Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/307/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201307 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201307.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky R.. V. N., nar. X. V. XXXX, bytom A. N. č. XXX, X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 1. júla 2015 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 1. júla 2015 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku, pretože pri kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej 15. mája 2015 posudkový lekár po posúdení aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky konštatoval trvanie jej invalidity naďalej so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Tým, že nedošlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky dôchodkovej dávky, nebol naplnený zákonný predpoklad pre jeho zvýšenie. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a žiadala, aby bolo vydané rozhodnutie preskúmané na základe predložených odborných vyšetrení a jej zdravotnej dokumentácie. Tvrdila, že vyšetrenie posudkovým lekárom nebolo v súlade s jej zdravotnou dokumentáciou, ktorá preukázala progresiu jej ochorenia, v dôsledku čoho došlo k závažnému a nezvratnému poškodeniu jej zdravia. Pri posudzovaní jej zdravotného stavu neboli tieto zmeny trvalého charakteru akceptované. V písomnom vyjadrení z 9. februára 2016 navrhovateľka uviedla, že pred vydaním rozhodnutia odporkyňa nezohľadnila žiadne iné dôkazy, než závery vlastných posudkových lekárov napriek tomu, že zo všetkých ostatných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že trpí ťažkou formou polyartrózy, ktorá je trvale aktívna a progredujúca od roku 2001 a aj liekmi len slabo ovplyvniteľná. Vyjadrila presvedčenie, že bez objektívneho zhodnotenia ňou predložených aktuálnych lekárskych nálezov nebolo možné nad akúkoľvek pochybnosť dospieť k jednoznačnému záveru, či spĺňa zákonné predpoklady pre zvýšenie invalidného dôchodku, pretože rozpory medzi posudkovými závermi posudkových lekárov a lekárskymi správami z jej zdravotnej dokumentácie neboli odstránené, pričom zo žiadneho zákonného ustanovenia nevplýva nadradenosť posudkových záverov nad inými dôkazmi vykonanými v konaní. Vyjadrila presvedčenie, že zistenie skutkového stavu veci, z ktorého odporkyňa pred vydaním rozhodnutia vychádzala, bolo nedostatočné na posúdenie jej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a jej rozhodnutie bolo tiež v rozpore s obsahom spisov, preto ho žiadala zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Zdôraznila, že jej zdravotný stav mal byť preverený a posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť záver, že nie sú splnené medicínske podmienky pre zvýšenie sumy jej invalidnej dávky a podľa § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení bolo povinnosťou odporkyne zadovážiť všetky potrebné podklady na riadne zistenie skutočného stavu veci a vydanie rozhodnutia. Zdôraznila, že posudkový lekár mal zobrať do úvahy aj závažnosť jej ostatných zdravotných postihnutí a pokles jej pracovnej schopnosti mal vyhodnotiť v súlade s ust. § 74 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Namietala, že posudkový lekár nezohľadnil progresiu ochorenia jej pohybového aparátu s tým, že trpí už IV. stupňom artrotického ochorenia. V dôsledku uvedeného má stuhnuté ruky, nemá úchopovú schopnosť. Nové RTG vyšetrenie nemohla absolvovať, pretože toto je možné podstúpiť až s určitým časovým odstupom. Užíva silné lieky proti bolesti, pretože trpí veľmi bolestivým reumatickým ochorením, v rukách nemá silu, čo ju obmedzuje v bežných denných činnostiach. Napriek tomu, že z odborných lekárskych nálezov nevyplýva zvýšenie reumatoidného faktora, o zápaloch kĺbov v jej tele svedčí stále zvýšené CRP nad bežnú hodnotu. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia, v ktorom zdôraznila, že navrhovateľke sa podaným odvolaním nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože aj po opätovnom posúdení jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania nebol vyslovený posudkový záver zmenený. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, konania začaté podľa III. hlavy piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s uvedeným zákonným ustanovením krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s jej žiadosťou o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, s rozhodnutím odporkyne o priznaní invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov v čase vzniku invalidizácie navrhovateľky i pri nasledovných kontrolných lekárskych prehliadkach, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5- 8 zákona o sociálnom poistení). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. A, pol. 1, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre infekčnú artropatiu, zápalové polyartropatie, reaktívne artritídy, metabolické artropatie - ich dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s poruchou funkcie, (obmedzenie funkcie o 1/3), so subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenologickým nálezom, prípadne s dôkazom laboratórnych pozitívnych zápalových parametrov, s postihnutím 1 alebo viacerých kĺbov s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 25 - 35 %. Všeobecným posudkovým hľadiskom je funkčné postihnutie (postihnutie pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyv na ostatné systémy a orgány, podľa ktorého sa v rámci zákonného rozpätia určí konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti poistenca. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahuje zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny pokles schopnosti zárobkovej činnosti nezapríčiňujú. Pri chronických zápaloch kĺbov sa popri poruche funkcie prihliada tiež na aktivitu chorobného procesu. Pre ťažké, trvale aktívne formy tohto ochorenia, ktoré progreduje a je liečbou ťažko ovplyvniteľné, s deštruktívnym röntgenologickým nálezom a postihnutím viacerých kĺbov je pracovná schopnosť poistenca znížená v rozpätí od 60 do 80 %. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 6. marca 2014 so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti na základe opakovane podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku zo 6. marca 2014. V posudku zo 16. júla 2014 posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene vychádzal pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky z jej vlastného klinického vyšetrenia a z predložených reumatologických, neurologických, psychiatrických, ortopedických vyšetrení, z RTG rúk z priebehu rokov 2012-2014 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil polyartrózu, ochorenie podporného a pohybového aparátu s obmedzením funkčnosti kĺbu o 1/3 vrátane RTG nálezov a laboratórnych zápalových parametrov v zmysle kapitoly XV., odd. A, pol. 1 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie vyjadril 35 %. Uvedené percento zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky navýšil pre recidivujúcu depresívnu poruchu, vtedajšiu ťažkú epizódu bez psychotických príznakov v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení na celkovú 45 % mieru jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedol, že v tom čase 55-ročná žena, bola v roku 2002 prvýkrát vyšetrená reumatológom pre bolesti drobných kĺbov rúk a bolesti chrbtice. Na začiatku liečby bol zistený nález v zmysle vretenovitých deformácií v oblasti drobných kĺbov rúk, jednalo sa o 2., 3., 4. a 5. prst obojstranne, vrátane nálezu Heberdenových uzlíkov. Ortopedickým nálezom z roku 2012 boli zistené aj zmeny iných kĺbov - kolien aj bedrových kĺbov, bol dokumentovaný nález v zmysle prvostupňovej artrózy na kolenách aj bedrových kĺboch RTG vyšetrením. Celotelová denzitometria bola v norme. Reumatologickým vyšetrením z februára 2014 bola potvrdená mierna progresia zmien s prítomnými cystoidnými prejasneniami, aktuálne denzitometrické vyšetrenie preukázalo incipientnú ľahkú porózu. V objektívnom náleze nebola prítomná ťažšia funkčná porucha. K ochoreniu pohybového aparátu bolo pridružené aj ochorenie duševného charakteru, ktoré bolo opakovane potvrdené nálezom psychiatra aj psychológa, preto pri kombinácii hore uvedených ochorení konštatoval pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 45 % s dátumom vzniku invalidity od podanej žiadosti dňom 6. marca 2014. Vyslovený posudkový záver bol v celosti potvrdený v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici, v posudku z 18. augusta 2014. V posudku uviedol, že u navrhovateľky s vysokoškolským vzdelaním bolo rozhodujúce postihnutie predovšetkým drobných kĺbov rúk pri polyartróze bez preukázania reumatického ochorenia. Artróza postihujúca bedrové a kolenné kĺby bola na úrovni ľahkého stupňa (I.-II. štádium), čo považoval za primerané dosiahnutému veku. Uvedenému stavu zodpovedal pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia pre dlhotrvajúce artropatie s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu, pričom v percentuálnom zvýšení boli zhodnotené jej psychické ťažkosti pod obrazom depresie napriek tomu, že ambulantná liečba bola začatá len vo februári 2014 a v čase priznania jej invalidity nezodpovedala zákonnej požiadavke dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu. Pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 45 % považoval za maximálny. Kontrolnú lekársku prehliadku stanovil na júl 2016. Na základe uvedeného posúdenia zdravotného stavu bol navrhovateľke rozhodnutím odporkyne zo 4. septembra 2014 priznaný od 6. marca 2014 invalidný dôchodok vo výške 198,50 € mesačne. Aktuálne preskúmavané konanie bolo začaté na základe žiadosti navrhovateľky o prehodnotenie jej zdravotného stavu, ktorá bola doručená pobočke Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene 15. mája 2015. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval aktuálny stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z 15. mája 2015 okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky zohľadnil MRI kolenného kĺbu vľavo z 9. marca 2015 a ortopedické vyšetrenie zo 16. apríla 2015 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej označil polyartrózu so zaradením pod kapitolu XV., odd. A, pol. 1, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktorú jej naďalej priznal 35 % pokles jej pracovnej schopnosti a tento navýšil o 10 %, na celkových 45 % jej zníženej pracovnej schopnosti pre jej ostatné ochorenia a to recidivujúcu depresívnu poruchu, arteriálnu hypertenziu v anamnéze a dorzalgie. V posudku uviedol, že navrhovateľka je kontrolovaná na reumatológii od roku 2002, bez jednoznačného potvrdenia reumatického ochorenia. Stav bol hodnotený ako polyartróza potvrdená klinicky aj RTG, hlavne drobných kĺbov horných končatín. Bedrové a kolenné kĺby boli v začiatočných štádiách - I.- II. stupeň. Denzitometrickým vyšetrením osteoporóza nebola zistená. Vo februári 2014 absolvovala prvé ambulantné psychiatrické vyšetrenie so zhodnotením, že ide o recidivujúcu depresívnu poruchu, bez psychotických príznakov, odvtedy je pravidelne kontrolovaná. V marci 2014 absolvovala aj psychologické vyšetrenie. Podľa neurologického nálezu z hľadiska váhonosných kĺbov flexia je prakticky možná plná, je evidované obmedzenie rotačných pohybov o polovicu. MRI kolenného kĺbu vľavo verifikuje artrózu kĺbu II. stupňa. Konštatoval, že od posledného posúdenia nedošlo k podstatnejšej zmene v jej zdravotnom stave. Svoj posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a po dodatočnom posudkovom vyhodnotení psychiatrického nálezu z 8. júla 2015. V posudku konštatoval, že od posledného posúdenia z hľadiska funkčného obmedzenia kĺbov pri jej základnom ochorení uvedené naďalej zodpovedá zaradeniu pod kapitolu XV., odd. A, pol. 1, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pričom pokles jej pracovnej schopnosti bol vyjadrený na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Jej pridružené ochorenia, hlavne recidivujúca depresívna porucha sa podieľa na zhoršovaní jej zdravotného stavu, preto bol pokles jej pracovnej schopnosti pre jej rozhodujúce zdravotné postihnutie navýšený o max. možných 10 %, na celkových 45 % jej zníženej pracovnej schopnosti. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Keďže navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jej aktuálneho zdravotného stavu a vplyvu jeho zhoršenia na jej pracovnú schopnosť v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku zo 16. októbra 2015 popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky zohľadnil totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnené ortopedické, reumatologické algeziologické vyšetrenia a RTG rúk z roku 2015 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že v stanovenom percente zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky sú komplexne zhodnotené jej somatické aj psychické ťažkosti. Dominujúce sú bolesti pohybového aparátu, pre ktoré bola opakovane vyšetrená na reumatologickej a ortopedickej ambulancii. Nález na váhonosných kĺboch - bedrové a kolenné - napriek RTG potvrdeným artrotickým zmenám klinicky nedosahuje významnejšie obmedzenie. Pohyblivosť bedrových kĺbov je voľná až na terminálne obmedzené rotácie, kolenné kĺby majú z hľadiska poruchy funkcie terminálne obmedzenú extenziu a flexiu vľavo. Zmeny na drobných kĺboch pri uvádzaných bolestiach nie sú podmienené zápalovým procesom. Uviedol, že v poslednom reumatologickom vyšetrení boli diskrepantné vyjadrenia, keďže v úvode vyšetrenia sa subjektívne aj objektívne uvádzal stav bez zmien a v závere vyšetrenia bola konštatovaná závažná artróza bez preukázaných laboratórnych alebo RTG vyšetrení, ktoré by dokumentovali zmenu v porovnaní s predchádzajúcim stavom. Pri vlastnom vyšetrení zistil, že drobné kĺby rúk navrhovateľky boli bez zápalových zmien, bez funkčného obmedzenia, s diskrétne nižšou svalovou silou vľavo, so zachovanou úchopovou schopnosťou. Na základe uvedeného konštatoval, že súčasný zdravotný stav navrhovateľky nepreukázal podstatné zhoršenie, preto nebol naplnený zákonný predpoklad pre zmenu miery jej zníženej pracovnej schopnosti. V rámci preskúmavacieho konania krajského súdu navrhovateľka predložila ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré neboli doposiaľ posudkovo vyhodnotené a to psychologické vyšetrenie z marca 2014, reumatologické vyšetrenia z roku 2015 a 2016, výsledok magnetickej rezonancie MR C chrbtice zo septembra 2016 a ortopedické vyšetrenie z októbra 2016, ktoré boli dodatočne posudkovo vyhodnotené posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne v posudku z 29. novembra 2016. K zmene vysloveného posudkového záveru nedošlo. Posudkový lekár konštatoval, že doplnené vyšetrenia boli zamerané na pohybový aparát s nálezmi z reumatologickej a ortopedickej ambulancie s doplnením MR vyšetrenia krčnej chrbtice s potvrdenými degeneratívnymi zmenami. V reumatologických nálezoch aj v ortopedickom vyšetrení boli dokumentované zmeny na podklade artrózy pri liečbe. Podľa reumatologického vyšetrenia bola bez výraznejších bolestivých prejavov, raňajšia stuhlosť bolaminimálna, a v ortopedickom náleze, napriek RTG uvádzaným zmenám v oblasti bedrových a kolenných kĺbov, funkčne klinicky nebolo preukázané výraznejšie obmedzenie hybnosti (v bedrových kĺboch boli obmedzené rotácie, v kolenných kĺboch bola obmedzená flexia bez uvedenia stupňa). Ani uvedené nálezy nepreukázali podstatnú zmenu v zdravotnom stave navrhovateľky, preto nebol dôvod na zmenu percentuálneho vyjadrenia jej zníženej pracovnej schopnosti. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku posudzoval jej aktuálny zdravotný stav a vplyv jeho zhoršenia na jej pracovnú schopnosť z toho hľadiska, či došlo k takej nepriaznivej zmene v jej zdravotnom stave, ktorá by sa prejavila navýšením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, pretože uvedené je zákonným predpokladom pre zvýšenie sumy dôchodkovej dávky. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil správne ochorenie podporného a pohybového aparátu, ktoré vzhľadom na charakter ochorenia, objektívne preukázaný funkčný postih a aktivitu chorobného procesu správne zaradil pod aplikovanú položku prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Pretože sa na poklese jej pracovného potenciálu podieľalo aj jej duševné ochorenie, ktoré potencovalo aj jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, správne uvedené ochorenie posudkovo zohľadnil maximálne možným 10 % navýšením jej zníženej pracovnej schopnosti na celkových 45 %. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na obsah lekárskych správ posudkových lekárov, v ktorých bol vyslovený posudkový záver podrobne a v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami zhodnotený tak, ako vyplýval z navrhovateľkou predloženej zdravotnej dokumentácie. Správne konštatoval, že z hľadiska rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky nebola preukázaná nepriaznivá zmena v jej zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala navýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, pretože odbornými vyšetreniami bol u navrhovateľky preukázaný totožný objektívny nález odborného lekára ako v predchádzajúcom období. Pokiaľ bola zmena v hodnotení závažnosti artrotického ochorenia konštatovaná len v závere vyšetrenia bez toho, aby toto tvrdenie bolo podložené zmenou v objektívnom náleze, prípadne zmenou výsledkov ďalších vyšetrení (RTG, laboratórny nález), nebolo možné takúto zmenu v diagnostickom závere akceptovať. Z posudkového hľadiska je rozhodujúci objektívny klinický nález odborného lekára a ďalšie, podporné vyšetrenia, ktoré jeho klinický nález potvrdia. Uvedené sa týkalo najmä drobných kĺbov rúk navrhovateľky a v prípade bedrových a kolenných kĺbov nebola z hľadiska funkčného postihnutia preukázaná taká zmena, ktorá by mala vplyv na percentuálne vyjadrenie jej zníženej pracovnej schopnosti. Aktuálne preukázané obmedzenie rotácií v bedrových kĺboch bolo konštatované už aj v čase invalidizácie navrhovateľky, u kolenných kĺbov bola preukázaná plná extenzia tak ako v minulosti, oproti času jej invalidizácie bola konštatovaná zmena v zmysle flexie kolenných kĺbov, ktorá bola v čase invalidizácie plná, terminálne bolestivá a v súčasnosti bolo konštatované jej obmedzenie, bez uvedenia stupňa, čo zodpovedá ľahkému stupňu obmedzenia. Zmena stupňa coxartrózy, resp. gonartrózy nemá posudkový význam, pretože z posudkového hľadiska je rozhodujúce funkčné obmedzenie bedrových a kolenných kĺbov. S ohľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky nebolo možné priznať jej odvolaniu úspech, pretože napriek jej tvrdeniu nebola preukázaná ťažká forma jej artrotického ochorenia, ktoré by bolo trvale aktívne, progredujúce a liečbou ťažko ovplyvniteľné, s deštruktívnym röntgenologickým nálezom postihujúcim viacero kĺbov, pretože aj z posledného reumatologického vyšetrenia z 27. apríla 2016 z hľadiska subjektívneho nálezu vyplynulo, že bolesti sú miernejšie, doužívané lieky účinkujú, aktuálne bez artrotických algických ťažkostí, s minimálnou raňajšou stuhlosťou. Objektívny nález dokumentoval absenciu artrotického syndrómu. Prejavy artritídy (zápalové zmeny) na drobných kĺboch rúk navrhovateľky neboli zistené ani posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne pri posudzovaní jej zdravotného stavu. Posudkovo boli zohľadnené aj jej pridružené zdravotné ťažkosti a diskrepancie v záveroch posudkových a odborných lekárov boli logicky a presvedčivo zdôvodnené tak, ako to z vyššie citovaných posudkov vyplynulo. Na základe vyššie opísaných skutkových zistení dospela odporkyňa k správnemu skutkovému záveru, že nedošlo u navrhovateľky k takej nepriaznivej zmene v jej zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala percentuálne navýšenie jej zníženej pracovnej schopnosti, preto napadnutým rozhodnutím správne jej žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zamietla, keďže žiadna zmena v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky dôchodkovej dávky v konaní nebola preukázaná. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá nebola v konaní pred súdom úspešná náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.