Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/253/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201133 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201133.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa: T. A., nar. XX. L. XXXX, bytom R. XX/XX, XXX XX B., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. decembra 2014 v spojení s rozhodnutím odporkyne rovnakého čísla zo dňa 24. septembra 2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 03.12.2014 zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidný podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení /zsp/, pretože podľa posudku posudkového lekára SP pobočka Žiar nad Hronom zo dňa 20.11.2014 nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa vo výške 10 %. Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom uvedenej lekárskej správy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že navrhovateľ nie je invalidný. Posudkový lekár SP pobočky spísal s navrhovateľom zápisnicu o ústnom pojednávaní v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a navrhovateľ bol informovaný o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár vyhotovil aj odborný posudok o invalidite. Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie s odvolaním sa na svoj zlý zdravotný stav. Namietol posúdenie svojho zdravotného stavu posudkovými lekármi, ktorí nezohľadnili odborné nálezy ortopéda, neurológa, dermatológa a reumatológa. Na základe opravného prostriedku navrhovateľ bol jeho zdravotný stav opätovne preskúmaný posudkovým lekárom SP-ú so sídlom v Banskej Bystrici v posudku zo dňa 12.03.2015 a posudzovanie bolo odročené z dôvodu, že sa plánuje komplexné vyšetrenie navrhovateľa v Národnom ústave reumatických chorôb v U.. V posudku zo dňa 08.09.2015 posúdil zdravotný stav navrhovateľa SP-ú v Banskej Bystrici opätovne so záverom, že nie je invalidný lebo jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, Q. choroba (ankylozujúca spondylartritída) - ľahkého stupňa, kapitola XV., oddiel E, položka 7, písm. a/ a ako ďalšie choroby, ktorými navrhovateľ trpí: Q. choroba ľahkého stupňa, generalizovaná ligamentopatia, dorzalgia, ľahká skolióza Th-L v pásme do I.A (RTG 12/2008), atopická dermatitída v anamnéze. V celkovom posudku posudkový lekár uviedol, že navrhovateľ bol v r. XXXX liečený pre C. Q.. V súčasnosti je infektologické aj reumatologické vyšetrenie pre C. Q. negatívne, nevyžaduje si liečbu. Pre únavový syndróm (po prekonanej Q., po prekonanej infekcii V. vírusom) bol vyšetrený imunulógom, bez preukázania imunodeficientného stavu. Imunologické parametre sú v norme, nie je preukázaná porucha celulárnej a ani humorálnej imunity. Subjektívne udávaný chronický únavový syndróm nespĺňa W. kritériá pre stanovenie tejto diagnózy. V rámci diagnostického doriešenia bolestí drobných kĺbov rúk i nôh, ako aj bolesti sakroiliakálnych kĺbov bol vyšetrený v Národnom ústave reumatických chorôb v U., kde reumatológ popisuje vývoj axiálnej spondylartritídy s RTG nálezom sakroilitídy I. až II. stupňa vľavo s pozitívitou W. Q. antigénu, pričom markery zápalu sú v medziach normy. Reumatológ odporučil rehabilitačnú liečbu a cvičenie za účelom prevencie vývoja deformity chrbtice. Odporučil magnetickú rezonanciu sakroiliakálnych zhybov, ktorá potvrdila zápal sakroiliakálnych zhybov vpravo a vľavo. Po zhodnotení nálezov reumatológa, ako aj nálezu na magnetickej rezonancii sakroiliakálnych zhybov možno ochorenie hodnotiť ako Q. chorobu ľahkého stupňa s normálnymi zápalovými markermi, bez výraznejšej kliniky v zmysle postihnutia drobných kĺbov rúk i nôh, s intermitentnými zápalovými bolesťami v oblasti bedrovo-krížového skĺbenia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri uvedenom zdravotnom postihnutí 20 %. Vzhľadom na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20 % odporkyňa vydala vo veci rozhodnutia č. XXX XXX XXXX zo dňa 24.09.2015, ktorým zmenila svoje rozhodnutie zo dňa 03.12.2014 v časti odôvodnenie a opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku. Navrhovateľ podal aj proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom namietol správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu, pretože odporkyňa vychádzala aj z nesprávnych dôkazov - neakreditovaný krvný test. Odporkyňa podala vo veci písomné stanovisko zo dňa 05.10.2015 a zo dňa 19.11.2015, v uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie v spojitosti so zmenovým rozhodnutím potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 30.03.2016 v prítomnosti účastníkov a pojednávanie odročil za účelom opätovného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa z dôvodov jeho námietok na pojednávaní. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu na pojednávaní opätovne dňa 18.05.2016 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul navrhovateľa a odporkyňu a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ na pojednávaní trval na dôvodoch uvedených v opravnom prostriedku. Namietol, že posudok, ktorý bol prečítaný na pojednávaní mu nebol doručený, nebol predvolaný pred posudkovú lekárku. Znovu namietol výsledky krvného testu, ktoré boli urobené v laboratóriu v Q. Q., ktoré nie je akreditované. Tiež namietol správnosť odvolávania sa posudkových lekárov na nálezy imunológa, ktorý sa podľa názoru navrhovateľa nemôže k ochoreniu únavového syndrómu vyjadrovať. Na základe uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa na pojednávaní sa plne pridržiavala písomných stanovísk SP a to z 5.10.2015 a z 19.11.2015. Poukázala na posudky posudkových lekárov, ktorí posudzovali zdravotný stav navrhovateľa na pobočke a na základe jeho opravného prostriedku aj na ústredí. Tiež poukázala na posudok posudkového lekára, ktorý bol urobený na základe dožiadania krajského súdu, ktorý potvrdil predchádzajúce posudky s tým, že navrhovateľ má 20 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a preto nespĺňa podmienky pre priznanie invalidného dôchodku. Na základe uvedeného žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 3.12.2014 v spojení s rozhodnutím z 24.9.2015 potvrdiť ako vecne správne. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 cit. ust. dlhodobo nepriaznivý zdrav. stav je taký zdrav. stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa ods. 3 cit. ust. prvej vety pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Podľa ods. 6 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa ods.7 cit. ust. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov je uvedená v prílohe č. 4 k zákona č. 461/2003 Z.z. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania ju vykonávajú posudkoví lekári. Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Na základe požiadavky krajského súdu bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovou lekárkou SP-ú so sídlom v Banskej Bystrici v posudku zo dňa 12.04.2016 so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Posudková lekárka ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedla choroby podporného choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, Q. choroba (ankylozujúca spondylartritída) - ľahkého stupňa, kapitola XV., oddiel E, položka 7, písm. a/ a ako ďalšie choroby: Q. choroba ľahkého stupňa, generalizovaná ligamentopatia, dorzalgia, ľahká skolióza Th-L v pásme do I.A (RTG 12/2008), atopická dermatitída v anamnéze. Posudková lekárka v celkovom posudku uviedla, že zdravotný stav navrhovateľa posudzovala na účely invalidity dňa 8.9.2015, kedy na základe odborných lekárskych álezov reumatológa stanovila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Q. chorobu ľahkého stupňa. Uvedené ochorenie bolo diagnosticky doriešené v Národnom ústave reumatických chorôb v U., kde bol vyšetrený pre vývoj axiálnej spondylartritídy a pre RTG nález sakroiletitídy I. a II. stupňa vľavo s intermitentnými bolesťami v oblasti bedrovokrížového skĺbenia. Uvedenému ochoreniu naďalej zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. U menovaného je v anamnéze údaj o prekonaní C. Q. v r. XXXX. Bol opakovane vyšetrený infektológom, imunulógom a reumatológom pre chronickú únavou a bolesti kĺbov. Toho času pri infektologickom a reumatologickom vyšetrení sú protilátky proti Q. IgM a IgG negatívne. Pre chronickú únavu bol vyšetrený aj imunológom, ktorý po zhodnotení laboratórnych nálezov nezistil imunodeficientný stav v zložke bunkovej a ani humorálnej. Len pri ortopedickom vyšetrení dňa 15.1.2015 je popísaný chronický únavový syndróm ku ktorému krajský súd žiada, vyjadrenie posudkového lekára. K únavovému syndrómu uvádza, že pri diagnostike únavového syndrómu je nutné rozlišovať bežnú únavu, ako symptóm mnohých ochorení. Jedinci s chronickým únavovým syndrómom majú príznaky podobné najbežnejším vírusovým ochoreniam, ktoré môžu odoznieť v priebehu niekoľkých dní, prípadne týždňov, ale príznaky chronického únavového syndrómu trvajú omnoho dlhšie. V priebehu rokov bolo predložených niekoľko diagnostických návodov, kedy možno stav hodnotiť pod diagnózou chronického únavového syndrómu. Pri diagnostike ochorenia sa používajú kritériá od r. 1994 podľa N. - únava trvajúca dlhšie ako 6 mesiacov, zhoršenie pamäti, koncentrácie, bolestí v krku, bolestivé lymfatické uzliny, bolesti svalov, kĺbov, hlavy, poruchy spánku, zhoršenie únavy po námahe, neurologické a psychické ťažkosti. Podľa týchto kritérií teda nevysvetliteľná, alebo stále sa vracajúca únava trvajúca 6 mesiacov, alebo viac mesiacov po sebe nasledujúcich, súčasne s najmenej 4 a viac subjektívnymi príznakmi svedčí pre chronický únavový syndróm. Môže byť únava podmienená prekonaním Q. infekcie v minulosti a tiež pri organickom postihnutí chrbtice - Q. chorobe, čo je somatické ochorenie, ktoré je jedným z dôvodov jeho ťažkostí, ale vo vzťahu k invalidite je zatiaľ irelevantné, nakoľko je ľahkého stupňa. Ide o ochorenie chronické, celoživotné, zatiaľ ľahkého stupňa s minimálnym funkčným obmedzením chrbtice. Únavový syndróm možno ako diagnózu určiť len vtedy, ak sú prítomné príznaky, ktoré sú typické pre tento syndróm a nesúvisia s iným somatickým ochorením. Je nespochybniteľné, že jeho problémy súvisia so somatickým ochorením a len sa podobajú chronickému únavovému syndrómu, ale nemožno ich zaradiť ako hlavnú diagnózu pod chronický únavový syndróm. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je vecne správne a spĺňa kritéria stanovené zákonom. Krajský súd posúdil aj posudky posudkových lekárov v zmysle cit. ust. a mal preukázané, že posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností namietaných navrhovateľom a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľa a z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd porovnal závery posudkov so závermi odborných lekárov a zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval ich závery . Súd porovnal posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov a zistil, že tieto navzájom korelujú a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľa je znížený adekvátne zdravotnému stavu navrhovateľa, ale nie je natoľko znížený a navrhovateľ nie je tak zdravotne postihnutý, aby splnil podmienku priznania invalidného dôchodku. Súd považuje za potrebné dodať, že navrhovateľ v prípade zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových lekárskych nálezov môže opätovne požiadať odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidity. Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aj podľa prílohy č. 4 k zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Posudkoví lekári v posudkoch podrobne zdôvodnili stanovenú mieru poklesu. Krajský súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení § 71 ods. 5 a 6 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia t.j. jednej diagnózy s prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Pre priznanie invalidity je potrebná minimálne 41 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na závery posudkov ohľadne zdravotného postihnutia navrhovateľa, na skutočnosť, že posudky podali orgány na to určené zákonom, súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav navrhovateľ nespĺňa požiadavky pre priznanie invalidity a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkazy, ktoré by spochybnili závery posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia. Súd pre komplexné posúdenie veci považuje za potrebné uviesť, že rozhodujúci je zdravotný stav navrhovateľa v čase vydania napadnutého rozhodnutia. K námietkam navrhovateľa ohľadne nepredvolania na posúdenie zdravotného stav súd uvádza, že jeho zdravotný stav bol už predtým niekoľko krát posúdený v jeho prítomnosti a pre posúdenie diagnózy chronický únavový syndróm na základe požiadavky súdu, posudkový lekár a ani súd nepovažoval jeho prítomnosť za nevyhnutú, pretože posudkový lekár vychádzal z odborných lekárskych nálezov a prítomnosť navrhovateľa by na tomto posudzovaní nič nezmenila. Súd tiež nepovažoval za potrebné zasielať navrhovateľovi posudok, pretože súd navrhovateľa s posudkom oboznámil na pojednávaní a navrhovateľ sa k nemu vyjadril. Súd takisto považoval námietky navrhovateľa ohľadne akreditácie laboratória a kompetentnosti imunológa sa vyjadrovať k jeho ochoreniu za právne irelevantné, pretože navrhovateľ nie je odborne spôsobilý takéto veci posudzovať. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľ v konaní nemal úspech a preto mu súd nepriznal právo náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.