Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/181/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201309 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201309.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: F.. F.. Q. V., nar. XX. H. XXXX, bytom R. Q. XXX, XXX XX I., zast. JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom so sídlom AK Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo PZ v Žiari nad Hronom, M. Chrásteka 123, 965 01 Žiar nad Hronom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. ORPZ-ZH- VO-8-005/2015-PK zo dňa 26. augusta 2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-ZH-VO-8-005/2015-PK zo dňa 26. augusta 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 546,62 Eur, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 476,62 Eur a iných trovách konania vo výške 70 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Riaditeľ Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo aj „oprávnený orgán“) svojím disciplinárnym rozkazom č. 7 zo dňa 05. augusta 2015 uložil podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len zákon č.73/1998 Z.z.“) žalobcovi disciplinárne opatrenie, a to zníženie služobného platu o 10% na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že dňa 22. júna 2015 v čase medzi 14.00 hodinou a 18.00 hodinou sa zúčastnil skúšky z predmetu Základy právnej filozofie II. na Právnickej fakulte Univerzity F. B. v B. B., a to i napriek tomu, že podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L892211 evidovaného pod č. ORPZ-ZH-VO-365-005/2015 zo dňa 10. júla 2015 v dobe od 10. júna 2015 do 10. júla 2015 bol dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z., v ktorom je ustanovené, že „policajt je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz“. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na ustanovenie § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že dňa 30. júla 2015 získal informáciu z podozrenia porušovania liečebného režimu žalobcu, pričom následne dňa 09. júla 2015 bolo Okresnému riaditeľstvu PZ v Žiari nad Hronom doručené potvrdenie z Právnickej fakulty Univerzity F. B. v B. B. o tej skutočnosti, že sa žalobca zúčastnil dňa 22.06.2015 skúšky z predmetu Základy právnej filozofie II. na Právnickej fakulte Univerzity F. B. v B. Bystrici. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bol pritom žalobca dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu v čase od 10. júna 2015 do 10. júla 2015 a ošetrujúcim zmluvným lekárom boli žalobcovi povolené vychádzky v čase od 14.00 hodiny do 18.00 hodiny. Na základe uvedených skutočností OR PZ v Žiari nad Hronom požiadal 10. júla 2015, Sekciu personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR (ďalej len „Ministerstvo“) o zaujatie stanoviska, či účasť na skúške počas povolenej vychádzky je porušením liečebného režimu podľa § 48 ods. 3 písm. v) zákona č. 73/1998 Z.z.. Posudkový lekár Ministerstva F.. E. B. konštatoval, že absolvovanie skúšky na Právnickej fakulte počas dočasnej neschopnosti so značnou psychickou záťažou je porušením liečebného režimu a porušením povinnosti policajta počas dočasnej neschopnosti. Okolnosti účasti žalovaného na skúške na Právnickej fakulte Univerzity F. B. boli zisťované aj od P.. X.. J. P., X.., vedúceho Katedry teórie štátu a práva Právnickej fakulty R. F. B. v B. B.. Z písomného stanoviska predloženého žalobcom dňa 03. augusta 2015 vyplýva, že žalobca stanovisko Ministerstva považuje za zavádzajúce a nie opierajúce sa o preukázateľné skutočnosti. Účasť na skúške, ktorej sa zúčastnil dňa 22. júna 2015 v čase okolo 15.00 hodiny, nepredstavovala pre neho žiadnu psychickú záťaž, a teda nešlo o porušenie liečebného režimu. Požiadal o zabezpečenie vyjadrenia F.. K. B., ošetrujúcej lekárky, k otázkam priebehu liečby a možným komplikáciám v jej priebehu v nadväznosti na účasť na skúške. V doplňujúcom stanovisku F.. E. B. konštatoval, že „pri posúdení porušenia liečebného režimu vychádzal z kompletnej zdravotnej dokumentácie, ktorú mala k dispozícii praktická lekárka F.. K. B., a do ktorej mal možnosť nahliadnuť“. Zotrval na pôvodnom stanovisku. F.. K. B., ošetrujúce lekárka žalobcu, uviedla, že na základe zistených diagnóz bolo vhodné pre pacienta psychické a fyzické šetrenie sa. Žalobca počas dočasnej práceneschopnosti nepožiadal o zmenu miesta pobytu s cieľom vykonať skúšku na Právnickej fakulte R. F. B. v B. B.. Kontrolu pre porušenie liečebného režimu vykonal osobne v jej ambulancii posudkový lekár Ministerstva F.. E. B., ktorému bola predložená kompletná zdravotná dokumentácia žalobcu. Po oboznámení sa s výsledkami všetkých zrealizovaných vyšetrení nepovažovala ošetrujúca lekárka za potrebné vydávať písomné stanovisko pre F.. E. B.. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní v rámci disciplinárneho konania vychádzal tiež z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti L 892221, potvrdenia z Právnickej fakulty Univerzity F. B. v B. B. o absolvovaní skúšky žalobcom, informáciou od P.. X.. J. P., X.. vedúceho Katedry štátu a práva Právnickej fakulty R. F. B. v B. B.. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že o disciplinárnom previnení sa nadriadený dozvedel dňa 30. júla 2015 a pri ukladaní disciplinárneho opatrenia v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 prihliadal na to, ako si žalobca doteraz plnil svoje služobné povinnosti na Odbore poriadkovej polície Okresného riaditeľstva a uloženie disciplinárneho opatrenia považoval za primerané. Žalobcovi bolo rozhodnutie vyhlásené dňa 05. augusta 2015. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. ORPZ-ZH-VO-8-005/2015-PK zo dňa 26. augusta 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu podľa § 243 ods.4 zákona č. 73/1998 Z.z. zamietol a rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že oprávnený orgán pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia postupoval dôsledne podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti za súčasného zohľadnenia okolností podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.. Oprávnený orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci, na základe čoho protiprávne konanie žalobcu bolo dostatočne zistené a preukázané. V odôvodnení tiež konštatoval, že oprávnený orgán konal správne a splnil si zákonom danú povinnosť vyplývajúcu z § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. tým, že žalobcu registratúrnym záznamom upovedomil o začatí disciplinárneho konania. V tomto zázname je riadne uvedený skutok, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu. Oprávnený orgán riadne uviedol aj akého porušenia zákona č. 73/1998 Z.z. sa žalobca svojím konaním dopustil, pričom oprávnený orgán dal žalobcovi možnosť písomne sa vyjadriť k veci a určil mu aj termín na vyjadrenie. Aj keď oprávnený orgán v registratúrnom zázname uviedol, že sa žalobca dopustil disciplinárneho opatrenia, nemožno to považovať za zaujatosť z jeho strany, nakoľko oboznámenie sa žalobcu s registratúrnym záznamom sa považuje za začatie disciplinárneho konania. S možnosťou vyjadrenia sa účastníka konania k obsahu registratúrneho záznamu sa zabezpečuje objektívnosť posúdenia veci pred uložením samotného disciplinárneho opatrenia. Lehotu troch dní na vyjadrenie sa k začatiu disciplinárneho konania žalovaný považoval za dostatočnú, nakoľko oprávnený orgán stanovením lehoty v dĺžke troch dní mal snahu zabezpečiť účelnosť, efektívnosť a zákonnosť konania. Pokiaľ žalobca žiadal o pribratie príslušného znalca z odboru, resp. odvetvia, ktorý by sa v rámci znaleckej činnosti vedel vyjadriť, či absolvovanie predmetnej skúšky počas schválených vychádzok počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu a úraz so značnou psychickou záťažou je alebo nie je porušením liečebného režimu, žalovaný konštatoval, že odmietnutie pribratia znalca oprávneným orgánom bolo správne, nakoľko zákon č. 73/1998 Z.z. takúto povinnosť oprávnenému orgánu neukladá. Vo vzťahu k zákonnej lehote 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia žalovaný zdôraznil, že lehota na začatie disciplinárneho konania s prihliadnutím na § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. začala plynúť dňom 09.07. 2015, a teda dňom, kedy sa ako riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom dozvedel o podozrení z disciplinárneho previnenia. Lehota na začatie disciplinárneho konania tak začala plynúť nie dňom 01. júla 2015, ale až dňom 09. júla 2015, a teda disciplinárny rozkaz bol vydaný v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný zdôraznil, že ako riaditeľ ORPZ v Žiari nad Hronom nevykonával kontrolu vzťahu k žalobcovi v zmysle nariadenia Ministerstva č. 40/2015 o operatívnych kontrolách (ďalej len „nariadenie č.40/2015“), nakoľko podľa § 80 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) bol oprávnený kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu bezprostredne nadriadený policajt alebo vyšší nadriadený policajta alebo ním poverená osoba. Žalovaný zdôraznil, že ako riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom plnil len zákonom ustanovenú povinnosť § 49 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z., v ktorom mu zákon priamo ukladá povinnosť navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností. V konaní žalobcu ide o podozrenie zo spáchania disciplinárneho previnenia a to tým, že bolo dostatočne preukázané, že žalobca porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. v) zákona č. 73/1998 Z.z. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní tak žalovaný považoval za nedôvodné, napadnutý disciplinárny rozkaz považoval za preskúmateľný a vydaný v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z.. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, žiadal aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. Mal zato, že celé disciplinárne konanie voči nemu bolo vykonštruované. Ide o zaujatosť voči jeho osobe v snahe zdiskreditovať ho v rámci jeho pracovnej činnosti. Podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu ustanovení § 233 ods.1 ods.2, § 235 ods.1-3 a § 238 ods.1-4 zákona č.73/1998 Z.z., nakoľko napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, žalovaný sa nezaoberal porušením ustanovení zákona č.73/1998 Z.z.. V konaní došlo k porušeniu dvanástej časti zákona č.73/1998 Z.z., boli porušené jeho práva ako účastníka konania a nebolo mu umožnené spravodlivé a zákonné prejednanie veci. V konkrétnostiach žalobca namietal zaujatosť konajúcich disciplinárnych orgánov, nakoľko skutočnosť, že riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom zistil vytýkané nedostatky, mala vplyv na to, že žalovaný nebol vo veci vecne príslušný rozhodovať. Otázka zaujatosti mala byť riešená podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako lex generalis. Nebolo prípustné, aby v konaní rozhodovala v postavení oprávnenej osoby osoba, ktorá je zaujatá. Žalobca tiež namietal, že už v čase začatia disciplinárneho konania oprávnený orgán vyslovil záver o tom, že sa dopustil disciplinárneho previnenia a to písomnosťou číslo ORPZ-ZH-OPP-413-003/2015 zo dňa 30. júla 2015, ktorou deklaroval začatie disciplinárneho konania. Ak oprávnený orgán v tejto písomnosti vyslovil záver o spáchaní disciplinárneho previnenia (záver o vine), postupoval nezákonne, nakoľko tento záver vyslovil pred tým, ako zabezpečil a posúdil všetky dôkazy a skôr, ako žalobcovi ako účastníkovi konania umožnil uplatňovať práva zaručené zákonom. Oprávnený orgán tak od začiatku konania pracoval s jedinou úvahou o vine žalobcu, bez ohľadu na skutočnosti, ktoré z konania a úkonov v ňom vykonaných vyplynú. Napadnuté rozhodnutie žalovaného (resp. prvostupňového disciplinárneho orgánu) považoval za nezákonné aj z dôvodu, že s registratúrnym záznamom o začatí disciplinárneho konania sa oboznámil dňa 30. júla 2015 v čase o 13:00hod., pričom mu bola daná lehota na vyjadrenie sa do 3. augusta 2015 do 08:00hod.. Z dôvodu krátkosti času aj vzhľadom na plnenie služobných povinností požiadal o predĺženie uvedenej lehoty. Jeho žiadosť bola ale zamietnutá. Nebolo mu tak umožnené v dôsledku krátkosti času v primeranom rozsahu uplatniť právo riadne sa vo veci vyjadriť, navrhovať dôkazy a obhajovať sa v konaní. Žalobca tiež namietal stanovisko F.. E. B. a argumentoval, že účasť na skúške na vysokej škole počas povolených vychádzok pre neho nepredstavovala žiadnu značnú psychickú záťaž, a preto nešlo o porušenie liečebného režimu. Posudkový lekár mal skúmať, či počas liečby došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu alebo či aspoň existoval opodstatnený predpoklad domnievať sa, že k zhoršeniu zdravotného stavu mohlo dôjsť. Z uvedeného dôvodu navrhol oprávnenému orgánu pribratie príslušného znalca, ktorý by sa vedel vyjadriť, či absolvovanie skúšky na vysokej škole počas schválených vychádzok počas dočasnej pracovnej neschopnosti bolo alebo nebolo porušením liečebného režimu. Tento jeho návrh bol oprávneným orgánom zamietnutý. V tomto smere poukázal na ustanovenia zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.328/2002 Z.z.“).Ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu skutočnosť, že s poukazom na § 57 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z. možno za disciplinárne previnenie uložiť disciplinárne opatrenie do 30-tich dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Mal zato, že riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom sa o absolvovaní skúšky na vysokej škole dozvedel dňa 1.7.2015, ktorú skutočnosť deklaruje písomnosť č.ORPZ-ZH-VO-365/2015, ktorou žiadal o poskytnutie informácie, či sa zúčastnil v období pracovnej neschopnosti skúšok, zápočtov, konzultácií prípadne prednášok. Mal zato, že v zmysle uvedeného 30 dňová lehota začala plynúť dňa 2. júla 2015 a posledným dňom na uloženie a vyhlásenie disciplinárneho opatrenia bol 31. júl 2015. Disciplinárny rozkaz bol pritom vyhlásený dňa 5. augusta 2015, a teda po uplynutí 30 dňovej zákonnej lehoty. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu, ktoré mu predchádzalo videl žalobca aj v tom, že postup riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom, ktorý podal podnet na začatie disciplinárneho konania, bol nezákonný z hľadiska formy. Poukázal na to, že riaditeľ OR PZ vykonal kontrolnú činnosť na postupy žalobcu ako podriadeného policajta, pričom v rámci tejto činnosti zistil nedostatky a o zistených nedostatkoch upovedomil písomne oprávnený orgán. V tomto smere žalobca poukázal na ustanovenia Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.40/2015 o operatívnych kontrolách, pričom riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom svoje povinnosti neuplatňoval formou realizácie postupu ustanoveného v citovanom internom predpise. Ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia bola aj skutočnosť, že oprávnený orgán podľa rozhodnutia prihliadol na jeho doterajšie plnenie služobných povinností a konštatoval primeranosť uloženia disciplinárneho opatrenia. Oprávnený orgán mal však prihliadnuť aj na iné skutočnosti a uviesť dôvody, pre ktoré považuje uloženie disciplinárneho opatrenia za primerané. Konkrétne mal podľa ustanovenia § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z. prihliadnuť na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zdôraznil, že považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné, vydané po náležite zistenom skutkovom a právnom stave a zároveň považuje za zákonný aj disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom č. 7 zo dňa 05. augusta 2015. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu je zákonné, vydané po náležite zistenom skutkovom a právnom stave. Žalovaný mal za to, že rozhodnutia spĺňajú náležitosti uvedené v § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. a sú náležite odôvodnené. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, bolo žalobcovi umožnené využitie jeho práva v zmysle ustanovenia § 237 zákona č. 73/1998 Z.z.. Žalovaný zdôraznil, že pre objektívnosť a nestrannosť odvolacieho konania bol poverený predseda poradnej komisie riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom, aby sám určil členov senátu poradnej komisie. Senát poradnej komisie bol pritom zložený z členov, u ktorých neexistujú dôvody zaujatosti. Zákon č. 73/1998 Z.z. vo svojich ustanoveniach nerieši vylúčenie zamestnancov alebo členov správneho orgánu a na toto konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem výkonu rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namietal, že oprávnený orgán už v začatí disciplinárneho konania vyslovil záver o tom, že spáchal disciplinárne previnenie, žalovaný zotrval na stanovisku, že v registratúrnom zázname je riadne uvedený skutok, ktorý sa kládol žalobcovi za vinu, a ktoré ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. žalobca svojím konaním porušil. To, že oprávnený orgán v registratúrnom zázname uviedol, že žalobca spáchal skutok v ňom uvedený, nemožno to považovať za zaujatosť voči žalobcovi, nakoľko daný úkon sa považuje za začatie disciplinárneho konania, ktorého účelom je riadne oboznámiť policajta, voči ktorému sa disciplinárne konanie začalo, o skutku, ktorý spáchal a zároveň ho upovedomiť o tom, aké zákonné ustanovenia porušil. Ak žalobca namietal, že lehota troch dní na vyjadrenie k začatiu disciplinárneho konania bola krátka, žalovaný túto lehotu s poukazom na § 237 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. považoval za dostatočnú. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa pribratia znalca žalovaný uviedol, že v procesnoprávnych vzťahoch má oprávnený orgán nadradené postavenie vo vzťahu k účastníkom konania a z toho postavenie je odvodené aj jeho oprávnenie vykonávať dôkazy v konaní. Oprávnený orgán bol oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná. Stanovisko F.. E. B. považoval za dostatočný dôkaz svedčiaci o tom, že žalobca porušil liečebný režim. Pokiaľ ide o lehotu na začatie disciplinárneho konania, táto začala plynúť dňom 09. júla 2015, a teda dňom, kedy sa riaditeľ ORPZ v Žiari nad Hronom dozvedel o podozrení z disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a disciplinárny rozkaz bol vydaný v súlade s § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., a teda v zákonom stanovenej lehote. Vo vzťahu k žalobcovi riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom nevykonával kontrolu v zmysle nariadenia č. 40/2015, nakoľko podľa § 80 ods. 3 zákona č. 328/2000 Z.z. je dodržiavanie liečebného režimu policajta oprávnený kontrolovať bezprostredne nadriadený alebo vyšší nadriadený policajta alebo ním poverená osoba. Riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom nevykonával ani kontrolu dodržiavania liečebného režimu určeného ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, ale plnil si zákonom ustanovenú povinnosť v § 49 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z., v ktorom sú ustanovené základné povinnosti nadriadeného, a v ktorom mu zákon priamo ukladá povinnosť navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností. Žalovaný navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a v prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v zhodne so žalobou, zdôraznil, že žalovaný nepostupoval pri vydaní rozhodnutia podľa ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z., čím porušil práva žalobcu. Navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť. Zástupca žalovaného poukázal na skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení k žalobe. Nad rámec týchto skutočností uviedol, že existovala len domnienka, resp. podozrenie, že žalobca v čase práceneschopnosti mohol vykonať skúšku, čo sa napokon aj potvrdilo. Žalovaný mal vedomosť len o tom, že žalobca externe študuje na právnickej fakulte a už v potvrdení o práceneschopnosti boli povolené vychádzky stanovené neobvykle. Žalovaný nepovažoval za odpočinok, relax alebo oddych skutočnosť, ak žalobca počas vychádzky cestoval zo Žarnovice do Banskej Bystricie, tam vykonal skúšku a následne cestoval z Banskej Bystrice do Žarnovice. Uviedol, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadol k funkcii, ktorú žalobca vykonával ako zástupca riaditeľa odboru poriadkovej polície a taktiež tomu, že v minulosti žalobca ako nadriadený trestal svojich podriadených za oveľa menej závažné disciplinárne previnenia. Zároveň poukázal na to, že v danom prípade nevyužil maximálnu možnú mieru uloženia disciplinárneho opatrenia vo vzťahu k výške zrážok zo mzdy. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom pod č. ORPZ-ZH-VO-365/2015 dňa 01. júla žiadal Univerzitu F. B. v B. B., Právnickú fakultu o poskytnutie informácie, či sa žalobca v období od 10. júna 2015 do 01. júla 2015 zúčastnil skúšok, konzultácií, zápočtov, prípadne prednášok na Právnickej fakulte Univerzity F. B. v B. B.. Právnická fakulta R. F. B. v B. B. následne listom zo dňa 06. júla 2015 doručeným OR PZ v Žiari nad Hronom dňa 09. júla 2015 potvrdila, že žalobca sa v uvedenom období (od 10. júna 2015 do 01. júla 2015) zúčastnil skúšky z predmetu Základy právnej filozofie II., a to dňa 22. júna 2015 na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom následne pod č. ORPZ - ZH-VO-365-004/2015 dňa 10. júla 2015 žiadal Ministerstvo vnútra, Sekciu personálnych a sociálnych činností a osobný úrad Bratislava o zaujatie stanoviska, či účasť na skúške počas povolenej vychádzky je porušením liečebného režimu podľa § 48 ods. 3 písm. v) zákona č. 73/1998 Z.z. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, žalobca bol práceneschopný od 10. júna 2015. F.. E. B., posudkový lekár Ministerstva vnútra SR vo svojom stanovisku doručenom OR PZ v Žiari nad Hronom dňa 29. júla 2015 konštatoval, že absolvovanie skúšky na právnickej fakulte počas dočasnej neschopnosti so značnou psychickou záťažou je porušenie liečebného režimu a poručenie povinnosti policajta počas dočasnej neschopnosti. Riaditeľ ORPZ v Žiari nad Hronom pod č. ORPZ-ZH-VO-365-010/2015 z 29. júla 2015 oznámil Okresnému riaditeľstvu PZ, Odbor poriadkovej polície v Žiari nad Hronom, podozrenie, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi začatie disciplinárneho konania pod č. ORPZ-ZH-OOP-413-003/2015 dňa 30. júla 2015 a požiadal ho, aby sa vo veci vyjadril podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca uvedené oznámenie o začatí disciplinárneho konania prevzal osobne. Pod č. ORPZ-ZH-OOP-413-004/2015 bol dňa 30. júla 2015 spísaný záznam o oboznámení sa žalobcu so spisovým materiálom evidovaným pod č. ORPZ-ZH-OOP-413/2015. Zo záznamu vyplýva, že žiadosti o vyhotovenie fotokópie spisového materiálu žalobcu bolo s poukazom na § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. odopreté. Žalobca bol poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy v lehote do 03. augusta 2015 do 8.00 hodiny riaditeľovi Poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom. Žalobca následne dňa 31. júla 2015 požiadal o predloženie lehoty na vyjadrenie sa k začatiu disciplinárneho konania z dôvodu krátkosti času v súvislosti s plnením dôležitých služobných povinností. Toho istého dňa prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil, že k jeho žiadosti o predĺženie lehoty nevyhovuje, nakoľko lehotu považoval vzhľadom na predmet disciplinárneho konania za postačujúcu. Žalobca sa vo veci vyjadril dňa 03. augusta 2015, pričom namietal závery F.. E. B.. Žiadal aby bolo zabezpečené vyjadrenie ošetrujúcej lekárky k otázke priebehu jeho liečby a možným komplikáciám v jej priebehu v nadväznosti na účasť na skúške. Navrhol pribratie príslušného znalca z oboru, ktorý sa ako špecializovaný odborník vie vyjadriť, či absolvovanie skúšky počas povolených vychádzok počas dočasnej pracovnej neschopnosti so značnou psychickou záťažou bolo alebo nebolo porušenie liečebného režimu. V nadväznosti na žiadosť prvostupňového správneho orgánu F.. E. B. uviedol, že vychádzal z kompletnej zdravotnej dokumentácie, ktorú mala k dispozícii praktická lekárka a do ktorej mal možnosť nahliadnuť. Zotrval na svojom pôvodnom stanovisku. Ošetrujúca lekárka v písomnom vyjadrení zdôraznila, že nie je v jej kompetencii posúdiť ovplyvnenie zdravotného stavu pacienta vykonaním skúšky počas trvania pracovnej neschopnosti. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobca dňa 03. augusta 2015 písomne požiadal Ministerstvo vnútra SR o preskúmanie stanoviska F.. E. B.. Odpoveď ministerstva sa v správnom spise nenachádza. Pod č. ORPZ - ZH-OOP-413-013/2015 zo dňa 05. augusta 2015 prvostupňový správny orgán návrh žalobcu na pribratie znalca a preskúmanie stanoviska F.. E. B. odmietol, nakoľko vykonanie týchto úkonov považoval za nepotrebné. Pod č. ORPZ-ZH-OOP-413-014/2015 dňa 05. augusta 2015 bol spísaný záznam o oboznámení sa žalobcu so spisovým materiálom. Žalobca vykonal preštudovanie kompletného spisového materiálu v čase od 12:30hod. do 13:20hod., urobil si z neho výpisky a požiadal o vyhotovenie fotokópie spisového materiálu, čo mu bolo s poukazom na § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. odopreté. O uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. ORPZ-ZH-OOP-413-015/2015 dňa 05. augusta 2015. O podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Z administratívneho spisu vyplýva, že poradný senát určil pod č. ORPZ-ZH-VO-8-001-2015-PK dňa 18. augusta 2015 predseda poradnej komisie. Podľa § 244 ods.1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Podľa § 247 ods.1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250j ods.2 písm.d) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 47 zákona č.73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa § 48 ods.3 písm.v) zákona č.73/1998 Z.z., policajt je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. Podľa § 49 zákona č.73/1998 Z.z., Nadriadený je povinný a) riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, b) zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení, c) vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k služobnej disciplíne, d) oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností. Podľa § 50 zákona č.73/1998 Z.z., nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Podľa § 52 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Podľa § 53 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. Podľa § 55 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c). Podľa § 56 ods.1, ods.2 zákona č.73/1998 Z.z., (1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. (2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Podľa § 57 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa § 57 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z., iným orgánom podľa odseku 1 sa rozumie orgán činný v trestnom konaní, správny orgán a orgán oprávnený vykonávať príslušné prešetrovanie alebo kontrolnú činnosť; iným orgánom nie je orgán splnomocnený nadriadeným, ktorý je príslušný rozhodnúť o uložení disciplinárneho opatrenia. Podľa § 231 zákona č.73/1998 Z.z., účastníkmi konania sú policajti, bývalí policajti alebo pozostalí po policajtoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Podľa § 232 zákona č.73/1998 Z.z., konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len "oprávnený orgán"). Podľa § 233 ods.1, ods.2 zákona č.73/1998 Z.z., (1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 234 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., ak to ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť podanie písomne a doručiť ho oprávnenému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu. Podľa § 235 ods.1-3 zákona č.73/1998 Z.z., (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo služobného úradu. (2) Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. (3) Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Podľa § 237 ods.1-4 zákona č.73/1998 Z.z., (1) Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. (2) Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. (3) Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej požiadavky. (4) Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne alebo služobné tajomstvo. Podľa § 238 ods.1-4 zákona č.73/1998 Z.z., (1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. (3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. (4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods.1-4 zákona č.73/1998 Z.z., (1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. (4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. Podľa § 243 ods.1-4 zákona č.73/1998 Z.z., (1) Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. (2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. (3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 247a zákona č.73/1998 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Podľa § 248 zákona č.73/1998 Z.z., policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným. Podľa Čl. 1 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.40/2015 (1) Toto nariadenie upravuje postup vykonávania operatívnych kontrol v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky1) (ďalej len „ministerstvo“), úlohy a oprávnenia subjektu a objektu kontroly, obsah spoločného písomného poverenia (ďalej len „splnomocnenie“), obsah písomného príkazu na vykonanie operatívnej kontroly (ďalej len „príkaz“) a obsah knihy kontrol. (2) Toto nariadenie sa nevzťahuje na výkon kontrol podľa osobitných predpisov. Podľa § 1 ods.1 zákona č.328/2002 Z.z., tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia. Podľa § 85 ods.1 zákona č.328/2002 Z.z., lekárskou posudkovou činnosťou u policajtov je a) kontrola posudzovania spôsobilosti vykonávať službu ošetrujúcim lekárom pri dočasnej neschopnosti policajta a posúdenie, či dočasná neschopnosť je dôsledkom okolnosti podľa § 6 ods. 7 a posúdenie súvislosti choroby, úrazu alebo úmrtia s výkonom služby,b) kontrola dodržiavania liečebného režimu policajta dočasne neschopného, ak je potrebné overiť podozrenie z porušenia liečebného režimu alebo ak bolo kontrolou osôb uvedených v § 80 ods. 3 zistené podozrenie z porušenia liečebného režimu alebo ak je to potrebné na posúdenie ďalšieho trvania dočasnej neschopnosti policajta, c) posúdenie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením služobného úrazu alebo choroby z povolania, d) kontrola bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, e) posúdenie, či poškodenie zdravotného stavu policajta alebo poberateľa dôchodku z výsluhového zabezpečenia odôvodňuje poskytnutie kúpeľnej starostlivosti, f) posúdenie predĺženia podpornej doby, g) posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu policajta počas trvania služobného pomeru a posúdenie, v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie po skončení služobného pomeru zo zdravotných dôvodov, h) posúdenie, či sa stal policajt invalidný v dôsledku choroby z povolania alebo služobného úrazu a v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie podľa tohto zákona, i) posúdenie zdravotného stavu dieťaťa v súvislosti so splnením podmienky nezaopatrenosti uvedenej v § 119 ods. 1 písm. b) a c), j) kontrola zdravotného stavu poberateľa invalidného výsluhového dôchodku a poberateľa invalidného dôchodku v určenej lehote na účely posúdenia, či jeho invalidita naďalej trvá. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho - disciplinárneho orgánu, v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených v žalobe. Bolo nesporné, že žalobca bol na základe rozhodnutí správnych orgánov uznaný za vinného so spáchania disciplinárneho previnenia uvedeného vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa § 52 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z. a teda, že porušil povinnosti policajta, nakoľko nedodržal liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie a to zníženie služobného platu o 10% na dobu troch mesiacov. Zo obsahu žaloby vyplýva, že žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasil. Mal za to, disciplinárne konanie voči nemu bolo vykonštruované, disciplinárne orgány boli a sú voči nemu zaujaté. V disciplinárnom konaní boli porušené jeho práva účastníka konania. Nakoľko tvrdené porušenie zákona zistil riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom, nebol vo veci príslušný rozhodovať, nakoľko nebolo prípustné, aby v disciplinárnom konaní vedenom proti nemu rozhodovala zaujatá osoba. Oprávnený orgán už pri začatí konania vyslovil záver o tom, že sa dopustil disciplinárneho previnenia, pred tým, ako si zabezpečil a vykonal dôkazy. Nebola dodržaná lehota na vyjadrenie sa k začatiu disciplinárneho konania. Mal za to, že liečebný režim neporušil, nakoľko vykonanie skúšky počas povolených vychádzok pre neho nepredstavovalo žiadnu záťaž a nesúhlasil so stanoviskom posudkového lekára Ministerstva. Navrhol vykonanie dôkazu - znaleckého posudku, ktorý návrh na doplnenie dokazovania oprávnený orgán zamietol. Došlo tiež k porušeniu ustanovení zákona č.328/2002 Z.z.. Podľa žalobného tvrdenia tiež došlo k porušeniu ustanovenia § 57 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z., podľa ktorého disciplinárne opatrenie možno uložiť do 30-tich dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených. Nezákonný bol aj postup riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom, ktorý podal podnet na začatie disciplinárneho konania, nakoľko tento svoje povinnosti neuplatňoval formou realizácie postupu ustanoveného v nariadení č.40/2015. Podľa žalobcu oprávnený orgán tiež porušil ustanovenie § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z.. Pokiaľ žalobca namietal zaujatosť riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom z dôvodu, že tento podal podnet na začatie disciplinárneho konania a zároveň rozhodoval vo veci ako odvolací orgán, táto námietka nie je dôvodná. Služba podľa zákona č.73/1998 Z.z. je ovládaná princípom nadriadenosti a podriadenosti, ktorá zásada sa vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu premieta do ustanovenia § 50 zákona č.73/1998 Z.z., podľa ktorého nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Žiadne ustanovenie citovaného zákona nevylučuje nadriadeného policajta z jeho disciplinárneho oprávnenia voči podriadenému policajtovi, pričom vecnú právomoc riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom vymedzuje ustanovenie § 243 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z.. Na konanie podľa zákona č.73/1998 Z.z. sa všeobecný predpis o správnom konaní, zákon č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) nepoužije. Poukaz žalobcu na ustanovenia O.s.p. vo vzťahu k tvrdenej zaujatosti neobstojí s dôvodu, že zákon č.73/1998 Z.z. je predpisom verejného práva a O.s.p. nemá v žiadnom prípade vo vzťahu k zákonu č.73/1998 Z.z. postavenie lex generalis. Výklad žalobcu, podľa ktorého by o zistenom disciplinárnom opatrení nemohol rozhodovať priamy nadriadený policajta, ktorý zistil spáchanie disciplinárneho previnenia, je v priamom rozpore so zákonnou povinnosťou nadriadeného policajta riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, § 50 zákona č.73/1998 Z.z. ako aj s ustanovením § 243 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z.. Neobstojí ani námietka žalobcu, podľa ktorej je napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nezákonné z dôvodu, že záver o disciplinárnom previnení vyslovil oprávnený orgán už pri začatí disciplinárneho konania. Predmetný záznam č.ORPZ-ZH-OOP-413-003/2013 zo dňa 30. júla 2015 bol žalobcovi doručený toho istého dňa a zároveň začalo disciplinárne konanie podľa § 235 ods.3 zákona č.73/1998 Z.z.. Doručenie oznámenia o začatí disciplinárneho konania nie je rozhodnutím, ktorým by bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia ani mu neukladá disciplinárne opatrenie. Oznámenie o začatí disciplinárneho konania má sa následok vedomosť obvineného z disciplinárneho previnenia, jeho prostredníctvom sa dozvie, čo mu je kladené za vinu a z akých dôvodov. Zároveň po doručení oznámenia o začatí disciplinárneho konania môže obvinený zo spáchania disciplinárneho previnenia uplatňovať práva vyplývajúce mu z ustanovenia § 56 ods.1, § 237, prípadne § 238 ods.3 zákona č.73/1998 Z.z.. Po začatí disciplinárneho konania oprávnený orgán vykoná dokazovanie a rozhodne vo veci samej. Skutočnosť, že prvostupňový disciplinárny orgán už v oznámení o začatí disciplinárneho konania konštatoval, že „na základe uvedeného ste sa dopustili disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z....“ tak nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmú ak v predmetnom oznámení je uvedené, z akých skutočností pri začatí disciplinárneho konania oprávnený orgán vychádzal. Žalobca namietal, že nebola dodržaná lehota na vyjadrenie sa k začatiu disciplinárneho konania. K tejto námietke súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že prvý úkon, ktorým bolo začaté disciplinárne konanie, bol vo vzťahu k žalobcovi realizovaný dňa 30. augusta 2015, žalobca bol upozornený, že sa môže vo veci vyjadriť, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Lehota na vyjadrenie bola určená do 3. augusta 2015. Vzhľadom na povahu veci, lehotu ustanovenú v § 57 ods.1 zákona č.73/1998, a skutočnosť, že citovaný zákon lehotu na vyjadrenie neustanovuje a ustanovuje len možnosť sa vo veci vyjadriť (§ 56 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z.), nemožno poskytnutú lehotu na vyjadrenie považovať za nezákonnú spôsobujúcu nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namietal, že liečebný režim neporušil, nakoľko vykonanie skúšky počas povolených vychádzok pre neho nepredstavovalo žiadnu záťaž a zároveň nesúhlasil so stanoviskom posudkového lekára Ministerstva, táto námietka dôvodná nie je. Je nesporné, že žalobca v čase svojej pracovnej neschopnosti počas trvania služobného pomeru a v rámci povolených vychádzok vykonal mimo miesta svojho trvalého bydliska skúšku z predmetu Základy filozofie II. na Právnickej fakulte Univerzity F. B. v B. B., pričom oprávnený orgán rozhodujúci v disciplinárnom konaní si zaobstaral vyjadrenie, resp. stanovisko Sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, z ktorého v ďalšom konaní vychádzal. Nesúhlas žalobcu s takýmto stanoviskom, na ktorom konajúce disciplinárne orgány založili svoje rozhodnutie, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia a žalobca dôkaz opaku v konaní nepredložil. Vo vzťahu k návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania a preskúmanie stanoviska F.. B., ktoré oprávnený orgán odmietol, súd zdôrazňuje, že dokazovanie vedie disciplinárny orgán, ktorý zároveň rozhoduje, ktoré z dôkazov vykoná. Z administratívneho spisu vyplýva, že oprávnený orgán návrhy na doplnenie dokazovania odmietol z dôvodu, že vykonanie úkonov v nich požadovaných považoval za nepotrebné. Takýto postup disciplinárneho orgánu nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä pokiaľ oprávnený orgán po začatí disciplinárneho konania žiadal o vyjadrenie ošetrujúcu lekárku žalobcu a o doplnenie stanoviska, z akých podkladov F.. B. vychádzal a svoje zistenia premietol do disciplinárneho rozkazu. Táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Podľa žalobného tvrdenia v disciplinárnom konaní došlo k porušeniu stanovení zákona č.328/2002 Z.z.. Ani táto námietka nie je dôvodná. Zákon č.328/2002 Z.z. upravuje sociálne zabezpečenie policajtov. Predmetom disciplinárneho konania neboli otázky sociálneho zabezpečenia, F.. B. nevykonával posudkovú činnosť v zmysle ustanovenia § 85 ods.1 zákona č.328/2002 Z.z.. Zaujatie stanoviska nie je posudkovou činnosťou podľa zákona č.328/2002 Z.z.. V tomto smere neobstojí ani námietka žalobcu, podľa ktorej neboli dodržané ustanovenia nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o operatívnych kontrolách č.40/2015. Podľa Čl.1 ods.2 citovaného nariadenia nariadenie sa nevzťahuje na výkon kontrol podľa osobitných predpisov, pričom podľa poznámky pod žiarou k citovanému ustanoveniu zákona, osobitným predpisom sa rozumie práve § 49 zákona č.73/1998 Z.z.. Plnenie povinností nadriadeného policajta podľa § 49 nie je operatívnou kontrolou podľa citovaného nariadenia. V konečnom dôsledku ide o podnet nadriadeného na začatie disciplinárneho konania, ktorého dodržanie prípadne nedodržanie formy nemôže spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zásadnou námietkou žalobcu bola námietka, podľa ktorej disciplinárne opatrenie bolo uložené po 30-tich dňoch odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených a teda došlo k porušeniu ustanovenia § 57 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z.. Z administratívneho spisu vyplýva, že riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom žiadal Právnickú fakultu UMB v Banskej Bystrici o poskytnutie informácie dňa 1. júla 2015 (pod č.ORPZ-ZH-VO-365/2015), žiadaná informácia bola poskytnutá dňa 9. júla 2015 (podľa prezenčnej pečiatky na potvrdení UMB v Banskej Bystrici zo dňa 6. júla 2015). O disciplinárnom previnení rozhodol prvostupňový disciplinárny orgán dňa 5. augusta 2015. Pre plynutie lehoty ustanovenej § 57 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z. je rozhodujúce, kedy sa nadriadený o disciplinárnom previnení reálne dozvedel a nie okamih, kedy mal podozrenie, že k disciplinárnemu previneniu mohlo dôjsť. Prvou relevantnou informáciu obsiahnutou v administratívnom spise o tvrdenom porušení liečebného režimu je potvrdenie UMB v Banskej Bystrici doručené niektorému z nadriadených policajta dňa 9. júla 2015. Pokiaľ bol disciplinárny rozkaz vyhlásený dňa 5. augusta 2015, zákonná lehota (§57 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z.) bola dodržaná a žalobná námietka nie je dôvodná. Dôvodná je však námietka žalobcu, podľa ktorej bolo napadnuté rozhodnutie žalobcu v rozpore s § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z.. Podľa citovaného ustanovenia zákona pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Z disciplinárneho rozkazu vyplýva, že „pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bolo v súlade s § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov prihliadnuté na to, ako si F.. F.. Q. V. doteraz plnil svoje služobné povinnosti na odbore poriadkovej polície okresného riaditeľstva a uloženie disciplinárneho opatrenia sa považuje za primerané“. Pokiaľ v ustanovení § 56 ods.2 zákona č.73/1998 Z.z. je uvedených niekoľko skutočností, na ktoré sa má pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadať, nepostačuje, ak oprávnený orgán v disciplinárnom rozkaze uvedie, že prihliadol len na jednu z týchto skutočností (doterajšie plnenie služobných povinností). Zákonné ustanovenie okrem plnenia služobných povinností ukladá pri disciplinárnom previnení prihliadať aj na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky a mieru zavinenia. Na to, aby rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní bolo preskúmateľné a aby obsahovalo dostatok dôvodov, musí obsahovať odôvodnenie, ako na každú so skutočností uvedených v § 56 ods.2 disciplinárny orgán prihliadal, ako tieto skutočnosti vyhodnotil a zároveň ako vzhľadom na takéto vyhodnotenie prihliadal na uvedené skutočnosti pri ukladaní disciplinárneho opatrenia. Pokiaľ tak prvostupňový správny orgán neurobil a žalovaný túto vadu v odvolacom konaní neodstránil, zaťažil tak napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. V konečnom dôsledku z napadnutého rozhodnutia ani nevyplýva, ako oprávnený orgán vyhodnotil doterajšie plnenie služobných povinností. Poukaz na zákonné ustanovenie, že tak oprávnený orgán urobil, a teda, že na ne prihliadol, nehovorí však nič o tom, ako žalobca plnil svoje služobné povinnosti a aké malo plnenie služobných povinností vplyv na rozhodovanie o disciplinárnom previnení. Z uvedeného dôvodu súd napadnuté rozhodnutie žalovaného s poukazom na ustanovenie § 250j ods.2 písm.d) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť resp. pre nedostatok dôvodov O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má v konaní podľa piatej časti O.s.p. právo na náhradu trov konania žalobca, pokiaľ bol v konaní úspešný celkom alebo sčasti. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto súd žalovaného zaviazal, aby mu nahradil trovy konania. Žalobca, ktorý bol v konaní zastúpený JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom so sídlom AK Trhová 1, Zvolen, na základe plnej moci zo dňa 10. septembra 2015, vyčíslil náhradu trov konania v zákonom stanovenej lehote. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,-Eur a z trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny za tri úkony poskytnutej právnej služby stanovenej podľa vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), a to: - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 10. septembra 2015, podľa § 13a ods.1 písm.a) Vyhlášky, - písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) zo dňa 19. októbra 2015, podľa § 13a ods.1 písm.c) Vyhlášky, - účasť na pojednávaní dňa 24. marca 2016, podľa § 13a ods.1 písm.d) Vyhlášky. Právny zástupca uplatnil nárok na náhradu odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods.4 Vyhlášky, čo v roku 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur a v roku 2016 sumu 143 Eur. Náhrada hotových výdavkov podľa § 15 písm.a) Vyhlášky (režijný paušál) za rok 2015 predstavuje sumu 8,39 Eur a v roku 2016 sumu 8,58 Eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 448,02 Eur [2 úkony právnej služby za rok 2015 + 1 úkon právnej služby za rok 2016 + 2x režijný paušál za rok 2015 a 1x režijný paušál za rok 2016 (2x 139,83 Eur + 1x 143 Eur + 2x8,39 Eur + 1x 8,58 Eur)]. Právny zástupca žalobcu ďalej uplatnil nárok na náhradu za stratu času za dve začaté polhodiny á 14,30 Eur za každú, aj začatú polhodinu, podľa § 15 písm.b) a § 17 ods.1 Vyhlášky; celkom náhrady predstavujú 28,60 Eur. Výška uplatnených trov právneho zastúpenia neprevyšuje zákonom stanovenú výšku náhrad, a preto súd žalovaného zaviazal k náhrade trov konania v celkovej výške 859,51 Eur (448,02 Eur + 28,60 Eur + 70 Eur). Podľa § 149 ods.1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.