Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/259/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201146 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201146.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky E. E., nar. XX. G. XXXX, bytom H. č. X, M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 6. mája 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 6. mája 2015 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zo 16. apríla 2015, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 20 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a žiadala, aby bol jej zdravotný stav prehodnotený a aby jej bol priznaný aspoň čiastočný invalidný dôchodok. Uviedla, že jej ochorenie trvá veľa rokov a stále sa zhoršuje, nie je schopná sama sa o seba postarať, nevládze, odpadáva, je nervózna, trpí bolesťami hlavy, závratmi. Bojí sa cestovať autom, tŕpne jej jazyk a bojí sa, že sa zadusí. Priznaný percentuálny pokles jej zníženej pracovnej schopnosti považovala za nízky vzhľadom na jej psychické ťažkosti aj iné ochorenia. Na pojednávanie pred krajským súdom sa navrhovateľka napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila prostredníctvom ošetrujúceho lekára jej nespôsobilosťou pre duševnú poruchu cestovať verejným dopravným prostriedkom. O odročenie pojednávania nepožiadala, preto postupoval krajský súd v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky a pri rozhodovaní prihliadol na ostatné vykonané dôkazy. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia zo 17. septembra 2015, v ktorom zdôraznila, že po podaní odvolania sa navrhovateľke nepodarilo spochybniť priznaný percentuálny pokles jej zníženej pracovnej schopnosti a vyslovený posudkový záver sa nezmenil ani po opätovnom posúdení jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - správny súdny poriadok konania začaté podľa III. hlavy piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s uvedeným zákonným ustanovením postupoval krajský súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne a konania, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly V. pol. 4, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, ich stredne ťažké formy vyjadriť v rozpätí 15-20 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosť jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 24. februára 2012 žiadosťou zo 16. apríla 2015. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave. V posudku zo 16. apríla 2015 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z endokrinologického, gastroenterologického, chirurgického, psychiatrického a psychologického vyšetrenia a z výsledku hospitalizácie na psychiatrickom oddelení z priebehu roku 2014 a 2015 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil chronifikovanú fóbicko úzkostnú poruchu so zaradením pod kapitolu V., pol. 4, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, 20 %. V posudku uviedol, že 41- ročná navrhovateľka, nevyučená, ktorá nikdy nikde nepracovala, je v starostlivosti psychiatra pre chronifikované fóbicko úzkostné poruchy, somatoformné poruchy a disociatívne poruchy. Vyslovený posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a po predložení ďalších odborných lekárskych nálezov a to výsledku z USG vyšetrenia a z gastrofibroskopického vyšetrenia. Konštatoval, že ani uvedené zdravotné postihnutia a to suspektná hepatocholedocholitiáza, steatóza heparu, či hepatomegália, či obraz biliárnej gastropatie a duodenogastrický - biliárny reflux nedosahujú vyššiu percentuálnu mieru jej zníženej pracovnej schopnosti než určené rozhodujúce zdravotné postihnutie. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove. V posudku z 8. septembra 2015 zohľadnil posudkový lekár odborné lekárske nálezy predložené navrhovateľkou a to endokrinologické, gastroenterologické, chirurgické, psychiatrické, psychologické vyšetrenia, USG pečene a epigastria, prepúšťaciu správu z psychiatrického oddelenia z priebehu rokov 2014 a 2015 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky vykonal v jej neprítomnosti. V posudku uviedol, že navrhovateľka sa nezúčastnila posúdenia jej zdravotného stavu z dôvodu strachu z cestovania autobusom, kedy jej prichádza zle. Posudkový lekár zistil, že po somatickej stránke je navrhovateľka sledovaná u gastroenterológa pre stav po operačnom odstránení žlčníka pre litiázu, opakovane mala vykonané USG vyšetrenie hepatobiliárneho systému, na ktorom doteraz neboli zistené žiadne ložiskové zmeny. Je pravidelne sledovaná pre možnú tvorbu kamienkov v žlčových cestách, funkcia pečene aj tráviaceho ústrojenstva je neporušená. Popisované dyspeptické ťažkosti, tvorba žalúdočnej kyseliny sú zvládnuteľné pravidelnou liečbou. Uvedené nemá vplyv na pokles jej pracovnej schopnosti. V roku 2004 mala operačne odstránenú štítnu žľazu pre Hashimotovu strumu, nastúpená hypotyreóza je plne dlhodobo kompenzovaná hormónmi štítnej žľazy. Uvedené ochorenie by zodpovedalo poklesu pracovnej schopnosti od 5-10 %, preto nie je jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Podrobila sa aj operačnému odstráneniu vonkajších hemoroidov z dôvodu ich krvácania, v súčasnej dobe je stav doriešený, nie sú prítomné trvalé príznaky ochorenia, preto uvedené nemá z posudkového hľadiska vplyv na pokles jej pracovnej schopnosti. Podľa interného vyšetrenia z augusta 2015 ide u navrhovateľky o difúznu obezitu pri normálnom kardiopulmonálnom náleze, bez porúch dýchania, bez liečby obezity a bez vedomosti o dodržiavaní diétneho režimu. Z uvedených dôvodov jej obezita nebola posudkovo hodnotená ako závažné ochorenie. V dokumentácii bol aj údaj o hypertenzii navrhovateľky, ktorá nebola liečená, hodnoty dokumentované v odborných lekárskych nálezoch sú v normálnom rozpätí a hypertenziu nešpecifikuje ani odborná lekárka internistka, preto z posudkového hľadiska nepovažoval uvedené ochorenie za významné, s vplyvom na pracovnú schopnosť navrhovateľky. Psychiatrické ochorenie navrhovateľky patrí do okruhu neurotických porúch s polymorfným obrazom subjektívnych ťažkostí, z ktorých prevládajú poruchy somatoformné, ktoré vedú k opakovaným lekárskym vyšetreniam, vo väčšine prípadov bez pozitívneho nálezu. Chronifikovaná fóbicko úzkostná porucha, vrátane agorafóbie, tj. strachu z cestovania, strachu z opustenia domova a iných panických porúch je rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky a uvedené ochorenie je liečiteľné. Neurotické ochorenia v zmysle prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktoré boli u navrhovateľky zistené neznižujú pokles pracovnej schopnosti na úroveň invalidity. Práca je súčasťou psychosociálnej rehabilitácie, resocializácie a reintegrácie u takýchto ochorení. Zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne považoval za správne. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné ochorenie, ktoré s ohľadom na stupeň jeho závažnosti správne zaradil v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, 20 %. Správne nepovažoval za posudkovo významné jej pridružené zdravotné ťažkosti, ktoré boli dôsledkom jej duševného ochorenia (dyspeptické ťažkosti, anamnesticky uvedená hypertenzia), ktoré ani nedosahovali posudkovo významný stupeň závažnosti. Znížená činnosť štítnej žľazy po vykonanej operácii je dlhodobo kompenzovaná náhradnými hormónmi štítnej žľazy, preto nemá vplyv na pokles jej pracovnej schopnosti, difúznu obezitu navrhovateľky pri normálnom kardiopulmonálnom náleze bez porúch dýchania a bez akejkoľvek liečby obezity, či dodržiavania diétneho režimu považoval správne za posudkovo nevýznamné, pretože nebol preukázaný stav, ktorý by mal nepriaznivý vplyv na celkový stav organizmu a nebolo ani preukázané, že by šlo o stav, ktorý nie je terapeuticky ovplyvniteľný. Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani psychiatrické nálezy, ktoré navrhovateľka predložila krajskému súdu a to z 25.augusta a 10.augusta 2015, pretože nedokumentovali iný stav jej zdravotných ťažkostí z hľadiska jej duševného ochorenia než ten, ktorý už bol posudkovo zhodnotený. Z týchto odborných lekárskych nálezov vyplynulo, že vedomie navrhovateľky je neporušené, verbálny kontakt v plnom rozsahu navoditeľný, vnímanie aj myslenie je bez florídnej psychotickej symptomatológie. Trpí depresívnymi rozladmi, úzkostným prežívaním s vegetatívnou a somatickou symptomatológiou, emočnou tenacitou, iritabilitou a afektívnou dráždivosťou. Jej produktívna aktivita bola označená za skoro nulovú s tým, že podľa diagnostického záveru jej duševné ochorenie stagnuje. Iné zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky pre jej rozhodujúce zdravotné postihnutie do úvahy neprichádzalo, pretože u nej nebola zistená ťažká forma jej duševného ochorenia (napr. ťažká obsedantná neuróza), tak ako to zákon o sociálnom poistení v rámci prílohy č. 4 predpokladá. Na základe takto zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita nevznikla, pretože v dôsledku jej zhoršeného zdravotného stavu nepoklesla jej pracovná schopnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila, že jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože ten je podmienený vznikom invalidity poistenca, ktorá u navrhovateľky zistená nebola. Keďže u navrhovateľky neboli splnené zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku, odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla a krajský súd jej rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.