Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/283/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201226 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201226.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa V. E., nar. XX. W. XXXX, bytom W. č. XXXX/XX, Z. Z., právne zastúpeného Mgr. Alžbetou Slašťanovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Žiari nad Hronom, Nám. Matice Slovenskej č. 6, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29. júla 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29. júla 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 214,40 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jeho právnej zástupkyne. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Citovala aplikované zákonné ustanovenia a konštatovala, že navrhovateľovi napriek vzniku jeho invalidity nevznikol nárok na priznanie invalidného dôchodku, pretože pred vznikom invalidity nezískal potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia ale len 11 rokov a 155 dní. Do obdobia jeho dôchodkového poistenia nezapočítala obdobie výkonu základnej vojenskej služby ani jeho služobný pomer príslušníka ZVJS, pretože uvedené obdobie dôchodkového poistenia celkom v rozsahu 23 rokov a 158 dní bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže z 28. septembra 2005 od 1.októbra 2005. Uvedený postup odôvodnila znením ust. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení s tým, že pokiaľ navrhovateľ získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné uvedené obdobie hodnotiť pre účely priznania invalidného dôchodku a to aj v súvislosti s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a Dohovorom o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorým sa štát zaviazal realizovať záväzky upravené len v III. časti tohto Dohovoru a nárok na invalidný dôchodok je upravený v jeho II. časti. Vecnú správnosť svojho rozhodnutia odôvodnila aj ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorú nekonkretizovala. Uzavrela, že týmto bol realizovaný predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 26Sd/195/2014-15 z 9. apríla 2015. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, žiadal, aby ho krajský súd zrušil a veci vrátil odporkyni na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si právo na náhradu trov konania. Uviedol, že rozhodnutie odporkyne je nezákonné, pretože je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keď Sociálna poisťovňa mylne vyložila relevantné zákonné ustanovenia a následne ich nesprávne aplikovala, pričom nerešpektovala záväzný právny názor súdu, ktorý bol vyjadrený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu 26Sd/195/2014 z 9. apríla 2015. Jej rozhodnutie naďalej neobsahuje žiadnu právnu logickú argumentáciu, z ktorej by vyplývalo, že podľa aplikovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok nemá. Jej argument, že kritériom pre priznanie invalidného dôchodku nie je skutočnosť, či poistencovi bola priznaná dávka výsluhového zabezpečenia ale rozhodujúcou skutočnosťou je rozsah, v akom poistenec obdobie výkonu služby získal, považoval za zavádzajúci a účelový, pretože pojem „rozsah“ nemožno vykladať izolovane od druhu priznanej dávky vzhľadom na znenie ust. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a v súvislosti s uvedeným sa odporkyňa odvolala na nešpecifikovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Vyjadril presvedčenie, že zo zákonnej dikcie ust. § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že obdobie výkonu služby sa nebude rátať do obdobia dôchodkového poistenia len ak bol poistencovi priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. K argumentácii odporkyne ohľadom aplikácie Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 9So 138/2011 z 22. augusta 2012 uviedol, že aj poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok je potrebné na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení zohľadniť dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií v súlade s ust. § 274 zákona o sociálnom poistení, pretože absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, by mala za následok horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenia za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Zdôraznil, že keďže súčasťou hodnotenia doby služby sú aj príjmy dosiahnuté počas doby služby, je z nich potrebné vychádzať pri určení osobných vymeriavacích základov. Poukázal na zovšeobecnený právny názor Najvyššieho súdu SR publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011, podľa ktorého by odporkyňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov mala vypočítanú sumu dôchodkovej dávky krátiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým bola doba služby zhodnotená na účely určenia sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky. Uviedol, že výsluhový dôchodok a invalidný dôchodok nie sú dôchodky toho istého druhu, preto nemôže odporkyňa pri rozhodovaní ľubovoľne zamieňať podmienky pre vznik alebo trvanie nároku na tieto dávky. Namietal tiež, že odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala s jeho požiadavkou na zníženie jeho dôchodkového veku, pričom táto povinnosť jej bola uložená zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch a zdôraznil, že výsluhový a invalidný dôchodok nie sú dôchodkami rovnakého druhu a nepokrývajú rovnakú sociálnu udalosť. Pokiaľ právna norma umožňuje rôzne výklady tak je potrebné aplikovať ten, ktorý je ústavne konformný a v tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že výklad relevantných zákonných ustanovení, ktorý bol vykonaný v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu a ktorého sa podaným odvolaním dovoláva, je súladný s čl. 35 Ústavy SR. Poukázal tiež na to, že sporná právna otázka, ktorá je relevantná pre rozhodnutie o jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku nebola doposiaľ jednoznačne v rámci rozhodovacej činnosti súdov vyriešená a preto aj individuálne rozhodnutia, ktoré neboli zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí zostávajú len individuálnymi právnymi aktami a nemajú všeobecnú záväznosť, preto nie sú prameňom práva. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomných vyjadrení. Zotrvala na argumentoch, ktoré boli uvedené v rozhodnutí i v písomných vyjadreniach. V písomnom vyjadrení z 25. septembra 2015 odporkyňa zopakovala skutkové a právne argumenty, ktoré boli obsahom aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a žiadala ho potvrdiť ako zákonné a vecne správne, v doplňujúcom vyjadrení z 30. septembra 2015 poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 1 So 46/2014 z 24. marca 2015 a 1 So 17/2014 z 24. februára 2015, z ktorých obsahu vyvodila vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s týmto zákonným ustanovením krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia/poistenia navrhovateľa, s osobným listom dôchodkového poistenia vypracovaným odporkyňou, s rozhodnutím GR Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorým bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok, s potvrdením tohto subjektu o trvaní jeho služobného pomeru a o zohľadnení doby výkonu jeho služby a základnej vojenskej služby pre účely priznania výsluhovej dávky, s lekárskou správou posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne zo 4. novembra 2013 a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie podľa § 250j ods. 2, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vrátenie veci odporkyni na ďalšie konanie v zmysle ods. 3 tohto zákonného ustanovenia. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku bolo už odporkyňou rozhodnuté jej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 27. januára 2014 a jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bola zamietnutá podľa § 70 ods. 1, § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Odporkyňa konštatovala, že navrhovateľ nesplnil zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku tým, že ku dňu vzniku invalidity, k 16. októbru 2013 nezískal potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia ale len 11 rokov a 155 dní s tým, že obdobie základnej vojenskej služby ani služobný pomer príslušníka ZVJS mu do obdobia dôchodkového poistenia nezapočítala a nezohľadnila ani zárobky, ktoré v tom čase dosiahol, čo odôvodnila poukazom na Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 tak, že štát sa zaviazal realizovať záväzky upravené v III. časti „Dohovoru“ a nárok na invalidný dôchodok bol upravený v jeho druhej časti. Uvedené rozhodnutie odporkyne bolo v rámci preskúmavacieho konania Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušené rozsudkom č. 26Sd/195/2014-15 z 9. apríla 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci a pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd odporkyni vytkol, že nesprávne vyložila zákonné ust. § 60 ods. 2, resp. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, keď započítanie obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania a určenia výšky výsluhového dôchodku navrhovateľa vylúčila s tým, že je už poberateľom výsluhového dôchodku. Krajský súd uviedol, že pre možnosť vylúčenia tohto obdobia dôchodkového poistenia by okrem poberania výsluhového dôchodku musel byť splnený aj ďalší zákonný predpoklad a to poberanie dávky dôchodkového zabezpečenia, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, tj. pre možnosť aplikácie týchto zákonných ustanovení by museli byť splnené obidve podmienky, tj. poberanie (resp. nárok na výsluhový dôchodok) spolu s poberaním invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Bez splnenia obidvoch podmienok súčasne nemohli byť zákonné ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení aplikované. Uložil odporkyni zaoberať sa žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku opätovne s tým, aby do obdobia jeho dôchodkového poistenia pre posúdenie vzniku jeho nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení započítala aj obdobie výkonu jeho služby príslušníka ZVJS a základnej vojenskej služby, tj. tie obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli zhodnotené pre účely priznania výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a pre účely určenia jeho výšky mala zohľadniť aj zárobky, ktoré navrhovateľ počas uvedeného obdobia dosiahol, pokiaľ budú spadať do rozhodujúceho obdobia. Mala sa zaoberať tiež požiadavkou navrhovateľa na zníženie jeho dôchodkového veku tak, ako to podaným odvolaním žiadal. Z hľadiska nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov krajský súd odporkyni vytkol, že v rozhodnutí neuviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom na jej rozhodnutie a akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala s tým, že citovala zákonné ustanovenia, ktoré neboli v ňou uvedených súvislostiach relevantné a okrem citácií zákonných ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení neuviedla žiadne skutkové zistenia a ich právne vyhodnotenie, ktorými sa pri zamietaní jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku riadila. V rámci realizácie uvedeného zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu sa odporkyňa zaoberala žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku opätovne, výsledkom jej konania bolo vydanie rozhodnutia z 29. júla 2015, ktoré navrhovateľ opätovne napadol opravným prostriedkom. V rozhodnutí odstránila nedostatky, týkajúce sa jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ktoré jej boli predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu vytknuté. V súvislosti s vytýkaným nesprávnym právnym posúdením veci a vysloveným právnym názorom súdu, ktorý bol pre ňu záväzný, predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie krajského súdu nerešpektovala. Zotrvala na stanovisku, že navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia nevznikol, pretože nezískal pred vznikom jeho invalidity potrebné obdobie dôchodkového poistenia, pričom opätovne vylúčila obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal počas výkonu základnej vojenskej služby a počas jeho služby príslušník ZVJS, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania a určenia výšky jeho výsluhovej dávky. Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. Viazanosť právnym názorom súdu znamená, že správny orgán v ďalšom konaní je vo svojej podstate viazaný názorom súdu na výrok, právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia. Viazanosť sa vzťahuje aj na dôvody nového rozhodnutia, najmä, ak bolo rozhodnutie zrušené pre nepreskúmateľnosť. Viazanosť právnym názorom súdu je právnou povinnosťou správneho orgánu, ktorej nerešpektovanie je nezákonnosťou, ktorá sama o sebe môže viesť k zrušeniu nového správneho rozhodnutia, vyneseného po prvom zrušení. Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že v novom konaní odporkyne, ktoré prebiehalo po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici 26Sd/195/2014-15 z 9. apríla 2015 odporkyňa nerešpektovala záväzný právny názor, ktorý bol obsahom uvedeného zrušujúceho rozhodnutia a do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa pre účely rozhodnutia o invalidnom dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia opätovne nezapočítala obdobie dôchodkového poistenia, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhového dôchodku. Nezaoberala sa ani požiadavkou navrhovateľa na zníženie dôchodkového veku z dôvodu výkonu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a túto jeho požiadavku ponechala opätovne bez akéhokoľvek skutkového a právneho vyhodnotenia. Tento nedostatok v postupe odporkyne vyvolal nezákonnosť jej rozhodnutia, preto ho krajský súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne dôsledne rešpektovať vyslovený záväzný právny názor súdu, tak, ako bol tento konkrétne a inštruktívne vyjadrený v rozsudku 26Sd/195/2014-15 z 9. apríla 2015. Pre odporkyňu bolo jedinou legitímnou možnosťou ako nerešpektovať vyslovený záväzný právny názor preskúmavacieho súdu domáhať sa podaním odvolania na Najvyšší súd SR zrušenia jeho rozhodnutia na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporkyňa však túto zákonnú možnosť nevyužila, preto musí, v súlade s ust. § 250j ods. 6 O.s.p. právny názor súdu, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí rešpektovať a to i v prípade, že bol nesprávny. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní pred súdom úspešný, priznal právo na náhradu trov konania voči odporkyni, ktorá v konaní úspešná nebola. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odvolania realizované v roku 2015) a účasť na pojednávaní pred krajským súdom 24. novembra 2016. Hodnota 1 úkonu právnej služby v roku 2015 bola podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 64,53 EUR, uplatnená bola len vo výške 61,87 EUR, režijný paušál mal v roku 2015 podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky hodnotu 8,39 EUR, uplatnený bol len v hodnote 8,04 EUR a hodnota 1 úkonu právnej služby v roku 2016 bola 66,- EUR a prináležiaci režijný paušál mal hodnotu 8,58 EUR. Celkom predstavovali trovy právneho zastúpenia navrhovateľa 220,42 EUR, uplatnené však boli len vo výške 214,40 EUR, preto ich súd navrhovateľovi priznal len v uplatnenej výške. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.