § 32,
c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky,
ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50%
výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),
d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú
činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 zákona o poľovníctve, zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s
vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Zmluva sa uzatvára na
desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej
zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa
uzatvára najmenej na dobu 10 rokov. Zmluva musí obsahovať najmä:
a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods.
7 poverených podpisom zmluvy,
b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní,
c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý
hektár poľovného pozemku,
d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru,
e) podmienky zmien a doplnkov,
f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán,
g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.



Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu
zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali
vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca
priebeh zhromaždenia.

Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného
revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva
nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly v zmysle čl. 36 ods. 2 listiny základných
práv a slobôd a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia
orgánov verejnej správy. Tieto ustanovenia však zároveň pripúšťajú možnosť, aby boli niektoré
rozhodnutia zo súdneho prieskumu vylúčené, a to na základe výnimiek stanovených zákonom. Podľa
nálezu Ústavného súdu SR (III.ÚS 138/03) a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Sžp/5/2011,
8Sžp/14/2011, 3Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom i také rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia ale dotýkajú sa alebo sa môžu dotknúť
práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho
prieskumu sa teda považujú i oznámenia, opatrenia, resp. listy s charakterom rozhodnutia, vydané
príslušným správnym orgánom ako právno-aplikačné akty. I keď sa na proces vydávania týchto aktov
výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pri vydávaní treba trvať na dodržaní
základných pravidiel administratívneho konania.

Súd nemal pochybnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie - opatrenie žalovaného je individuálny
správny akt s konštitutívnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania
spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto
revíru patria, na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve, čo znamená že sa priamo
dotýka výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. S poukazom na uvedené, potom i opatrenie
žalovaného môže byť predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej prokurátorom v
zákonom stanovenej lehote a podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p., nakoľko orgánom štátnej správy nebolo
vyhovené protestu prokurátora proti opatreniu žalovaného. Ani odvolací orgán Okresný úrad Banská
Bystrica, odbor opravných prostriedkov tomuto protestu prokurátora nevyhovel.

Predpokladom toho, aby súd mohol preskúmať žalobou napadnuté opatrenie č.OU-VK-
PLO-2015/000001-002 zo dňa 12.01.2015 o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru „Pravica“
je predloženie administratívneho spisu. V predmetnej veci administratívny spis súdu predložil žalovaný,
avšak jeho súčasťou nie sú listiny bez existencie ktorých, podľa názoru súdu nemožno právne
relevantným spôsobom preskúmať zákonnosť napadnutého opatrenia. Jedná sa predovšetkým o
listiny preukazujúce vlastnícke právo k spoločnému poľovnému revíru „Pravica“, resp. k poľovným
pozemkom tvoriacim tento revír a listiny preukazujúce existenciu splnomocnení medzi vlastníkmi
poľovných pozemkov a osobami, ktoré zmluvu podpísali ako ich zástupcovia. Povinnosť predložiť
súdu administratívny spis zákon jednoznačne ukladá žalovanému správnemu orgánu, ktorý je povinný
predložiť úplný spis týkajúci sa veci (§ 250d ods. 1 O.s.p.).

Keďže žalovaný takýto spis súde nepredložil a jeho opatrenie č.OU-VK-PLO-2015/000001-002 zo dňa
12.01.2015 nemožno v žalobou napadnutom rozsahu preskúmať, je toto opatrenie nepreskúmateľné pre
nepredloženie úplného administratívneho spisu zo strany žalovaného správneho orgánu. Pretože spis
správneho orgánu je neúplný, je potrebné konštatovať, že aj zistený skutkový stav správnym orgánom
je nedostačujúci na správne posúdenie veci. Preto súd podľa § 250j ods. 1 písm. c) O.s.p. a § 250j ods.
3 O.s.p. napadnuté opatrenie správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V danej veci mal správny orgán vychádzať zo základných zásad administratívneho konania, aj keď sa
na konanie o evidencii zmluvy nevzťahuje Správny poriadok a povinnosťou bolo aplikovať ustanovenia
zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. V zmysle tohto zákona (§ 11 ods. 1) o využití práva poľovníctva
k poľovnému revíru, resp. o užívaní poľovného revíru rozhodujú vlastníci spoločného poľovného revíru
postupom podľa § 5, teda na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Vlastníci spoločného
poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami, alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej



organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru. Evidencia
týchto zmlúv vykonáva príslušný okresný úrad (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve).

Ako príslušný správny orgán bol žalovaný povinný v konaní o evidencii zmluvy spísanej dňa 27.12.2013
preskúmať, či zmluva spĺňa základné hmotnoprávne náležitosti vyžadované zákonom, či ju uzavreli
vlastníci poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, či títo zmluvu i podpísali, resp. kto ju podpísal
a na základe čoho tak konal. V administratívnom spise ktorý bol súdu predložený, sa nenachádzajú
žiadne listiny preukazujúce, že subjekty označené v predloženej zmluve ako vlastníci, sú skutočne
vlastníkmi poľovných pozemkov v poľovnom revíri „Pravica“, ktorý bol uznaný rozhodnutím Lesného
úradu vo Veľkom Krtíši č. Poľov.-104/35/1994 zo dňa 10.10.1994 o výmere 1094,80 ha, teraz údajne
v s výmerou 1113,01 ha, a tak ako to vyplýva z čl. II predmetnej zmluvy. Predmetom prenájmu je teda
väčšia výmera poľovného revíru než bol poľovný revír uznaný rozhodnutím Lesného úradu vo Veľkom
Krtíši č. Poľov.-104/35/1994 zo dňa 10.10.1994.

Z ustanovení zákona o poľovníctve jednoznačne vyplýva, že zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného
revíru s vlastníkom poľovného revíru, alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Pokiaľ túto
základnú náležitosť zmluvy žalovaný správny orgán neskúmal, nepochybne postupoval v rozpore s
vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Je potrebné vychádzať z toho, že od roku 1994, keď
bol uznaný poľovný revír „Pravica“, uplynutím času došlo nepochybne k zmenám vo vlastníckych
vzťahoch k pozemkom, ktoré tvoria tento poľovný revír. Žalovaný sa mal touto otázkou zaoberať a
trvať na aktualizácii vlastníckych vzťahov k poľovným pozemkom, a to hlavne z dôvodu, že dochádzalo
k prenájmu poľovného revíri s väčšou výmerou ako bol poľovný revír pôvodne uznaný rozhodnutím
Lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. Poľov.-104/35/1994 zo dňa 10.10.1994

Žalovaný správny orgán otázku vlastníckeho práva k poľovným pozemkov vôbec neskúmal, resp. v
predloženom spise sa o tom nenachádzajú žiadne podklady. Zvlášť, keď na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov konanom dňa 02.10.2013 boli vznesené námietky o výmere a tieto rozpory neboli
odstránené, resp. podložené listinnými dôkazmi.

Taktiež nie je zrejmé, či a ako žalovaný skúmal, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného
revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnou väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru,
resp. nimi splnomocnení zástupcovia. Notárska zápisnica osvedčovala iba priebeh rokovania na
zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri „Pravica“, nie však tie náležitosti, ktoré
mal skúmať žalovaný v konaní o evidencii predmetnej zmluvy, teda vlastníctvo k spoločnému poľovného
revíru a existenciu splnomocnení pre zástupcov vlastníkov poľovných revírov. V tomto smere si správny
orgán neobstaral doklady preukazujúce vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, neskúmal či zmluvu
podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných
pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. ich zástupcovia a na základe akých splnomocnení sa tak
stalo.

Ak žalobca podal proti opatreniu žalovaného protest a správny orgán jeho protestu nevyhovel,
dôvodne postupoval podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. a podal návrh na začatie konania - žalobu,
ktorá jednoznačne smeruje k ochrane práv a oprávnených záujmov skutočných vlastníkov poľovných
pozemkov tvoriacich poľovný revír, pretože len oni sú oprávnení uzavrieť zmluvu o užívaní poľovného
revíru a je na ich slobodnej vôli, či túto možnosť i využijú.

Vzhľadom na uvedené, súd podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a § 250j ods. 3 O.s.p. zrušil žalobou
napadnuté opatrenie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní žalovaný preskúma predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru spísanú dňa
27.12.2014, hlavne či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej
nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, obstará potrebné podklady pre
svoje rozhodnutie vrátane dokladov o vlastníctve poľovných pozemkov, resp. o zastupovaní vlastníkov
poľovných pozemkov v súlade s ustanoveniami zákona o poľovníctve. Správny orgán odstráni tiež
nezrovnalosti týkajúce sa výmery predmetného poľovného revíru „Pravica“.



Po presnom a úplnom zistení skutočného stavu veci, žalovaný opätovne rozhodne, či zmluvu zaeviduje,
alebo nezaeviduje a výsledok svojho rozhodnutia oznámi účastníkom konania, resp. ich splnomocneným
zástupcom.

V zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. je žalovaný správny orgán viazaný právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a žiadne
preukázateľné trovy konania mu ani nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6015200972)

  1. 16. 2. 2016Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/121/2015 z 16. 2. 2016 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 5. 6. 2017Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/73/2016 z 5. 6. 2017

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam