Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/176/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201249 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201249.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: CINEMA +, spol. s r.o., so sídlom Partizánska cesta 5564/77, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 586 457, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 20801958/2015 zo dňa 09. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) rozhodnutím č. 20323761/2015 zo dňa 04. júna 2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“ alebo „Daňový poriadok“) vyrubil daňovému subjektu CINEMA+, spol. s r.o. rozdiel dane v sume 13 424,26 Eur na dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012. Prvostupňový správny orgán poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na skutočnosť, že u žalobcu ako daňového subjektu vykonal daňovú kontrolu z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 184925/2015 zo dňa 01. apríla 2015 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol daňovému subjektu doručený spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. K protokolu sa žalobca vyjadril a následne správca dane v rámci vyrubovacieho konania vyhodnotil dôkazy získané počas výkonu daňovej kontroly, uvedené v protokole z daňovej kontroly, a taktiež vyhodnotil tvrdenia daňového subjektu uvedené vo vyjadrení daňového subjektu. Na základe vykonanej daňovej kontroly, preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenia dôkazov bol základ dane v sume 29 032,55 Eur uvedený v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby zmenený po kontrole na sumu 99 686,56 Eur. Priznaná daň uvedená na riadku 850 daňového priznania dane z príjmov právnickej osoby v sume 5 516,18 Eur bola zmenená po kontrole na sumu 18 940,44 Eur, t.j. rozdiel dane je v sume 13 424,26 Eur. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že rozdiel dane vznikol z porušení majúcich vplyv na vykázaný základ dane z príjmov právnickej osoby v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“). Išlo o nasledovné porušenia: I. Daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu nákladových účtov dodávateľské faktúry od dodávateľa X-COM, s.r.o. so sídlom v Bratislave, a to faktúru č. 1200729 zo dňa 25. mája 2012 za sprostredkovanie obchodných transakcií na základe Zmluvy o sprostredkovaní č. 7/10/2011 zo dňa 07. októbra 2011, dohodnutá suma 17 220,- Eur; DPH 3 444,- Eur; celková suma s DPH 20 664,- Eur. Faktúra interné číslo 1201686 zo dňa 08. novembra 2012 za sprostredkovanie obchodných transakcií na základe Zmluvy o sprostredkovaní č. 07/10/2011 zo dňa 07. októbra 2011, dohodnutá suma 1 550,- Eur; DPH 310,- Eur; celková suma s DPH 1 860,- Eur. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že výdavok za sprostredkovanie na základe zmluvy o spolupráci a sprostredkovaní č. 7/10/2011 bol výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Nebolo preukázané jednoznačne a nezameniteľne, že k realizácii sprostredkovania došlo tak, ako bolo stanovené k zmluve, a že k uzavretiu obchodných transakcií v zmysle uvedených faktúr daňového subjektu došlo pričinením spoločnosti X- COM, s.r.o. Spoločnosť X-COM s.r.o. ani kontrolovaný daňový subjekt nepredložili žiadny doklad, na základe ktorého by bolo preukázané reálne sprostredkovanie. Výpoveď pána S. N., konateľa spoločnosti od 24. januára 2011 do 12. februára 2012 nebola podložená žiadnymi konkrétnymi podkladmi a F. G., konateľa spoločnosti od 13. februára 2012 sa nepodarilo vypočuť. Daňovým subjektom nebolo preukázané reálne uskutočnenie sprostredkovania. Správca dane konštatoval, že na základe zistení z preverovania, relevantných podkladov a dôkazov, položka v sumárnej výške 18 770,- Eur vynaložená na sprostredkovanie obchodných transakcií nespĺňa základné podmienky daňového výdavku - podmienku príslušnosti, vecnosti, existencie a preukaznosti, a preto je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia podľa ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. Daňový subjekt porušil § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a zároveň § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. II. Daňový subjekt tiež zaúčtoval na ťarchu nákladových účtov dodávateľské faktúry od dodávateľa SIKUREX, spol. s .r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, a to faktúru č. 1201739 zo dňa 30. novembra 2012 za sprostredkovateľské služby na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 22. júna 2009, základ dane 10 540,- Eur; DPH 2 108,- Eur; fakturovaná suma celkom 12 648,- Eur. Taktiež zaúčtoval faktúru č. 1200227 zo dňa 29. februára 2012 za províziu v zmysle zmluvy o sprostredkovaní č. 07/01/2010, základ dane 1 500,- Eur; DPH 300,- Eur; fakturovaná suma celkom 1 800,- Eur. Správca dane konštatoval, že z jeho preverovaní na základe podkladov a informácií predložených daňovým subjektom CINEMA +, spol. s r.o. neboli zistené také skutočnosti, ktoré by jednoznačne a nezameniteľne preukázali a potvrdili, že uzavretie obchodu so spoločnosťou TEMPEST, a.s. a daňovým subjektom CINEMA +, spol. s r.o. bolo uskutočnené pričinením sprostredkovateľa - spoločnosti SIKUREX, spol. s r.o. Z dokazovania vyplynulo, že spoločnosť TEMPEST a.s. viedla rokovania priamo so spoločnosťou CINEMA +, spol. s r.o. Kontrolovaný daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali sprostredkovanie obchodného partnera TEMPEST, a.s. spoločnosťou SIKUREX, spol. s r.o.. Kontrolovaným daňovým subjektom nebolo preukázané reálne uskutočnenie sprostredkovania. Podľa ustanovení Obchodného zákonníka je nutné, aby záujemca preukázal, že sprostredkovateľ v jeho záujme vo vzťahu k tretím osobám konal. Účelom daňovej kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky kontrolovaného daňového subjektu. Existencia samotnej zmluvy, faktúry a úhrada nie sú dostatočným dôkazom, že k sprostredkovaniu reálne došlo. Povinnosť daňového subjektu je spojením jeho tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Výsledky dožiadania nepreukázali, že uzavretie obchodného prípadu spoločnosti TEMPEST, a.s. s daňovým subjektom CINEMA +, spol. s r.o. bolo uskutočnené pričinením sprostredkovateľa - spoločnosti SIKUREX, spol. s r.o. Nákladová položka vo výške 10 540,- Eur na základe faktúry číslo 1201739 zo dňa 30. novembra 2012 za sprostredkovateľské služby nespĺňa podmienky daňového výdavku - podmienku príslušnosti, vecnosti, existencie a preukaznosti, a preto je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia. Obdobne ako v prípade uvedenom pod bodom I. správca dane konštatoval, že daňový subjekt porušil § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a zároveň § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. III. Daňový subjekt tiež zaúčtoval na ťarchu nákladových účtov dodávateľské faktúry od ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici na základe zmluvy o reklame zo dňa 17. septembra 2012, platnej na dobu určitú október až december 2012, a to faktúru č. 1201617 zo dňa 30. októbra 2012 so základom 10 000,- Eur, DPH 2 000, - Eur, celkom 12 000,- Eur; faktúru č. 1201738 zo dňa 30. novembra 2012, so základom 10 000,- Eur, DPH 2 000,- Eur, celkom vo výške 12 000,- Eur, ako aj faktúru č. 12001930 zo dňa 31. decembra 2012 so základom 20 000,- Eur, DPH 4 000,- Eur, celkom 24 000,- Eur. Na základe výsledkov preverovania realizácie reklamy pre daňový subjekt CINEMA +, spol. s r.o., ktorú mala realizovať spoločnosť ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK, s.r.o. prostredníctvom zmluvných partnerov a ich zariadení vyplynulo, že predmet fakturácie podľa preverovaných faktúr nebol realizovaný tak, ako bolo uvedené na faktúrach. Správca dane spochybnil poskytnutie reklamy spoločnosťou ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK, s.r.o. prostredníctvom zmluvných partnerov v plnej miere, a tiež aj prostredníctvom jeho vlastných zariadení. Nákladová položka vo výške 40 000,- Eur za reklamu v zmysle zmluvy o reklame nespĺňa základné podmienky daňového výdavku - podmienku príslušnosti, vecnosti, existencie a preukaznosti, a preto je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia. Daňový subjekt porušil § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a zároveň § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. podľa ktorého výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. IV. Správca dane tiež konštatoval, že daňový subjekt na ťarchu nákladového účtu zaúčtoval účtovné odpisy hmotného majetku vo výške 12 076,01 Eur, pričom kontrolou bol zistený rozdiel medzi účtovnými odpismi uplatnenými v účtovníctve (12 076,01 Eur) a daňovými odpismi v zmysle zákona o dani z príjmov (10 732,- Eur) vo výške 1 344,01 Eur a suma 1 344,01 Eur je tak položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia. Na základe uvádzaných zistení boli upravené položky zvyšujúce výsledok hospodárenia celkom o sumu 70 654,01 Eur. K záverom vyplývajúcim k protokolu sa vyjadril žalobca. Žalovaný sa s jeho námietkami, resp. k jeho vyjadreniu k protokolu vysporiadal v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Naďalej zotrval na závere, že v prípadoch uvedených pod bodom I., II., III. nebol predložený relevantný dôkaz o tom, že fakturované služby boli skutočne vykonané, čím nebola splnená podmienka preukázania nákladu v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z.. Formálne doloženie obchodného prípadu faktúrou a zmluvou je bez preukázania skutočného vykonania služieb pre daňové účely nepostačujúce. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 20801958/2015 zo dňa 09. septembra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaný konštatoval, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré však nepreukázalo, že výdavky za sprostredkovanie reklám boli výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, že uzatvorenie zmlúv s treťou stranou bolo dosiahnuté pričinením sprostredkovateľov a že reklama bola poskytnutá, resp. realizovaná tak, ako bolo dohodnuté v uzatvorenej zmluve o reklame. Žalovaný mal za to, že správca dane sa vysporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi, ktoré boli logické a mohli prispieť k objasneniu skutkového stavu. Z dokazovania správcu dane jasne vyplynulo, že sa skutky - sprostredkovania a reklamy - nestali tak, ako tvrdí daňový subjekt. Sprostredkovanie ani reklama neboli v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania preukázané. Žalovaný mal za to, že správca dane postupoval v zmysle § 24 Daňového poriadku a viedol dokazovanie, pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a použil všetky dôkazy, ktoré objasňovali skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko jednoznačným, vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom konaní a priznaní sú úplne a správne. Daňová kontrola bola vykonaná v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v zmysle § 44 Daňového poriadku. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a zaviazať žalovaného povinnosťou nahradiť mu trovy konania. Žalobca v žalobe tvrdil, že správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva daňového subjektu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Žalobca mal zato, že správca dane nepostupoval v súlade s § 3 ods.1, 3 a § 24 ods.2 Daňového poriadku, nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení dokazovania a zároveň dokazovanie nebolo vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za arbitrárne a nezákonné. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011 žalobca zdôraznil, že dôkazné bremeno daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočnosť a teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť postihuje úplne iný subjekt. Nemožno vyvodzovať závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, s ktorými on žiadne zmluvy neuzatváral. Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie subdodávateľov dodávateľa, prípadne sprostredkovateľa daňového subjektu. Dokazovanie správcu dane sa uberalo zásadne nesprávnym smerom pre zistenie existencie zdaniteľného plnenia. V konkrétnostiach žalobca namietal skutkové zistenia správcu dane vo vzťahu k obchodným prípadom týkajúcim sa sprostredkovania obchodov, v ktorých ako sprostredkovateľ konala obchodná spoločnosť X-CON s.r.o., resp. SIKUREX s.r.o. a namietal tiež závery správcu dane vo vzťahu k obchodnému vzťahu so spoločnosťou ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK s.r.o.. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že nepožadoval od žalobcu dôkazy nad rámec jeho dôkazného bremena, keď ho vyzval, aby relevantnými dôkazmi preukázal, že vyfakturované služby sa reálne uskutočnili. Žalovaný súhlasil s tvrdením žalobcu, že tento nemá povinnosť skúmať, resp. nemusí predpokladať, či si obchodný partner plní svoje daňové povinnosti. Pri uzavretí zmlúv o sprostredkovaní a zmluvy o reklame, na základe ktorých boli následne vystavené faktúry, však mohol žalobca mať vedomosť o tom, či jedná s osobou oprávnenou konať za podnikateľský subjekt, či je tento subjekt funkčný, či riadne vykonáva podnikateľskú činnosť samostatne alebo prostredníctvom svojich dodávateľov, a hlavne ako zabezpečí plnenie v zmysle zmluvy - dodržanie povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Žalobca by mal mať vedomosť o tom, ako je poskytnutie služby zabezpečené a či fakturovaná suma zodpovedá dohodnutej cene poskytnutej služby. Je v záujme žalobcu, aby si preveril, či a ako k naplneniu predmetu zmluvy došlo. Žalobca tieto skutočnosti u sprostredkovateľov ani u dodávateľov reklamy nepreveroval a ani od nich nepožadoval preukázanie služby. Prebral tak na seba riziko, že neunesie dôkazné bremeno. Účelom daňovej kontroly pritom nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky žalobcu. Existencia samotnej zmluvy, faktúry a úhrady nie sú dostatočným dôkazom, že k naplneniu predmetu fakturácie (či už je to sprostredkovanie alebo poskytnutie reklamy) aj reálne došlo. Žalovaný mal zato, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré nepreukázalo, že výdavky za sprostredkovanie a reklamu boli výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a držanie príjmov, že uzatvorenie zmlúv s treťou stranou bolo dosiahnuté pričinením sprostredkovateľov a že reklama bola poskytnutá, resp. realizovaná tak, ako bolo dohodnuté v uzavretej zmluve o reklame. Zároveň mal zato, že správca dane sa vysporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi, ktoré boli logické a mohli prispieť k objasneniu skutkového stavu. Z dokazovania správcu dane jasne vyplynulo, že sa skutky - sprostredkovania a reklamy - nestali tak, ako tvrdí žalobca. Sprostredkovanie ani reklama neboli v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania preukázané. Správca dane postupoval podľa § 24 Daňového poriadku a v rámci vedeného dokazovania dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a použil všetky dôkazy, ktoré objasňovali skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Bol to žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným, vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom konaní a priznaní, sú uvedené úplne a správne. Správca dane tiež postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s § 44 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňovú kontrolu správca dane vykonal v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Právny zástupca na pojednávaní zotrval na dôvodoch podanej žaloby pričom zdôraznil, že žalobca si vždy riadne plnil svoje povinnosti a už aj uhradil sumu, ktorá mu bola vyrubená napadnutým rozhodnutím. Považoval za nesprávny postup žalovaného, ktorý dôkazné bremeno, ktoré je na daňovom subjekte, chápe tak ,že daňový subjekt musí preukázať aj tie skutočnosti, na ktoré dosah nemá, ktoré nemôže ovplyvniť a ktoré sú na strane tretích subjektov. Vo vzťahu k obchodnému prípadu s obchodnou spoločnosťou X-CON s.r.o. mal zato, že musí niesť dôsledky z dôvodu, že správca dane nemohol zabezpečiť zástupcu (spoločnosti X-CON s.r.o.) z dôvodu jeho nekontaktnosti, na ktorú skutočnosť žalobca dosah nemá. Nemôže zodpovedať za obchodné vzťahy, ktoré majú tretie subjekty a ani za zmenu vlastníckych pomerov alebo zmenu konateľov v týchto spoločnostiach. Vo vzťahu k obchodnému prípadu so spoločnosťou SIKUREX s.r.o. žalobca zdôraznil, že správca dane nevykonal navrhnuté dokazovanie len s odôvodnením, že má rovnakú adresu. S takýmto spôsobom vyhodnotenia nesúhlasil, správca dane navrhnutý dôkaz vyhodnotil ako nepotrebný. Navrhol zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie. Žalovaný na pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe a navrhol, aby súd žalobu zamietol. Z administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Banská Bystrica, ako príslušný správca dane, vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012, na základe oznámenia o daňovej kontrole č.9601401/5/1119027/2014/Mak zo dňa 25. marca 2014 s tým, že daňová kontrola začala dňa 25. apríla 2014. Správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo začatie daňovej kontroly. Daňový subjekt predložil podľa požiadaviek správcu dane doklady k výkonu daňovej kontroly v rámci ústneho pojednávania dňa 16. júna 2014, vrátane Zmluvy o reklame zo dňa 17. septembra 2012 uzatvorenej medzi poskytovateľom ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK s.r.o. a žalobcom ako objednávateľom. Na pojednávaní dňa 30. júna 2014 správca dane vzniesol požiadavku predloženia dôkazov a vyjadrenia sa k obchodným prípadom žalobcu týkajúcim sa obchodnej spolupráce so spoločnosťami ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK s.r.o, SIKUREX s.r.o. a X-CON s.r.o., ďalšie konkrétne skutočnosti a dôkazy správca dane vo vzťahu k uvedenej obchodnej spolupráci žiadal výzvou z 31. októbra 2014. Ako svedkovia boli predvolaní S. N., bývalý konateľ obchodnej spoločnosti X-COM s.r.o., ako aj F. G., konateľ spoločnosti X-CON s.r.o., zásielka sa zo správcom dane zistenej adresy vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. O výsluchoch svedkov bol žalobca upovedomený. Výsluch S. N., za prítomnosti konateľky žalovaného, sa uskutočnil dňa 16. februára 2015, vo vzťahu k obsahu a plneniu sprostredkovateľského vzťahu medzi žalobcom a X-CON s.r.o.. Podľa úradného záznamu zo dňa 16. februára 2015, F. G. sa na výsluch nedostavil. Priebeh a výsledky daňovej kontroly oboznámil správca dane na ústnom pojednávaní dňa 17. marca 2015. Žalobca bol oboznámený s úkonmi, ktoré správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal za účelom preverenia obchodných operácií daňového subjektu. Zároveň správca dane oboznámil daňový subjekt so zisteniami z daňovej kontroly, ktoré by mali vplyv na výšku dane z príjmov a ktoré boli zistené na základe predložených dokladov a vyplynuli z preverovaní správcu dane, najmä z odpovedí na zaslané dožiadania a vykonané dokazovanie. Daňový subjekt so zisteniami správcu dane nesúhlasil. Následne, k 1. aprílu 2015 správca dane vypracoval Protokol z daňovej kontroly (ďalej len „Protokol“) so zisteným rozdielom dane 13.424,26 Eur. Protokol s výzvou na vyjadrenie sa prevzal žalobca dňa 20. apríla 2015, k zisteniam uvedeným v protokole sa písomne vyjadril dňa 6. mája 2015. Správca dane prerokoval pripomienky a dôkazy k Protokolu so žalobcom dňa 28. mája 2015 na ústnom pojednávaní. Vzhľadom ku skutočnosti, že daňový subjekt mal možnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania nové dôkazy, pričom žiadne relevantné dôkazy predložené neboli, správca dane zotrval na skutočnostiach a zisteniach uvedených v Protokole. Rozdiel dane vo výške 13.424,26 Eur správca dane vyrubil rozhodnutím zo dňa 4. júna 2015, ktoré žalobca prevzal dňa 15. júna 2015. O podanom odvolaní daňového subjektu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Obsahom administratívneho spisu sú aj - dôkazy a zistené skutočnosti správcom dane a to miestnym zisťovaním vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK s.r.o. a dožiadaním vo vzťahu k Alojzovi W. (konateľovi spoločnosti Alezio s.r.o.), spoločnosti Fitness Gabrhel s.r.o., KODYS SLOVENSKO s.r.o., TEMPEST a.s., BND s.r.o. ako aj X-CON s.r.o.. - dôkazy predložené žalobcom ako daňovým subjektom. Podľa § 244 ods.1 O.s.p, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa § 2 písm.j) zákona č.595/2003 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm.i) zákona č.595/2003 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 17 ods.2 písm.a) zákona č.595/2003 Z.z., výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. Podľa § 21 ods.1 zákona č.595/2003 Z.z., daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 3 Daňového poriadku, (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. (5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. (7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 25 ods.1, 2, 4 Daňového poriadku, (1) Každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20. (2) Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. (4) Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Podstatou žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v správnom - daňovom konaní, bola skutočnosť, že správca dane žalobcovi v nadväznosti na ním podané daňové priznanie a následnú daňovú kontrolu neuznal niektoré z ním uplatnených daňových výdavkov a žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 13 424,26 Eur na dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012. Žalobca v žalobe poukazoval na konkrétne pochybenia správcu dane pri vykonávanej daňovej kontrole, vo všeobecnosti mal zato, že došlo k porušeniu zásady zákonnosti daňového konania, nezákonnému (nesprávnemu) postupu správcu dane. Podľa tvrdení žalobcu sa konajúci správca dane nevysporiadal dostatočne s judikatúrou súdov, pričom u žalobcu ako daňového subjektu vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovných evidencii jeho subdodávateľa, resp. sprostredkovateľa, na ktorých daňový subjekt nemá dosah. Žalobca mal zato, že správca dane nevykonal dokazovanie tak, aby zistil skutkový stav najúplnejšie a nebral do úvahy návrhy daňového subjektu na vykonanie dokazovania. V konkrétnostiach vo vzťahu k obchodnému prípadu s obchodnou spoločnosťou X-CON s.r.o. žalobca zdôraznil, že skutočnosť, že správca dane nezískal celú evidenciu tejto spoločnosti, nemôže byť rozhodujúcim dôkazom, že plnenie nebolo uskutočnené, nakoľko žalobca svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona splnil, vrátane predloženia bankových výpisov vykonaných úhrad. Správca dane v tomto prípade na neprospech žalobcu vyhodnotil skutočnosť, že konateľa spoločnosti X-CON sa nepodarilo vypočuť a bývalý konateľ spoločnosti neuviedol žiadne konkrétne údaje založené na overiteľných faktoch, pričom ide o skutočnosti, na ktoré žalobca nemal vplyv a nemôže tak znášať dôkaznú núdzu. Namietal, že správca dane nevykonal dokazovanie tak, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie a v spoločnosti EMM s.r.o. (obchod s ktorou mala spoločnosť X-CON s.r.o. sprostredkovať) nevykonal žiadne dokazovanie. Za súladný so zákonom nepovažoval ani postup žalovaného, resp. správcu dane, ktorý na neprospech žalobcu vyhodnotil skutočnosť, že zástupca spoločnosti X-CON s.r.o nepredložil účtovníctvo z vlastného rozhodnutia. Vo vzťahu k obchodnému prípadu so spoločnosťou SIKUREX s.r.o. žalobca namietal, že správca dane neuznal čestné vyhlásenie daňového subjektu a zároveň, že nevyužil inštitút predvolania svedka z dôvodu rovnakého sídla žalobcu a spoločnosti SIKUREX s.r.o.. Taktiež považoval za nezákonné, že vo vzťahu k sprostredkovanému obchodnému prípadu so spoločnosťou TEMPEST a.s. správca dane nezistil dostatočne skutkový stav, čím správca dane konal v rozpore s ustanovením § 24 ods.2 Daňového poriadku. Pokiaľ ide o neuznaný daňový výdavok vo vzťahu k Zmluve o reklame uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosti ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK s.r.o. žalobca zdôraznil, že správca dane svoj záver vyvodil len z odpovedí na dožiadanie vo vzťahu k obchodným spoločnostiam BND s.r.o. a Fitness Gabrhel s.r.o., pričom použil ako dôkaz svedecké výpovede, ktoré výsluchy neboli vykonané v súlade s § 24 ods.2 Daňového poriadku. Taktiež namietal, že žalobca pozitívny dôkaz, že reklamné spoty boli vysielané, vyhodnotil v neprospech žalobcu. Mal zato, že žalovaný porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď napriek tomu, že z reklamnej činnosti spochybnil len časť, neuznal celú sumu uplatnených daňových výdavkov. Pokiaľ ide o jednotlivé námietky žalobcu súd zdôrazňuje, že dôkaznú povinnosť vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, má daňový subjekt. V prípade daňových výdavkov ovplyvňujúcich základ dane je daňový subjekt povinný relevantnými dôkazmi preukázať, že dodávky tovaru, alebo služby, ktoré mu boli vyfakturované (a ktoré žalobca považuje za daňový výdavok, sa aj reálne uskutočnili. Dôkazné bremeno v takýchto prípadoch zaťažuje daňový subjekt. Z administratívneho spisu, rozhodnutia správcu dane, ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane v rámci daňovej kontroly nepovažoval dôkazy predložené žalobcom za dostatočné na preukázanie, že takéto služby vyplývajúce zo zmlúv o sprostredkovaní, resp. zo zmluvy o reklame boli reálne uskutočnené. Správca dane v rozhodnutí vyhodnotil, prečo žalobcom predložené dôkazy považoval za nedostatočné, pričom žalobca ako daňový subjekt bol na uvedenú skutočnosť, ako aj na skutočnosť, že dôkazné bremeno je na ňom, upozornený a taktiež bol správcom dane vyzvaný na preukázanie reálnosti fakturovaných služieb. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca s takýmto vyhodnotením správcu dane nesúhlasil, v daňovom konaní však ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie služieb nepredložil. Súd sa v tomto smere stotožňuje s vyhodnotením správcu dane a následne aj žalovaného, že žalobca ním predloženými dôkazmi nepreukázal reálnosť vynaložených daňových výdavkov, na základe ktorých došlo k zníženiu základu dane podľa daňového priznania. Žalobca v konečnom dôsledku ani v žalobe netvrdí, že reálnosť daňových výdavkov preukázal, namieta zistenia správcu dane vo vzťahu k ďalšiemu dokazovaniu, ktorým správca dane preveroval uskutočnené obchody daňového subjektu. Nemožno ale vyčítať správcovi dane, pokiaľ následne postupoval tak, že namiesto daňového subjektu vykonal ďalšie dokazovanie, v rámci ktorého skúmal, či sprostredkovaný obchod bol aj realizovaný a či zmluva o reklame bola reálne naplnená. Tieto skutočnosti správca dane skúmal za daňový subjekt, namiesto neho a týmto dokazovaním získaval dôkazy, či a v akom rozsahu bolo sprostredkovanie realizované. Pokiaľ správca dane na základe takto vykonaného dokazovania zistil, že sprostredkovanie nebolo reálne uskutočnené, nespôsobuje to nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože to bol žalobca ako daňový subjekt, ktorý neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal v rámci svojej dôkaznej povinnosti reálnosť uskutočnenia obchodov, t.j. výdavky, ktoré uplatnil v daňovom priznaní ako daňové výdavky. Postup správcu dane bol v súlade s Daňovým poriadkom. Vo vzťahu k obchodnému prípadu - sprostredkovaniu obchodnou spoločnosťou X-CON s.r.o. je potrebné zdôrazniť, že žalobcom ako daňovým subjektom predložené dôkazy, ktorým preukazoval existenciu sprostredkovateľského vzťahu a jeho naplnenia, reálneho sprostredkovania, jeho existenciu nepreukázali. Uvedené platí o to viac, že v daňovom konaní predložené faktúry nijako nešpecifikujú, ktorý obchodný vzťah žalobcu mal sprostredkovateľ sprostredkovať. V tomto smere to bol daňový subjekt, ktorý nepreukázal reálnosť tvrdeného sprostredkovania, majúceho za následok existenciu daňového výdavku a jeho výšku. Pokiaľ správca dane vykonal dokazovanie aj u sprostredkovateľa, nekonal v rozpore so zákonom, nakoľko sám zisťoval skutočnosti, ktoré mal v konaní preukázať žalobca. Ak teda správca dane ani vykonaným dokazovaním nezistil skutočnosti, ktoré by reálnosť žalobcom tvrdeného sprostredkovania preukázali, nemožno konštatovať, že zistené skutočnosti vyhodnotil v neprospech žalobcu, nakoľko dôkazné bremeno preukázania reálnosti sprostredkovania bolo na žalobcovi a žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Pokiaľ ide o zmluvu o sprostredkovaní uzavretú medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou SIKUREX s.r.o., platí obdobné konštatovanie ako vo vzťahu k spoločnosti X-CON s.r.o.. Žalobca sám ako daňový subjekt reálnosť sprostredkovania nepreukázal. Pokiaľ ďalšie dokazovanie vykonával správca dane vo vzťahu k obchodným partnerom žalobcu, s ktorými obchod mal sprostredkovateľ sprostredkovať a zistil, že najmä vo vzťahu k obchodnej spoločnosti TEMPEST a.s. bol obchod uzavretý bez pričinenia sprostredkovateľa, jeho závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, nakoľko zástupca uvedenej obchodnej spoločnosti poprel, že by k uzatvoreniu obchodu došlo pričinením sprostredkovateľa. Vyhodnotenie správcu dane a žalovaného o nepreukázaní reálnosti sprostredkovania sa zakladá na úvahe správneho orgánu, ktorá nie je v rozpore so zásadami logickej úvahy. Správca dane nepochybil ani tým, že čestné vyhlásenie konateľa sprostredkovateľa neakceptoval, resp. nevykonal dokazovanie jeho výsluchom, nakoľko vykonaným dokazovaním, konkrétne zisteniami vyplývajúcimi z dožiadania zistil, že spoločnosť TEMPEST a.s. obchod so žalobcom uzavrela bez účasti akéhokoľvek sprostredkovateľa a v obchodnej veci konala a obchod uzavrela priamo so žalobcom. Nemožno konštatovať, že správca dane takýmto postupom nedostatočne zistil skutkový stav, najmä keď dokazovaním zisťoval skutočnosti, u ktorých dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu, keď zistil skutočnosti, ktoré tvrdenia žalobcu o reálnosti sprostredkovania vyvracajú. Nezákonným nebol ani postup žalobcu vo vzťahu k preverovaniu oprávnenosti zaúčtovania daňového výdavku na základe zmluvy o reklame uzatvorenej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK s.r.o., nakoľko žalobca ich reálnosť dostatočne nepreukázal. Naopak, správca dane v rámci dokazovania zistil, a vo svojom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, že mal za preukázané, že k plneniu zo zmluvy o reklame nemohlo dôjsť tak, ako tvrdil žalobca predovšetkým vo vzťahu k Fitness Gabrhel s.r.o. (najmä, keď konateľ uvedenej spoločnosti poprel existenciu akéhokoľvek reklamného zariadenia v jeho prevádzke a tiež poprel existenciu zmluvného vzťahu so spoločnosťou ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK s.r.o.), ako aj vo vzťahu ku spoločnosti Alezio s.r.o., resp. jej právneho nástupcu CAMDEN s.r.o. (najmä, keď osoby, ktoré mali byť podľa obchodného registra jej konateľmi, o svojej funkcii konateľa ani nemali vedomosť). V rozpore so zákonom nie je ani záver žalovaného vo vzťahu k spoločnosti BND s.r.o., nakoľko skutočnosť, že sa reklamné spoty na zariadeniach premietali jednoznačne nepreukazuje, že k reálnemu plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy o reklame došlo. V konečnom dôsledku vystavené faktúry sú za jednotlivé mesiace roku 2012, nie sú diferencované podľa jednotlivých zmluvných partnerov obchodnej spoločnosti ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK s.r.o. a časť plnenia, ktorú by aj žalobca ako daňový subjekt preukázal, správca dane nemohol oddeliť od plnenia nepreukázané, u ktorého správca dane zistil, že k plneniu zmluvy o reklame dôjsť nemohlo. Preto žalovaný, resp. správca dane nepochybil, pokiaľ ďalej nepreveroval poskytnutie reklamy „Smädný mních - Banská Bystrica“, nakoľko záver o tom, že nákladová položka vo výške 40 000,- Eur za reklamu v zmysle zmluvy o reklame nespĺňa základné podmienky daňového výdavku by to ovplyvniť nemohlo. Žalobca vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu tiež namietal, že správca dane porušil ustanovenie § 25 ods.2 Daňového poriadku, keď konatelia jednotlivých spoločností, u ktorých správca dane vykonával zisťovanie, boli vypočutí bez toho, aby boli poučení podľa § 25 ods.2 Daňového poriadku. Tvrdil, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, ktoré v daňovom konaní nemožno použiť. K uvedenému súd uvádza, že konatelia týchto spoločností neboli v postavení svedka, nakoľko boli vypočutí ako štatutárni zástupcovia spoločností, ktoré mali byť obchodnými partnermi žalobcu a mohli len potvrdiť, či existoval alebo neexistoval zmluvný vzťah, resp. potvrdiť jeho obsah. Neboli vypočutí ako nestranní svedkovia, ktorí svojimi zmyslami vnímali určité skutočnosti, ktoré by mohli potvrdiť. Boli vypočutí len k prevereniu skutočnosti, či k obchodu došlo alebo nedošlo, resp. ku skutočnosti, či žalobcom tvrdený obchodný vzťah reálne existoval. Nemôže potom obstáť námietka žalobcu, že uvedené osoby neboli ako svedkovia zákonným spôsobom poučení, resp. že by došlo k porušeniu ustanovenia § 25 ods.4 Daňového poriadku tým, že by bolo odopreté právo daňového subjektu byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky. Pokiaľ žalobca tvrdil, že rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane sú arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a vo vzťahu k výroku rozhodnutia nepreskúmateľné, takouto vadou namietané rozhodnutia v žiadnom prípade netrpia. Arbitrárne rozhodnutie je také rozhodnutie, ktoré je založené na svojvôli v danom prípade správcu dane, resp. žalovaného, neopierajúce sa o zákon, t.j. založené na ľubovôli správneho orgánu. Správca dane, ako aj žalovaný v preskúmavanom prípade svoje rozhodnutia riadne odôvodnili, uviedli, v akom rozsahu bolo vykonané dokazovanie, ktoré skutočnosti boli zistené, ktoré skutočnosti majú za preukázané a ktoré nie, vykonané dokazovanie vyhodnotili a uviedli z akých dôvodov rozhodli tak, ako je uvedené vo výrokoch rozhodnutí. Žalobca v žalobe ani netvrdí, v čom vidí arbitrárnosť rozhodnutia, resp. v čom správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom. Žalobca neprodukoval tvrdenia, ktoré by spochybnili správnu úvahu žalovaného. Samotný nesúhlas žalobcu so závermi správcu dane ako aj žalovaného nemôže spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia bez toho, aby žalobca uviedol, v čom je úvaha správneho orgánu v rozpore so zásadou logického uvažovania. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.