Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sp/80/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201378 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201378.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnych veciach navrhovateľa W.. G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX B. proti odporcovi Mesto Lučenec, Novohradská 1, 984 01 Lučenec o odvolaniach navrhovateľa proti rozhodnutiam odporcu č. 3776-4/2015 zo dňa 11.9.2015, č. 3776-5/2015 zo dňa 11.9.2015 a č. 3776-6/2015 zo dňa 11.9.2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutia Mesta Lučenec zo dňa 11. septembra 2016 č. 3776-4/2015, č. 3776-5/2015 a č. 3776-6/2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi priznáva oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. 3776-4/2015 zo dňa 11. septembra 2015 odporca nevyhovel žiadosti navrhovateľa o jednorázovú dávku č. 3776-4/2015 zo dňa 18. augusta 2015 a jednorázovú dávku mu nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ podal 18. augusta 2015 žiadosť o jednorázovú dávku z dôvodu mimoriadnych výdavkov na lekársku starostlivosť. K žiadosti pripojil čestné prehlásenie, že okrem dávky v hmotnej núdzi a iných dávok poskytovaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec nemá ani žiadny iný príjem a rozhodnutie ÚPSVaR o priznaní pomoci v hmotnej núdzi a potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2015, ďalej potvrdenie Mesta Lučenec, že nemá žiadne podlžnosti voči Mestu Lučenec na daniach a poplatkoch. Ďalej dôvodil tým, že navrhovateľ opätovne ako aj žiadosťou zo dňa 17. augusta 2015 požiadal o úhradu výdavkov na vyšetrenie magnetickou rezonanciou v sume 100.- Eur za vyšetrenie zo dňa 25. marca 2015. Na základe toho mu bola poskytnutá jednorázová dávka v mesiaci apríl 2015, na základe žiadosti č. 1977/2015/114 zo dňa 31. marca 2015. Rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že Mesto Lučenec si vo svojom Všeobecne záväznom nariadení č. 1/2014 upravilo pôsobnosť pri poskytovaní jednorázovej dávky. Podľa § 3 ods. 7 tohto predpisu jednorázová dávka nie je nárokovateľná a na jej poskytnutie nie je právny nárok a v § 4 ods. 10 bola určená suma jednorázovej dávky súvisiacej s nepriaznivou situáciou max. do výšky 100,- Eur. Navrhovateľovi bola poskytnutá v tejto výške v roku 2015 jednorázová dávka na preplatenie výdavkov za lekársku starostlivosť a to za vyšetrenie magnetickou rezonanciou zo dňa 25. marca 2015. Poukázal v odôvodnení tiež na to, že aj v roku 2014 mu bola poskytnutá jednorázová dávka a to na zakúpenie chladničky vo výške 150,- Eur. Keďže navrhovateľovi už bola poskytnutá jednorázová dávka na výdavky súvisiace s nepriaznivou situáciou a to na preplatenie výdavkov na lekársku starostlivosť opätovne už nie je možné v zmysle tohto všeobecne záväzného nariadenia navrhovateľovi vyhovieť a priznať mu jednorázovú dávku. Odporca rozhodnutím č. 3776-5/2015 zo dňa 11. septembra 2015 o navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie jednorázovej dávky rozhodol tak, že podľa § 117 zákona č. 417/2013 Z. z. navrhovateľovej žiadosti o jednorázovú dávku č. 3776-5/2015 zo dňa 19. augusta 2015 nevyhovel a jednorázovú dávku nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľ požiadal o jednorázovú dávku na úhradu za rôzne, masti a výživové doplnky v celkovej sume 102,55 Eur. K žiadosti pripojil čestné prehlásenie, že okrem dávky v hmotnej núdzi a iných dávok poskytovaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec nepoberá, nemá iný príjem, pripojil rozhodnutie ÚPSVR o priznaní pomoci v hmotnej núdzi a potvrdenie Mesta Lučenec, že nemá voči Mestu Lučenec žiadne podlžnosti na daniach a poplatkoch, ďalej potvrdenie ÚPSVR o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2015. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe žiadosti navrhovateľa o jednorázovú dávku zo dňa 31.3.2015 č. 1977/2015/114 mu bola priznaná jednorázová dávka na preplatenie výdavkov na lekársku starostlivosť a to preplatenie poplatku za vyšetrenie magnetickou rezonanciou zo dňa 25.3.2015 v maximálnej výške podľa § 4 ods. 10 VZN č. 1/2014, t. j. vo výške 100.-Eur. Keďže mu už bola poskytnutá v roku 2015 jednorázová dávka na výdavky súvisiace s nepriaznivou situáciou - preplatenie výdavkov na lekársku starostlivosť, opätovne to nie je možné v nadväznosti na predmetné VZN č. 1/2014. Odporca rozhodnutím č. 3776-6/2015 zo dňa 11. septembra 2015 o navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie jednorázovej dávky rozhodol tak, že podľa § 17 zákona č. 417/2013 Z.z. navrhovateľovej žiadosti nevyhovel a jednorázovú dávku č. 3776-6/2015 zo dňa 17. augusta 2015 nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ 17. augusta 2015 požiadal o úhradu výdavkov na vyšetrenie magnetickou rezonanciou a priložil kópiu príjmového pokladničného dokladu o zaplatení 100.- Eur za vyšetrenie zo dňa 25. marca 2015. Na základe tohto dokladu už bola navrhovateľovi poskytnutá jednorázová dávka v mesiaci apríl 2015 na základe jeho žiadosti č. 1977/2015/114 zo dňa 31. marca 2015. Ďalej odcitoval § 17 ods. 1 a 2 a § 18 ods. 12 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a zo všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2014 § 3 ods. 7 až 9 a § 4 ods. 10 konštatoval, že navrhovateľovi bola poskytnutá v januári 2015 jednorázová dávka vo výške 100,- Eur na zakúpenie práčky. Ďalej, že na základe žiadosti zo dňa 31. marca 2015 mu bola priznaná jednorázová dávka na preplatenie výdavkov za lekársku starostlivosť a to preplatenie poplatku za vyšetrenie magnetickou rezonanciou zo dňa 25. marca 2015 v max. výške podľa § 4 ods. 10 Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2014, t. j. vo výške 100.- Eur. Keďže mu bola v roku 2015 už poskytnutá jednorázová dávka na preplatenie výdavkov na lekársku starostlivosť, opätovne to nie je možné v nadväznosti na všeobecne záväzné nariadenie č. 1/2014. Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam podal navrhovateľ opravné prostriedky a žiadal, aby boli rozhodnutia zrušené z dôvodu ich nezákonnosti, protiústavnosti, nesprávnosti, nemorálnosti a diskriminácie. Tvrdil, že prílohou k žiadosti zo dňa 31. marca 2015 boli 4 kópie výdavkov na magnetickú rezonanciu, pričom v rozhodnutí, ktorým mu bola poskytnutá dávka, nebolo uvedené, ktorý doklad bol preplatený. Navrhovateľ žiadal, aby mu bola priznaná dávka vo výške 400,- Eur, avšak bola mu priznaná len vo výške 100,- Eur. Mal za to, že mu bol predplatený prvý výdavok na magnetickú rezonanciu zo dňa 27. februára 2015. Preto podal žiadosť opakovane, aby mu boli preplatené aj ďalšie 3 výdavky na takéto vyšetrenie. Vychádzal z toho, že má nárok na úhradu nečakaných výdavkov až do skutočnej výšky najviac do 3-násobku životného minima, teda cca 600,- Eur za rok. Toto právo mu plynie zo zákona, a to z § 17 ods. 2 zákona. Je to plne v súlade so Všeobecne záväzným nariadením č. 1/2014 Mesta Lučenec, ktorý priznáva na túto kategóriu 100.- Eur na jednu žiadosť (§ 4 ods. 10, priznáva možnosť opakovaných refundácií výdajov občana v roku (§ 3 ods. 8) a plne v súlade s § 17 ods. 1 a 2 zákona. Podľa odvolateľa rozhodnutie zo dňa 31. marca 2015 je nekonkrétne, a teda neplatné a preto nemôže byť dôvodom uvedeným v rozhodnutí odporcu. Odporca v roku 2015 uhradil navrhovateľovi 200,- Eur, a teda podľa odvolateľa má nárok žiadať preplatenie aj ďalších nečakaných výdavkov až do výšky 600,- Eur, teda mu zostáva 400,- Eur. Namietal tiež, že v odôvodnení sa uvádza dávka, ktorá mu bola poskytnutá za rok 2014, čo nemá nič spoločné s tým, čo sa stalo v roku 2015. Namietal, že podmienka uvedená vo všeobecne záväznom nariadení č. 1/2014 v § 3 ods. 7 o tom, že dávka nie je nárokovateľná, je nezmyselná, nezákonná a diskriminačná, pretože odporuje zákonu. V zákone nie je ani slovo o nenárokovateľnosti dávky. Preto považuje všeobecne záväzné nariadenie v tejto časti za diskriminačné a za prejav svojvôle úradníkov mesta. Ďalej namietal, že jeho právo na dôstojný život je pošliapané poskytovaním mizerných dávok od štátu vo výške 180,- Eur mesačne, z ktorých má platiť všetky svoje výdavky, ako aj doplácať na výdavky svojej matky. Táto čiastka je menej ako životné minimum, čo spôsobuje preukázateľne nedôstojný život. Navrhovateľ vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu č. 3776-5/2015 namietal aj to, že odporca nepostupoval podľa VZN č. 1/2014 a to konkrétne podľa § 7, keď nevykonal šetrenie v domácnosti navrhovateľa, namietal tiež, že v zmysle VZN č. 1/2014 možno v odôvodnených prípadoch poskytnúť jednorázovú dávku opakovane, ak súčet takto poskytnutých dávok neprekročí 3-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Navrhovateľ v odvolaní proti rozhodnutiu odporcu č. 3776-6/2015 zotrval na dôvodoch vyššie uvedených. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný vec prejednal na pojednávaní a v súlade s § 250q ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) sa pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom správnych spisov a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa s listinami, žiadosť o jednorázovú dávku zo dňa 17. augusta 2015 a jej prílohami, zo dňa 18. augusta 2015 a jej prílohami a 19. augusta 2015 a jej prílohami a napadnutými rozhodnutiami odporcu. Na pojednávaní spojil konanie o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí na spoločné konanie. Podľa § 9 ods. 1 a 3 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (1) Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil. (3) Pomoc v hmotnej núdzi je a) dávka v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka"), b) ochranný príspevok, c) aktivačný príspevok, d) príspevok na nezaopatrené dieťa, e) príspevok na bývanie. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi (1) Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Jednorazová dávka je určená najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, a to postele, stola, stoličky, chladničky, sporáku, variča, vykurovacieho telesa, paliva, práčky, periny, posteľnej bielizne, bežného kuchynského riadu, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. (2) Jednorazovú dávku možno priznať jednorazovo do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.15) Súčet súm opakovane priznanej jednorazovej dávky v tom istom kalendárnom roku nesmie presiahnuť sumu podľa prvej vety. Podľa § 18 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi formu poskytnutia jednorazovej dávky určí obec. Podľa § 20 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku. Podľa § 1 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Lučenec o poskytovaní jednorázovej dávky č. 01/2014 upravuje pôsobnosť Mesta Lučenec a stanovuje: a) účel poskytovania jednorázovej dávky, b) podmienky a forme poskytovania jednorázovej dávky, c) kritériá pre poskytnutie jednorázovej dávky a jej výške, d) náležitosti žiadosti o jednorázovú dávku, e) postup pri poskytovaní jednorázovej dávky. Podľa § 3 ods. 7 a 8 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Lučenec o poskytovaní jednorázovej dávky č. 01/2014 jednorázová dávka nie je nárokovateľná a na jej poskytnutie nie je právny nárok. Jednorázovú dávku je možné poskytnúť do výšky skutočne preukázaných výdavkov v súlade s § 5 tohto VZN, spravidla v rámci kalendárneho roka len raz. V odôvodnených prípadoch sa môže poskytnúť opakovane ako súčet takto poskytnutých dávok, najviac do výšky trojnásobku sumy životného minima pre jednu fyzickú osobu. Z citovaných ustanovení zákona o pomoci v hmotnej núdzi vyplýva, že pomocou v hmotnej núdzi v zmysle zákona sú dávka, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie. Okrem toho zákon upravuje aj osobitný príspevok a jednorázovú dávku. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sú v zmysle § 20 zákona dávkami nárokovateľnými pokiaľ sú splnené podmienky pre vznik nároku a pokiaľ je tento nárok uplatnený. Na rozdiel od toho, jednorázová dávka je dávka dobrovoľná, to znamená, že poskytovateľ tejto dávky nemá povinnosť túto dávku poskytnúť. Poskytovateľom tejto dávky je v zmysle § 18 ods. 4 a § 12 a ods. 12 obec. Ustanovenie § 17 ods. 1, na ktorý odkazuje navrhovateľ upravuje účel jednorázovej dávky, to znamená, že na iný, ako tam uvedený účel, dávku nie je možné poskytnúť. Ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi upravuje maximálnu výšku tejto dávky. Mýli sa preto navrhovateľ, keď tvrdí, že ide o dávku, ktorá je dávkou nárokovateľnou. Naopak, zákon za nárokovateľné dávky v zmysle § 20 zákona o pomoci v hmotnej núdzi určil len nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pričom podľa § 9 ods. 3 za pomoc v hmotnej núdzi považuje len dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie a osobitný príspevok upravený v § 16 zákona. Jednorázová dávka teda nie je dávkou, na ktorú by mohol osobe v hmotnej núdzi vzniknúť nárok. Zákon ani nestanovil podmienky, za ktorých by takýto nárok mohol vzniknúť. Stanovil len účel, na aký je možné jednorázovú dávku poskytnúť a maximálnu výšku, do ktorej možno jednorázovú dávku poskytnúť. Vzhľadom na to, že jednorázovú dávku financuje obec v zmysle § 18 ods. 12 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nie je v rozpore s týmto zákonom, keď si obec stanovila pravidlá, za ktorých jednorázovú dávku bude osobám v hmotnej núdzi poskytovať. Mýli sa teda navrhovateľ, keď sa domnieva, že všeobecne záväzné nariadenie, ktoré zdôraznilo, že nejde o nárokovateľnú dávku, je v rozpore so zákonom. Naopak, toto ustanovenie len duplikuje to, čo vyplýva zo zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Odporca v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol, na základe ktorých skutočností rozhodol o nepriznaní jednorázovej dávky navrhovateľovi. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľovi bola v roku 2015 na úhradu výdavkov na zdravotnú starostlivosť poskytnutá jednorázová dávka vo výške 100.- Eur. Odporca si vo všeobecne záväznom nariadení stanovil výšku poskytnutia jednorázovej dávky podľa svojich vlastných vnútorných pravidiel a to tak, že nimi nie je prekročená zákonná najvyššia možná prípustná výška. Súd pri skúmaní rozhodnutia, ktoré je vydané na základe voľnej úvahy zverenej zákonom správnemu orgánu, ako je to v tomto prípade, môže skúmať zákonnosť rozhodnutia len v takom rozsahu, že skúma, či správny orgán pri svojom správnom uvážení svojou úvahou neprekročil limity stanovené zákonom. Pre jednorázovú dávku boli stanovené zákonné limity jednak stanovením účelu poskytnutia tejto dávky a stanovením jej maximálnej výšky. Tieto limity určite zamietavým rozhodnutím prekročené nemohli byť. Dávka nie je nárokovateľná, a preto odporca nemohol porušiť zákon tým, že žiadosti navrhovateľa nevyhovel, najmä ak už predchádzajúcim rozhodnutím v predmetnom kalendárnom roku 2015 bola navrhovateľovi poskytnutá jednorázová dávka na daný účel vo výške, ktorú si vo všeobecne záväznom nariadení odporca určil ako výšku pre poskytnutie dávky na tento účel. Odporca zamietavými rozhodnutiami neporušil ani pravidlá pre poskytovanie jednorázovej dávky uvedené vo všeobecne záväznom nariadení, ktorým bol pri rozhodovaní tiež viazaný, pretože ani Všeobecné záväzné nariadenie Mesta Lučenec č. 1/2014 neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by išlo o dávku nárokovateľnú. Neobstojí ani odvolacia námietka, že rozhodnutie odporcu o žiadosti z 31.3.2015 je nepreskúmateľné, pretože nie je z neho zrejmé, ktorý výdavkový doklad za vyšetrenie magnetickou rezonanciou bol poskytnutím jednorázovej dávky preplatený. Takáto námietka neobstojí, pretože nesmeruje proti napadnutým rozhodnutiam. Súd na základe odvolania navrhovateľa preskúmaval rozhodnutia o žiadostiach z 18. augusta 2015 - rozhodnutie č. 3776-4/2015, z 17. augusta 2015 - rozhodnutie č. 3776-6/2015, z 19. augusta 2015 - rozhodnutie č. 3776-5/2015. Predmetom tohto konania nebolo rozhodnutie o žiadosti z 31.3.2015. Podstatné v preskúmavaných prípadoch bolo, že nebolo sporné, že navrhovateľovi bola v roku 2015 poskytnutá jednorázová dávka vo výške 100.-Eur na účel zdravotnej starostlivosti. Odporca sa pri rozhodovaní vo všetkých troch preskúmavaných konaniach riadil úvahou, podľa ktorej navrhovateľovi sa jednorázová dávka nepriznáva, pretože navrhovateľ je osobou v hmotnej núdzi, ktorej bola v roku 2015 na účel zdravotnej starostlivosti poskytnutá jednorázová dávka v maximálnej výške určenej všeobecným záväzným nariadením na tento účel. Takáto úvaha nevybočuje zo zákonom vymedzených medzí. Na základe vyššie uvedeného súd dospel záveru, že napadnuté rozhodnutia odporcu sú z dôvodov uvedených v odvolaniach navrhovateľa v súlade so zákonom. Súd preto napadnuté rozhodnutia potvrdil. Navrhovateľ požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z dôvodu, že je osobou v hmotnej núdzi. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že navrhovateľ je osobou v hmotnej núdzi, a preto súd nepovažoval za potrebné skúmať ďalšie majetkové pomery navrhovateľa práve z tohto dôvodu. Súd navrhovateľa podľa § 138 O.s.p. oslobodil od platenia súdnych poplatkov z dôvodu, že jeho majetkové pomery takéto oslobodenie odôvodňujú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len ten účastník konania, ktorý je úspešný. Navrhovateľ nebol úspešný, pretože jeho návrhu na zrušenie napadnutých rozhodnutí nebolo vyhovené. Súd mu preto náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.