Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/160/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201278 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201278.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: V.. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 1, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Jozef Švarc, advokát, so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Komora veterinárnych lekárov SR, so sídlom Botanická 17, 841 04 Bratislava, právne zastúpený: Erben & Erben, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 22, 811 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Prezídia žalovaného č. 7/2009 Pr zo dňa 05. augusta 2015, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie Prezídia žalovaného č. 7/2009 Pr zo dňa 5. augusta 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jozefa Švarca v sume 369,70 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 299,80 Eur a z osobných trov žalobcu v sume 70,- Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Disciplinárny senát Komory veterinárnych lekárov SR rozhodnutím č. 7/2009 DiK zo dňa 20.04.2012 podľa § 3 písm. d/ siedmej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR uznal žalobcu za vinného pre porušenie § 9 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov SR (ďalej aj ZoKVL) preto, že ako člen KVL SR nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko nestanovil diagnózu alebo diferenciálne diagnózy opakujúceho sa horúčkovitého ochorenia, zvracania, nechutenstva a celkovej telesnej slabosti nesterilizovanej suky, použil kortikoidný steroid bez vylúčenia diferenciálnych diagnóz, pri ktorých je jeho použitie kontraindikované a neviedol evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 ZoKVL a § 2 prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR a uložil mu disciplinárne opatrenie podľa § 21 ods. 2 písm. b/ ZoKVL a § 3 písm. b/ Prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR - pokutu vo výške 300 eur. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán okrem iného konštatoval, že disciplinárny senát mal preukázané, že v dňoch 16.01.2009 až 08.02.2009 V.. V. V. nevykonal u zvieraťa majiteľky P. V., bytom W. XX, D. súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko nestanovil diagnózu alebo diferenciálne diagnózy opakujúceho sa horúčkovitého ochorenia, zvracania, nechutenstva a celkovej telesnej slabosti nesterilizovanej suky. Tiež mal za preukázané z dostupných dôkazov, že v dňoch 06.02.209 a 08.02.2009 žalobca nevykonal u zvieraťa súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko použil opakovane kortikoidný steroid bez vylúčenia diferenciálnych diagnóz, pri ktorých je jeho použitie kontraindikované. Disciplinárny senát mal uvedené preukázané najmä zo samotného rozporu vyjadrenia disciplinárne obvineného zo dňa 25.03.2009, tiež z obsahu zdravotnej dokumentácie, v ktorej ako diagnózy okrem iných uvádza dňa 15. a 16.01.2009 aj vomitus infekčného pôvodu a dňa 06. a 08.02.2009 aj podozrenie na zápal pobrušnice. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 29.09.2009 vyplynulo, že žalobca neviedol evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti vykonanej u zvieraťa majiteľky P. V., čo bolo preukázané aj zo samotného obsahu predmetnej zdravotnej dokumentácie, nakoľko táto neobsahuje anamnézu, výsledky klinických vyšetrení a nálezy, ktoré by odôvodňovali stanovenie diagnózy a neobsahuje množstvá a spôsoby podania použitých liekov. Zo záveru znaleckého posudku č. 3/2011 vypracovanom znalkyňou V.. Q. H., V. XX, A., znalkyne v odbore veterinárstvo - kynológia, ev.č. 910800, vyplýva, že nebola vykonaná riadna cielená diagnostika, určenie diagnózy lymská borelióza nebolo správne ani odborne podložené. V danom prípade nebola stanovená konkrétna diagnóza a nebolo zdôvodnené opakované použitie Dexametazónu. Disciplinárny senát prihliadol na povahu porušenej povinnosti, ktorou je odborný výkon súkromných veterinárnych činností a povinnosť vedenia evidencie, ako základných povinností súkromného veterinárneho lekára. Zobral do úvahy ako priťažujúcu okolnosť skutočnosť, že disciplinárne obvinený sa disciplinárneho previnenia dopustil úmyselne, nakoľko vzhľadom na svoje postavenie musel a mal vedieť, že nedodržanie vytýkaných povinností je disciplinárnym previnením. Priťažujúcou okolnosťou bola rovnako skutočnosť, že disciplinárne obvinený porušil viacero povinností. Poľahčujúci vplyv mala skutočnosť, že išlo o prvé previnenie disciplinárne obvineného. Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu KVL SR podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Prezídium žalovaného rozhodnutím č. 7/2009 Pr zo dňa 15.05.2013 tak, že v súlade s § 22 ods. 4 zákona č. 442/2004 Z.z. prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/279/2013-26 zo dňa 04.12.2013 zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Prezídia žalovaného č. 7/2009 Pr z 15.05.2013 konštatujúc, že v konaní disciplinárneho senátu, ako aj Prezídia žalovaného, po zrušení prvších rozhodnutí žalovaného rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/43/2010-36 zo dňa 30.06.2010 (rozhodnutie disciplinárneho senátu zo dňa 29.09.2009 a rozhodnutie Prezídia Komory veterinárnych lekárov zo dňa 02.12.2009) boli odstránené vytknuté vady, najmä bol doplnený rozsah dokazovania znaleckým posudkom, odstránená bola nepreskúmateľnosť konštatovaná vo vzťahu k predchádzajúcim zrušeným rozhodnutiam. Na základe podania odvolania žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/279/2013-26 zo dňa 04.12.2013 konal odvolací súd - Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp.zn. 8Sžo/22/2014 z 30.04.2015 zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a rozhodnutie Prezídia žalovaného č. 7/2009 Pr zo dňa 15.05.2013 zrušil v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci správnym orgánom a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uviedol, že pokiaľ ide o legálne definície úmyselného a nedbanlivostného zavinenia, tieto sú upravené tak v zákone č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, ako aj v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel disciplinárny senát k názoru, že išlo o úmyselné zavinenie žalobcu. Jeho argumentácia, že žalobca musel a mal vedieť, nespĺňa definíciu úmyselného konania, ale konania nedbanlivostného. Vyslovil názor, že ak disciplinárny senát považuje konanie žalobcu za úmyselné, mal by preukázať motív, ktorý by žalobcu k úmyselnému konaniu viedol. Z tohto dôvodu považoval rozhodnutie žalovaného za nesúladné so zákonom o priestupkoch, ktorý ako lex generalis sa vzťahuje na všetky priestupky, pokiaľ ide o úmysel i nedbanlivosť. K otázke dĺžky trvania konania správneho orgánu vyslovil právny názor, že pokiaľ zákon o komore veterinárnych lekárov nestanovuje prekluzívnu lehotu na zánik priestupkovej zodpovednosti, je potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej v texte ESĽP), Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR a v otázkach neupravených v lex specialis, v danom prípade v zákone o komore veterinárnych lekárov, vychádzať zo zásad administratívneho trestania, aj v otázke zániku priestupkovej zodpovednosti tak, ako je upravená v ustanovení § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Keďže žalovaný nepostupoval v súlade s ustanovením § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, považoval Najvyšší súd SR postup žalovaného za vecne nesprávny. Konštatoval, že správne orgány sa riadne nezaoberali námietkou žalobcu, či došlo k zániku jeho disciplinárnej zodpovednosti. Po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného Najvyšším súdom SR, žalovaný ako odvolací orgán, pokračoval v konaní vydaním rozhodnutia zo dňa 05.08.2015. Rozhodol podľa § 22 ods. 4 zákona č. 442/2004 Z.z. v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a § 12 Deviatej časti Disciplinárneho poriadku Stanov komory veterinárnych lekárov tak, že žalobcu uznal za vinného pre porušenie § 9 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona č. 442/2004 Z.z. preto, že ako člen KVL SR nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne a neviedol evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 ZoKVL a § 2 Prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR a uložil mu disciplinárne opatrenie podľa § 21 ods. 2 písm. b/ ZoKVL a § 3 písm. b/ Prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR - pokutu vo výške 250,- Eur. Posudzoval odvolacie námietky a konštatoval, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia Prezídium prihliadlo na povahu porušenej povinnosti, ktorou je odborný výkon súkromných veterinárnych činností a povinnosť vedenia evidencie ako základných povinností súkromného veterinárneho lekára. Konštatoval, že disciplinárne obvinený sa disciplinárneho previnenia dopustil z nedbanlivosti, nakoľko nevedel, že nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje postavenie vedieť mal a mohol. V zákonom stanovenej lehote žalobca podal na tunajšom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Prezídia žalovaného č. 7/2009 Pr z 05.08.2015, ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie s vyslovením právneho názoru, aby správny orgán disciplinárne konanie vedené pod č. 7/2009 Pr zastavil v dôsledku zániku disciplinárnej zodpovednosti. Žalobca v žalobe uvádzal a namietal najmä tieto skutočnosti: 1. Žalovaný nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 8Sžo/22/2014 ohľadom kvalifikácie jeho konania, pretože sa dôsledne nevysporiadal s otázkou zavinenia žalobcu. 2. Žalovaný nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 8Sžo/22/2014 ohľadom trvania konania správneho orgánu a žalovaný sa opakovane nezaoberal jeho námietkou, že v prípade žalobcu došlo k zániku disciplinárnej zodpovednosti. 3. Vytýkal žalovanému, že v rozhodnutí urobil len akýsi opis doterajšieho dokazovania vo veci. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožnil s predchádzajúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/279/2013 zo 04.12.2013. Po vrátení veci na ďalšie konanie Prezídium Komory veterinárnych lekárov SR opätovne rozhodlo dňa 05.08.2015, pričom sa vysporiadalo s vytýkanými nedostatkami pôvodného rozhodnutia, najmä s otázkou zavinenia žalobcu, keď v závere odôvodnenia rozhodnutia je konštatované, že disciplinárne obvinený sa disciplinárneho previnenia dopustil z nedbanlivosti, nakoľko nevedel, že nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje postavenie vedieť mal a mohol. Takýto spôsob vyporiadania sa s otázkou zavinenia považuje za dostatočný a prejavil sa aj v znížení disciplinárnej pokuty z pôvodne stanových 300,- Eur na 250,- Eur. Preto argumentáciu žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal otázkou zavinenia, považoval za nepravdivú. Žalovaný vo vyjadrení uvádzal, že zo žaloby nie sú zrejmé presné dôvody, pre ktoré sa žalobca domáha zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. prečo sa žalobca nekriticky stotožňuje so závermi Najvyššieho súdu SR. Argumentáciu žalobcu k zániku disciplinárnej zodpovednosti a zániku priestupkovej zodpovednosti považuje žalovaný za absurdnú, nakoľko konanie žalobcu nie je podľa zákona o priestupkoch zaradené medzi priestupky, a preto ho ani nemožno posudzovať a rozhodovať o ňom v rámci zákona o priestupkoch. Taktiež je nesprávny odkaz žalobcu na aspekt premlčania priestupku vo vzťahu k dĺžke konania pred orgánmi Komory veterinárnych lekárov SR. Vo vzťahu k premlčaniu priestupku, resp. k porušeniu povinnosti súkromného veterinárneho lekára žalovaný nevidí žiadny súvis so zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pretože podľa žalovaného nejde o pozíciu „lex generalis“ voči zákonu o súkromných veterinárnych lekároch a komore veterinárnych lekárov, nakoľko premlčanie disciplinárneho stíhania je upravené samostatne v § 22 ods. 1 ZoKVL a žiadnym spôsobom sa tento zákon nezmieňuje o prípadnom vzťahu k zákonu o priestupkoch. Zotrvával na stanovisku, že k premlčaniu disciplinárneho stíhania nedošlo, už vôbec nedošlo k premlčaniu priestupku, pričom disciplinárne stíhanie bolo začaté v lehote podľa § 22 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie podľa § 250g O.s.p.. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrvával na dôvodoch žaloby a nesúhlasil s názorom žalovaného, že by žalobca len nekriticky prijal právne názory Najvyššieho súdu SR, lebo tieto právne názory vytvárajú základný právny rámec na posúdenie tejto veci. Poukázal na to, že ak Najvyšší súd SR vyjadril právny názor, že aplikácia lex specialis nemôže ísť nad rámec lex generalis, tak tento je potrebné rešpektovať v celom rozsahu. Navrhol žalobe vyhovieť s ohľadom na to, že žalobca nesúhlasí s argumentáciou žalovaného o nepremlčaní disciplinárneho trestania a z dôvodu, že ide o nedbanlivostné konanie, ktorého kvalifikácia nie je uvedená primárne v dôvodoch rozhodnutia, ale len vo vzťahu k odôvodneniu sankcie. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na písomnom stanovisku k žalobe a zdôraznil, že zákon č. 442/2004 Z.z. ukladá disciplinárnemu senátu vysporiadať sa so zavinením iba pre účely uloženia sankcie. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobe a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.), spočívajúca v nerešpektovaní vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.), čo vyústilo do zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaný prekročil svoju právomoc, ktorá mu je daná zákonom, ak rozhodol nad rámec zákona (§ 250j ods. 3 O.s.p. a § 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p.; súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia postupu. Súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a s dôvodmi žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalobný bod 2/ je plne opodstatnený. Žalovaný sa neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp.zn. 8Sžo/22/2014 zo dňa 30.04.2015. Žalovaný sa opätovne riadne nezaoberal námietkou žalobcu, či došlo k zániku jeho disciplinárnej zodpovednosti podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom v zrušujúcom rozsudku Najvyšší súd SR vyslovil aj právny názor o aplikácii tohto zákona ako lex generalis vo vzťahu k zákonu o súkromných veterinárnych lekároch ako lex specialis. Pre žalovaného je vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR záväzný, preto bolo jeho povinnosťou v ďalšom konaní po zrušení jeho prvšieho rozhodnutia sa vysloveným právnym názorom riadiť. Neprináleží žalovanému polemizovať nad správnosťou právneho názoru Najvyššieho súdu SR, preto konštatovanie žalovaného, že žalobca sa nekriticky stotožňuje so závermi Najvyššieho súdu SR, je neprimerané. Koncepcia správneho súdnictva je dvojinštančná. Pokiaľ Najvyšší súd SR, ako odvolací súd, zmenil prvostupňový rozsudok a sám zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie, je žalovaný viazaný vysloveným právnym názorom súdu, ktorý žalovanému zrušil jeho prvšie rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Pokiaľ ustanovenie § 250ja ods. 4 O.s.p. upravuje, že súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, má sa za to, že sa jedná o situáciu, ak by odvolací súd zrušil v odvolacom konaní rozhodnutie prvostupňového súdu a tomuto by vec bola vrátená na ďalšie konanie. Prvostupňový súd sa stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, avšak má za to, že nebolo možné prehliadnuť pochybenie žalovaného správneho orgánu, ktorý po zrušení jeho prvšieho rozhodnutia a vrátení mu veci na ďalšie konanie nerešpektoval právny názor a nerozhodol vo veci v zmysle vysloveného právneho názoru súdu. Nie je účelom, aby súd nahrádzal rozhodnutie správneho orgánu, ktorý žiadnym spôsobom nereagoval na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR. Prvostupňový súd má za to, že žalovaný, musí vo veci vydať rozhodnutie riadiac sa vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorým je správny orgán viazaný a až v prípade podania žaloby proti takémuto rozhodnutiu, by mohol posudzovať prvostupňový súd zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia z vecnej stránky. Nerešpektovanie vysloveného právneho názoru súdu (v danom prípade druhoinštančného) súd považuje v rámci súdneho prieskumu za takú vadu v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo je dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 442/2004 Z.z.; o odvolaní rozhoduje prezídium, ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdí, alebo zruší. Ak napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec disciplinárnemu senátu na nové konanie. Disciplinárny senát je rozhodnutím prezídia viazaný. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z.; na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Súd má za to, že žalovaný pochybil, ak pristúpil k zmene prvostupňového rozhodnutia disciplinárneho senátu č. 7/2009 DiK zo dňa 20.04.2012, pretože prezídium môže na základe odvolania napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu len potvrdiť, alebo zrušiť. Zákon č. 442/2004 Z.z. upravuje subsidiárne použitie Správneho poriadku len v prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny poriadok v ustanovení § 59 ods. 2, ktorý aplikoval žalovaný, umožňuje síce meniť prvostupňové rozhodnutie, avšak ustanovenie § 22 ods. 4 zákona č. 442/2004 Z.z. upravuje inak rozhodovanie odvolacieho orgánu - prezídia tak, že prezídium môže len potvrdzovať alebo zrušovať rozhodnutia disciplinárneho senátu, preto je aplikácia ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku vylúčená. V uvedenom pochybení súd videl takú vadu v konaní, spočívajúcu v prekročení rozsahu svojej právomoci danej žalovanému zákonom, keďže rozhodoval nad rámec zákona č. 442/2004 Z.z., na ktorú musel prihliadnuť ex offo, t.j. v takomto prípade súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom zistenie takejto vady tiež vyúsťuje do zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p.. Z dôvodov z vyššie uvedených, súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní bol úspešný, súd náhradu trov konania priznal. Priznané trovy konania pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 299,80 Eur a z náhrady za zaplatený súdny poplatok za žalobu 70,- Eur, spolu 369,70 Eur. Trovy právneho zastúpenia súd priznal vychádzajúc z vyhlášky č. 655/2004 Z.z., zohľadniac účelnosť vynaložených trov, ako aj rozsah uplatneného nároku advokátom. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v roku 2015 v sume 139,83 Eur (výpočtový základ 839,- Eur) a v roku 2016 v sume 143,- Eur (výpočtový základ 858,- Eur). Súd vyčíslil nárok na trovy právneho zastúpenia, a to odmenu za jednotlivé úkony právnej služby a na hotové výdavky a náhrady nasledovne: 1. Podanie žaloby na súd 14.10.2015 (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit.vyhl.) .....139,83 Eur Režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.) ...........................................................8,39 Eur Spolu ........................................................................................................148,22 Eur 2. Účasť na pojednávaní 04.05.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit.vyhl.) .....143,00 Eur Režijný paušál ..............................................................................................8,58 Eur Spolu ........................................................................................................151,58 Eur Nárok odmeny a náhrad spolu (bez DPH, advokát je neplatca DPH)......299,80 Eur Súd priznal žalobcovi okrem trov právneho zastúpenia aj náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- Eur. Spolu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 369,70 Eur, na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaného, ktorý ich zaplatí advokátovi v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 8 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.