Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/251/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201132 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201132.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky A. E., rod. Q., nar. X. U. XXXX, bytom C. XXXX/XX, C. N. proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 30. apríla 2015 o zvýšení sumy invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 30. apríla 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 15. apríla 2015 na 141,- € mesačne v súvislosti so zmenou miery poklesu jej pracovnej schopnosti z pôvodných 50 % pri vzniku jej invalidity na aktuálnych 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorá bola konštatovaná pri kontrolnej lekárskej prehliadke posudkovým lekárom sociálneho poistenia 15. apríla 2015. V odôvodnení rozhodnutia bol konkretizovaný spôsob výpočtu zvýšenej dôchodkovej dávky s tým, že odporkyňa vychádzala z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a z obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré boli zistené už v čase vzniku jej invalidity, z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 15. aprílu 2015 a určenej zákonom a z aktuálneho percentuálneho poklesu jej pracovnej schopnosti. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odvolala a žiadala, aby súd posúdil, či vyhodnotenie stavu jej zdravotných ťažkostí a ich vplyv na jej pracovnú schopnosť je správne. Uviedla, že po opakovaných operačných zákrokoch sa jej zdravotný stav výrazne zhoršil, bola jej zistená ďalšia aneuryzma. Je jej doporučený kľudový režim bez akejkoľvek fyzickej a psychickej námahy. Trpí silnými bolesťami hlavy a slabosťou, pre ktoré ťažko zvláda aj bežné denné činnosti. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Predložila lekársku správu z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení a uviedla, že operácia aneuryzmy sa nevydarila, znovu došlo k zúženiu cievy a boli zistené aj ďalšie aneuryzmy. Uvedené veľmi zle znáša, nie je schopná chodiť do práce ani nič ťažké robiť. Zhoršili sa jej aj ťažkosti so zrakom a medzi ľudí chodí len s doprovodom. Žiadala, aby jej bol priznaný plný invalidný dôchodok. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože zdravotné ťažkosti navrhovateľky boli vyhodnotené ku dňu ich posudzovania posudkovými lekármi bez zmeny vysloveného posudkového záveru. Krajský súd podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov a napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku, s rozhodnutím odporkyne o priznaní invalidného dôchodku a o jeho zvýšení, s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí vyhodnocovali stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky od jej invalidizácie až po súčasnosť, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly V., pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), ich ťažké formy vyjadriť v rozpätí 50 - 80 %. Pri stanovení konkrétneho percenta zníženej pracovnej schopnosti poistenca sa prihliada na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosť jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Podľa kapitoly VI., odd. A, pol. 6, písm. b) označenej prílohy predpokladajú stredne ťažké poruchy po subarachnoideálnom krvácaní, resp. pre aneuryzmy mozgových ciev pokles pracovnej schopnosti v rozpätí 25 -50 %, pričom sa vychádza z výsledného funkčného neurologického, psychiatrického a psychologického nálezu s prihliadnutím na lokalizáciu aneuryzmy, zdroj krvácania a vykonaný operačný zákrok. Z ust. § 209 ods. 1-4. zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bol uznaná invalidnou dňom 9. februára 2011 na základe jej žiadosti z uvedeného dňa. V tom čase bola za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označená depresívna porucha ťažkého stupňa v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti bol vyjadrený 50 %. V posudku bolo uvedené, že navrhovateľka bola od februára 2010 v sledovaní a liečbe psychiatra pre zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu, ťažkú formu u emočne nestabilnej osobnosti, so somatickými ťažkosťami, pre ktoré bola opakovane aj ústavne liečená. Počas hospitalizácie došlo k parciálnemu zmierneniu anxiety, tenzie, navrhovateľka bola primerane sociabilná, komunikatívna. V novembri 2010 došlo opätovne k zhoršeniu jej duševného zdravia s prchavými sui úvahami, pocitmi bezradnosti, bezperspektívnosti, s depresívnou náladou, ťažšie odkloniteľnou anxietou a labilnou emotivitou. Po úprave liečby došlo postupne k ústupu anxiety a stabilizácii emotivity. V myslení bola pri prepustení z hospitalizácie bez patologických obsahov, pretrvávali pocity exhauscie a somatopsychickej insuficiencie. Jej pridruženú chorobnosť a to viac faktorálnu cefaleu, či vertebrogénnu lumbalgiu nepovažoval za posudkovo významné. Na základe tohto posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky jej bol rozhodnutím odporkyne z 2. marca 2011 priznaný od 9. februára 2011 invalidný dôchodok vo výške 105,20 € mesačne, vychádzajúc zo zisteného obdobia jej dôchodkového poistenia ku dňu vzniku invalidity v rozsahu 44,2110 rokov a zo zisteného priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,4876. Voči rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku sa navrhovateľka neodvolala a nadobudlo právoplatnosť. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej 25. apríla 2012 posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval trvanie invalidity navrhovateľky naďalej s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti pre rovnaké rozhodujúce zdravotné postihnutie. Konštatoval, že v klinickom obraze bola prítomná naďalej depresívna porucha ťažkého stupňa bez psychotických príznakov. Pred termínom riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky požiadala navrhovateľka žiadosťou z 15. apríla 2015 o prehodnotenie jej zdravotného stavu, pretože došlo k jeho zhoršeniu a zároveň o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Žiari nad Hronom, ktorý v posudku z 15.apríla 2015 okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky vychádzal z lekárskej správy z jej hospitalizácie v psychiatrickej nemocnici z júla 2011, zo psychologického, psychiatrického a neurochirurgického vyšetrenia z roku 2015, z MR vyšetrenia LS chrbtice, MR mozgu, MR angiografie mozgu a z výsledku hospitalizácie na neurologickom oddelení z priebehu roku 2014 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil naďalej ťažkú depresívnu poruchu v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktoré jej naďalej priznal 50 % pokles pracovnej schopnosti a tento navýšil o ďalších 10 % pre stredne ťažké formy aneuryziem mozgových ciev v zmysle kapitoly VI., odd. A, pol. 6, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Uviedol, že u navrhovateľky v klinickom obraze je naďalej prítomná depresívna porucha ťažkého stupňa bez psychotických príznakov, čo podmieňuje naďalej 50 % pokles jej pracovnej schopnosti. Napriek liečbe pretrváva depresia endogénnej hĺbky s pocitom ukonanosti, straty schopnosti radovať sa, bezperspektívnosti, pretrváva chronická úporná cefalea, zvýšená intrapsychická tenzia a anxieta. Pre stav po embolizácii vakovitej aneuryzmy a ďalšiu existujúcu aneuryzmu pokles jej pracovnej schopnosti navýšil na celkových 60 %. Uviedol, že navrhovateľka sa môže uplatniť na trhu práce mimo pôvodného pracoviska v prostredí bez nadmernej psychickej a fyzickej záťaže, bez nočných zmien a nadčasov. Môže vykonávať ľahšie práce s telesnými a časovými úľavami. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne zmenené ani po podaní jej odvolania, bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 8. septembra 2015 vychádzal posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného psychiatrického, neurochirurgického vyšetrenia z roku 2015 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou pre recidivujúcu depresívnu poruchu ťažkého stupňa s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti od 9. februára 2011. K zhoršeniu jej zdravotného stavu došlo v priebehu roku 2014, kedy pri chronických bolestiach hlavy boli odborným vyšetrením zistené vakovité aneuryzmy a následne bolo uvedené operačne riešené. Po operačných výkonoch je stav uspokojivý, bez neurologickej symptomatológie, bez dvojitého videnia. Následkom uvedených zákrokov došlo súčasne k zhoršeniu jej depresívnej poruchy, čo psychiater hodnotil ako reaktívnu dekompenzáciu depresívnej poruchy, stav si vyžiadal dlhodobú pracovnú neschopnosť a intenzívnu ambulantnú liečbu psychického ochorenia. Podľa posledného psychiatrického nálezu je depresívna porucha hodnotená ako chronifikovaná, ťažká, u emočne nestabilnej osobnosti a vyžaduje kontinuálnu liečbu antidepresívami a anxiolitikami. Uviedol, že nedostatočne kompenzovaný stav sa môže v domácej liečbe ešte zlepšiť a naďalej vyžaduje pracovnú neschopnosť. Vzhľadom na uvedené naďalej považoval za jej rozhodujúce ochorenie ťažkú depresívnu poruchu bez psychotických príznakov, ktorá podmieňuje pokles pracovnej schopnosti na úrovni 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom dolnú hranicu možného percentuálneho rozpätia určil vzhľadom na neprítomnosť bludov s paranoidným, perzekučným obsahom, pre neprítomnosť halucinácií či nihilizmu. Pre ochorenie mozgových ciev - získané aneuryzmy, ktoré nezanechali žiadny neurologický deficit po príslušnej liečbe a ani žiadne iné funkčné postihnutie pokles jej pracovnej schopnosti navýšil na celkových 60 %. Zo zdravotnej dokumentácie krajský súd zistil, že prvé psychologické vyšetrenie navrhovateľka absolvovala 7. októbra 2010 a následné 9. marca 2015. Z posledného psychologického vyšetrenia vyplynulo, že u navrhovateľky došlo k zhoršeniu kognitívneho výkonu na podklade organických zmien centrálnej nervovej sústavy aj z dôvodu depresie, došlo tiež k zvýrazneniu deteriorácie v oblasti pozornosti, mnestických funkcií, kognitívnej flexibility. Osobnosť je naďalej hodnotená ako emočne nestabilná, so zvýšenou hladinou anxiety, s oslabením adaptačných mechanizmov na meniace sa životné situácie a podmienky. Z odborných psychiatrických nálezov z priebehu roku 2015 vyplynulo, že u navrhovateľky pretrváva chronický stav depresívneho prežívania napriek intenzívnej liečbe a to bez tendencie k výraznejšiemu zlepšeniu. V dôsledku uvedeného jej bola doporučená hospitalizácia na psychiatrickom oddelení, v rámci ktorej sa po úprave liečby jej stav zlepšil len parciálne, došlo k redukcii tenzie a anxiety, k zlepšeniu sociability a prejasneniu nálady. Napriek liečbe však v čase prepustenia pretrvávala neurastenická symptomatika, anticipačná úzkosť, obavné myslenie a bolo konštatované, že navrhovateľka nie je schopná trvalej a pravidelnej zárobkovej činnosti. Duševné ochorenie, ktorým navrhovateľka trpí, má množstvo rôznych prejavov, ktoré sa v priebehu ochorenia môžu rôznym spôsobom vyvíjať. Na základe príslušných odborných postupov, ktorými sa zisťujú jednotlivé prejavy duševného ochorenia navrhovateľky a ich stupeň bolo psychologickým vyšetrením z 9. marca 2015 v porovnaní s časom vzniku jej invalidity, kedy bol konštatovaný 50 % pokles jej pracovnej schopnosti pre depresívnu poruchu ťažkého stupňa konštatované zhoršenie jej kognitívneho výkonu a to na podklade organických zmien centrálnej nervovej sústavy aj z dôvodu depresie a zvýraznenie deteriorácie navrhovateľky v oblasti pozornosti, mnestických funkcií, kognitívnej flexibility. Podľa platnej právnej úpravy možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ťažkú formu depresívnej poruchy nálady vyjadriť v rozpätí 50 - 80 %, tzn., že zákon poskytuje dostatočne široký priestor pre vyhodnotenie konkrétnych prejavov duševného postihnutia poistenca z hľadiska vývoja jeho osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, schopnosť jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti jeho pracovného a sociálneho uplatnenia. Napriek tomu, že oproti času invalidizácie navrhovateľky došlo podľa psychologického vyšetrenia z 9. marca 2015 k zhoršeniu konkrétnych prejavov duševného postihnutia navrhovateľky zotrval posudkový lekár na pôvodnej 50 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie a k vývoju prejavov duševného ochorenia navrhovateľky sa nijakým spôsobom nevyjadril. V posudku o invalidite neuviedol žiadne konkrétne odborné zhodnotenie vývoja jednotlivých prejavov duševného postihnutia navrhovateľky z hľadiska ich možného zmeneného (zvýšeného) vplyvu na pokles jej pracovnej schopnosti, hoci pre zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca taká nepriaznivá zmena v zdravotnom stave poistenca, ktorá sa prejavuje navýšením percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Z hľadiska zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky posudkový lekár zadefinoval len pridružené ochorenie a to stav po embolizácii aneuryzmy, ktoré zohľadnil v percentuálnom navýšení jej zníženej pracovnej schopnosti, nijakým spôsobom však odborne nezhodnotil nepriaznivé zmeny v prejavoch duševného postihnutia navrhovateľky, ktoré sa podľa posudkových kritérií a zákonných možností mohli taktiež podieľať na navýšení percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky. Uvedené bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odporkyne pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pretože posudok posudkového lekára, ktorý je podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia musí obsahovať všetky podstatné informácie o aktuálnom zdravotnom stave poistenca a jeho vývoji v súlade s posudkovými kritériami a prejavmi ochorenia, ktoré vyplynuli z odborných lekárskych nálezov. Odporkyňa postupovala nesprávne, pokiaľ sa uspokojila s nedostatočne odôvodneným posudkom posudkového lekára, a považovala ho za dostatočný podklad pre vydanie jej rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie priznanej 50 % miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky pre jej rozhodujúce zdravotné postihnutie (depresívna porucha ťažkého stupňa) naďalej na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia napriek tomu, že z psychologického vyšetrenia z 9. marca 2015 vyplynul nepriaznivý vývoj v prejavoch duševného postihnutia navrhovateľky malo za následok, že krajský súd nemohol posúdiť vecnú správnosť, tj. zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie odporkyne (resp. posudok posudkového lekára, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia a prílohou napadnutého rozhodnutia) neposkytol dostatok odborných vecných argumentov pre možnosť zistenia, či posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo vykonané v súlade s posudkovými kritériami na základe aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky, ktorý bol zistený z odborných lekárskych nálezov. Odporkyňa sa preto v ďalšom konaní bude opätovne zaoberať posúdením zdravotného stavu navrhovateľky, tak, že bude vo veci postupovať v súlade s § 209 ods. 4 O.s.p. a priznaný percentuálny pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky vecne, podrobne, zrozumiteľne zhodnotí v súlade s posudkovými kritériami a s ohľadom na vývoj zdravotných ťažkostí navrhovateľky tak, aby neboli pochybnosti o riadne zistenom stave aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky a ich správneho posudkového zhodnotenia s ohľadom na ich vplyv na jej pracovnú schopnosť. V novom konaní odporkyňa posudkovo vyhodnotí aj tie odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka predložila súdu v rámci preskúmavacieho konania. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal napriek jej úspechu v konaní, pretože si žiadne trovy neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu v jeho zrušujúcej časti odvolanie nie je prípustné. Odvolanie možno podať voči výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.