Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/308/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201312 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201312.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky Z.. N. Z., nar. XX. B. XXXX, bytom A. D. XXX/XX, XXX XX E., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 1. júla 2015 v spojení s rozhodnutím totožného čísla z 23. septembra 2015 o priznaní predčasného starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 1. júla 2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne totožného čísla z 23. septembra 2015 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala navrhovateľke od 12. júna 2015 predčasný starobný dôchodok vo výške 397,70 € mesačne. Ako rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu podľa ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení určila kalendárne roky 1984 - 2014. Pretože navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (platného a účinného do 31. decembra 2003), a to v kalendárnom roku 1984 20 dní, v kalendárnom roku 1985 21 dní, v kalendárnom roku 1986 297 dní, v kalendárnom roku 1988 46 dní, v kalendárnom roku 1989 25 dní, v kalendárnom roku 1990 12 dní, v kalendárnom roku 1992 4 dni, v kalendárnom roku 1993 7 dní, v kalendárnom roku 1995 10 dní, v kalendárnom roku 1997 40 dní, v kalendárnom roku 1998 2 dni, v kalendárnom roku 1999 6 dní, v kalendárnom roku 2001 297 dní, v kalendárnom roku 2002 243 dní patrí jej za tieto obdobia podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 24,1894. V rozhodujúcom období rokov 1984 - 2014 navrhovateľka získala úhrnom 9 562 dní dôchodkového poistenia, tj. 26,1973 rokov. Priemerný osobný mzdový bod odporkyňa zistila po zohľadnení získanej náhradnej doby vo výške 0,9380. Ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, tj. k 12. júnu 2015 navrhovateľka získala 14 432 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 39,5398 rokov dôchodkového poistenia. Pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v čase vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. v roku 2015 vo výške 10,6865 €. Sumu predčasného starobného dôchodku určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľky, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku. Konštatovala, že od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia jej dôchodkového veku dňom 30. júla 2015 jej chýbalo 48 dní dôchodkového poistenia, pre ktoré sumu jej predčasného starobného dôchodku znížila o 1 %, t.j. o 3,96344464 € mesačne. Následne zistenú sumu predčasného starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku na jeho výplatu vo výške 392,40 € mesačne valorizovala podľa ust. § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 písm. c) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. o 5,30 € mesačne na celkovú, priznanú sumu 397,70 € mesačne. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia bolo konkrétne zdôvodnenie výpočtu jej priemerného osobného mzdového bodu i výšky priznanej dôchodkovej dávky. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky i zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala. Nesúhlasila so zisteným obdobím dôchodkového poistenia a žiadala, aby jej do uvedeného obdobia bolo započítané obdobie v trvaní 43 a pol dňa v roku 2009, v ktorom podľa jej názoru išlo o dovolenku a nie o absenciu, ktorú jej vykázala riaditeľka školy, kde pracovala. Ďalej žiadala započítať do obdobia dôchodkového poistenia aj obdobie (rok 2012), kedy pracovala na základe dohody o vykonaní práce pre organizáciu U., a.s. a Z. F. E., s.r.o., v prípade ktorých, ako uviedla, sa spoľahla na zamestnávateľa, že ju do Sociálnej poisťovne prihlási. Do obdobia dôchodkového poistenia rovnako žiadala započítať aj obdobie od 1. mája 2013 do 2015 kedy vykonávala činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom sa prvý rok podnikania neplatia sociálne odvody s tým, že odpracovaná doba sa započítava, preto Sociálna poisťovňa mala akceptovať minimálne rok dôchodkového poistenia bez platenia odvodov za riadne odpracované obdobie. Na základe podaného opravného prostriedku vydala odporkyňa dňa 23. septembra 2015 zmenové rozhodnutie, v ktorom doplnila dôvody pôvodne vydaného rozhodnutia z 1. júla 2015. Uviedla, že v období od 1. septembra 1980 do 31. októbra 2009 bola navrhovateľka zamestnankyňou Ministerstva školstva Slovenskej republiky, resp. Školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Podľa údajov nachádzajúcich sa v evidencii Sociálnej poisťovne v obdobiach od 29. októbra 2009 do 30. októbra 2009 a od 3. júla 2009 do 23. augusta 2009 mala navrhovateľka prerušené povinné dôchodkové poistenie z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci a uvedené obdobia preto podľa § 26 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení nie sú obdobím dôchodkového poistenia a Sociálna poisťovňa tak na ne pri určení sumy predčasného starobného dôchodku nemohla prihliadať. V období od 25. júna 2012 do 30. júna 2012 navrhovateľka vykonávala zárobkovú činnosť pre organizáciu Mestské lesy Kremnica, s.r.o. a v období od 28. decembra 2012 do 31. decembra 2012 pre organizáciu Floren, a.s. na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, ktoré podľa § 293ck zákona o sociálnom poistení nezakladajú účasť na dôchodkovom poistení a nie sú obdobím dôchodkového poistenia. Odporkyňa mala z údajov, nachádzajúcich sa v jej evidencii preukázané, že navrhovateľka bola prihlásená ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba v období od 4. januára 2010 do 1. júla 2011 a uvedené jej bolo ako obdobie dôchodkového poistenia zhodnotené na účely určenia sumy jej predčasného starobného dôchodku. Obdobie od 1. mája 2013 do 11. júna 2015, kedy navrhovateľka vykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby nezakladá účasť na dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože navrhovateľka v tomto období nedosiahla príjem, potrebný na vznik povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, preto na toto obdobie pri určení výšky predčasného starobného dôchodku navrhovateľky nemohla prihliadať. Na pojednávaní pred krajským súdom navrhovateľka zotrvala na podanom odvolaní a na všetkých námietkach, ktoré predniesla v podanom odvolaní a v ďalších písomných vyjadreniach, pretože bolo nesprávne posúdené započítateľné obdobie jej dôchodkového poistenia. Išlo jej predovšetkým o nesprávne a nedôvodne vykázanú absenciu v roku 2009 v rozsahu 43 a pol dňa, pričom o tom, že ide o absenciu sa dozvedela len v Sociálnej poisťovni, dovtedy o tom vôbec nevedela, pretože išlo o obdobie prázdnin, kedy všetci učitelia čerpali riadnu dovolenku. Žiadala, aby jej bolo započítané obdobie dôchodkového poistenia pokiaľ podnikala od januára až do júna roku 2011, pretože platila všetky odvody do Sociálnej poisťovne tak, ako jej bolo nariadené ich platiť. Na preukázanie tejto skutočnosti súdu predložila potvrdenia o úhradách, resp. ústrižky poštových poukážok. Uviedla, že zo Sociálnej poisťovne jej boli vypočítané odvody v tomto období vo výške 112,- € mesačne a tieto aj uhrádzala, i keď nie všetky v lehote splatnosti. Predložila aj vymeriavací základ, z ktorého uhrádzala odvody do Sociálnej poisťovne v čase keď bola samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom išlo o jej príjem vo výške 6 386,- €. Pokiaľ išlo o obdobie dôchodkového poistenia v roku 2010 navrhovateľka uviedla, že z dôchodkového poistenia bola zamestnávateľom odhlásená už 28. októbra 2010, hoci jej pracovný pomer skončil až 2. novembra 2010. Nechcela sa prihlásiť na úrade práce, pretože mala záujem pracovať. V novembri - decembri 2010 sa tak neprihlásila na úrad práce s tým, že od 1. januára 2011 začne podnikať, avšak potom jej aj ochorel syn, takže sa ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba prihlásila na dôchodkové poistenie až od 4. januára 2010. Namietala, že jej nebolo započítané obdobie, keď mala byť prihlásená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to tiež len v dôsledku postupu pracovníčky Sociálnej poisťovne, ktorá ju do evidencie nezapísala. Trvala na tom, že tam vedená mala byť a toto obdobie (rok 2012) jej malo byť započítané do obdobia dôchodkového poistenia. Uviedla, že za celý svoj život si vždy plnila všetky povinnosti, uhrádzala všetky platby, ktoré jej boli predpísané aj vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a zdôraznila, že Sociálna poisťovňa ju vždy len naháňala, aby niečo uhradila, pokiaľ s niečím meškala, ale nepostupovala tak aj voči jej zamestnávateľovi, ktorý nepostupoval korektne, šikanoval ju napr. tým, že ju hocikedy odhlásil zo Sociálnej poisťovne. Uzavrela, že v roku 2012 kedy pracovala na základe dohody o vykonaní práce vie, že nebolo povinnosťou odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne ale na druhej strane títo zamestnávatelia jej odvody odvádzali, preto podľa jej názoru aj toto obdobie jej malo byť započítané do obdobia dôchodkového poistenia. Uviedla, že od 1. mája 2013 až do októbra 2014 bola opäť samostatne zárobkovo činnou osobou a žiadala, aby aj tento rok jej bol započítaný do obdobia dôchodkového poistenia, pretože bola informovaná o tom, že 1 rok nemusí dôchodkové poistenie platiť s tým, že sa jej toto obdobie započíta. Pokiaľ išlo o platby od apríla do júna 2012 ( od 35,- do 95,- €), ktoré preukazovala poštovými poukazmi, uviedla, že mienila uhradiť dobrovoľné dôchodkové poistenie a okrem tohto si uhrádzala aj do II. piliera. Bolo jej oznámené, že platby, ktoré realizovala v roku 2012 boli použité na úhrady dlžných platieb v predchádzajúcom období, hoci ona si nimi mienila uhradiť prvý polrok roku 2012, ktorý jej odporkyňa nezapočítala do obdobia dôchodkového poistenia. Zo Sociálnej poisťovne sa odhlásila v júli 2012. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny potvrdiť ako zákonné a vecne správne. V podrobnostiach sa pridržiavala obsahu písomného vyjadrenia zo 16. októbra 2015. V súvislosti s úhradami odvodov do Sociálnej poisťovne, ktoré boli navrhovateľke predpísané a o ktorých vo svojej výpovedi hovorila, poverená pracovníčka odporkyne uviedla, že uvedené jej bolo započítané jednak do obdobia dôchodkového poistenia a jednak bol vypočítaný aj osobný mzdový bod za uvedené obdobie - rok 2011, 2009. K predloženým listinným dôkazom, najmä k úhradám do Sociálnej poisťovne od apríla do júna 2012 uviedla, že pokiaľ tieto boli tak, ako to navrhovateľka uviedla, použité na staršie nedoplatky bolo to realizované v súlade so zákonom. Uviedla, že pokiaľ ide o dobrovoľné dôchodkové poistenie, to sa začína prihlásením sa do dobrovoľného dôchodkového poistenia, ktoré sa okamihom prihlásenia stáva pre tú - ktorú osobu povinným a ukončí sa opäť až odhláškou z dobrovoľného dôchodkového poistenia. Obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky bolo pre účely rozhodnutia o výške jej predčasného starobného dôchodku v celosti započítané tak, ako z evidenčných podkladov Sociálnej poisťovne vyplynulo. Uviedla, že variabilné symboly na platbách navrhovateľky od apríla do júna 2012 boli rozdielne, pričom sčasti boli hradené z titulu dobrovoľného poistenia a sčasti z titulu výkonu samostatnej zárobkovej činnosti. Po nahliadnutí do týchto dokladov poverená pracovníčka odporkyne uviedla, že navrhovateľka v roku 2012 vykonávala platby do Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba aj z titulu dobrovoľného dôchodkového poistenia, hoci túto povinnosť už nemala, preto došlo aj k čiastočnému vráteniu preplatku vo výške 275,- €. Ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe živnosti začala navrhovateľka podnikať od 1. mája 2013, zo živnosti sa odhlásila až 11. júna 2015, hoci podľa vlastného vyjadrenia navrhovateľky ako živnostníčka pracovala len do októbra 2014. Povinnosť uhrádzať dôchodkové poistenie by navrhovateľke mohla vzniknúť od 1. júla nasledujúceho kalendárneho roka, a to v závislosti od príjmu, ktorý dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. Výšku príjmu, a teda hodnotu, ktorú musí dosiahnuť, aby jej vznikla povinnosť dôchodkovo sa poistiť sleduje príslušný daňový úrad s tým, že Sociálna poisťovňa v tomto smere komunikuje s daňovým úradom a pokiaľ taká situácia nastane, tak odporkyňa vyzýva poistenca na prihlásenie a úhradu dôchodkového poistenia. Keďže z evidenčných podkladov Sociálnej poisťovne takýto postup nevplynul, znamená to, že prostredníctvom daňového úradu nebol zistený taký príjem navrhovateľky, ktorý by povinné dôchodkové poistenie zakladal. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia/poistenia navrhovateľky, potvrdením o jej evidovanej nezamestnanosti, platbami poskytovanými navrhovateľkou na účet Sociálnej poisťovne, ktoré preukazovala ústrižkami poštových poukazov z apríla, mája, júna 2012, so žiadosťou navrhovateľky o priznanie predčasného starobného dôchodku z 11. júna 2015, s kontrolnou zostavou pre výpočet dôchodku a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím odporkyne totožného čísla z 23. septembra 2015 bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa ust. § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok, ak získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa suma predčasného starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplývajú z ust. § 60 - 64 cit. zákona. Navrhovateľka v podanom odvolaní, ďalších písomných podaniach a aj v samotnom preskúmavacom konaní pred krajským súdom namietala zistené obdobie dôchodkového poistenia. Sporné medzi účastníkmi ostalo jednak nezapočítanie do obdobia dôchodkového poistenia 43 a pol dňa v roku 2009, kedy išlo podľa jej názoru o nesprávne a nedôvodne vykázanú absenciu a jednak nezapočítanie do obdobia dôchodkového poistenia obdobie od 1. mája 2013 do októbra 2014, keď podľa jej názoru jeden kalendárny rok nemusela povinné dôchodkové poistenie platiť s tým, že aj uvedené obdobie sa jej do povinného dôchodkového poistenia započíta. Sporné ostalo aj platenie rôznych úhrad od apríla do júna 2012, kedy podľa navrhovateľky išlo o platenie dobrovoľného dôchodkového poistenia. Námietku navrhovateľky týkajúcu sa nezapočítania 43 a pol dňa odporkyňou do obdobia dôchodkového poistenia nepovažoval krajský súd za opodstatnenú. Z obsahu predloženého spisu totiž vyplýva, že v obdobiach od 29. októbra 2009 do 30. októbra 2009 a od 3. júla 2009 do 23. augusta 2009 mala navrhovateľka prerušené povinné dôchodkové poistenie z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci, ktoré obdobia nie sú podľa § 26 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia. Odporkyňa, Sociálna poisťovňa pri určení obdobia dôchodkového poistenia pritom vychádza z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia, ktoré vypĺňa a za správnosť ktorých zodpovedá zamestnávateľ zamestnanca, preto navrhovateľka skutočnosť, že v danom prípade nešlo o neospravedlnenú neprítomnosť v práci ale malo ísť o dovolenku, keďže išlo o obdobie školských prázdnin, mala namietať u svojho zamestnávateľa a prípadnej opravy evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia/poistenia sa mala domáhať na súde v občianskoprávnom konaní. V konaní o priznanie dôchodkovej dávky a v samotnom preskúmavacom konaní pred krajským súdom je preto táto námietka irelevantná. Námietku navrhovateľky týkajúcu sa úhrad dobrovoľného dôchodkového poistenia do Sociálnej poisťovni od apríla do júna 2012, na preukázanie ktorých navrhovateľka predložila súdu poštové poukážky s rôznymi variabilnými symbolmi a rôznymi výškami vyplatených súm, považuje krajský súd rovnako za nedôvodnú. Ako navrhovateľka sama uviedla na pojednávaní, odporkyňa jej oznámila, že realizované platby boli použité na úhrady dlžných platieb v predchádzajúcom období, čo bolo vykonané v súlade so zákonom (§ 145 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Aj keď navrhovateľka v niektorých prípadoch poukázala platby z titulu dobrovoľného dôchodkového poistenia, keď je na niektorých poštových poukazoch označená variabilným symbolom samostatne zárobkovo činnej osoby, neskôr došlo k čiastočnému vráteniu preplatku z poukázaných súm, keďže navrhovateľka povinnosť sa dobrovoľne dôchodkovo poistiť v tom čase už nemala a ani tak neurobila podaním prihlášky na dobrovoľné dôchodkové poistenie. Povinnosť vrátenia preplatku na sociálnom poistení, ktoré bolo uhradené bez právneho dôvodu pre odporkyňu vyplynula z ust. § 145 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Nedôvodná bola aj jej námietka, resp. požiadavka, aby jej do obdobia dôchodkového poistenia bolo zohľadnené obdobie od 1. mája do 11. júna 2015 kedy vykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia navrhovateľke by v danom prípade vznikla povinnosť uhrádzať dôchodkové poistenie až od 1. júla nasledujúceho kalendárneho roka avšak za predpokladu, že by dosiahla príjem potrebný na vznik povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak by navrhovateľka takýto príjem dosiahla, uvedené by vyplývalo z evidenčných podkladov Sociálnej poisťovne, ktorú skutočnosť oznamuje Sociálnej poisťovni príslušný daňový úrad. Keďže navrhovateľka v uvedenom období takýto príjem, tj. príjem potrebný na vznik povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nedosiahla, ani takéto obdobie nemôže zakladať účasť na dôchodkovom poistení. Za správny preto považoval krajský súd aj postup odporkyne, ktorá pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky, výkon jej činnosti ako samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. mája do 11. júna 2015 nezohľadnila. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie predčasného starobného dôchodku od 12. júna 2015 žiadosťou zo dňa 11. júna 2015. Z doby zamestnania, poistenia a iných činností, ktorá bola zhrnutá v podanej žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku a podpísaná navrhovateľkou, z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia a z potvrdenia o jej evidovanej nezamestnanosti vyplynulo obdobie jej dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhrnuté v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní týchto evidenčných podkladov krajský súd zistil, že obdobie dôchodkového poistenia, ktoré z prvotných podkladov vyplývalo, odporkyňa správne preniesla do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku. Zistila ho v celom rozsahu správne a správne ho započítala pre určenie výšky jej predčasného starobného dôchodku. Vychádzala aj zo správne a úplne zistených zárobkov navrhovateľky v rozhodujúcom období tak, ako vyplývali z prvotných podkladov, z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia, ktoré boli potvrdené zamestnávateľmi navrhovateľky. Rozhodujúce obdobie, z ktorého bol zistený priemerný osobný mzdový bod bolo správne určené v súlade s ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984. Pretože navrhovateľka vychovala tri deti a 54 rokov veku dosiahla 30. apríla 2010, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 zákona o sociálnom poistení dosiahla pripočítaním šesťdesiatichtroch kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, 30. júla 2015. Suma predčasného starobného dôchodku navrhovateľky bola matematicky správne určená ako súčin zisteného priemerného osobného mzdového bodu, obdobia jej dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2015, tj. v roku, v ktorom jej nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku. Od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, tj. od 12. júna 2015 do dovŕšenia dôchodkového veku, tj. do 30. júla 2015, chýbalo navrhovateľke 48 dní, pre ktoré sa suma jej predčasného starobného dôchodku znížila o 1 %, t.j. o 3,96344464 € mesačne. Správne odporkyňa konštatovala, že suma predčasného starobného dôchodku prevýšila 1,2 násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu, ktorá bola k 12. júnu 2015, kedy navrhovateľke nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol 198,09 € (opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 186/2013 Z.z.) a 1,2 násobok tejto sumy predstavoval 237,70 € mesačne, tj. menej než bola vypočítaná suma predčasného starobného dôchodku. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia odporkyne totožného čísla z 23. septembra 2015 a na osobný list dôchodkového poistenia, ktorý bol jeho prílohou, pretože spôsob určenia sumy predčasného starobného dôchodku i zdôvodnenie vzniku nároku naň bolo dostatočne a správne zdôvodnené v napadnutom rozhodnutí a v rozhodnutí z 23. septembra 2015 a správne boli zistené aj relevantné údaje pre určenie výšky predčasného starobného dôchodku tým, že bolo správne zistené obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky, zárobky ktoré dosiahla v rozhodujúcom období i osobný mzdový bod v jednotlivých rokoch rozhodujúceho obdobia. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia z 23. septembra 2015, pretože sa s ich obsahom ako dostatočným a vecne správnym stotožnil. Keďže krajský súd nezistil žiadne pochybenie odporkyne v konaní o priznanie predčasného starobného dôchodku ani v obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím odporkyne totožného čísla z 23. septembra 2015, potvrdil ho ako súladné so zákonom. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.