Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/158/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201250 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201250.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: I.. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. 2, Q. F., zast. JUDr. Peter Krchnák, advokát, Robotnícka č. 3, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: 1. spoločnosť Kammerhof, s.r.o., Dolná ružová 8, 969 01 Banská Štiavnica, adresa na doručovanie: J. P., L. XXXX/XX, XXX XX Q., 2. I. T., F. 7, XXX XX Q. F., 3. C. L., W. D. XX, XXX XX Q. F., 4. L.. L. W., O. U. XX, XXX XX L., 5. U. R., Q. XX, XXX XX Q. F., 6. I.. J.. T. N., P. Y. XX, XXX XX Q., 7. Y. R., Q. XX, XXX XX Q. F., 8. I.. F. C., E. 8, XXX XX Q. F., 9. J. G., W. D. XX, XXX XX A. A., 10. L. Q., Q. XX, XXX XX U., 11. C. L., Q. XX, XXX XX Q., účastníci na 4., 9., 10. a 11. mieste zastúpení účastníkom na 8. mieste F. C., E. 8, XXX XX Q. F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/019533 zo dňa 27.07.2015, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/019533 zo dňa 27. júla 2015, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu Mesta Banská Štiavnica č. 328/2015/Výst. zo dňa 24. marca 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu č. účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX vedený vo VÚ,B expozitúra Q. F. trovy konania v sume 536,61 Eur a žalobcovi 70,- Eur, všetko v lehote troch dní. o d ô v o d n e n i e : Územným rozhodnutím Mesta Banská Štiavnica č. 3598/2010/Výst. zo dňa 01.12.2010, Stavebným úradom Mesta Banská Štiavnica bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby „bytový dom Banská Štiavnica na pozemku registra C parcela č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X v kat. území Q. F.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 10.01.2011. Územné rozhodnutie bolo vydané pre spoločnosť Kammerhof, s.r.o., Dolná ružová 8, 969 01 Banská Štiavnica. Na základe žiadosti spoločnosti Kammerhof, s.r.o., Dolná ružová, Banská Štiavnica o predĺžení platnosti územného rozhodnutia, ktorá bola podaná dňa 05.09.2012 vydal Stavebný úrad Mesta Banská Štiavnica rozhodnutie o predĺžení platnosti územného rozhodnutia pod č. 3576/2012/Výst. zo dňa 05.09.2012, vydal Stavebný úrad Mesta Banská Štiavnica dňa 13.11.2012 rozhodnutie o predĺžení platnosti územného rozhodnutia o dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia, ktoré vydal Stavebný úrad Mesta Banská Štiavnica dňa 01.12.2010 pod č.s.p. 3598/2010/Výst. na stavbu bytového domu Banská Štiavnica na pozemku registra C, parcela č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X v kat. území Q. F.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 13.12.2012. Na základe ďalšej žiadosti spoločnosti Kammerhof, s.r.o., Dolná ružová 8, Banská Štiavnica zo dňa 29.10.2014, ktoré bolo doručené Mestskému úradu v Banskej Štiavnici dňa 31.10.2014 požiadala spoločnosť o ďalšie predĺženie platnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby č. XXXX/XXXX zo dňa 01.12.2010 podľa § 40 ods. 3 zákona o územnom plánovaní. Žiadosť bola zdôvodnená tým, že má rozpracovaný a neukončený projekt pre stavebné povolenie. Vzhľadom k tomu, že žiadosť nebola úplná, Stavebný úrad Mesta Banská Štiavnica vyzval žiadateľa, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy zaplatil správny poplatok v sume 20,- Eur. Výzva je zo dňa 03.12.2014. vo výzve bol žiadateľ poučený, že ak správny poplatok nebude zaplatený, bude konanie zastavené. Podľa príjmového pokladničného dokladu poplatok bol zaplatený až dňa 04.03.2015. Rozhodnutím Stavebného úradu Mesta Banská Štiavnica č. 328/2015/Výst. zo dňa 24.04.2015 - rozhodnutie o predĺžení platnosti územného rozhodnutia na základe žiadosti o predĺženie platnosti územného rozhodnutia, ktorú podala dňa 31.10.2014 spoločnosť Kammerhof, s.r.o., Dolná ružová 8, 969 01 Banská Štiavnica bola predĺžená platnosť územného rozhodnutia do 30.04.2016, ktoré vydal Stavebný úrad Mesta Banská Štianvica dňa 01.12.2010 pod č.s.p. 3598/2010/Výst. na stavbu bytového domu Q. F.. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie I.. F. C., v ktorom poukazoval na to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zn. 328/2015/Výst. o predĺžení platnosti územného rozhodnutia vydané 20.04.2015 nebolo vydané v súlade so zákonmi a predpismi. Stavebný úrad nerešpektoval záväznú časť Územného plánu Mesta Banská Štiavnica. Stavebník ani po uplynutí piatich rokov nepodal na stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie. Aj keď § 40 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. dáva možnosť stavebnému úradu lehotu územného rozhodnutia predĺžiť, nie je to jeho povinnosťou vyplývajúcou zo zákona ako to bolo uplatnené v tomto prípade, keď už dvakrát bez toho, aby vzal do úvahy závažné námietky účastníkov konania, predĺžil platnosť územného rozhodnutia. Na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2015/019533 zo dňa 27.07.2015 rozhodol o odvolaní I.. F. C. tak, že toto odvolanie zamietol ako neopodstatnené a rozhodnutie Mesta Banská Štiavnica č. 328/2015/Výst. zo dňa 20.04.2015, ktorým bolo podľa § 40 ods. 3 stavebného zákona predĺžená platnosť územného rozhodnutia „bytový dom - Banská Štiavnica“ na pozemkoch parc. č. B. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/ X v kat. území Q. F., pre navrhovateľa - spoločnosť Kammerhof, s.r.o. so sídlom Dolná ružová 8, 969 01 Banská Štiavnica, potvrdil. Napadnuté rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že podľa § 40 ods. 3 stavebného zákona, prvá veta, časť platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa, ak ju podal pred uplynutím lehoty. Zo spisového dokladového materiálu vyplýva, že žiadosť o predĺženie platnosti územného rozhodnutia bola podaná včas. Stavba umiestnená v roku 2010 je v súlade s Územným plánom Mesta Banská Štiavnica, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Banskej Štiavnici č. 163/2006 zo dňa 15.11.2006. V danom prípade ide o urbanistický obvod UO 01-0 Banská Štiavnica stred, podľa ktorého sú prípustné trojpodlažné bytové objekty a v grafickej časti je plocha funkčne určená na obytné územie. Podľa územného rozhodnutia ide o dvojpodlažný bytový dom s obytným podkrovím a tým je v súlade s územným plánom. Žalovaný nezistil také pochybenia prvostupňového správneho úradu Mesta Banská Štiavnica, pre ktoré by musel rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorom navrhoval rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že napáda v celom rozsahu rozhodnutia správnych orgánov, všetky ich výroky a odôvodnenia, ako aj postupy štátnych orgánov, ktoré napadnuté rozhodnutia vydali, a ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali. Žalobca videl nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a im predchádzajúcich postupov v ich nedostatočnom odôvodnení, v nesprávnom uplatňovaní príslušných ustanovení stavebného poriadku a v nezohľadnení príslušných ustanovení Územného plánu Mesta Banská Štiavnica. Prvostupňový orgán vôbec neuviedol, prečo opakovane predĺžil platnosť územného rozhodnutia a odôvodňoval to len tým, prečo termín predĺženia bude posledný. To, či termín predĺženia platnosti územného rozhodnutia bude posledný alebo nie, nie je v predmetnom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu uvedené. Prvostupňový orgán rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu bez toho, aby odkázal na príslušné vykonané dokazovanie, prevzal tvrdenie stavebníka o tom, že „projektová dokumentácia je vo vysokom štádiu rozpracovanosti“. Žalobca ďalej poukazoval na nesprávnosť uplatnenia ustanovenia § 40 ods. 3 stavebného zákona. Čas platnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere ani po predĺžení nesmie presiahnuť päť rokov odo dňa, keď územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Čas platnosti územného rozhodnutia nemožno predĺžiť ak bol na to isté územie schválený územný plán zóny, ktorý rieši predmetné územné rozhodnutie. Z gramatického výkladu zákonného ustanovenia vyplýva, že čas platnosti územného rozhodnutia možno predĺžiť len raz, ide o gramatický význam slova „predĺžiť“, ktoré podľa žalobcu znamená len jednu možnosť predĺženia. Pokiaľ by bolo možné platnosť územného rozhodnutia predlžovať opakovane, zákonodarca by na miesto slova predĺžiť použil slovo s príslušným gramatickým významom, ako je „predlžovať“, resp. „opakovane predĺžiť“. Pokiaľ by bolo možné opakovane predlžovať platnosť územného rozhodnutia, neexistujú v stavebnom zákone jasné pravidlá, koľkokrát a o aké obdobie možno platnosť územného rozhodnutia opakovane predlžovať. V rámci argumentum absurdum by tak bolo možné predĺžiť platnosť územného rozhodnutia aj desaťkrát a aj o 50 rokov. Z toho je zrejmé, že opakované predlžovanie platnosti územného rozhodnutia by neobmedzeným časovým predĺžením narušovalo právnu istotu nielen dotknutých vlastníkov susedných nehnuteľností, ale aj právnu istotu v rámci verejného záujmu. K pôvodnému územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby sa na zabezpečenie záujmov verejného poriadku v roku 2010 vyjadrovali viaceré orgány. Rozhodnutie vychádzalo zo stavu skutkových okolností, ako aj z legislatívy platnej v roku 2010. Preto akékoľvek neobmedzené predlžovanie platnosti pôvodného územného rozhodnutia by pri zmene skutkových okolností a zmene legislatívy mohlo vážne narušiť verejný záujem. Žalobca poukázal ja na skutočnosť, že od právoplatnosti pôvodného územného rozhodnutia už uplynulo 5 rokov a napadnuté rozhodnutie ho predĺžilo na šiesty rok od jeho právoplatnosti. Žalobca ďalej poukazoval na ustanovenie § 40 ods. 3 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že stavebný úrad nemusí, ale len môže predĺžiť platnosť územného rozhodnutia. Žalobca sa domnieva, že táto možnosť stavebného úradu by mala byť používaná len za mimoriadnych okolností, odôvodňujúcich toto predĺženie. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali opakované predĺženie platnosti pôvodného územného rozhodnutia. Ďalej poukázal na skutočnosť, že platnosť pôvodného územného rozhodnutia už raz bola predĺžená rozhodnutím č. 3567/2012 zo dňa 13.11.2012. Táto platnosť bola predĺžená o dva roky. Akékoľvek ďalšie predlžovanie platnosti územného rozhodnutia by bolo v rozpore s východiskami tohto pôvodného predĺženia platnosti územného rozhodnutia, ktoré by bolo novým rozhodnutím o predĺžení platnosti úplne znegované. Žalobca z opatrnosti zároveň uvádzal dôvody uvedené žalobcom v odvolaní zo dňa 28.04.2015 voči prvostupňovému rozhodnutiu - stavebnému úradu. Ide o dôvody týkajúce sa nezákonnosti pôvodného územného rozhodnutia o umiestnení stavby č. 3598/2010/Výst. zo dňa 01.12.2010. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že v žalobe sa opakovane uplatňujú námietky, ale aj iné žalobné dôvody, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní. Preto tieto dôvody nemôžu byť predmetom preskúmania pred súdom, pretože podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR 8Sžo/348/2009 - ustanovenie § 36 v spojení s § 42 ods. 4 stavebného zákona vymedzuje koncentračnú zásadu v územnom stavebnom konaní, ktorej účelom bolo bezpochyby stanoviť určité limity konania, zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by vo svojom dôsledku mohli celkom zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti. Z uvedenej koncentračnej zásady vyplýva, že v konaní o umiestnení a povolení stavby musí byť všetok skutkový materiál pre rozhodnutie závažný, zistený pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním a že stavebný úrad môže prihliadať len k tým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistený a k tým námietkam účastníkov, ktoré boli pri ústnom pojednávaní, resp. lehote určenej stavebným úradom, uplatnené. Námietky a pripomienky je možné k navrhovanej stavbe uplatniť len koncentrovane, t.j. pri nariadenom ústnom pojednávaní a miestnom šetrení, alebo v stanovenej lehote a neskôr nie je možné ich účinne uplatniť v odvolaní. Takáto zásada platí aj pre odvolací orgán, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku. Predmetom konania prvostupňového stavebnému úradu bolo predĺženie času platnosti územného rozhodnutia. Aj v roku 2010 a aj v roku 2015 je stavba bytového domu v súlade s Územným plánom Mesta Banská Štiavnica, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Banskej Štiavnici č. 163/2006 zo dňa 15.11.2006. Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici, ktorý sa zúčastňoval na konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia ako dotknutý orgán štátnej správy, nemal k veci žiadne pripomienky. Odôvodnenie rozhodnutia poskytuje dostatočný základ na jeho preskúmanie. Tým že projektová dokumentácia je v štádiu vypracovania a pomery v území sa nezmenili, nebol dôvod, aby stavebný úrad žiadosti o predĺženie času platnosti nevyhovel a postačuje pre odôvodnenie rozhodnutia. Pred vydaním rozhodnutia o jeho predĺžení sa vykonáva konanie, ktoré sa oznamuje účastníkom konania a dotknutým orgánom. Pokiaľ dotknutý orgán v konaní nemá pripomienky k jeho predĺženiu, má sa za to, že záujmy chránené podľa jeho predpisov nie sú dotknuté. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že rozhodnutie o stavebnej uzávere platí päť rokov, k tomu žalovaný uviedol, že ide o iný druh územného rozhodnutia, než je predmet žaloby, ktorým je územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Zo stavebného zákona nevyplýva, koľkokrát je možné rozhodnutie o umiestnení stavby predĺžiť. Keďže sa od roku 2010 nezmenili územné podmienky, a ani dotknuté orgány nemali k predĺženiu námietky. Nebol dôvod na zamietnutie žiadosti. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že sú tu dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pretože rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 245 ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmavanie určený osobitný predpis. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Súdy v zásade preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe. Táto zásada neplatí, ak ide o absolútne neplatné právne úkony, nulitné právne úkony, pri ktorých je súd povinný preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupu správnych orgánov aj z úradnej povinnosti, bez toho, že by tieto skutočnosti boli namietané v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu alebo v samotnej žalobe. Žalobca v žalobe napádal rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, t.j. všetky výroky, odôvodnenia ako aj postupy správnych orgánov, ktoré napadnuté rozhodnutie vydali a ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali. Žalobca vidí nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a im predchádzajúcich postupov v ich nedostatočnom odôvodnení, v nesprávnom uplatňovaní príslušných ustanovení stavebného poriadku a v nezohľadnení príslušných ustanovení Územného plánu Mesta Banská Štiavnica. Podstatnou a rozhodujúcou skutočnosťou pri preskúmavaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov bola otázka, či správne orgány pri predlžovaní platnosti územného rozhodnutia postupovali v súlade s § 40 ods. 1 a 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Z § 40 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že rozhodnutie o umiestnení stavby platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o umiestnení stavby, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu. Z § 40 ods. 3 stavebného zákona ďalej vyplýva, že čas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa, pokiaľ ju podal pred uplynutím lehoty. Z citovaných ustanovení zákona teda vyplýva, že územné rozhodnutie o umiestnení stavby a využití územia platí dva roky od právoplatnosti rozhodnutia. Stavebný úrad môže na základe žiadosti navrhovateľa určenú lehotu platnosti územného rozhodnutia predĺžiť. Podmienkou takéhoto rozhodnutia je, že musí nadobudnúť právoplatnosť ešte pred uplynutím platnosti územného rozhodnutia. V danom prípade územné rozhodnutia bolo vydané 01.12.2010, právoplatnosť nadobudlo 10.01.2011. V prípade, že by spoločnosť Kammerhof, s.r.o., Dolná ružová 8, Banská Štiavnica nepodala žiadosť o predĺženie platnosti územného rozhodnutia, stratilo by toto územné rozhodnutie vydané 01.12.2010 (právoplatné 10.01.2011) platnosť dňom 10.01.2013. Na základe prvej žiadosti spoločnosti Kammerhof, s.r.o. bolo vydané prvé rozhodnutie Stavebného úradu v Banskej Štiavnici zo dňa 13.11.2012, ktorým bola predĺžená platnosť územného rozhodnutia o dva roky, to znamená do 10.01.2013. Dňa 31.10.2014 bola Stavebnému úradu v Banskej Štiavnici doručená druhá žiadosť o predĺženie lehoty platnosti územného rozhodnutia č. 3598/2010 zo dňa 01.12.2010. Žiadosť bola podaná včas, pred uplynutím lehoty, t.j. do 10.01.2015. Vzhľadom k tomu, že žiadosť nebola úplná, bol žiadateľ výzvou zo dňa 03.12.2014 vyzvaný na doplnenie žiadosti (zaplatenie správneho poplatku) žiadosť bola doplnená (poplatok bol zaplatený) až dňa 04.03.2015. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o predĺženie platnosti územného rozhodnutia bolo vydané až dňa 20.04.2015, toto rozhodnutie predĺžilo platnosť územného rozhodnutia do 30.04.2016. Ako už bolo spomínané, stavebný úrad môže na základe žiadosti predĺžiť platnosť územného rozhodnutia, podmienkou však je, aby rozhodnutie o predĺžení platnosti územného rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť ešte pred uplynutím platnosti územného rozhodnutia. V danom prípade prvostupňový správny orgán rozhodoval dňa 20.04.2015, t.j. v čase, keď platnosť vydaného územného rozhodnutia zo dňa 01.12.2010 (právoplatné sa stalo 10.01.2011) už stratilo platnosť. Nemohol preto správny orgán predlžovať platnosť územného rozhodnutia, ktorého platnosť už zo zákona zanikla dňom 10.01.2015. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že už prvostupňový správny orgán mohol konanie zastaviť v súvislosti s výzvou na odstránenie vád podania zo dňa 03.12.2014, keďže už v čase tejto výzvy poučil žiadateľa o predloženie platnosti územného rozhodnutia o dôsledkoch, ak neodstráni v zákonnej lehote vady podania, navrhovateľ v zákonnej lehote vady neodstránil a napriek tomu správny orgán konanie nezastavil a pokračoval v konaní. V tejto súvislosti ďalej súd poukazuje na to, že práve vinou žiadateľa o predĺženie lehoty platnosti územného rozhodnutia sa stalo, že prvostupňový správny orgán nemohol vydať rozhodnutie o predĺžení lehoty platnosti územného rozhodnutia včas, t.j. do 10.01.2015. Pokiaľ ide o ostatné žalobné dôvody zo strany žalobcu a pokiaľ ide o ďalšie námietky zo strany žalovaného, súd sa týmito dôvodmi a námietkami ďalej nezaoberal, pretože pre rozhodnutie veci už neboli podstatné. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 127/07-21 zo dňa 06.06.2007, ako aj č.k. II.ÚS 251/04-34 zo dňa 19.04.2007, v ktorých Ústavný súd konštatuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že na každý argument je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver v tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade, na základe uplynutia lehoty došlo k zániku práva - k zániku platnosti územného rozhodnutia, súd na túto skutočnosť musel prihliadať z úradnej povinnosti, prvostupňový správny orgán nesprávne postupoval, keď predlžoval platnosť územného rozhodnutia, ktorého platnosť zo zákona uplynutím lehoty zanikla a na druhej strane nesprávne v konečnom dôsledku postupoval aj žalovaný správny orgán, keď takéto nezákonné rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel preto krajský súd k záveru, že v danom prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď síce správne orgány vychádzali z platného právneho predpisu, ale nesprávne ho vyložili. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v súlade s § 250k ods. 1, pretože žalobca bol v konaní úspešný. Trovy boli vyčíslené podľa vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - advokátska tarifa. Za 2 úkony (príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom a za spísanie žaloby) v roku 2015 prináleží žalobcovi za 1 úkon 139,83 Eur (§ 11 ods. 2, § 12 ods. 3 písm. c) advokátskej tarify a réžijný paušál 8,39 Eur, spolu 148,22 Eur x 2 = 296,44 Eur. Za 1 úkon v roku 2016 (pojednávanie 10.02.2016) patrí žalobcovi 143,- Eur + réžijný paušál 8,58 Eur = 151,58 Eur. Celkove za 3 úkony patrí žalobcovi 448,02 Eur. Cestovné právneho zástupcu na pojednávanie dňa 10.02.2016 pri použití vlastného motorového vozidla Audi A6 ev. č. Q. XXX J. pri ceste Banská Štiavnica - Banská Bystrica a späť, 97,4 km. Spotreba podľa TP je 8,6 l/100 km v cene dňa 10.02.2016, 1,62 za 1l. Náklady na 1 km = 8,6 x 1,62/100 = 0,13932 Eur + základná sadzba 0,183 Eur podľa opatrenia NPSVR SR č. 632/2008 Z.z., spolu 0,3232 Eur/ 1 km, 1x 97,4 x 0,322232 = 31,39 Eur. Náhrad strateného času na pojednávanie dňa 10.02.2016 (Banská Štiavnica - Banská Bystrica a späť) za 4 polhodiny po 14,30 Eur, spolu 57,2 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia činia 536,61 Eur (448,02 + 31,39 + 57,2 = 536,61). Žalobca zaplatil súdny poplatok 70,- Eur, preto tieto trovy je potrebné nahradiť priamo žalobcovi. Súd nepriznal žalobcovi náhradu na trovách právneho zastúpenia v súvislosti s poradou s klientom dňa 03.02.2016, pretože túto poradu považoval súd za neúčelnú, porada už nič nemohla zmeniť na žalobe, pretože žalobca je viazaný dôvodmi žaloby v lehote dvoch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v štrnástich vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.