Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/248/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201105 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201105.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa A. S., nar. XX. A. XXXX, bytom C. č. XX, C., X. C., v konaní zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Romanom Tomanom, PhD., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Rudnayovo námestie č. 1, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8.júna 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8. júna 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 22. mája 2015, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 20 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, žiadal ho zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Uplatnil si aj náhradu straty za neskoré vybavenie jeho žiadosti vo výške 4 140,- €. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne neaplikované zákonné ustanovenie § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože v čase posudzovania jeho zdravotného stavu trpel viacerými zásadnými zdravotnými ťažkosťami, ktoré neboli posudkovo zohľadnené. Poukázal na to, že podľa odborného neurologického nálezu má jeho ochorenie recidivujúci charakter, čo bolo potvrdené aj opakovanými, dlhodobo trvajúcimi práceneschopnosťami, je preňho nevhodná práca vodiča. Z uvedeného dôvodu sa pokúšal zamestnať v stavebníctve, avšak mal problémy s ohýbaním sa a došlo k poškodeniu jeho menisku, pre ktorý bol následne operovaný. Uviedol tiež, že pri nosení ťažkých bremien sa zadýchava, trpí bolesťami pleca a lakťa, čo posudkový lekár nezobral do úvahy. Namietal aj priebeh konania pred Sociálnou poisťovňou, pretože táto uviedla nesprávny dátum, od ktorého o priznanie invalidného dôchodku požiadal a spochybnil tiež objektivitu posudkového lekára. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že už v roku 2011 mu neurológ doporučil, aby nezaťažoval chrbticu, preto sa vzdal šoférovania a tiež mu bolo doporučené, aby sa vystríhal chladu a noseniu ťažkých bremien. Jeho ochorenie chrbtice sa nezlepšuje, má tendenciu sa zhoršovať a pokiaľ taký stav nastane, nevyspí sa a musí užívať nadmerné množstvo liekov, ktoré však jeho stav neliečia len tlmia bolesť. Snaží sa vyhýbať sa stavom zhoršenia jeho ochorenia. Poukázal aj na to, že už v roku 2012 pri posudzovaní trvania jeho dlhodobej práceneschopnosti posudkový lekár konštatoval, že sa jeho pracovná schopnosť už plne neobnoví a napriek takémuto vyjadreniu bol pokles jeho pracovnej schopnosti po podaní žiadosti o priznanie invalidného dôchodku tým istým posudkovým lekárom konštatovaný len na úrovni 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tiež bol 2x operovaný na koleno, prvýkrát v roku 1998, kedy mu bol zistený dávno roztrhnutý priečny väz, čo už nebolo možné riešiť, posudkový lekár však k uvedenému nezaujal žiadne stanovisko a nesprávne uviedol, že mu bol meniskus len očistený, pretože predný aj zadný meniskus mu bol vybratý. Kvôli ochoreniu chrbtice sa mu zle zohýna, musí si kľaknúť na zem, avšak ani to nie je možné, pretože ho bolí koleno. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože ani po opakovanom posúdení zdravotných ťažkostí navrhovateľa nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru a naďalej bol pokles jeho pracovnej schopnosti konštatovaný na úrovni, ktorá invaliditu nepodmieňuje. Jeho zdravotné ťažkosti boli posúdené na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie a posudkový lekár sa vyjadril ku všetkým jeho zdravotným ťažkostiam. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ sa priznania invalidného dôchodku domáhal opakovane, jeho žiadosti z 28. augusta 2011 a 23. júla 2013 boli odporkyňou zamietnuté, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol uznaný invalidným a pokles jeho pracovnej schopnosti pre dorzalgie, ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení bol konštatovaný na úrovni 20 %. Poslednú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podal navrhovateľ 22.mája 2015 a priznania invalidného dôchodku sa domáhal od totožného dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý vykonal posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa 22. mája 2015. Vychádzal z vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa a z odborných neurologických, ortopedických, kardiologických a reumatologických vyšetrení z priebehu roku 2014. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil dorzalgie, ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril 20 %. V posudku uviedol, že 55- ročný navrhovateľ so všeobecným odborným strojárskym vzdelaním, t.č. nezamestnaný bol opakovane vyšetrený neurológom pre bolesti chrbtice a váhonostných kĺbov. V roku 2010 absolvoval CT vyšetrenie LS chrbtice, ktoré konštatovalo ľahké zmeny stavcov medzistavcových platničiek v zmysle ich degenerácie - opotrebovania, bez známok zúženia kanála pre miechu. V roku 2012 znovu absolvoval CT vyšetrenie LS chrbtice v úsekoch medzistavcových platničiek L3/4, L4/5, kde boli dokumentované len protrúzie - vysunutie medzistavcových platničiek. MRI vyšetrením tohto úseku boli zistené degeneratívne zmeny na medzistavcových platničkách L2/3 až L5/S1 bez prejavov hernie disku. Neurologickým vyšetrením bolo klinicky zistené, že má poruchu hybnosti celého stĺpca chrbtice ale bez príznakov koreňového dráždenia. Odvtedy bol vyšetrený ambulantne neurológom až v septembri 2014, klinicky bola popísaná porucha hybnosti chrbtice, pri bolesti aj koreňové dráždenie S1 vpravo v zmysle poruchy citlivosti, bez prejavov ochrnutia nervov, bez sfinkterových porúch, bez poruchy trofiky svalstva. Bol vyšetrený aj reumatológom pre generalizovanú artrózu a kardiológom pre vysoký krvný tlak a nezávažnú poruchu rytmu predsiení, internistom pre zvýšené hodnoty tukov v krvi a ortopédom pre bolesti lakťov a kolien bez poruchy rozsahu hybnosti a bez instability kĺbov. Tieto ochorenia považoval za posudkovo nevýznamné. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie vzhľadom na uvedené označil dorzalgie a priznal mu pokles pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, pretože pri zistenej poruche hybnosti chrbtice nemá prejavy trvalého radikulárneho dráždenia, klinicky bol bez prejavov poruchy trofiky svalstva dolných končatín. Svoj posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľom a po dodatočnom posudkovom zhodnotení kardiologického nálezu zo 7.októbra 2015 a uvedené posúdenie jeho zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. V posudku doplnil, že aktuálne predložené kardiologické vyšetrenie dokumentuje stabilizovaný nález, bez prejavov akéhokoľvek zlyhávania, bez potreby úpravy terapie so subjektívne udávaným poklesom výkonnosti pri fyzickej záťaži. Vzhľadom na uvedené sa nestotožnil so záverom odborného lekára ohľadom uvádzaného chronického srdcového zlyhávania. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity, zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jeho zdravotného stavu opätovne aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. Ten žiadal doplnenie kompletného kardiologického vyšetrenia u nezávislého kardiológa vzhľadom na diskrepantné kardiologické nálezy, ktoré boli obsahom zdravotnej dokumentácie navrhovateľa. Ošetrujúci kardiológ v náleze zo 7.októbra 2015 popísal u navrhovateľa ischemickú chorobu srdca s chronickým srdcovým zlyhávaním, funkčne NYHA III., avšak pri ECHO KG vyšetrení srdca z 19.novembra 2014 bol normálny nález. Jeho zdravotný stav bol následne posúdený 21.januára 2016, kedy posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne vychádzal popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľa z neurologických, ortopedických, kardiologických, reumatologických vyšetrení z priebehu rokov 2014 - 2016, z ECHO KG a ergometrického vyšetrenia z januára 2016 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že navrhovateľ, ktorý vykonával väčšinou prácu vodiča nákladného auta má od roku 1979 bolesti v driekovej chrbtici, pre ktoré bol sporadicky liečený neurológom. Opakovane absolvoval rehabilitačnú a kúpeľnú liečbu. K zvýrazneniu ťažkostí v driekovej chrbtici došlo v roku 2010, CT vyšetrenie driekovej chrbtice preukázalo degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách bez známok zúženia miechového kanála, bez prejavov vyklenutia alebo vysunutia medzistavcových platničiek. Pre bolesti v drieku bol prvýkrát hospitalizovaný v roku 2012, CT vyšetrením bola v tom čase zistená vyklenutá medzistavcová platnička L4-5 a MR vyšetrenie potvrdilo nález CT vyšetrenia. Bol liečený konzervatívne analgetikami a myorelaxanciami, pre pretrvávanie bolestí absolvoval aj periradikulárnu liečbu pod CT kontrolou do oblasti koreňa L5. V tom čase neurológ popísal poruchu statiky a dynamiky chrbtice bez prejavov koreňového dráždenia. Naposledy bol neurológom vyšetrený v septembri 2014, neurológ popísal dobre výbavné reflexy na oboch dolných končatinách, ktoré boli symetrické, s dobrou svalovou silou, chrbtica v predklone nebola obmedzená, Lasseque bol pozitívny od 60° vpravo. Uvedený klinický nález svedčí pre vertebrogénny algický syndróm driekovej chrbtice s miernym funkčným obmedzením, čo zodpovedá 20 % poklesu pracovnej schopnosti. Pre subjektívne udávanú ponámahovú dýchavbicu pri rýchlejšej chôdzi bol v októbri 2015 vyšetrený kardiológom, ktorý stav zhodnotil ako ischemickú chorobu srdca s prejavmi chronického srdcového zlyhávania, funkčne na úrovni NYHA III. Pre diskrepancie v hodnotení nálezu na srdci s pádovým kardiológom a ultrazvukovým vyšetrením srdca z novembra 2014 posudkový lekár vyžiadal vyšetrenie nezávislým kardiológom, ktorému sa navrhovateľ podrobil 18. januára 2016. Bolo mu vykonané funkčné vyšetrenie srdca, ECHO KG vyšetrenie a CT koronarografické vyšetrenie. Kardiológ po zhodnotení uvedených vyšetrení vylúčil klinicky významné ochorenie srdca, ischemickú chorobu srdca nepotvrdil, pretože pri CT koronarografii neboli zistené artériosklerotické zmeny na koronárnych artériách. Stav hodnotil ako arteriálnu hypertenziu WHO II. a poruchu metabolizmu lipidov, ktoré sú na liečbe dobre ovplyvnené, preto uvedené ochorenie nie je posudkovo závažné ani nezvyšuje pokles jeho pracovnej schopnosti. V posudku z 13.októbra 2016 posudkovo zhodnotil aj ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľ predložil v rámci preskúmavacieho konania krajského súdu a to neurologické vyšetrenie zo 17.februára 2016, ortopedické vyšetrenie zo 14.marca 2016 a prepúšťaciu správu z hospitalizácie na ortopedickej klinike z januára 2014. Svoj posudkový záver nezmenil. Doplnil, že neurológ v odbornom vyšetrení zo 17.februára 2016 uviedol „má recidivujúce bolesti v priebehu chrbtice, v popredí sú bolesti v driekovej oblasti bez vyžarovania do dolných končatín“ ale v objektívnom náleze popísal poruchu statiky a dynamiky krčnej chrbtice o 1/3 (viaznu rotácie), prítomné sú stuhnuté svaly - trapézy, zaostáva hrudno- drieková oblasť o polovicu pri dynamickom vyšetrení. Napínací manéver Lasseque popísal obojstranne ako pozitívny od 50°, bez motorického deficitu. Na základe takto popísanej poruchy funkcie ju posudkový lekár zhodnotil na úrovni mierneho stupňa. Uviedol, že označené objektívne vyšetrenie je v rozpore so záverom vyšetrenia (thorakolumbárny syndróm s polyradikulárnou symptomatológiou) a tiež v rozpore so subjektívnymi ťažkosťami navrhovateľa. Pokiaľ by mal polyradikulárny syndróm bolesti z chrbtice by vyžarovali do dolných končatín, čo navrhovateľ pri vyšetrení v rámci svojich subjektívnych ťažkostí neuviedol. Miernu poruchu funkcie chrbtice je možné ovplyvniť liečbou, ktorá by mohla byť intenzívnejšia, aj cestou hospitalizácie a intenzívnou rehabilitačnou liečbou. Navrhovateľ v intenzívnej liečbe neurológa nie je, kontroly sú sporadické, neabsolvoval kúpeľnú liečbu ani ozónovú liečbu, ktoré by mohli zlepšiť funkciu chrbtice. Z prepúšťacej správy z hospitalizácie na ortopedickej klinike vyplynulo, že navrhovateľ absolvoval artroskopickú operáciu ľavého kolena 24.januára 2014, boli mu ošetrené chrupavky, väzivá v ľavom kolene a meniskus s dobrým pooperačným priebehom. Už pri kontrole vo februári 2014 bola rana po operácii popísaná ako kľudná, flexia v ľavom kolene bola obmedzená do 70 °, extenzia bola plná. Pri poslednom ortopedickom vyšetrení z marca 2016 bolo ľavé koleno popísané ako bez náplne, s naznačenou enteromediálnou instabilitou, s citlivosťou na hranách, avšak s dobrou funkciou ľavého kolena, extenzia a flexia boli voľné. Takáto porucha funkcie ľavého kolena je posudkovo nezávažná. Vysoký krvný tlak je na liečbe dobre ovplyvnený kompenzovaný, poruchu metabolizmu tukov možno ovplyvniť diétou, prípadne liečbou statíny. Artróza II.-III. ľavého kolena je zistená podľa RTG vyšetrenia, avšak bez výraznejšej poruchy funkcie. Z uvedeného dôvodu považoval tieto ochorenia za posudkovo nezávažné, nezvyšujúce mieru poklesu jeho pracovnej schopnosti. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívnych zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľa správne označil jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie a s ohľadom na jeho funkčné prejavy, ktoré sú rozhodujúce pre zhodnotenie konkrétnej miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca, ho správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia vyhodnotil v súlade s posudkovými kritériami (miera funkčnej poruchy). Správne nepovažoval za posudkovo významné pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa, pretože ani jedno z nich nedosahovalo taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam (porucha funkcie ľavého kolena, ktorá je pre posudkové účely rozhodujúca, zodpovedá maximálne 10 % poklesu pracovnej schopnosti, čo nemá posudkový význam, bolestivosť pleca a lakťa sa neprejavuje žiadnou funkčnou poruchou, preto nemá posudkový význam, vysoký krvný tlak je na liečbe dobre ovplyvnený kompenzovaný, tzn., že nezodpovedá zákonnej požiadavke dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu, preto nemá posudkový význam). Uvedené sa vzťahuje aj na poruchu metabolizmu tukov, ktorú je možné liečebne ovplyvniť. Ultrazvukovým vyšetrením srdca bola popísaná normálna veľkosť ľavej komory, ktorá nebola zhrubnutá, vývrhová schopnosť ľavej komory bola normála, takisto syistolická funkcia. Neboli prítomné poruchy kinetiky ľavej komory, ľavá predsieň bola s hraničným objemom, s prítomnou nevýznamnou stopovou nedostatočnosťou dvojcípej chlopne. Záťažový test nepreukázal ischemické zmeny ani poruchy rytmu. Zistená izolovaná predsieňová arytmia nie je významnou poruchou funkcie obehovej sústavy a nedosahuje posudkovo významný stupeň závažnosti. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, dotýkajúceho sa aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav aktuálne znižuje jeho pracovnú schopnosť len o 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo podľa zákonných kritérií invaliditu nepodmieňuje. Z uvedeného správne vyvodila, že jeho invalidita nevznikla a preto správne jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla. Nárok na invalidný dôchodok je podmienený invaliditou poistenca, a pokiaľ tá u poistenca nebola zistená, nie sú splnené zákonné podmienky pre možnosť priznania invalidného dôchodku. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.