Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/174/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201219 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201219.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobkyne: A. C., nar. XX.XX.XXXX, Q. 18, 97X XX I. nad O., t.č. L. XX, XXX XX B. Bystrica proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US1/SSVOPHNSSD/BEZ/2015/12619-0002 Zv zo dňa 13.04.2015 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 12.08.2014 požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) o pomoc v hmotnej núdzi. Prvostupňový orgán verejnej správy o žiadosti rozhodol rozhodnutím č. BR3/OPHN/SOC/2014/19556-0004 zo dňa 16.09.2014 a žalobkyni s poukazom na zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 417/2014 Z.z.“) priznal pomoc v hmotnej núdzi mesačne od 01.08.2014 v sume 26,30 € mesačne. Suma pomoci v hmotnej núdzi 26,30 € bola určená ako rozdiel medzi sumou nárokov žalobkyne na účely zák. č. 417/2013 Z.z. (dávka u jednotlivca 61,60 € mesačne, ochranný príspevok 63,07 € mesačne a príspevok na bývanie 55,80 € mesačne) spolu vo výške 180,47 € a pre účely zák. č. 417/2013 Z.z. upraveným príjmom žalobkyne (starobný dôchodok) vo výške 154,24 €. Z dôvodu zvýšenia starobného dôchodku žalobkyne Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava č. 48600472500 zo dňa 04.12.2014 na sumu 238,30 € mesačne prvostupňový orgán verejnej správy opätovne prehodnotil podmienky na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. Dňa 11.02.2014 prvostupňový orgán verejnej správyvykonal v mieste trvalého pobytu žalobkyne na Q.. XX v I. nad Hronom sociálne šetrenie, pri ktorom zistil, že žalobkyňa sa nezdržiava v mieste trvalého pobytu. Uvedená skutočnosť vyplýva zo „Záznamu z výkonu sociálnej práce v rodinnom prostredí zo dňa 11.02.2015“. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím zo dňa 12.02.2015 č. BR3/OPHN/ SOC/2015/12910-0010 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) odňal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi v sume 26,30 € od 01.01.2015. Z rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy nepriznal žalobkyni príspevok na bývanie v sume 55,80 € mesačne s odôvodnením, že síce je vlastníčkou rodinného domu, ale neužíva domácnosť na bývanie, a preto nespĺňa podmienky nároku na príspevok na bývanie v zmysle § 14 ods. 7 zák. č. 417/2013 Z.z. Z uvedeného dôvodu príjem žalobkyne v sume 157,24 € (starobný dôchodok - po úprave pre účely zák. č. 417/2013 Z.z.) bol vyšší ako suma nárokov podľa zák. č. 417/2013 Z.z. (dávka jednotlivca 61,60 € mesačne a ochranný príspevok 63,07 € mesačne) spolu vo výške 124,67 €. Prvostupňový orgán verejnej správy vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatoval, že žalobkyňa nemá nárok na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, a preto s poukazom na § 25 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z. odňal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi v sume 26,30 € od 01.01.2015. 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/BEZ/2015/12619-0002 Zv zo dňa 13.04.2015 odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 12.02.2015 potvrdil. V rozhodnutí poukázal na to, že žalobkyni bola na základe žiadosti zo 14.08.2014 od 01.08.2014 poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi ako jednotlivcovi v sume 26,30 €, pričom do úhrnu súm pomoci v hmotnej núdzi sa jej započítala dávka pre jednotlivca 61,60 €, ochranný príspevok v sume 63,07 € z dôvodu dosiahnutého veku potrebného na starobný dôchodok a príspevok na bývanie v sume 55,80 €. Do úhrnu súm príjmu bolo započítaných 66 % starobného dôchodku v sume 154,24 €. Od 01.01.2015 bol žalobkyni zvýšený starobný dôchodok na sumu 238,30 € mesačne. Dňa 11.02.2015 bolo z vykonaného sociálneho zisťovania v domácnosti žalobkyne zistené, že žalobkyňa rodinný dom, ktorého je vlastníčkou a za ktorý uhrádza náklady - daň z nehnuteľnosti a poplatok za komunálny odpad, neužíva na bývanie, a preto jej zanikol nárok na príspevok na bývanie. Z vyššie uvedených dôvodov bola prvostupňovým správnym orgánom prehodnotená hmotná núdza žalobkyne a rozhodnutím z 12.02.2011 jej bola odňatá pomoc v hmotnej núdzi. Žalovaný poukázal na ustanovenia zák. č. 417/2013 Z.z. (§ 2, § 3 ods. 1 písm. a/, § 4 ods. 1, 2, 3 písm. b/), ktoré definujú pojmy hmotná núdza, domácnosť a príjem. Za príjem na účely tohto zákona sa považuje príjem podľa osobitného predpisu, avšak na účely tohto zákona príjmom nie je 25 % zo starobného dôchodku a dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, sa táto suma zvyšuje o 1 % priznaného starobného dôchodku za každý ďalší rok dôchodkového poistenia získaného po 25. roku dôchodkového poistenia. Príjem je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá má vplyv na výšku pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm dávky a príspevkov a úhrnom súm príjmov (§ 15 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z.). Žalovaný mal zo spisu preukázané, že žalobkyňa má od 01.01.2015 zvýšený starobný dôchodok na sumu 238,30 € mesačne, teda nastala zmena rozhodných skutočností na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. Zároveň sociálnym šetrením bolo zistené, že žalobkyňa rodinný dom, na ktorý poberala príspevok na bývanie, neužíva na bývanie, a preto jej nepatrí príspevok na bývanie (§ 14 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ a ods. 5 písm. b/ zák. č. 417/2013 Z.z.). Žalobkyňa skutočnosť, že rodinný dom neužíva na bývanie v odvolaní nepoprela, vysvetlila len dôvody, pre ktoré rodinný dom nemôže užívať. Užívanie rodinného domu, ktorého je žalobkyňa vlastníčkou, je však podmienkou nároku na príspevok na bývanie v zmysle § 14 ods. 3 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. Žalovaný preto nemohol zohľadniť dôvody neužívania rodinného domu žalobkyňou. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úhrn súm pomoci v hmotnej núdzi od 01.01.2015 u žalobkyne tvorila dávka pre jednotlivca v sume 61,60 € (§ 10 ods. 1 a 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z.) + ochranný príspevok z dôvodu dosiahnutia veku potrebného pre nárok na starobný dôchodok v sume 63,07 € (§ 11 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z.), t.j. spolu sumu 124,67 €. Úhrn súm príjmu tvorilo 66 % starobného dôchodku, nakoľko žalobkyňa dosiahla 34 rokov dôchodkového poistenia, v sume 157,27 € mesačne. Vzhľadom k tomu, že príjem žalobkyne je vyšší ako suma pomoci v hmotnej núdzi, prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol v súlade so zákonom (§ 29 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z.) o odňatí pomoci v hmotnej núdzi od 01.01.2015, a preto žalovaný jeho rozhodnutie potvrdil. 4. Žalobkyňa sa žalobou doručenou v zákonom stanovenej lehote na Okresný súd v Banskej Bystrici, ktorý Uznesením č.k. 3S/1/2015-17 zo dňa 11.08.2015 vec postúpil vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici, v znení doplnku žaloby zo dňa 29.01.2016 na základe výzvy - Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/174/2015-27 zo dňa 08.12.2015, domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a žiadala, aby súd súčasne prvostupňový orgán verejnej správy zaviazal vyplatiť žalobkyni „podĺžnosť na bývanie za roky 2013, 2014, 2015 a 2016“. Uviedla, že neobstojí tvrdenie správnych orgánov, že v dome nebýva. Poukázala na svoj zlý zdravotný stav, o ktorom svedčia predložené lekárske správy, z ktorých je zrejmý dôvod, prečo nemôže bývať sama v rodinnom dome v Závadke nad Hronom. Dom je na samote, 2 km od dediny, v zime sa tam nedostane sanitka. Pre svalovú dystrofiu a iné zdravotné problémy nie je schopná sa o seba sama postarať, musela byť platiť opatrovateľku, alebo ísť do domu sociálnych služieb. Uviedla, že býva u dcéry v Banskej Bystrici, ktorá býva v podnájme a opatruje žalobkyňu. V žalobe poukázala na to, že je vlastníčkou rodinného domu, hradí náklady spojené s bývaním, platí daň, poplatky za odpad, elektrinu i vodu, a preto jej príspevok patrí. 5. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobe zo dňa 12.11.2016 a zo dňa 07.09.2016 podrobne opísal priebeh správneho konania, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie žalovaného. Poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe uviedla v podstate tie isté dôvody, ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nespochybnila, že neužíva domácnosť na bývanie na Q.. XX v I. nad O.. Naopak, potvrdila, že zo zdravotných dôvodov býva spolu so svojou dcérou v podnájme na adrese L. XX, XXX XX B. B.. Užívanie rodinného domu, ktorého je žalobkyňa vlastníčkou, je podmienkou nároku na príspevok na bývanie uvedenou v § 14 ods. 3 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z., pričom výnimky, kedy je možné akceptovať neužívanie rodinného domu pre nárok na príspevok na bývanie, tento zákon nepripúšťa. Žalobkyňa teda nemá splnené základné zákonné podmienky nároku na príspevok na bývanie, keďže rodinný dom, ktorého je vlastníčkou, neužíva na bývanie. Skutočnosť, že žalobkyňa využíva dom na rekreačné účely s rodinnými príslušníkmi, nie je možné považovať za splnenie podmienky užívania rodinného domu na bývanie tak, ako je to uvedené v zák. č. 417/2013 Z.z. Z predložených správ o zdravotnom stave a tvrdenia žalobkyne je zrejmé, že nie je schopná zo zdravotných dôvodov užívať svoj rodinný dom v Závadke nad Hronom a je odkázaná na pomoc svojej dcéry, s ktorou býva v podnájme v Banskej Bystrici. Zák. č. 417/2013 Z.z. nerieši pomoc inou osobou pri zdravotnom postihnutí žiadateľa o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, a preto správne orgány nemohli pri svojich rozhodnutiach prihliadať na nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne. K žiadosti žalobkyne o doriešenie dlhu príspevku na bývanie za predchádzajúce roky (6 mesiacov r. 2013 a r. 2014) žalovaný uviedol, že žalobkyňa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi 12.08.2015, a preto časový rozsah preskúmania je od uvedeného dátumu. Žalobkyňou uvádzané nedoplatky za obdobie r. 2013 - 2014 nie sú predmetom tohto konania. Navyše v uvedenom čase bolo vo veci rozhodnuté právoplatnými rozhodnutiami prvostupňového orgánu verejnej správy a k žiadnym nedoplatkom nedošlo. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, a preto žalobkyňa nebola ukrátená na svojich právach. Keďže zo strany žalobkyne neboli splnené podmienky nároku na príspevok na bývanie, žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. 6. Podľa § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 - ďalej len „SSP“) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. 8. Žalobkyňa na pojednávaní upresnila žalobný petit a žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného. Potvrdila, že v rodinnom dome v Závadke nad Hronom, ktorého je spoluvlastníčkou, nebýva. Býva u dcéry v Banskej Bystrici, ktorá ju opatruje. Dôvodom, pre ktorý v rodinnom dome žalobkyňa nebýva, sú jej vážne zdravotné problémy, pre ktoré nie je schopná sa sama o seba postarať. Uviedla, že má za to, že pokiaľ platí daň z nehnuteľnosti, poplatky za odpad a náklady za užívanie rodinného domu, spĺňa podmienky na priznanie príspevku na bývanie a to napriek tomu, že v rodinnom dome nebýva, pretože táto podmienka nemusí byť podľa nej splnená, ak sú na to vážne dôvody, napríklad dôvody zdravotné. 9. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. v znení zák. č. 140/2015 Z.z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní a) pomoci v hmotnej núdzi, b) osobitného príspevku a c) jednorazovej dávky. 10. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. 11. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len "člen domácnosti"), ktorými je podľa písm. a/ jednotlivec. 12. Podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. 417/2013 Z.z. príjem na účely tohto zákona nie je 25% zo starobného dôchodku a z predčasného starobného dôchodku; dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, sa táto suma zvyšuje o 1% priznaného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu 9) a vyplácaného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu 12a) za každý ďalší rok dôchodkového poistenia získaného po 25. roku dôchodkového poistenia. 13. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 417/2013 Z.z. príjem sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. 14. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. 15. Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok. 16. Podľa § 7 ods. 5 zák. č. 417/2013 Z.z. príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania. 17. Podľa § 9 ods. 1, 3 zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil. (3) Pomoc v hmotnej núdzi je a) dávka v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka"), b) ochranný príspevok, c) aktivačný príspevok, d) príspevok na nezaopatrené dieťa, e) príspevok na bývanie. 18. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. 19. Podľa § 10 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. dávka je 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca. 20. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. 22. Podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. ochranný príspevok za každého člena domácnosti je 63,07 eura mesačne, ak ide o člena domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. a), b), d) až f). 23. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. 24. Podľa § 14 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. príspevok na bývanie je 55,80 eura mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti. 25. Podľa § 14 ods. 3 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie. 26. Podľa § 14 ods. 5 písm. b/ zák. č. 417/2013 Z.z. príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti v rodinnom dome podľa odseku 3 písm. a) uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny odpad. 27. Podľa § 14 ods. 7 zák. č. 417/2013 Z.z. príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt. 28. Podľa § 15 ods. 1, 2 zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4. (2) Suma pomoci v hmotnej núdzi vypočítaná podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nahor. 29. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak. 30. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z. pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok. 31. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zák. č. 184/2014 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu. 32. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o odňatí pomoci v hmotnej núdzi žalobkyni v sume 26,30 € od 01.01.2015, ktorá jej bola poskytovaná od 01.08.2014 na základe rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 16.09.2014. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie je nezákonné s odôvodnením, že je vlastníčkou (spoluvlastníčkou) rodinného domu v Závadke nad Hronom, platí daň z nehnuteľnosti, poplatok za komunálny odpad i náklady spojené s bývaním, a preto má nárok na príspevok na bývanie, aj keď v tomto rodinnom dome nebýva. Potvrdila, že býva u svojej dcéry v Banskej Bystrici a to z dôvodov svojho nepriaznivého zdravotného stavu, v dôsledku ktorého nie je schopná sa sama o seba postarať. 33. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bola poskytnutá pomoc v hmotnej núdzi na základe rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 16.09.2014 vo výške 26,30 € od 01.08.2014, pričom sumu dávky v hmotnej núdzi 26,30 € tvoril rozdiel medzi úhrnom nárokov žalobkyne na účely zák. č. 417/2013 Z.z. (dávka pre jednotlivca 61,60 €, ochranný príspevok 63,07 € a príspevok na bývanie 55,80 € mesačne), spolu vo výške 180,47 € a upraveným príjmom žalobkyne vo výške 154,24 € (66 % zo sumy starobného dôchodku vo výške 223,70 € mesačne). Vzhľadom na to, že sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, prvostupňový správny orgán odňal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi s poukazom na § 29 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z. s odôvodnením, že šetrením bolo zistené, že žalobkyňa ako vlastníčka (resp. spoluvlastníčka) rodinného domu neužíva domácnosť na bývanie, a preto nespĺňa podmienky nároku na príspevok na bývanie v sume 55,80 € mesačne, v dôsledku čoho príjem žalobkyne v sume 157,27 € (66 %) zo sumy starobného dôchodku vo výške 238,30 €) bol vyšší ako suma nárokov (dávka u jednotlivca 61,60 € a ochranný príspevok 63,07 € mesačne) vo výške 124,67 €. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy o odňatí pomoci v hmotnej núdzi žalobkyni potvrdil. 34. Pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného súd skúmal, či v čase rozhodovania boli splnené podmienky na odňatie pomoci v hmotnej núdzi v zmysle § 29 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z. a či žalobkyňa spĺňala podmienky pre poskytnutie príspevku na bývanie. 35. Právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi (dávok a príspevkov), ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť mu v hmotnej núdzi, upravuje zák. č. 417/2013 Z.z. Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom. V tomto prípade sa za životné minimum fyzickej osoby (jednotlivca) podľa § 2 písm. a/ zák. č. 601/2003 Z.z. považuje suma 198,09 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú osobu, pričom možnosť zabezpečiť príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa u žalobkyne neskúma, keďže ide o fyzickú osobu, ktorá dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (§ 7 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z.. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku, ktorý bol od 01.01.2015 zvýšený na sumu 238,30 €, o ktorej skutočnosti žalobkyňa predložila prvostupňovému orgánu verejnej správy príslušné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pričom do príjmu pre účely tohto zákona bolo s poukazom na § 4 ods. 3 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. započítaných 66 % starobného dôchodku, t.j. suma 157,27 €, keďže žalobkyňa dosiahla 34 rokov dôchodkového poistenia. 36. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až § 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm podľa § 4. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa spĺňa podmienky ustanovené v § 10 a § 11, pričom dávka v hmotnej núdzi určená na zabezpečenie základných životných podmienok je v zmysle § 10 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. vo výške 61,60 €, ak ide o jednotlivca a ochranný príspevok určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti je v zmysle § 11 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. vo výške 63,07 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok; t.j. úhrn súm uvedených v § 10 a § 11 zák. č. 417/2013 Z.z. predstavuje sumu 124,67 €. V preskúmavanom prípade bola žalobkyni odňatá pomoc v hmotnej núdzi (výplata dávky a príspevkov) od 01.01.2015 z dôvodu zmeny rozhodných skutočností, pričom orgán verejnej správy konštatoval, že jej zanikol nárok na príspevok na bývanie, keďže žalobkyňa rodinný dom, ktorého je spoluvlastníčkou a za ktorý uhrádza daň z nehnuteľností a poplatky za komunálny odpad, neužíva na bývanie. Žalobkyňa v žalobe, ako aj na pojednávaní namietala, že podmienka bývania v predmetnom rodinnom dome nemusí byť podľa nej splnená, ak nemôže bývať v rodinných domoch zo zdravotných dôvodov. Medzi účastníkmi konania bolo teda sporné, či žalobkyňa spĺňa podmienky na príspevok na bývanie podľa § 14 cit. zákona. 37. Podľa zák. č. 417/2013 Z.z. príspevok na bývanie vo výške 55,80 €, ak ide o domácnosť s jedným členom, ako je to u žalobkyne, patrí, ak niektorý člen domácnosti je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie (§ 14 ods. 3 písm. a/), ak domácnosť alebo člen domácnosti v rodinnom dome podľa ods. 3 písm. a/ uhrádza daň z nehnuteľností a poplatky za komunálny odpad. 38. V preskúmavanom prípade nebolo sporné, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou rodinného domu v Závadke nad Hronom, ani to, že uhrádza daň z nehnuteľností a poplatky za komunálny odpad, avšak nebola splnená podmienka stanovená v § 14 ods. 3 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. a to, že žalobkyňa tento rodinný dom neužíva na bývanie. Z výsledkov sociálneho šetrenia vykonaného prvostupňovým správnym orgánom vyplýva, že žalobkyňa v rodinnom dome v Závadke nad Hronom, ktorého je spoluvlastníčkou, nebýva a býva u svojej dcéry v Banskej Bystrici na ul. L. XX. Samotná žalobkyňa skutočnosť, že v predmetnom rodinnom dome v Závadke nad Hronom nebýva, nenamietala ani v administratívnom konaní, ani v preskúmavacom konaní na správnom súde, kde na pojednávaní dňa 16.09.2016 potvrdila, že v rodinnom dome v Závadke nad Hronom nebýva a býva u dcéry v Banskej Bystrici. Namietala však, že podmienka bývania v rodinnom dome nemusí byť splnená, ak v rodinnom dome nemôže bývať z vážnych dôvodov, v tomto prípade zo zdravotných dôvodov, pričom poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Zákon č. 417/2013 Z.z. v § 14 stanovuje podmienky, za ktorých patrí príspevok na bývanie, ktorý je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním a to vo výške stanovenej v § 14 ods. 2. Jednou z týchto podmienok je, aby domácnosť, za ktorú je žalobkyňa považovaná v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z., rodinný dom, ktorého je žalobkyňa spoluvlastníčkou (a za ktorý platí daň z nehnuteľností a poplatky za komunálny odpad) užívala na bývanie. Zo žiadneho ustanovenia zák. č. 417/2013 Z.z. nevyplýva, že táto podmienka stanovená v § 14 ods. 3 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. nemusí byť splnená, ak domácnosť (v tomto prípade žalobkyňa) nemôže užívať predmetný rodinný dom na bývanie, ak sú na to vážne (napr. zdravotné) dôvody. Z uvedeného dôvodu žalovaný, ani orgán verejnej správy nemohol pri skúmaní splnenia podmienok stanovených v § 14 zák. č. 417/2013 Z.z. prihliadnuť na dôvody uvádzané žalobkyňou, pre ktoré predmetný rodinný dom neužíva, a teda nemohol zohľadniť nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne, pre ktorý nie je podľa svojho vyjadrenia schopná sa sama o seba postarať a z ktorého dôvodu býva u svojej dcéry v Banskej Bystrici, ktorá jej poskytuje osobnú starostlivosť. Za týchto okolností teda nepostačuje pre vznik nároku na príspevok na bývanie samotná skutočnosť, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou rodinného domu, za ktorý platí daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny odpad. Keďže žalobkyňa nesplnila podmienky pre vznik nároku na príspevok na bývanie podľa § 14 zák. č. 417/2013 Z.z. v rozhodnom období (od 01.01.2015), pretože úhrn súm pomoci v hmotnej núdzi vo výške 124,67 € (dávka podľa § 10 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. vo výške 61,60 € mesačne + ochranný príspevok podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. vo výške 63,07 € mesačne) nie je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4 vo výške 157,27 €, a preto žalobkyni nevznikol nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Vzhľadom na to, že sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi, boli splnené podmienky podľa § 25 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z. na odňatie pomoci v hmotnej núdzi vo výške 26,30 €, (ktorá bola žalobkyni priznaná rozhodnutím zo dňa 16.09.2014 od 01.08.2014). 39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. 40. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal. 41. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.