Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/147/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201148 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201148.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobkyne: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, V. 1, XXX XX D. D., zast.: JUDr. Michal Trúsik, advokát, so sídlom Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica,proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/BEZ/2015/1084-0017 Km zo dňa 06.07.2015, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobkyne z a m i e t a . II/ Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (ďalej aj Úrad) rozhodnutím č. BB2/OHNNVAŠSD/SOC/2015/14671-0022 zo dňa 23.04.2015 podľa § 26 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v spojení s § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi žalobkyni odňal a zastavil výplatu dávky a príspevkov k dávke v sume 34,23 Eur mesačne od 01.10.2013. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že po tom, čo bolo predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Úradu č. BB2/OPHN/2013/18146-0016 zo dňa 05.11.2013 zrušené rozhodnutím žalovaného č. UPS/ US1/SSVOPHNSSD/BEZ/2015/1084-0012 Km zo dňa 26.02.2015 a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, ktorému postupu prechádzalo zrušenie potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US1/SSVOPHN/BEZ/2014/4911-0002 zo dňa 21.01.2014 rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/67/2014-63 zo dňa 12.11.2014, Úrad opätovne prešetril všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie nároku na dávky a príspevky žalobkyne. Vec právne posudzoval podľa zákona účinného do 31.12.2013, t.j. podľa zákona č. 599/2003 Z.z. v zmysle prechodného ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z.. Poukázal na § 10, § 11, § 17, § 13 zákona č. 599/2003 Z.z.. Vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa je rozvedená a bez nezaopatrených detí. V čase rozhodných skutočností mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% a menej ako o 70% a v roku 2013 poberala invalidný dôchodok v sume 112,10 Eur mesačne. Účastníka konania (v súdnom konaní žalobkyňa) bola na účely hmotnej núdze posúdená ako jednotlivec, úhrn súm nárokov na dávku a príspevky je dávka v sume 60,50 Eur a príspevok na zdravotnú starostlivosť v sume 2,- Eur, spolu nárok na dávku a príspevky v sume 62,50 Eur mesačne. Jej príjem bol v rozhodujúcom období v sume 75% zo sumy invalidného dôchodku v sume 84,07 Eur, to znamená, že presahoval stanovenú sumu nárokov 62,50 Eur. Príspevok na bývanie je 55,80 Eur mesačne, ak ide o jedného občana v hmotnej núdzi. Účastníčka konania je vlastníčkou bytu a mala Úradu predložiť doklady preukazujúce zaplatenie nákladov spojených s bývaním za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, potrebných k prehodnoteniu trvania podmienok nároku na bývanie po šiestich mesiacoch. Posudzovaným obdobím boli mesiace apríl 2013 až september 2013. Účastníčka konania nepreukázala za toto obdobie relevantné doklady na poskytnutie príspevku na bývanie. Tvrdila, že všetky platby vysvetlila a doložila na prvostupňovom orgáne dňa 26.08.2013, o čom bola spísaná aj zápisnica. Prvšie rozhodnutie Úradu bolo zrušené v dôsledku názoru súdu (ktoré si osvojil žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 26.02.2015), že len po preskúmaní a vyhodnotení všetkých predložených dokladov a vysvetlení v súvislosti s úhradou platieb, v súvislosti s užívaním a vlastníctvom bytu je možné v danom prípade prikročiť k rozhodnutiu o odňatí a zastavení výplaty dávky a príspevkov podľa § 26 zákona č. 599/2003 Z.z.. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že za účelom odstránenia vytknutých nedostatkov, t.j. rozporu a pochybností o zrealizovaných úhradách platieb nákladov spojených s bývaním, požiadal spoločnosť BYThOS s.r.o. o potvrdenie zrealizovaných úhrad za byt. Mandatár BYTHOS s.r.o. vydal dňa 20.04.2015 potvrdenie, z ktorého vyplýva, že voči účastníčke konania mal k 30.09.2013 pohľadávku vo výške 163,02 Eur, ktoré boli vyrovnané dňa 21.11.2013. Úrad konštatoval, že je jednoznačne preukázaná skutočnosť, že k 31.10.2013, t.j. v čase zisťovania rozhodných skutočností pre prehodnotenie trvania nároku na príspevok na bývanie, nemala žalobkyňa uhradené všetky náklady spojené s bývaním za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a preto od 01.10.2013 nespĺňala podmienky nároku na príspevok na bývanie. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že prvostupňový orgán nerešpektoval rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 23S/67/2014 - 63 zo dňa 12.11.2014 a takisto rozhodnutie Ústredia zo dňa 26.2.2015. V podstate sa pridŕžala svojho odvolania proti prvšiemu rozhodnutiu Úradu zo dňa 5.11.2013 a žiadala zrušiť prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný ako odvolací orgán odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. UPS/ US1/SSVOPHNSSD/BEZ/2015/1084-0017 Km zo dňa 06.07.2015. Uviedol, že prvostupňový orgán, účastníčke konania poskytoval dávku a príspevky od 1.10.2006, ktoré priebežne upravoval a naposledy uhrádzal v sume 34,23 Eur mesačne. Z dôvodu polročného prehodnotenia nároku na príspevok na bývanie v októbri 2013, Úrad zaslal účastníčke konania prílohu k žiadosti - Potvrdenie o zaplatení nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a o zaplatení úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Účastníčka uvedené tlačivo Úradu nedoručila a inak nepreukázala úhradu preto bolo vydané prvšie rozhodnutie dňa 5.11.2013 o odňatí a zastavení výplaty dávky a príspevkov v sume 34,23 Eur mesačne od 1.10.2013. Toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom, avšak v súdnom konaní bolo rozhodnutie odvolacieho orgánu zrušené, následne odvolacím orgánom došlo k zrušeniu prvšieho prvostupňového rozhodnutia. V druhom kole po zrušení prvšieho rozhodnutia Úradu, Úrad listom zo dňa 17.04.2015 požiadal BYTHOS s. r. o. o vydanie potvrdenia pre posúdenie nároku pre príspevok na bývanie pre žalobkyňu pre obdobie od apríla 2013 do septembra 2013 k dátumu 31.10.2013. V odpovedi spoločnosť BYTHOS s.r.o., dňa 20.04.2015 Úradu oznámila, že žalobkyňa mala ku dňu 31.10.2013 dlh vo výške 163,02 Eur, k uhradeniu ktorého došlo až dňa 21.11.2013. Pokiaľ odvolateľka namietala, že je členkou Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ÚDURNÁ, teda žiaden správca bytu, ktorý je v jej vlastníctve, nemôže existovať a v dôsledku toho spochybňovala relevantnosť potvrdenia vydaného spoločnosťou BYTHOS, s. r. o., žalovaný uviedol, že z Mandátnej zmluvy č. 2319/09/2010 zo dňa 01.09.2010 je preukázané, že mandant - Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov ÚDURNÁ poveril mandatára BYTHOS, s. r. o., aby na jeho účet a v jeho mene zriaďoval prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu, spracovával ekonomiku mandanta v súlade so Zákonom o účtovníctve, evidoval predpisy preddavkov a príspevkov atď., z ktorej je zrejmé, že spoločnosť BYTHOS, s. r. o. je oprávnená vydávať potvrdenia o zaplatení nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a o zaplatení úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo o nedoplatkoch na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalovaný preto zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa v zastúpení advokátom (ustanovený rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica) žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a tieto zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 O.s.p. V žalobe uvádzala a namietala najmä tieto skutočnosti: 1. Napriek tomu, že žalobkyňa preukázala uhradenie nákladov spojených s užívaním bytu za celé posudzované obdobie, žalovaný ako aj Úrad svojimi rozhodnutiami opätovne odňali a zastavili výplatu dávky a príspevkov v sume 34,23 Eur mesačne od 01.01.2013, čím nerešpektovali rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vydaný v konaní 23S/67/2014. Súd v zrušujúcom rozhodnutí vytkol žalovanému, že nemal by vychádzať iba z toho, že žalobkyňa nepredložila určené tlačivo o úhrade poplatkov spojených s užívaním bytu, ale mal vychádzať aj z jednotlivých dokladov ňou predložených (výpisy z účtov, SIPO, vyúčtovania platieb za byt) s tým, že mohol žiadať aj potrebné vysvetlenia o nejasných platbách. Správne orgány mali riadne preskúmať a vyhodnotiť všetky predložené doklady a vysvetlenia v súvislosti s úhradou platieb. 2. Správne orgány pri posudzovaní splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie rozhodli výlučne na základe písomného vyjadrenia spoločnosti BYTHOS, s. r. o., ktorého závery bezvýhradne prevzali za správne. Vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a svoje rozhodnutia nedostatočne odôvodnili, čím konali v rozpore s § 3 ods. 4, § 32, § 46 a 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v dôsledku čoho sú ich rozhodnutia nesprávne a nezákonné. 3. Úhrady za posudzované obdobie apríl 2013 až september 2013 boli preukázané zo strany žalobkyne na prerokovaní na Úrade dňa 26.08.2013 a doručením platobných dokladov SIPO za mesiace september 2013 a október 2013 dňa 20.10.2013. Z prerokovania bola správnym orgánom vyhotovená zápisnica, ktorú je možné považovať za verejnú listinu, a teda ak sa nedokáže opak, považujú sa skutočnosti v nej uvedené za pravdivé bez ďalšieho zisťovania. Tvrdenie spoločnosti BYTHOS, s. r. o., uvedené v liste zo dňa 20.04.2015 je v priamom rozpore s dokladmi o úhradách, ktoré predložila žalobkyňa správnemu orgánu, resp. v súdnom konaní. Je povinnosťou správnych orgánov pred rozhodnutím vo veci samej rozpor odstrániť a podrobne sa zaoberať každou jednotlivou platbou, resp. či a v akom rozsahu došlo k započítaniu úhrad/preplatkov na konkrétne záväzky. 4. Pôsobenie spoločnosti BYTHOS, s. r. o. ako „správcu bytu“ považuje za protizákonné, ak svoju činnosť vykonáva v ich dome na základe Mandátnej zmluvy č. 2319/9/2010 zo dňa 01.09.2010, ktorej obsah je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., resp. toto ustanovenie obchádza a preto je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhoval zamietnuť. Žalovaný uviedol v podstate rovnakú argumentáciu ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navyše konštatoval, že žalobkyňa nepredložila tlačivo na preukázanie nároku na príspevok na bývanie v októbri 2013 a zo zápisníc na prvostupňovom orgáne sa preukázalo iba zaplatenia poplatkov spojených s užívaním bytu za mesiac apríl 2013, september 2013 a október 2013. Konštatoval, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi v ustanovení § 13 ods. 3 písm. a/ a písm. b/ jednoznačne stanovuje podmienky, za ktorých vzniká občanovi v hmotnej núdzi nárok na príspevok na bývanie, t. j. za akých podmienok možno príspevok na bývanie započítať do sumy nárokov. Pri posúdení nákladov spojených s bývaním sa od občanov v hmotnej núdzi, ktorým je v sume nárokov zohľadnený príspevok na bývanie, vyžaduje, aby preukázal v čase zisťovania rozhodných skutočností pre prehodnotenie trvania nároku na príspevok na bývanie, t. j. žalobkyňa ku dňu 31.10.2013, mala preukázať uhradenie nákladov spojených s bývaním za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov (apríl 2013 až september 2013). Odvolací orgán mal z potvrdenia spoločnosti BYTHOS, s. r. o. zo dňa 20.4.2015 preukázané, že účastníčka konania nemala ku dňu 31.10.2013 uhradené náklady spojené s bývaním za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, nakoľko do 31.10.2013 mala dlh voči Spoločenstvu vo výške 163,02 Eur (neuhradená platba za máj 2013 vo výške 9,35 Eur, za júl 2013 vo výške 76,75 Eur a za august 2013 vo výške 76,92 Eur) a nepreukázala uznanie dlhu ani dohodu o splátkach. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť neboli splnené podmienky nároku na príspevok na bývanie v zmysle § 13 zákona o pomoci v hmotnej núdzi od 01.10.2013, a preto žalobkyni nebolo možné v sume nárokov od 01.10.2013 zohľadniť príspevok na bývanie. Podľa § 17 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov uvedených v § 10 ods. 2 a 9, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 alebo 3 a príjmom. Suma nárokov stanovená v § 17 pre žalobkyňu v októbri 2013 bola 62,50 Eur mesačne. Vzhľadom na to, že príjem žalobkyne v októbri 2013 v sume 84,07 Eur (invalidný dôchodok znížený o 25 %) bol vyšší ako suma nárokov vo výške 62,50 Eur stanovená zákonom, žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi od 01. 10. 2013 neprináležala a preto odňatie a zastavenie výplaty dávky v hmotnej núdzi bolo v súlade s § 26 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný zdôraznil, že všetky pohľadávky boli žalobkyňou vyrovnané až dňa 21.11.2013. Žalobkyňa v čase zisťovania rozhodných skutočností pre prehodnotenie trvania nároku na príspevok na bývanie, t. j. k 31.10.2013 nemala uhradené všetky náklady spojené s bývaním za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, nakoľko k 31.10.2013 mala vedenú pohľadávku vo výške 163,02 Eur a nepreukázala ani uznanie dlhu alebo dohodu o splátkach, a preto preukázateľne od 01.10.2013 nespĺňala podmienky nároku na príspevok na bývanie. Pohľadávka vo výške 163,02 Eur bola žalobkyňou vyrovnaná dňa 21.11.2013. K tejto skutočnosti žalobkyňa neuviedla žiadne vysvetlenie v správnom konaní, ale ani v žalobe t. j., že pohľadávky uhradila za uvedené obdobie až dňa 21.11.2013. Uviedol, že po preukázaní uhradenia nákladov spojených s užívaním bytu žalobkyňou za mesiac kontrolované obdobie Úrad opäť žalobkyni poskytol dávku a príspevok na bývanie. K vyjadreniu k žalobe žalovaný (Oddelenie právnych služieb) pripojil aj vyjadrenie Odboru pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok Ústredia, t. j. spracovateľa napadnutého rozhodnutia zo dňa 09.10.2015. V súlade s ustanovením § 250g O.s.p. súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených. Zopakoval, že správne orgány sa neriadili vysloveným právnym názorom súdu v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí a zastával stanovisko, že správne orgány mali vyhodnotiť oznámenie o nedoplatku zo strany BYTHOS-u, s. r.o. v spojení s ďalšími dôkazmi, najmä mali sa zaoberať, či nedošlo k započítaniu a podobne. Pokiaľ bola poukázaná platba 163,02 Eur z účtu dcéry žalobkyne spoločenstvu vlastníkov bytov konštatoval, že sa domnieva, že išlo o platbu za ďalšie obdobie. Na pojednávaní bol prítomný aj X.. X. S., ktorý zastupoval žalobkyňu v správnom konaní, ktorý k skutkovým okolnostiam uvádzal, že žalobkyňa zaplatila platbu 163,02 Eur, pretože v tom čase bola v zložitej finančnej situácii, navyše jej hrozila vážna operácia a nemala možnosti riešiť nezrovnalosti v úhradách. Uviedol, že spoločnosť BYTHOS, s. r. o. má nezrovnalosti v účtovníctve. Zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že v ďalšom konaní správneho orgánu v prvom stupni po zrušení jeho prvšieho rozhodnutia, mal prvostupňový správny orgán k dispozícii vyjadrenie žalobkyne, aj potrebné podklady, ktoré predložil za ňu X.. S.. Správnemu orgánu však chýbalo stanovisko od ekonomického správcu spoločenstva vlastníkov bytov, ktorého členkou je žalobkyňa, a preto si vyžiadal stanovisku k úhradám od spoločnosti BYTHOS, s. r. o., ktorá listom zo dňa 20.04.2015 oznámila, že žalobkyňa mala k rozhodujúcemu dátumu nedoplatok vo výške 163,02 Eur. Na túto skutočnosť musel správny orgán prihliadnuť a teda rozhodol v súlade so zákonom, ak došlo k odňatiu a zastaveniu výplaty priznanej dávky. Podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vydaný v konaní 23S/228/2014, v odôvodnení ktorého sa konštatuje, že z účtu dcéry žalobkyne bol dňa 20.11.2013 vykonaný prevod vo výške 163,02 Eur, ktorá suma bola pripísaná na účet spoločenstva vlastníkov bytov dňa 21.11.2013, čo plne korešponduje so zisteniami správneho orgánu. Žalobkyni teda muselo byť známe, že mala voči spoločenstvu dlh práve v takejto výške, a preto bola platba spoločenstvu poukázaná. Uviedol, že Úrad nie je tým, kto má posudzovať, či žalobkyňa má alebo nemá dlh. Je to vecou ekonomického správcu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p., podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzali v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na riadnom pojednávaní v zmysle § 250g O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/BEZ/2015/1084-0017 Km zo dňa 06.07.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica č. BB2/ OHNNVAŠSD/SOC/2015/14671-0022 zo dňa 23.04.2015, ktorým podľa § 26 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v spojení s § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi žalobkyni odňal a zastavil výplatu dávky a príspevkov k dávke v sume 34,23 Eur mesačne od 01.10.2013. Konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v rozsahu žalobných námietok. Súdny prieskum preto nie je absolútny, je limitovaný dôvodmi uvádzanými v žalobe, teda súd posudzuje zákonnosť rozhodnutia len v medziach žaloby (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Súd konštatuje, že žiadne zo žalobných námietok nepovažoval za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2014. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi; o nárokoch pred 1. januárom 2014 sa aj po 31. decembri 2013 rozhoduje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku, ak odseky 9 až 11 neustanovujú inak. Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona, občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje podľa § 4 a) je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie 25b) a b) uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním. Podľa § 26 ods. 2 citovaného zákona, úrad dávku a príspevky odníme a ich výplatu zastaví alebo ich zvýši, alebo zníži a vyplatí ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku. Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona, na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) je zakotvená v § 3 ods. 4 a ďalej konkretizovaná v ďalších ustanoveniach (§ 32 a § 46) zásada materiálnej pravdy. Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci. Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. Súd posudzoval, či Úrad v novom konaní postupoval v intenciách rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 23S/67/2014-63 zo dňa 12.11.2014, ako aj rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/BEZ/2015/1084-0012 Km zo dňa 26.02.2015. Najmä, či bol náležite zistený skutočný stav veci pre rozhodnutie, ktorým došlo k opätovnému odňatiu a zastaveniu výplaty dávky a príspevkov v sume 34,23 Eur mesačne od 01.10.2013. Súd dospel k záveru, že správny orgán sa riadil vyššie citovanými ustanoveniami zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ako aj Správneho poriadku a v konaní nedošlo k porušeniu zásady materiálnej pravdy. Súd má za to, že správny orgán správne vyhodnotil všetky relevantné dôkazy, a to jednak každý jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Súd sa stotožnil so záverom správneho orgánu o potrebe odňať a zastaviť výplatu dávky a príspevku od 01.10.2013 na základe preukázania skutočnosti relevantnej pre ďalšie trvanie nároku na príspevok na bývanie a to, že k 31.10.2013 nemala žalobkyňa uhradené náklady spojené s bývaním za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nakoľko k tomuto dňu mala dlh vo výške 163,02 Eur a zároveň nepreukázala ani uznanie dlhu, ani dohodu o splátkach, v dôsledku čoho od 01.10.2013 nesplnila podmienky nároku na príspevok na bývanie. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán listom zo dňa 17.04.2015 požiadal BYTHOS, s. r. o. Banská Bystrica o vydanie potvrdenia pre posúdenie nároku na príspevok na bývanie pre žalobkyňu, o uhradení nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške určenej pre obdobie apríl 2013 až september 2013 k dátumu 31.10.2013. Spoločnosť BYTHOS, s. r. o. v liste zo dňa 20.04.2015 oznámila Úradu, že pohľadávky k 30.09.2013 boli vo výške 163,02 Eur, ktoré pozostávali z neuhradených platieb za máj 2013 vo výške 9,35 Eur, za júl 2013 vo výške 76,75 Eur a za august 2013 vo výške 76,92 Eur, ktoré boli vyrovnané dňa 21.11.2013. Pokiaľ sa žalobkyňa dovolávala zohľadniť jej platby za predchádzajúce mesiace a zohľadniť skutočnosti vyplývajúce zo zápisnice zo dňa 26.08.2013 ohľadom prerokovania veci na Úrade, súd poukazuje na to, že niektoré z týchto platieb sa vzťahovali na skôr zročné splátky úhrad pohľadávok pre spoločenstvo. Za najpodstatnejšiu skutočnosť aj súd považuje to, že z účtu dcéry žalobkyne Bc. T. J. vedený v Tatra banke, a. s. bol dňa 20.11.2013 vykonaný prevod sumy 163,02 Eur, pripísaná na účet spoločenstva dňa 21.11.2013, ktorá suma je zhodná s zisteným dlhom žalobkyne ku dňu 31.10.2013. Súd má za to, že akékoľvek ďalšie dokazovanie ohľadom výšky nedoplatkov stratilo opodstatnenie. Uznaním dlhu, a to jeho zaplatením sa v podstate odstránil skôr tvrdený rozpor v úhradách za byt. Po preukázaní uhradenia nákladov spojených s prevádzkou bytu žalobkyňou Úrad rozhodol, že žalobkyňa je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznali jej dávku a príspevky v sume 34,23 Eur mesačne od 01.11.2013, ako to vyplýva zo zistených skutočností v konaní vedenom tunajším súdom pod spisovou značkou 23S/228/2014. Sporným teda bolo len jedno mesačné obdobie. Súd neakceptoval tvrdenia v žalobe o neoprávnenosti spoločnosti BYTHOS, s. r. o. podávať potvrdenia o úhradách platieb pre účely predmetného správneho konania. Oprávnenie spoločnosti BYTHOS, s. r. o. vyplýva z Mandátnej zmluvy uzavretej medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov ÚDURNÁ, so sídlom na V. ulici, súp. č. XXXX, orientačné č. XXX, bytový dom v D. D. ako mandantom a BYTHOS, s. r. o., so sídlom Rudlovská cesta 57, 97401 Banská Bystrica ako mandatárom zo dňa 01.09.20110. Úrad nemal dôvod pochybovať o oprávnení BYTHOS, s. r. o. vydávať predmetné stanoviská - potvrdenia o úhradách platieb žalobkyne ako vlastníčky bytu. Napokon oznámenú pohľadávku spoločenstva vo výške 163,02 Eur žalobkyňa zaplatila prevodom z účtu jej dcéry, čím v podstate uznala oprávnenosť pohľadávky spoločenstva. K oprávneniu spoločnosti BYTHOS, s. r. o. vydávať predmetné potvrdenia o úhradách zaujal tunajší súd stanovisko už v rozsudku č. k. 23S/228/2014-24 zo dňa 12.05.2015, keď námietky žalobkyne v tomto smere považoval za neopodstatnené. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania vrátane prvostupňového rozhodnutia, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Úrad mal zistený a preukázaný skutočný stav veci v dostatočnom rozsahu pre vydanie dotknutého rozhodnutia. Žalovaný vec správne právne posúdil, náležite sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, pričom svoje žalobou napadnuté rozhodnutie aj vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. a contr.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.