Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/155/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201023 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201023.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: U. M., G. XXX/XX, XXX XX U., zast. advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Trhová 992/1, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/211489/2015/4989 zo dňa 29.05.2015 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou dňa 13.08.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/211489/2015/4989 zo dňa 29.05.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného"), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán" alebo „správca dane") č. 9601403/5/264815/2015/StrM zo dňa 03.02.2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 669,- Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, žalobca bol ukrátený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, správca dane, ako aj odvolací orgán posudzovali vec neobjektívne, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je nepostačujúce na posúdenie veci tak, ako rozhodol správny orgán. Rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nezákonné, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Žalobca namietal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v rozpore so Zákonom o správe daní, porušil základnú zásadu daňového konania - zásadu zákonnosti (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). Poukázal na nesprávny procesný postup pri výkone daňovej kontroly, ktorým došlo k porušeniu zákona. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu a vo vyrubovacom konaní po ukončení daňovej kontroly vydal rozhodnutie č. 9601403/5/519891/2014/StrM dňa 10.02.2014, ktoré na základe podaného odvolania žalobcu bolo rozhodnutím č. 1100301/1/2234181/2014/4989 zo dňa 19.05.2014 žalovaným zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca v žalobe poukázal na § 68 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 Daňového poriadku a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Žalobca poukázal na postup správcu dane vo vyrubovacom konaní podľa ustanovení Daňového poriadku, pričom podľa § 68 ods. 3 ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie, o priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane. Odvolací orgán predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Napriek skutočnosti, že vyrubovacie konanie bolo vykonávané opakovane, daňový subjekt má podľa žalobcu právo zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok, ktoré uviedol do odvolania a ktoré odvolací orgán uznal za oprávnené. Žalobca mal právo zúčastniť sa na vyhodnotení dôkazov, ktoré predložil a ktoré správca dane získal počas dokazovania alebo miestneho zisťovania. Toto právo nemôže byť daňovému subjektu odňaté a nahradené písomným oznámením s výsledkom vyrubovacieho konania č. 9601403/5/220249/2015/StrM zo dňa 29.01.2015, ktoré bolo doručené 19.02.2015 spolu s rozhodnutím o vyrubení dane. V uvedenom oboznámení správca dane neuviedol, že svedok p. V. nebude opakovane predvolaný, neboli uvedené ani skutočnosti o nahliadnutí do spisu daňových kontrol vykonávaných u daňového subjektu F. E. - REK za r. 2012 tak, ako bola vznesená požiadavka daňového subjektu pri ústnom pojednávaní dňa 22.12.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa o ukončení dokazovania vo vyrubovacom konaní dozvedel v deň, kedy správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, tzn. úkon bol vykonaný len formálne. K predmetnej námietke žalobcu odvolací orgán uviedol, že splnomocnený zástupca kontrolovaného daňového subjektu bol informovaný o celom priebehu vyrubovacieho konania a jeho výsledkoch a správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom, čo je v rozpore so skutočnosťou. Ak oboznámenie s výsledkami vyrubovacieho konania bolo doručené 19.02.2015 a dňa 03.02.2015 už bolo vydané rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, nemožno sa odvolávať na dodržanie zásady úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom, pretože ani formálne správca dane neposkytol daňovému subjektu časový priestor na doručenie a oboznámenie sa s výsledkami vyrubovacieho konania. Žalobca namietal porušenie práva žalobcu zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok, ktoré uviedol počas vyrubovacieho konania do odvolania a ktoré odvolací orgán uznal za oprávnené, ako aj práva zúčastniť sa na vyhodnotení dôkazov. Žalovaný v rozpore s logikou odôvodňuje postup správcu dane ako zákonný s odôvodnením, že 13.01.2014 bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený s priebežnými výsledkami daňovej kontroly. Takéto odôvodnenie je podľa žalobcu nezrozumiteľné. Žalobca poukázal na to, že odvolací orgán za opodstatnenú námietku považoval tvrdenie daňového subjektu, že správca dane nepostupoval v súlade s § 3 ods. 2 a ods. 8 Daňového poriadku. V protokole o daňovej kontrole správca dane uviedol vykonané miestne zisťovania, ktoré vyhodnotil tak, že získané informácie v súvislosti s výkonom miestneho zisťovania nemali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Správca dane však neuviedol, za akým účelom vykonával miestne zisťovania a čo bolo predmetom týchto zisťovaní. Správca dane v rámci vykonaného dokazovania, v protokole o daňovej kontrole, ani v odôvodnení rozhodnutia o dorubení rozdielu dane tieto listiny dostatočne nevyhodnotil. Správca dane sa podľa žalobcu pri výkone daňovej kontroly neriadil ustanoveniami Daňového poriadku, pretože neprihliadal na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli najavo, tieto nevyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, a preto je podľa žalobcu takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca ďalej namietal, že protokol musí obsahovať podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že správca dane žalobcovi neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 16102012 s dátumom dodania 27.10.2012 od dodávateľa F. E. - REK, Lučenec, základ dane 3.345,- Eur a daň v sume 669,- Eur za dodanie pilín a odrezkov. Správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane s odvolaním sa na § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH") s tým, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o DPH. Žalobca poukázal na to, že zo svedeckej výpovede p. E. vyplynulo, že faktúru vystavil p. E., podľa jeho vyjadrenia tento tovar nenakúpil, pretože sa jedná o vedľajší produkt, ktorý získal pri výrobe a spracovaní dreva. Nevedel uviesť všetkých svojich dodávateľov, uviedol len dvoch svojich dodávateľov a to DREVO BB EXPORT s.r.o. a DREVO DM s.r.o. Drevo bolo spracované na píle p. E. v Lučenci v areáli bývalej ZŤS. Prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ dopravnými prostriedkami a tovar bol odovzdaný na píle v Lučenci. Svedok uviedol, že pri nakladaní tovaru boli prítomní šofér odberateľa a zamestnanec p. E.. Pokiaľ správca dane uviedol, že neuznáva odpočítanie dane z uvedenej faktúry z dôvodu, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od tuzemských dodávateľov a F. E. pri podaní svedeckej výpovede nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľných plnení potvrdili, pričom správca dane nahliadol do spisu daňového subjektu p. E. z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2012 a zistil, že v r. 2012 deklaroval nákup drevnej hmoty od dodávateľov KEVOLA s.r.o. a DREVO DM s.r.o., je sporné, ako v spise daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2012 zamestnanci správcu dane zistili všetky dodávateľské faktúry za r. 2012. Správca dane totiž uviedol, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. so správcom dane nekomunikuje. Správca dane sa odvoláva na zistenia, že najväčším obchodným partnerom spoločnosti KEVOLA s.r.o. bola spoločnosť KALIPO s.r.o. Uvádza však, že uvedené skutočnosti nemohol overiť, pretože spoločnosť KALIPO s.r.o. so správcom dane nekomunikuje. Správca dane ako ďalšie dôkazy uviedol zápisnice o výsluchu svedkov, ktoré boli správcovi dane poskytnuté PPZ. Tieto výsluchy svedkov neboli vykonané orgánmi štátnej správy v oblasti daní a poplatkov v zmysle zák. č. 479/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, preto podľa žalobcu nemožno tieto výsluchy svedkov považovať za dôkaz získaný podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca nemohol využiť svoje právo klásť svedkom otázky ustanovené v § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Tieto svedecké výpovede neboli vykonané v súlade s Daňovým poriadkom, a preto na ne nemožno prihliadať ako na zákonné dôkazy pri správe daní. Žalobca poukázal v žalobe na obsah výpovede vypočutých svedkov p. C. M. (zamestnanca žalobcu), C.. X. U. (zamestnanca V. DDD s.r.o.) a F. E. (dodávateľa žalobcu). Žalobca ďalej v žalobe konkrétne poukázal na obsah jednotlivých výpovedí a vyhodnotenie jednotlivých dôkazov správcom dane (odkazom na konkrétne strany rozhodnutia správcu dane), vyslovil nesúhlas so záverom správcu dane, podľa ktorého žalobca vo vyrubovacom konaní nepreukázal relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov so spoločnosťou F. E. - REK. Nesúhlasil ani so záverom, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov so spoločnosťou F. E. - REK predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 16102012 uskutočnil, že tovar platiteľ dane reálne nadobudol a došlo k fyzickému dodaniu tovaru, a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle § 8 ods. 1 Zákona o DPH. Správca dane podľa žalobcu neuviedol, ako dospel k tomuto záveru, pretože podľa neho vykonané svedecké výpovede všetkých svedkov potvrdili, že píla p. E. reálne fungovala. Jedná sa o odrezky, ktoré sú bežným využiteľným odpadom na každej fungujúcej píle, ktorá bola v rozhodnom čase v prevádzke. Správca dane ďalej uviedol, že dňa 22.02.2011 sa v mýtnom systéme neeviduje jazda motorovým vozidlom ev. č. P s ktorým tvrdením žalobca súhlasí, pretože odrezky boli dodané spoločnosti BUČINA DDD s.r.o. 15.03.2011, čo vyplýva zo skladovej karty zásob odrezkov, ktoré boli správcovi dane k výkonu daňovej kontroly predložené (súd v tejto súvislosti uvádza, že uvedená námietka sa netýka kontrolovaného zdaňovacieho obdobie október 2012). Žalobca namietal, že k námietkam uplatneným v odvolacom konaní sa žalovaný bližšie nevyjadril, rozpory namietané žalobcom v záveroch správcu dane neskúmal, ani k nim nezaujal žiadne stanovisko, rozhodnutie žalovaného bez dostatočného odôvodnenia je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžf/10/2012 týkajúci sa rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, v ktorom sa konštatuje, že v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Nie je však možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno". Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom je venovaná pozornosť práve otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Žalobca poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt nemôže znášať dôkazné bremeno a preukazovať skutočnosti, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný v rozhodnutí poukázal na rozhodnutie ESD C-342/87 a C-454/98, neuviedol, v čom sú tieto rozhodnutia ESD zhodné s prejednávanou vecou. Podľa žalobcu predmetné rozsudky nie sú s prejednávanou vecou žalobcu zhodné. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, podľa ktorého štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, alebo aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Žalobca vo vyrubovacom konaní navrhol vypočuť svedka p. F. E. a zo svedeckej výpovede vyplýva, že sa jednalo o subjekt, ktorý mal materiálno-technické a personálne vybavenie pre prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, správcovi dane pri ústnom pojednávaní bola predložená aj fotodokumentácia, z ktorej sú evidentné podnikateľské priestory, ktoré mal svedok k dispozícii. Žalobca tvrdil, že správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva daňového subjektu (žalobcu), vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Správca dane nepostupoval v súlade s § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku, nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral a dokazovanie nebolo vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie. Rozhodnutie správcu dane i žalovaného sú arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, vo vzťahu k výroku nepreskúmateľné. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané na základe nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, ktoré nemožno v daňovom konaní použiť. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 05.10.2015 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 podľa Zákona o DPH. O jej výsledku vyhotovil Protokol č. 9601403/5/108714/2014/ ŠraStrM zo dňa 13.01.2014. Následne na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 9601403/5/519891/2014/Šta zo dňa 10.02.2014, ktorým určil rozdiel v sume 669,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012, čím žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 349,62 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/234181/2014/4989 zo dňa 19.05.2014 tak, že rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.05.2014 správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní vo veci vyrubenia DPH za zdaňovacie obdobie október 2012, o čom bol informovaný splnomocnený zástupca žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 08.07.2014. Vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal dokazovanie a vypočul svedkov, ktorých navrhol splnomocnený zástupca žalobcu. O výsledku vyrubovacieho konania bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený písomne listom zo dňa 28.01.2015. Na základe zistení z daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní správca dane vydal nové rozhodnutie č. 9601403/5/264812/2015/StrM zo dňa 03.02.2015, ktorým určil rozdiel v sume 669,- Eur za zdaňovacie obdobie október 2012, čím nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 349,62 Eur. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane zo dňa 03.02.2015 podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.05.2015 tak, že rozhodnutie správcu dane z 03.02.2015 potvrdil. Žalovaný sa vo vyjadrení podrobne vyjadril k jednotlivým žalobným dôvodom, ktoré boli identické s odvolacími dôvodmi proti rozhodnutiu správcu dane. K námietke žalobcu, že správca dane pri výkone daňovej kontroly nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom žalovaný uviedol, že z predloženého administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré si zaobstaral v súlade s § 24 cit. zákona dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle ustanovení Zákona o DPH. Rozhodnutie správcu dane bolo podľa žalovaného vydané v súlade s Daňovým poriadkom, je zrozumiteľné a preskúmateľné. K námietkam týkajúcim sa postupu správcu dane vo vyrubovacom konaní (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku) žalovaný uviedol, že predmetná daňová kontrola bola začatá v súlade s § 46 ods. 2 Daňového poriadku 05.02.2013, t.j. v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, ktoré bolo žalobcovi doručené 16.01.2013. O výsledku predmetnej daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol z 13.01.2014. V danom prípade bol daňovou kontrolou zistený rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu za zdaňovacie obdobie október 2012, a preto správca dane protokol spolu s výzvou zo dňa 13.01.2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručil osobne 13.01.2014. Žalobca mal podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku právo predložiť správcovi dane najneskôr v lehote do 15 pracovným dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole písomné vyjadrenie sa k protokolu spolu s označením dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalobca, ani splnomocnený zástupca žalobcu v zákonnej lehote nepodali písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, o čom správca dane spísal úradný záznam zo dňa 05.02.2014. Žalobca tak nevyužil svoje právo vyplývajúce mu z § 46 ods. 8 Daňového poriadku. V danom prípade následne začalo vyrubovacie konanie v súlade so zákonom (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou, t.j. dňom 14.01.2014. Správca dane po doručení protokolu spolu s výzvou a po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole vydal rozhodnutie zo dňa 10.02.2014, ktoré žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím z 19.05.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zrušujúcim rozhodnutím žalovaného bol správca dane vrátený do vyrubovacieho konania, preto bol povinný konať a rozhodnúť vo veci. Na základe zrušujúceho rozhodnutia žalovaného z 19.05.2014 správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní vo veci vyrubenia DPH za zdaňovacie obdobie október 2012, o čom bol splnomocnený zástupca žalobcu informovaný 08.07.2014, kedy bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal dokazovanie a to doplnil existujúce dôkazy - vykonal všetky preverenia a vypočul svedkov, ktorých navrhol splnomocnený zástupca žalobcu. Správca dane vyhodnotil všetky dôkazy v súlade so základnými zásadami daňového konania. O výsledku vyrubovacieho konania bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený písomne listom z 29.01.2015, ktorý mu bol doručený 19.02.2015. Na základe zistení z daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní správca dane vydal nové rozhodnutie dňa 03.02.2015. Z uvedeného vyplýva, že postup správcu dane vo vyrubovacom konaní bol v súlade s § 68 Daňového poriadku. K námietkam žalobcu týkajúcim sa informovania splnomocneného zástupcu žalobcu a porušenia práva zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok, ktoré žalobca uviedol počas vyrubovacieho konania, žalovaný uviedol, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu bol oboznámený s výsledkom daňovej kontroly, na základe výzvy na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, ktorý splnomocnený zástupca osobne prevzal 13.01.2014, sa v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku nevyjadril, o čom bol spísaný úradný záznam. Aj vo vyrubovacom konaní bol splnomocnený zástupca žalobcu informovaný o celom priebehu a výsledkoch vyrubovacieho konania, o čom svedčia Zápisnice o ústnom pojednávaní z 08.09.2014, 16.10.2014 a 22.12.2014. Splnomocnený zástupca žalobcu bol prítomný na všetkých výsluchoch svedkov, ktorých sám navrhol a bolo mu umožnené klásť svedkom otázky. Žalovaný preto konštatoval, že žalobca, resp. jeho splnomocnení zástupcovia boli informovaní o celom priebehu a výsledkoch daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a teda správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Postupom správcu dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní neboli porušené práva žalobcu zúčastniť sa prerokovania pripomienok. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutom rozhodnutí logicky odôvodnil správnosť a zákonnosť postupu správcu dane pri oboznamovaní s výsledkami daňovej kontroly, preto rozhodnutie žalovaného nie je nezrozumiteľné a arbitrárne, ako tvrdí žalobca. K námietkam týkajúcim sa výziev na súčinnosť zaslaným spoločnostiam uvedeným v protokole žalovaný uviedol, že predmetné výzvy správca dane zasielal v súlade s Daňovým poriadkom a keďže tieto preverenia nemali vplyv na výsledok daňovej kontroly, správca dane ich v protokole uviedol len informatívne. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal správcom dane neuznané odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 16102012 z 27.10.2012 od dodávateľa F. E. - REK, pričom poukazoval na výpovede vypočutých svedkov a namietal, že správca dane neuviedol, ako dospel k svojim záverom o tom, že žalobca nepoužil predmetnú dodávku na dodávky tovaru ako platiteľ, žalovaný uviedol, že správca dane preveroval, či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane z deklarovaného nákupu tovaru v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pričom žalobcovi a jeho zástupcovi umožnil preukázať preverované fakturované plnenie. Žalobca bol vyzvaný (na ústnom pojednávaní 08.07.2014) na preukázanie skutočností, ktoré by mali vplyv na správne určenie dane a na predloženie dôkazov k preverovanej dodávateľskej faktúre, na základe ktorej správca dane žalobcovi neuznal odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie október 2012. Splnomocnený zástupca žalobcu navrhol opakovane vypočuť svedkov F. E. a X. V., ktorí boli správcom dane vypočutí aj v predchádzajúcom konaní. Správca dane žiadosti vyhovel, opakovane vypočul F. E., avšak ani pri opakovanom výsluchu neboli predložené dôkazy preukazujúce, že žalobca tovar deklarovaný preverovanou dodávateľskou faktúrou aj reálne nadobudol práve od dodávateľa F. E. - REK. Správca dane vyhovel žiadosti zástupcu žalobcu a vypočul navrhnutých svedkov R. Q., C.. X. U.. Vo vyrubovacom konaní neboli zistené nové skutočnosti, ani neboli predložené žiadne nové relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane. Žalovaný konštatoval, že na základe preverovaní pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané, že tovar deklarovaný preverovanou dodávateľskou faktúrou, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, bol reálne dodaný dodávateľom F. E. - REK pre žalobcu, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa F. E. - REK v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH, a tým žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane z preverovanej dodávateľskej faktúry.. V dôsledku toho konštatoval, že žalobca porušil § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ a § 71 ods. 2 písm. b/ Zákona o DPH, keď si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa F. E. - REK za dodanie tovaru a nepreukázal dodanie tovaru uvedeným dodávateľom. Žalobca uviedol iba všeobecné tvrdenia bez konkrétneho dôkazu o dodávke tovaru, neodstránil pochybnosti o dodávateľovi a nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, nepostačuje iba predloženie faktúry a dodacieho listu, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou uvedenou na faktúre. Žalobca v rámci dokazovania predložil dodávateľskú faktúru od deklarovaného dodávateľa F. E. - REK, čím preukazoval realizáciu deklarovaného zdaniteľného obchodu a splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Správca dane vypočul ako svedka dodávateľa, vykonal miestne zisťovanie na píle žalobcu. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale táto ešte nie je dôkazom, že uvedený tovar bol pre žalobcu dodaný práve dodávateľom F. E. - REK, uvedeným na preverovanej dodávateľskej faktúre. Žalovaný konštatoval, že správca dane pri preverovaní skutočností týkajúcich sa dodávateľskej faktúry za október 2012 postupoval v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012, na ktorý poukázal žalobca, žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola vykonaná v zmysle Zákona o DPH a Daňového poriadku, ako aj v súlade s rozsudkami ESD, ktoré predstavujú eurokonformný výklad Smernice Rady č. 112. V daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti žalobcu platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia, zistenia správcu dane týkajúceho sa dodávateľa vedú k pochybnostiam o dodaní deklarovaného tovaru práve týmto dodávateľom a tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť. Dôkazné bremeno znáša žalobca ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Žalobca je povinný predložiť relevantné dôkazy k svojím tvrdeniam a tejto povinnosti sa nemôže zbaviť iba predložením faktúry, prípadne dokladom o jej úhrade a tvrdením, že k dodaniu tovaru, resp. služby došlo. Žalovaný poukázal na závery vyslovené v rozsudkoch ESD C-342/87 a C-454/98, ako aj rozsudku NR SR č.k. 1Sž-o-KS 262/2004 a závery rozsudku Súdneho dvora C-80/11 a C-142/11. Žalovaný uzavrel, že žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania dane ustanovené v § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH boli splnené, a preto postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane z preverovanej dodávateľskej faktúry bol v súlade s ustanoveniami Zákona o DPH. Žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasnosti a pochybnosti o uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov, avšak ho nevyužil a nepredložil správcovi dane vierohodné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia; neposkytol také dôkazy, resp. vysvetlenia, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane a žalovaného a ktoré by jednoznačne preukázali splnenie podmienok na uznanie uplatneného odpočítania dane. Žalovaný poukázal na obdobný prípad, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici právoplatným rozsudkom sp. zn. 23S/179/2014 zo dňa 19.05.2015. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil potom, čo oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu 02.06.2016, keďže boli splnené podmienky podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. (žalobca i žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverenia zo dňa 08.01.2013 vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie október 2012. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené 16.01.2013. Dňa 05.02.2013 správca dane spísal so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo začatie daňovej kontroly. V zápisnici bol žalobca poučený o svojich právach a povinnostiach v zmysle § 45 Daňového poriadku. Z predmetnej zápisnice vyplýva zoznam listín a dokladov odovzdaných žalobcom správcovi dane, okrem iného došlé a odovzdané faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Z fotokópie faktúry č. 16102012 zo dňa 27.10.2012 vyplýva, že dodávateľ REK E. F. vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku pilín a odrezkov (piliny v množstve 286,428 prm, jednotková cena 7,- Eur, spolu 2.005,- Eur a odrezky 214,400 prm, jednotková cena 6,25 Eur, spolu 1.340,- Eur, t.j. spolu 3.345,- Eur + 20 % DPH 669,- Eur), konečná cena vo výške 4.014,- Eur. Na faktúre je uvedená poznámka, že zároveň slúži ako dodací list. Faktúra je opatrená pečiatkou dodávateľa a jeho podpisom. Pečiatka odberateľa, ani podpis odberateľa na faktúre nie je uvedený. Prílohou faktúry je fotokópia dodacieho listu (bez číselného označenia), z ktorej vyplýva, že ako dodávateľ je uvedený F. E. - REK Lučenec, odberateľom je „M.", dodací list nie je v časti „dátum, objednávka, vyskladnenie tovaru, odoslanie tovaru, spôsob dopravy, miesto určenia a evidenčné číslo automobilu" vôbec vyplnený. Na dodacom liste sa v kolónke „názov a druh tovaru" uvádza 01.10. piliny 470 + DPH, 08.10. piliny 355 + DPH, 08.10. odrezky 690 + DPH, 09.10. piliny 580 + DPH, 11.10. piliny 600 + DPH, 15.10. odrezky 650 + DPH, spolu 3.345 + DPH 20 % = 669, spolu 4.014. Predmetný dodací list nie je opatrený pečiatkou ani podpisom odberateľa, nie je uvedená ani osoba, resp. subjekt, ktorý zásielku prevzal, ani číslo občianskeho preukazu. Absentuje dátum, podpis aj pečiatka odberateľa. Dňa 26.03.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu - píla U., o čom správca dane spísal zápisnicu, z ktorej vyplýva, že v priestore prevádzky žalobcu sa nachádzali o.i. píly na spracovanie dreva, opravárenské stroje, hydraulické ruky umiestnené na vozidlách, nakúpené drevo, guľatina, vláknina, kálané palivové drevo v paletách, prizmy. Dňa 26.04.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie u Urbárskej lesnej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Málinec, s.r.o., o čom bola vyhotovená zápisnica. Predmetom zisťovania bolo preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov v zdaňovacom období január až november 2011 a správca dane zistil, že žalobcovi boli dodané uvedeným dodávateľom vláknina a guľatina podľa špecifikácie vo faktúrach evidovaných u žalobcu. Podľa zápisnice z 26.04.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie aj v BUČINE DDD s.r.o. Zvolen, z ktorej o.i. vyplýva, že žalobca tomuto subjektu v kontrolovanom období r. 2011 a 2012 dodával drevo, pričom je opísaný spôsob dodávok, vrátane prepráv a vystavovania faktúr. Následne správca dane predvolal ako svedka F. E., ktorý podniká ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom F. E. - REK. Svedok potvrdil, že obchodoval so žalobcom, jednalo sa o obchod s drevom a vykonávanie prepravy. Potvrdil, že o.i. vystavil a podpísal faktúru č. 16102012 zo dňa 27.10.2012 s predmetom fakturácie odrezky a piliny v celkovej sume 4.014,- Eur. Uviedol, že uvedený tovar od nikoho nenakúpil, jedná sa o vedľajší produkt, ktorý získal pri výrobe a spracovaní dreva. Drevo nakúpil od rôznych dodávateľov za účelom jeho ďalšieho spracovania. Nevedel presne uviesť všetkých dodávateľov, príkladmo uviedol DREVO BB Export s.r.o. a DREVO DM s.r.o. Drevo bolo spracovávané na píle v Lučenci - v areáli bývalej ZTS. Svedok uviedol, že prepravu tovaru si zabezpečoval odberateľ sám svojimi dopravnými prostriedkami, tovar bol odovzdávaný na píle v Lučenci. Pri nakládke tovaru na píle bol prítomný šofér odberateľa a zamestnanec svedka, ktorý mu oznámil naložené množstvo a svedok vystavil doklady. Meno a identifikačné údaje vodiča nevedel uviesť, typ a evidenčné číslo motorového vozidla malo byť uvedené na dodacom liste. Zmluvy neboli uzatvorené, všetky obchody boli uzatvárané na základe ústnej dohody. Faktúry boli hradené hotovostne, prípadne bezhotovostne. Svedok nevedel predložiť žiadne účtovné doklady za roky 2010-2012, tieto mal odovzdať k výkonu daňovej kontroly Daňovému úradu vo Zvolene. Pri výsluchu uvedeného svedka bol prítomný žalobca, ktorý nevyužil svoje právo a svedkovi nepoložil žiadne otázky. V administratívnom spise sa nachádza Zápisnica o výsluchu svedka U. U., bývalého konateľa DREVO DM s.r.o. zo dňa 22.08.2013, ktorý sa k faktúre z októbra 2012 vystavenej dodávateľom F. E. - REK pre žalobcu nevyjadril, resp. jeho výpoveď sa uvedenej faktúry netýkala. V administratívnom spise sa nachádza úradný záznam z 12.09.2013 o tom, že zamestnanci správcu dane dňa 12.09.2013 nazreli do spisov z daňových kontrol DPH vykonávanej u daňového subjektu REK s.r.o. Uvedený úradný záznam sa netýka kontrolovanej faktúry za zdaňovacie obdobie október 2012 vystanovenej F. E. - REK. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 13.01.2014, predmetom ktorej bolo oboznámenie daňového subjektu s výsledkom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie október 2012, na ktorej sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu C.. V. G., vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu bol oboznámený s výsledkami daňovej kontroly vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2012, o.i. s obsahom výpovede vypočutého svedka F. E., pričom pri výsluchu bol žalobca prítomný a bolo mu umožnené klásť svedkovi otázky, ktorú možnosť nevyužil. Správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu so skutočnosťou, že žalobcovi neuznal odpočítanie dane z vyššie uvedenej faktúry (16102012 zo dňa 27.10.2012) z dôvodov, že faktúru považoval za vystavenú formálne, neboli predložené relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od deklarovaného dodávateľa, pričom dodávateľ zdaniteľný obchod ústne potvrdil, avšak neboli predložené žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Splnomocnený zástupca žalobcu bol oboznámený s tým, že zamestnanci správcu dane za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa uvedeného obchodu medzi žalobcom a F. E. - REK nahliadli do spisu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 vykonávanej u F. E. - REK, o čom bol spísaný úradný záznam z 23.01.2013. Správca dane kontrolou predložených dokladov a evidencií zistil, že F. E. deklaroval v r. 2012 nákup drevnej hmoty od dodávateľov KEVOLA s.r.o. a DREVO DM s.r.o. Správca dane v zápisnici uviedol, že ide o poslednú zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci oboznámenia žalobcu s preukázanými kontrolnými zisteniami a vyjadreniami daňového subjektu k nim. Žalobca v zápisnici uviedol, že s jej obsahom nesúhlasí. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 9601403/5/108714/2014/Šta zo dňa 13.01.2014 (ďalej aj „Protokol"), ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole osobne prevzal dňa 13.01.2014 splnomocnený zástupca žalobcu C.. V. G.. Z Protokolu vyplýva, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za nadobudnutie tovaru od tuzemského dodávateľa, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, správca dane zistil, že v prípade dodávateľa F. E. - REK nebolo preukázané uskutočnenie žiadneho skutočného zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a daňovými subjektami z tuzemska ako dodávateľom, resp. dodávateľmi, a preto si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Žalobca nepreukázal relevantné dôkazy preukazujúce povinnosť zdaniteľných obchodov so spoločnosťou F. E. - REK. Takisto nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov so spoločnosťou F. E. - REK predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 16102012 uskutočnil, že tovar platiteľ dane nadobudol a došlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. 1 Zákona o DPH). Vzhľadom na uvedené správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane v sume 669,- Eur z faktúry č. 16102012 zo dňa 27.10.2012. Správca dane poukázal na zistenia vyplývajúce z výsluchu dodávateľa - F. E., na zistenia získané zo spisu z daňovej kontroly DPH vykonávanej u F. E. - REK, pričom z predložených dokladov a evidencií k tejto kontrole vyplýva, že F. E. deklaroval nákup drevnej hmoty od dodávateľov KEVOLA s.r.o. a DREVO DM s.r.o. Správca dane poukázal na zistenia získané prostredníctvom miestne príslušného Daňového úradu Nitra vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA s.r.o., ktorá v čase výkonu daňovej kontroly zmenila konateľa, novým konateľom sa stal R. Y., ktorý je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou osobou. Doklady za r. 2012 ku kontrole neboli predložené. Bývalý konateľ X. V. uviedol, že doklady mal odovzdať novému konateľovi. V Protokole sa uvádza, že správca dane ďalším preverovaním zistil, že najväčším obchodným partnerom spoločnosti KEVOLA s.r.o. Šahy bol daňový subjekt KALIPO s.r.o., miestne príslušný správca dane uskutočnil výsluchy svedkov s konateľmi spoločnosti KALIPO s.r.o. G. D. a U. M., z ktorých zistil, že spoločnosť KALIPO s.r.o. nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie obchodov a z tohto dôvodu ani nemohli byť uskutočnené. Správca dane v Protokole ďalej poukázal na zistenia vyplývajúce zo zápisníc o výsluchu svedkov poskytnutých z PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra Stred Banská Bystrica - výsluchy svedkov G. D., U. M., X. V., U. I.. Správca dane z vykonaného dokazovania vyvodil, že žalobca nepreukázal relevantné dôkazy o reálnosti zdaniteľného obchodu so spoločnosťou KEVOLA s.r.o., nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaného zdaniteľného obchodu so F. E. - REK v zmysle § 8 ods. 1 Zákona o DPH. Z úradného záznamu vyhotoveného správcom dane 05.02.2014 vyplýva, že žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly v stanovenej lehote (do 03.02.2014) nevyjadril. Správca dane vydal dňa 10.02.2014 rozhodnutie č. 9601403/5/519891/2014/ŠTA, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 669,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH. Proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/234181/2014/4989 zo dňa 19.05.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nebol dostatočne zistený a odôvodnený skutkový stav, pričom uložil správcovi dane v ďalšom konaní doplniť dokazovanie podľa Daňového poriadku a na základe dôkazov vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu uložil správcovi dane tieto vyhodnotiť a vo veci znovu rozhodnúť. Správca dane následne vykonal dňa 08.07.2014 ústne pojednávanie, z ktorého vyhotovil zápisnicu. Zo zápisnice vyplýva, že správca dane oznámil žalobcovi, že v dôsledku vydaného zrušovacieho rozhodnutia žalovaným sa začalo vyrubovacie konanie a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov k označenej faktúre č. 16102012 z 27.10.2012 v lehote 15 dní. Zo zápisnice zo 06.08.2014 vyplýva, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu k faktúre za zdaňovacie obdobie október 2012 uviedla, že prepravu tovaru od dodávateľa F. E. vykonal odberateľ žalobcu - spoločnosť BUČINA DDD s.r.o. Zvolen. Predmetom dodávok boli piliny a odrezky, ktoré vznikajú pri spracovaní dreva. K tejto skutočnosti žalobca navrhol vypočuť zamestnancov píly v Lučenci, ktorí mali potvrdiť, že U. M. z uvedenej píly odkupoval odpadový materiál, piliny a odrezky. Zástupkyňa popísala spôsob obchodovania s pilinami a odrezkami. Uviedla, že ŠPZ vozidla bola vždy uvedená na faktúrach. (V preskúmavanom prípade tomu tak však nebolo, na preverovanej faktúre za mesiac október 2012 nie je uvedené ani ev.č. motorového vozidla, ktoré tovar malo prepravovať, ani meno a priezvisko vodiča. Tieto údaje sa nenachádzajú ani na predloženom dodacom liste.) Navrhla vykonať miestne zisťovanie v BUČINE DDD s.r.o. a vypočuť ako svedka zamestnanca BUČINY DDD s.r.o. C.. X. U.. Uviedla, že dôkazy o preprave je možné overiť údajmi z mýtneho systému. Správca dane listom z 18.08.2014 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty vo vyrubovacom konaní, s čím žalovaný súhlasil listom doručeným správcovi dane 05.09.2014. Zo zápisnice z výsluchu svedka C.. U. z 15.10.2014 vyplýva, že tento potvrdil obchodovanie spoločnosti BUČINA DDD s.r.o. so žalobcom, opísal priebeh vykládky dreva. Vyjadroval sa však len všeobecne, nevyjadroval sa ku konkrétnym faktúram, t.j. ani k faktúre za október 2012. Zo zápisnice o výsluchu svedka R. Q. zo 16.10.2014 vyplýva, že bol zamestnancom spoločnosti PDR s.r.o., pracoval ako vodič kamiónu a prepravoval drevo, vlákninu a rezivo. Potvrdil, že vozil drevo aj pre žalobcu ako fyzickú osobu, aj pre jeho spoločnosť DREVO BB Export s.r.o., drevo vozil na pílu žalobcu v Lučenci. K faktúre za október 2012 - dodávka pilín - sa nevyjadril. Zo zápisnice o opakovanom výsluchu svedka F. E. z 22.12.2014 vyplýva, že svedok potvrdil vystavenie faktúry za dodávku pilín v októbri 2012, aj dodanie tovaru, nepredložil však žiadne doklady osvedčujúce dodanie tohto tovaru, doklady mal odovzdať Daňovému úradu Zvolen. Dodávateľov dreva, ktoré spracovával, si konkrétne nepamätal, za dodávateľov označil napr. KEVOLA s.r.o., KALIPO s.r.o. Správca dane u kontrolnej skupiny vykonávajúcej daňovú kontrolu svedka F. E. zistil, že daňová kontrola bola ukončená a doklady sa na Daňovom úrade Zvolen nenachádzajú. Správcovi dane poskytli informáciu, že dodávateľmi drevnej hmoty svedkovi boli spoločnosti KEVOLA s.r.o. a DREVO DM s.r.o. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 22.12.2014 vyplýva, že predvolaný svedok V. sa na výsluch nedostavil. (Správca dane na túto skutočnosť reagoval tak, že nie je nutné svedka opakovane predvolať, pretože už bol v tejto veci vypočutý.) Z vyššie uvedených zápisníc o výsluchu svedkov vyplýva, že vypočutí svedkovia (okrem dodávateľa F. E.) navrhnutí žalobcom sa konkrétne nevyjadrovali k dodávke vyfakturovanej faktúrou č. 16102012 z 27.10.2012. V administratívnom spise sa nachádzajú zápisnice o výsluchu svedka T. V., L. G. a L. V. poskytnuté orgánmi PPZ, NAKA, ktoré sa však netýkajú konkrétnej dodávky vyfakturovanej preverovanou faktúrou za október 2012. Správca dane podaním z 29.01.2015 doručeným zástupcovi žalobcu 19.02.2015 oboznámil žalobcu s výsledkom vyrubovacieho konania. Správca dane následne 03.02.2015 vydal rozhodnutie č. 9601403/5/264815/2015/StrM (prvostupňové rozhodnutie správcu dane), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 669,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že u žalobcu ako platiteľa DPH vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie október 2012, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9601403/5/10871/2014/Šta zo dňa 13.01.2014, následne vydal rozhodnutie z 10.02.2014, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH vo výške 699,- Eur, ktoré rozhodnutie žalovaný rozhodnutím zo dňa 19.05.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie. Správca dane následne pokračoval v konaní vo veci vyrubenia DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov k dodávateľskej faktúre, na základe ktorej mu správca dane neuznal odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie október 2012. Žalobca navrhol vo vyrubovacom konaní vypočuť svedkov. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na obsah výpovede vypočutých svedkov C.. X. U., R. Q., F. E.. Následne správca dane konštatoval, že vo vyrubovacom konaní neboli preukázané nové skutočnosti zakladajúce zmeny oproti daňovej kontrole. Správca dane preveroval faktúry vystavené dodávateľmi a faktúry vystavené pre odberateľov, ktoré boli predmetom účtovníctva žalobcu. V rozhodnutí poukázal na ust. § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH s tým, že žalobca porušil citované ustanovenia Zákona o DPH, pretože v kontrolovanom zdaňovacom období október 2012 odpočítal DPH v celkovej sume 669,- Eur z tovaru fakturovaného dodávateľskou faktúrou vystavenou dodávateľom F. E. - REK, Lučenec, ktorý nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane poukázal na obsah výpovede F. E. - REK, ktorý potvrdil vystavenie faktúry s tým, že tento tovar od nikoho nenakúpil, pretože sa jednalo o vedľajší produkt, ktorý získal pri výrobe a spracovaní dreva, ktoré bolo nakúpené od rôznych dodávateľov. Správca dane tak počas daňovej kontroly, ako aj počas vyrubovacieho konania opakovane vyzýval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a na predloženie dôkazov o splnení podmienok na odpočet dane. Žalobca k uvedenej kontrolovanej faktúre uviedol, že prepravu tovaru od dodávateľa F. E. - REK vykonával odberateľ žalobcu - spoločnosť BUČINA DDD s.r.o., pričom predmetom dodávok boli piliny a odrezky, ktoré vznikajú pri spracovaní dreva. Uviedol, že prepravu si zabezpečil odberateľ špeciálnym vozidlom určeným na prepravu pilín. Na faktúrach mala byť uvedená ŠPZ vozidla. Na overenie tejto skutočnosti navrhol vypočuť svedka C.. X. U., resp. dôkazy o preprave navrhol overiť údajmi z mýtnej brány. Žalobca predložil na výzvu správcu dane technický nosič dát - USB, na ktorom však neboli žiadne dôkazy k dodávateľskej faktúre č. 16102012. Predvolaný žalobcom navrhnutý svedok C.. X. U. sa ku konkrétnej dodávke pilín v októbri 2012 nevyjadril. Vyjadril sa k obchodovaniu v spoločnosti BUČINA DDD s.r.o. so žalobcom vo všeobecnosti. Rovnako svedok R. Q. sa konkrétne nevyjadril k predmetnej dodávke pilín za október 2012. Správca dane v rozhodnutí poukázal na obsah opakovanej výpovede F. E. z 22.12.2014, ktorý potvrdil dodanie tovaru, avšak nepredložil žiadne dôkazy. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistenia získané prostredníctvom kontrolnej skupiny vykonávanej kontrolu DPH u spoločnosti KEVOLA s.r.o., pričom zistili, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. zmenila konateľa, novým konateľom sa stal p. R. Y., ktorý je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou osobou. Spoločnosť KEVOLA s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, nepreberá poštu, nereaguje na výzvy a k výkonu kontroly nepredložila žiadne doklady. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na obsah informácií a dokumentov poskytnutých PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra Stred Banská Bystrica, konkrétne na výsluchy svedkov vykonané policajnými orgánmi, pričom správca dane v podrobnostiach poukázal na obsah zápisnice o výsluchu svedka G. D. a U. M. - bývalých konateľov spoločnosti KALIPO s.r.o., X. V., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. a U. I., účtovníčky spoločnosti KEVOLA. Správca dane následne konštatoval, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúru za nadobudnutie tovaru od tuzemského dodávateľa, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, správca dane zistil, že v prípade dodávateľa F. E. - REK nebolo preukázané uskutočnenie žiadneho skutočného zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a daňovými subjektami z tuzemska, z čoho vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Žalobca ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov so spoločnosťou F. E. - REK, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaného zdaniteľného obchodu so spoločnosťou F. E. - REK predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 16102012 uskutočnil, že tovar platiteľ reálne nadobudol a došlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. 1 Zákona o DPH). Z uvedených dôvodov nepriznal žalobcovi nárokovanú daň uvedenú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2012, keďže nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane z titulu nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Na základe uvedeného správca dane žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie dane vo výške 669,- Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.05.2015 tak, že rozhodnutie správcu dane z 03.02.2015 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2012, na vydané prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo žalovaným zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal dokazovanie a to vypočutím svedkov, pričom poukázal na obsah výpovedí týchto svedkov, z ktorých zistil, že svedkovia sa nevyjadrili konkrétne k preverovanej dodávke vyfakturovanej faktúrou v októbri 2012 (svedkovia C.. X. U., R. Q.), svedok F. E. (dodávateľ) potvrdil, avšak nevedel preukázať žiadne dôkazy o splnení tejto dodávky. Žalovaný ďalej poukázal na doklady predložené samotným žalobcom, ktoré vyhodnotil so záverom, že tieto nepreukazujú reálne uskutočnenie deklarovaného obchodu. Správca dane preveroval dodávateľov F. E. - REK, ktorý bol dodávateľom deklarovaného tovaru pre žalobcu, pričom využil zistenia získané prostredníctvom dožiadaných správcov dane, ako aj zo spisov daňovej kontroly vykonávanej v spoločnostiach subdodávateľov F. E., ako aj informácie a zistenia PPZ Banská Bystrica týkajúce sa spoločnosti KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o., a to zo zápisníc o výsluchu svedkov X. V., G. D., U. M. a U. I.. Žalovaný poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúru za nadobudnutie tovaru, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, preverovaním u dodávateľa F. E. - REK bolo preukázané, že nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľom F. E. - REK a daňovými subjektami z tuzemska ako dodávateľmi, resp. subdodávateľmi, z čoho vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 K. o DPH. Žalobca ani vo vyrubovacom konaní nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov s fyzickou osobou F. E. - REK. Nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov so F. E. - REK predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 16102012 uskutočnil, že tovar platiteľ reálne nadobudol a došlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle § 8 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Žalovaný sa v odôvodnení ďalej vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. K námietke nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaný uviedol, že táto je nedôvodná, rozhodnutie je preskúmateľné, obsahuje všetky náležitosti, z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že bol dostatočne zistený skutkový stav, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa správca dane zaoberal všetkými vyjadreniami žalobcu, vyhodnotil všetky predložené dôkazy a výsluchy svedkov vo vzájomných súvislostiach. K námietke žalobcu, že nebol o priebehu a výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní informovaný a o ukončení dokazovania sa dozvedel v ten istý deň, ako mu bolo doručené rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, žalovaný uviedol, že daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 bola vykonaná v súlade s Daňovým poriadkom a Zákonom o DPH, o výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol dňa 13.01.2014, ktorý bol osobne doručený žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k Protokolu z 13.01.2014, pričom žalobca sa v zákonnej lehote k Protokolu a k zisteniam uvedeným v Protokole písomne nevyjadril. Žalobca tak nevyužil svoje právo vyplývajúce mu z § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Potom, ako bolo prvostupňové rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane zrušené rozhodnutím žalovaného z 19.05.2014, bol o tejto skutočnosti žalobca informovaný 08.07.2014 a žalobca bol vyzvaný na predloženie dôkazov. Vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal dokazovanie a to vypočutím svedkov, ktorých navrhol splnomocnený zástupca žalobcu. O výsledku vyrubovacieho konania bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený písomne listom z 29.01.2015. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že o výsledku vyrubovacieho konania sa dozvedel až v deň doručenia rozhodnutia o vyrubení dane, keďže bol jednak oboznámený s výsledkami daňovej kontroly, s obsahom Protokolu, ku ktorému sa nevyjadril, a aj v následnom vyrubovacom konaní bol splnomocnený zástupca žalobcu informovaný o celom priebehu a výsledkoch vyrubovacieho konania, o čom svedčia zápisnice o ústnych pojednávaniach z 08.09.2014, 06.08.2014, 16.10.2014, 15.10.2014, 20.11.2014, 22.12.2014. Splnomocnený zástupca žalobcu bol prítomný pri všetkých výsluchoch svedkov, ktorých sám navrhol a bolo mu umožnené klásť svedkom otázky. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že splnomocnený zástupca žalobcu bol informovaný o celom priebehu vyrubovacieho konania a jeho výsledkoch a správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom, resp. jeho splnomocneným zástupcom. K odvolacej námietke, že v Protokole o daňovej kontrole boli uvedené subjekty, ktorým zaslal správca dane výzvy na súčinnosť, avšak nie je zrejmé, za akým účelom boli tieto žiadosti zaslané a čo bolo predmetom žiadosti, žalovaný uviedol, že výzvy na súčinnosť boli vykonané v súlade s Daňovým poriadkom a keďže tieto preverovania nemali vplyv na výsledok daňovej kontroly, boli v Protokole uvedené len informatívne. Správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa uplatnenia odpočítania dane z prijatej faktúry a za tým účelom vykonal ústne pojednávania, miestne zisťovania, vypočul svedkov, nahliadol do spisu z iných daňových kontrol a zasielal výzvy na súčinnosť. Následne správca dane všetky získané dôkazy hodnotil v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný sa ďalej v odôvodnení vysporiadal s námietkou žalobcu, že mu nebolo uznané odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 16102012 zo dňa 27.10.2012 od dodávateľa F. E. - REK, pričom poukázal na výpovede svedkov F. E., C. M. a C.. X. U., pričom tvrdil, že správca dane neuviedol, ako dospel k svojim záverom. Žalovaný uviedol, že správca dane preveroval vznik práva žalobcu na odpočítanie dane z deklarovaného nákupu tovaru v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH, umožnil žalobcovi preukázať preverované fakturované plnenie a to tak počas daňovej kontroly, ako aj počas vyrubovacieho konania. Žalobca navrhol na preukázanie skutočností osvedčujúcich splnenie podmienok na odpočet dane vypočuť opakovane svedkov F. E. a X. V., avšak ani po opakovanom vypočutí svedka F. E. neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalobca tovar deklarovaný preverovanou dodávateľskou faktúrou aj reálne nadobudol od dodávateľa F. E. - REK. Žalovaný poukázal na to, že ani výpoveďami ďalších svedkov R. Q. a C.. X. U. nebolo preukázané splnenie podmienok na odpočet dane. V dôsledku toho žalovaný konštatoval, že vo vyrubovacom konaní neboli zistené nové skutočnosti a žalobcom neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenie správcu dane. Na základe preverovaní pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní nebolo teda preukázané, že tovar deklarovaný preverovanou dodávateľskou faktúrou, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, bol reálne dodaný dodávateľom F. E. - REK pre žalobcu, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa F. E. - REK v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH a tým žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane z preverovanej dodávateľskej faktúry. Žalovaný poukázal na to, že odpočítanie len na základe faktúr, bez preukázania reálneho plnenia vykazuje znaky podvodného konania, ktoré je v rozpore so Zákonom o DPH. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru uvedeným dodávateľom, pričom samotný žalobca uviedol iba všeobecné tvrdenia bez konkrétneho dôkazu o dodávke tovaru, neodstránil pochybnosti o dodávateľovi a nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Nepostačuje, aby žalobca uplatňujúci nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry predložil iba faktúru a dodací list, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou uvedenou na faktúre. Žalobca v rámci dokazovania predložil dodávateľskú faktúru od deklarovaného dodávateľa F. E. - REK, čím preukazoval splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol pre žalobcu dodaný práve dodávateľom uvedeným na preverovanej dodávateľskej faktúre. K námietke žalobcu, že zápisnice o vypočutí svedkov, ktoré boli správcovi dane poskytnuté PPZ nemožno považovať za dôkaz získaný podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, pretože žalobca nemohol využiť svoje právo klásť svedkom otázky, a preto na ne nemožno prihliadnuť ako na zákonné dôkazy, žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný preto uzavrel, že správca dane bol oprávnený ako dôkaz použiť zápisnice z výsluchu svedkov získané PPZ a prihliadnuť na ne. Vo vzťahu k žalobcom označenému rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 žalovaný uviedol, že predmetná daňová kontrola bola vykonávaná v súlade s Daňovým poriadkom, ako aj judikatúrou ESD. Poukázal na to, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt k všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazné bremeno žalobca neuniesol, keďže nepredložil také dôkazy, ktorými by vierohodne a jednoznačne preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovanej faktúre. Žalovaný poukázal na rozhodnutia ESD a judikatúru súdov SR, v zmysle ktorých nevyhnutým pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, a teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH v znení úč. k 31.12.2012 (ďalej len „Zákon o DPH") dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. (2) Faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Podľa § 45 ods. 2 písm. d), e) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 46 ods. 1, 2, 5, 8, 9 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušných poskytovateľov platobných služieb, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. Podľa § 68 ods. 1, 6 Daňového poriadku (1) ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a predchádzajúci postup žalovaného, ako aj správcu dane, pričom rozsah prieskumu bol určený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Žalobca v žalobe namietal, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v dôsledku ktorej bol žalobca ukrátený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch. Poukázal pritom na postup správcu dane podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého mal správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu (žalobcu) a ním predložených dôkazov vykonať vo vyrubovacom konaní dokazovanie alebo miestne zisťovanie, o priebehu a výsledkoch dokazovania mal spísať s daňovým subjektom (žalobcom) správca dane zápisnicu podľa § 19 a to aj opakovane. Žalobca namietal, že napriek tomu, že po zrušení prvého rozhodnutia správcu dane žalovaným ako odvolacím orgánom bolo vyrubovacie konanie vykonávané opakovane, mal žalobca právo zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok, ktoré uviedol do odvolania a ktoré odvolací orgán uznal za oprávnené a mal právo zúčastniť sa na vyhodnotení dôkazov, ktoré predložil a ktoré správca dane získal počas dokazovania alebo miestneho zisťovania, pričom toto právo nemôže byť žalobcovi odňaté a nahradené písomným oznámením o výsledku vyrubovacieho konania. Pokiaľ žalobca namietal, že mal právo zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok, ktoré uviedol počas vyrubovacieho konania do odvolania a ktoré odvolací orgán uznal za oprávnené, ako aj práva zúčastniť sa na vyhodnotení dôkazov, súd túto námietku považoval za nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie október 2012. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej dňa 13.01.2014 vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu bol oboznámený s výsledkom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie október 2012, konkrétne s kontrolnými zisteniami správcu dane získanými počas daňovej kontroly, s obsahom a priebehom dokazovania, s jednotlivými dôkazmi predloženými tak žalobcom, ako aj získanými správcom dane, bol oboznámený s obsahom vykonaných dôkazov, vrátane obsahu svedeckých výpovedí, ako aj s vyhodnotením dôkazov a záverom správcu dane, že žalobca nepreukázal vznik nároku na odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH, a preto mu správca dane nepriznal nárok na odpočítane dane vo výške 669,- Eur z faktúry č. 16102012 zo dňa 27.10.2012. Zo zápisnice vyplýva, že k vyššie uvedeným zisteniam správcu dane sa splnomocnený zástupca žalobcu konkrétne nevyjadril, len uviedol, že nesúhlasí s obsahom zápisnice. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol zo dňa 13.01.2014 v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Keďže správca dane daňovou kontrolou v tomto prípade zistil rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu za zdaňovacie obdobie október 2012, správca dane Protokol spolu s výzvou zo dňa 13.01.2014 podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu osobne 13.01.2014. Vo výzve bola žalobcovi stanovená lehota 15 dní od doručenia výzvy, počas ktorej sa mohol vyjadriť k zisteniam uvedeným v Protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdení, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca, sa v zákonnej 15-dňovej lehote (do 03.02.2014) k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly písomne nevyjadrili. Správca dane o tejto skutočnosti dňa 05.02.2014 spísal úradný záznam. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nevyužil svoje právo vyplývajúce mu z ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku. V preskúmavanom prípade nasledujúci deň po doručení protokolu s výzvou žalobcovi, t.j. 14.02.2014 začalo vyrubovacie konanie, výsledkom ktorého bolo vydanie prvého rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo na základe podaného odvolania žalobcu zrušené a vec bola vrátená správcovi dane do vyrubovacieho konania. Žalobca bol o tejto skutočnosti informovaný dňa 08.07.2014, o čom svedčí Zápisnica o ústnom pojednávaní. Podľa tejto zápisnice zároveň správca dane žalobcu vyzval na predloženie všetkých dôkazov osvedčujúcich, resp. preukazujúcich splnenie podmienok na odpočet dane z faktúry č. 16102012 zo dňa 27.10.2012. Pokiaľ žalobca namietal, že bolo porušené jeho právo zúčastniť sa prerokovania pripomienok, ktoré uviedol počas vyrubovacieho konania do odvolania, ako aj zúčastniť sa vyhodnotenia dôkazov, súd uvádza, že takéto oprávnenie vyplýva z ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku len takému daňovému subjektu, ktorý predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Len v takomto prípade správca dane prerokuje pripomienky a dôkazy predložené daňovým subjektom a to v termíne podľa dohody, alebo v termíne určenom na prerokovanie správcom dane. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná v takom prípade dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Vzhľadom na to, že žalobca v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku nepredložil písomné pripomienky ani dôkazy, ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly, správca dane nebol povinný prerokovať tieto pripomienky a dôkazy, keďže žiadne neboli správcovi dane zo strany žalobcu doručené, resp. predložené. Z uvedeného vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní nepostupoval v rozpore s § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva povinnosť správcu dane vyjadriť sa, resp. prerokovať námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, keďže s týmito námietkami sa vysporiadal žalovaný ako odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vrátil vec správcovi dane na nové rozhodnutie. Uvedená námietka preto nie je dôvodná a vyššie uvedeným postupom správcu dane nemohlo byť zasiahnuté do práv žalobcu. Takýto postup nemá teda za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca bol informovaný o priebehu a výsledkoch tak daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania, o čom svedčia zápisnice o ústnych pojednávaniach nachádzajúce sa v spise, vrátane zápisníc o výsluchu svedkov, ktorých správca dane vypočul na základe návrhu žalobcu. Pre úplnosť súd uvádza, že splnomocnený zástupca žalobcu, resp. žalobca boli pri výsluchoch svedkov vykonávaných správcom dane v zmysle § 24 Daňového poriadku prítomní a bolo im umožnené klásť svedkom otázky. Pokiaľ žalobca namietal postup správcu dane, ktorý informoval žalobcu o výsledkoch vyrubovacieho konania a ukončení dokazovania len formálne, keďže oboznámenie mu doručil až 19.02.2015, t.j. po vydaní rozhodnutia správcu dane (03.02.2015), súd uvádza, že tak, ako bolo vyššie uvedené, žalobca sa nevyjadril písomne k Protokolu o výsledkoch daňovej kontroly na základe výzvy správcu dane podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, a preto správca dane nebol povinný postupovať podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane nemal ani povinnosť vydať rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. Z ustanovení Daňového poriadku nevyplýva ani povinnosť správcu dane oznámiť žalobcovi „ukončenie dokazovania". Pre úplnosť súd uvádza, že správca dane s poukazom na § 65 ods. 2 Daňového poriadku požiadal druhostupňový orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, pričom žalovaný listom zo 04.09.2014 lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní predĺžil o 180 dní. O tejto skutočnosti správca dane v súlade s § 65 ods. 3 Daňového poriadku upovedomil žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 08.09.2014. Uvedený postup správcu dane podľa názoru súdu nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca v žalobe poukázal na to, že odvolací orgán v zrušovacom rozhodnutí považoval za opodstatnenú námietku žalobcu, že správca dane v prvom rozhodnutí o dorubení rozdielu dane nevyhodnotil dostatočne informácie získané pri miestnych zisťovaniach v Urbárskej a lesnej spoločnosti - Pozemkové spoločenstvo Málinec a BUČINA DDD s.r.o., pričom nebolo zrejmé, za akým účelom boli tieto zisťovania vykonané. Namietal, že tento nedostatok správca dane neodstránil ani vo vyrubovacom konaní vykonávanom opakovane napriek právnemu názoru odvolacieho orgánu v predchádzajúcom odvolacom konaní. Z uvedeného vyvodil, že ak správca dane nevyhodnotí všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Takáto námietka je podľa názoru súdu nedôvodná a je v rozpore s obsahom odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je rozhodnutie, ktorému chýba odôvodnenie, alebo rozhodnutie, v odôvodnení ktorého chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa správny orgán k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov však nemôže byť spôsobená prípadnými dielčími nedostatkami odôvodnenia. Musí ísť o vady takých skutkových zistení, na základe ktorých bolo rozhodnutie postavené. Pôjde teda o prípady rozhodnutí, ktoré boli založené na skutočnostiach, ktoré v konaní zisťované neboli alebo boli zistené z dôkazov, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, alebo keď nie je vôbec zrejmé, či dôkazy boli vykonané, ako boli vyhodnotené a čo bolo z nich zistené. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie uvedenými vadami netrpí. Žalovaný (i správca dane v prvostupňovom rozhodnutí) zrozumiteľne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy so záverom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z preverovanej faktúry za mesiac október 2012, keďže nepreukázal dodanie tovaru od dodávateľa uvedeného na preverovanej faktúre. Žalovaný zrozumiteľne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy so záverom, že žalobcom predložené resp. označené dôkazy a existencia faktúry a dodacieho listu ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočet DPH. Je nevyhnutné, aby platiteľ preukázal, že plnenie uvedené na faktúre prijal od dodávateľa uvedeného na faktúre. Ďalej vykonané dôkazy vyhodnotil tak, že dodávky fakturovaného plnenia sa nepodarilo preukázať ani preverovaním u dodávateľa, ktorý síce formálne potvrdil dodanie prác, avšak neboli predložené žiadne dôkazy osvedčujúce toto tvrdenie. V tomto kontexte potom postačuje, že správca dane v Protokole z daňovej kontroly uviedol, že boli vykonané miestne zisťovania za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov žalobcu v Urbárskej a lesnej spoločnosti - Pozemkové spoločenstvo Málinec a BUČINA DDD s.r.o. Zvolen s výsledkom, že získané informácie nemali vplyv na výsledok daňovej kontroly a to, že túto skutočnosť neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia ani správca dane, ani žalovaný, nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože tak z rozhodnutia správcu dane, ako aj z rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie je riadne a dostatočne odôvodnené vo vzťahu k výroku, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel DPH vo výške 669,- Eur v dôsledku nesplnenia podmienok na odpočet DPH podľa Zákona o DPH. Rovnako nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného nespôsobuje ani skutočnosť, že v Protokole z daňovej kontroly nie je podrobne uvedený obsah miestnych zisťovaní, ktoré správca dane v Protokole vyhodnotil ako nemajúce vplyv na výsledok daňovej kontroly. Napokon z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol v priebehu daňovej kontroly oboznámený s výsledkom miestnych šetrení vykonaných správcom dane. Z Protokolu o daňovej kontrole vyplýva, že tento obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 47 Daňového poriadku). Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, i rozhodnutie správcu dane, bolo vydané na základe nezákonných dôkazných prostriedkov, ktoré nemožno v konaní použiť, keďže správca dane i žalovaný poukázali na zápisnice z výsluchu svedkov, ktoré boli správcom dane poskytnuté PPZ SR. Argumentoval, že tieto výsluchy neboli vykonané správcom dane, preto ich nemožno považovať za dôkaz získaný podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, pretože daňový subjekt nemohol využiť svoje právo klásť svedkom otázky (§ 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku). Súd uvedenú námietku považuje za nedôvodnú a uvádza, že v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovým subjektom a doklady k nim. Nemožno vytknúť správcovi dane resp. žalovanému, ak za účelom správneho a čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu použijú ako podklady k rozhodnutiu doklady, či iné zistenia orgánov činných v trestnom konaní. Správca dane má povinnosť prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, a teda aj na zistenia a doklady zabezpečené policajnými orgánmi. Nie je preto možné považovať postup daňových orgánov za nezákonný v prípade, ak si podklady k daňovej kontrole, resp. k rozhodnutiam vo vyrubovacom konaní, zabezpečia aj z podkladov a zistení zadovážených v trestnom konaní. Len pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že svedkovia v trestnom konaní sú pri výsluchu poučení o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. V prejednávanom prípade v súvislosti s použitím zápisníc o výsluchu svedkov vykonaných policajnými orgánmi nie je možné konštatovať ani porušenie práva žalobcu klásť svedkom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, pretože takéto právo Daňový poriadok priznáva žalobcovi len v prípade, ak výsluch svedka vykonáva správca dane pri ústnom pojednávaní. V tomto prípade uvedené výsluchy nevykonával správca dane, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu ust. § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. O výsluchu svedkov, ktoré vykonával počas daňovej kontroly i vo vyrubovacom konaní správca dane, bol žalobca riadne a včas upovedomený, o výsluchu svedkov boli spísané zápisnice, z ktorých vyplýva, že žalobca, resp. ním splnomocnený zástupca, bol prítomný pri výsluchu svedkov a bolo mu umožnené klásť svedkom otázky. Žalobca ďalej podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, že mu správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 16102012 s dátumom vystavenia 27.10.2012 a dátumom dodania 27.10.2012 od dodávateľa F. E. - REK Lučenec, základ dane 3345,- Eur, DPH vo výške 669,- Eur za dodanie pilín a odrezkov. Správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane s odvolaním sa na § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 Zákona o DPH s tým, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Poukázal na svedeckú výpoveď p. E., ktorý potvrdil vystavenie faktúry, aj dodanie tovaru, pričom uviedol, že tovar nenakúpil, pretože sa jedná o vedľajší produkt získaný pri výrobe a spracovaní dreva na jeho píle v Lučenci. Drevo mal nakúpiť u svojich dodávateľov, za ktorých príkladmo označil spoločnosti DREVO BB - Export s.r.o. a DREVO DM s.r.o. Žalobca v podstate vyjadril nesúhlas so záverom správcu dane, ktorý žalobcovi neuznal odpočítanie dane z uvedenej faktúry s odôvodnením, že daňová kontrola nepreukázala dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od tuzemského dodávateľa a žalobca ani dodávateľ Slavomír E. nepredložili žiadne relevantné dôkazy o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Žalobca poukázal pritom na zistenia správcu dane (zo spisu z daňovej kontroly vykonávanej u F. E.), že v r. 2012 tento deklaroval nákup drevnej hmoty od dodávateľov DREVO DM s.r.o. a KEVOLA s.r.o., ktorá podľa zistenia správcu dane so správcom dane nekomunikuje a napriek tomu správca dane uviedol, že jej najväčším obchodným partnerom bola spoločnosť KALIPO, ktorá rovnako nekomunikuje so správcom dane, a preto správca dane nemohol uvedené skutočnosti overiť. V tejto súvislosti namietal použitie zápisníc o výsluchu svedkov (bývalých konateľov spoločnosti KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o.) poskytnutých prostredníctvom policajných orgánov, ktoré považoval za dôkazy, ktoré nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca súčasne namietal vyhodnotenie dôkazov - konkrétne svedeckých výpovedí C. M. (zamestnanec žalobcu, ktorý potvrdil, že bol na píle p. E. v Lučenci, identifikoval túto pílu a uviedol, že pre žalobcu z tejto píly vozil drevo), C.. X. U. (zamestnanec BUČINY DDD s.r.o., ktorý potvrdil, že žalobca dodával tomuto subjektu piliny, odrezky a vlákninu, potvrdil, že bol na píle v Lučenci, ktorá patrila p. E., potvrdil, že z tejto píly sa brali piliny a odrezky, prepravu pilín zabezpečovala BUČINA DDD s.r.o. Potvrdil, že od p. E. odoberal piliny p. M., ktorý tieto dodával spoločnosti BUČINA DDD s.r.o.). Žalobca namietal, že správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď C.. U. ako dôkaz, ktorý nepreukázal, že žalobca obchodoval s p. E. napriek skutočnosti, že svedok potvrdil, že piliny a odrezky vozili prepravcovia ich spoločnosti z píly p. E. v Lučenci. Žalobca namietal, že z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, ako dospel k záveru, že žalobca nepoužil túto dodávku na dodávky tovaru ako platiteľ, že žalobca nepreukázal uskutočnenie skutočného zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a F. E., resp. jeho dodávateľmi resp. subdodávateľmi, a teda nepreukázal vznik daňovej povinnosti z deklarovaného zdaniteľného obchodu so F. E., čím neboli splnené podmienky na odpočet dane. Správca dane podľa žalobcu neuviedol, ako k tomuto záveru dospel, hoci vykonané svedecké výpovede všetkých svedkov potvrdili, že píla p. E. reálne fungovala. Z vyššie uvedenej námietky vyplýva, že žalobca nesúhlasí s hodnotením dôkazov predkladaným žalobcom a vykonaným správcom dane. Takýto nesúhlas ale nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nemožno nič vytknúť správnej úvahe, ktorou žalovaný (i správca dane) hodnotil dôkazy predkladané žalobcom ako formálne (najmä predložená faktúra, z ktorej si žalobca odpočítal DPH), ale nie sú ešte dôkazom o tom, že plnenie uvedené na faktúre bolo aj reálne uskutočnené tak, ako je uvedené na faktúre, t.j. že tovar uvedený na faktúre žalobcovi dodal ten dodávateľ, ktorý je uvedený na faktúre a ktorý tovar vyfakturoval. Žalovaný vyhodnotil tieto dôkazy tak, že tieto nie sú samé o sebe dôkazom o tom, že plnenie bolo reálne uskutočnené, žalobca žiadne ďalšie dôkazy nepredložil a šetrením u dodávateľa resp. jeho odberateľov sa nepreukázalo, že dodávku realizoval dodávateľ žalobcu. Výpovede svedkov, z ktorých vyplýva existencia píly dodávateľa F. E.a a jej prevádzka, ako aj to, že žalobca odoberal od neho odrezky, resp. piliny, nie je (bez ďalšieho) dôkazom o tom, že F. E. dodal žalobcovi konkrétny tovar deklarovaný na faktúre z 27.10.2012 a takýmto dôkazom nie je ani zistená skutočnosť, že svedkovia potvrdili, že žalobca dodával v rozhodnom období piliny pre BUČINU DDD s.r.o. Preverenie prepravy predmetného tovaru prostredníctvom údajov z mýtneho systému správca dane nemohol vykonať, pretože žalobca ani dodávateľ nevedeli konkrétne uviesť kto, kedy a akým motorovým vozidlom ( s uvedením typu vozidla a EVČ) tovar prepravoval a tieto údaje neboli uvedené ani na predložených dokladoch (faktúra a dodací list). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vychádzal z kontrolných zistení a vykonaného dokazovania. Nie je úlohou žalovaného, resp. správcu dane preukazovať, že niektorá z podmienok vyžadovaná zákonom splnená nebola. Naopak, jeho úlohou je zistiť a preveriť skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v citovanom ust. § 24 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Ako vyplýva z cit. ust. § 24 Daňového poriadku dôkazné bremeno je na daňovníkovi. Ten musí preukázať, že všetky podmienky vyžadované Zákonom o DPH na uplatnenie odpočtu splnené boli. V preskúmavanom prípade teda bolo úlohou žalobcu preukázať, že tovar, ktorý bol predmetom fakturácie, bol reálne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre (F. E.). Podstatná pre rozhodnutie žalovaného i správcu dane v tomto prípade bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na odpočet dane a dôkazné bremeno neuniesol (nepredložil dôkazy o reálnom dodaní tovaru). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v daňovom konaní žalobca predložil správcovi dane ako doklady, ktorými preukazoval splnenie podmienok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry za dodávku pilín a odrezkov od dodávateľa F. E. - REK, Lučenec podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, podľa § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH faktúru a dodací list. Okrem predloženej faktúry, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 71 Zákona o DPH, žalobca predložil dodací list, avšak uvedený dodací list nebol potvrdený odberateľom, na dodacom liste, ktorý nie je datovaný, nie je riadne vyplnený odberateľ (s uvedením obchodného mena, sídla, identifikačných údajov), nie je uvedený spôsob dopravy, evidenčné číslo motorového vozidla, prípadne meno a identifikačné údaje vodiča, ktorý tovar prepravoval, nie je uvedené meno ani priezvisko osoby, ktorá tovar za odberateľa prevzala, chýba dátum, podpis a pečiatka odberateľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu (žalobcu) tvoria skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH. Vzhľadom na to, že žalobca takéto dôkazy správcovi dane ani počas výkonu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nepredložil, súd sa stotožnil so záverom správcu dane i žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet dane, keďže nepreukázal, že tovar deklarovaný preverovanou dodávateľskou faktúrou, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, bol reálne žalobcovi dodaný dodávateľom F. E. - REK, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa F. E. - REK podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH v spojení s § 8 ods.1 Zákona o DPH a tým žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane z preverovanej dodávateľskej faktúry. Súd sa stotožnil aj s vyhodnotením výpovedí vypočutých svedkov, pričom svedok M. sa vo výpovedi vyjadril len všeobecne, konkrétne k dodávke deklarovanej faktúrou z 27.10.2012 sa nevyjadril, rovnako svedok C.. U. len vo všeobecnosti potvrdil, že žalobca dodával pre jeho zamestnávateľa BUČINA DDD s.r.o. piliny, ktoré odoberal od F. E., avšak konkrétne k preverovanej faktúre z 27.10.2012 sa nevyjadril. Rovnako výpoveď dodávateľa F. E. napriek tomu, že potvrdil vystavenie faktúry i dodávku tovaru vyfakturovaného preverovanou faktúrou z 27.10.2012, bez predloženia relevantných dokladov nepostačuje na preukázanie skutočností rozhodných pre odpočet DPH na strane žalobcu. Súd zhodne so žalovaným konštatuje, že v danom prípade nepostačuje, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, len samotné predloženie faktúry a dodacieho listu (ktorý nemá požadované náležitosti), ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou na faktúre uvedenou. Rovnako na preukázanie skutočností rozhodných pre splnenie podmienok uplatnenia odpočtu DPH z predmetnej faktúry nepostačujú svedecké výpovede, ktoré vo všeobecnosti potvrdzujú len skutočnosť, že F. E. bol majiteľom píly, ktorá bola v prevádzke, na ktorej sa spracovávalo drevo, z ktorého ako vedľajší produkt boli získané piliny a odrezky, ktoré podľa vyjadrenia svedkov boli odoberané žalobcom a týmto následne dodávané jeho odberateľovi (v tomto prípade tvrdenom odberateľovi BUČINA DDD s.r.o.). Žalovaný teda správne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vykonal a to tak, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa F. E. - REK. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k určeniu rozsahu dôkazného bremena, resp. rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, súd poukazuje na § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Predmetné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR citované žalobcom v žalobe vychádzajú z rozsudkov Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. V preskúmavanom prípade sa však o prípad zneužitia práva nejedná a podstatné pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na odpočet dane a dôkazné bremeno neuniesol. V tomto prípade teda neboli rozhodnutia založené na tom, že niekto v rade žalobcových dodávateľov podvádzal, ale na tom, že žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar bol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. V preskúmavanom prípade sa jedná o prípad, kedy žalobca nepreukázal prijatie zdaniteľného plnenia. Zneužitie práva na odpočet DPH možno konštatovať a daňovníkovi odoprieť právo na odpočet DPH možno len vtedy, keď správca dane zistí, že zdaniteľné plnenie síce prijaté bolo od dodávateľa uvedeného na faktúre, ale nemalo to iný ekonomický význam, ako získať daňovú výhodu. V preskúmavanom prípade správca dane nedospel k skutkovému zisteniu, na základe ktorého by konštatoval zneužitie práva. V preskúmavanom prípade správca dane a žalovaný zistili len to, že žalobca nepreukázal, že mu takéto zdaniteľné plnenie dodané bolo tým dodávateľom - platiteľom dane, ktorý bol uvedený na faktúre. V tomto kontexte prípadný odkaz žalovaného na rozhodnutia ESD, ktoré nie sú zhodné s prejednávanou vecou, nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správcom dane vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov vykonaného v súlade s § 3 ods.3 Daňového poriadku v spojení s § 24 Daňového poriadku súd nezistil pochybenia, ani logické nesprávnosti, či inú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napokon, pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené a vo vzťahu k výroku nepreskúmateľné, súd uvádza, že táto námietka je jednak nekonkrétna a jednak nekorešponduje s obsahom napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku, pričom v odôvodnení sú uvedené všetky náležitosti stanovené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď žalovaný v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný sa v žalobou napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a rozhodnutie spĺňa zákonom stanovené podmienky vyplývajúce z § 63 Daňového poriadku. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s vyhodnotením dôkazov, resp. s vysporiadaním sa s návrhmi a námietkami žalobcu (daňového subjektu), nespôsobuje nepreskúmateľnosť, resp. nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výroku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že obsahuje také úvahy, ktorými sa žalovaný pri hodnotení vykonaných dôkazov spravoval a obsahuje aj záver, ku ktorému žalovaný dospel pri vydaní rozhodnutia, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume 669,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012, čím mu nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 vo výške 349,62 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 319,38 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v žalobe, súd dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. Podľa § 250k O.s.p. v konaní podľa piatej časti O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov má žalobca právo na náhradu trov konania len v prípade, že je celkom alebo sčasti úspešný. Keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.