Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/322/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201236 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201236.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa: D. G., nar. XX. G. XXXX, bytom Ul. L. E. XX, R. H., zast. advokátom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, Ul. N.. XX, XXX XX R.F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia o úrazovej rente takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXXX-X/XXXX-R. zo dňa 26. augusta 2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-R. z 26.08.2015 identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia: XXXXXXXXXX podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení /ďalej len zsp/ rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na úpravu sumy úrazovej renty. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že SP bola dňa 01.02.2013 doručená žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie úrazovej renty. Navrhovateľ vo svojej žiadosti uviedol, že žiada o prehodnotenie výšky úrazovej renty, ktorá mu bola nezákonne skrátená v mesiaci november 2003 z dôvodu, že v mesiacoch november a december 2003 bol krátkodobo zamestnaný, zo sumy 11 174 Sk na sumu 9 806 Sk. Zároveň žiadal o spätné doplatenie vzniknutého rozdielu vrátane príslušnej valorizácie. Odporkyňa ďalej uviedla, že na základe uvedeného prehodnotila výšku náhrady za stratu na zárobku a dňa 18.3.2013 vydala rozhodnutie č. XXXX-X/XXXX-R.. Na základe tohto rozhodnutia navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu od 1.1.2004 v sume 325,50 EUR mesačne, pričom podľa § 112 ods. 4 zákona, nemá nárok na úpravu výšky úrazovej renty. Navrhovateľ voči citovanému rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal, preto rozhodnutie zo dňa 18.3.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2013. Dňa 2.7.2015 bola SP pobočka Žiar nad Hronom, doručená nová žiadosť navrhovateľa o zmenu výšky úrazovej renty zo dňa 29.6.2015. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v žiadosti uvádza, že žiada o zmenu výšky úrazovej renty, preto že mu je vyplácaná v nižšej sume ako mu patrí. Po opätovnom zhodnotení kompletnej spisovej dokumentácie SP ústredie zistila, že navrhovateľ v žiadosti zo dňa 29.6.2015 neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom vyvracali skutkový stav veci tak, ako bol tento zistený pred vydaním právoplatného rozhodnutia zo dňa 18.3.2013. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa zo dňa 29.6.2015 a hodnotení všetkých dôkazov má zato, že jej predmetom je totožná vec, o ktorej bolo už raz právoplatne rozhodnuté. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, v ktorom nesúhlasí s právnym názorom odporkyne, že v danom prípade ide o vec res iudicata. Poukázal na konanie podľa § 112 zsp, ktoré je osobitné v tom, že vždy ide o preskúmavanie veci už právoplatne rozhodnutej. Argumentácia odporkyne, že ide o ten istý nárok a tých istých účastníkov neobstojí. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa v predchádzajúcej žiadosti navrhovateľa z roku 2013 nie je uvedené konkrétne pochybenie, ktorým by sa odporkyňa mala zaoberať. V novej žiadosti z roku 2015 už konkrétne pochybenie uvedené je a odporkyňa sa z procesných dôvodov vecou vôbec nezaoberala. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa odporkyňa bude musieť vysporiadať s konkrétnou námietkou navrhovateľa, že odporkyňa nemôže pre účely výpočtu výšky úrazovej renty vypočítavať fiktívny zárobok. Na záver si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Odporkyňa v písomnom stanovisku z 29.12.2015 uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. K námietke navrhovateľa ohľadne rei uidicatae odporkyňa uviedla, že prekážka veci právoplatne rozhodnutej znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko navrhovateľ vo svojej žiadosti zo dňa 29.6.2015 neuviedol žiadne nové skutočnosti vyvracajúce skutkový stav, ktoré by SP, ústredie neboli známe a ktoré by nezohľadnila v rozhodnutí zo dňa 18.3.2013 (proti ktorému navrhovateľ nepodal opravný prostriedok, čím vyjadril konkludentný súhlas s výrokovou časťou predmetného rozhodnutia) a vzhľadom k tomu, že ide o rovnaký predmet konania (rovnaký nárok) a isté osoby, ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. K námietke navrhovateľa ohľadom vydania meritórneho rozhodnutia uvádzala nasledovné: Podľa § 194 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. V súvislosti s vyššie uvedenými citovanými zákonnými ustanoveniami odporkyňa konštatuje, že § 194 zákona taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, kedy organizačná zložka SP konanie zastaví vydaním rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že do predmetného ustanovenia zákona zákonodarca nezapracoval prípad právoplatne rozhodnutej veci, kedy by mohla organizačná zložka SP vydať rozhodnutie o zastavení konania, čo v spojitosti s článkom 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon znamená, že SP, ústredie postupovala v prípade navrhovateľa procesne správne, a teda v súlade s právnymi predpismi SR. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 01.06.2015, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom opravnom prostriedku a poukázal na dôvody uvedené v podanom opravnom prostriedku, v ktorom vysvetlil svoj právny názor. V danom prípade nejde o res iudicata, pretože ide o nové skutkové okolnosti ako boli v roku 2013. Navrhovateľ v žiadosti v roku 2013 uviedol len to, že sa zamestnal, ale neuviedol v čom vidí pochybenie odporkyne. Podľa právneho názoru zástupcu navrhovateľa problém je v tom, že odporkyňa urobila navrhovateľovi prepočet úrazovej renty tak, že mu vypočítala fiktívny zárobok. Právny zástupca navrhovateľa nespochybnil právoplatnosť rozhodnutia z roku 2013, ale namietol, že v žiadosti z roku 2015 sú namietané iné skutočnosti ako v žiadosti z roku 2015, ktorú vypracoval on a odporkyňa sa s nimi v ďalších rozhodnutiach nezaoberala. Vzhľadom na uvedené dôvody žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť pre nesprávne právne posúdenie veci a pre prípad úspechu si uplatnil právo na náhradu trov konania. Odporkyňa na pojednávaní poukázala na dôvody uvedené v písomnom stanovisku zo dňa 20.12.2015 a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, pretože v danom prípade ide o už rozhodnutú vec. Odporkyňa poukázala na rozhodnutie SP z 18.03.2013 č.XXXX-X/XXXX-R., v ktorom sa odporkyňa podrobne zaoberala žiadosťou navrhovateľa o prepočet výšky úrazovej renty. Poukázala na odôvodnenie tohto rozhodnutia a na tabuľku, v ktorej je uvedený podrobne výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení PN. Tiež poukázala na záver tohto rozhodnutia, že žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie výšky úrazovej renty je neopodstatnená a nie je právny ani iný dôvod na zvýšenie úrazovej renty. Zdôraznila, že navrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok, rozhodnutie je právoplatné a navrhovateľ od roku 2003 poberá úrazovú rentu vo vypočítanej výške, prijímal aj valorizačné rozhodnutia a ani proti týmto sa neodvolal a až po 2 rokoch od rozhodnutia z roku 2013 opäť žiada o prepočet úrazovej renty. Zástupkyňa odporkyne zdôraznila, že rozhodnutie z roku 2013 sa podrobne zaoberá prepočtom výšky úrazovej renty navrhovateľa a vysporiadala sa aj z dôvodmi, ktoré sú uvedené v žiadosti z roku 2015. Tiež zdôraznila aj tú skutočnosť, že SP podľa zsp nemôže zastaviť konanie, neumožňuje jej to § 194, ale môže postupovať len podľa § 112. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 30.01.2013 požiadal o prehodnotenie úrazovej renty. V žiadosti uviedol, že žiada o prehodnotenie výšky úrazovej renty, ktorá mu bola nezákonne skrátená v mesiaci november 2003 na základe skutočnosti, že v mesiacoch november a december 2003 bol krátkodobo zamestnaný, z sumy 11 174 Sk na sumu 9 806 Sk. Žiadal o spätné doplatenie vzniknutého rozdielu k dnešnému dňu vrátane príslušnej valorizácie. Na základe uvedenej žiadosti odporkyňa vydala rozhodnutie č. XXXX-X/XXXX-R. zo dňa 18.03.2013, ktorým rozhodla, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1.1.2004 v sume 325,50 EUR mesačne, ktorá podlieha zvyšovaniu podľa príslušných ustanovení zákona a podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na úpravy výšky úrazovej renty. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedla, že jej bola dňa 01.02.2013 doručená žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie úrazovej renty. Navrhovateľ vo svojej žiadosti uvádza, že žiada o prehodnotenie výšky úrazovej renty, ktorá mu bola nezákonne skrátená v mesiaci november 2003, kedy bol krátkodobo zamestnaný zo sumy 11 174 Sk na sumu 9 806 Sk. Navrhovateľ žiadal o spätné doplatenie vzniknutého rozdielu vrátane príslušnej valorizácie. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa opakovane prehodnotila výšku náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriacu k 31.12.2003, ktorá sa od 1.1.2004 podľa § 272 ods. 3 zákona považuje za úrazovú rentu. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nárokov poškodeného vychádzala z nasledovných podkladov: právoplatný rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. 5C393/01-56 zo dňa 27.5.2002, potvrdenie Národného úradu práce, Okresného úradu práce Banská Bystrica zo dňa 8.12.2003, pracovná zmluva zo dňa 7.11.2003, potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 15.12.2003, potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 14.1.2003, potvrdenie SP, ústredie zo dňa 18.7.2003 o výplate dávok dôchodkového zabezpečenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom, pri určení náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného vychádzala z právoplatného rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. 5C393/01-56 zo dňa 27.5.2002. Priemerný zárobok v rozhodnom období je na základe rozsudku Okresného súdu vo výške 14 312 Sk. Priemerný zárobok v rozhodnom období v sume 14 312 Sk bol valorizovaný za obdobie od 4/2002 do 6/2002 o 6,5 %, od 7/2002 do 6/2003 o 8,2 % a od 7/2003 o 9,3 % t. j. celkom o 24,00 %. Priemerný zárobok v rozhodnom období je vo výške 17 747 Sk. Podľa potvrdenia Národného úradu práce, Okresného úradu práce R.F. zo dňa 8.12.2003 navrhovateľ bol za obdobie od 25.9.2000 do 9.11.2003 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Odo dňa 10.11.2003 sa navrhovateľ zamestnal u zamestnávateľa F. s.r.o. M.. Vychádzajúc z potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 15.12.2003 a zo dňa 14.11.2003 mal poškodený v mesiaci november 2003 príjem v sume 4 200 Sk a v mesiaci december 2003 príjem v sume 5 652 Sk. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti navrhovateľa bola za obdobie od 1.7.2003 do 31.10.2003 určená ako rozdiel medzi priemerným valorizovaným zárobkom v rozhodnom období a výškou čiastočného invalidného dôchodku. Pretože navrhovateľ bol v mesiacoch november 2003 a december 2003 zamestnaný, bola náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 1.11.2003 do 31.12.2003 určená ako rozdiel medzi priemerným valorizovaným zárobkom v rozhodnom období, výškou čiastočného invalidného dôchodku a príjmom navrhovateľa dosiahnutým v tomto období. Odporkyňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia uvádza tabuľkový prehľad náhrad za obdobie od 07/2003 až do 12/2003, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ v mesiacoch 07/ až 10/2003 nedosahoval žiadny príjem, ale v mesiaci 11/2003 dosiahol príjem 4 200 Sk a v 12/2003 dosiahol príjem 6 652 Sk a z toho dôvodu došlo aj k zníženiu straty na zárobku Príjmy plynúce daňovníkovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie, ktoré sa vyplácali ako náhrada za stratu týchto príjmov (teda aj náhrada za stratu na zárobku), sa podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení do 31.12.2003 považovali za príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha zdaneniu, preto aj táto náhrada za stratu na zárobku, prekvalifikovaná na úrazovú rentu, bola zdanená v zmysle § 41 zákona o daniach z príjmov. Na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. XXX/XXXX-X/XX zo dňa 8.12.2003 bola suma úrazovej renty na ktorú vznikol nárok 1.1.2004 stanovená ako priemer náhrad straty na zárobku, ktoré boli vyplatené v období od 1.7.2003 do 31.12.2003. Správnosť postupu SP, ústredie, pri výpočte úrazovej renty v obdobnom prípade vychádzajú z vyššie spomenutého stanoviska MPSVaR SR ktoré potvrdil aj NS SR v právoplatnom rozsudku sp. zn. 9So/223/2008 z 31.7.2009. Súd mal ďalej preukázané, že navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu žiadosťou zo dňa 29.06.2015 požiadal odporkyňu o zmenu výšky úrazovej renty. Navrhovateľ v žiadosti uviedol, že pôvodne bola navrhovateľovi vyplácaná náhradu za stratu na zárobku až do 31.12.2003 z titulu choroby z povolania. Ku dňu 31.12.2003 bola výška tejto náhrady vypočítaná ako rozdiel medzi valorizovaným PMZ, zárobkom a skutočne oberaným dôchodkom. Zárobok však nebol započítaný v skutočne vyplácanej výške, ale bol umelo upravený prepočtom. Skutočne dosiahnutý zárobok v mesiaci december 2003 dosiahol len výšku 1 610,00 Sk a nie započítanú sumu 5 652,00 Sk. Vznikol tak v neprospech žiadateľa rozdiel 4 042,00 Sk, čo je podľa konverzného kurzu 134,17 EUR. Právny zástupca navrhovateľa v žiadosti necituje žiadne konkrétne rozhodnutia odporkyne, z ktorých čerpá údaje o sumách tam uvádzaných. Právny zástupca navrhovateľa nepredložil odporkyni ani súdu doklad o dosiahnutých zárobkoch navrhovateľa v 11/2003 a v 12/2003. Ako vyplýva zo spisového materiálu ani navrhovateľ k žiadosti z roku 2013 nepriložil doklady o skutočne dosiahnutých príjmoch v tomto období. Tzn. že nepredložil dôkaz, že sumy 4 200 Sk a 5 652 Sk nie sú správne. Ako vyplýva z uvedenej tabuľky strana na zárobku sa zmenila aj pri zmene vyplácané čiastočného invalidného dôchodku, ktorého zvýšením došlo k jej zníženiu. Odporkyňa v rozhodnutí zo dňa 18.03.2013 podrobne uviedla, z akých podkladov vychádzala pri určení výšky úrazovej renty k 01.01.2004. Spôsob výpočtu náhrady za stratu na zárobku bol upravený v Zákonníku práce a realizoval sa tak, že od priemerného zárobku pred vznikom škody sa odpočítaval dosiahnutý zárobok resp. vyplácaného čiastočného invalidného dôchodku. Výška náhrady straty na zárobku uvedená v predmetnej tabuľke je navrhovateľovi vyplácaná od 01.01.2004 ako úrazová renta s príslušnými valorizáciami do dnešného dňa. Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Totožnosť veci je daná totožnosťou účastníkov a totožnosťou predmetu rozhodovania. V danom prípade totožnosť účastníkov nie je sporná. Pre posúdenie či ide o res iudicata je rozhodujúce či námietky, o ktorých rozhodla odporkyňa v rozhodnutí zo dňa 18.03.2013 sú totožné s námietkami uvádzanými v žiadosti navrhovateľa z roku 2015. Podľa názoru súdu v danom prípade ide o právoplatne rozhodnutú vec rozhodnutím odporkyne zo dňa 18.03.2013, pretože odporkyňa v tomto rozhodnutí sa zaoberala prepočtom výšky úrazovej renty za obdobie namietané v žiadosti z roku 2015, tzn. ide o prepočet výšky za obdobie november a december 2003, počas ktorých sa navrhovateľ zamestnal. Ku konaniu podľa § 112 zsp súd uvádza, že konaniam podľa tohto paragrafu dochádza v prípadoch zmeny nároku na dávku, zmeny nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky, ku ktorým v danom prípade nedošlo. Súd sa tiež stotožňuje s právnym názorom odporkyne pokiaľ ide o jej možnosť zastaviť konanie. Súd posúdil napadnuté rozhodnutie a zistil, že odporkyňa postupovala správne a napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. Na základe uvedeného súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľ v konaní nemal úspech a preto mu súdu nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.