Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/156/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201024 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201024.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Z. E., F. XXX/XX, XXX XX Z., zast. advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Trhová 992/1, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/216180/2015/5098 zo dňa 22.05.2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/216180/2015/5098 zo dňa 22.05.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/260819/2015/StrM zo dňa 03.02.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 70,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou dňa 13.08.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/216180/2015/5098 zo dňa 22.05.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného"), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán" alebo „správca dane") č. 9601403/5/260819/2015/StrM zo dňa 03.02.2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 1.285,40 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, žalobca bol ukrátený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, správca dane, ako aj odvolací orgán posudzovali vec neobjektívne, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je nepostačujúce na posúdenie veci tak, ako rozhodol správny orgán. Rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nezákonné, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Žalobca namietal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v rozpore so Zákonom o správe daní, porušil základnú zásadu daňového konania - zásadu zákonnosti (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). Poukázal na nesprávny procesný postup pri výkone daňovej kontroly, ktorým došlo k porušeniu zákona. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu a vo vyrubovacom konaní po ukončení daňovej kontroly vydal rozhodnutie č. 9601403/5/521061/2014/StrM dňa 10.02.2014, ktoré na základe podaného odvolania žalobcu bolo rozhodnutím č. 1100301/1/225309/2014/4989 zo dňa 14.05.2014 žalovaným zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací orgán pri prvom odvolacom konaní zrušil rozhodnutie z dôvodu pochybenia správcu dane, ktorý prekročil zákonnú ročnú lehotu na výkon daňovej kontroly. Žalobca v odvolacom konaní namietal prekročenie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly nielen z dôvodu oneskoreného doručenia protokolu po uplynutí ročnej lehoty, ale namietal túto skutočnosť aj z dôvodu, že daňová kontrola nemohla byť prerušená podľa § 61 Daňového poriadku. Poukázal na § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. Zároveň poukázal na ust. § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, ktoré sa primerane použije na prerušenie daňovej kontroly a podľa ktorého daňové konanie je možné prerušiť, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, pričom podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Správca dane rozhodnutím zo dňa 23.08.2013 prerušil výkon predmetnej daňovej kontroly odo dňa 02.09.2013 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia zdaniteľných plnení uskutočnených daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože výsledky tohto preverovania majú vplyv na správne určenie dane. Do Protokolu o daňovej kontrole č. 9601403/5/105892/2014/StrM zo dňa 13.01.2014 (ďalej aj „Protokol o daňovej kontrole") správca dane uviedol, že 27.11.2012 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, správca dane však daňovú kontrolu prerušil až odo dňa 02.09.2013, t.j. necelé 2 mesiace pred uplynutím ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Z uvedeného žalobca vyvodil, že daňová kontrola bola prerušená účelovo, aby správca dane nezmeškal lehotu na výkon daňovej kontroly, ktorú v konečnom dôsledku aj po zohľadnení prerušenia lehoty prekročil. Daňovú kontrolu správca dane začal vykonávať 24.10.2012, táto mala byť ukončená do jedného roka, t.j. do 24.10.2013. Ak by bola daňová kontrola prerušená v súlade so zákonom od 02.09.2013 a dňa 15.11.2013 pominuli prekážky, pre ktorá sa daňová kontrola prerušila, daňová kontrola mala byť ukončená v lehote 53 dní odo dňa, kedy pominuli prekážky, t.j. mala byť ukončená dňa 07.01.2014. Daňová kontrola je ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku dňom doručenia protokolu podľa ods. 8. Protokol o daňovej kontrole bol splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený 13.01.2014 spolu s výzvou, t.j. po márnom uplynutí ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/6/2009, v súlade s týmito žalobca tvrdil, že správca dane pri výkone daňovej kontroly prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly a protokol z tejto kontroly tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, pretože ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zdôraznil, že Ústavný súd konštatoval (zhodne s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR), že zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane potrebnú súčinnosť. Táto súčinnosť bola zo strany žalobcu v predmetnej daňovej kontrole poskytnutá. Žalobca poukázal v súvislosti s námietkou o nezákonnom prerušení daňovej kontroly na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/34/2012, podľa ktorého správca dane nemôže daňovú kontrolu prerušiť kedykoľvek a inštitút prerušenia konania (výkonu daňovej kontroly) neslúži správcovi dane v prípade hrozby, že daňovú kontrolu neukončí v zákonnej lehote, na predĺženie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Na základe uvedených skutočností tvrdil, že správca dane v daňovej kontrole postupoval v rozpore so Zákonom o správe daní, prekročil zákonom stanovenú lehotu na výkon daňovej kontroly, a preto protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že protokol bol použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 Daňového poriadku a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Žalobca tvrdil, že správca dane začal vyrubovacie konanie po zrušení rozhodnutia odvolacím orgánom neoprávnene v rozpore s cit. § 68 ods. 1 Daňového poriadku, pretože protokol, ktorý bol doručený spolu s výzvou po uplynutí zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nemôže byť v ďalšom konaní použitý ako dôkaz. Ak sa odvolací orgán stotožnil s námietkou žalobcu, že protokol z predmetnej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, potom v nadväznosti na § 68 ods. 1 Daňového poriadku nemožno vo vyrubovacom konaní o vyrubení rozdielu dane pokračovať. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní uviedol ako vadu, ktorou trpí napadnuté rozhodnutie, pre ktoré je nepreskúmateľné, tú skutočnosť, že správca dane predmetnú daňovú kontrolu neukončil v zákonnej lehote. Podľa žalobcu vo vyrubovacom konaní nie je možné žiadnym spôsobom túto vadu odstrániť, a preto neexistuje legitímny dôvod na pokračovanie vo vyrubovacom konaní. Táto námietka bola zo strany žalobcu vznesená už v zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 08.07.2014 a opakovane dňa 06.08.2014, správca dane sa však touto námietkou počas celého vyrubovacieho konania nezaoberal a nevyjadril sa k nej. Žalobca v odvolaní nenamietal začatie daňovej kontroly, ale namietal nezákonnosť protokolu, ktorý v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR má charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Ak je zákonom ustanovené ukončenie daňovej kontroly dňom doručenia protokolu a v danom prípade sa jedná o protokol, ktorý má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, potom nemožno pripustiť výklad odvolacieho orgánu, že k ukončeniu daňovej kontroly došlo a môže začať vyrubovacie konanie. Takýto výklad zákona by bol v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Doručenie protokolu v danom prípade je podľa žalobcu nulitným právnym úkonom a ako taký je nespôsobilý spôsobiť právne následky predpokladané zákonom podľa § 46 ods. 9 písm. a/ ukončenie daňovej kontroly a začatie vyrubovacieho konania podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Ak Protokol o daňovej kontrole nemožno považovať za zákonný dôkaz, potom ho možno považovať za nulitný individuálny právny úkon, ktorý nemôže zakladať žiadne právne účinky, ani účinok ukončenia daňovej kontroly a ani začiatok vyrubovacieho konania. Správca dane ani vo vyrubovacom konaní vykonávanom po zrušení rozhodnutia podľa žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom (Daňovým poriadkom). Poukázal na § 68 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených, ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov má vykonať dokazovanie alebo miestne zisťovanie, o priebehu a výsledku dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 a to aj opakovane. Odvolací orgán predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Napriek skutočnosti, že vyrubovacie konanie bolo vykonávané opakovane, daňový subjekt má podľa žalobcu právo zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok, ktoré uviedol do odvolania a ktoré odvolací orgán uznal za oprávnené, mal právo zúčastniť sa na vyhodnotení dôkazov, ktoré predložil a ktoré správca dane získal počas dokazovania alebo miestneho zisťovania. Toto právo nemôže byť daňovému subjektu odňaté a nahradené písomným oznámením s výsledkom vyrubovacieho konania zo dňa 28.01.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené 14.02.2015 a následne rozhodnutie mu bolo doručené 19.02.2015. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že sa o ukončení dokazovania vo vyrubovacom konaní dozvedel až po dni, kedy správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, tzn. že tento úkon bol vykonaný len formálne. V oboznámení správca dane neuviedol, že svedok C. nebude opakovane predvolaný, neboli v ňom uvedené skutočnosti o nahliadnutí do spisu daňových kontrol u K. Q. - REK, neboli uvedené zistenia z mýtneho systému. Žalobca nebol o týchto skutočnostiach vo vyrubovacom konaní nikdy oboznámený a bolo mu odňaté právo vyjadriť sa k nim. Správca dane nepostupoval podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Žiadna zo zápisníc spísaných vo vyrubovacom konaní nebola označená za poslednú. Žalobca ďalej namietal porušenie § 3 ods. 2 a ods. 8 Daňového poriadku a má za to, že správca dane nepostupoval pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, keďže v Protokole o daňovej kontrole uviedol subjekty, ktorým zaslal v súvislosti s výkonom daňovej kontroly výzvy na súčinnosť, odpovede od týchto dotknutých subjektov vyhodnotil tak, že z nich nevyplynuli skutočnosti ovplyvňujúce výsledok daňovej kontroly, avšak neuviedol, za akým účelom zaslal žiadosti o súčinnosť, čo bolo predmetom týchto žiadostí a ako boli vyhodnotené. Namietal, že Protokol musí podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov a tieto nemohli byť uvádzané v Protokole len informatívne. Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 170111 (za prepravu Málinec - Nitra) a č. 250111 (za ihličnaté odrezky) od dodávateľa PDR s.r.o. Lučenec v celkovej sume 3.512,40 Eur. Poukázal na to, že správca dane k uvedeným faktúram vyzval žalobcu na predloženie dôkazov. Vyjadrenie žalobcu z 19.02.2013 vyhodnotil správca dane ako nedostatočné, pretože daňový subjekt k vyjadreniu nepredložil relevantné dôkazy. Žalobca uviedol, že tovar, ktorý nakúpil faktúrou č. 250111 bol použitý na dodanie pre spoločnosť BUČINA DDD s.r.o., avšak účtovné doklady sa nachádzali u správcu dane a nebolo možné presne určiť faktúru, ktorou bol tento tovar pre BUČINU DDD s.r.o. vyfakturovaný. Správca dane vykonal zisťovanie v spoločnosti BUČINA DDD s.r.o., avšak výsledky tohto zisťovania nevyhodnotil. Následne neuznal odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr, pretože podľa správcu dane daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru a služieb od tuzemských dodávateľov a bývalý konateľ Z. Z. nepredložil žiadne relevantné dôkazy, nepamätal si konkrétne podrobnosti o týchto obchodoch, aj keď obchody potvrdil. Správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul svedka Z. Z., konateľa spoločnosti PDR, ktorý sa k faktúre č. 170111 vyjadril, že sa jedná o prepravu Málinec - Nitra, potvrdil pravosť faktúry, preprava bola vykonaná vozidlom F vodičom bol p. B. I.. V Nitre bol spolu s p. P. E. - vodičom druhého auta, nakoľko toto auto patriace žalobcovi malo hydraulickú ruku, ktorou sa nakladal a vykladal tovar aj z IVECA. K faktúre č. 250111 uviedol, že sa jedná o ihličnaté odrezky za mesiac január 2011, potvrdil pravosť faktúry, na dodacom liste je uvedený spôsob dopravy, ktorú si zabezpečil žalobca, pričom bolo odobratých 250 prm odrezkov. Žalobca poukázal na výpoveď svedka B. I., ktorý k faktúre č. 170111 uviedol, že vlákninu viezol spolu s P. E., nakladali ju v okolí Málinca, vykladali v nejakom areáli v Nitre. Nevedel určiť presnú adresu, bola to firma na spracovanie dreva. Vo výpovedi uviedol, že pracoval ako vodič spoločnosti PDR s.r.o. na vozidle ev. č. F Napriek uvedeným svedeckým výpovediam a predloženej faktúre č. 018/01/2011, ktorou bola predmetná preprava vyfakturovaná spoločnosti JAPETUS s.r.o., správca dane neuznal platiteľovi odpočítanie dane. Žalobca poukázal aj na správcom dane zabezpečené dôkazy z mýtneho systému, ktorými bolo potvrdené, že uvedené vozidlá boli v ten deň v Nitre. Napriek uvedeným skutočnostiam správca dane nepovažoval žalobcom predložené doklady za dostatočné. K faktúre č. 250111 žalobca uviedol, že tovar bol dodaný spoločnosti BUČINA DDD s.r.o., správcovi dane bola predložená skladová karta a správca dane vykonal miestne zisťovanie v tejto spoločnosti. Uvedené dôkazy vyhodnotil bez vplyvu na určenie dane. Žalobca poukázal aj na výsluch ďalších svedkov, napr. P. E., ktorý uviedol, že pre daňový subjekt vozil drevo z píly v Lučenci aj na túto pílu a potvrdil, že na píle sa nachádzalo aj rezivo. Ďalej poukázal aj na výpoveď svedka P.. N. Z., zamestnanca BUČINY DDD s.r.o., ktorý pracoval ako nákupca dreva a potvrdil, že žalobca dodával do BUČINY DDD s.r.o. piliny, odrezky a vlákninu. Napriek uvedeným dôkazom správca dane vyhodnotil, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru. Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 14012011 od dodávateľa K. Q. - REK, Lučenec v celkovej sume 4.200,- Eur. Poukázal na to, že správca dane vypočul dňa 20.08.2013 svedka K. Q., ktorý uviedol, že faktúru vystavil, jej predmetom boli ihličnaté odrezky, ktoré sú vedľajším produktom pri výrobe a spracovaní dreva. Správca dane uviedol, že svedok nevedel presne uviesť všetkých svojich dodávateľov, uviedol ich len príkladmo, DREVO BB-EXPORT s.r.o., DREVO DM s.r.o., prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ svojimi dopravnými prostriedkami a tovar bol odovzdaný na píle v Lučenci. Pri nakladaní tovaru na píle bol prítomný šofér pána E. a zamestnanec K. Q. - REK. Poukázal na to, že vo vyrubovacom konaní bol ako svedok opätovne vypočutý p. K. Q., ktorý v zápisnici z 22.1.2014 uviedol, že prevádzkoval pílu v bývalom areáli ZŤS v Lučenci, uviedol mená svojich zamestnancov, potvrdil vystavenie faktúry a uviedol, že sa jednalo o odpadový materiál vzniknutý pri výrobe na jeho píle. Poukázal na to, že zamestnanci správcu dane videli chod píly. Žalobca súčasne poukázal na to, že správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď p. P.. Z. ako dôkaz, ktorý nepreukázal, že žalobca obchodoval so K. Q., napriek skutočnosti, že svedok jednoznačne potvrdil, že piliny a odrezky vozili prepravcovia ich spoločnosti práve z píly p. Q. v Lučenci. Žalobca poukázal aj na zisťovanie v spoločnosti BUČINA DDD s.r.o. Napokon poukázal na záver správcu dane i žalovaného, že nebola spochybnená existencia tovaru, ale bolo spochybnené, že tento tovar bol dodaný práve dodávateľmi PDR s.r.o. a K. Q. - REK. Napriek tomu, že svedkovia potvrdili nakládky a vykládky tovaru, žalobcom boli predložené listinné dôkazy - faktúry, dodacie listy, stazky, doklady o úhradách a preprava bola potvrdená z mýtneho systému, správne orgány tvrdia, že majú pochybnosti o tom, či tovar bol dodaný práve dodávateľom PDR s.r.o. a K. Q.. Namietal, že dôkazné bremeno žalobcu nie je neobmedzené, toto dôkazné bremeno správca dane môže požadovať len v rozumnej miere. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 týkajúci sa rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, avšak nie je možné od neho požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno". Ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Žalobca uzavrel, že správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva žalobcu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly, nepostupoval v súlade s § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku, nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení dokazovania a na druhej strane dokazovanie nebolo vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, vo vzťahu k výroku za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie je spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Z konštantnej judikatúry súdov v správnom súdnictve navyše vyplýva, že procesné rozhodnutia upravujúce vedenie konania síce nemožno napadnúť samostatnou správnou žalobou, avšak prípadné vady konania spôsobené nesprávnou aplikáciou príslušných právnych predpisov je možné namietať v konaní o žalobe proti meritórnemu rozhodnutiu. Žalobou napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné, pretože žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom, ktorý bol predmetom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 2011 a rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, ktoré nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 18.09.2015 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení sa žalovaný vyjadril k jednotlivým žalobným dôvodom so záverom, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, odôvodnenie rozhodnutia žalovaný považuje za logické, jasné a zrozumiteľné, rozhodnutie nebolo vydané v rozpore s právnymi predpismi. Poukázal na to, že správca dane vykonával u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až november 2011, vo vyrubovacom konaní na základe rozhodnutia žalovaného zo 14.05.2014, ako aj na základe zistení z daňovej kontroly a zistení vo vyrubovacom konaní vydal nové rozhodnutie dňa 03.02.2015, ktorým vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 1.285,40 Eur. Podľa žalovaného z predloženého administratívneho spisu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré si zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle ustanovení Zákona o DPH. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania zákonnej ročnej lehoty na výkon predmetnej daňovej kontroly uviedol, že s touto námietkou sa vysporiadal už v rozhodnutí zo 14.05.2014, námietku nedodržania zákonnej lehoty na výkon predmetnej daňovej kontroly uznal za opodstatnenú, a preto pôvodné rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014 vydané po daňovej kontrole zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe zrušujúceho rozhodnutia žalovaného správca dane vykonal vyrubovacie konanie, v rámci ktorého vydal nové rozhodnutie 03.02.2015. K námietkam týkajúcim sa prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola začatá za zdaňovacie obdobie január až november 2011 ako celok a podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku bola prerušená rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly z 23.08.2013, v ktorom bol uvedený dôvod prerušenia. Toto rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané v súlade s § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, preto účinky prerušenia daňovej kontroly nastali dňa 02.09.2013. Z uvedeného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vyplýva, že dôvodom prerušenia bolo, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI") zaslal cca jeden mesiac po začatí daňovej kontroly v snahe získať informácie z MVI čo najrýchlejšie, avšak pre výkon daňovej kontroly bolo potrebné, aby správca dane mohol pokračovať v nevyhnutných úkonoch, daňovú kontrolu neprerušil ihneď po odoslaní žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Pokiaľ správca dane až 02.09.2013 prerušil predmetnú daňovú kontrolu, táto skutočnosť podľa žalovaného nemôže vyvolať jej nezákonnosť. Daňový poriadok podľa § 61 ods. 1 písm. b/ umožňuje, nie prikazuje kontrolu prerušiť. V rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly je uvedené, že správca dane bude v kontrole pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila, do doručenia odpovede na žiadosť o MVI. Predmetná daňová kontrola podľa žalovaného bola prerušená zákonne a nie účelovo, ako to tvrdí žalobca. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nezákonnosti Protokolu žalovaný uviedol, že napriek tomu, že nebola dodržaná lehota na výkon predmetnej daňovej kontroly, neznamená to, že predmetná daňová kontrola nebola začatá. Správca dane sa vo vyrubovacom konaní riadil nálezom Ústavného súdu SR 24/2010 a z dôvodu prekročenia maximálnej dĺžky trvania kontroly v daňovom konaní nepoužil Protokol z daňovej kontroly. Keďže daňová kontrola bola začatá v súlade so zákonom, musela byť dokončená, aj keď nebola dodržaná lehota na jej vykonanie. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia Protokolu. Keďže Protokol z 13.01.2014 bol s nálezom, t.j. daňovou kontrolou sa zistil rozdiel v sume, správca dane zaslal žalobcovi Protokol spolu s výzvou z 13.01.2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole, ktorá bola žalobcovi osobne doručená 13.01.2014. Žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca písomné vyjadrenie nepodali. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia Protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 cit. zákona a končí dňom doručenia rozhodnutia žalobcovi. V danom prípade teda vyrubovacie konanie podľa žalovaného začalo zo zákona dňom nasledujúcim po dni doručenia Protokolu s výzvou, t.j. dňa 14.01.2014. Vyrubovacie konanie musí byť ukončené a to vydaním rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že predmetná daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote, Protokol z nej nebol podkladom pre vydanie nového rozhodnutia. Vo vyrubovacom konaní sa správca dane o tento Protokol nijako neopiera a v rozhodnutí sa naň neodvoláva. Správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil existujúce dôkazy, vykonal všetky preverenia a výpovede svedkov, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti pre správne určenie dane. O výsledku vyrubovacieho konania bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený písomne 28.01.2015. Vo vyrubovacom konaní pri ústnom pojednávaní dňa 08.07.2014 vyzval správca dane splnomocneného zástupcu žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by mali vplyv na správne určenie dane a na predloženie dôkazov k preverovaným dodávateľským faktúram, na základe ktorých správca dane neuznal odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie január 2011. Žalovaný žalobcom predložené dôkazy po ich vyhodnotení a v nadväznosti na vykonané dokazovanie správcu dane považuje za formálne vystavené, ktoré nespĺňajú základnú podmienku možnosti uplatnenia odpočítania dane. Správca dane preveroval uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov, čo podrobne uviedol aj v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný v písomnom vyjadrení podrobne uviedol dôvody, pre ktoré správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane a to s poukazom na obsah výpovede p. Z., bývalého konateľa spoločnosti PDR s.r.o., ďalej na obsah výpovedí svedkov A. C., ako aj K. Q., B. I., P. E., P.. Z., pričom sa vyjadril podrobne k jednotlivým dôkazom predloženým žalobcom, ktoré dôkazy považoval správca dane za formálne vystavené. Žalovaný uzavrel, že preverovaním pri daňovej kontrole správca dane zistil, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom vedenia účtovníctva v zmysle zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, čo potvrdilo skutočnosť, že samotná existencia faktúr ešte nie je relevantným dôkazom o uskutočnení zdaniteľných obchodov v zmysle § 8 Zákona o DPH a nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle faktúr od daňového subjektu PDR s.r.o. a K. Q.. Splnomocnený zástupca žalobcu navrhol opakovane vypočuť svedka K. Q. a M. Z., bývalého konateľa spoločnosti PDR s.r.o., ktorí boli správcom dane vypočutí aj v predchádzajúcom konaní. Správca dane žiadosti žalobcu vyhovel a vo vyrubovacom konaní opakovane vypočul navrhnutých svedkov. Ani opakovaným vypočutím svedkov neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalobca tovar deklarovaný preverovanými dodávateľskými faktúrami aj reálne nadobudol od deklarovaného dodávateľa PDR s.r.o. a K. Q. - REK, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa PDR s.r.o. a K. Q. - REK v zmysle § 19 Zákona o DPH a tým žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane z preverovaných dodávateľských faktúr. Žalobca neodstránil pochybnosti o dodávateľoch, a teda nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, resp. dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou na faktúre uvedenou. Žalobca v rámci dokazovania predložil faktúry a dodacie listy od deklarovaných dodávateľov PDR s.r.o. a K. Q. - REK, čím preukazoval realizáciu obchodov. Správca dane vypočul svedkov, vykonal miestne zisťovanie. Správca dane pri preverovaní skutočností týkajúcich sa dodávateľských faktúr, ktoré prijal žalobca v zdaňovacom období január 2011 od dodávateľa PDR s.r.o. a K. Q. - REK postupoval v súlade s § 24 ods. 4Daňového poriadku. V daňovom konaní platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, správca dane iba prejednáva dôkazy predložené žalobcom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu (§ 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku). Zistenia správcu dane týkajúce sa dodávateľa PDR s.r.o. a K. Q. - REK s.r.o. vedú k pochybnostiam o dodaní deklarovaného tovaru práve týmito dodávateľmi a tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť. Dôkazné bremeno znáša žalobca k všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazná povinnosť nie je pre žalobcu iba povinnosťou, ale aj právom, ktoré žalobca nevyužil, keďže nepredložil také dôkazy, ktorými by vierohodne a jednoznačne preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovaných faktúrach. Tejto povinnosti sa nemôže žalobca zbaviť iba predložením faktúry, prípadne dokladom o jej úhrade a tvrdením, že k dodaniu tovaru, resp. služby došlo. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESD C-342/87, v zmysle ktorého zmienka o dani zodpovedajúcej dodávke tovaru a služieb je náležitosťou faktúry, od ktorej sa odvíja právo odpočtu. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sž-o-KS 262/2004, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Žalovaný poukázal aj na závery rozsudku Súdneho dvora C-80/11 a C-142/11, v zmysle ktorého tým, že si žalobca splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry s prílohami, dodacie listy, prípadne ďalšie, neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnené oslobodenie od dane a odpočítanie dane, pretože nestačí byť len držiteľom takýchto listinných dôkazov a tieto predložiť daňovým orgánom, ale je potrebné preukázať aj obsah skutočností uvedených v týchto listinách. Žalovaný uzavrel, že neboli dodržané podmienky pre uplatnenie odpočítania dane ustanovené v Zákone o DPH. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a zo získaných dôkazov bol prijatý správny právny záver, pričom rozhodnutie je náležite odôvodnené. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil potom, čo oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu 31.05.2016, keďže boli splnené podmienky podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. (žalobca i žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverenia zo dňa 18.09.2012 vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie január až november 2011. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené 21.09.2012. Dňa 24.10.2012 správca dane spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo začatie daňovej kontroly. V zápisnici bol žalobca poučený o svojich právach a povinnostiach v zmysle § 45 Daňového poriadku. Z predmetnej zápisnice vyplýva zoznam listín a dokladov odovzdaných žalobcom správcovi dane, okrem iného došlé a odovzdané faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Správca dane požiadal 12.11.2012 o preverenie informácii týkajúcich sa žalobcu prostredníctvom MVI. Dňa 20.11.2012 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo vyjadrenie žalobcu k skutočnostiam, ktoré sa týkali výkonu daňovej kontroly, okrem iného okolností jeho podnikania. Žalobca uviedol, že obchodoval s drevom a potravinami, poskytoval služby - ťažbu dreva pre urbárske lesné spoločnosti, prenájom motorových vozidiel a budov - skladov. Na základe výzvy správcu dane z 05.02.2013 na predloženie dôkazov žalobca správcovi dane k faktúre č. 170111 uviedol, že spoločnosť PDR vykonala pre žalobcu prepravu vozidlom IVECO F. smer Málinec - Nitra, kde žalobca viezol bukovú vlákninu pre firmu JAPETUS s.r.o., ktorej bola následne vyfakturovaná aj doprava faktúrou č. 018012011. K faktúre č. 250111 za dodávku odrezkov spoločnosťou PDR žalobca uviedol, že preprava a predaj tovaru bol realizovaný cez žalobcu pre spoločnosť BUČINA DDD s.r.o., pričom dopravu si realizuje aj firma BUČINA DDD s.r.o.. Žalobca nemá faktúry k nahliadnutiu, nevie povedať presne údaje, ani meno vodiča. Pre žalobcu jazdil P. E. na vozidle S pri nakladaní tovaru od PDR boli prítomní buď p. Z. alebo p. Q., pri vykladaní je BUČINA DDD s.r.o.. Zároveň predložil fotokópiu príjemky č. 0006 k faktúre č. 250111 od dodávateľa PDR s.r.o. Lučenec pre žalobcu s dátumom vystavenia 31.01.2011 - odrezky 250 prm, cena za jednotku 10,- Eur, spolu 2.500,- Eur. Predmetná príjemka nie je opatrená pečiatkou žalobcu. Dňa 20.02.2013 bola správcovi dane doručená čiastočná odpoveď na MVI s tým, že u preverovaného subjektu prebieha kontrola. Z fotokópie faktúry č. 170111 z 26.01.2011 vyplýva, že dodávateľ PDR s.r.o., Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi prepravu vozidlom IVECO ev. č. F z Málinca do Nitry v sume 427,- Eur + 85,40 Eur DPH, t.j. spolu sumu 512,40 Eur. Faktúra je opatrená pečiatkou dodávateľa PDR s.r.o. Lučenec, podpisom, s poznámkou, že faktúru vystavil Z.. Na faktúre je uvedené, že slúži zároveň ako dodací list. Na faktúre nie je potvrdené vykonanie prepravy odberateľom, t.j. nie je opatrená pečiatkou odberateľa, ani jeho podpisom. Prílohu faktúry netvorí ani záznam o prevádzke motorového vozidla IVECO F ani záznam z knihy jázd. Z fotokópie faktúry č. 250111 zo dňa 31.01.2011 vyplýva, že dodávateľ PDR s.r.o. Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku ihličnatých odrezkov za január 2011 v množstve 250, jednotková cena 10,- Eur, spolu 2.500,- Eur + 500,- Eur DPH, t.j. fakturovaná suma spolu vo výške 3.000,- Eur. Faktúru vystavil Ďuriš, je opatrená pečiatkou dodávateľa PDR s.r.o. Lučenec a podpisom. Na faktúre je uvedený údaj, že slúži zároveň ako dodací list. Prílohou faktúry je fotokópia dodacieho listu z 31.01.2011, z ktorého vyplýva, že dodávateľ PDR s.r.o. Lučenec dodal odberateľovi Z. E., Z. ihličnaté odrezky v januári 2011 v množstve 250 prm. Na dodacom liste nie je uvedená jednotková cena ani celková suma. Dodací list je opatrený pečiatkou dodávateľa PDR s.r.o. Lučenec a podpisom, ako aj pečiatkou odberateľa - žalobcu a podpisom. Na dodacom liste nie je uvedená ŠPZ automobilu, ani vodiča, ktorý prepravu vykonával. Z fotokópie faktúry č. 14012011 zo dňa 31.01.2011 vyplýva, že dodávateľ REK - K. Q., Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku ihličnatých odrezkov za január 2011 v množstve 350 prm, jednotková cena 10,- Eur, spolu 3.500,- Eur + 700,- Eur DPH, t.j. celkovo spolu 4.200,- Eur. Faktúra je opatrená pečiatkou dodávateľa K. Q. - REK a jeho podpisom, je na nej uvedené, že slúži zároveň ako dodací list. Na faktúre nie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom (žalobcom). K predmetnej faktúre je pripojená fotokópia dodacieho listu z 31.01.2011, z ktorého vyplýva, že dodávateľ K. Q. - REK Lučenec dodal odberateľovi - žalobcovi ihličnaté odrezky v januári 2011 v množstve 350 prm. Na dodacom liste nie je uvedená jednotková cena, ani celková cena. Dodací list je opatrený pečiatkou a podpisom dodávateľa a pečiatkou a podpisom odberateľa. Na uvedenom dodacom liste nie je uvedené ev. č. motorového vozidla, ani vodiča, ktorý prepravu vykonával. Správca dane výzvou z 12.03.2013 požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. Bratislava, aby oznámil správcovi dane údaje o evidencii z Elektronického mýtneho systému motorových vozidiel v období od 01.01.2010 do 31.12.2012 s uvedením evidenčných čísel uvedených motorových vozidiel. Výsledok preverenia bol poskytnutý správcovi dane 08.04.2013, vrátane CD nosiča. Dňa 26.03.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu - Píla Málinec, o čom správca dane spísal zápisnicu, z ktorej vyplýva, že v priestore prevádzky žalobcu sa nachádzali o.i. píly na spracovanie dreva, úpravárenské stroje, hydraulické ruky umiestnené na vozidlách, nakúpené drevo, guľatina, vláknina, kálané palivové drevo v paletách, pryzmy. Dňa 26.04.2013 bolo obdobne vykonané miestne zisťovanie u Urbárskej lesnej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Málinec, s.r.o., o čom bola vyhotovená zápisnica. Predmetom zisťovania bolo poverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov v zdaňovacom období január až november 2011 a správca dane zistil, že žalobcovi boli dodané uvedeným dodávateľom vláknina a guľatina podľa špecifikácie vo faktúrach evidovaných u žalobcu. Podľa Zápisnice z 26.04.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie aj v Bučine DDD s.r.o. Zvolen, z ktorej o.i. vyplýva, že žalobca tomuto subjektu v kontrolovanom období r. 2011 dodával drevo. Ďalej bolo vykonané miestne zisťovanie u Urbárskej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Ozdín (zápisnica z 02.05.2013). Správca dane predvolal ako svedka N. C., pričom o termíne ústneho pojednávania písomne upovedomil žalobcu. V administratívnom spise sa nachádza zápisnica o ústnom pojednávaní z 25.06.2013 o vypočutí svedka N. C., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o., výsluch sa netýka faktúry za zdaňovacie obdobie január 2011. Následne správca dane predvolal ako svedka K. Q., pričom o termíne ústneho pojednávania písomne upovedomil žalobcu. V administratívnom spise sa nachádza Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601403/3862651/2013/StrM z 20.08.2013 o vypočutí svedka K. Q., ktorý sa vyjadril ako konateľ spoločnosti REK s.r.o. k obchodovaniu so žalobcom v období január až november 2011 a január až október 2012, ako aj Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601403/3865001/2013/StrM zo dňa 20.08.2013 o vypočutí svedka K. Q., ktorý sa vyjadril ako konateľ spoločnosti PDR s.r.o. k obchodovaniu so žalobcom v kontrolovanom období. Výsluchy sa netýkajú faktúry za zdaňovacie obdobie január 2011 č. 14012011. Následne správca dane rozhodnutím č. 9601403/5/3918304/2013/StrM zo dňa 23.08.2013 prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o MVI za účelom preverenia zdaniteľných plnení uskutočnených daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože výsledky tohto preverenia majú vplyv na správne určenie dane. Daňová kontrola bola prerušená od 02.09.2013 do prijatia odpovede z MVI správcovi dane. Predmetné rozhodnutie o prerušení konania bolo žalobcovi doručené 30.08.2013. Správcovi dane bola dňa 15.11.2013 doručená odpoveď na MVI vo vzťahu k maďarskému daňovému subjektu STORM SUN Kft. správca dane podaním z 20.11.2013, doručeným zástupcovi žalobcu 26.11.2013, oznámil, že dôvody pre prerušenie daňovej kontroly pominuli dňom 15.11.2013 a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly začatej 24.10.2012. Správca dane následne predvolal žalobcu podaním z 27.12.2013 na ústne pojednávanie vo veci oboznámenia žalobcu s výsledkom kontrolných zistení v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na M. za zdaňovacie obdobie január až november 2011 na deň 13.01.2014. Z ústneho pojednávania bola dňa 13.01.2014 vyhotovená zápisnica, z ktorej vyplýva, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január 2011 bol žalobca okrem iného oboznámený s obsahom výpovede K. Reháneka, ako fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý bol vypočutý ako svedok dňa 20.08.2013 do Zápisnica č. 9601403/5/3862555/2013/StrM. Uvedená zápisnica nie je súčasťou predloženého administratívneho spisu. Z výpovede vyplynulo, že svedok potvrdil vystavenie faktúry za január 2011, tovar - odrezky dodal žalobcovi, tento nekúpil, je vedľajším produktom pri spracovaní dreva na jeho píle. Drevo bolo nakúpené od rôznych dodávateľov za účelom jeho ďalšieho spracovania, nevedel presne uviesť všetkých svojich dodávateľov, príkladmo uviedol DREVO BB-EXPORT s.r.o., DREVO DM s.r.o. Prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ svojimi dopravnými prostriedkami a tovar bol odovzdaný na píle v Lučenci. Pri nakladaní tovaru na píle bol prítomný šofér odberateľa a zamestnanec K. Q., ktorý oznámil svedkovi, aké množstvo dreva sa naložilo a on vystavil doklady. Meno vodiča nevedel uviesť, neboli uzavreté žiadne zmluvy, obchody a ceny za tovar boli uzatvorené ústne. Predmetného výsluchu sa žalobca zúčastnil, avšak svedkovi nepoložil žiadne otázky. Žalobca do zápisnice uviedol, že s obsahom zápisnice nesúhlasí. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 9601403/5/105892/2014/StrM zo dňa 13.01.2014 (ďalej aj „Protokol"), ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole osobne prevzal 13.01.2014 splnomocnený zástupca žalobcu P.. C. F.. Z Protokolu vyplýva, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január 2011 správca dane zistil, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľného obchodu vyfakturovaného faktúrou č. 14012011 z 31.01.2011 dodávateľom K. Q. - REK Lučenec, z ktorej si v zdaňovacom období január 2011 odpočítal žalobca DPH vo výške 700,- Eur, pričom správca dane poukázal na zistenia vyplývajúce zo svedeckej výpovede K. Q. z 20.08.2013. Správca dane uviedol, že neuznal odpočet dane z uvedenej faktúry, pretože v daňovej kontrole neboli preukázané relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od dodávateľa. Slavomír Q. ako svedok potvrdil zdaniteľný obchod ústne, ale nepredložil žiadne dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Zamestnanci správcu dane za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a K. Q. - REK nahliadli do spisu daňovej kontroly DPH vykonávanej u Slavomíra Reháneka - REK, pričom zistili, že nakupoval v r. 2011 drevnú hmotu od dodávateľov PDR s.r.o., ECONIX s.r.o., DREVO DM s.r.o., KEVOLA s.r.o. Vo vzťahu k subjektu PDR s.r.o. zistili, že spoločnosť PDR s.r.o. nekomunikuje so správcom dane, nepredložili k daňovej kontrole žiadne doklady, na adrese sídla je subjekt neznámy, nepreberá poštu. Vo vzťahu k daňovému subjektu ECONIX s.r.o. zistili, že spoločnosť ECONIX s.r.o. nenakúpila žiadnu drevnú hmotu, ani iné tovary, ktoré boli predmetom fakturácie, teda ich nemohla daňovému subjektu K. Q. - REK ani predávať. ECONIX s.r.o. je dlhodobo nekontaktná a na evidovanom sídle spoločnosti nesídli. Vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA s.r.o. správca dane zistil, že táto spoločnosť v čase výkonu daňovej kontroly zmenila konateľa, novým konateľom sa stal p. B. M., ktorý je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou osobou. KEVOLA s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, nepreberá poštu, na výzvy nereaguje, požadované doklady k výkonu kontroly nepredložili. Výhradným dodávateľom spoločnosti KEVOLA s.r.o. bola spoločnosť KALIPO s.r.o., ani jedna odberateľská faktúra pre spoločnosť KEVOLA s.r.o. nebola vystavená za dodanie drevnej hmoty a uvedená spoločnosť ani nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Z vyššie uvedených preverení pri daňovej kontrole správca dane vyvodil, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom vedenia účtovníctva v zmysle zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, čo potvrdilo podľa správcu dane skutočnosť, že samotná existencia faktúr ešte nie je relevantným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu v zmysle § 8 Zákona o DPH. Nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle vyššie uvedenej faktúry od daňového subjektu K. Q. - REK. Z uvedeného správca dane vyvodil, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, a preto mu nepriznal nárok na odpočítanie dane v sume 700,- Eur. Ďalej z protokolu vyplýva, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľného obchodu vyfakturovaného faktúrou č. 170111 zo dňa 26.01.2011 a č. 250111 zo dňa 31.01.2011 od dodávateľa PDR s.r.o. Lučenec, z ktorých si v zdaňovacom období január 2011 žalobca odpočítal DPH vo výške 85,40 Eur (faktúra č. 170111) a 500,- Eur (faktúra č. 250111). Správca dane poukázal na zistenia vyplývajúce z vyjadrenia žalobcu, ako aj na zistenia vyplývajúce zo svedeckej výpovede Z. Z.. Správca dane uviedol, že neuznal odpočet dane z uvedených faktúr, pretože správca dane zistil, že v prípade dodávateľa spoločnosti PDR s.r.o. nebolo preukázané uskutočnenie žiadneho skutočného zdaniteľného obchodu medzi daňovým subjektom Z. E. a daňovým subjektom PDR s.r.o. Správca dane uviedol, že žalobca nepreukazoval relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov so spoločnosťou PDR s.r.o., nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov so spoločnosťou PDR s.r.o. predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľné obchody deklarované faktúrami č. 170111 a č. 250111 uskutočnili, že tovar (službu) platiteľ reálne nadobudol a došlo k fyzickému dodaniu tovaru (služby), a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. 1 Zákona o DPH - dodanie tovaru a § 9 ods. 1 Zákona o DPH - dodanie služby). Z úradného záznamu vyhotoveného správcom dane 05.02.2014 vyplýva, že žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly v stanovenej lehote (do 03.02.2014) nevyjadril. Správca dane vydal dňa 10.02.2014 rozhodnutie č. 9601403/5/520061/2014/StrM, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1.285,40 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2011 s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane z titulu nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o DPH"). Proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 1100301/1/225309/2014/5098 zo dňa 14.05.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane nedodržal zákonnú ročnú lehotu na výkon daňovej kontroly stanovenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Predmetná daňová kontrola bola začatá 24.10.2012, ukončená mala byť 07.01.2014, avšak bola ukončená až 13.01.2014, čím bola zákonná lehota na výkon daňovej kontroly prekročená, a to aj pri zohľadnení prerušenia daňovej kontroly v čase od 02.09.2013 do 15.11.2013. Správca dane následne vykonal dňa 08.07.2014 ústne pojednávanie, z ktorého vyhotovil zápisnicu. Zo zápisnice vyplýva, že správca dane oznámil žalobcovi, že v dôsledku vydaného zrušovacieho rozhodnutia žalovaným sa začalo vyrubovacie konanie a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov k označeným faktúram, konkrétne vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január 2011 k faktúram za mesiac január 2011 a to v lehote 15 dní. Zástupca žalobcu do zápisnice vyjadril nesúhlas so začatím vyrubovacieho konania, pretože nie je dôvodné, keďže Protokol o daňovej kontrole nezákonným postupom správcu dane (prekročením ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly) nadobudol povahu nezákonne získaného prostriedku. Správca dane listom z 18.07.2014 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty vo vyrubovacom konaní, s čím žalovaný súhlasil listom doručeným správcovi dane 25.07.2014. Zo zápisnice z 08.09.2014 vyplýva, že zástupca žalobcu predložil správcovi dane dôkazy k sporným faktúram za mesiac január 2011 č. 1401201 a 250111 na USB (príjemky na sklad a skladové karty, ako aj faktúru o následnom predaji pre spoločnosť BUČINA DDD s.r.o. a k faktúre č. 170111 predložil odberateľskú faktúru, ktorou bola preprava ďalej vyfakturovaná pre JAPETUS s.r.o. Správca dane predvolal na výsluch svedkov P.. N. Z., B. I., P. E., S. Z., Z. Z. a K. Q., o čom upovedomil písomne žalobcu. Zo zápisnice z 30.09.2014 vyplýva, že zástupca žalobcu predložil správcovi dane dôkazy na USB. V administratívnom spise sa nachádzajú zápisnice o výsluchu predvolaných svedkov. Vo vzťahu k faktúre týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia január 2011 nemá výpoveď svedka S. Z. žiadnu vypovedaciu hodnotu. Z výpovede svedka Z. Z. z 22.08.2013 a 20.11.2014 vyplynulo, že svedok potvrdil pravosť faktúr č. 170111 a 250111, ako aj pravosť svojho podpisu na nich, pri faktúre č. 170111 uviedol, že sa jednalo o prepravu Málinec - Nitra vozidlo IVECO šp. zn. F pričom prepravu vykonal B. I.. V Nitre bol spolu s p. E., vodičom druhého auta, ktoré patrilo žalobcovi. K faktúre č. 250111 uviedol, že sa jedná o tovar - ihličnaté odrezky, prílohou je dodací list, na ktorom je určený spôsob dopravy a ktorú si zabezpečil p. Z. E.. S odstupom času si nepamätal konkrétnych dodávateľov, účtovné doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti PDR s.r.o. A. C.. Pri preberaní tovaru zvykol byť prítomný ako svedok p. Z., prípadne p. Q., za odberateľa žalobca, prípadne jeho šofér. Konkrétne údaje o vozidle si nepamätal, mali byť uvedené na dodacích listoch. Žiadne doklady - knihy jázd a záznamy o prevádzke motorového vozidla nevedel predložiť. Nevedel predložiť ani knihu jázd k motorovému vozidlu IVECO LC381BK z dôvodu, že doklady boli odovzdané novému konateľovi. Spoločnosť PDR s.r.o. je podľa zistenia správcu dane nekontaktná. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 16.10.2014 o výsluchu svedka B. I. vyplýva, že pracoval ako vodič kamióna, pravdepodobne na motorovom vozidle F na ktorom bol niekedy vodičom aj Z. Z., ktorý mu zadával prácu. K faktúre č. 170111 uviedol, že viezol s p. E. vlákninu, nevedel presne uviesť, kde vlákninu nakladali, malo to byť niekde v okolí Málinca a tovar vykladali v nejakom areáli v Nitre. Z výpovede svedka P. E. spísaného do zápisnice zo dňa 16.10.2014 svedok uviedol, že bol zamestnancom žalobcu na trvalý pracovný pomer ako vodič nákladného motorového vozidla MAN s ev. č. S vozil drevo - guľatinu, vlákninu, rezivo a pod. Prepravu uskutočňoval na území SR aj v zahraničí (Maďarsku a Poľsku). K dokladom, ktoré prepravoval spolu s drevom uviedol, že doklady o pôvode dreva a dodací list vypisoval žalobca. Pracoval aj u spoločnočnosti DREVO BB-EXPORT s.r.o., kde je spoločníkom žalobca (Z. E.). K evidencii jázd sa svedok vyjadril, že sa vypisuje stazka, ktorú vypisoval šofér a je tam aj záznam z karty, ktorý odovzdal do kancelárie. Vo vzťahu k preprave vykonávanej so šoférom p. B. I. do Nitry uviedol, že viezol nejaké drevo na dvoch kamiónoch, nepamätal si, komu drevo viezli. Nevedel rozlíšiť, čo je fyzická a čo právnická osoba. Z výpisu z mýtneho systému vyplýva, že mýtny systém zachytil jazdu nákladným motorovým vozidlom ev. č. F ako aj S. dňa 26.01.2011 na uvedenej trase a tieto vozidlá sa nachádzali aj v Nitre. Zo zápisnice o výsluchu svedka A. C. zo dňa 25.03.2014 vykonanej prostredníctvom PPZ súd zistil okolnosti súvisiace s prevodom obchodného podielu v spoločnosti PDR s.r.o. Z výpovede vyplýva, že uvedený svedok, ktorý bol v čase vykonávania výsluchu novým konateľom spoločnosti PDR s.r.o., nemá k dispozícii žiadne účtovné doklady, keďže tieto mu neboli odovzdané. Správca dane následne 03.02.2015 vydal rozhodnutie č. 9601403/5/260819/2015/StrM (prvostupňové rozhodnutie správcu dane), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 1.285,40 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2011. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že u žalobcu ako platiteľa DPH vykonal daňovú kontrolu okrem iného za zdaňovacie obdobie január 2011, vydal rozhodnutie z 10.02.2014, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH vo výške 1.285,40 Eur, ktoré rozhodnutie žalovaný rozhodnutím zo 14.05.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie. Správca dane následne pokračoval v konaní vo veci vyrubenia DPH a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov k dodávateľským faktúram, na základe ktorým mu správca dane neuznal odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie január 2011. Žalobca navrhol vo vyrubovacom konaní vypočuť svedkov K. Q. - REK, B. I., P. E., Z. Z., ktorých správca dane vypočul do zápisnice. Správca dane konštatoval, že vo vyrubovacom konaní neboli preukázané nové skutočnosti zakladajúce zmeny oproti daňovej kontrole a písomne oboznámil žalobcu s výsledkom vyrubovacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na skutočnosti zistené daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011, počas ktorej správca dane preveroval predložené doklady a zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období január 2011 odpočítal DPH vo výške 1.285,40 Eur z tovaru resp. služieb fakturovaných dodávateľskými faktúrami od dodávateľa K. Q. - REK Lučenec a PDR s.r.o. Lučenec, ktoré nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Poukázal na to, že počas daňovej kontroly vypočul ako svedkov K. Q., B. I., P. E. a Z. Z., pričom poukázal na obsah výpovede svedkov uvedený v zápisniciach tak, ako je vyššie uvedené. Správca dane svedecké výpovede svedkov vyhodnotil ako všeobecné, bez konkrétnych tvrdení, svedkovia sa nevyjadrovali jednoznačne ku konkrétnym obchodom, podali len všeobecné informácie. Vo vzťahu k dôkazom z mýtneho systému správca dane uviedol, že nespochybňuje vykonanú jazdu nákladným motorovým vozidlom IVECO F na trase Málinec - Nitra, správcovi dane však neboli predložené zo strany žalobcu žiadne relevantné dôkazy, že preprava týmto vozidlom bola vykonaná práve pre žalobcu, neboli predložené dostatočné dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdili skutočnosti ním deklarované v podanom daňovom priznaní za január 2011 a jeho právo na odpočítanie dane z nadobudnutej služby. Správca dane uviedol, že ani daňovým subjektom PDR s.r.o. neboli ku kontrole predložené žiadne doklady (napr. knihy jázd za uvedené motorové vozidlo), pretože svedok Z. uviedol, že doklady za spoločnosť boli odovzdané novému konateľovi p. A. C.. Daňový subjekt PDR s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, je nekontaktný. Správca dane poukázal na okolnosti prevodu obchodného podielu na A. C. a na jeho výpoveď. Pokiaľ žalobca vo vyrubovacom konaní predložil skladové príjemky a skladové karty tovaru a tvrdil, že tovar bol predaný spoločnosti BUČINA DDD s.r.o., správca dane uviedol, že tieto dôkazy považuje za formálne vystavené, ktoré nespĺňajú základnú podmienku možnosti uplatnenia odpočítania dane. V tejto súvislosti poukázal na obsah výpovede predvolaného svedka P.. N. Z., ktorý potvrdil obchodovanie s fyzickou osobou Z. E., priblížil správcovi dane, ako prebieha vykládka drevnej hmoty v areáli spoločnosti BUČINA DDD s.r.o. a k pôvodu dreva uviedol, že sa mohlo jednať o drevo z urbariátov z okolia Málinca. Svedok sa však nevyjadroval ku konkrétnym faktúram, podal len všeobecné informácie o chode spoločnosti. Správca dane nespochybnil obchodovanie žalobcu so spoločnosťou BUČINA DDD s.r.o., avšak podľa správcu dane nebol žalobcom jednoznačne preukázaný spôsob nadobudnutia drevnej hmoty, ktorej ďalším odberateľom bola spoločnosť BUČINA DDD s.r.o., nakoľko žalobca odoberal aj drevo z urbárskych spoločností, čo správca dane nijako nespochybnil. K odberateľskej faktúre vystavenej žalobcom pre odberateľa JAPETUS s.r.o. správca dane uviedol, že toto nespochybnil, avšak z uvedenej faktúry nie je zrejmé, že sa jednalo o tú istú prepravu, ktorá bola fakturovaná žalobcovi spoločnosťou PDR s.r.o. Na predloženej faktúre nie je uvedené ev. č. motorového vozidla, ktoré vykonalo prepravu, ani ďalšie bližšie údaje. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr za mesiac január 2011 z dôvodu, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru a služieb od tuzemských dodávateľov, bývalý konateľ spoločnosti PDR s.r.o. Z. Z. v postavení svedka zdaniteľné obchody potvrdil ústne, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ani neuviedol podrobnosti o zdaniteľných obchodoch v zmysle faktúr č. 170111 a 250111, nepamätal, si, resp. nevedel, ako konkrétne k týmto obchodom došlo. Rovnako z výpovede svedka A. C. vyplynulo, že spoločnosť PDR s.r.o. získal podvodným konaním, nemá k dispozícii žiadne doklady, nevedel, kde spoločnosť sídli, ani akú činnosť vykonávala. Správca dane konštatoval, že ani vo vyrubovacom konaní žalobca nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že fakturovaný tovar, resp. služba, boli žalobcovi skutočne dodané uvedenými subjektami. Z uvedeného správca dane vyvodil záver, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Vo vzťahu k faktúre č. 14012011 správca dane poukázal na výpoveď svedka K. Q., ako fyzickej osoby podnikateľa, ktorú vyhodnotil správca dane tak, že síce svedok ústne potvrdil predmetný zdaniteľný obchod, avšak nepredložil žiadne relevantné doklady osvedčujúce uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Správca dane poukázal na skutočnosť, že svedok (dodávateľ) dodaný tovar od nikoho nenakúpil, pretože sa jedná o vedľajší produkt, ktorý získal pri výrobe a spracovaní dreva. Správca dane však preveroval jeho dodávateľov, t.j. subjekty, od ktorých mal nakupovať drevo, ktoré spracovával na svojej píle v Lučenci. Z informácií získaných od správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu u K. Q. - REK zistil, že K. Q. v r. 2011 nakupoval drevnú hmotu od dodávateľov PDR s.r.o., ECONIX s.r.o., DREVO DM s.r.o., KEVOLA s.r.o., pričom správca dane poukázal na výsledky preverenia uvedených dodávateľov K. Q. - REK. K žalobcom predloženým skladovým kartám a príjemkám vo vyrubovacom konaní správca dane uviedol, že ich považuje za formálne vystavené, ktoré nespĺňajú základnú podmienku možnosti uplatnenia odpočítania dane. Vo vzťahu k odpredaju deklarovaného tovaru - odrezkov do spoločnosti BUČINA DDD s.r.o. poukázal správca dane na výpoveď P.. N. Z., ktorého výpoveď bola vyhodnotená ako všeobecná, bez uvedenia konkrétnych údajov vo vzťahu k predmetnej dodávke, ktorá bola kontrolovaná v januári 2011. Správca dane ani z uvedenej faktúry neuznal odpočítanie dane s odôvodnením, že faktúra bola vystavená formálne a daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od tuzemského dodávateľa. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný žalobcovi a K. Q. (dodávateľ) v postavení svedka okrem ústneho potvrdenia nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Z uvedeného správca dane vyvodil, že ani v tomto prípade sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľného obchodu, nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle uvedenej faktúry, a preto si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.05.2015 tak, že rozhodnutie správcu dane z 03.02.2015 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až november 2011, na vydané prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo žalovaným zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že správca dane na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu pokračoval vo vyrubovacom konaní, v ktorom správca dane vykonal dokazovanie, vypočul svedkov, o výsledku vyrubovacieho konania správca dane oboznámil žalobcu písomne a na základe zistení v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní vydal správca dane nové rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca si v predmetnom období odpočítal daň z dodávateľských faktúr č. 170111 a 250111 od dodávateľa PDR s.r.o. Lučenec, ako aj z dodávateľskej faktúry č. 14012011 od dodávateľa K. Q. - REK. Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočtu dane a dokazovanie vykonané správcom dane počas daňovej kontroly. Správca dane zdaniteľné obchody deklarované predmetnými faktúrami preveroval u dodávateľov, pričom ako svedkov vypočul K. Q., Z. Z., B. I., P. E. a P.. Z.. Poukázal na obsah týchto výpovedí. Ďalej poukázal na zistenia získané prostredníctvom dožiadaných správcov dane, ako aj zo spisov daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti PDR s.r.o. Lučenec. Pri výkone daňovej kontroly správca dane využil informácie a zistenia PPZ Banská Bystrica týkajúce sa spoločnosti PDR s.r.o. a to z výsluchu svedka A. C. a poukázal na obsah jeho výpovede. Uvedený výsluch bol vykonaný policajnými orgánmi. Žalovaný následne poukázal na priebeh vyrubovacieho konania a konštatoval, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a prvostupňové rozhodnutie správcu dane považoval za zákonné. Vo vzťahu k námietke žalobcu o prekročení zákonnej lehoty na výkon predmetnej daňovej kontroly v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že daňová kontrola začala 24.10.2012, mala byť ukončená 07.01.2014, avšak správca dane ju ukončil až 13.01.2014 doručením Protokolu z daňovej kontroly žalobcovi, a teda aj pri zohľadnení jej prerušenia (od 02.09.2013 do 15.11.2013) nebola pri daňovej kontrole dodržaná zákonná ročná lehota, s čím sa už vysporiadal žalovaný aj v predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 14.05.2014, v dôsledku čoho už zrušil rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že správca dane v súlade s § 61 ods. 1 Daňového poriadku vydal rozhodnutie z 23.08.2013 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o MVI a to od 02.09.2013 do 15.11.2013, kedy pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, čo písomne oznámil žalobcovi. Poukázal na to, že správca dane zaslal žiadosť o MVI cca 1 mesiac po začatí daňovej kontroly, avšak z dôvodu potreby vykonávania nevyhnutných úkonov potrebných pre výkon daňovej kontroly táto nebola prerušená a prerušená bola až z dôvodu, že odpoveď na MVI neprichádzala. Hneď po doručení odpovede z MVI 15.11.2013 správca dane v prerušenej daňovej kontrole pokračoval. Žalovaný uzavrel, že daňová kontrola nebola prerušená účelovo. K námietke žalobcu, že správca dane začal vyrubovacie konanie neoprávnene v rozpore s § 68 ods. 1 Daňového poriadku, pretože Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou bol žalobcovi doručený po uplynutí zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, a teda nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, pričom túto vadu nie je možné odstrániť vo vyrubovacom konaní, žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola zákonne začatá, a preto nemožno tvrdiť, že nebola začatá a vykonaná a správca dane ju musel ukončiť vyhotovením a doručením Protokolu, a to aj napriek tomu, že nebola dodržaná lehota na jej vykonanie. Poukázal na § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, podľa ktorého je daňová kontrola ukončená dňom doručenia Protokolu. Následne podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku nasledujúci deň po doručení Protokolu s výzvou začalo vyrubovacie konanie, ktoré musí byť podľa žalovaného ukončené a to vydaním rozhodnutia. Protokol z daňovej kontroly, keďže nebola ukončená v zákonnej lehote, nebol podkladom pre vydanie nového rozhodnutia správcu dane, správca dane sa ani na Protokol neodvoláva. Správca dane podľa žalovaného vo vyrubovacom konaní doplnil existujúce dôkazy, vykonal všetky potrebné dôkazy a o výsledku vyrubovacieho konania oboznámil žalobcu. Podkladom pre nové rozhodnutie boli podľa žalovaného zákonne získané dôkazy v daňovej kontrole a dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Vyslovil názor, že všetky dôkazy uvedené v Protokole boli získané v zákonnej jednoročnej lehote, a preto ich správca dane mohol použiť ako dôkazy vo vyrubovacom konaní a nemožno ich považovať za nezákonné. Žalovaný sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj s ďalšími odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný uzavrel, že na základe preverovaní pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané, že tovar, resp. služba deklarovaná preverovanými dodávateľskými faktúrami, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, boli reálne dodané dodávateľmi PDR s.r.o. a K. Q. - REK pre žalobcu, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaných dodávateľov PDR s.r.o. a K. Q. - REK. Žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane z preverovaných dodávateľských faktúr. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru/služby uvedenými dodávateľmi. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a v rámci dokazovania postupoval v zmysle Daňového poriadku a zistený skutkový stav posudzoval v zmysle Zákona o DPH. Poukázal na podmienky stanovené v Zákone o DPH na vznik práva na odpočítanie dane, ako aj na postup podľa § 24 Daňového poriadku, pričom správca dane bol oprávnený použiť všetky dôkazy získané v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, t.j. aj zápisnice o výsluchu svedkov získané PPZ. Dôkazné bremeno znáša žalobca a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia ESD C-342/87, C-454/98 a C-73/06 a na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že preverovaním deklarovaného zdaniteľného obchodu u deklarovaného dodávateľa REK s.r.o. správca dane spochybnil reálne dodanie preverovaného tovaru/služby deklarovanými dodávateľmi pre žalobcu. Žalobca teda vierohodným spôsobom nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH, a preto postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane bol v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH v znení zák. č. 331/2011 Z.z. ( ďalej len „Zákon o DPH") dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 9 ods.1 Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 19 ods.2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Podľa § 71 Zákona o DPH (1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. (2) Faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia. Podľa § 45 ods. 2 písm. d), e) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 46 ods. 1, 8, 9, 10 Daňového poriadku (1) daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5, 6 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. (6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom. Podľa § 68 ods. 1, 6 Daňového poriadku (1) ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Žalobca podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly (na DPH za zdaňovacie obdobie január až november 2011) postupoval v rozpore so zákonom (Daňovým poriadkom) a porušil základnú zásadu daňového konania - zásadu zákonnosti. Predovšetkým namietal prekročenie zákonom stanovenej lehoty na výkon daňovej kontroly, pričom žalobca neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, v dôsledku čoho protokol z daňovej kontroly tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, a preto bolo celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole, je rovnako nezákonné. Ďalej namietal, že zákon bol porušený aj v súvislosti s prerušením daňovej kontroly. Namietal zároveň, že správca dane začal vyrubovacie konanie v rozpore s ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku a pokiaľ je zákonom ustanovené ukončenie daňovej kontroly dňom doručenia protokolu, pričom v preskúmavanom prípade sa jedná o protokol, ktorý má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, nemožno považovať za zákonný výklad žalovaného, že k ukončeniu daňovej kontroly došlo a mohlo začať vyrubovacie konanie dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou. Pokiaľ žalobca namietal, že daňová kontrola bola nezákonná, nakoľko nebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly, súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú. Daňová kontrola začala dňa 24.10.2012, t.j. v deň uvedený v Oznámení o daňovej kontrole (a súčasne v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly) v zmysle § 46 ods. 2 Daňového poriadku. V zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. Zákonnosť trvania daňovej kontroly v predmetnom daňovom konaní bola posúdená žalovaným už v rozhodnutí č. 1100301/1/225331/2014/4989 zo dňa 14.05.2014, ktorým žalovaný prvé vydané rozhodnutie správcu dane zo dňa 10.02.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, pričom v predmetnom rozhodnutí žalovaný sám konštatoval nezákonnosť daňovej kontroly, keď uviedol, že „...námietka týkajúca sa nedodržania zákonnej ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly uvedená v ust. § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z.z. je oprávnená. Správca dane začal predmetnú daňovú kontrolu dňa 24.10.2012, mal ju ukončiť dňa 07.01.2014 a ukončil ju až dňa 13.01.2014, čím prekročil zákonnú ročnú lehotu na výkon predmetnej daňovej kontroly, a to aj pri zohľadnení prerušenia predmetnej daňovej kontroly, ktorá bola odo dňa 02.09.2013 do 15.11.2013". Z uvedeného vyplýva, že sám žalovaný konštatoval, že správca dane nerešpektoval zákonom stanovenú maximálnu dĺžku konania daňovej kontroly, čím správca dane porušil ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje (zhodne so žalobcom) na Nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, v ktorom konštatoval: „ak teda daňový úrad v sťažovateľom prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ust. § 30a ods. 7 Zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 prvá veta Zákona o správe daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné". V preskúmavanom prípade daňová kontrola začala v zmysle § 46 ods. 2 Daňového poriadku dňa 24.10.2012, rozhodnutím zo dňa 23.08.2013 vydaným s poukazom na § 61 Daňového poriadku bola prerušená v čase od 02.09.2013 do 15.11.2013, pričom v zmysle § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sa v zmysle § 46 ods. 10 veta druhá Daňového poriadku primerane použije aj na prerušenie daňovej kontroly, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, a teda aj pri zohľadnení prerušenia konania, mala byť daňová kontrola v preskúmavanom prípade ukončená 07.01.2014. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že Protokol z daňovej kontroly bol zástupcovi žalobcu osobne doručený 13.01.2014. Týmto dňom (dňom doručenia protokolu podľa ods. 8 [§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku]) bola daňová kontrola ukončená. Z uvedeného nesporne vyplýva, že daňová kontrola bola ukončená 13.01.2014 (pričom trvala 371 dní), t.j. bola ukončená po uplynutí 1 ročnej zákonnej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku prekročenia zákonom stanovenej maximálnej doby trvania výkonu daňovej kontroly, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobca neposkytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť, daňová kontrola je nezákonná, protokol z tejto daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a pokiaľ rozhodnutie, ktoré je zavŕšením daňového konania vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly (a zachytených v protokole o tejto kontrole), je potrebné považovať ho za nezákonné. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k námietke žalobcu o nezákonnom prerušení daňovej kontroly uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január až november 2011 preveroval skutočnosti rozhodné pre zistenie správnej výšky dane a z tohto dôvodu požiadal o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) prostredníctvom príslušných orgánov Maďarskej republiky dňa 27.11.2012, avšak vzhľadom na to, že dožiadaný orgán správcovi dane požadované informácie v požadovanom rozsahu neposkytol v primeranej lehote, rozhodnutím zo dňa 23.08.2013 správca dane prerušil daňovú kontrolu s poukazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia (preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia v Maďarsku postupom medzinárodnej výmeny informácií). Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 30.08.2013. Účinky prerušenia konania nastali dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, t.j. dňom 02.09.2013. Dôvodom prerušenia konania bola teda potreba získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu - medzinárodná výmena informácií - dožiadanie do Maďarska (za účelom preverenia obchodných transakcií medzi žalobcom a maďarským odberateľom STORM SUN Kft., t.j. informácií týkajúcich sa daňovou kontrolou preverovaných zdaňovacích období). Z administratívneho spisu vyplýva, že odpoveď na MVI bola správcovi dane doručená 15.11.2013. Uvedeným dňom teda pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola u žalobcu na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 23.08.2013 prerušená, a preto správca dane dňom 15.11.2013 pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Túto skutočnosť správca dane v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku oznámil žalobcovi listom zo dňa 20.11.2013, ktorý bol štatutárnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 26.11.2013. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená v čase od 02.09.2013 do 15.11.2013 v súlade s ust. § 61 Daňového poriadku. Bez ohľadu na vyššie uvedenú skutočnosť (že daňová kontrola bola prerušená v súlade so zákonom a to v období od 02.09.2013 do 15.11.2013, t.j. 73 dní), teda výkon daňovej kontroly prekročil zákonom stanovenú maximálnu ročnú lehotu trvania, resp. výkonu daňovej kontroly, a preto je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti. Správny orgán zaťažil daňové konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie správcu dane s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil. Na tomto závere nič nemení ani argumentácia žalobcu, že žalovaný (ani správca dane) sa v rozhodnutiach vydaných po zrušujúcom rozhodnutí neodvolávajú na Protokol o zisteniach z daňovej kontroly z 13.01.2014. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, i z prvostupňového rozhodnutia správcu dane totiž nesporne vyplýva, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach vychádzali zo zistení a dôkazov získaných počas nezákonnej daňovej kontroly a dôkazy získané počas tejto daňovej kontroly tvoria jeden z podkladov napadnutého rozhodnutia správcu dane i žalovaného, v dôsledku čoho bolo potrebné považovať napadnuté rozhodnutia za nezákonné. Rovnako nemá vplyv na záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) ani skutočnosť, že použité dôkazy z daňovej kontroly boli vykonané v lehote 1 roka od začatia daňovej kontroly. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného i správcu dane, vrátane postupu správnych orgánov aj z dôvodu, že správca dane začal vyrubovacie konanie neoprávnene a v rozpore s § 68 ods. 1 Daňového poriadku, s odôvodnením, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote a ak sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ daňová kontrola považuje za ukončenú dňom doručenia Protokolu, pričom tento má v preskúmavanom prípade povahu nezákonne získané dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, je nesprávny výklad žalovaného, že k ukončeniu daňovej kontroly došlo doručením Protokolu a následne na ďalší deň začalo vyrubovacie konanie. Súd uvedenú námietku žalobcu považoval za dôvodnú. Z postupu správcu dane i žalovaného v konaní vyplýva, že vychádzali z názoru, že napriek nezákonnosti daňovej kontroly je možné pokračovať vo vyrubovacom konaní, v tomto vykonať dokazovanie, resp. použiť dôkazy z (nezákonne) vykonanej daňovej kontroly a vydať rozhodnutie. Takýto právny názor žalovaného je nesprávny. Daňový poriadok v § 46 ods. 9 písm. a/ ustanovuje, že daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, pričom podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. V preskúmavanom prípade však ročná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly stanovená v § 46 ods. 10 Daňového poriadku nebola dodržaná, v dôsledku čoho Protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nie je možné použiť v daňovom konaní, a preto predmetný Protokol nemôže byť právnom skutočnosťou, ktorá by zakladala nejaké právne účinky, v tomto prípade účinok ukončenia daňovej kontroly a následne v deň nasledujúci po dni doručenia takéhoto Protokolu s výzvou začatie vyrubovacieho konania. Predpokladom začatia vyrubovacieho konania je totiž splnenie zákonom stanovených podmienok, t. j. daňová kontrola musí prebehnúť zákonne a musí byť ukončená v lehote ustanovenej zákonom (inak je nezákonná). Aj za predpokladu, že by k ukončeniu daňovej kontroly spôsobom stanoveným v § 46 ods. 10 Daňového poriadku (aj keď po uplynutí zákonnej lehoty) došlo, neznamená to, že by bola ukončená zákonným spôsobom. Pokiaľ však v danom prípade súd (a aj samotný žalovaný) konštatoval, že daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, resp. nebola ukončená v zákonom stanovenej ročnej lehote odo dňa jej začatia, nemohol nastať moment, kedy by bolo mohlo začať vyrubovacie konanie a z uvedeného dôvodu následné úkony správcu dane, vrátane ním vydaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného, nie sú v súlade so zákonom. Dôkazy získané počas takejto daňovej kontroly vykonanej v rozpore so zákonom (pokiaľ ide o dĺžku jej trvania) nadobudli povahu nezákonných dôkazných prostriedkov a pokiaľ boli podkladom pre vydanie rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného, tieto rozhodnutia sú rovnako nezákonné. Pokiaľ žalovaný (aj správca dane) považoval doručenie Protokolu z nezákonne vykonanej daňovej kontroly za takú skutočnosť, ktorej účinkom je ukončenie daňovej kontroly a v dôsledku ktorej v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku začína, resp. začalo vyrubovacie konanie, takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ teda žalovaný (i správca dane) mal za to, že v rámci daňového konania bolo možné pokračovať vo vyrubovacom konaní a na základe dôkazov zabezpečených v priebehu nezákonne vykonanej daňovej kontroly a nezákonného vyrubovacieho konania, ktoré nadobudli povahu nezákonne získaných dôkazných prostriedkov a ktoré tvorili poklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) bolo možné vo veci rozhodnúť, vec nesprávne právne posúdil a zároveň zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (i rozhodnutia správcu dane). Súd z uvedeného dôvodu považoval predmetnú námietku žalobcu za dôvodnú, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného i správcu dane zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ O.s.p. Keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane bolo potrebné z vyššie uvedených dôvodov zrušiť, pretože už samotné námietky týkajúce sa nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, vrátane použitia dôkazov a zistení získaných, resp. vykonaných počas nezákonnej daňovej kontroly, ako aj nezákonnosti vyrubovacieho konania, boli spôsobilé napadnúť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, súd ďalšie v žalobe uplatnené námietky (námietka, že sa žalobca nemohol vo vyrubovacom konaní vyjadriť k / svojim/ pripomienkam uvedeným v odvolaní, že nebol predvolaný na prerokovanie jeho pripomienok, že Protokol z daňovej kontroly nemá zákonom stanovené záležitosti, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie DPH a rozhodnutie je nepreskúmateľné) vyhodnotil ako bez právneho významu (námietka nezákonnosti daňovej kontroly a vyrubovacieho konania subsumuje ostatné dielčie námietky žalobcu), a preto sa nimi v odôvodnení podrobnejšie nezaoberal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...". Za podstatnú v tejto veci súd považuje skutočnosť, že v dôsledku prekročenia zákonom stanovenej maximálnej doby trvania výkonu daňovej kontroly (pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobca neposkytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť) daňová kontrola je nezákonná, protokol z tejto daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a pokiaľ rozhodnutie, ktoré je zavŕšením daňového konania, vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly (a zachytených v protokole o tejto kontrole), je potrebné ho považovať za nezákonné. Rovnako za podstatnú považuje súd skutočnosť, že pokiaľ žalovaný (i správca dane) mal za to, že v rámci daňového konania bolo možné pokračovať vo vyrubovacom konaní a na základe dôkazov zabezpečených v priebehu nezákonne vykonanej daňovej kontroly a nezákonného vyrubovacieho konania (protokol, ktorý je výsledkom, resp. zavŕšením nezákonne vykonávanej daňovej kontroly nemôže byť právnou skutočnosťou, ktorá by zakladala nejaké právne účinky, v tomto prípade účinok ukončenia daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku a následne začatie vyrubovacieho konania), ktoré dôkazy nadobudli povahu nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, bolo možné vo veci rozhodnúť, vec nesprávne právne posúdil a zároveň zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu, ktorý mal v konaní plný úspech, a preto mu súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania vo výške 70,- Eur. Keďže žalobca, ktorý bol v konaní zastúpený na základe plnej moci zo dňa 12.08.2015 advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Zvolen, trovy konania nevyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p., súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za žalobný návrh vo výške 70,- Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.