KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica15. 3. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/233/2015 z 15. 3. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. marca 2016, sp. zn. 20Sd/233/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015201053.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/233/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201053
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201053.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmila Badíková v právnej veci
navrhovateľa: U.. O. P., nar. XX. S. XXXX, bytom X. XX, XXX XX Y., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30.04.2015 podľa § 65 § 274, § 82 a § 293ce zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení /ďalej len zsp/ v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi
starobný dôchodok s účinnosťou od XX.XX.XXXX v sume 131,40 Eur mesačne.

Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla výpočet starobného dôchodku podľa zsp a aj podľa
zákona č. 100/1988 Zb. a z dôvodu, že navrhovateľ je poberateľom dávky aj z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia SR znížila navrhovateľovi sumu starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2
Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach /č.128/ .

Navrhovateľ podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom namietol krátenie
starobného dôchodku v zmysle Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach /
ďalej len Dohovor/ pomernou časťou dôchodkového poistenia, ktorá mu bola zhodnotená pri výpočte
sumy výsluhového dôchodku, v dĺžke 27 ukončených rokov. Navrhovateľ s odvolaním sa na potvrdenie
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. XXXXXX zo dňa 14.10.2013 ako aj na rozhodnutie o
priznaní výsluhového dôchodku vydané VÚSZ č. V. zo dňa 02.02.2004, v ktorých je uvedené, že
navrhovateľ vykonal službu v trvaní 25 ukončených rokov. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pre výpočet
výšky výsluhového dôchodku mu skutočná doba služobného pomeru bola zvýšená o polovicu doby
chýbajúcej do dosiahnutia 30 rokov služby v zmysle § 123 ods. 2 písm. a/ zákona č. 328/2002 v znení
platnom v dobe priznania výsluhového dôchodku, pretože bol prepustený z reorganizačných dôvodov.
Táto doba preto nie je reálnou dobou dôchodkového poistenia, ale slúžila len ako zvýhodnenie pre
výpočet výsluhového dôchodku pre tých vojakov, ktorí museli ukončiť služobný pomer nie z vlastného
rozhodnutia. Preto nie je k nej možné prihliadať pri krátení starobného dôchodku.

Druhým aspektom, pre ktorý navrhovateľ žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie je krátenie
starobného dôchodku ako také podľa Dohovoru. Podľa názoru navrhovateľa odporkyňa mu starobný
dôchodok podľa Dohovoru môže krátiť, ale aj nemusí. Pokiaľ sa odporkyňa rozhodla pre krátenie tak
musí uviesť právny titul, z ktorého odporkyňa pri krátení vychádzala, pretože interné usmernenie SP
nie je právnym titulom.



Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal prehodnotiť krátenie starobného dôchodku z hľadiska
existencie alebo neexistencie právnej úpravy krátenia z hľadiska stanovenia podmienok a rozsahu. Ak
takáto právna úprava neexistuje, žiadal, aby mu dôchodok bol vyplácaný v plnej výške, t. j. bez krátenia
ku ktorému nie sú splnené zákonné podmienky. Ak takáto právna úprava existuje, žiadal o prehodnotenie
krátenia starobného dôchodku s ohľadom na účinnosť tejto právnej úpravy tak, aby nebola porušená
zásada retroaktivity.

Odporkyňa vo veci podala písomné stanovisko zo dňa 17.07.2015, v ktorom uviedla právne a skutkové
dôvody a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Odporkyňa okrem iného v stanovisku uviedla, že podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky
vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I.
a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023. Dôchodkový vek navrhovateľ podľa § 65 ods. 2 a §
274 zákona č. 461/2003 Z. z. s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení dosiahol dovŕšením XX rokov veku, XX.X.XXXX.

Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia SR a na určenie sumy starobného dôchodku podľa právnych predpisov účinných do
31.12.2003 mu do doby zamestnania bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy
dosiahnuté počas výkonu doby služby a preto, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods.
2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu starobného dôchodku
zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového
dôchodku za celé roky.

Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) je 120,20 EUR mesačne a
suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31.122003 a Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) je 46,90 EUR mesačne. Pretože suma
starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Dohovoru o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) je vyššia, starobný dôchodok navrhovateľovi
patrí v tejto sume.

Odporkyňa zaujala stanovisko aj k námietke navrhovateľa ohľadne priamej aplikácie Dohovoru a
poukázala na čl. 33, z ktorého vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak
zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru možné
starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, čo odporkyňa napadnutým rozhodnutím aj
rešpektovala, v tomto smere poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4So/193/2007 z
25.9.2008.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 16.03.2016 v zmysle § 250l OSP,
oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému
prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom opravnom prostriedku a poukázal aj na písomné
stanovisko, ktoré dal k vyjadreniu odporkyne. Zdôraznil, že nie je povinnosťou odporkyne mu krátiť
dôchodok, ale len možnosť a preto chce, aby mu odporkyňa krátila starobný dôchodok len za 25 rokov
služby a nie za 27 rokov služby, pretože reálna doba služby je 25 rokov, 4 mesiace a 3 dni a tie dva roky
mu boli len dopočítané; tiež žiadal, aby SP uviedla právnu normu, na základe ktorej mu krátila dôchodok;
tiež poukázal na čl. 33 Dohovoru , v ktorom sa ustanovuje, že krátiť sa môže len v určitom rozsahu a
jemu SP krátila starobný dôchodok vo výške 80 %, čo považuje za neprijateľné.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že SP postupuje podľa ustálenej praxe a to na základe judikátov
NS SR v prípade poberateľov výsluhových dôchodkov ide 7 - 9 judikátov, tzn. že SP nepostupuje
svojvoľne. Na základe týchto judikátov žiadala rozhodnutie SP zo dňa 30.4.2015 potvrdiť ako zákonné
a vecne správne, pretože je v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako aj judikátmi NS SR je riadne
zdôvodnené a vyargumentované.



Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku na základe
rozhodnutia VÚSZ č.V. zo dňa 02.02.2004. Na základe jeho žiadosti mu bol priznaný starobný dôchodok
podľa § 65 ods. 2 a § 274 zsp v spojitosti s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
k XX.XX.XXXX k dovŕšeniu XX rokov veku.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku t. j. dávky z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia odporkyňa správne na daný prípad aplikovala Dohovor o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol ČSSR ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod
č. 416/1991 v Zbierke zákonov.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú
v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,
s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených
podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku.

Súd v tejto veci poukazuje na právny názor uvedený v Rozhodnutí č. R55/2011 publikovaný v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, podľa ktorého ak je výsluhový dôchodok priznaný ako dávka
sociálneho zabezpečenia, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia vtedy,
ak jeho výška zodpovedná výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.
Pri určený výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj
doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku
možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,
maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009, ktorý
okrem tohto názoru vyslovil aj názor, že v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru za tú istú sociálnu udalosť je
možné považovať aj prežitie ustanoveného dôchodkového veku.

Z dôvodu, že navrhovateľ je poberateľom aj inej dávky za tú istú sociálnu udalosť odporkyňa správne
krátila jeho starobný dôchodok podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ktorý ako medzinárodná zmluva je
priamo aplikovateľný bez toho, aby bola prijatá vnútroštátna úprava. V prípade, že nastanú skutočnosti
uvedené v čl. 33 Dohovoru SP je povinná tento Dohovor aplikovať.

Ako uviedol navrhovateľ na pojednávaní poberá výsluhový dôchodok vo výške 1 275 Eur mesačne, z
čoho nesporne vyplýva, že odporkyňa nekrátila navrhovateľovi 80 % zo starobného dôchodku.

Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné uviesť, že nároky bývalých policajtov a vojakov
na započítanie doby SP do celkovej doby dôchodkového poistenia sa začali priznávať až v roku 2012
na základe ustálenej judikatúry NS SR.

K námietke navrhovateľa o reálnej dobe služby 25 rokov súd uvádza, že rozhodujúca je dĺžka doby
služby uvedená pre výpočet výsluhového dôchodku, ktorá je 27 rokov.

Súd na základe vykonaného preskúmania vychádzajúc z uvedených názorov a judikatúry NS SR
napadnuté pretože odporkyňa postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi a judikatúrou NS
SR.

Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k OSP, navrhovateľ v konaní nebol
úspešný a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom
konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 O.s.p.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.