Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/130/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201052 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201052.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča, v právnej veci žalobkyne: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX M., právne zastúpeného Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ.Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti U. Q., bytom A. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn.: OU-BB-OVBP2-2015/015707/BX zo dňa 17.06.2015, takto r o z h o d o l : I. Žalobu žalobkyne z a m i e t a. II. Žalobkyni náhradu trov n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Obec Tŕnie, spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy, Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, o dodatočnom povolení stavby, sp. zn. SÚ 92/2014-Če- rozh.2 zo dňa 23.03.2015, Obec Tŕnie, ako stavebný úrad dodatočne povolil zrealizované stavebné práce na stavbe „D. R. - U. XXX“ na základe žiadosti o dodatočné povolenie stavby, ktorú dňa 13. 1. 2014 podal U. Q.. Pre dokončenie stavby určil stavebný úrad podmienky. O námietkach účastníkov konania stavebný úrad rozhodol tak, že v celom rozsahu zamietol námietky účastníčky konania páni P. Y., vznesené prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu Advokátskej kancelárie UHAĽ s.r.o., v liste doručenom stavebnému úradu dňa 4. 3. 2015. V odôvodnení uviedol, že uskutočnenom správnom konaní preskúmal predloženú žiadosť z hľadísk uvedených v § 62 v súčinnosti s § 88a ods. 7 stavebného zákona. Prejednal ju s účastníkmi konania , s dotknutými orgánmi a organizáciami a zistil, že jej realizáciou alebo užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené stavebným zákonom, predpismi vydanými na jeho uskutočňovanie a osobitnými predpismi. Rozhodnutie o námietkach účastníkov konania odôvodnil tak, že umiestnenie stavby stavebný úrad posúdil v zmysle §3, § 4 a § 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Podľa názoru stavebného úradu umiestnením stavby rodinného domu U. XXX nebude nijakým spôsobom obmedzené užívanie pozemku registra „C“ par. č. XXX/X v k. ú. A. na určený účel. K námietkam týkajúcich sa vlastníckeho práva k pozemku stavebný úrad uviedol, že v pôvodnom konaní o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad použil procesný postup podľa § 137 stavebného zákona (občianske a iné námietky). Podľa názoru odvolacieho orgánu uvedenom v rozhodnutí zo dňa 22. 8. 2014, tento procesný postup nebol potrebný a preto sa stavebný úrad oprel o právny názor odvolacieho orgánu, podľa ktorého základným dokladom pre preukázanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je list vlastníctva. Okresný úrad Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí na strane 5 jednoznačne uvádza, že stavebník vlastnícke právo k pozemkom zastavaným stavbou preukázal listom vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie A. a práve naopak odvolateľka (p. P. Y.) nepreukázala, že zápisy uvedené na tomto liste vlastníctva nie sú pravdivé. Účastníčka konania p. P. Y. teda v pôvodnom konaní k dodatočnému povoleniu stavby, ale ani aktuálne prebiehajúcom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať opak údajov katastra. K námietke ohľadne postupu stavebného úradu stavebný úrad uviedol, že pristúpil podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona k posúdeniu vlastníckych práv k pozemkom trvalé dotknutým stavbou. Stavebník vlastnícke právo ku všetkým pozemkom zastavaným stavbou preukázal listom vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie A. a účastníčka konania p. P. Y. v konaní nepreukázala, že zápisy uvedené na tomto liste vlastníctva pravdivé nie sú. Vzhľadom na to stavebný úrad, aj s poukazom na právny názor odvolacieho orgánu, ďalej nepostupoval v zmysle ustanovení § 137 stavebného zákona. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodol druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím sp. zn.: OU-BB-OVBP2-2015/015707/BX zo dňa 17.06.2015, napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie P. Y. (v tomto konaní žalobkyňa) podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol. Odvolací správny orgán konštatoval, že stavebný úrad v uskutočnenom konaní procesne postupoval zákonným spôsobom tak, ako mu to ukladajú základné pravidlá správneho konania ustanovené v § 3 a nasledujúcich správneho poriadku. Podľa názoru odvolacieho orgánu stavebný úrad v konaní postupoval náležite v intenciách v odôvodnení citovaných právnych noriem. Stavebník preukázal vlastnícke právo a iné právo k pozemkom trvale dotknutých stavbou. Vlastnícke právo preukázal na podklade listu vlastníctva, to znamená záväzným a hodnoverným spôsobom. V súvislosti s námietkou umiestnenia stavby odvolací orgán uviedol, že odvolateľ namietal, že stavebný úrad je v konaní povinný posúdiť umiestnenie stavby aj podľa § 6 vyhlášky č. 532 /2000 Z.z., ktorá ustanovuje všeobecné technické požiadavky na výstavbu a na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. Podľa odvolacieho orgánu stavebný úrad vykonal posúdenie či umiestnenie stavby nemá vplyv na užívanie stavby. Z doplnenia projektovej dokumentácie sa podarilo preukázať, že užívaním stavby nebude obmedzené užívanie susedného pozemku. Požiarne odstupové vzdialenosti ani údržba stavby jeho užívanie neobmedzia. V súvislosti s námietkou, že stavebný úrad je povinný v konaní skúmať titul nadobudnutia vlastníctva k pozemkom trvale dotknutých stavbou, odvolací orgán uviedol, že v uskutočnenom konaní stavebnému úradu podľa § 58 stavebného zákona prináležalo preskúmať vlastnícke alebo iné právo k pozemkom trvale dotknutých stavbu, teda i sporným pozemkom. Vykonal tak na podklade listu vlastníctva. Stavebnému úradu však zo zákona neprináleží skúmať zákonnosť právneho titulu nadobudnutia vlastníctva evidovaného v liste vlastníctva. Preto stavebný úrad nepochybil, keď právny titul nadobudnutia vlastníctva k sporným pozemkom neskúmal. Vlastníctvo posúdil zákone na podklade platného listu vlastníctva, ktorý je pre stavebný úrad v zmysle §§ 1, 7, 70 katastrálneho zákona záväzný a hodnoverný. Na základe uvedeného odvolací orgán tento dôvod odvolania pokladal za neodôvodnený. Odvolací orgán sa nestotožnil s návrhom odvolateľa ohľadne prerušenia konania z dôvodu, že žalobný návrh vyvoláva účinky občianskoprávnej námietky, ktorej vyriešenie si v ďalšom priebehu konania vyžaduje postup podľa § 137 stavebného zákona. Postup stavebného úradu podľa § 137 stavebného zákona sa uplatňuje v prípadoch keď námietky účastníkov konania smerujú voči vlastníckym aj iným právam k pozemkom a stavbám. Ide teda o námietky, ktoré si účastníci konania uplatňujú v príslušnej lehote v priebehu konania. Stavebné konanie a teda aj konanie o dodatočnom povolení stavby je ovládané koncentračnou zásadou správneho konania. Vyjadrená je v § 61 ods. 1 stavebného zákona a znamená, že na námietky podané po lehote sa už neprihliada. Pokiaľ podľa odvolateľa má žalobný návrh vyvolať účinky o občianskoprávnej námietky s následným postupom po podľa § 137 stavebného zákona, tak v zmysle koncentračnej zásady je táto námietka už neprípustná. Predložený dôkaz neodôvodňuje ani zrušenie rozhodnutia stavebného úradu, pretože bol predložený v odvolacom konaní, t.j. po rozhodnutí a ukončení konania stavebného úradu. Správny poriadok umožňuje účastníkom konania v odvolacom konaní navrhovať nové dôkazy, ktoré neboli predložené v prvostupňovom konaní a odvolací orgán s novými dôkazmi nakladá obdobným postupom ako prvostupňový stavebný úrad. Odvolací orgán na nový dôkaz v konaní, ktorým je žalobný návrh neprihliadol. Žalobný návrh s navrhnutým petitom nepokladal za dôkaz jednoznačne preukazujúcich opak oproti evidencii vlastníctva k sporným pozemkom. Odvolací orgán zotrval na právnom názore, že pre preukázanie vlastníctva postupom podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona je zákonným dokladom list vlastníctva, ktorý je v zmysle ustanovení katastrálneho zákona záväzný a hodnoverný. Na základe uvedeného odvolací orgán odvolanie zamietol. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa žalobu, ktorou navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného sp. zn. OU-BB-OVBP2-2015/015707/BX zo dňa 17.06.2015 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila v podstate tým, že stavebný úrad a žalovaný pri rozhodovaní o dodatočnom povolení stavby nedostatočne skúmali otázku vlastníckeho práva stavebníka k pozemkom, na ktorých je postavená stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho konania. Poukázala na to, že počas celého konania pred správnymi orgánmi zdôrazňovala, že stavebníkovi nesvedčí vlastnícke právo k predmetným pozemkom a žiadala, aby žalovaný zmysle § 137 ods. 2 stavebného zákona vydal rozhodnutie o prerušení povoľovacieho konania až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu v Zvolene v konaní o učení spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podľa jej názoru žalovaný svojím rozhodnutím porušil ustanovenia stavebného zákona. Žalovaný nevykonal postup podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona ak dostatočne neprihliadol na ňou podané námietky o spornosti vlastníckeho práva. Namieta, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia vidí najmä v tom, že žalovaný si v odôvodnení protirečí. Na jednej strane odôvodnenie rozhodnutia poukázal na koncentráciu konania, podľa ktorej po ústnom pojednávaní nebude prihliadať na ďalšie dôkazy a preto sa vznesenou námietkou v odvolacom konaní nebude zaoberať. Následne však uviedol, že odvolací orgán s novými dôkazmi nakladá obdobným spôsobom ako prvostupňový stavebný úrad, čím poprel svoje predchádzajúce tvrdenie. Ak žalovaný poukázal na zásadu koncentrácie konania, nemal sa potom vecne zaoberať vznesenou námietkou a predloženým dôkazom. Keďže tak urobil, nie je zrejmé, z čoho potom sám žalovaný pri rozhodovaní vychádzal, čo zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Vyjadrila súhlas s názorom žalovaného, že odvolaciemu orgánu v zmysle zásady zákonnosti neprináleží rozhodnúť o žalobnom petite, čo však nevylučuje povinnosť sa touto skutočnosťou zaoberať v zmysle § 137 ods. 2 stavebného zákona. Žalobkyňa vyjadrila názor, že žalovaný mal povinnosť zaoberať sa v rámci odvolacieho konania ňou navrhnutým dôkazom v tej miere, že vlastnícke právo k pozemkom je sporné a bola daná občianskoprávna námietka, čo priamo zakladá povinnosť postupovať podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Hradci Králové a Najvyššieho súdu Českej republiky. K žalobe žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa nesprávne dáva do súvzťažností dva odlišné právne pojmy námietky a dôkazy. Medzi týmito pojmami nie je možné dať rovnítko preto žalobný dôvod žalobkyne pokladá za nesprávne právne posúdenie. V odvolacom konaní nie sú prípustné nové námietky ovládané koncentračnou zásadou správneho konania, avšak v odvolacom konaní správny orgán môže vykonávať dôkazy a dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci. Základným znakom nepreskúmateľnosti rozhodnutia je, že z rozhodnutia nie je zrejmé na základe akých právnych predpisov, správnych úvah a právnych záverov správny orgán rozhodol. Žalovaný uviedol, že právna argumentácia v danom prípade nenapĺňa znaky preukazujúce nepreskúmateľnosť rozhodnutia. K žalobnému dôvodu neiniciovania procesného postupu podľa § 137 stavebného zákona uviedol, že podľa citovaného ustanovenia stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa stavebného zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri týchto námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iný ich práv k pozemkom a k stavbám. Žalobkyňa v odvolacom konaní predložila žalobný návrh o určenie spoluvlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území Tŕnie. Predložením žalobného návrhu, žalobkyňa v odvolaní od žalovaného požadovala, aby tento následne inicioval procesný postup podľa § 137 stavebného zákona. Teda, aby konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil do rozhodnutia súdu o žalobnom návrhu. Z ustanovení § 137 stavebného zákona je zrejmé, že tento procesný postup je možné iniciovať na podklade námietok. Uplatňovanie námietok je však v konaniach podľa stavebného zákona ovládané koncentračnou zásadou správneho konania, ktorá v odvolacom konaní nepripúšťa uplatňovanie nových námietok. Žalovaný neuplatnil ani procesný postup podľa § 29 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Predbežnú otázku v tomto prípade predstavuje rozhodnutie o žalobnom návrhu o určenie spoluvlastníckeho práva. Žalovaný mal vlastníctvo k sporným pozemkom za hodnoverne preukázané listom vlastníctva. Zotrval na argumentácii z prvého odvolacieho konania, podľa ktorej sú údaje katastra hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Žalovaný využil svoje procesné právo podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku a o vlastníctve k sporným pozemkom si spravil úsudok na podklade listu vlastníctva, ktorého údaje pri použití správnej úvahy považoval za hodnoverné. Stavebník k sporným pozemkom preukázal vlastníctvo listom vlastníctva. Žalobkyňa však jeho hodnovernosť namieta a má za to, že stavebný úrad v zmysle zásady materiálnej pravdy správneho konania mal v priebehu konania preukázať opodstatnenosť jej námietok teda, že právny titul nadobudnutia vlastníctva k sporným pozemkom, t.j. vydržaním, trpí vadami. Stavebný úrad vyhodnotil námietky ako občianskoprávne a žalobkyňu odporučil na súd. Táto nevyužila svoje ústavné právo a stavebný úrad si úsudok spornosti vlastníctva urobil na podklade listu vlastníctva obdobne ako žalovaný. Žalovaný tento postup považuje za zákonný. Žalovaný má za to, že v priebehu konania žalobkyňa nepreukázala opak v evidencii katastra, a to ani predložením žalobného návrhu, od ktorého očakávala v odvolacom konaní účinky na procesný postup podľa § 137 stavebného zákona. Ďalší účastník konania U. Q. sa k podanej žalobe nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 20.01.2016 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a na žalobných dôvodoch v nej uvedených. Opakovane zdôraznila, že bolo porušené jej právo keď nebolo prerušené správne konanie na čas do vyriešenia sporného vlastníctva k pozemku. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 20.01.2016 zotrval na písomnom vyjadrení k podanej žalobe. Zdôraznil, že stavebník predložil platný list vlastníctva, pričom údaje v ňom sú pre žalovaného záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Opakovane poukázal na to, že podľa jeho názoru nebolo potrebné prerušovať konanie, teda, že neboli splnené podmienky na postup podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona. Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníka konania U. Q., ktorý nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávania a z pojednávania konaného dňa 20.01.2016 sa ospravedlnil. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobkyne zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. Podľa § 137 ods. 4 stavebného zákona, v konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne. V konaniach podľa stavebného zákona sa vyskytujú občianskoprávne a iné námietky, o ktorých podľa právneho poriadku prináleží rozhodovať súdu. Sú to predovšetkým námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám. Stavebný úrad sa vždy pri ich uplatňovaní v konaní musí pokúsiť o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi. Pokiaľ k dohode nedôjde, odkáže účastníkov konania na konanie pred súdom s určením lehoty a konanie preruší. Stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky územno- technického, prípadne stavebnotechnického charakteru, ktoré sú upravené inými právnymi predpismi (napr. vyhláškou č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie). Pritom môže dôjsť aj k vzájomnému prelínaniu posúdenia námietok s prihliadnutím na ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak účastník preukáže, že v lehote určenej stavebným úradom podal návrh na súd, stavebný úrad vyčká na právoplatné rozhodnutie súdu. Ak však určená lehota uplynie márne, môže si vo veci urobiť úsudok sám. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že účastník konania má právo kedykoľvek sa obrátiť priamo na súd, to znamená aj vtedy, keď na výzvu stavebného úradu predtým nereagoval. Ak pri nariaďovaní niektorých opatrení vo verejnom záujme hrozí nebezpečenstvo z omeškania, stavebný úrad postupuje podľa odseku 4 citovaného ustanovenia § 137. Z administratívneho spisu vyplýva, že na základe žiadosti stavebníka U. Q. o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením stavebný úrad oznámením zo dňa 16. 1. 2014 oboznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby pred jej dokončením a nariadil ústne pojednávanie. Zároveň stavebný úrad požiadal účastníkov konania, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námietky. Dňa 4. 2. 2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, na ktorom boli účastníkmi konania vznesené okrem iného aj námietky ohľadne vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom. Stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 10. 2. 2014 odkázal namietajúcu P. Y., J. U. a S. P. na súd a konanie prerušil. Stavebný úrad zároveň vyslovil, že ak do 60 dní odo dňa doručenia výzvy nebude predložený dôkaz, že bol na súde podaný návrh na rozhodnutie spornej veci, môže si podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona urobiť úsudok o námietke sám a môže rozhodnúť v predmetnej veci. Následne stavebný úrad vydal rozhodnutie sp. zn SÚ 92/2014-Če-rozh. zo dňa 23. 5. 2014, ktorým dodatočne povolil stavebné práce na stavbe „D. R. -U. XXX“, pričom pre dokončenie stavby určil stavebný úrad podmienky. O námietkach účastníkov konania rozhodol tak, že v stanovenej lehote stavebnému úradu nebol predložený dôkaz o začatí súdneho konania, preto si podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona o spornej veci urobil úsudok sám. Na základe včas podaného odvolania P. Y. (žalobkyňou) o odvolaní rozhodoval druhostupňový správny orgán (žalovaný ), ktorý rozhodnutím sp. zn. OU-BB-OVBP-2014/026794/BX zo dňa 22. 8. 2014 zrušil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací správny orgán konštatoval, že vlastník stavby v uskutočnenom konaní preukázal vlastníctvo k pozemkom zastavaným stavbou. Nenastal teda stav predpokladajúci ustanovenie § 137 stavebného zákona. Po zrušení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie stavebný úrad vydal opätovne dňa 19. 2. 2015 oznámenie po začatí konania o dodatočnom povolení stavby. V oznámení po začatí konania o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad opakovane poučil účastníkov, že môžu svoje námietky podať do siedmich pracovných dní. Toto oznámenie bolo P. Y. (žalobkyni) doručené dňa 23.2.2015. Dňa 4. 3. 2015 boli stavebnému úradu doručené námietky účastníčkou konania P. Y. (v tomto konaní žalobkyňa). Námietky pozostávajú aj z námietky vo vzťahu k vlastníckemu právu k dotknutým pozemkom. P. Y. v podaní, ktorým vzniesla opakovane (v zásade rovnaké) námietky uviedla, že ohľadne spornosti nadobudnutia vlastníckeho práva stavebníka vydržaním k pozemkom par. č. XXX/X a XXX/X podá v dohľadnej dobe žalobu o učenie vlastníckeho práva, o čom bezodkladne upovedomí stavebný úrad. Stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 23. 3. 2015 dodatočne povolil zrealizované stavebné práce na stavbe „D. R. - U. XXX“ na základe žiadosti o dodatočné povolenie stavby. Pre dokončenie stavby určil stavebný úrad podmienky. O námietkach účastníkov konania stavebný úrad rozhodol tak, že v celom rozsahu zamietol námietky účastníčky konania páni P. Y., vznesené prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu Advokátskej kancelárie UHAĽ s.r.o., v liste doručenom stavebnému úradu dňa 4. 3. 2015. K námietkam týkajúcich sa vlastníckeho práva k pozemku stavebný úrad uviedol, že v pôvodnom konaní o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad použil procesný postup podľa § 137 stavebného zákona (občianske a iné námietky ), avšak podľa názoru odvolacieho orgánu v uvedenom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 22. 8. 2014, tento procesný postup nebol potrebný. Stavebný úrad sa oprel o právny názor odvolacieho orgánu, podľa ktorého základným dokladom pre preukázanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je list vlastníctva. Uviedol tiež, že účastníčka konania p. P. Y. v pôvodnom konaní k dodatočnému povoleniu stavby, ale ani v aktuálne prebiehajúcom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať opak údajov katastra. Stavebník vlastnícke právo ku všetkým pozemkom zastavaným stavbou preukázal listom vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie A. a účastníčka konania p. P. Y. v konaní nepreukázala, že zápisy uvedené na tomto liste vlastníctva pravdivé nie sú. Vzhľadom na to stavebný úrad, aj podľa právneho názoru odvolacieho orgánu, ďalej nepostupoval v zmysle ustanovení § 137 stavebného zákona. Spornou v danom prípade je otázka či v tomto konkrétnom správnom konaní nenastal dôvod na aplikáciu § 137 ods. 2 stavebného zákona, respektíve či bol správny postup stavebného úradu ak si zmysle § 137 ods. 3 stavebného zákona urobil úsudok o námietkach sám. V prejednávanom prípad bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo odvolacím správnym orgánom zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. Neskoršie oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 19.02.2015 nemá právne účinky začatia konania, pretože konanie sa začína iba raz a skončí sa až právoplatným rozhodnutím. Prvostupňový správny orgán pochybil, keď opakovane začínal konanie a stanovoval nové lehoty na uplatnenie námietok. Avšak podľa názoru súdu takéto pochybenie správneho orgánu nemalo vplyv na jeho zákonnosť, nakoľko správny orgán sa skôr vznesenými námietkami žalobkyňou zaoberal, keď dokonca postupoval podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona a odkázal žalobkyňu na súd a konanie prerušil (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/18/2013). Pretože žalobkyňa stavebnému úradu nepredložila dôkaz (§ 137 ods. 3 stavebného zákona) o tom, že by sa ohľadne spornosti vlastníctva k predmetnému pozemku obrátila na súd správny orgán si správne urobil úsudok o námietke sám a rozhodol vo veci. Pokiaľ aj bolo prvé rozhodnutie stavebného úradu odvolacím správnym orgánom zrušené a vec bola vrátená na nové konanie s vysloveným právnym názorom, že nie je namieste postup podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, druhé rozhodnutie stavebného úradu bolo správne, nakoľko vlastníctvo k pozemku trvale dotknutého stavbou stavebník preukázal listom vlastníctva, teda nebol dôvod na prerušenie konania podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, pretože stavebný úrad bol v zmysle § 40 ods. 1 správneho poriadku viazaný rozhodnutím príslušného správneho orgánu, t. j. listom vlastníctva vydaným príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom (k tomu porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/39/2008). V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/1/2011; R 105/2012). Pretože námietky sú ovládané koncentračnou zásadou, to znamená môžu sa vzniesť iba raz a v určenej lehote a skôr vznesenými námietkami žalobkyňou sa správny orgán zaoberal a aj o nich rozhodol, byť viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho správneho orgánu, nebol po nesprávnom opakovanom začatí správneho konania oznámením zo dňa 19.02.2015 dôvod sa zaoberať opakovane vznesenými námietkami a teda postupovať podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona a preto je postup správnych orgánov správny. Pokiaľ žalobkyňa pri svojej argumentácii ohľadne nesprávneho postupu žalovaného poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/6/2011 (R 103/2012) súd v tejto súvislosti konštatuje, že predmetné rozhodnutie riešilo otázku spornosti vecného bremena a nie otázku spornosti vlastníckeho práva k pozemku, teda, že na daný prípad je neakceptovateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr. O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.