Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/290/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201252 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201252.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľky: M. J., nar. X. J. XXXX, bytom J. O. XXX/XX, bytom XXX XX Y., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o invalidnom dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. júna 2015 z r u š u j e podľa § 250l ods. 2, § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2015 podľa § 70 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej len zsp/ priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 12.05.2015 v sume 162,10 Eur mesačne. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedla, že podľa posudku posudkového lekára SP pobočka Zvolen zo dňa 12.05.2015 u navrhovateľky je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie s odvolaním sa na zlý zdravotný stav a žiadala jeho opätovné preskúmanie. Poukázala na lekárske nálezy ošetrujúceho psychiatra a aj na ďalšie ochorenie /T.G./, ktoré posudkoví lekári nezohľadnili. Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 08.10.2015 uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup odporkyne pred jeho vydaním na pojednávaní dňa 27.04.2016 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu a navrhovateľku a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľka na pojednávaní trvala na dôvodoch uvedených v podanom opravnom prostriedku. Poukázala na lekárske nálezy ošetrujúceho psychiatra a predložila súdu lekárske nález z kontroly v endokrinologickej ambulancii zo dňa 26.04.2016, z ktorého súd zistil, že navrhovateľka trpí na n.TTE v roku 2010 pre nodóznu toxickú strumu, reziduum vľavo, stav po extirpáci rezidua vpravo hore v januári 2012, has hymotova tireoitída periférna hypotireóza, Odporkyňa na pojednávaní sa plne pridržiavala písomného stanoviska SP zo dňa 8.10.2015 v ktorom sa uvádza, že na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom SP Zvolen ako aj posudkovým lekárom SP ústredie s tým, že posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka je invalidná zo 45 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala krajský súd, aby napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 cit. ust. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok Podľa ods. 4 cit. ust. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa ods.6 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je obsiahnutá v prílohe č. 4 k zákona č. 461/2003 Z. z. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania ju vykonávajú posudkoví lekári. Podľa § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkoví lekári Sociálnej poisťovne ústredia Sociálnej poisťovne. Na základe opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený posudkovou lekárkou SP ú so sídlom v Banskej Bystrici v posudku zo dňa 02.10.2015 so záverom, že je invalidná s 45 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudková lekárka ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedla duševné choroby a poruchy správania - kapitola V., schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi - položka 2, stredne ťažké formy - písm. a/. V posudku neboli ďalej uvedené žiadne choroby. Posudková lekárka v celkovom posudku uviedla, že u navrhovateľky sú rozhodujúce psychické problémy v odbornej liečbe od roku 1997. V úvode stav hodnotený ako psychoafektívna psychóza. V predchádzajúcich rokoch pri pravidelnej ambulantnej liečbe vzniknuté stavy dekompenzácie boli úspešné zvládnuté hospitalizáciami - naposledy v 11/2012. V súčasnosti je stav hodnotený ako paranoidná schizofrénia, na ambulantnej liečbe s dosiahnutou remisou, ako je to konštatované v odbornom náleze dňa 22.10.2014. K reaktívnej čiastočnej dekompenzácii došlo v 01/2015 na báze stresovej situácie. Stav riešený dočasnou pracovnou neschopnosťou na pravidelnej ambulantnej liečbe. Priebežné odborné nálezy dokumentujú postupnú kompenzáciu zdravotného stavu, napr. 20.4.2015 aj v 08/2015. Psychologické vyšetrenie bolo vykonané v čase remisie s konštatovaním, že vonkajšie impulzy spôsobujú u nej tenziu a následne aj možnosť psychotickej dekompenzácie. Uvedené odborné nálezy dokumentujú, že u posudzovanej nie je ochorenie liečbou neovplyvniteľné pri intenzívnej aj amb. liečbe nie sú preukázané zmeny, ktoré by zodpovedali (napriek uvedenej liečbe) ustálený trvalý floridný proces s ťažkým defektom osobnosti. Z uvedeného dôvodu naďalej stanovuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici 45 % a nemá pridružené žiadne iné ochorenia, ktoré by odôvodňovali percentuálne zvýšenie. Posudková lekárka v pracovnej rekomandácii uviedla, že môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže, práce na úkol, administratívne práce, prípadne jednoduché manuálne práce pri rešpektovaní hore uvedeného obmedzenia. Podľa ust. § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa ods. 2 cit. ust. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa ods. 3 cit. ust. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa ust. § 196 ods. 1 cit. zák. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa ods. 4 cit. ust. účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. V zmysle cit. ust. odporkyňa je povinná vykonať dokazovanie a dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať /organizačná zložka poisťovne/ aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Súd posúdil posudky posudkových lekárov v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené posudky nespĺňajú tieto kritéria, nezhodnotili objektívne zdravotný stav navrhovateľky a preto nemôžu byť podkladom pre zhodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súd pri posúdení posudkov posudkových lekárov zistil, že tieto sú v rozpore s odbornými lekárskymi nálezmi. Z anamnestického súhrnu psychiatra zo dňa 12.10.2014 súd zistil, že je sledovaná ambulanciou od r. 2012, predtým sledovaná v iných PA od r. 1997, kedy bola prvýkrát psychiatricky hospitalizovaná. Stav v daných obdobiach bol diagnosticky uzatvorený ako schizoafektívna psychóza - zmiešaný typ. V následných časoch došlo opakovane k dekompenzáciám, ktoré viedli k rehospitalizáciám v r. 1998 v marci 2012, v novembri 2012. Od obdobia sledovania pacientky pri anosognózii často svojvoľne užívala lieky, alebo ich užívanie dissimulovala pri kontrolách, čo viedlo k opakovaným subdekompenzáciám a zhoršovaniu sociability pacientky. Preto bolo prikročené k aplikácii depotných preparátov, ktoré v podstate doposiaľ zabezpečujú kontinuitu liečby na takej úrovni, že nepotrebuje ústavný pobyt. V sociálnej interakcii však pacientke spôsobuje problémy jej labilná afektomotivita, popudlivosť, narušenie pozornosti v zmysle neschopnosti jej dostatočnej koncentrácie a distribúcie. Má výrazne redukované adaptačné i kompenzačné mechanizmy, ktoré v jej socializácii a sociálnej interakcii často vedú k únikom od skutočnosti. Táto porucha narúša sociopracovnú oblasť pacientky výrazným spôsobom a keďže sa jedná o posudzovanie psychických kvalít, jej percentuálne vyjadrenie je špekulatívne. Napriek tomu tento deficit a pokles hodnotím u pacientky na viac ako 70 %. Nutne si vyžaduje antipsychotickú medikáciu a podporné psychoterapeutické vedenie psychotického jedinca. Z nálezu z psychiatrickej kontroly v júni 2015 súd zistil, že navrhovateľka priniesla psychiatrovi napadnuté rozhodnutie, ktorý k nemu zaujal tento postoj. Posudkový lekár, ktorého meno nie je vôbec uvedené v odbornom posudku vôbec nebral v úvahu kompletné psychiatrické vyšetrenie, ktoré bolo prevedené pre posudkové účely dňa 22.10.2014, kde bola podrobne analyzovaná psychopatológia pacientky a jej vplyv na sociopracovnej adaptáciu. Posudkový lekár tendenčne zamlčal a neuviedol konštatovanie ošetrujúceho psychiatra zo dňa 22.10.2014, kedy miera poklesu sociapracovnej adaptácia bola viac ako 70 %. Navyše poukazuje na okolnosť, že posudkový lekár údajne po posudkovej komisii - podali podnet na dopravný inšpektorát polície - znova bez konzultácie so psychiatrom - na odobratie vodičského preukazu, čo výrazne stresogénne dekompenzovalo schizofrénneho pacienta. Aktuálny psychiatrický stav pacientky neumožňuje jej znovuzaradenie do pracovného pomeru, preto je potrebná naďalej PN. V ďalších psychiatrických nálezoch je uvedené, že zdravotný stav navrhovateľky je nezmenený. Podľa názoru súdu to znamená, že je taký ako ho psychiater zhodnotil v nálezoch zo dňa 12.10.2014 a v júni 2015., t. j. na úrovni plnej invalidity. Súd z nálezu klinického psychológa zo dňa 18.12.2014 zistil, že na základe analýzy výsledkov psychodiagnostických metód je pacientka aktuálne v remisii. Intelekt je v pásme vyššieho priemeru, napriek tomu patologický proces bráni jeho adekvátnemu používaniu. Afektivita je otupená, obracia sa dovnútra k vlastným pocitom, únik do izolácie. Problémy s koncentráciou pozornosti. Bez psychofarmák možné časté zmeny nálad, prudkosť, obranná projekcia pred náporom nepríjemných pocitov. Premorbidne prítomná tenzia, anxieta, významne znížená frustračná tolerancia. Kognitívno- percepčné procesy majú premenlivú kvalitu. Súd porovnaním odborných nálezov so závermi posudkových lekárov prišiel k záveru, že posudkoví lekári interpretovali odborné nálezy inak bez toho, aby uviedli iný odborný nález na podporu svojho tvrdenia. Posudkoví lekári neposúdili ani ochorenie štítnej žľazy, ktoré tiež významnou mierou ovplyvňuje pracovnú schopnosť navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že v danej veci neprebehlo konanie v zmysle § 195 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zdravotný stav navrhovateľky nebol posúdený objektívne, komplexne a presvedčivo v zmysle § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Na základe takto vykonaného posúdenia zákonnosti súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. c/, d/ OSP, vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom odporkyňa zabezpečí opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky v zmysle záverov tohto rozhodnutia v prítomnosti prísediaceho lekára psychiatra a vo veci rozhodne a rozhodnutie riadne odôvodní. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľka v konaní bola úspešná, ale náhradu trov konania si neuplatnila a preto jej súd nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie .