Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/153/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201021 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201021.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Q. S., J. XXX/XX, XXX XX Q., zast. advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Trhová 992/1, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/211470/2015/4989 zo dňa 22.05.2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/211470/2015/4989 zo dňa 22.05.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/258977/2015/StrM zo dňa 03.02.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 70,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou dňa 13.08.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/211470/2015/4989 zo dňa 22.05.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) č. 9601403/5/258977/2015/StrM zo dňa 03.02.2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2012 zo sumy 10 568,86 Eur na sumu 4345,46 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, žalobca bol ukrátený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, správca dane, ako aj odvolací orgán posudzovali vec neobjektívne, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je nepostačujúce na posúdenie veci tak, ako rozhodol správny orgán. Rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nezákonné, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Žalobca namietal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v rozpore so Zákonom o správe daní, porušil základnú zásadu daňového konania - zásadu zákonnosti (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). Poukázal na nesprávny procesný postup pri výkone daňovej kontroly, ktorým došlo k porušeniu zákona. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu a vo vyrubovacom konaní po ukončení daňovej kontroly vydal rozhodnutie č. 9601403/5/519204/2014/StrM dňa 10.02.2014, ktoré na základe podaného odvolania žalobcu bolo rozhodnutím č. 1100301/1/225310/2014/4989 zo dňa 13.05.2014 žalovaným zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací orgán pri prvom odvolacom konaní zrušil rozhodnutie z dôvodu pochybenia správcu dane, ktorý prekročil zákonnú ročnú lehotu na výkon daňovej kontroly. Žalobca v odvolacom konaní namietal prekročenie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly nielen z dôvodu oneskoreného doručenia protokolu po uplynutí ročnej lehoty, ale namietal túto skutočnosť aj z dôvodu, že daňová kontrola nemohla byť prerušená podľa § 61 Daňového poriadku. Poukázal na § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. Zároveň poukázal na ust. § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, ktoré sa primerane použije na prerušenie daňovej kontroly a podľa ktorého daňové konanie je možné prerušiť, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, pričom podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Správca dane rozhodnutím zo dňa 23.08.2013 prerušil výkon predmetnej daňovej kontroly odo dňa 02.09.2013 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia zdaniteľných plnení uskutočnených daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože výsledky tohto preverovania majú vplyv na správne určenie dane. Do Protokolu o daňovej kontrole č. 9601403/5/106928/2014/StrM zo dňa 13.01.2014 (ďalej aj „Protokol o daňovej kontrole“) správca dane uviedol, že 27.11.2012 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, správca dane však daňovú kontrolu prerušil až odo dňa 02.09.2013, t.j. necelé 2 mesiace pred uplynutím ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Z uvedeného žalobca vyvodil, že daňová kontrola bola prerušená účelovo, aby správca dane nezmeškal lehotu na výkon daňovej kontroly, ktorú v konečnom dôsledku aj po zohľadnení prerušenia lehoty prekročil. Daňovú kontrolu správca dane začal vykonávať 24.10.2012, táto mala byť ukončená do jedného roka, t.j. do 24.10.2013. Ak by bola daňová kontrola prerušená v súlade so zákonom od 02.09.2013 a dňa 15.11.2013 pominuli prekážky, pre ktorá sa daňová kontrola prerušila, daňová kontrola mala byť ukončená v lehote 53 dní odo dňa, kedy pominuli prekážky, t.j. mala byť ukončená dňa 07.01.2014. Daňová kontrola je ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku dňom doručenia protokolu podľa ods. 8. Protokol o daňovej kontrole bol splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený 13.01.2014 spolu s výzvou, t.j. po márnom uplynutí ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/6/2009, v súlade s týmito žalobca tvrdil, že správca dane pri výkone daňovej kontroly prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly a protokol z tejto kontroly tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, pretože ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zdôraznil, že Ústavný súd konštatoval (zhodne s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR), že zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane potrebnú súčinnosť. Táto súčinnosť bola zo strany žalobcu v predmetnej daňovej kontrole poskytnutá. Žalobca poukázal v súvislosti s námietkou o nezákonnom prerušení daňovej kontroly na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/34/2012, podľa ktorého správca dane nemôže daňovú kontrolu prerušiť kedykoľvek a inštitút prerušenia konania (výkonu daňovej kontroly) neslúži správcovi dane v prípade hrozby, že daňovú kontrolu neukončí v zákonnej lehote, na predĺženie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Na základe uvedených skutočností tvrdil, že správca dane v daňovej kontrole postupoval v rozpore so Zákonom o správe daní, prekročil zákonom stanovenú lehotu na výkon daňovej kontroly, a preto protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že protokol bol použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 Daňového poriadku a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Žalobca tvrdil, že správca dane začal vyrubovacie konanie po zrušení rozhodnutia odvolacím orgánom neoprávnene v rozpore s cit. § 68 ods. 1 Daňového poriadku, pretože protokol, ktorý bol doručený spolu s výzvou po uplynutí zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nemôže byť v ďalšom konaní použitý ako dôkaz. Ak sa odvolací orgán stotožnil s námietkou žalobcu, že protokol z predmetnej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, potom v nadväznosti na § 68 ods. 1 Daňového poriadku nemožno vo vyrubovacom konaní o vyrubení rozdielu dane pokračovať. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní uviedol ako vadu, ktorou trpí napadnuté rozhodnutie, pre ktoré je nepreskúmateľné, tú skutočnosť, že správca dane predmetnú daňovú kontrolu neukončil v zákonnej lehote. Podľa žalobcu vo vyrubovacom konaní nie je možné žiadnym spôsobom túto vadu odstrániť, a preto neexistuje legitímny dôvod na pokračovanie vo vyrubovacom konaní. Táto námietka bola zo strany žalobcu vznesená už v zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 08.07.2014 a opakovane dňa 06.08.2014, správca dane sa však touto námietkou počas celého vyrubovacieho konania nezaoberal a nevyjadril sa k nej. Žalobca v odvolaní nenamietal začatie daňovej kontroly, ale namietal nezákonnosť protokolu, ktorý v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR má charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Ak je zákonom ustanovené ukončenie daňovej kontroly dňom doručenia protokolu a v danom prípade sa jedná o protokol, ktorý má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, potom nemožno pripustiť výklad odvolacieho orgánu, že k ukončeniu daňovej kontroly došlo a môže začať vyrubovacie konanie. Takýto výklad zákona by bol v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Doručenie protokolu v danom prípade je podľa žalobcu nulitným právnym úkonom a ako taký je nespôsobilý spôsobiť právne následky predpokladané zákonom podľa § 46 ods. 9 písm. a/ ukončenie daňovej kontroly a začatie vyrubovacieho konania podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Ak Protokol o daňovej kontrole nemožno považovať za zákonný dôkaz, potom ho možno považovať za nulitný individuálny právny úkon, ktorý nemôže zakladať žiadne právne účinky, ani účinok ukončenia daňovej kontroly a ani začiatok vyrubovacieho konania. Správca dane ani vo vyrubovacom konaní vykonávanom po zrušení rozhodnutia podľa žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom (Daňovým poriadkom). Poukázal na § 68 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených, ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov má vykonať dokazovanie alebo miestne zisťovanie, o priebehu a výsledku dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 a to aj opakovane. Odvolací orgán predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Napriek skutočnosti, že vyrubovacie konanie bolo vykonávané opakovane, daňový subjekt má podľa žalobcu právo zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok, ktoré uviedol do odvolania a ktoré odvolací orgán uznal za oprávnené, mal právo zúčastniť sa na vyhodnotení dôkazov, ktoré predložil a ktoré správca dane získal počas dokazovania alebo miestneho zisťovania. Toto právo nemôže byť daňovému subjektu odňaté a nahradené písomným oznámením s výsledkom vyrubovacieho konania zo dňa 28.01.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené 14.02.2015 a následne rozhodnutie mu bolo doručené 19.02.2015. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že sa o ukončení dokazovania vo vyrubovacom konaní dozvedel až po dni, kedy správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, tzn. že tento úkon bol vykonaný len formálne. Neposkytol teda žalobcovi časový priestor na doručenie a oboznámenie sa s výsledkami vyrubovacieho konania, keďže správca dane po uplynutí 5 dní od vydania oboznámenia vydal následné rozhodnutie o dorubení dane. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením žalovaného, že nebolo porušené právo daňového subjektu, pretože sa zúčastňoval na všetkých ústnych pojednávaniach, ako aj podaných svedeckých výpovediach a v rozpore s logikou odôvodňuje postup správcu dane ako správny a zákonný, pretože dňa 13.01.2014 bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený s priebežnými výsledkami daňovej kontroly. Takéto odôvodnenie je podľa žalobcu nezrozumiteľné a rozhodnutie žalovaného je arbitrárne. Žalobca ďalej namietal porušenie § 3 ods. 2 a ods. 8 Daňového poriadku a má za to, že správca dane nepostupoval pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, keďže v Protokole o daňovej kontrole uviedol subjekty, ktorým zaslal v súvislosti s výkonom daňovej kontroly výzvy na súčinnosť, odpovede od týchto dotknutých subjektov vyhodnotil tak, že z nich nevyplynuli skutočnosti ovplyvňujúce výsledok daňovej kontroly, avšak neuviedol, za akým účelom zaslal žiadosti o súčinnosť, čo bolo predmetom týchto žiadostí a ako boli vyhodnotené. Namietal, že Protokol musí podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov a tieto nemohli byť uvádzané v Protokole len informatívne. Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 030422012, 06042012, 07042012, 08042012 vystavených spoločnosťou REK s.r.o. Lučenec v celkovej sume 22.629,14 Eur. Poukázal na to, že správca dane vypočul svedka p. W. Y., konateľa spoločnosti REK s.r.o. v čase uskutočnenia dodávok tovaru dňa 22.12.2014, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, pričom svedok potvrdil vystavenie predmetných faktúr aj dodacích listov. Správcovi dane boli predložené skladové karty zásob, na ktorých je zaznamenaný nákup a predaj predmetného tovaru, ako aj odberateľské faktúry, ktorými bol tovar ďalej predaný. Správcovi dane bola poskytnutá aj skladová karta spoločnosti DREVO BB EXPORT s.r.o., pričom zo skladových kariet vyplýva pohyb tohto tovaru, príjem a výdaj s uvedením názvu dodávateľa aj odberateľa. Správca dane bez hlbšej analýzy spochybnil predložené dôkazy. Správca dane nebral do úvahy ani dodávku zo spoločnosti BUČINA DDD s.r.o. Žalobca ďalej poukázal na to, že na jeho návrh boli vo vyrubovacom konaní vypočutí svedkovia: p. H. S., zamestnanec žalobcu ako vodič, ktorý v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo 16.10.2014 potvrdil, že pre žalobcu vozil drevo z píly v Lučenci, aj na túto pílu, potvrdil, že na píle sa nachádzalo rezivo aj guľatina. Ďalej p. H.. B. Q., zamestnanec BUČINY DDD s.r.o. ako nákupca dreva v Zápisnici o ústnom pojednávaní z 15.10.2014 potvrdil, že žalobca dodával piliny, odrezky a vlákninu pre jeho zamestnávateľa, potvrdil, že bol na píle W. Y. v J. a potvrdil, že žalobca od p. Y. odoberá predmetný tovar, ktorý dodáva spoločnosti BUČINA DDD s.r.o. Správca dane i žalovaný napriek tomu tvrdia, že touto výpoveďou nebolo preukázané, že žalobca nadobudol drevnú hmotu od dodávateľa REK s.r.o., čo je v rozpore s výpoveďou svedka. W. Y. v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 22.12.2014 uviedol, že spoločnosť REK s.r.o. mala v bývalom areáli ZŤS v Lučenci svoju prevádzku, potvrdil vystavenie faktúr a poukázal na to, že túto prevádzku navštívili aj zamestnanci správcu dane. Správca dane nahliadol do spisu daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu REK s.r.o. za r. 2012, avšak ku skutočnosti, či boli daňové doklady za obdobie január až máj 2012 predložené, nepodal žiadne vyjadrenie, uviedol len, že doklady za júl až október 2012 zhoreli. Žalobca nesúhlasil so záverom správcu dane, ani žalovaného, že žalobca nepreukázal relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov so spoločnosťou REK s.r.o., ani so záverom, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov REK s.r.o., pretože k predloženým faktúram boli predložené dodacie listy, doklady o úhradách, skladová evidencia zásob, odberateľské faktúry a žalobca zároveň poukázal aj na obsah výpovede svedkov. Ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Žalobca uzavrel, že správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva žalobcu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly, nepostupoval v súlade s § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku, nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení dokazovania a na druhej strane dokazovanie nebolo vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, vo vzťahu k výroku za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie je spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Z konštantnej judikatúry súdov v správnom súdnictve navyše vyplýva, že procesné rozhodnutia upravujúce vedenie konania síce nemožno napadnúť samostatnou správnou žalobou, avšak prípadné vady konania spôsobené nesprávnou aplikáciou príslušných právnych predpisov je možné namietať v konaní o žalobe proti meritórnemu rozhodnutiu. Žalobou napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné, pretože žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom, ktorý bol predmetom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie február 2012 a rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, ktoré nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 05.10.2015 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9601403/5/106928/2014/StrM zo dňa 13.01.2014 (ďalej len „Protokol“). Následne na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 10.02.2014, ktorým určil rozdiel nadmerného odpočtu v sume 6 223,40 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2012, čím znížil nadmerný odpočet zo sumy 10 568,56Eur na sumu 4 345,46 Eur, proti ktorému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný o odvolaní rozhodol rozhodnutím z 13.05.2014 tak, že rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vzhľadom na toto rozhodnutie správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní vo veci vyrubenia DPH za zdaňovacie obdobie január, február, apríl a máj 2012, o čom bol splnomocnený zástupca žalobcu informovaný na ústnom pojednávaní 08.07.2014. Vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal dokazovanie - vypočul svedkov, ktorých navrhol splnomocnený zástupca žalobcu. O výsledku vyrubovacieho konania bol žalobca oboznámený písomne listom z 28.01.2015. Na základe zistení v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní správca dane vydal nové rozhodnutie dňa 03.02.2015, ktorým určil rozdiel nadmerného odpočtu v sume 6 223,40 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2012, čím znížil nadmerný odpočet zo sumy 10 568,86 Eur na sumu 4 345,46 Eur. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V písomnom vyjadrení sa žalovaný vyjadril k jednotlivým žalobným dôvodom so záverom, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, odôvodnenie rozhodnutia žalovaný považuje za logické, jasné a zrozumiteľné, rozhodnutie nebolo vydané v rozpore s právnymi predpismi. Poukázal na to, že správca dane vykonával u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, vo vyrubovacom konaní na základe rozhodnutia žalovaného z 13.05.2014, ako aj na základe zistení z daňovej kontroly a zistení vo vyrubovacom konaní vydal nové rozhodnutie dňa 03.02.2015, ktorým určil rozdiel nadmerného odpočtu v sume 6 223,40 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2012, čím znížil nadmerný odpočet zo sumy 10 568,86 Eur na sumu 4 345,46 Eur. Podľa žalovaného z predloženého administratívneho spisu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré si zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle ustanovení Zákona o DPH. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania zákonnej ročnej lehoty na výkon predmetnej daňovej kontroly uviedol, že s touto námietkou sa vysporiadal už v rozhodnutí z 13.05.2014, námietku nedodržania zákonnej lehoty na výkon predmetnej daňovej kontroly uznal za opodstatnenú, a preto pôvodné rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014 vydané po daňovej kontrole zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe zrušujúceho rozhodnutia žalovaného správca dane vykonal vyrubovacie konanie, v rámci ktorého vydal nové rozhodnutie 03.02.2015. K námietkam týkajúcim sa prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola začatá zákonným spôsobom dňom 24.10.2012 a podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku bola prerušená rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly z 23.08.2013 doručeným žalobcovi 30.08.2013. Toto rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané v súlade s § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, preto účinky prerušenia daňovej kontroly nastali dňa 02.09.2013. Z uvedeného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vyplýva, že dôvodom prerušenia bolo, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia zdaniteľných obchodov deklarovaných žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože výsledky tohto preverovania mali vplyv na správne určenie dane s tým, že správca dane bude pokračovať v daňovej kontrole len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Predmetná daňová kontrola bola prerušená odo dňa 02.09.2013 do prijatia odpovede z medzinárodnej výmeny informácií, ktorá bola doručená správcovi dane 15.11.2013. O tom, že pominuli prekážky, pre ktoré bola predmetná daňová kontrola prerušená, správca dane vydal oznámenie dňa 20.11.2013, ktoré doručil žalobcovi 26.11.2013. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) zaslal 27.11.2012, t.j. mesiac po začatí daňovej kontroly v snahe získať informácie z MVI čo najrýchlejšie, avšak pre výkon daňovej kontroly bolo potrebné, aby správca dane mohol pokračovať v nevyhnutných úkonoch, daňovú kontrolu neprerušil ihneď po odoslaní žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Z dôvodu, že odpoveď z MVI rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia neprichádzala, správca dane 02.09.2013 prerušil predmetnú daňovú kontrolu a táto skutočnosť podľa žalovaného nemôže vyvolať jej nezákonnosť. Daňový poriadok podľa § 61 ods. 1 písm. b/ umožňuje, nie prikazuje kontrolu prerušiť a po doručení odpovede z MVI dňa 15.11.2013 správca dane pokračoval v prerušenej daňovej kontrole. Predmetná daňová kontrola podľa žalovaného bola prerušená zákonne a nie účelovo, ako to tvrdí žalobca. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nezákonnosti Protokolu žalovaný uviedol, že napriek tomu, že nebola dodržaná lehota na výkon predmetnej daňovej kontroly, neznamená to, že predmetná daňová kontrola nebola začatá. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia Protokolu. Keďže Protokol z 13.01.2014 bol s nálezom, t.j. daňovou kontrolou sa zistil rozdiel v sume, správca dane zaslal žalobcovi Protokol spolu s výzvou z 13.01.2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole, ktorá bola žalobcovi osobne doručená 13.01.2014. Žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca písomné vyjadrenie nepodali. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia Protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 cit. zákona a končí dňom doručenia rozhodnutia žalobcovi. V danom prípade teda vyrubovacie konanie podľa žalovaného začalo zo zákona dňom nasledujúcim po dni doručenia Protokolu s výzvou, t.j. dňa 14.01.2014. Vyrubovacie konanie musí byť ukončené a to vydaním rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že predmetná daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote, Protokol z nej nebol podkladom pre vydanie nového rozhodnutia. Vo vyrubovacom konaní sa správca dane o tento Protokol nijako neopiera a v rozhodnutí sa naň neodvoláva. Správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil existujúce dôkazy, vykonal všetky preverenia a výpovede svedkov, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti pre správne určenie dane. O výsledku vyrubovacieho konania bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený písomne 28.01.2015. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní odstránil vadu konania (prekročenie maximálnej dĺžky trvania kontroly) tak, že Protokol z predmetnej daňovej kontroly nebol použitý ako dôkaz vo vyrubovacom konaní a nebol ani podkladom pre vydanie nového rozhodnutia. Podkladom pre vydanie nového rozhodnutia boli zákonne získané dôkazy z daňovej kontroly, ako aj dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Žalovaný poukázal na to, že všetky dôkazy uvedené v Protokole boli získané v zákonnej ročnej lehote, a preto ich správca dane mohol použiť ako dôkazy vo vyrubovacom konaní. Tieto dôkazy z dôvodu nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly nemožno považovať za nezákonné. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že správca dane sa vo vyrubovacom konaní riadil nálezom Ústavného súdu SR č. III. ÚS 24/2010-57 a z dôvodu prekročenia maximálnej dĺžky trvania kontroly v daňovom konaní nepoužil Protokol z daňovej kontroly ako zákonne získaný dôkazný prostriedok vo vyrubovacom konaní. Túto žalobnú námietku považoval žalovaný za nedôvodnú. K námietke žalobcu týkajúcej sa informovania splnomocneného zástupcu žalobcu a porušenia práva zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok, ktoré žalobca uviedol počas vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu bol oboznámený s výsledkami daňovej kontroly, o čom svedčí Zápisnica o ústnom pojednávaní z 13.01.2014. K Protokolu sa žalovaný písomne nevyjadril. Vo vyrubovacom konaní bol splnomocnený zástupca žalobcu informovaný o priebehu a výsledkoch vyrubovacieho konania, o čom svedčia zápisnice o ústnom pojednávaní. Navyše zástupca žalobcu bol prítomný na všetkých výsluchoch svedkov a bolo mu umožnené klásť svedkom otázky. Nepravdivé je podľa žalovaného tvrdenie žalobcu, že písomnosť „Oboznámenie daňového subjektu s výsledkom vyrubovacieho konania z 28.01.2015“ bola žalobcovi doručená 14.01.2015, t.j. až po dni, kedy správca dane vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, ktoré malo byť žalobcovi podľa jeho tvrdení doručené 19.01.2015. Oboznámenie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu 14.02.2015. Odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 03.02.2015 žalobca prevzal 19.02.2015, t.j. oboznámenie s výsledkami vyrubovacieho konania žalobca prevzal ešte pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane zo dňa 03.02.2015. Navyše splnomocnení zástupcovia žalobcu boli oboznámení s priebehom a výsledkami daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. K námietke týkajúcej sa výziev na súčinnosť zaslaných správcom dane spoločnostiam uvedeným v Protokole žalovaný uviedol, že predmetné výzvy správca dane zasielal v súlade s Daňovým poriadkom, tieto v protokole uviedol a vyhodnotil aj vo svojom rozhodnutí. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal správcom dane neuznané odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa REK s.r.o., pričom poukázal na výpoveď svedkov W. Y., H. S. a H.. B. Q. a vyslovil nesúhlas so záverom žalovaného, že nepredložil dôkazy o tom, že zdaniteľný obchod deklarovaný preverovanými faktúrami sa uskutočnil, žalovaný uviedol, že správca dane preveroval, či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane z deklarovaného nákupu tovaru v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pričom umožnil žalobcovi preukázať preverované fakturované plnenia. Vo vyrubovacom konaní pri ústnom pojednávaní dňa 08.07.2014 vyzval splnomocneného zástupcu žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by mali vplyv na správne určenie dane a na predloženie dôkazov k preverovaným dodávateľským faktúram, na základe ktorých správca dane neuznal odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Splnomocnený zástupca žalobcu navrhol opakovane vypočuť svedka W. Y., bývalého konateľa spoločnosti REK, ktorý bol správcom dane vypočutý aj v predchádzajúcom konaní a navrhol vypočuť aj ďalších svedkov. Správca dane žiadosti žalobcu vyhovel a vo vyrubovacom konaní opakovane vypočul svedka W. Y., ako aj ďalších svedkov, ktorých splnomocnený zástupca žalobcu navrhol. Ani opakovaným vypočutím svedka W. Y. a ostatných svedkov neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalobca tovar deklarovaný preverovanými dodávateľskými faktúrami aj reálne nadobudol od deklarovaného dodávateľa REK s.r.o., čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa REK s.r.o. v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH a tým žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane z preverovaných dodávateľských faktúr. Žalobca uviedol iba všeobecné tvrdenia bez konkrétneho dôkazu o dodávke tovaru, neodstránil pochybnosti o dodávateľovi, a teda nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, resp. dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou na faktúre uvedenou. Žalobca v rámci dokazovania predložil dodávateľské faktúry, dodacie listy od deklarovaného dodávateľa REK s.r.o., čím preukazoval realizáciu deklarovaného zdaniteľného obchodu a splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle ustanovení Zákona o DPH. Správca dane vypočul ako svedka dodávateľa, vykonal miestne zisťovanie na píle žalobcu. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol pre žalobcu dodaný práve dodávateľom REK s.r.o. uvedeným na preverovaných dodávateľských faktúrach. Správca dane pri preverovaní skutočností týkajúcich sa dodávateľských faktúr, ktoré prijal žalobca v zdaňovacom období apríl 2012 od deklarovaného dodávateľa REK s.r.o. postupoval v súlade s § 24 ods. 4 Zákona o DPH. V daňovom konaní platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, správca dane iba prejednáva dôkazy predložené žalobcom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu (§ 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku). Zistenia správcu dane týkajúce sa dodávateľa REK s.r.o. vedú k pochybnostiam o dodaní deklarovaného tovaru práve týmto dodávateľom a tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť. Dôkazné bremeno znáša žalobca k všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazná povinnosť nie je pre žalobcu iba povinnosťou, ale aj právom, ktoré žalobca nevyužil, keďže nepredložil také dôkazy, ktorými by vierohodne a jednoznačne preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovaných faktúrach. Tejto povinnosti sa nemôže žalobca zbaviť iba predložením faktúry, prípadne dokladom o jej úhrade a tvrdením, že k dodaniu tovaru, resp. služby došlo. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESD C-342/87, v zmysle ktorého zmienka o dani zodpovedajúcej dodávke tovaru a služieb je náležitosťou faktúry, od ktorej sa odvíja právo odpočtu. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sž-o-KS 262/2004, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Žalovaný poukázal aj na závery rozsudku Súdneho dvora C-80/11 a C-142/11, v zmysle ktorého tým, že si žalobca splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry s prílohami, dodacie listy, prípadne ďalšie, neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnené oslobodenie od dane a odpočítanie dane, pretože nestačí byť len držiteľom takýchto listinných dôkazov a tieto predložiť daňovým orgánom, ale je potrebné preukázať aj obsah skutočností uvedených v týchto listinách. Žalovaný uzavrel, že žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania dane ustanovené v § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH boli splnené, a preto postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane z preverovanej dodávateľskej faktúry, bol podľa žalovaného v súlade s citovaným ustanovením Zákona o DPH. Žalovaný s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že spĺňa zákonom stanovené podmienky podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, a preto nemôže byť posúdené ako nezákonné, arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, ako tvrdí žalobca. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil potom, čo oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu 21.04.2016, keďže boli splnené podmienky podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. (žalobca i žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverenia zo dňa 18.09.2012 vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie január až máj 2012. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené 21.09.2012. Dňa 24.10.2012 správca dane spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo začatie daňovej kontroly. V zápisnici bol žalobca poučený o svojich právach a povinnostiach v zmysle § 45 Daňového poriadku. Z predmetnej zápisnice vyplýva zoznam listín a dokladov odovzdaných žalobcom správcovi dane, okrem iného došlé a odovzdané faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Správca dane požiadal 12.11.2012 o preverenie informácii týkajúcich sa žalobcu prostredníctvom MVI, pričom žiadosť o MVI do Maďarska bola zaslaná 27.11.2012. Dňa 20.11.2012 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo vyjadrenie žalobcu k skutočnostiam, ktoré sa týkali výkonu daňovej kontroly, okrem iného okolností jeho podnikania. Žalobca uviedol, že obchodoval s drevom a potravinami, poskytoval služby - ťažbu dreva pre urbárske lesné spoločnosti, prenájom motorových vozidiel a budov - skladov. Ku faktúram od dodávateľa REK s.r.o. Lučenec č. 03042012, č. 06042012, č. 07042012 a č. 08042012 (ďalej aj „faktúry za mesiac apríl 2012“) sa nevyjadril. Dňa 20.02.2013 bola správcovi dane doručená čiastočná odpoveď na MVI s tým, že u preverovaného subjektu prebieha kontrola. Z fotokópie faktúry č. 03042012 zo 14.04.2012 vyplýva, že dodávateľ REK s.r.o., Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku listnatej vlákniny 35,289 m3, jednotková cena 38,- Eur, spolu za cenu 1 340,98, plus 20 % DPH 268,20 Eur, t.j. spolu sumu 1 609,18 Eur. Faktúra bola opatrená pečiatkou dodávateľa REK s.r.o. Lučenec a podpisom. Na faktúre je uvedené, že slúži zároveň ako dodací list. Na faktúre nie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom (žalobcom). Z fotokópie faktúry č. 07042012 z 25.04.2012 vyplýva, že dodávateľ REK s.r.o., Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku dubovej guľatiny 127,280 m3, jednotková cena 100,- Eur za cenu 12 728,- Eur bez DPH, plus 20 % DPH 2 545,60 Eur, t.j. spolu sumu 15 273,60 Eur. Faktúra je opatrená pečiatkou dodávateľa REK s.r.o. Lučenec. Na faktúre je uvedené, že slúži zároveň ako dodací list. Na faktúre nie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom (žalobcom). Z fotokópie faktúry č. 04042012 z 15.04.2012 vyplýva, že dodávateľ REK s.r.o., Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku kálaného palivového dreva 120 paliet, jednotková cena 73,- Eur za cenu 8 760,- Eur bez DPH, plus 20 % DPH 1 752,- Eur, t.j. spolu sumu 10 512,- Eur. Faktúra je opatrená pečiatkou dodávateľa REK s.r.o. Lučenec. Na faktúre je uvedené, že slúži zároveň ako dodací list. Na faktúre nie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom (žalobcom). Z fotokópie faktúry č. 08042012 z 30.04.2012 vyplýva, že dodávateľ REK s.r.o., Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku kálaného palivového dreva 120 paliet, jednotková cena 74,- Eur za cenu 8 288,- Eur bez DPH, plus 20 % DPH 1 657,60 Eur, t.j. spolu sumu 9 945,60 Eur. Na faktúre je uvedené, že slúži zároveň ako dodací list. K faktúre sú pripojené fotokópie 3 dodacích listov: dodací list z 20.04.2012 bez označenia dodávateľa a odberateľa, druh tovaru - kálance spolu 24 ks, opatrený podpisom, bez pečiatky odberateľa a dodávateľa, bez potvrdenia prevzatia tovaru odberateľom; dodací list z 26.04.2012, odberateľ Q. S., Q., dodávateľ REK s.r.o. Lučenec, miesto určenia Lučenec, druh tovaru - listnaté kálané drevo 58 paliet, opatrený pečiatkou REK s.r.o. Lučenec (dodávateľ) a podpisom, bez potvrdenia prevzatia tovaru odberateľom; dodací list z 30.04.2012, odberateľ Q. S., Q., dodávateľ REK s.r.o. Lučenec, miesto určenia Lučenec, druh tovaru - kálané drevo 30 paliet, opatrený pečiatkou a podpisom dodávateľa, bez potvrdenia prevzatia tovaru odberateľom. Dňa 26.03.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu - Píla Málinec, o čom správca dane spísal zápisnicu, z ktorej vyplýva, že v priestore prevádzky žalobcu sa nachádzali o.i. píly na spracovanie dreva, úpravárenské stroje, hydraulické ruky umiestnené na vozidlách, nakúpené drevo, guľatina, vláknina, kálané palivové drevo v paletách, pryzmy. V ten istý deň bolo vykonané miestne zisťovanie za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov žalobcu v sídle Urbárskej lesnej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Málinec, o čom bola spísaná zápisnica. Dňa 26.04.2013 bolo obdobne vykonané miestne zisťovanie u obchodného partnera žalobcu BUČINA DDD, s.r.o., o čom bola vyhotovená zápisnica. V administratívnom spise sa nachádzajú žalobcom predložené fotokópie dohôd o pracovnej činnosti uzatvorených medzi žalobcom a fyzickými osobami vykonávajúcimi dohodnuté činnosti (vodič, pomocné práce pri pílení a ukladaní dreva a pod.). Podľa Zápisnice z 02.05.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie aj v Urbárskej spoločnosti - pozemkovom spoločenstve Ozdín. Následne správca dane predvolal ako svedka W. Y., pričom o termíne ústneho pojednávania písomne upovedomil žalobcu. V administratívnom spise sa nachádza Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601403/3862651/2013/StrM z 20.08.2013 o vypočutí svedka W. Y., ktorý sa vyjadril ako konateľ spoločnosti REK s.r.o. k obchodovaniu so žalobcom v období január až november 2011 a január až október 2012. Z výpovede svedka vyplýva, že o.i. v apríli 2012 vystavil faktúru č. 03042012 zo 14.04.2012, predmet fakturácie listnatá vláknina 35,289 m3 v celkovej sume 1 609,18 Eur (z toho DPH 268,20 Eur), faktúru č. 04042012 z 15.04.2012, predmet fakturácie - kálané palivové drevo 120 paliet v celkovej sume 10.512,- Eur (z toho DPH 1 752,- Eur), faktúru č. 07042012 z 25.04.2012, predmet fakturácie - dubová guľatina 127,28 m3 v celkovej sume 15 273,60 Eur, z toho 2 545,60 Eur a faktúra č. 08042012 z 30.04.2012, predmet fakturácie - kálané palivové drevo 112 paliet v celkovej sume 9 945,60 Eur (z toho DPH 1 657,60 Eur). Podľa vyjadrenia svedka dodávateľmi spoločnosti REK s.r.o. boli rôzne spoločnosti. Pôvod tovaru nevedel uviesť. Nemal už žiadne doklady spoločnosti REK s.r.o., pretože všetky odovzdal novému konateľovi F. F. z I.. Spoločnosť REK s.r.o. nemala žiadne motorové vozidlá, prepravu vykonával vždy niekto iný, buď dodávatelia, alebo prepravu zabezpečil p. Y.. Guľatina mohla byť prevezená priamo odberateľom spoločnosti REK s.r.o. Nevedel presne uviesť miesto a osoby prítomné pri nákupe tovaru, nakoľko už nemá doklady. Tovar bol odovzdávaný na píle v Lučenci, alebo si ho odberateľ prevzal priamo u dodávateľa spoločnosti REK s.r.o. V rokoch 2011 až 2012 mala spoločnosť zamestnancov, pri nakladaní tovaru na píle bol prítomný šofér odberateľa, alebo p. Y., alebo jeho zamestnanec, ktorý mu oznámil, aké množstvo sa naložilo a on vystavil doklady. Meno a identifikačné údaje vodiča nevie uviesť. Typ a ev. č. vozidla bolo uvedené na dodacom liste. Zmluvy neuzatvoril žiadne, obchody a ceny za tovar boli uzatvárané na základe ústnej dohody. Potvrdil, že faktúry vystavil a podpísal sám. Doklady odovzdal novému konateľovi p. F., niektoré doklady sú na Daňovom úrade Zvolen. Následne správca dane rozhodnutím č. 9601403/5/3918380/2013/StrM zo dňa 23.08.2013 prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o MVI za účelom preverenia zdaniteľných plnení uskutočnených daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože výsledky tohto preverenia majú vplyv na správne určenie dane. Daňová kontrola bola prerušená od 02.09.2013 do prijatia odpovede z MVI správcovi dane. Predmetné rozhodnutie o prerušení konania bolo žalobcovi doručené 30.08.2013. Správcovi dane bola dňa 15.11.2013 doručená odpoveď na MVI vo vzťahu k maďarskému daňovému subjektu STORM SUN Kft. správca dane podaním z 20.11.2013, doručeným zástupcovi žalobcu 26.11.2013, oznámil, že dôvody pre prerušenie daňovej kontroly pominuli dňom 15.11.2013 a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly začatej 24.10.2012. Správca dane následne predvolal žalobcu podaním z 27.12.2013 na ústne pojednávanie vo veci oboznámenia žalobcu s výsledkom kontrolných zistení v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január až máj 2012 na deň 13.01.2014. Z ústneho pojednávania bola dňa 13.01.2014 vyhotovená zápisnica, z ktorej vyplýva, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu február 2012 bol žalobca okrem iného oboznámený s obsahom výpovede W. Y., konateľa spoločnosti REK s.r.o. (v kontrolovanom zdaňovacom období), ktorý bol vypočutý ako svedok, pričom predmetného výsluchu sa žalobca zúčastnil, avšak svedkovi nepoložil žiadne otázky. Žalobca do zápisnice uviedol, že s obsahom zápisnice nesúhlasí, postup správcu dane považoval za rozporný s platnou legislatívou. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 9601403/5/106928/2014/StrM zo dňa 13.01.2014 (ďalej aj „Protokol“), ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole osobne prevzal 13.01.2014 splnomocnený zástupca žalobcu H.. O. J.. Z Protokolu vyplýva, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2012 správca dane zistil, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov vyfakturovaných faktúrami č. 03042012 zo 14.04.2012, č. 04042012 z 15.04.2012, č. 07042012 z 25.04.2012 a č. 08042012 z 30.04.2012 dodávateľom REK s.r.o. Lučenec, z ktorých si v zdaňovacom období apríl 2012 odpočítal žalobca DPH vo výške 6 223,40 Eur, pričom správca dane poukázal na zistenia vyplývajúce zo svedeckej výpovede W. Y. z 20.08.2013. Správca dane uviedol, že neuznal odpočet dane z uvedených faktúr, pretože v daňovej kontrole neboli preukázané relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od dodávateľa. Konateľ spoločnosti REK s.r.o. W. Y. ako svedok potvrdil zdaniteľné obchody ústne, ale nepredložil žiadne dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov, pretože tieto mal odovzdať novému konateľovi, ktorý so správcom dane nespolupracuje a doklady zhoreli. Uvedené skutočnosti zistil správca dane z dokladov a spisu z daňovej kontroly spoločnosti REK s.r.o. Z uvedeného spisu vyplýva, že spoločnosť REK s.r.o. nepreberá zásielky, na adrese sídla je nekontaktná, v mieste sídla nie je spoločnosť označená. Od 11.11.2012 spoločnosť REK s.r.o. zmenila konateľa, nový konateľ p. F. so správcom dane nespolupracuje, účtovné doklady za júl až október 2012 zhoreli. Správca dane vyvodil, že žalobca nepreukázal relevantné dôkazy o reálnosti zdaniteľných obchodov so spoločnosťou REK s.r.o., nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov so spoločnosťou REK s.r.o. v zmysle § 8 ods. 1 Zákona o DPH. Z úradného záznamu vyhotoveného správcom dane 05.02.2014 vyplýva, že žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly v stanovenej lehote (do 03.02.2014) nevyjadril. Správca dane vydal dňa 10.02.2014 rozhodnutie č. 9601403/5/519204/2014/StrM, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6 223,40 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane z titulu nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej aj Zákon o DPH). Proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 1100301/1/225310/2014/4989 zo dňa 13.05.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane nedodržal zákonnú ročnú lehotu na výkon daňovej kontroly stanovenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Predmetná daňová kontrola bola začatá 24.10.2012, ukončená mala byť 07.01.2014, avšak bola ukončená až 13.01.2014, čím bola zákonná lehota na výkon daňovej kontroly prekročená, a to aj pri zohľadnení prerušenia daňovej kontroly v čase od 02.09.2013 do 15.11.2013. Správca dane následne vykonal dňa 08.07.2014 ústne pojednávanie, z ktorého vyhotovil zápisnicu. Zo zápisnice vyplýva, že správca dane oznámil žalobcovi, že v dôsledku vydaného zrušovacieho rozhodnutia žalovaným sa začalo vyrubovacie konanie a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov k označeným faktúram, konkrétne vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2012 k faktúram za mesiac apríl a to v lehote 15 dní. Zástupca žalobcu do zápisnice vyjadril nesúhlas so začatím vyrubovacieho konania, pretože nie je dôvodné, keďže Protokol o daňovej kontrole nezákonným postupom správcu dane (prekročením ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly) nadobudol povahu nezákonne získaného prostriedku. Správca dane listom z 18.07.2014 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty vo vyrubovacom konaní, s čím žalovaný súhlasil listom doručeným správcovi dane 06.08.2014, o čom správca dane upovedomil žalobcu. Zo zápisnice z 08.09.2014 vyplýva, že zástupca žalobcu predložil správcovi dane dôkazy k sporným faktúram za mesiac apríl 2012. Zo zápisnice z 08.09.2014 vyplýva, že zástupca žalobcu predložil správcovi dane dôkazy k sporným faktúram za mesiac apríl 2012 na USB (príjemky na sklad a skladové karty, ako aj faktúry o následnom predaji tovaru pre spoločnosť DREVO BB EXPORT s.r.o. Správca dane predvolal na výsluch svedkov: H.. B. Q., U. M., H. S., V. Q., Q. Q. a W. Y., o čom upovedomil písomne žalobcu. Zo zápisnice z 30.09.2014 vyplýva, že zástupca žalobcu predložil správcovi dane dôkazy na USB, okrem iného čestné prehlásenie B. O. o tom, že v zdaňovacom období 2011 vykonával obchodnú činnosť so žalobcom, ako aj mailovú komunikáciu žalobcu so spoločnosťou KEVOLA s.r.o. z marca 2012 ohľadne dodávok kálaného dreva a pryziem. V administratívnom spise sa nachádzajú zápisnice o výsluchu predvolaných svedkov. Vo vzťahu k faktúram týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia apríl 2012 nemajú výpovede svedkov žiadnu vypovedaciu hodnotu. Žalobca 20.11.2014 navrhol vo vyrubovacom konaní vypočuť ako svedkov W. Y. a B. O., ktorí boli správcom dane predvolaní na pojednávanie, o čom bol žalobca písomne upovedomený. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 22.12.2014 o výsluchu svedka W. Y. vyplýva, že svedok sa vyjadril k miestu svojho podnikania a spôsobu svojho vykonávania podnikateľskej činnosti. Potvrdil, že vyššie uvedené faktúry za mesiac apríl 2012 aj dodacie listy vystavil, podpísal, tovar bol dodaný, ako je uvedené na faktúrach a dodacích listoch. Dodávateľov dreva si nepamätal, všetko malo byť uvedené na dokladoch, ktoré by mali byť na Daňovom úrade Zvolen, kde prebiehajú daňové kontroly. Uviedol, že okrem spoločnosti KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. mala spoločnosť REK s.r.o. aj iných dodávateľov dreva a drevnej hmoty. Zamestnanci správcu dane podľa svedka vykonali u neho miestne zisťovania a videli chod píly, ako aj tovar, materiál, hotové výrobky. Svedok B. O. sa na výsluch nedostavil. V administratívnom spise sa nachádza fotokópia dokumentov poskytnutých z PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica - výsluchy svedka F. F., ktorý sa vyjadril k okolnostiam súvisiacim z výkonom obchodnej činnosti a prevodu obchodných podielov spoločnosti REK s.r.o. Doklady, ktoré mu odovzdal W. Y. (asi za júl až september 2012) zhoreli. Z výpovede svedka vyplýva, že na neho bola prepísaná spoločnosť REK s.r.o. Žiadne doklady od spoločnosti REK s.r.o. však nemá, nevedel, aký majetok nadobudol kúpou spoločnosti. Správca dane podaním z 28.01.2015 doručeným zástupcovi žalobcu 14.02.2015 oboznámil žalobcu s výsledkom vyrubovacieho konania. Správca dane následne 03.02.2015 vydal rozhodnutie č. 9601403/5/258977/2015/StrM (prvostupňové rozhodnutie správcu dane), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 6 223,40 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že u žalobcu ako platiteľa DPH vykonal daňovú kontrolu okrem iného za zdaňovacie obdobie apríl 2012, vydal rozhodnutie z 10.02.2014, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH vo výške 6 223,40 Eur, ktoré rozhodnutie žalovaný rozhodnutím z 13.05.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie. Správca dane následne pokračoval v konaní vo veci vyrubenia DPH a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov k dodávateľskej faktúre, na základe ktorej mu správca dane neuznal odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Žalobca navrhol vo vyrubovacom konaní vypočuť svedka W. Y., konateľa spoločnosti REK s.r.o., ktorého správca dane vypočul do zápisnice dňa 22.12.2014. Správca dane konštatoval, že vo vyrubovacom konaní neboli preukázané nové skutočnosti zakladajúce zmeny oproti daňovej kontrole a písomne oboznámil žalobcu s výsledkom vyrubovacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na skutočnosti zistené daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012, počas ktorej správca dane preveroval predložené doklady a zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2012 odpočítal DPH vo výške 6 223,40 Eur z tovaru fakturovaného dodávateľskými faktúrami od dodávateľa REK s.r.o., Lučenec (faktúry č. 03042012 zo 14.04.2012, č. 04042012 z 15.04.2012, č. 07042012 z 25.04.2012 a č. 08042012 z 30.04.2012), ktorý nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Poukázal na to, že počas daňovej kontroly vypočul ako svedka W. Y., bývalého konateľa REK s.r.o. Lučenec, pričom poukázal na obsah výpovede svedka uvedený v zápisnici z 20.08.2013 a 22.12.2014, z ktorých zistil, že spoločnosť REK s.r.o. obchodovala v mesiaci apríl 2012 so žalobcom, svedok potvrdil, že vystavil predmetné faktúry za mesiac apríl 2012, tieto podpísal a vystavil aj dodacie listy. Nevedel presne uviesť, od koho drevo a drevnú hmotu zakúpil, vyjadril sa k priebehu a realizácii dodávok. Zmluvy neboli uzavreté písomne, nemal k dispozícii žiadne doklady, tieto mal odovzdať novému konateľovi p. F. pri prepise firmy. Niektoré doklady mal odovzdať Daňovému úradu Zvolen k daňovej kontrole. Správca dane však preverovaním zistil, že uvedené doklady sa na Daňovom úrade Zvolen nenachádzajú, kontroly už boli ukončené. Správca dane z informácií poskytnutých Daňovým úradom Zvolen ďalej zistil, že najväčším obchodným partnerom a dodávateľom dreva a drevnej hmoty mala byť spoločnosť KEVOLA s.r.o. Šahy. Správca dane na základe návrhu žalobcu vypočul ako svedka B. O., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o., ktorý sa na výsluch nedostavil. Správca dane však svedka B. O. vypočul už 25.06.2013 za prítomnosti žalobcu, ktorý mu nepoložil žiadne otázky. Žalobca vo vyrubovacom konaní predložil k faktúram za mesiac apríl 2012 príjemky a skladové karty, ktoré správca dane považoval za formálne vystavené. Rovnako faktúry o následnom predaji dreva a drevnej hmoty pre spoločnosť DREVO- BB-EXPORT s.r.o., kde je jediným spoločníkom a konateľom žalobca, správca dane nepovažoval za relevantné dôkazy. Správca dane dôkazy predložené žalobcom vyhodnotil tak, že existencia personálne prepojených subjektov umožnila vznik umelej situácie za účelom odpočítania dane, a preto preveroval, či bola naplnená ekonomická podstata obchodných transakcií. Poukázal na výsluch svedka H.. Q., ktorý pracuje pre spoločnosť BUČINA DDD s.r.o., ktorý potvrdil, že so žalobcom obchodovali, opísal priebeh vykládky dreva. K pôvodu dreva sa vyjadril, že by mohlo pochádzať z urbárov v okolí Málinca. Svedok sa však nevyjadril k jednotlivým faktúram, podal len všeobecné informácie o chode spoločnosti. Žalobca však nepreukázal spôsob nadobudnutia dreva a drevnej hmoty, ktorej ďalším odberateľom bola spoločnosť BUČINA DDD s.r.o. Zvolen. Správca dane konštatoval, že žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ani že fakturovaný tovar bol žalobcovi dodaný spoločnosťou REK s.r.o. Existencia faktúr nie je dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu v zmysle § 8 Zákona o DPH. Z preverovania prostredníctvom Daňového úradu Zvolen správca dane zistil, že spoločnosť REK s.r.o. je nekontaktná, zmenila konateľa, p. F. so správcom dane nespolupracuje, nemá žiadne doklady spoločnosti REK s.r.o., čo vyplýva z výpovede p. F. pre OČTK (zápisnica o výsluchu svedka z 23.11.2012). Správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov so spoločnosťou REK s.r.o. Lučenec predložením dôkazov o tom, že zdaniteľné obchody deklarované faktúrami za apríl 2012 sa uskutočnili, že tovar reálne nadobudol od dodávateľa REK s.r.o. a došlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. 1 Zákona o DPH). Tým žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH, a preto mu správca dane nepriznal nárok na odpočet. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.05.2015 tak, že rozhodnutie správcu dane z 03.02.2015 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, na vydané prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo žalovaným zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že správca dane na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu pokračoval vo vyrubovacom konaní, v ktorom správca dane vykonal dokazovanie, vypočul svedka (W. Y.), o výsledku vyrubovacieho konania správca dane oboznámil žalobcu písomne a na základe zistení v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní vydal správca dane nové rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca si v predmetnom období odpočítal daň z dodávateľských faktúr č. 03042012, č. 04042012, č. 07042012 a č. 08042012 od dodávateľa REK s.r.o. Lučenec, predmetom fakturácie boli listnatá vláknina, kálané palivové drevo a dubová guľatina. Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočtu dane a dokazovanie vykonané správcom dane počas daňovej kontroly. Správca dane zdaniteľný obchod deklarovaný predmetnou faktúrou preveroval u dodávateľa, pričom ako svedka vypočul W. Y., bývalého konateľa spoločnosti REK s.r.o. Poukázal na obsah jeho výpovedí z 20.08.2013 a 22.12.2014. Ďalej poukázal na zistenia získané prostredníctvom dožiadaného správcu dane, ako aj zo spisu daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti REK s.r.o. Lučenec. Pri výkone daňovej kontroly správca dane využil informácie a zistenia PPZ Banská Bystrica týkajúce sa spoločnosti REK s.r.o. a to výsluchu svedka F. F. a poukázal na obsah jeho výpovede. Uvedený výsluch bol vykonaný policajnými orgánmi. Ďalej poukázal na výsluch svedka H.. Š. Q., ktorý však nepotvrdil nadobudnutie deklarovaného tovaru žalobcom od dodávateľa REK s.r.o. Žalovaný následne poukázal na priebeh vyrubovacieho konania a konštatoval, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a prvostupňové rozhodnutie správcu dane považoval za zákonné. Vo vzťahu k námietke žalobcu o prekročení zákonnej lehoty na výkon predmetnej daňovej kontroly v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že daňová kontrola začala 24.10.2012, mala byť ukončená 07.01.2014, avšak správca dane ju ukončil až 13.01.2014 doručením Protokolu z daňovej kontroly žalobcovi, a teda aj pri zohľadnení jej prerušenia (od 02.09.2013 do 15.11.2013) nebola pri daňovej kontrole dodržaná zákonná ročná lehota, s čím sa už vysporiadal žalovaný aj v predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 13.05.2014, v dôsledku čoho už zrušil rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že správca dane v súlade s § 61 ods. 1 Daňového poriadku vydal rozhodnutie z 23.08.2013 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o MVI a to od 02.09.2013 do 15.11.2013, kedy pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, čo písomne oznámil žalobcovi. Poukázal na to, že správca dane už 27.11.2012 zaslal žiadosť o MVI, t.j. 1 mesiac po začatí daňovej kontroly, avšak z dôvodu potreby vykonávania nevyhnutných úkonov potrebných pre výkon daňovej kontroly táto nebola prerušená a prerušená bola až z dôvodu, že odpoveď na MVI neprichádzala. Hneď po doručení odpovede z MVI 15.11.2013 správca dane v prerušenej daňovej kontrole pokračoval. Žalovaný uzavrel, že daňová kontrola nebola prerušená účelovo. K námietke žalobcu, že správca dane začal vyrubovacie konanie neoprávnene v rozpore s § 68 ods. 1 Daňového poriadku, pretože Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou bol žalobcovi doručený po uplynutí zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, a teda nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, pričom túto vadu nie je možné odstrániť vo vyrubovacom konaní, žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola zákonne začatá, a preto nemožno tvrdiť, že nebola začatá a vykonaná a správca dane ju musel ukončiť vyhotovením a doručením Protokolu, a to aj napriek tomu, že nebola dodržaná lehota na jej vykonanie. Poukázal na § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, podľa ktorého je daňová kontrola ukončená dňom doručenia Protokolu. Následne podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku nasledujúci deň po doručení Protokolu s výzvou začalo vyrubovacie konanie, ktoré musí byť podľa žalovaného ukončené a to vydaním rozhodnutia. Zrušujúcim rozhodnutím z 10.02.2014 podľa žalovaného odvolací orgán vrátil správcu dane do vyrubovacieho konania, preto bol správca dane povinný konať a rozhodnúť. Protokol z daňovej kontroly, keďže nebola ukončená v zákonnej lehote, nebol podkladom pre vydanie nového rozhodnutia správcu dane, správca dane sa ani na Protokol neodvoláva. Správca dane podľa žalovaného vo vyrubovacom konaní doplnil existujúce dôkazy, vykonal preverenia a výpovede svedkov, vyhodnotil všetky dôkazy a o výsledku vyrubovacieho konania oboznámil žalobcu. Podľa žalovaného správca dane teda vo vyrubovacom konaní odstránil vadu konania (prekročenie maximálnej dĺžky konania daňovej kontroly) tak, že Protokol z predmetnej daňovej kontroly nebol použitý ako dôkaz vo vyrubovacom konaní a nebol podkladom pre nové rozhodnutie. Podkladom pre nové rozhodnutie boli podľa žalovaného zákonne získané dôkazy v daňovej kontrole a dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Vyslovil názor, že všetky dôkazy uvedené v Protokole boli získané v zákonnej jednoročnej lehote, a preto ich správca dane mohol použiť ako dôkazy vo vyrubovacom konaní a nemožno ich považovať za nezákonné. Žalovaný sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj s ďalšími odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný uzavrel, že na základe preverovaní pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané, že tovar deklarovaný preverovanými dodávateľskými faktúrami, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, bol reálne dodaný dodávateľom REK s.r.o. pre žalobcu, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa REK s.r.o. v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH a žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane z preverovanej dodávateľskej faktúry. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru uvedeným dodávateľom. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a v rámci dokazovania postupoval v zmysle Daňového poriadku a zistený skutkový stav posudzoval v zmysle Zákona o DPH. Poukázal na podmienky stanovené v Zákone o DPH na vznik práva na odpočítanie dane, ako aj na postup podľa § 24 Daňového poriadku, pričom správca dane bol oprávnený použiť všetky dôkazy získané v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, t.j. aj zápisnice o výsluchu svedkov získané PPZ. Dôkazné bremeno znáša žalobca a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia ESD C-342/87, C-454/98 a C-73/06 a na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že preverovaním deklarovaného zdaniteľného obchodu u deklarovaného dodávateľa REK s.r.o. správca dane spochybnil reálne dodanie preverovaného tovaru deklarovaným dodávateľom pre žalobcu. Žalobca teda vierohodným spôsobom nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH, a preto postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane bol v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH v znení zák. č. 331/2011 Z.z. ( ďalej len „Zákon o DPH“) dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Podľa § 71 Zákona o DPH (1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. (2) Faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia. Podľa § 45 ods. 2 písm. d), e) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 46 ods. 1, 8, 9, 10 Daňového poriadku (1) daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5, 6 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. (6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom. Podľa § 68 ods. 1, 6 Daňového poriadku (1) ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Žalobca podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly (na DPH za zdaňovacie obdobie január až máj 2012) postupoval v rozpore so zákonom (Daňovým poriadkom) a porušil základnú zásadu daňového konania - zásadu zákonnosti. Predovšetkým namietal prekročenie zákonom stanovenej lehoty na výkon daňovej kontroly, pričom žalobca neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, v dôsledku čoho protokol z daňovej kontroly tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, a preto bolo celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole, je rovnako nezákonné. Ďalej namietal, že zákon bol porušený aj v súvislosti s prerušením daňovej kontroly. Namietal zároveň, že správca dane začal vyrubovacie konanie v rozpore s ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku a pokiaľ je zákonom ustanovené ukončenie daňovej kontroly dňom doručenia protokolu, pričom v preskúmavanom prípade sa jedná o protokol, ktorý má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, nemožno považovať za zákonný výklad žalovaného, že k ukončeniu daňovej kontroly došlo a mohlo začať vyrubovacie konanie dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou. Pokiaľ žalobca namietal, že daňová kontrola bola nezákonná, nakoľko nebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly, súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú. Daňová kontrola začala dňa 24.10.2012, t.j. v deň uvedený v Oznámení o daňovej kontrole (a súčasne v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly) v zmysle § 46 ods. 2 Daňového poriadku. V zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. Zákonnosť trvania daňovej kontroly v predmetnom daňovom konaní bola posúdená žalovaným už v rozhodnutí č. 1100301/1/225300/2014/4989 zo dňa 13.05.2014, ktorým žalovaný prvé vydané rozhodnutie správcu dane zo dňa 10.02.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, pričom v predmetnom rozhodnutí žalovaný sám konštatoval nezákonnosť daňovej kontroly, keď uviedol, že „...námietka týkajúca sa nedodržania zákonnej ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly uvedená v ust. § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z.z. je oprávnená. Správca dane začal predmetnú daňovú kontrolu dňa 24.10.2012, mal ju ukončiť dňa 07.01.2014 a ukončil ju až dňa 13.01.2014, čím prekročil zákonnú ročnú lehotu na výkon predmetnej daňovej kontroly, a to aj pri zohľadnení prerušenia predmetnej daňovej kontroly, ktorá bola odo dňa 02.09.2013 do 15.11.2013“. Z uvedeného vyplýva, že sám žalovaný konštatoval, že správca dane nerešpektoval zákonom stanovenú maximálnu dĺžku konania daňovej kontroly, čím správca dane porušil ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje (zhodne so žalobcom) na Nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, v ktorom konštatoval: „ak teda daňový úrad v sťažovateľom prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ust. § 30a ods. 7 Zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 prvá veta Zákona o správe daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné“. V preskúmavanom prípade daňová kontrola začala v zmysle § 46 ods. 2 Daňového poriadku dňa 24.10.2012, rozhodnutím zo dňa 23.08.2013 vydaným s poukazom na § 61 Daňového poriadku bola prerušená v čase od 02.09.2013 do 15.11.2013, pričom v zmysle § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sa v zmysle § 46 ods. 10 veta druhá Daňového poriadku primerane použije aj na prerušenie daňovej kontroly, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, a teda aj pri zohľadnení prerušenia konania, mala byť daňová kontrola v preskúmavanom prípade ukončená 07.01.2014. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že Protokol z daňovej kontroly bol zástupcovi žalobcu osobne doručený 13.01.2014. Týmto dňom (dňom doručenia protokolu podľa ods. 8 [§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku]) bola daňová kontrola ukončená. Z uvedeného nesporne vyplýva, že daňová kontrola bola ukončená 13.01.2014 (pričom trvala 371 dní), t.j. bola ukončená po uplynutí 1 ročnej zákonnej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku prekročenia zákonom stanovenej maximálnej doby trvania výkonu daňovej kontroly, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobca neposkytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť, daňová kontrola je nezákonná, protokol z tejto daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a pokiaľ rozhodnutie, ktoré je zavŕšením daňového konania vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly (a zachytených v protokole o tejto kontrole), je potrebné považovať ho za nezákonné. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k námietku žalobcu o nezákonnom prerušení daňovej kontroly uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január až máj 2012 preveroval skutočnosti rozhodné pre zistenie správnej výšky dane a z tohto dôvodu požiadal o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) prostredníctvom príslušných orgánov Maďarskej republiky dňa 27.11.2012, avšak vzhľadom na to, že dožiadaný orgán správcovi dane požadované informácie v požadovanom rozsahu neposkytol v primeranej lehote, rozhodnutím zo dňa 23.08.2013 správca dane prerušil daňovú kontrolu s poukazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia (preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia v Maďarsku postupom medzinárodnej výmeny informácií). Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 30.08.2013. Účinky prerušenia konania nastali dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, t.j. dňom 02.09.2013. Dôvodom prerušenia konania bola teda potreba získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu - medzinárodná výmena informácií - dožiadanie do Maďarska (za účelom preverenia obchodných transakcií medzi žalobcom a maďarským odberateľom STORM SUN Kft., t.j. informácií týkajúcich sa daňovou kontrolou preverovaného zdaňovacieho obdobia). Z administratívneho spisu vyplýva, že odpoveď na MVI bola správcovi dane doručená 15.11.2013. Uvedeným dňom teda pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola u žalobcu na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 23.08.2013 prerušená, a preto správca dane dňom 15.11.2013 pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Túto skutočnosť správca dane v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku oznámil žalobcovi listom zo dňa 20.11.2013, ktorý bol štatutárnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 26.11.2013. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená v čase od 02.09.2013 do 15.11.2013 v súlade s ust. § 61 Daňového poriadku. Bez ohľadu na vyššie uvedenú skutočnosť (že daňová kontrola bola prerušená v súlade so zákonom a to v období od 02.09.2013 do 15.11.2013, t.j. 73 dní), teda výkon daňovej kontroly prekročil zákonom stanovenú maximálnu ročnú lehotu trvania, resp. výkonu daňovej kontroly, a preto je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti. Správny orgán zaťažil daňové konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie správcu dane s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil. Na tomto závere nič nemení ani argumentácia žalobcu, že žalovaný (ani správca dane) sa v rozhodnutiach vydaných po zrušujúcom rozhodnutí neodvolávajú na Protokol o zisteniach z daňovej kontroly z 13.01.2014. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, i z prvostupňového rozhodnutia správcu dane totiž nesporne vyplýva, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach vychádzali zo zistení a dôkazov získaných počas nezákonnej daňovej kontroly a dôkazy získané počas tejto daňovej kontroly tvoria jeden z podkladov napadnutého rozhodnutia správcu dane i žalovaného, v dôsledku čoho bolo potrebné považovať napadnuté rozhodnutia za nezákonné. Rovnako nemá vplyv na záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) ani skutočnosť, že použité dôkazy z daňovej kontroly boli vykonané v lehote 1 roka od začatia daňovej kontroly. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného i správcu dane, vrátane postupu správnych orgánov aj z dôvodu, že správca dane začal vyrubovacie konanie neoprávnene a v rozpore s § 68 ods. 1 Daňového poriadku, s odôvodnením, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote a ak sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ daňová kontrola považuje za ukončenú dňom doručenia Protokolu, pričom tento má v preskúmavanom prípade povahu nezákonne získané dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, je nesprávny výklad žalovaného, že k ukončeniu daňovej kontroly došlo doručením Protokolu a následne na ďalší deň začalo vyrubovacie konanie. Súd uvedenú námietku žalobcu považoval za dôvodnú. Z postupu správcu dane i žalovaného v konaní vyplýva, že vychádzali z názoru, že napriek nezákonnosti daňovej kontroly je možné pokračovať vo vyrubovacom konaní, v tomto vykonať dokazovanie, resp. použiť dôkazy z (nezákonne) vykonanej daňovej kontroly a vydať rozhodnutie. Takýto právny názor žalovaného je nesprávny. Daňový poriadok v § 46 ods. 9 písm. a/ ustanovuje, že daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, pričom podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. V preskúmavanom prípade však ročná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly stanovená v § 46 ods. 10 Daňového poriadku nebola dodržaná, v dôsledku čoho Protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nie je možné použiť v daňovom konaní, a preto predmetný Protokol nemôže byť právnom skutočnosťou, ktorá by zakladala nejaké právne účinky, v tomto prípade účinok ukončenia daňovej kontroly a následne v deň nasledujúci po dni doručenia takéhoto Protokolu s výzvou začatie vyrubovacieho konania. Predpokladom začatia vyrubovacieho konania je totiž splnenie zákonom stanovených podmienok, t. j. daňová kontrola musí prebehnúť zákonne a musí byť ukončená v lehote ustanovenej zákonom (inak je nezákonná). Aj za predpokladu, že by k ukončeniu daňovej kontroly spôsobom stanoveným v § 46 ods. 10 Daňového poriadku (aj keď po uplynutí zákonnej lehoty) došlo, neznamená to, že by bola ukončená zákonným spôsobom. Pokiaľ však v danom prípade súd (a aj samotný žalovaný) konštatoval, že daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, resp. nebola ukončená v zákonom stanovenej ročnej lehote odo dňa jej začatia, nemohol nastať moment, keby bol mohlo začať vyrubovacie konanie a z uvedeného dôvodu následné úkony správcu dane, vrátane ním vydaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného, nie sú v súlade so zákonom. Dôkazy získané počas takejto daňovej kontroly vykonanej v rozpore so zákonom (pokiaľ ide o dĺžku jej trvania) nadobudli povahu nezákonných dôkazných prostriedkov a pokiaľ boli podkladom pre vydanie rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného, tieto rozhodnutia sú rovnako nezákonné. Pokiaľ žalovaný (aj správca dane) považoval doručenie Protokolu z nezákonne vykonanej daňovej kontroly za takú skutočnosť, ktorej účinkom je ukončenie daňovej kontroly a v dôsledku ktorej v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku začína, resp. začalo vyrubovacie konanie, takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ teda žalovaný (i správca dane) mal za to, že v rámci daňového konania bolo možné pokračovať vo vyrubovacom konaní a na základe dôkazov zabezpečených v priebehu nezákonne vykonanej daňovej kontroly a nezákonného vyrubovacieho konania, ktoré nadobudli povahu nezákonne získaných dôkazných prostriedkov a ktoré tvorili poklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) bolo možné vo veci rozhodnúť, vec nesprávne právne posúdil a zároveň zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (i rozhodnutia správcu dane). Súd z uvedeného dôvodu považoval predmetnú námietku žalobcu za dôvodnú, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného i správcu dane zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ O.s.p. Keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane bolo potrebné z vyššie uvedených dôvodov zrušiť, pretože už samotné námietky týkajúce sa nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, vrátane použitia dôkazov a zistení získaných, resp. vykonaných počas nezákonnej daňovej kontroly, ako aj nezákonnosti vyrubovacieho konania, boli spôsobilé napadnúť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, súd ďalšie v žalobe uplatnené námietky (námietka že sa žalobca nemohol vo vyrubovacom konaní vyjadriť k / svojim/ pripomienkam uvedeným v odvolaní, že nebol predvolaný na prerokovanie jeho pripomienok, že Protokol z daňovej kontroly nemá zákonom stanovené záležitosti, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie DPH a rozhodnutie je nepreskúmateľné) vyhodnotil ako bez právneho významu (námietka nezákonnosti daňovej kontroly a vyrubovacieho konania subsumuje ostatné dielčie námietky žalobcu), a preto sa nimi v odôvodnení podrobnejšie nezaoberal. Len pre úplnosť však súd uvádza, že tieto ďalšie námietky je možné považovať za nedôvodné. K námietke, že sa žalobca vo vyrubovacom konaní nemohol vyjadriť k pripomienkam, ktoré sám uviedol v odvolaní a nebol predvolaný na ich prerokovanie súd uvádza, že podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku správca dane s daňovým subjektom (žalobcom) prerokuje predložené pripomienky a dôkazy len v prípade, ak tieto boli predložené v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 Daňového poriadku. Keďže žalobca sa k zisteniam správcu dane uvedeným v Protokole z daňovej kontroly nevyjadril v lehote stanovenej vo výzve správcu dane v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku, správca dane nebol povinný postupovať podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Súd navyše poukazuje na to, že žalobca bol v priebehu vyrubovacieho konania oboznámený s postupom správcu dane, mal možnosť sa vyjadrovať, bol informovaný v priebehu vyrubovacieho konania (o čom svedčí zápisnica vyhotovená správcom dane), bol upovedomený a zúčastnil sa výsluchu svedka a bol oboznámený s výsledkami vyrubovacieho konania. Pokiaľ žalobca namietal, že Protokol z daňovej kontroly nemá požadované náležitosti súd uvádza, že žalobca v žalobe nekonkretizoval, aký vplyv táto skutočnosť mala na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, avšak vzhľadom na to, že Protokol z daňovej kontroly má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, uvedená námietka je irelevantná. K námietke žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci tak, ako rozhodol správny orgán, keď nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z faktúr č. 03042012, 06042012, 07042012 a 08042012 (ďalej aj „faktúry za apríl 2012“), súd uvádza: Podstatou rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie odpočtu DPH v zmysle Zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania žalovaný dospel k záveru, že žalobca si nesprávne uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za apríl 2012 od dodávateľa REK s.r.o. Lučenec za dodanie tovaru, pričom nepreukázal dodanie tovaru uvedeným dodávateľom. Podmienky na uplatnenie odpočtu dane uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a žalobca musí v prípade, že si odpočet dane uplatňuje, preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nepostačuje pritom len predloženie faktúry, resp. dodacieho listu, žalobca musí preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Z ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V preskúmavanom prípade si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr vyhotovených v apríl 2012 od dodávateľa REK s.r.o. Lučenec. Predmetom fakturácie predmetnými faktúrami bola dodávka tovaru - listnatá vláknina, palivové drevo a dubová guľatina. Žalobca v rámci dokazovania predložil ako dôkaz o splnení podmienok uplatneného odpočtu dane predmetné dodávateľské faktúry, čím preukazoval realizáciu obchodu. Predmetné faktúry síce mali slúžiť aj ako dodacie listy, avšak na faktúrach nebolo odberateľom (žalobcom) potvrdené prevzatie tovaru deklarovaného na faktúrach. V administratívnom spise sa nachádzajú fotokópie 3 dodacích listov súvisiacich s faktúrou č. 08042012 zo dňa 30.04.2012, z ktorých vyplýva, že predmetom dodania malo byť kálané palivové drevo v množstve 120 paliet, avšak v prípade dodacieho listu z 20.04.2012 tento nie je riadne vyplnený, keďže neobsahuje dodávateľa ani odberateľa a navyše nie je podpísaný odberateľom, ktorý by potvrdil prevzatie tovaru uvedeného na predmetnom dodacom liste. Z dodacieho listu z 26.04.2012 do 30.04.2012 síce vyplýva, že dodávateľom tovaru uvedeného na predmetných dodacích listoch mala byť spoločnosť REK s.r.o. Lučenec a odberateľom mal byť žalobca, avšak opäť na uvedených dodacích listoch nie je potvrdené prevzatie predmetného deklarovaného tovaru odberateľom (žalobcom), resp. ním poverenou osobou. Na predmetných dodacích listoch nie je uvedená ani identifikácia motorového vozidla (typ a evidenčné číslo), ktorým sa predmetný tovar mal prepravovať, resp. meno a identifikačné údaje o vodičovi, ktorý predmetné dodávky prepravoval. Vyššie uvedené doklady teda aj podľa názoru súdu nie je možné považovať za doklady, ktorými by žalobca preukázal dodanie tovaru deklarovaného na faktúrach od odberateľa REK s.r.o. Lučenec pre žalobcu. Správca dane síce na návrh žalobcu vypočul ako svedka Slavomíra Y., ktorý bol v kontrolovanom zdaňovacom období konateľom dodávateľa - REK s.r.o. Lučenec a tento potvrdil, že predmetné faktúry vystavil a tovar dodal, avšak nevedel uviesť podrobnosti o dodávke tovaru, ani pôvod tovaru (t.j. nevedel uviesť, od koho predmetné drevo, resp. vlákninu nadobudol). Žiadne iné doklady preukazujúce dodanie tovaru deklarovaného na predmetných faktúrach konateľom spoločnosti REK s.r.o. W. Y., neboli predložené, keďže svedok nemal k dispozícii žiadne účtovné doklady uvedenej spoločnosti z dôvodu, že spoločnosť previedol na tretiu osobu - p. F., ktorý vo výpovedi pred OČTK uviedol, že účtovné doklady spoločnosti REK s.r.o., ktoré mal k dispozícii, zhoreli. Ďalší žalobcom navrhnutí svedkovia, ktorí boli vypočutí správcom dane, uviedli vo svojich výpovediach len všeobecné tvrdenia k spôsobu obchodovania s drevom, vo vzťahu k predmetným faktúram neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, a preto boli správne predmetné svedecké výpovede vyhodnotené správcom dane i žalovaným so záverom, že uvedení svedkovia predmetnými výpoveďami nepotvrdili preverovanú skutočnosť, t.j. nepotvrdili, že tovar deklarovaný na faktúrach za apríl 2012 bol pre žalobcu dodaný práve dodávateľom REK s.r.o. Lučenec. Obdobne žalobcom vo vyrubovacom konaní predložené príjemky na sklad a skladové karty nepreukazujú preverovanú skutočnosť, t.j. že tovar, ktorý bol prijatý na sklad u žalobcu, bol dodaný žalobcovi práve deklarovaným dodávateľom spoločnosťou REK s.r.o. Lučenec. Rovnako žalobcom predložené faktúry o predaji dreva pre jeho odberateľa DREVO-BB-EXPORT s.r.o. (v ktorej je žalobca jediným spoločníkom a konateľom) nepreukazujú skutočnosť, že by uvedený tovar, ktorý žalobca následne odpredal tretiemu subjektu, bol žalobcovi dodaný deklarovaným dodávateľom REK s.r.o. Lučenec. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane žalobcu opakovane vyzýval na preukázanie skutočností osvedčujúcich reálnosť realizácie dodávky tovaru deklarovaného faktúrami za mesiac apríl 2012, vystavenými deklarovaným dodávateľom REK s.r.o., z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH. Žalobca v rámci dokazovania predložil správcovi dane dodávateľské faktúry, dodacie listy od deklarovaného dodávateľa REK s.r.o. vo vzťahu k faktúre vystavenej 30.04.2012, ktoré však nemali požadované náležitosti, skladové príjemky a skladovú evidenciu, ktorými preukazoval realizáciu deklarovaného zdaniteľného obchodu a splnenie podmienok pre odpočítanie dane, pričom správca dane vypočul ako svedka dodávateľa, ako aj žalobcom označených svedkov, vykonal miestne zisťovanie na píle žalobcu. Súčasne správca dane vykonal dokazovanie listinami zabezpečenými zo spisu týkajúceho sa vykonávania daňovej kontroly dodávateľa žalobcu (REK s.r.o. Lučenec), ako aj zápisnicou o výsluchu svedka p. F. (nového konateľa spoločnosti REK s.r.o. Lučenec), pričom výsluch bol vykonaný orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobcom predložené listinné dôkazy samé o sebe nie sú dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné bez ďalšieho preukázať splnenie podmienok na odpočet dane. Deklarované plnenie - dodávka tovaru musí byť reálne preukázaná, t.j. žalobca musí preukázať reálne dodanie tovaru od toho subjektu, ktorý predmetné faktúry vystavil a o ktorom žalobca tvrdí, že mu tento tovar dodal, pričom podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Následne podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Súd sa stotožnil so záverom správcu dane i žalovaného, že žalobca v daňovom konaní dôkazy o splnení podmienok na odpočet dane nepredložil a takéto dôkazy neboli získané ani v priebehu daňovej kontroly, resp. daňového konania. Ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v cit. ust. § 24 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. K prenosu dôkazného bremena na správcu dane dochádza len v prípade, keď daňový subjekt preukáže, že tovar deklarovaný vo faktúrach nadobudol od osoby uvedenej na faktúre a že sú splnené podmienky na odpočet DPH a správca dane to spochybní. V preskúmavanom prípade sa o takýto prípad zneužitia práva nejedná. Podstatná pre rozhodnutie žalovaného i správcu dane bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na odpočet dane a dôkazné bremeno neuniesol, nepredložil dôkazy o reálnom dodaní tovaru, teda dôkazy preukazujúce, že tovar deklarovaný v predmetných faktúrach dodal žalobcovi práve dodávateľ REK s.r.o. Lučenec (napr. dodacie listy obsahujúce všetky náležitosti potrebné pre identifikáciu dodaného tovaru, dodávateľa, odberateľa, vrátane označenia motorových vozidiel, ktorými bol tovar k žalobcovi prepravovaný, typom a evidenčným číslom, označením konkrétneho vodiča, ktorý tovar mal prepravovať s tým, že dodacie listy by mali obsahovať pečiatku a podpis dodávateľa i odberateľa potvrdzujúceho prevzatie tovaru uvedeného na predmetnom dodacom liste; resp. záznamy o prevádzke motorových vozidiel, ktorými bol tovar k žalobcovi prepravovaný a pod.). Pokiaľ žalobca takéto dôkazy v konaní nepredložil, skutkový stav bol podľa názoru súdu zistený dostatočne na prijatie záveru, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru uvedeného v predmetných faktúrach deklarovaným dodávateľom REK s.r.o. Lučenec, z čoho žalovaný i správca dane vyvodili záver, že nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH z predmetnej faktúry. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu, ktorý mal v konaní plný úspech, a preto mu súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania vo výške 70,- Eur. Keďže žalobca, ktorý bol v konaní zastúpený na základe plnej moci zo dňa 12.08.2015 advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Zvolen, trovy konania nevyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p., súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za žalobný návrh vo výške 70,- Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.