Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/159/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201027 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201027.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Martin Kancko, Lipová 279/29, 985 26 Málinec, zast. advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Trhová 992/1, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/216187/2015/5098 zo dňa 22.05.2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/216187/2015/5098 zo dňa 22.05.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/261771/2015/StrM zo dňa 03.02.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 70,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou dňa 13.08.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/216187/2015/5098 zo dňa 22.05.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) č. 9601403/5/261771/2015/StrM zo dňa 03.02.2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2011 zo sume 4 290,45 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, žalobca bol ukrátený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, správca dane, ako aj odvolací orgán posudzovali vec neobjektívne, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je nepostačujúce na posúdenie veci tak, ako rozhodol správny orgán. Rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nezákonné, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Žalobca namietal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v rozpore so Zákonom o správe daní, porušil základnú zásadu daňového konania - zásadu zákonnosti (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). Poukázal na nesprávny procesný postup pri výkone daňovej kontroly, ktorým došlo k porušeniu zákona. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu a vo vyrubovacom konaní po ukončení daňovej kontroly vydal rozhodnutie č. 9601403/5/520360/2014/StrM dňa 10.02.2014, ktoré na základe podaného odvolania žalobcu bolo rozhodnutím č. 1100301/1/225319/2014/4989 zo dňa 14.05.2014 žalovaným zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací orgán pri prvom odvolacom konaní zrušil rozhodnutie z dôvodu pochybenia správcu dane, ktorý prekročil zákonnú ročnú lehotu na výkon daňovej kontroly. Žalobca v odvolacom konaní namietal prekročenie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly nielen z dôvodu oneskoreného doručenia protokolu po uplynutí ročnej lehoty, ale namietal túto skutočnosť aj z dôvodu, že daňová kontrola nemohla byť prerušená podľa § 61 Daňového poriadku. Poukázal na § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. Zároveň poukázal na ust. § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, ktoré sa primerane použije na prerušenie daňovej kontroly a podľa ktorého daňové konanie je možné prerušiť, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, pričom podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Správca dane rozhodnutím zo dňa 23.08.2013 prerušil výkon predmetnej daňovej kontroly odo dňa 02.09.2013 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia zdaniteľných plnení uskutočnených daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože výsledky tohto preverovania majú vplyv na správne určenie dane. Do Protokolu o daňovej kontrole č. 9601403/5/105892/2014/StrM zo dňa 13.01.2014 (ďalej aj „Protokol o daňovej kontrole“) správca dane uviedol, že 27.11.2012 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, správca dane však daňovú kontrolu prerušil až odo dňa 02.09.2013, t.j. necelé 2 mesiace pred uplynutím ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Z uvedeného žalobca vyvodil, že daňová kontrola bola prerušená účelovo, aby správca dane nezmeškal lehotu na výkon daňovej kontroly, ktorú v konečnom dôsledku aj po zohľadnení prerušenia lehoty prekročil. Daňovú kontrolu správca dane začal vykonávať 24.10.2012, táto mala byť ukončená do jedného roka, t.j. do 24.10.2013. Ak by bola daňová kontrola prerušená v súlade so zákonom od 02.09.2013 a dňa 15.11.2013 pominuli prekážky, pre ktorá sa daňová kontrola prerušila, daňová kontrola mala byť ukončená v lehote 53 dní odo dňa, kedy pominuli prekážky, t.j. mala byť ukončená dňa 07.01.2014. Daňová kontrola je ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku dňom doručenia protokolu podľa ods. 8. Protokol o daňovej kontrole bol splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený 13.01.2014 spolu s výzvou, t.j. po márnom uplynutí ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/6/2009, v súlade s týmito žalobca tvrdil, že správca dane pri výkone daňovej kontroly prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly a protokol z tejto kontroly tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, pretože ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zdôraznil, že Ústavný súd konštatoval (zhodne s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR), že zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane potrebnú súčinnosť. Táto súčinnosť bola zo strany žalobcu v predmetnej daňovej kontrole poskytnutá. Žalobca poukázal v súvislosti s námietkou o nezákonnom prerušení daňovej kontroly na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/34/2012, podľa ktorého správca dane nemôže daňovú kontrolu prerušiť kedykoľvek a inštitút prerušenia konania (výkonu daňovej kontroly) neslúži správcovi dane v prípade hrozby, že daňovú kontrolu neukončí v zákonnej lehote, na predĺženie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Na základe uvedených skutočností tvrdil, že správca dane v daňovej kontrole postupoval v rozpore so Zákonom o správe daní, prekročil zákonom stanovenú lehotu na výkon daňovej kontroly, a preto protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že protokol bol použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 Daňového poriadku a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Žalobca tvrdil, že správca dane začal vyrubovacie konanie po zrušení rozhodnutia odvolacím orgánom neoprávnene v rozpore s cit. § 68 ods. 1 Daňového poriadku, pretože protokol, ktorý bol doručený spolu s výzvou po uplynutí zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nemôže byť v ďalšom konaní použitý ako dôkaz. Ak sa odvolací orgán stotožnil s námietkou žalobcu, že protokol z predmetnej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, potom v nadväznosti na § 68 ods. 1 Daňového poriadku nemožno vo vyrubovacom konaní o vyrubení rozdielu dane pokračovať. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní uviedol ako vadu, ktorou trpí napadnuté rozhodnutie, pre ktoré je nepreskúmateľné, tú skutočnosť, že správca dane predmetnú daňovú kontrolu neukončil v zákonnej lehote. Podľa žalobcu vo vyrubovacom konaní nie je možné žiadnym spôsobom túto vadu odstrániť, a preto neexistuje legitímny dôvod na pokračovanie vo vyrubovacom konaní. Táto námietka bola zo strany žalobcu vznesená už v zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 08.07.2014 a opakovane dňa 06.08.2014, správca dane sa však touto námietkou počas celého vyrubovacieho konania nezaoberal a nevyjadril sa k nej. Žalobca v odvolaní nenamietal začatie daňovej kontroly, ale namietal nezákonnosť protokolu, ktorý v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR má charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Ak je zákonom ustanovené ukončenie daňovej kontroly dňom doručenia protokolu a v danom prípade sa jedná o protokol, ktorý má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, potom nemožno pripustiť výklad odvolacieho orgánu, že k ukončeniu daňovej kontroly došlo a môže začať vyrubovacie konanie. Takýto výklad zákona by bol v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Doručenie protokolu v danom prípade je podľa žalobcu nulitným právnym úkonom a ako taký je nespôsobilý spôsobiť právne následky predpokladané zákonom podľa § 46 ods. 9 písm. a/ ukončenie daňovej kontroly a začatie vyrubovacieho konania podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Ak Protokol o daňovej kontrole nemožno považovať za zákonný dôkaz, potom ho možno považovať za nulitný individuálny právny úkon, ktorý nemôže zakladať žiadne právne účinky, ani účinok ukončenia daňovej kontroly a ani začiatok vyrubovacieho konania. Správca dane ani vo vyrubovacom konaní vykonávanom po zrušení rozhodnutia podľa žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom (Daňovým poriadkom). Poukázal na § 68 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených, ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov má vykonať dokazovanie alebo miestne zisťovanie, o priebehu a výsledku dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 a to aj opakovane. Odvolací orgán predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Napriek skutočnosti, že vyrubovacie konanie bolo vykonávané opakovane, daňový subjekt má podľa žalobcu právo zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok, ktoré uviedol do odvolania a ktoré odvolací orgán uznal za oprávnené, mal právo zúčastniť sa na vyhodnotení dôkazov, ktoré predložil a ktoré správca dane získal počas dokazovania alebo miestneho zisťovania. Toto právo nemôže byť daňovému subjektu odňaté a nahradené písomným oznámením s výsledkom vyrubovacieho konania zo dňa 28.01.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené 14.02.2015 a následne rozhodnutie mu bolo doručené 19.02.2015. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že sa o ukončení dokazovania vo vyrubovacom konaní dozvedel až po dni, kedy správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, tzn. že tento úkon bol vykonaný len formálne. V oboznámení správca dane neuviedol, že svedok U. nebude opakovane predvolaný, neboli v ňom uvedené skutočnosti o nahliadnutí do spisu daňových kontrol u Y. N. - REK, neboli uvedené zistenia z mýtneho systému. Žalobca nebol o týchto skutočnostiach vo vyrubovacom konaní nikdy oboznámený a bolo mu odňaté právo vyjadriť sa k nim. Správca dane nepostupoval podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Žiadna zo zápisníc spísaných vo vyrubovacom konaní nebola označená za poslednú. Žalobca ďalej namietal porušenie § 3 ods. 2 a ods. 8 Daňového poriadku a má za to, že správca dane nepostupoval pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, keďže v Protokole o daňovej kontrole uviedol subjekty, ktorým zaslal v súvislosti s výkonom daňovej kontroly výzvy na súčinnosť, odpovede od týchto dotknutých subjektov vyhodnotil tak, že z nich nevyplynuli skutočnosti ovplyvňujúce výsledok daňovej kontroly, avšak neuviedol, za akým účelom zaslal žiadosti o súčinnosť, čo bolo predmetom týchto žiadostí a ako boli vyhodnotené. Namietal, že Protokol musí podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov a tieto nemohli byť uvádzané v Protokole len informatívne. Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 130211 DREVO DM s. r. o. v celkovej sume 5 121,36 Eur. V tejto veci správca dane vypočul svedka p. J., konateľa spoločnosti, ktorý potvrdil vystavenie faktúry, tovar bol prevzatý odberateľom na prevádzke spoločnosti DREVO DM s. r. o. a údaje o vozidle, ktorým vykonával prepravu, sú uvedené na dodacom liste. Tohto svedka správca dane vypočul opätovne vo vyrubovacom konaní dňa 20. novembra 2014, kedy svedok potvrdil pravosť faktúry, prílohou faktúry je doklad o pôvode dreva, na ktorom je špecifikovaný presný druh dodaného tovaru. Uviedol, že doklady spoločnosti sa nachádzajú na polícii. Žalobca poukázal na to, že správca dane disponoval zákonnými prostriedkami, aby mohol do týchto dokladov nahliadnuť, avšak správca dane tak neurobil a dôkazné bremeno pripísal na ťarchu žalobcu, čím porušil § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobca poukázal na to, že vo vyrubovacom konaní žalobca predložil ďalšie dôkazy - príjemky na sklad, skladové karty (aj za odberateľa DREVO BB EXPORT s. r. o.) odberateľskú faktúru, výpis z evidencie jázd, odberateľské faktúry vystavené na DREVO BB EXPORT s. r. o. Správca dane k výpisu z evidencii jázd uviedol, že mýtny systém nezachytil žiadnu jazdu motorovým vozidlom s evidenčným číslom PT XXX AK. Žalobca poukázal na to, že v danom čase na uvedenej trase cesty tretej triedy neboli spoplatnené, a preto sa uvedený záznam ani nenachádzal v mýtnom systéme. Správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď p. J. ako dôkaz nepreukazujúci uskutočnenie zdaniteľného obchodu spoločnosťou DREVO DM s. r. o., pretože svedok pri svedeckej výpovedi nepredložil relevantné dôkazy, na druhej strane však uviedol, že nahliadol do spisu daňového subjektu DREVO DM s. r. o. v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly v tomto subjekte a identifikoval faktúru, ktorou spoločnosť nakúpila tovar, ktorý bol žalobcovi dodaný. Jednalo sa o faktúru č. 030211 od spoločnosti Econix s. r. o. Táto spoločnosť je nekontaktná. Z uvedených skutočností správca dane dospel k záveru, že nedošlo k dodaniu tovaru pre žalobcu od spoločnosti DREVO DM s. r. o., správca dane však neprihliadal na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli najavo, tieto nevyhodnotil v súlade s Daňovým poriadkom a rozhodnutie je v tejto časti nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie danie z dodávateľských faktúr č. 030211, 070211 a 180211 od dodávateľa PDR s. r. o., Lučenec v celkovej sume 20 189,37 Eur. Správca dane vyhodnotil vyjadrenie žalobcu z 19.02.2013 k uvedeným faktúram ako nedostatočné s tým, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy. Nie je však zrejmé, aké dôkazy správca dane považoval za relevantné, ak žalobca vo vyjadrení označil meno vodiča, ŠPZ vozidla, miesto nakládok a vykládok, mená osôb, ktoré boli pri nakládke a vykládke. Doklady sa nachádzali u správcu dane, okrem iného záznamy o prevádzke vozidla a sklad. Správca dane mohol v prípade, že tieto dôkazy považoval za nedostačujúce, vypočuť označené osoby, ktoré sa zúčastnili prekládky tovaru. Správca dane vypočul svedka p. J., bývalého konateľa spoločnosti PDR s. r. o., ktorý potvrdil vystavenie faktúr aj uskutočnenie obchodov. Správca dane napriek tomu uzavrel, že žalobca nepreukázal relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru a služieb a bývalý konateľ J. J. nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Žalobca vo vyrubovacom konaní k uvedeným faktúram predložil skladové karty, príjemky na sklad a odberateľské faktúry, ktorými bol tovar predaný, evidenciu jázd. Správca dane spochybnil evidenciu jázd na základe údajov z mýtneho systému. Žalobca poukázal na to, že 04.02.2011 mýtny systém zachytil vozidlo v smere jazdy Balassagyarmot pri Šahách na Lučenec a ďalej Rimavskú Sobotu trasou, kde sa nenachádzali mýtne jednotky, ktorú skutočnosť mohol správca dane overiť. Žalobca poukázal na výpoveď konateľa spoločnosti PDR s. r. o. v čase uskutočnenia dodávok tovaru - J. J. zo dňa 20.11.2014, ktorý opakovane potvrdil pravosť uvedených faktúr, ktoré sám vyhotovil. Správca dane v rozhodnutí uviedol novú skutočnosť, s ktorou nikdy žalobcu neoboznámil, t. j. ani počas výkonu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, a to výsluch svedka H. U. zo dňa 25.03.2014, čím správca dane konal v rozpore § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobca napokon namietal skutočnosť, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 08022011 od dodávateľa Slavomíra N. - REK Lučenec v celkovej sume 432,00 Eur. Poukázal na to, že správca dane vypočul dňa 20.08.2013 svedka p. Y. N., ktorý uviedol, že uvedenú faktúru vystavil, predmetom fakturácie boli ihličnaté odrezky, ktoré sú vedľajším produktom pri výrobe a spracovaní dreva. Správca dane uviedol, že svedok nevedel uviesť presne všetkých svojich dodávateľov, uviedol ich len príkladmo: DREVO BB EXPORT s. r. o., DREVO DM s. r. o., prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ svojimi dopravnými prostriedkami, tovar bol odovzdaný na píle v Lučenci, pri nakladaní tovaru na píle bol prítomný šofér pána X. a zamestnanec Y. N.. V rámci dokazovania správca dane vypočul ako svedkov p. Z. X., ktorý u žalobcu pracoval ako vodič a ktorý v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo 16.10.2014 potvrdil, že bol na píle p. N. v Lučenci, identifikoval podľa fotografie predmetnú pílu. Potvrdil, že pre žalobcu vozil drevo aj z tejto píly z Lučenci, aj na túto pílu a potvrdil, že na píle sa nachádzalo aj rezivo. Ďalej z výpovede Z.. T. J., zamestnanca Bučiny DDD s. r. o.,ktorý pracoval ako nákupca dreva, vykonanej do Zápisnice o ústnom pojednávaní z 15.10.2014 vyplýva, že tento potvrdil, že žalobca dodával piliny, odrezky a vlákninu pre jeho zamestnávateľa, potvrdil, že na píle v Lučenci v areáli bývalého ZŤS bol niekoľkokrát z dôvodu overenia kvality dodávaného tovaru, z tejto píly sa brali piliny a odrezky, prepravu pilín zabezpečovala Bučina DDD s. r. o. Vedel v skutočnosti, že majiteľom píly je p. N., od ktorého žalobca odoberá predmetný tovar, ktorý dodáva spoločnosti Bučina DDD s.r.o.. Z výpovede Y. N. do Zápisnice o ústnom pojednávaní z 22.12.2014 vyplýva, že prevádzkoval pílu v bývalom areáli ZŤS Lučenec, uviedol mená svojich zamestnancov, potvrdil vystavenie faktúry a uviedol, že sa jednalo o odpadový materiál, ktorý vznikal pri výrobe na jeho píle. Chod píly mali vidieť aj zamestnanci správcu dane. Správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď Z.. J. ako dôkaz, ktorý nepreukázal, že žalobca obchodoval so Y. N. napriek skutočnosti, že svedok jednoznačne potvrdil, že piliny a odrezky vozili prepravcovia ich spoločnosti práve z píly p. N. v S.. Postup správcu dane považuje žalobca za rozporný s Daňovým poriadkom. Výpisom z mýtneho systému vo vzťahu k tejto faktúre a k tomu, že mýtny systém neevidoval jazdu motorovým vozidlom s evidenčným číslom PT XXX AK v rozhodnom období, žalobca uviedol, že odrezky boli dodané spoločnosti Bučina DDD s. r. o. až 15.03.2011, čo vyplýva zo skladovej karty zásob odrezkov, ktoré boli správcovi dane predložené. Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane nahliadol do spisu daňovej kontroly DPH vykonávanej u Y. N. za obdobie február 2011, počas ktorej zistil, že Y. N. - REK nakupoval v roku 2011 drevnú hmotu od dodávateľov PDR s. r. o., Econix s. r. o., DREVO DM s. r. o., KEVOLA s. r. o. Správca dane však neskúmal zásoby k 31. decembru 2010. Napriek tomu, že spoločnosť PDR s. r. o. a Econix s. r. o. so správcom dane nekomunikovala, boli nekontaktné, nie je zrejmé, ako správca dane zistil uvádzané skutočnosti. Rovnako spoločnosť KEVOLA s. r. o. neko- munikuje so správcom dane, avšak správca dane má informácie, že jej jediným dodávateľom bola spoločnosť KALIPO s. r. o., ktorá nevystavila žiadnu faktúru pre túto spoločnosť. Žalobca neskúmal dodávateľov DREVO DM s. r. o. ani DREVO BB EXPORT s. r. o., napriek tomu dospel k záveru, že k dodaniu odrezkov, ktoré vznikajú pri spracovaní dreva na píle nemohlo dôjsť. Pokiaľ správca dane konštatoval, že žalobcom neboli preukázané relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov so Y. N. - REK s. r. o., pričom správcovi dane boli predložené príslušné doklady, faktúra, dodací list, faktúry o úhrade, záznamy o prevádzke motorového vozidla, žalobca považuje zistenia správcu dane za rozporuplné a nezrozumiteľné. Žalobca nesúhlasil ani so záverom správcu dane, že vo vyrubovacom konaní neboli predložené žiadne skutočnosti ani relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžf/10/2012 týkajúci sa rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, v ktorom sa konštatuje, že v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii alebo záznamov ním vedených. Nie je však možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Žalobca uzavrel, že správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva žalobcu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly, nepostupoval v súlade s § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku, nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení dokazovania a na druhej strane dokazovanie nebolo vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, vo vzťahu k výroku za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie je spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Z konštantnej judikatúry súdov v správnom súdnictve navyše vyplýva, že procesné rozhodnutia upravujúce vedenie konania síce nemožno napadnúť samostatnou správnou žalobou, avšak prípadné vady konania spôsobené nesprávnou aplikáciou príslušných právnych predpisov je možné namietať v konaní o žalobe proti meritórnemu rozhodnutiu. Žalobou napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné, pretože žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom, ktorý bol predmetom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie február 2011 a rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, ktoré nemožno v daňovom konaní použiť. Žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 18.09.2015 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení sa žalovaný vyjadril k jednotlivým žalobným dôvodom so záverom, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, odôvodnenie rozhodnutia žalovaný považuje za logické, jasné a zrozumiteľné, rozhodnutie nebolo vydané v rozpore s právnymi predpismi. Poukázal na to, že správca dane vykonával u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až november 2011, vo vyrubovacom konaní na základe rozhodnutia žalovaného zo 14.05.2014, ako aj na základe zistení z daňovej kontroly a zistení vo vyrubovacom konaní vydal nové rozhodnutie dňa 03.02.2015, ktorým vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2011 v sume 4 290,45 Eur. Podľa žalovaného z predloženého administratívneho spisu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré si zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle ustanovení Zákona o DPH. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania zákonnej ročnej lehoty na výkon predmetnej daňovej kontroly uviedol, že s touto námietkou sa vysporiadal už v rozhodnutí zo 14.05.2014, námietku nedodržania zákonnej lehoty na výkon predmetnej daňovej kontroly uznal za opodstatnenú, a preto pôvodné rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014 vydané po daňovej kontrole zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe zrušujúceho rozhodnutia žalovaného správca dane vykonal vyrubovacie konanie, v rámci ktorého vydal nové rozhodnutie 03.02.2015. K námietkam týkajúcim sa prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola začatá za zdaňovacie obdobie január až november 2011 ako celok a podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku bola prerušená rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly z 23.08.2013, v ktorom bol uvedený dôvod prerušenia. Toto rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané v súlade s § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, preto účinky prerušenia daňovej kontroly nastali dňa 02.09.2013. Z uvedeného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vyplýva, že dôvodom prerušenia bolo, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) zaslal cca jeden mesiac po začatí daňovej kontroly v snahe získať informácie z MVI čo najrýchlejšie, avšak pre výkon daňovej kontroly bolo potrebné, aby správca dane mohol pokračovať v nevyhnutných úkonoch, daňovú kontrolu neprerušil ihneď po odoslaní žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Pokiaľ správca dane až 02.09.2013 prerušil predmetnú daňovú kontrolu, táto skutočnosť podľa žalovaného nemôže vyvolať jej nezákonnosť. Daňový poriadok podľa § 61 ods. 1 písm. b/ umožňuje, nie prikazuje kontrolu prerušiť. V rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly je uvedené, že správca dane bude v kontrole pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila, do doručenia odpovede na žiadosť o MVI. Predmetná daňová kontrola podľa žalovaného bola prerušená zákonne a nie účelovo, ako to tvrdí žalobca. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nezákonnosti Protokolu žalovaný uviedol, že napriek tomu, že nebola dodržaná lehota na výkon predmetnej daňovej kontroly, neznamená to, že predmetná daňová kontrola nebola začatá. Správca dane sa vo vyrubovacom konaní riadil nálezom Ústavného súdu SR 24/2010 a z dôvodu prekročenia maximálnej dĺžky trvania kontroly v daňovom konaní nepoužil Protokol z daňovej kontroly. Keďže daňová kontrola bola začatá v súlade so zákonom, musela byť dokončená, aj keď nebola dodržaná lehota na jej vykonanie. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia Protokolu. Keďže Protokol z 13.01.2014 bol s nálezom, t.j. daňovou kontrolou sa zistil rozdiel v sume, správca dane zaslal žalobcovi Protokol spolu s výzvou z 13.01.2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole, ktorá bola žalobcovi osobne doručená 13.01.2014. Žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca písomné vyjadrenie nepodali. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia Protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 cit. zákona a končí dňom doručenia rozhodnutia žalobcovi. V danom prípade teda vyrubovacie konanie podľa žalovaného začalo zo zákona dňom nasledujúcim po dni doručenia Protokolu s výzvou, t.j. dňa 14.01.2014. Vyrubovacie konanie musí byť ukončené a to vydaním rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že predmetná daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote, Protokol z nej nebol podkladom pre vydanie nového rozhodnutia. Vo vyrubovacom konaní sa správca dane o tento Protokol nijako neopiera a v rozhodnutí sa naň neodvoláva. Správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil existujúce dôkazy, vykonal všetky preverenia a výpovede svedkov, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti pre správne určenie dane. O výsledku vyrubovacieho konania bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený písomne 28.01.2015. Vo vyrubovacom konaní pri ústnom pojednávaní dňa 08.07.2014 vyzval správca dane splnomocneného zástupcu žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by mali vplyv na správne určenie dane a na predloženie dôkazov k preverovaným dodávateľským faktúram, na základe ktorých správca dane neuznal odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie február 2011. Žalovaný žalobcom predložené dôkazy po ich vyhodnotení a v nadväznosti na vykonané dokazovanie správcu dane považuje za formálne vystavené, ktoré nespĺňajú základnú podmienku možnosti uplatnenia odpočítania dane. Správca dane preveroval uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov, čo podrobne uviedol aj v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný v písomnom vyjadrení podrobne uviedol dôvody, pre ktoré správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane. Pokiaľ žalobca predložil vo vyrubovacom konaní k dodávateľskej faktúre dôkazy o následnom predaji dreva pre spoločnosť DREVO BB EXPORT s. r. o. (odberateľskú faktúru, príjemky na sklad, skladové karty, výpis z evidencie jázd) žalovaný uviedol, že tieto považuje za formálne vystavené. Poukázal na to, že žalobca je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti DREVO BB EXPORT s. r. o., a pre personálne prepojenie v osobe kontrolovaného daňového subjektu, ktorý bol v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov jediným konateľom spoločnosti DREVO BB EXPORT s. r. o. nepovažoval tieto dôkazy za relevantné. Existencia personálne prepojených podnikateľských subjektov, kedy si tieto subjekty predávali tovar „samé sebe“ umožnil podľa žalovaného vznik čisto umelej situácie za účelom odpočítania dane podľa Zákona o DPH v personálne prepojenej spoločnosti. Správca dane preto preveroval, či bola naplnená ekonomická zmysluplnosť obchodných transakcii a či žalobcovi vzniklo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty z nákupu tovaru. K predloženému dôkazu - výpisu z evidencie jázd nákladného motorového vozidla MAN PT XXX AK žalovaný uviedol, že správca dane z mýtneho systému poskytnutého Národnou diaľničnou spoločnosťou a. s. zistil, že dňa 22.02.2011 mýtny systém nezachytil žiadnu jazdu nákladným motorovým vozidlom s evidenčným číslom PT XXX AK. Z uvedeného dôvodu ani dôkaz predložený svedkom J. J. - doklad o pôvode dreva, na ktorom je uvedený dátum prepravy 22.02.2011 motorovým vozidlom s evidenčným číslom PT XXX AK, nepovažoval za relevantný dôkaz. Faktúru považoval za vystavenú formálne, avšak daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru a služieb od tuzemského dodávateľa. Konateľ spoločnosť DREVO DM s. r. o. J. J. síce v postavení svedka zdaniteľné obchody ústne potvrdil, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce podrobnosti o zdaniteľných obchodoch v zmysle uvedenej faktúry. Z výpisu z mýtneho systému zistil, že preprava tovaru v zmysle faktúry č. 030211 bola vykonaná motorovým vozidlom s evidenčným číslom PT XXX AK, nakládka v N. Y. 04.02.2011, vykládka 04.02.2011 v Málinci, a tieto skutočnosti nie sú v súlade s jazdami uvedenými vo výpise z mýtnych transakcii. Žalovaný poukázal na výpoveď svedka J. J. aj ako bývalého konateľa spoločnosti PDR, ktorý síce zdaniteľné obchody so žalobcom potvrdil ústne, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle faktúr č. 030211, 070211 a č. 180211, podrobnosti o týchto obchodoch si nepamätal, nevedel ako konkrétne k týmto obchodom došlo. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce nárok na uplatnenie odpočítania dane z preverovaných faktúr, predložené dôkazy správca dane vyhodnotil ako účelové. Poukázal na výpoveď svedka H. U. ku okolnostiach nadobudnutia spoločnosti PDR s.r.o., ktorú mal získať podvodným konaním, nemal k dispozícii žiadne doklady, nevedel, kde spoločnosť sídli ani akú činnosť vykonáva. Rovnako Y. N. v postavení svedka na ústnych pojednávaniach zdaniteľný obchod ústne potvrdil, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalovaný následne konštatoval, že ani vo vyrubovacom konaní neboli správcovi dane žalobcom predložené žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že fakturovaný tovar, prípadne služby boli skutočne dodané žalobcovi uvedenými subjektmi, t. j. nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle uvedených faktúr od daňových subjektov Y. N. - REK, DREVO DM s. r. o. a PDR s. r. o. Ani z opakovane vykonaných výsluchov svedkov Y. N. a p. J. J. neboli správcom dane zistené relevantné dôkazy. Vo vzťahu k výpovediam svedkov p. G. L. , p. Z. X. a Z.. T. J. správca dane uviedol, že ich výpovede vyhodnotil ako nerelevantné z dôvodu, že svedkovia uviedli iba všeobecné tvrdenia, bez konkrétneho dôkazu o dodávke tovaru. Žalovaný uzavrel, že z preverovaní pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní správca dane zistil, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov, t. j. nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle predmetných faktúr, a preto si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane za dodanie tovaru z dodávateľskej faktúry č. 130211 od dodávateľa DREVO DM s. r. o., z dodávateľských faktúr č. 030211, 070211, 180211 od dodávateľa PDR s. r. o., Lučenec a z dodávateľskej faktúry č. 08022011 od dodávateľa Y. N. - REK, keď žalobca nepreukázal dodanie tovarov a služieb uvedenými dodávateľmi a uviedol iba všeobecné tvrdenia bez konkrétnych dôkazov o dodávke tovaru, neodstránil pochybnosti o dodávateľoch a nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Správca dane pri preverovaní skutočností týkajúcich sa dodávateľských faktúr, ktoré prijal žalobca v zdaňovacom období február 2011 od dodávateľov DREVO DM s. r. o., PDR s. r. o. a Y. N. - REK postupoval v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. V daňovom konaní platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, správca dane iba prejednáva dôkazy predložené žalobcom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu (§ 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku). Zistenia správcu dane týkajúce sa uvedených dodávateľov vedú k pochybnostiam o dodaní deklarovaného tovaru práve týmito dodávateľmi a tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť. Dôkazné bremeno znáša žalobca k všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazná povinnosť nie je pre žalobcu iba povinnosťou, ale aj právom, ktoré žalobca nevyužil, keďže nepredložil také dôkazy, ktorými by vierohodne a jednoznačne preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovaných faktúrach. Tejto povinnosti sa nemôže žalobca zbaviť iba predložením faktúry, prípadne dokladom o jej úhrade a tvrdením, že k dodaniu tovaru, resp. služby došlo. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESD C-342/87, v zmysle ktorého zmienka o dani zodpovedajúcej dodávke tovaru a služieb je náležitosťou faktúry, od ktorej sa odvíja právo odpočtu. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sž-o-KS 262/2004, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Žalovaný poukázal aj na závery rozsudku Súdneho dvora C-80/11 a C-142/11, v zmysle ktorého tým, že si žalobca splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry s prílohami, dodacie listy, prípadne ďalšie, neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnené oslobodenie od dane a odpočítanie dane, pretože nestačí byť len držiteľom takýchto listinných dôkazov a tieto predložiť daňovým orgánom, ale je potrebné preukázať aj obsah skutočností uvedených v týchto listinách. Žalovaný uzavrel, že neboli dodržané podmienky pre uplatnenie odpočítania dane ustanovené v Zákone o DPH. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a zo získaných dôkazov bol prijatý správny právny záver, pričom rozhodnutie je náležite odôvodnené. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil potom, čo oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu 31.05.2016, keďže boli splnené podmienky podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. (žalobca i žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverenia zo dňa 18.09.2012 vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie január až november 2011. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené 21.09.2012. Dňa 24.10.2012 správca dane spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo začatie daňovej kontroly. V zápisnici bol žalobca poučený o svojich právach a povinnostiach v zmysle § 45 Daňového poriadku. Z predmetnej zápisnice vyplýva zoznam listín a dokladov odovzdaných žalobcom správcovi dane, okrem iného došlé a odovzdané faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Správca dane požiadal 12.11.2012 o preverenie informácii týkajúcich sa žalobcu prostredníctvom MVI. Dňa 20.11.2012 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo vyjadrenie žalobcu k skutočnostiam, ktoré sa týkali výkonu daňovej kontroly, okrem iného okolností jeho podnikania. Žalobca uviedol, že obchodoval s drevom a potravinami, poskytoval služby - ťažbu dreva pre urbárske lesné spoločnosti, prenájom motorových vozidiel a budov - skladov. Dňa 20.02.2013 bola správcovi dane doručená čiastočná odpoveď na MVI s tým, že u preverovaného subjektu prebieha kontrola. Z fotokópie faktúry č. 130211 zo dňa 22.02.2011 vyplýva, že dodávateľ DREVO DM s. r. o., Halič vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku dubovej guľatiny 23,71 (m3) jednotková cena 180 Eur za cenu 4 267,80 Eur bez DPH, plus 853,56 Eur 20 % DPH, t. j. spolu 5 121,36 Eur. Faktúra je opatrená pečiatkou dodávateľa DREVO DM s. r. o. s poznámkou, že faktúru vystavil p. J. a je podpísaná. Na faktúre je uvedené, že slúži zároveň ako dodací list. Na faktúre nie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom (žalobcom). Z fotokópie faktúry č. 030211 zo dňa 04.02.2011 vyplýva, že dodávateľ PDR s. r. o., Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku dubovej guľatiny 24,62 (m3) jednotková cena 206,00 Eur za cenu 5 071,72 Eur bez DPH, plus 20 %DPH 1 014,34 Eur, t. j. spolu sumu 6 086,06 Eur. Faktúra je opatrená pečiatkou dodávateľa PDR s. r. o., Lučenec s tým, že ju vystavil p.J., je podpísaná a na faktúre je uvedené zároveň, že slúži ako dodací list. Na faktúre nie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom (žalobcom). Z fotokópie faktúry č. 070211 zo dňa 10.02.2011 vyplýva, že dodávateľ PDR s. r. o., Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku dubovej guľatiny 47,37 (m3) jednotková cena 206,00 Eur, cena 9 758,22 Eur bez DPH, plus 20 % DPH 1 951,64 Eur, t. j. spolu sumu 11 709,86 Eur. Faktúra je opatrená pečiatkou dodávateľa PDR s. r. o., Lučenec, podpisom, s poznámkou, že faktúru vystavil p.J. a že faktúra slúži zároveň ako dodací list. Na faktúre nie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom (žalobcom). Z fotokópie faktúry č. 180211 zo dňa 25.02.2011 vyplýva, že dodávateľ PDR s. r. o., Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku guľatiny buk 11,36 (m3) jednotková cena 86,00 Eur, spolu cena 976,96 Eur bez DPH, plus 20 % DPH, t. j. spolu sumu 1 172,35 Eur a guľatiny agát 12,26 (m3) jednotková cena 83,00 Eur, spolu cena 1 017,58 Eur bez DPH, plus 20 % DPH, t. j. spolu sumu 1 221,10 Eur, spolu fakturovaná suma 1 994,54 Eur bez DPH, 20 % DPH 398,91 Eur, celková fakturovaná suma 2 393,45 Eur. Faktúra je opatrená pečiatkou dodávateľa PDR s. r. o., Lučenec, podpísaná, s poznámkou, že faktúru vystavil p.J. a faktúra slúži zároveň ako dodací list. Na faktúre nie je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom (žalobcom). Z fotokópie faktúry č. 0802211 zo dňa 22.02.2011 vyplýva, že dodávateľ Y. N. - REK, Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku ihličnatých odrezkov v množstve 40 prm, jednotková cena 9,00 Eur, spolu 360,00 Eur plus 20 % DPH 72,00 Eur, t. j. spolu fakturovaná suma 432,00 Eur. Faktúra je opatrená pečiatkou dodávateľa a jeho podpisom s poznámkou, že slúži zároveň ako dodací list. Prílohou faktúry je fotokópia dodacieho listu z 22.02.2011, z ktorej vyplýva, že ako dodávateľ je uvedený Y. N. - REK, Lučenec, odberateľom je žalobca, názov a druh tovaru: ihličnaté odrezky 40 prm, na dodacom liste nie sú uvedené údaje o jednotkovej cene ani o celkovej cene. Dodací list je opatrený pečiatkou a podpisom dodávateľa a pečiatkou odberateľa, avšak na dodacom liste nie je uvedený dátum ani podpis osoby, ktorá tovar prevzala, ani dátum prevzatia tovaru. Na dodacom liste je uvedené evidenčné číslo automobilu PT 636 AK. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane výzvou z 05.02.2013 žalobcu vyzval na predloženie všetkých dôkazov preukazujúcich tvrdenia o dodaní tovaru k dodávateľským faktúram od dodávateľa PDR s. r. o., okrem iného za mesiac február2011. Na základe uvedenej výzvy žalobca správcovi dane doručil 19.02.2013 vyjadrenie, v ktorom vo vzťahu k faktúre č. 030211 - predaj dubovej guľatiny uviedol, že prepravcom bol žalobca, vodič Z. X., evidenčné číslo motorového vozidla MAN PT XXX AK. Žalobca uviedol, že nakladali v Rimavskej Sobote 04.02.2011, vykládka bola 04.02.2011 v Málinci. Pri nakladaní bol p. N. alebo p. J. a pri vykladaní žalobca alebo T. E., alebo H. X.. Tovar bol prijatý na sklad. K faktúre č. 070211 - predaj dubovej guľatiny uviedol, že prepravcom bol žalobca, vodič Z. X., motorové vozidlo MAN PT XXX AK. Nakládka bola 10.02.2011 v Tisovci, vykládka 10.02.2011 v Málinci. Osoby prítomné pri nakladaní a vykladaní boli rovnaké ako v predchádzajúcom prípade. K faktúre č. 180211 - predaj dubovej guľatiny uviedol, že prepravcom bol žalobca, vodič Z. X., motorové vozidlo MAN PT XXX AK. Nakládka bola v Hnúšti 25.02.2011, vykládka v ten istý deň v Málinci. Osoby pri nakládke a vykládke boli totožné ako vo vyššie uvedených prípadoch. Dňa 26.03.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu - Píla Málinec, o čom správca dane spísal zápisnicu, z ktorej vyplýva, že v priestore prevádzky žalobcu sa nachádzali o.i. píly na spracovanie dreva, úpravárenské stroje, hydraulické ruky umiestnené na vozidlách, nakúpené drevo, guľatina, vláknina, kálané palivové drevo v paletách, pryzmy. Dňa 26.04.2013 bolo obdobne vykonané miestne zisťovanie u Urbárskej lesnej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Málinec, s.r.o., o čom bola vyhotovená zápisnica. Predmetom zisťovania bolo poverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov v zdaňovacom období január až november 2011 a správca dane zistil, že žalobcovi boli dodané uvedeným dodávateľom vláknina a guľatina podľa špecifikácie vo faktúrach evidovaných u žalobcu. Podľa Zápisnice z 26.04.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie aj v Bučine DDD s.r.o. Zvolen, z ktorej o.i. vyplýva, že žalobca tomuto subjektu v kontrolovanom období r. 2011 dodával drevo. Ďalej bolo vykonané miestne zisťovanie u Urbárskej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Ozdín (zápisnica z 02.05.2013). Správca dane predvolal ako svedka T. U., pričom o termíne ústneho pojednávania písomne upovedomil žalobcu. V administratívnom spise sa nachádza zápisnica o ústnom pojednávaní z 25.06.2013 o vypočutí svedka T. U., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o., výsluch sa netýka faktúry za zdaňovacie obdobie február 2011. Následne správca dane predvolal ako svedka Y. N., pričom o termíne ústneho pojednávania písomne upovedomil žalobcu. V administratívnom spise sa nachádza Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601403/3862651/2013/StrM z 20.08.2013 o vypočutí svedka Y. N., ktorý sa vyjadril ako konateľ spoločnosti REK s.r.o. k obchodovaniu so žalobcom v období január až november 2011 a január až október 2012 a Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9601403/3865001/2013/StrM zo dňa 20.08.2013 o vypočutí svedka Y. N., ktorý sa vyjadril ako konateľ spoločnosti PDR s. r. o. k obchodovaniu so žalobcom v období január až november 2011 a január až október 2012. Vyjadrenie sa netýka faktúr za mesiac február 2011. Zápisnica z výsluchu Y. N. - REK ako fyzickej osoby - podnikateľa ku faktúram týkajúcim sa dodávky odrezkov (faktúra č. 08022011) sa v administratívnom spise nenachádza. Následne správca dane rozhodnutím č. 9601403/5/3918304/2013/StrM zo dňa 23.08.2013 prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o MVI za účelom preverenia zdaniteľných plnení uskutočnených daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože výsledky tohto preverenia majú vplyv na správne určenie dane. Daňová kontrola bola prerušená od 02.09.2013 do prijatia odpovede z MVI správcovi dane. Predmetné rozhodnutie o prerušení konania bolo žalobcovi doručené 30.08.2013. Správcovi dane bola dňa 15.11.2013 doručená odpoveď na MVI vo vzťahu k maďarskému daňovému subjektu STORM SUN Kft. správca dane podaním z 20.11.2013, doručeným zástupcovi žalobcu 26.11.2013, oznámil, že dôvody pre prerušenie daňovej kontroly pominuli dňom 15.11.2013 a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly začatej 24.10.2012. Správca dane následne predvolal žalobcu podaním z 27.12.2013 na ústne pojednávanie vo veci oboznámenia žalobcu s výsledkom kontrolných zistení v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január až november 2011 na deň 13.01.2014. Z ústneho pojednávania bola dňa 13.01.2014 vyhotovená zápisnica, z ktorej vyplýva, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu február 2011 bol žalobca okrem iného oboznámený s obsahom výpovede svedka p. J. J., konateľa spoločnosti DREVO DM s. r. o., so zisteniami správcu dane z daňovej kontroly spoločnosti Econix s. r. o. a to vo vzťahu ku faktúre ku preverovaniu zdaniteľného plnenia - faktúra č. 130211 z 22.02.2011 vo vzťahu k dodávke od spoločnosti DREVO DM s. r. o., vo vzťahu k dodávkam od dodávateľa PDR s. r. o., Lučenec (faktúra č. 030211, 070211, 180211) bol žalobca oboznámený s obsahom výpovede svedka J. J., vo vzťahu k dodávke od Y. N. - REK (faktúra č. 08022011) bol žalobca oboznámený s obsahom výpovede Y. N. - REK, ktorý bol vypočutý ako fyzická osoba - podnikateľ ku obchodovaniu so žalobcom vo februári 2011, v ktorej potvrdil vystavenie faktúry aj podpis a uviedol, že predmetom dodávky bol vedľajší produkt, ktorý získal pri výrobe a spracovaní dreva, drevo bolo nakúpené od rôznych dodávateľov za účelom jeho ďalšieho spracovania. Za ďalších jeho dodávateľov označil napríklad DREVO BB EXPORT s. r. o., DREVO DM s. r. o. Správca dane zároveň oboznámil žalobcu s výsledkami preverovania u daňových subjektov, ktoré mali dodávať drevo Y. N. v roku 2011 (spoločnosti PDR s. r. o., Econix s. r. o., DREVO DM s. r. o., KEVOLA s. r. o.). Žalobca do zápisnice uviedol, že s obsahom zápisnice nesúhlasí. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 9601403/5/105892/2014/StrM zo dňa 13.01.2014 (ďalej aj „Protokol“), ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole osobne prevzal 13.01.2014 splnomocnený zástupca žalobcu Z.. U. S.. Z Protokolu vyplýva, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu február 2011 správca dane zistil, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov vyfakturovaných faktúrami č. 130211 od dodávateľa DREVO DM s. r. o., č. 030211, 070211 a 180211 od dodávateľa PDR s. r. o., Lučenec a č. 08022011 od dodávateľa Y. N. - REK, Lučenec, z ktorých si v zdaňovacom období február 2011 žalobca odpočítal DPH spolu vo výške 4 290,45 Eur. Správca dane poukázal na zistenia vyplývajúce zo svedeckých výpovedí J. J., Y. N., zo zistení z dokladov a evidencii u spoločnosti DREVO DM s. r. o., PDR s. r. o., Econix s. r. o., KEVOLA s. r. o. Správca dane z dokazovania vyvodil, že žalobca nepreukázal relevantné dôkazy o reálnosti zdaniteľných obchodov so spoločnosťami DREVO DM s. r. o. a PDR s. r. o., ani so Y. N. - REK s. r. o., nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov s uvedenými spoločnosťami v zmysle § 8 ods. 1 Zákona o DPH. Z úradného záznamu vyhotoveného správcom dane 05.02.2014 vyplýva, že žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly v stanovenej lehote (do 03.02.2014) nevyjadril. Správca dane vydal dňa 10.02.2014 rozhodnutie č. 9601403/5/520360/2014/StrM, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 290,45 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2011 s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane z titulu nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o DPH“). Proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 1100301/1/225319/2014/4989 zo dňa 14.05.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane nedodržal zákonnú ročnú lehotu na výkon daňovej kontroly stanovenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Predmetná daňová kontrola bola začatá 24.10.2012, ukončená mala byť 07.01.2014, avšak bola ukončená až 13.01.2014, čím bola zákonná lehota na výkon daňovej kontroly prekročená, a to aj pri zohľadnení prerušenia daňovej kontroly v čase od 02.09.2013 do 15.11.2013. Správca dane následne vykonal dňa 08.07.2014 ústne pojednávanie, z ktorého vyhotovil zápisnicu. Zo zápisnice vyplýva, že správca dane oznámil žalobcovi, že v dôsledku vydaného zrušovacieho rozhodnutia žalovaným sa začalo vyrubovacie konanie a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov k označeným faktúram, konkrétne vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu február 2011 k faktúre za mesiac február 2011 a to v lehote 15 dní. Zástupca žalobcu do zápisnice vyjadril nesúhlas so začatím vyrubovacieho konania, pretože nie je dôvodné, keďže Protokol o daňovej kontrole nezákonným postupom správcu dane (prekročením ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly) nadobudol povahu nezákonne získaného prostriedku. Správca dane listom z 18.07.2014 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty vo vyrubovacom konaní, s čím žalovaný súhlasil listom doručeným správcovi dane 25.07.2014. Zo zápisnice z 08.09.2014 vyplýva, že zástupca žalobcu predložil správcovi dane dôkazy k spornej faktúre za mesiac február 2011 na USB (príjemky na sklad a skladové karty, ako aj faktúry o následnom predaji tovaru pre spoločnosť DREVO BB EXPORT s. r. o. , výpis z evidencie jázd). Správca dane predvolal na výsluch svedkov: Z.. T. J., G. L., Z. X., R. J., J. J. a Y. N., o čom upovedomil písomne žalobcu. Zo zápisnice z 30.09.2014 vyplýva, že zástupca žalobcu predložil správcovi dane dôkazy na USB. Zo zápisnice z výsluchu svedka Z.. J. z 15.10.2014 vyplýva, že ako zamestnanec spoločnosti Bučina DDD s. r. o. spolupracoval v rozhodnom období so žalobcom, predmetom obchodu bola dodávka pilín, odrezkov a vlákniny. Opísal, ako prebieha vykládka drevnej hmoty v areáli spoločnosti Bučina DDD s.r.o., váženie a preberanie dreva. Svedok sa nevyjadroval ku konkrétnym faktúram, podal všeobecné informácie. Zo zápisnice o výsluchu svedka R. J. zo 16.10.2014 vyplýva, že uvedená výpoveď sa netýkala zdaniteľných obchodov za február 2011. Zo zápisnice o výsluchu svedka Z. X. zo dňa 16.10.2014 vyplýva, že tento sa vyjadroval všeobecne ku skutočnosti, že pre žalobcu vykonával ako vodič prepravu drevnej hmoty - guľatiny, vlákniny a reziva na území Slovenska, Maďarska a Poľska. Vo vzťahu ku preprave odrezkov a faktúre za február 2011 sa konkrétne nevyjadril. Uviedol, že bol vodičom motorového vozidla PT XXX AK. Zo zápisnice o výsluchu svedka G. L. zo 16.10.2014 vyplýva, že tento bol vodičom spoločnosti PDR s. r. o. a vykonával prepravu dreva - guľatiny, vlákniny a reziva na motorovom vozidle LC XXX BK. Ku faktúram za rok 2011 nemá jeho výpoveď žiadnu výpovednú hodnotu. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 20.11.2014 o výsluchu svedka J. J., ako konateľa spoločnosti PDR s. r. o. vyplýva, že okrem toho, že bol konateľom spoločnosti, bol aj vedúcim dopravy a zároveň aj pracoval ako vodič na motorovom vozidle IVECO ŠPZ LC XXX BK spolu s G. L.. Prepravovalo sa drevo, materiál z dreva, výrobky z dreva a to vnútroštátne, ako aj medzinárodne (Maďarsko). K faktúram za mesiac február uviedol, že sa týkali dodávok dubovej guľatiny, potvrdil pravosť faktúr aj podpis, prílohou faktúry bola konsignácia, ktorú vypracoval, kde sú uvedené rozmery guľatiny a objem v m3, doklad o pôvode dreva tvoril prílohu faktúr. Súčasne bol aj konateľom spoločnosti DREVO DM s. r. o., ktorá v roku 2011 obchodovala so žalobcom. Obchodnými partnermi spoločnosti PDR s. r. o. a DREVO DM s. r. o. boli spoločnosti KEVOLA s. r. o., REK s. r. o., Y. N. - REK. Pri prepravách od spoločnosti KEVOLA s. r. o. zabezpečoval prepravu vlastným kamiónom alebo prepravu zabezpečovala spoločnosť KEVOLA. Za KEVOLu s. r. o. jednal s p. U., za spoločnosť REK so Y. N.. K faktúram za mesiac február predložil svedok preukazy o pôvode dreva a záznamy o prevádzke vozidla. K faktúre č. 130211 bola predložená fotokópia preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie vyhotovená dodávateľom DREVO DM s. r. o. a pre odberateľa - žalobcu z 22.02.2011, vodič Karlík, vozidlo s evidenčným číslom PT XXX AK so špecifikáciou sortimentu dreva, pričom doklad je opatrený pečiatkou a podpisom dodávateľa a pečiatkou odberateľa (bez podpisu). K faktúre 030211 je pripojená fotokópia preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie od dodávateľa PDR s. r. o., Lučenec pre odberateľa -žalobcu zo dňa 04.02.2011, vodič X., vozidlo PT XXX AK, so špecifikáciou a objemom dreva, doklad je opatrený pečiatkou dodávateľa (bez podpisu) a pečiatkou a podpisom odberateľa - žalobcu. K faktúre 070211 je predložená fotokópia preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie z 10.02.2011 od dodávateľa PDR s. r. o., Lučenec pre odberateľa -žalobcu, vodič X., vozidlo PT XXX AK, s uvedením druhu a objemu dreva, doklad je opatrený pečiatkou a podpisom dodávateľa a odberateľa (žalobcu). K faktúre 180211 z 25.02.2011 je pripojená fotokópia preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie od dodávateľa PDR s. r. o., Lučenec pre odberateľa - žalobcu, vodič X., vozidlo PT XXX AK, zo dňa 25.02.2011 s uvedením druhu a množstva dreva, doklad je opatrený pečiatkou a podpisom dodávateľa a pečiatkou odberateľa - žalobcu (bez podpisu). Záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy sa týkajú prepravy motorovým vozidlom LC XXX BK zo dňa 19.04. a 29.04.2011, t. j. netýkajú sa prepravy vykonávanej vo februári 2011. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 22.12.2014 vyplýva, že predvolaný svedok T. U. sa na výsluch nedostavil. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 22.12.2014 o výsluchu svedka Y. N. vyplýva, že svedok sa vyjadril k miestu svojho podnikania a spôsobu vykonávania podnikateľskej činnosti ako fyzickej osoby, aj ako konateľa spoločnosti REK s. r. o. Potvrdil, že obchodoval so žalobcom v rozhodnom období, predmetom obchodu bolo drevo a výrobky z dreva. Žalobca bol aj dodávateľom, aj odberateľom. Obchody prebiehali na základe telefonickej objednávky, písomné zmluvy neboli uzatvorené. Preprava bola realizovaná buď vlastnými dopravnými prostriedkami žalobcu, alebo externými prepravcami, ktorých si nepamätal. Uviedol, že pri nakládke a vykládke dreva bol prítomný svedok, ako aj žalobca. Spolu s drevom boli prepravované dodacie listy a v prípade guľatiny aj doklad o pôvode dreva. Spoločnosť REK s. r. o. nadobúdala drevo od rôznych dodávateľov. K faktúre č. 08022011 sa svedok vyjadril, že faktúru vystavil a tovar dodal tak, ako je uvedené na faktúre a dodacom liste. V administratívnom spise sa nachádza Zápisnica o výsluchu svedka H. U. zo dňa 25.03.2014, pričom výsluch bol vykonaný orgánmi Policajného zboru a zápisnica bola poskytnutá Finančnému riaditeľstvu SR, ktorý túto následne postúpil správcovi dane 05.12.2014. Svedok H. U. sa vyjadril ku okolnostiam získania spoločnosti PDR s. r. o., ktorej sa stal spoločníkom s tým, že žiadne doklady mu neboli odovzdané. Nevedel sa vyjadriť k účtovným dokladom, k majetku, ani k obchodnej činnosti uvedenej spoločnosti. V administratívnom spise sa rovnako nachádza Zápisnica o výsluchu svedka E. E. z 23.11.2012, výsluch bol vykonaný orgánmi Policajného zboru, okrem iného ku okolnostiam odkúpenia obchodných podielov spoločnosti REK s. r. o. E. E. od Y. N.. Správca dane podaním z 28.01.2015 doručeným zástupcovi žalobcu 14.02.2015 oboznámil žalobcu s výsledkom vyrubovacieho konania. Správca dane následne 03.02.2015 vydal rozhodnutie č. 9601403/5/261771/2015/StrM (prvostupňové rozhodnutie správcu dane), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 4 290,45 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2011. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že u žalobcu ako platiteľa DPH vykonal daňovú kontrolu okrem iného za zdaňovacie obdobie február 2011, vydal rozhodnutie z 10.02.2014, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH vo výške 4 290,45 Eur, ktoré rozhodnutie žalovaný rozhodnutím zo 14.05.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie. Správca dane následne pokračoval v konaní vo veci vyrubenia DPH a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov k dodávateľským faktúram, na základe ktorých mu správca dane neuznal odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie február 2011. Žalobca navrhol vo vyrubovacom konaní vypočuť svedkov G. L., J. J., Z.. T. J., Z. X., Y. N.. Vo vzťahu k preverovaniu faktúry č. 130211 z 22.02.2011 (deklarovaná dodávka od spoločnosti DREVO DM s. r. o.) správca dane vypočul ako svedka J. J., bývalého konateľa spoločnosti, poukázal na obsah jeho výpovede, pričom tento potvrdil pravosť faktúry, ako aj pravosť svojho podpisu, uviedol, že sa jedná o dubovú guľatinu a predložil faktúru a doklad o pôvode dreva. Účtovníctvo spoločnosti DREVO DM nevedel predložiť. Správca dane následne preveril hodnovernosť dôkazov predložených žalobcom o tom, že predmetná dubová guľatina bola spracovaná na dubové pryzmy a predaná spoločnosti DREVO BB EXPORT s. r. o., k čomu žalobca predložil odberateľskú faktúru a príjemky na sklad, skladové karty, výpis z evidencie jázd motorového vozidla patriaceho žalobcovi. Uvedené dôkazy správca dane vyhodnotil ako formálne vystavené, keďže odberateľské faktúry boli vystavené pre spoločnosť DREVO BB EXPORT s. r. o., t. j. spoločnosť, v ktorej je žalobca J. X. jediným spoločníkom a konateľom. Správca dane zistil personálne prepojenie v osobe kontrolovaného daňového subjektu, ktorý v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov bol jediným konateľom spoločnosti DREVO BB EXPORT s. r. o., preto konštatoval, že existencia personálne prepojených podnikateľských subjektov, kedy si tieto subjekty predávajú tovar „samé sebe“ umožňuje vznik čisto umelej situácie za účelom odpočítania dane z pridanej hodnoty v zmysle Zákona o DPH v personálne prepojenej spoločnosti. Zároveň správca dane preveril uskutočňované jazdy nákladnými motorovými vozidlami, využil výpis z mýtneho systému získaného počas výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012, z ktorého zistil, že mýtny systém dňa 22.02.2011 nezachytil žiadnu jazdu nákladným motorovým vozidlom s evidenčným číslom PT XXX AK. Vzhľadom na to nepovažoval za relevantný ani dôkaz predložený J. J. - doklad o pôvode dreva. Následne správca dane konštatoval, že konateľ spoločnosti DREVO DM s. r. o. J. J. zdaniteľné obchody potvrdil ústne, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili, a preto uzavrel, že žalobcom neboli predložené žiadne relevantné dôkazy preukazujúce nárok na uplatnenie odpočítania dane preverovanej faktúry. Predložené dôkazy správca dane vyhodnotil ako účelové. Správca dane následne v súvislosti s deklarovanou dodávkou tovaru žalobcovi od spoločnosti DREVO DM s. r. o. nahliadol do spisu z daňovej kontroly DPH v spoločnosti DREVO DM s. r. o., pričom zistil, že tovar z faktúry č. 030211 dodala spoločnosti DREVO DM s. r. o. spoločnosť Econix s. r. o., pričom z vykonávanej kontroly uvedenej spoločnosti Econix s. r. o. bolo zistené, že spoločnosť Econix s. r. o. nenakúpila žiadnu drevnú hmotu, preto nemohla tovar spoločnosti DREVO DM s. r. o. ani predávať. Z uvedeného správca dane vyvodil, že žalobca nepreukázal uskutočnenie žiadneho skutočného zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a DREVO DM s. r. o. z čoho vyplýva, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Vo vzťahu ku faktúram č. 030211, 070211 a 180211 (dodávka guľatiny od spoločnosti PDR s. r. o., Lučenec) správca dane poukázal na doklady predložené žalobcom (faktúry) a na obsah výpovede žalobcu, pričom preveroval uskutočňované jazdy nákladnými motorovými vozidlami, k čomu využil ako dôkaz výpis z mýtneho systému a zistil, že prepravy týkajúce sa dodávky fakturovanej faktúrami č. 070211 a 180211 neboli zachytené v mýtnom systéme a preprava tovaru v zmysle faktúry č. 030211 bola vykonaná podľa výpisu z mýtneho systému iným spôsobom, ako tvrdil žalobca. Správca dane súčasne poukázal na obsah výpovede svedka J. J., bývalého konateľa spoločnosti PDR s. r. o., z ktorej zistil, že bol konateľom a zároveň zamestnancom spoločnosti PDR, zabezpečoval okrem iného kamiónovú dopravu a bol aj vodičom na vozidle IVECO ŠPZ LC XXX BK, na ktorom bol vodičom aj p. G. L.. Potvrdil prepravu dreva, materiálu a výrobkov z dreva. Svedok potvrdil pravosť faktúr za február 2011, aj pravosť svojho podpisu na nich. Opísal spôsob vykonávania prepravy a uviedol, že skladové priestory spoločnosti PDR sa v roku 2011 nachádzali v areáli bývalej ZŤS na Fiľakovskej ceste v Lučenci, kde sa nachádzali aj iné firmy, napríklad Y. N. - REK, REK s. r. o., DREVO DM s. r. o. a pod. Svedok uviedol, že spoločnosť PDR s.r.o. skladovala v týchto priestoroch guľatinu a prevádzkovala aj pílu. Účtovné doklady nevedel predložiť z dôvodu, že tieto mali byť odovzdané novému konateľovi spoločnosti PDR s. r. o. Správca dane ďalej poukázal na obsah výpovede svedka, p. G. L., ktorý bol vodičom vozidla LC XXX BK, potvrdil prepravovanie guľatiny vo všeobecnosti, ku konkrétnej faktúre sa nevyjadril. Uviedol, že prepravoval drevo tak pre J. X. ako fyzickú osobu, ako aj pre právnickú osobu DREVO BB EXPORT s. r. o., nevedel rozlíšiť kedy prepravoval pre fyzickú a kedy pre právnickú osobu. Správca dane poukázal na obsah výpovede svedka H. U., ktorý poukázal na okolnosti predaja spoločnosti PDR s. r. o. s tým, že určené doklady tejto spoločnosti mu neboli odovzdané. K žalobcom predloženým dôkazom - príjemky, skladové karty, ako aj odberateľské faktúry vystavené pre spoločnosť DREVO BB EXPORT s. r. o., správca dane uviedol, že tieto vyhodnotil ako účelové a nepovažoval ich za relevantné dôkazy, keďže sa jednalo o personálne prepojené podnikateľské subjekty. Z vykonaného dokazovania správca dane uzavrel, že faktúry boli vystavené formálne, avšak daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru a služieb od tuzemských dodávateľov. Keďže žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou PDR s. r. o., neoprávnene si uplatnil odpočet dane podľa § 49 Zákona o DPH, preto mu správca dane odpočet nepriznal. Vo vzťahu k faktúre č. 08022011 (dodávka od Y. N. - N.) správca dane poukázal na obsah výpovede Y. N. - REK, ktorý uviedol, že faktúru vystavil, podpis na faktúre je jeho, odrezky neboli nakúpené, pretože sa jedná o vedľajší produkt získaný pri spracovaní dreva. Drevo nakúpil od rôznych dodávateľov, napríklad DREVO BB EXPORT s. r. o., DREVO DM s. r. o. a toto bolo spracovávané na jeho píle. Zmluvy neboli uzatvorené písomne, obchody prebiehali na základe ústnej dohody. Správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľného obchodu a nahliadal do spisu z daňovej kontroly Y. N. - REK, z ktorej zistil, že Y. N. nakupoval drevnú hmotu od dodávateľa PDR s. r. o., Econix s. r. o., DREVO DM s. r. o., KEVOLA s. r. o. Správca dane vypočul na návrh žalobcu ako svedka Z.. T. J., zamestnanca Bučiny DDD s. r. o., ktorý potvrdil, že so žalobcom obchodoval, predmetom obchodov boli piliny alebo odrezky, prepravu zabezpečoval odberateľ špeciálnym vozidlom. Svedok opísal priebeh vykládky drevnej hmoty v areáli spoločnosti Bučina DDD s. r. o., vo všeobecnosti potvrdil obchody, ku konkrétnym dodávkam za február 2011 sa nevyjadril. Správca dane z vykonaného dokazovania vyvodil, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od tuzemského dodávateľa. Slavomír N. zdaniteľné obchody ústne potvrdil, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov a žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce nárok na uplatnenie odpočítania dane z preverovanej faktúry, predložené dôkazy správca dane vyhodnotil ako účelové. Správca dane ďalej poukázal na zistenia získané z nahliadnutia do spisu daňovej kontroly DPH Y. N. - REK a jeho dodávateľov, pričom zistil, že jeho dodávateľ PDR s. r. o. je nekontaktná spoločnosť nekomunikujúca so správcom dane, rovnako spoločnosť Econix s. r. o. a spoločnosť KEVOLA s. r. o. V spoločnosti KEVOLA s. r. o. došlo ku zmene konateľa, novým konateľom sa stal p. G. D., ktorý je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou osobou. Spoločnosť so správcom dane nekomunikuje, miestne príslušným správcom dane bolo zistené, že výhradným dodávateľom spoločnosti KEVOLA s. r. o. bola spoločnosť KALIPO s.r.o., ani jedna odberateľská faktúra pre spoločnosť KEVOLA s.r.o. nebola vystavená za dodanie drevnej hmoty a uvedená spoločnosť ani nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Z uvedeného dokazovania správcu dane uzavrel, že žalobca nepreukázal relevantné dôkazy osvedčujúce uskutočnenie zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a Y. N. - REK a žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, preto mu odpočet dane z uvedenej faktúry nepriznal. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.05.2015 tak, že rozhodnutie správcu dane z 03.02.2015 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až november 2011, na vydané prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo žalovaným zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že správca dane na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu pokračoval vo vyrubovacom konaní, v ktorom správca dane vykonal dokazovanie, vypočul svedkov, o výsledku vyrubovacieho konania správca dane oboznámil žalobcu písomne a na základe zistení v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní vydal správca dane nové rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca si v predmetnom období odpočítal daň z dodávateľských faktúr č. 130211 (dodávateľ DREVO DM s. r. o.), č. 030211, 070211, 180211 (dodávateľ PDR s. r. o.) a č. 08022011 (dodávateľ Y. N. - REK). Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočtu dane a dokazovanie vykonané správcom dane počas daňovej kontroly. Správca dane zdaniteľné obchody deklarované predmetnými faktúrami preveroval u dodávateľov, pričom ako svedkov vypočul Y. N., J. J., G. L., Z. X., Z.. J. a T. U.. Poukázal na obsah ich výpovedí. Ďalej poukázal na zistenia získané prostredníctvom dožiadaných správcov dane, ako aj zo spisov daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti PDR s. r. o., DREVO DM s. r. o., KEVOLA s. r. o. a u Y. N. - REK. Pri výkone daňovej kontroly správca dane využil informácie a zistenia PPZ Banská Bystrica týkajúce sa spoločnosti REK s.r.o., a to výsluchu svedka E. E. a spoločnosti PDR s. r. o., výsluchu svedka H. U. a poukázal na obsah ich výpovedí. Uvedené výsluchy boli vykonané policajnými orgánmi. Žalovaný následne poukázal na priebeh vyrubovacieho konania a konštatoval, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a prvostupňové rozhodnutie správcu dane považoval za zákonné. Vo vzťahu k námietke žalobcu o prekročení zákonnej lehoty na výkon predmetnej daňovej kontroly v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že daňová kontrola začala 24.10.2012, mala byť ukončená 07.01.2014, avšak správca dane ju ukončil až 13.01.2014 doručením Protokolu z daňovej kontroly žalobcovi, a teda aj pri zohľadnení jej prerušenia (od 02.09.2013 do 15.11.2013) nebola pri daňovej kontrole dodržaná zákonná ročná lehota, s čím sa už vysporiadal žalovaný aj v predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 14.05.2014, v dôsledku čoho už zrušil rozhodnutie správcu dane z 10.02.2014. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že správca dane v súlade s § 61 ods. 1 Daňového poriadku vydal rozhodnutie z 23.08.2013 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - správca dane zaslal žiadosť o MVI a to od 02.09.2013 do 15.11.2013, kedy pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, čo písomne oznámil žalobcovi. Poukázal na to, že správca dane zaslal žiadosť o MVI cca 1 mesiac po začatí daňovej kontroly, avšak z dôvodu potreby vykonávania nevyhnutných úkonov potrebných pre výkon daňovej kontroly táto nebola prerušená a prerušená bola až z dôvodu, že odpoveď na MVI neprichádzala. Hneď po doručení odpovede z MVI 15.11.2013 správca dane v prerušenej daňovej kontrole pokračoval. Žalovaný uzavrel, že daňová kontrola nebola prerušená účelovo. K námietke žalobcu, že správca dane začal vyrubovacie konanie neoprávnene v rozpore s § 68 ods. 1 Daňového poriadku, pretože Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou bol žalobcovi doručený po uplynutí zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, a teda nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, pričom túto vadu nie je možné odstrániť vo vyrubovacom konaní, žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola zákonne začatá, a preto nemožno tvrdiť, že nebola začatá a vykonaná a správca dane ju musel ukončiť vyhotovením a doručením Protokolu, a to aj napriek tomu, že nebola dodržaná lehota na jej vykonanie. Poukázal na § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, podľa ktorého je daňová kontrola ukončená dňom doručenia Protokolu. Následne podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku nasledujúci deň po doručení Protokolu s výzvou začalo vyrubovacie konanie, ktoré musí byť podľa žalovaného ukončené a to vydaním rozhodnutia. Protokol z daňovej kontroly, keďže nebola ukončená v zákonnej lehote, nebol podkladom pre vydanie nového rozhodnutia správcu dane, správca dane sa ani na Protokol neodvoláva. Správca dane podľa žalovaného vo vyrubovacom konaní doplnil existujúce dôkazy, vykonal všetky potrebné dôkazy a o výsledku vyrubovacieho konania oboznámil žalobcu. Podkladom pre nové rozhodnutie boli podľa žalovaného zákonne získané dôkazy v daňovej kontrole a dôkazy získané vo vyrubovacom konaní. Vyslovil názor, že všetky dôkazy uvedené v Protokole boli získané v zákonnej jednoročnej lehote, a preto ich správca dane mohol použiť ako dôkazy vo vyrubovacom konaní a nemožno ich považovať za nezákonné. Žalovaný sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj s ďalšími odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný uzavrel, že na základe preverovaní pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané, že tovar deklarovaný preverovanými dodávateľskými faktúrami, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, bol reálne dodaný dodávateľmi DREVO DM s. r. o., PDR s. r. o. a Y. N. - REK pre žalobcu, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaných dodávateľov a žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane z preverovaných dodávateľských faktúr. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru uvedenými dodávateľmi. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a v rámci dokazovania postupoval v zmysle Daňového poriadku a zistený skutkový stav posudzoval v zmysle Zákona o DPH. Poukázal na podmienky stanovené v Zákone o DPH na vznik práva na odpočítanie dane, ako aj na postup podľa § 24 Daňového poriadku, pričom správca dane bol oprávnený použiť všetky dôkazy získané v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, t.j. aj zápisnice o výsluchu svedkov získané PPZ. Dôkazné bremeno znáša žalobca a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia ESD C-342/87, C-454/98 a C-73/06 a na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov u deklarovaných dodávateľov DREVO DM s. r. o., PDR s. r. o. a Y. N. - REK správca dane spochybnil reálne dodanie preverovaného tovaru deklarovanými dodávateľmi pre žalobcu. Žalobca teda vierohodným spôsobom nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH, a preto postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane bol v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH v znení zák. č. 331/2011 Z.z. ( ďalej len „Zákon o DPH“) dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Podľa § 71 Zákona o DPH (1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. (2) Faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia. Podľa § 45 ods. 2 písm. d), e) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 46 ods. 1, 8, 9, 10 Daňového poriadku (1) daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5, 6 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. (6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom. Podľa § 68 ods. 1, 6 Daňového poriadku (1) ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Žalobca podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly (na DPH za zdaňovacie obdobie január až november 2011) postupoval v rozpore so zákonom (Daňovým poriadkom) a porušil základnú zásadu daňového konania - zásadu zákonnosti. Predovšetkým namietal prekročenie zákonom stanovenej lehoty na výkon daňovej kontroly, pričom žalobca neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, v dôsledku čoho protokol z daňovej kontroly tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, a preto bolo celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole, je rovnako nezákonné. Ďalej namietal, že zákon bol porušený aj v súvislosti s prerušením daňovej kontroly. Namietal zároveň, že správca dane začal vyrubovacie konanie v rozpore s ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku a pokiaľ je zákonom ustanovené ukončenie daňovej kontroly dňom doručenia protokolu, pričom v preskúmavanom prípade sa jedná o protokol, ktorý má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, nemožno považovať za zákonný výklad žalovaného, že k ukončeniu daňovej kontroly došlo a mohlo začať vyrubovacie konanie dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou. Pokiaľ žalobca namietal, že daňová kontrola bola nezákonná, nakoľko nebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly, súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú. Daňová kontrola začala dňa 24.10.2012, t.j. v deň uvedený v Oznámení o daňovej kontrole (a súčasne v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly) v zmysle § 46 ods. 2 Daňového poriadku. V zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. Zákonnosť trvania daňovej kontroly v predmetnom daňovom konaní bola posúdená žalovaným už v rozhodnutí č. 1100301/1/225319/2014/4989 zo dňa 14.05.2014, ktorým žalovaný prvé vydané rozhodnutie správcu dane zo dňa 10.02.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, pričom v predmetnom rozhodnutí žalovaný sám konštatoval nezákonnosť daňovej kontroly, keď uviedol, že „...námietka týkajúca sa nedodržania zákonnej ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly uvedená v ust. § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z.z. je oprávnená. Správca dane začal predmetnú daňovú kontrolu dňa 24.10.2012, mal ju ukončiť dňa 07.01.2014 a ukončil ju až dňa 13.01.2014, čím prekročil zákonnú ročnú lehotu na výkon predmetnej daňovej kontroly, a to aj pri zohľadnení prerušenia predmetnej daňovej kontroly, ktorá bola odo dňa 02.09.2013 do 15.11.2013“. Z uvedeného vyplýva, že sám žalovaný konštatoval, že správca dane nerešpektoval zákonom stanovenú maximálnu dĺžku konania daňovej kontroly, čím správca dane porušil ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje (zhodne so žalobcom) na Nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, v ktorom konštatoval: „ak teda daňový úrad v sťažovateľom prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ust. § 30a ods. 7 Zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 prvá veta Zákona o správe daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné“. V preskúmavanom prípade daňová kontrola začala v zmysle § 46 ods. 2 Daňového poriadku dňa 24.10.2012, rozhodnutím zo dňa 23.08.2013 vydaným s poukazom na § 61 Daňového poriadku bola prerušená v čase od 02.09.2013 do 15.11.2013, pričom v zmysle § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sa v zmysle § 46 ods. 10 veta druhá Daňového poriadku primerane použije aj na prerušenie daňovej kontroly, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, a teda aj pri zohľadnení prerušenia konania, mala byť daňová kontrola v preskúmavanom prípade ukončená 07.01.2014. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že Protokol z daňovej kontroly bol zástupcovi žalobcu osobne doručený 13.01.2014. Týmto dňom (dňom doručenia protokolu podľa ods. 8 [§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku]) bola daňová kontrola ukončená. Z uvedeného nesporne vyplýva, že daňová kontrola bola ukončená 13.01.2014 (pričom trvala 371 dní), t.j. bola ukončená po uplynutí 1 ročnej zákonnej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku prekročenia zákonom stanovenej maximálnej doby trvania výkonu daňovej kontroly, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobca neposkytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť, daňová kontrola je nezákonná, protokol z tejto daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a pokiaľ rozhodnutie, ktoré je zavŕšením daňového konania vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly (a zachytených v protokole o tejto kontrole), je potrebné považovať ho za nezákonné. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k námietke žalobcu o nezákonnom prerušení daňovej kontroly uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január až november 2011 preveroval skutočnosti rozhodné pre zistenie správnej výšky dane a z tohto dôvodu požiadal o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) prostredníctvom príslušných orgánov Maďarskej republiky dňa 27.11.2012, avšak vzhľadom na to, že dožiadaný orgán správcovi dane požadované informácie v požadovanom rozsahu neposkytol v primeranej lehote, rozhodnutím zo dňa 23.08.2013 správca dane prerušil daňovú kontrolu s poukazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia (preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia v Maďarsku postupom medzinárodnej výmeny informácií). Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 30.08.2013. Účinky prerušenia konania nastali dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, t.j. dňom 02.09.2013. Dôvodom prerušenia konania bola teda potreba získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu - medzinárodná výmena informácií - dožiadanie do Maďarska (za účelom preverenia obchodných transakcií medzi žalobcom a maďarským odberateľom STORM SUN Kft., t.j. informácií týkajúcich sa daňovou kontrolou preverovaných zdaňovacích období). Z administratívneho spisu vyplýva, že odpoveď na MVI bola správcovi dane doručená 15.11.2013. Uvedeným dňom teda pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola u žalobcu na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 23.08.2013 prerušená, a preto správca dane dňom 15.11.2013 pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Túto skutočnosť správca dane v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku oznámil žalobcovi listom zo dňa 20.11.2013, ktorý bol štatutárnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 26.11.2013. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená v čase od 02.09.2013 do 15.11.2013 v súlade s ust. § 61 Daňového poriadku. Bez ohľadu na vyššie uvedenú skutočnosť (že daňová kontrola bola prerušená v súlade so zákonom a to v období od 02.09.2013 do 15.11.2013, t.j. 73 dní), teda výkon daňovej kontroly prekročil zákonom stanovenú maximálnu ročnú lehotu trvania, resp. výkonu daňovej kontroly, a preto je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti. Správny orgán zaťažil daňové konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie správcu dane s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil. Na tomto závere nič nemení ani argumentácia žalobcu, že žalovaný (ani správca dane) sa v rozhodnutiach vydaných po zrušujúcom rozhodnutí neodvolávajú na Protokol o zisteniach z daňovej kontroly z 13.01.2014. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, i z prvostupňového rozhodnutia správcu dane totiž nesporne vyplýva, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach vychádzali zo zistení a dôkazov získaných počas nezákonnej daňovej kontroly a dôkazy získané počas tejto daňovej kontroly tvoria jeden z podkladov napadnutého rozhodnutia správcu dane i žalovaného, v dôsledku čoho bolo potrebné považovať napadnuté rozhodnutia za nezákonné. Rovnako nemá vplyv na záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) ani skutočnosť, že použité dôkazy z daňovej kontroly boli vykonané v lehote 1 roka od začatia daňovej kontroly. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného i správcu dane, vrátane postupu správnych orgánov aj z dôvodu, že správca dane začal vyrubovacie konanie neoprávnene a v rozpore s § 68 ods. 1 Daňového poriadku, s odôvodnením, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote a ak sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ daňová kontrola považuje za ukončenú dňom doručenia Protokolu, pričom tento má v preskúmavanom prípade povahu nezákonne získané dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, je nesprávny výklad žalovaného, že k ukončeniu daňovej kontroly došlo doručením Protokolu a následne na ďalší deň začalo vyrubovacie konanie. Súd uvedenú námietku žalobcu považoval za dôvodnú. Z postupu správcu dane i žalovaného v konaní vyplýva, že vychádzali z názoru, že napriek nezákonnosti daňovej kontroly je možné pokračovať vo vyrubovacom konaní, v tomto vykonať dokazovanie, resp. použiť dôkazy z (nezákonne) vykonanej daňovej kontroly a vydať rozhodnutie. Takýto právny názor žalovaného je nesprávny. Daňový poriadok v § 46 ods. 9 písm. a/ ustanovuje, že daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, pričom podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. V preskúmavanom prípade však ročná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly stanovená v § 46 ods. 10 Daňového poriadku nebola dodržaná, v dôsledku čoho Protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nie je možné použiť v daňovom konaní, a preto predmetný Protokol nemôže byť právnom skutočnosťou, ktorá by zakladala nejaké právne účinky, v tomto prípade účinok ukončenia daňovej kontroly a následne v deň nasledujúci po dni doručenia takéhoto Protokolu s výzvou začatie vyrubovacieho konania. Predpokladom začatia vyrubovacieho konania je totiž splnenie zákonom stanovených podmienok, t. j. daňová kontrola musí prebehnúť zákonne a musí byť ukončená v lehote ustanovenej zákonom (inak je nezákonná). Aj za predpokladu, že by k ukončeniu daňovej kontroly spôsobom stanoveným v § 46 ods. 10 Daňového poriadku (aj keď po uplynutí zákonnej lehoty) došlo, neznamená to, že by bola ukončená zákonným spôsobom. Pokiaľ však v danom prípade súd (a aj samotný žalovaný) konštatoval, že daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, resp. nebola ukončená v zákonom stanovenej ročnej lehote odo dňa jej začatia, nemohol nastať moment, kedy by bolo mohlo začať vyrubovacie konanie a z uvedeného dôvodu následné úkony správcu dane, vrátane ním vydaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného, nie sú v súlade so zákonom. Dôkazy získané počas takejto daňovej kontroly vykonanej v rozpore so zákonom (pokiaľ ide o dĺžku jej trvania) nadobudli povahu nezákonných dôkazných prostriedkov a pokiaľ boli podkladom pre vydanie rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného, tieto rozhodnutia sú rovnako nezákonné. Pokiaľ žalovaný (aj správca dane) považoval doručenie Protokolu z nezákonne vykonanej daňovej kontroly za takú skutočnosť, ktorej účinkom je ukončenie daňovej kontroly a v dôsledku ktorej v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku začína, resp. začalo vyrubovacie konanie, takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ teda žalovaný (i správca dane) mal za to, že v rámci daňového konania bolo možné pokračovať vo vyrubovacom konaní a na základe dôkazov zabezpečených v priebehu nezákonne vykonanej daňovej kontroly a nezákonného vyrubovacieho konania, ktoré nadobudli povahu nezákonne získaných dôkazných prostriedkov a ktoré tvorili poklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) bolo možné vo veci rozhodnúť, vec nesprávne právne posúdil a zároveň zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (i rozhodnutia správcu dane). Súd z uvedeného dôvodu považoval predmetnú námietku žalobcu za dôvodnú, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného i správcu dane zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ O.s.p. Keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane bolo potrebné z vyššie uvedených dôvodov zrušiť, pretože už samotné námietky týkajúce sa nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, vrátane použitia dôkazov a zistení získaných, resp. vykonaných počas nezákonnej daňovej kontroly, ako aj nezákonnosti vyrubovacieho konania, boli spôsobilé napadnúť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, súd ďalšie v žalobe uplatnené námietky (námietka, že sa žalobca nemohol vo vyrubovacom konaní vyjadriť k / svojim/ pripomienkam uvedeným v odvolaní, že nebol predvolaný na prerokovanie jeho pripomienok, že Protokol z daňovej kontroly nemá zákonom stanovené záležitosti, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie DPH a rozhodnutie je nepreskúmateľné) vyhodnotil ako bez právneho významu (námietka nezákonnosti daňovej kontroly a vyrubovacieho konania subsumuje ostatné dielčie námietky žalobcu), a preto sa nimi v odôvodnení podrobnejšie nezaoberal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatnú v tejto veci súd považuje skutočnosť, že v dôsledku prekročenia zákonom stanovenej maximálnej doby trvania výkonu daňovej kontroly (pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobca neposkytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť) daňová kontrola je nezákonná, protokol z tejto daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a pokiaľ rozhodnutie, ktoré je zavŕšením daňového konania, vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly (a zachytených v protokole o tejto kontrole), je potrebné ho považovať za nezákonné. Rovnako za podstatnú považuje súd skutočnosť, že pokiaľ žalovaný (i správca dane) mal za to, že v rámci daňového konania bolo možné pokračovať vo vyrubovacom konaní a na základe dôkazov zabezpečených v priebehu nezákonne vykonanej daňovej kontroly a nezákonného vyrubovacieho konania (protokol, ktorý je výsledkom, resp. zavŕšením nezákonne vykonávanej daňovej kontroly nemôže byť právnou skutočnosťou, ktorá by zakladala nejaké právne účinky, v tomto prípade účinok ukončenia daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku a následne začatie vyrubovacieho konania), ktoré dôkazy nadobudli povahu nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, bolo možné vo veci rozhodnúť, vec nesprávne právne posúdil a zároveň zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu, ktorý mal v konaní plný úspech, a preto mu súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania vo výške 70,- Eur. Keďže žalobca, ktorý bol v konaní zastúpený na základe plnej moci zo dňa 12.08.2015 advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Zvolen, trovy konania nevyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p., súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za žalobný návrh vo výške 70,- Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: P O U Č E N I E: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.