Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/148/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201159 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201159.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: V. F., XX. V. XXXX/XX, XXX XX N. N., L.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom: Mgr. Filip Osvald, so sídlom advokátskej kancelárie Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1217725/2015 zo dňa 24. júla 2015, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, rozhodnutím č. 248976/2015 zo dňa 10.04.2015 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume 872,50 Eur. Rozhodol na základe zistení z daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 a DPH za február až december 2011, o výsledku ktorej vyhotovil správca dane Protokol č. 9512401/5/636535/2014 zo dňa 17.02.2014. Finančné riaditeľstvo SR, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 1217725/2015 zo dňa 24.07.2015 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami, keď odvolateľ uvádzal, že odpočítanie dane z faktúry č. VF2011008 považuje za opodstatnené vzhľadom na to, že faktúra je reálna a odráža reálne vykonané stavebné práce od dodávateľa KOMBI STAV s.r.o.. Tvrdil, že predložil všetky doklady a dôkazy týkajúce sa oprávnenosti odpočítania DPH, pričom reálnosť vykonaných prác preukázal tiež čestným prehlásením F. Z., konateľa spoločnosti KOMBI STAV s.r.o.. V odvolaní tiež namietal, že odpočítanie DPH v sume 22,30 Eur z nakúpeného materiálu považuje za opodstatnené, nakoľko tento materiál bol použitý pri jeho práci a súvisí s fakturáciou žalobcu ako platiteľa DPH. Žalovaný považoval všetky odvolacie námietky žalobcu za neopodstatnené a konštatoval, že správca dane rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi, keď dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH za nákup rôzneho materiálu v celkovej výške 133,82 Eur, z toho DPH 22,30 Eur, a to z uvedených dokladov: č. V-89 zo dňa 11.04.2011 vo výške 39,24 Eur, z toho DPH 6,54 Eur - klince, drôt, č. V-95 zo dňa 14.04.2011 vo výške 26,70 Eur, z toho DPH 4,45 Eur - purpena, drôt, č. V-91 zo dňa 12.04.2011 vo výške 9,20 Eur, z toho DPH 1,53 Eur - omietka, č. V-101 zo dňa 30.04.2011 vo výške 3,00 Eur, z toho DPH 0,50 Eur - lišta, č. V-103 zo dňa 28.04.2011 vo výške 55,68 Eur, z toho DPH 9,28 Eur - lišta. Dôvodom pre neuznanie odpočítania dane z uvedených dokladov bola skutočnosť, že žalobca nemal v evidencii faktúr a v evidencii DPH žiadnu faktúru za stavebné práce, kde by bol materiál použitý, t.j. nepreukázal, že nakúpený materiál použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ, čím porušil § 51 ods. 1 písm. a/ a § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Žalovaný sa stotožnil aj so záverom daňového úradu, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH z faktúry č. VF2011008 zo dňa 30.04.2011 za vykonané stavebnomontážne a pomocné práce vystavené daňovým subjektom KOMBI STAV s.r.o., Lipová 2146/56, 036 08 Martin, v celkovej výške 5.101,20 Eur, DPH vo výške 850,20 Eur, z dôvodu, že nebola preukázaná reálnosť fakturovaných stavebných prác, nakoľko žalobca nepreukázal a ani dokazovaním správcu dane nebolo jednoznačne potvrdené, že došlo k uskutočneniu predmetných zdaniteľných obchodov tak, ako boli fakturované. Dodávateľ stavebných prác nepredložil na výzvu daňovému úradu účtovníctvo za rok 2011, nepredložil požadované daňové doklady a v období roku 2011 nepodával daňové priznanie k DPH. Konateľ dodávateľa F. Z. nevedel uviesť mená živnostníkov, ktorí vykonávali pre neho ním fakturované práce žalobcovi. Na základe týchto zistení žalovaný konštatoval porušenie § 51 ods. 1 písm. a/ a § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/, e/ O.s.p., ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uvádzal a namietal najmä tieto skutočnosti: 1. Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti, podmienka preukázateľnosti a podmienka zaúčtovania. Nie je sporné, že výdavky vznikli, ani skutočnosť, že boli zaúčtované. Sporná je podmienka vecnosti, ku ktorej uvádzal, že sa jedná o bežný spotrebný materiál, ktorý používa pri svojej práci spravidla na každej zákazke. Predmetný materiál bol použitý na opravy už minulých zákaziek, kde tieto robil on sám, prípadne pomocou subdodáviek, kde bola fakturovaná iba robota. Predmetné dorábky sa robia bežne, a to z dôvodu, že niektoré práce sa časom ukážu ako nekvalitné a je ich potrebné opraviť. Preto odpočet DPH z predmetných výdavkov je opodstatnený. 2. Faktúra č. VF2011008 za stavebné práce vystavené dodávateľom KOMBI STAV s.r.o. Martin je pravdivá, reálna a odráža reálne vykonané stavebné práce od dodávateľa KOMBI STAV s.r.o.. Reálnosť a pravdivosť tejto faktúry potvrdil žalobca splnením oznamovacej povinnosti do 31.01.2012 na DÚ Martin, kde nahlásil všetky faktúry, ktoré boli vyplácané v hotovosti. Konateľ dodávateľa daňového subjektu KOMBI STAV s.r.o. F. Z. potvrdil vykonanie stavebných prác aj sám, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 23.10.2013. 3. Nie je možné voči žalobcovi vyvodiť zodpovednosť za nepredloženie, prípadne neexistenciu daňovej evidencie u dodávateľa, zároveň to nemôže byť použité ako dôkaz voči jeho osobe. Žalobca nie je povinný preukazovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, keďže absenciu týchto zapríčinil iný daňový subjekt. 4. Stavebné práce, ktoré potvrdil dodávateľ, bol žalobca ochotný správcovi dane ukázať na mieste samom, teda na predmetných nehnuteľnostiach. Správca dane sa tým však nezaoberal a nezaoberal sa ani odpoveďami F. Z., ktorý potvrdil, že faktúru vystavil sám, sám ju podpísal, že práce boli vykonané tak, ako sú uvedené na faktúre, že osobne prevzal peniaze v hotovosti od osoby žalobcu, že osobne podpísal príjmové a výdavkové pokladničné doklady, že pečiatka na všetkých dokladoch je pečiatka spoločnosti KOMBI STAV s.r.o., a že faktúru má v svojom účtovníctve. Správca dane považoval za dôležitú len skutočnosť, že konateľ spoločnosti KOMBI STAV s.r.o. nepredložil daňovému úradu daňové doklady a tiež účtovníctvo za rok 2011 a nepodal daňové priznanie za rok 2011. Tvrdil, že takýmto postupom správca dane porušil § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok). 5. Žalobca pri výkone daňovej kontroly spolupracoval so správcom dane a predložil mu všetky doklady a dokumenty ako dôkazy, ktoré by umožňovali na základe faktúry č. VF2011008 odpočet DPH v súlade so zákonom. Navyše predložil čestné prehlásenie konateľa spoločnosti KOMBI STAV s.r.o. F. Z., v ktorom potvrdzuje reálnosť uskutočnených stavebných prác. 6. Nemá žiadne majetkové, personálne a ani iné prepojenie s týmto dodávateľom. Nesplnenie si jeho súčinnosti pri výkone daňovej kontroly nemôže mať vplyv na to, či je možné z ním vystavených faktúr odpočítať DPH. 7. Správca dane mal možnosť opätovne predviesť konateľa spoločnosti KOMBI STAV s.r.o. F. Z. a zabezpečiť predloženie jeho účtovníctva, aby bolo možné úplne a správne zistiť skutkový stav. Pokiaľ by bol žalobca upovedomený o ústnom pojednávaní dňa 23.10.2013, kde bol F. Z. predvedený OO PZ Liptovský Mikuláš na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, bol by mal možnosť mu položiť otázky ohľadom stavieb, na ktorých boli stavebné práce vykonané a spôsob akým prebehli. Postupom správcu dane bol porušený § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku a § 3 ods. 2 Daňového poriadku. 8. Dôkazné bremeno nemožno vykladať natoľko extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. 9. Správca dane odôvodnil svoje rozhodnutie najmä tým, že spochybnil reálne uskutočnenie plnenia - stavebných prác, k spochybneniu plnenia však nemal správca dane žiaden zákonný dôvod, nakoľko toto plnenie bolo priznané samotným dodávateľom. Žalobca jednoznačne a nezvratne preukázal písomnými dokladmi svoje tvrdenia, vyjadrením konateľa dodávateľa na ústnom pojednávaní a jeho čestným prehlásením, ktorých pravosť v daňovom konaní nebola správcom dane namietaná, tak bol povinný správca dane spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť preukázať existenciu skutočností, na základe ktorých vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Nie je možné tolerovať situáciu, kedy správca dane vychádza iba z teoretických špekulácií alebo konštrukcií, akokoľvek pravdepodobných. Správca dane nepreukázal, keďže vychádzal z vlastnej fikcie, že k realizácii predmetných stavebných prác nedošlo. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Námietky žalobcu týkajúce sa spotreby nakúpeného materiálu, žalovaný hodnotil ako neopodstatnené, nakoľko žalobca v danom prípade realizoval stavebné práce prostredníctvom iných dodávateľov (v subdodávkach) a nepreukázal fakturáciu za práce, ktoré vykonával on osobne. Žalovaný sa stotožnil s prijatým záverom správcu dane, podľa ktorého žalobcovi nevznikol nárok ani na odpočet DPH z faktúry č. VF2011008 zo dňa 30.04.2011 od spoločnosti KOMBI STAV, s.r.o., Martin, nakoľko žalobca nepreukázal a ani dokazovaním správcu dane nebolo jednoznačne potvrdené, že došlo k reálnemu uskutočneniu predmetných zdaniteľných obchodov. Dožiadaný správca dane Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, opakovane zaslal predvolanie na ústne pojednávanie konateľovi spoločnosti KOMBI STAV s.r.o. F. Z.; menovaný sa k správcovi dane nedostavil. Na základe žiadosti o predvedenie bol F. Z. dňa 23.10.2013 predvedený Obvodným oddelením PZ Liptovský Hrádok na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, kde bola s ním spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Menovaný uviedol, že predmetné faktúry sú zaúčtované v účtovníctve spoločnosti KOMBI STAV s.r.o., potvrdil, že faktúry vystavil a podpísal on, že práce boli uskutočnené tak, ako je na faktúrach uvedené. Práce vykonávali živnostníci, ktorých mená nevedel uviesť. Uviedol, že účtovníctvo, ako aj výkazy odpracovaných hodín s menami živnostníkov predloží dodatočne dňa 06.11.2013. F. Z. dňa 06.11.2013 telefonicky oznámil správcovi dane, že zo zdravotných dôvodov v uvedený deň nepredloží požadované doklady, ale dňa 12.11.2013 sa telefonicky so správcom dane dohodne na ďalšom termíne. Dňa 12.11.2013 sa so správcom dane neskontaktoval. Správca dane predvolal F. Z. na vypočutie ako svedka vo vyrubovacom konaní dňa 24.04.2014. Menovaný sa však nedostavil. Dňa 21.05.2014 bol opakovane predvolaný na vypočutie ako svedka, predvolanie však v odbernej lehote neprevzal a k správcovi dane sa nedostavil. Dožiadaný správca dane zistil, že na adrese sídla spoločnosti KOMBI STAV s.r.o. sa nenachádza žiadne označenie uvedenej spoločnosti a nebol na nej nikto zastihnutý. Spoločnosť KOMBI STAV s.r.o. za rok 2011 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu stavebných práce deklarovaných na uvedenej faktúre dodávateľom KOMBI STAV s.r.o. napriek tomu, že vykonanie týchto prác a vystavenie faktúry potvrdil aj konateľ dodávateľa, pretože neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce toto tvrdenie. Menovaný nevedel uviesť mená konkrétnych osôb - živnostníkov, ktorí mali predmetné práce vykonávať, pričom výkazy odpracovaných hodín s menami živnostníkov prisľúbil predložiť správcovi dane, čo však nesplnil. Nedostavil sa ani na poskytnutie svedeckej výpovede. Čestné prehlásenie F. Z., ktoré predložil žalobca, neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti o priebehu a realizácii stavebných prác, ani mená konkrétnych osôb, ktoré predmetné práce vykonali, z uvedeného dôvodu je bez dôkaznej hodnoty. Žalovaný konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nevyvrátil relevantným spôsobom pochybnosti o hodnovernosti dotknutej faktúry a nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať realizáciu uvedených stavebných prác, pričom nemožno považovať za dôkaz ich realizácie len predloženie samotnej faktúry. Písomné a ústne vyjadrenie F. Z. o vykonaní stavebných práce je len všeobecného charakteru, bez uvedenia konkrétnych skutočností, ako sa práce realizovali a kto ich vykonával. Žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce realizáciu stavebných prác deklarovaných na spornej faktúre. Faktúra obsahuje len všeobecný opis zdaniteľného plnenia, bez bližšieho popisu súpisu vykonaných prác a neboli predložené ani ďalšie dôkazy, ako napr. zmluva o vykonaní prác, preberací protokol, stavebný denník a podobne. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju dôkaznú povinnosť tak, ako k tomu došlo v danom prípade. Žalobca ako podnikateľský subjekt si musí obchodného partnera vyberať s určitou dávkou obozretnosti, aby mohol správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by preukázali uskutočnenie fakturovaných prác. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011. Konštatoval, že splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo možné na základe predložených dokladov uznať odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, teda žalobca musí preukázať, že reálne došlo k vykonaniu stavebných prác spoločnosťou KOMBI STAV s.r.o.. K námietke o porušení § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku v súvislosti s neprítomnosťou žalobcu pri vypočutí F. Z. na pojednávaní 23.10.2013 žalovaný uviedol, že tieto námietky neboli obsiahnuté v odvolaní, ktoré žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu, preto sa nimi žalovaný nemohol v odvolacom konaní zaoberať. Preto by nemali byť predmetom súdneho prieskumu. Napriek tomu žalovaný konštatoval, že F. Z. dňa 23.10.2013 nebol vypočutý ako svedok, ani s ním nebolo vykonané poučenie svedka v zmysle § 25 ods. 2 Daňového poriadku. Správca dane sa až následne v priebehu vyrubovacieho konania pokúšal vypočuť F. Z. ako svedka, čo sa však nepodarilo. O oboch termínoch plánovaného vypočutia bol žaloba informovaný upovedomením o vypočutí svedka. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie v zmysle § 250g O.s.p.. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý ospravedlnil neúčasť. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených. K neuznanému nároku na odpočet DPH za nákup materiálu uviedol, že si nevie predstaviť, ako by mal žalobca preukázať použitie tohto materiálu, ak ho použil na rôzne dorábky pri reklamáciách. K neuznaniu nároku na odpočet DPH z faktúry za stavebnomontážne a pomocné práce uviedol, že žalobca nemôže zodpovedať za svojho dodávateľa, ktorý v rozhodnom období neviedol riadne účtovníctvo a nepodával daňové priznania. Skutočnosť, že dodávateľ, teda spoločnosť KOMBI STAV s.r.o., je problémovou, zverejnil daňový úrad až v roku 2013 s tým, že spoločnosť bola vymazaná dňa 03.10.2014. Až na pojednávaniach pred Krajským súdom v Žiline sa dozvedeli, že tento subjekt bol problémový už od roku 2009, čo žalobcovi nebolo známe napriek tomu, že si overoval dodávateľa. Žalobca predložil riadne uzavretú zmluvu s dodávateľom, faktúry, súčasťou ktorých sú aj dodacie listy s rozpisom prác, preto nevie, ako by mal žalobca inak preukázať reálne dodanie týchto prác zo strany dodávateľa. Pokiaľ boli vady u dodávateľa, za tieto žalobca nemôže zodpovedať, pričom poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci vedenej pod sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011. Namietol, že žalobca nebol upovedomený o výsluchu konateľa spoločnosti dodávateľa F. Z. dňa 23.10.2013. Pokiaľ by bol prítomný pri jeho vypočúvaní, mohol by mu klásť otázky a toto právo mu bolo upreté. Žalobca na pojednávaní uviedol, že predtým, ako začal spolupracovať s dodávateľom KOMBI STAV s.r.o., si túto spoločnosť overoval v obchodnom registri. Zistil, že sa jedná o „živú“ obchodnú spoločnosť, overil si, že je platiteľom DPH, následne najskôr uzavreli ústnu zmluvu, neskôr aj písomnú. Práce boli vykonané podľa dohody. Komunikoval s p. Z.. Práce vykonávali prevažne rómski občania. On si po skončení dohodnutých prác, práce prevzal, faktúra slúžila ako preberací protokol a ďalšie doklady, ktoré by mohol predložiť daňovému úradu, nemal. Za práce zaplatil. Až neskôr sa dozvedel, že jeho zmluvný partner - dodávateľ je problémovou obchodnou spoločnosťou. On mal všetky doklady v poriadku. Nie je sporné, že práce, na ktorých vykonaní sa s dodávateľom dohodli, boli vykonané. Na doplňujúcu otázku súdu, či práce boli vykonané priamo pre žalobcu alebo pre niekoho iného, uviedol, že tieto práce boli vykonané pre iné obchodné spoločnosti, ktoré boli konečnými odberateľmi. Na ďalšiu otázku, koľko zamestnancov mal žalobca, žalobca uviedol, že práce zabezpečoval prostredníctvom živnostníkov a nemal žiadnych zamestnancov. Živnostníci, ktorí pre neho pracovali, boli tak v počte 5 až 10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v zmysle § 250g O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu. Predmetom súdneho konania bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1217725/2015 zo dňa 24.07.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu R. č. 248976/2015 zo dňa 10.04.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume 872,50 Eur v dôsledku porušenia ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ a § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., keď daňové orgány dospeli k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH za nákup rôzneho materiálu vo výške 22,30 Eur, pretože žalobca nepreukázal, že by materiál použil na stavebné práce, teda nepreukázal, že by tovar použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ a tiež z dôvodu, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH z faktúry VF2011008 zo dňa 30.04.2011 za stavebnomontážne a pomocné práce, vystavené spoločnosťou KOMBI STAV s.r.o., vo výške DPH 850,20 Eur, nakoľko vykonaným dokazovaním daňové orgány zistili, že nebolo preukázané, že fakturované práce uskutočnila práve spoločnosť dodávateľa. Zo správneho spisu mal súd preukázané, že daňový úrad vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 a DPH za február až december 2011, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9512401/5/636535/2014 zo dňa 17.02.2014. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vo vyrubovacom konaní vydal najskôr rozhodnutie zo dňa 27.11.2014, ktorým pôvodne vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 vo výške 875,33 Eur, ktoré rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zrušené. Následne správca dane dňa 10.04.2015 vydal rozhodnutie, ktorým vyrubil rozdiel DPH v sume 872,50 Eur (22,30 Eur + 850,20 Eur), ktoré rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím. Konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je prísne ovládané dispozičnou zásadou, t.j. súd posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v medziach žaloby. Preskúmaním veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a stanoviskami účastníkov konania, súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je relevantná privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia; rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z.z.; daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, sa dôsledne riadili vyššie citovanou právnou úpravou. Súd má za to, že záver daňových orgánov o tom, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH vo výške 22,30 Eur z dokladov za nákup rôzneho materiálu, je správny. Žalobca len vo všeobecnosti konštatoval, že tento materiál použil na dorábky v rámci reklamácií ním vykonaných stavebných prác, avšak neuviedol, na ktoré konkrétne zákazky bol predmetný materiál použitý. Žalobca v priebehu konania pred správnym orgánom (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9512401/5/474794/2014 zo dňa 06.02.2014) uvádzal, že materiál bol nakúpený na účel opráv prác žalobcu, avšak z výpovede žalobcu na pojednávaní pred súdom vyplynulo, že žalobca nemal zamestnancov a všetky práce boli vykonávané inými podnikateľskými subjektmi - živnostníkmi ako poddodávky. Z uvedeného možno vyvodiť, že tvrdenia žalobcu o použití materiálu na opravy prác, potom nezodpovedajú skutočnosti. Ak žalobca hodnoverne nepreukázal použitie stavebného materiálu na fakturované stavebné práce, teda na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ a § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH. Súd považuje za správne rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie aj ohľadom neuznania nároku žalobcu na odpočet DPH z faktúry č. VF2011008 zo dňa 30.04.2011 od spoločnosti KOMBI STAV s.r.o., keďže samotný žalobca, ale ani dokazovaním správcu dane nebolo preukázané, že došlo k reálnemu uskutočneniu predmetného zdaniteľného obchodu. Súd má za to, že námietky žalobcu ohľadom postupu pri vykonávaní dokazovania nie sú opodstatnené. Z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku vyplýva právo daňového subjektu klásť otázky svedkom pri ústnom pojednávaní. Správca dane je povinný daňový subjekt upovedomiť o tom, že bude vykonávaný výsluch svedka. Z administratívneho spisu vyplýva, že konateľ dodávateľa F. Z. bol vypočutý na ústnom pojednávaní dňa 23.10.2013 po tom, čo bol predvedený OO PZ Liptovský Mikuláš na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin. Je nesporné, že žalobca nebol pri jeho vypočúvaní prítomný. Napriek tomu súd zastáva názor, že nedošlo k porušeniu ustanovenia§ 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, pretože menovaný nebol vypočutý ako svedok. Uvedomujúc si túto skutočnosť správca dane vo vyrubovacom konaní mienil konateľa spoločnosti dodávateľa vypočuť ako svedka a o termíne nariadeného výsluchu riadne upovedomil žalobcu. F. Z. sa však napriek opakovaným predvolaniam k správcovi dane na poskytnutie svedeckej výpovede nedostavil. Vyjadrenie F. Z. dňa 23.10.2013 je dôkazom v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého za dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Keďže sa nejedná o výpoveď svedka v zmysle zákonného ustanovenia § 25 Daňového poriadku, vypovedacia sila takto získaného dôkazu je nižšia. Vyjadrenie konateľa dodávateľa nebolo jediným podstatným dôkazom, z ktorých vychádzali daňové orgány pri rozhodovaní. Tento dôkaz bol vyhodnotený vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Pokiaľ by sa predvolaný svedok F. Z. dostavil k svedeckej výpovedi, o termínoch, ktorých bol žalobca riadne upovedomený, bolo by plne realizované právo žalobcu klásť otázky svedkovi. Napokon z vyjadrenia konateľa spoločnosti nevyplynuli žiadne skutočnosti v neprospech žalobcu, naopak, konateľ dodávateľa potvrdil vykonanie prác pre žalobcu, ako aj vystavenie faktúry. Spornými neboli ani práce na stavbách PD Malý Šariš a Nové Mesto nad Váhom. Podstatnou skutočnosťou bolo to, že F. Z. nevedel uviesť mená konkrétnych osôb - živnostníkov, ktorí mali predmetné práce vykonávať, pričom toto prisľúbil daňovému úradu oznámiť, čo však neurobil. F. Z. nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Nepredložil požadované doklady a účtovníctvo spoločnosti KOMBI STAV s.r.o.. Navyše, správca dane následne zistil, že na adrese sídla spoločnosti KOMBI STAV s.r.o. sa nenachádza žiadne označenie spoločnosti a uvedená spoločnosť za rok 2011 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb. K preneseniu dôkazného bremena, resp. jeho rozširovaniu vo vzťahu k žalobcovi, súd poukazuje na to, že Daňový poriadok rozdeľuje dôkazné bremeno, resp. dôkaznú povinnosť medzi daňový subjekt a správcu dane, pričom ťažisko dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte. Daňový subjekt má povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; ďalej skutočnosti, na preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V súlade s ustanovením § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenia dane. Z uvedeného vyplýva, že zákon ukladá dôkazné bremeno aj správcovi dane, a to jednak vyvrátiť prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia daňového subjektu a jednak preukázať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dokazovanie určitých skutočností tvrdených daňovým subjektom a ich vyvracanie správcom dane tvorí podstatu vedeného dokazovania určitých skutočností dôležitých pre správne zistenie daňovej povinnosti a týmto sa realizuje dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane. Správca dane postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 24 a § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ak overoval, či deklarované dodanie stavebných prác dodávateľom zodpovedá skutočnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia fakturovaných prác je primárne na daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať dodanie prác dodávateľom. Nepostačuje, ak disponuje faktúrou od dodávateľa, pričom nie je schopný preukázať, že uskutočnenie prác bolo vykonané práve osobou uvedenou na faktúre, t.j. dodávateľom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a navrhovaných daňovým subjektom. Voči postupu správcu dane, ktorý, ak došlo k spochybneniu reálneho obsahu deklarovaných skutočností na dotknutej faktúre, ďalej overoval, či deklarované zodpovedá skutočnosti, nemožno nič namietať. Správca dane postupoval správne, ak mienil vykonať výsluch svedka konateľa spoločnosti dodávateľa a snažil sa zistiť rozhodnú skutočnosť, či fakturované plnenie - stavebnomontážne práce a pomocné práce boli realizované práve dodávateľom a za týmto účelom sa snažil zistiť konkrétne osoby, ktoré práce vykonali, na čo bol vyzvaný konateľ dodávateľa, ktorý aj prisľúbil uvedené informácie správcovi dane poskytnúť, čo ovšem neurobil. Pokiaľ sa žalobca dovolával zohľadnenia čestného prehlásenia F. Z., ktoré žalobca predložil správcovi dane, k tomuto dôkazu súd poznamenáva, že v čestnom prehlásení nie sú konkrétne skutočnosti o realizácií stavebných prác, najmä opätovne chýba označenie konkrétnych osôb, ktoré predmetné práce vykonali, takže takýto dôkaz nepreukazuje reálne uskutočnenie prác deklarovaných faktúrou VF2011008 zo dňa 30.04.2011. K použiteľnosti čestného prehlásenia, ako dôkazného prostriedku, zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v rozsudku 2Sžf/40/2011, z ktorého vyplýva, že aj keď v ustanovení § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to zákon č. 511/1992 Zb. v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v zákone č. 71/1967 Zb. v Správnom poriadku, keď čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Správny poriadok sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 101 zákona č. 511/1992 Zb.), preto predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. Súd poznamenáva, že ani v Daňovom poriadku inštitút čestných prehlásení nie je zaradený v demonštratívnom výpočte dôkazných prostriedkov ustanovení § 24 ods. 4 Daňového poriadku, preto závery z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR možno použiť aj pre Daňový poriadok. Súd dospel k názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nevyvrátil relevantným spôsobom pochybnosti o hodnovernosti faktúry č. VF2011008, vystavenej spoločnosťou KOMBI STAV s.r.o. a nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH. Z dnes už ustálenej judikatúry súdov, na ktorú poukázal aj žalovaný, nesporne vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový subjekt. Samotné formálne preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami, nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu, je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z dokladu. To, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, preto ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. (Porovnaj aj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/45/2014 zo dňa 17.09.2014.). V predmetnej veci daňový subjekt síce formálne disponoval dokladmi, ktorými preukazoval oprávnenosť nároku na odpočet DPH, avšak napriek tomu daňové orgány, podľa názoru súdu, správne neuznali tento nárok. Z administratívnych spisov je zrejmé, že správca dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov (dodržiavanie ustanovení § 70, § 71 zákona o DPH), ale skúmal predovšetkým reálnosť zdaniteľných obchodov, čo vyústilo do správneho určenia daňovej povinnosti. Daňové orgány uprednostňujú skutočný stav pred stavom formálne právnym a nie je možné prihliadať k nepreukázaným právnym úkonom, obchodným transakciám, ktoré sa reálne neuskutočnili, nenaplnili. V prvom rade daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu a teda, že v danom prípade práce, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. Z administratívnych spisov je tiež zrejmé, že v priebehu výkonu daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní, bol daňový subjekt vyzývaný predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Rovnako bol upozorňovaný na povinnosť preukazovať relevantné skutočnosti, majúce vplyv na správne určenie dane. Súd v zhode so stanoviskom daňových orgánov dospel k záveru, že žalobca neprodukoval také dôkazy, ktorými by preukázal formálne deklarované obchodné transakcie. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že k vykonaniu prác došlo, ale z hľadiska daňového bolo spornou a zároveň významnou skutočnosťou pre správne určenie dane, či fakturované plnenia boli dodané práve dodávateľom. Táto skutočnosť bola v rámci vykonávaného dokazovania spochybnená a pochybnosť nebola žalobcom v daňovom konaní vyvrátená. K námietke žalobcu, v zmysle ktorej daňové orgány nepreukázali žalobcovi vedomosť o nesplnení si povinností jeho dodávateľa, preto na tieto skutočnosti nemôžu prihliadať, súd zaujíma stanovisko, že žalobca, ako podnikateľský subjekt, si musí obchodných partnerov vyberať s určitou dávkou obozretnosti, aby mohol správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali uskutočnenie fakturovaných prác. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012 vyplýva, že Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že bude v dôkaznej núdzi tak, ako k tomu došlo v predmetnom prípade. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho konania, vrátane prvostupňového rozhodnutia, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil, pričom súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 a contr. O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.