Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/79/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201396 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201396.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: G. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D., prechodne bytom B. XX/X, XXX XX D., korešpondenčná adresa: ÚVTOS, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica proti odporcovi: Centrum právnej pomoci Bratislava, Nám. Slobody 12, P.O.Box 18, 810 05 Bratislava, IČO: 307 988 41, Kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 5N 9932/2015-KaBB zo dňa 14.10.2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu sp. zn. 5N 9932/2015-KaBB zo dňa 14.10.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím sp. zn. 5N 9932/2015-KaBB zo dňa 14.10.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o žiadosti navrhovateľa ako žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci doručenej odporcovi dňa 18.09.2015 rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 327/2005 Z.z.“). Odporca o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodol s odôvodnením, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ na centrum obrátil, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má podľa odporcu za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti svojho nároku žiadateľ predložil fotokópie nasledovných dokumentov: upovedomenie o začatí exekúcie EX 1624/2011-9 zo dňa 19.08.2011, uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013, uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2678/2011-211 zo dňa 14.01.2015 a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C 29/91 zo dňa 04.06.1998. Na základe predložených dôkazov a tvrdení žiadateľa je podľa odporcu zrejmé, že Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013 rozhodol, že I. námietkam povinného proti exekúcii v časti zaplatenia zameškaného výživného vo výške 1.141,78 Eur vyhovuje, II. vo zvyšnej časti výživného vo výške 3.186,97 Eur námietky povinného proti exekúcii zamieta, III. exekúciu v časti vymáhania výživného v sume 1.141,78 Eur súd vyhlasuje za neprípustnú a zároveň ju v tejto časti zastavuje, IV. vo zvyšnej časti zaplatenia výživného v sume 3.186,97 Eur návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta, V. návrh povinného na zastavenie exekúcie vykonávanej zrážkami zo mzdy zamieta, VI. námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovuje. Okresný súd zároveň žiadateľa poučil, že proti uzneseniu v časti výroku I. a III. možno podať odvolanie a vo zvyšných častiach výroku odvolanie nie je prípustné. Na základe uvedeného podal žiadateľ dňa 23.01.2014 odvolanie proti uzneseniu (bod I., III.) a dovolanie (II., IV., V., VI.). Následne v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci adresovanej centru právnej pomoci dňa 18.09.2015 žiadal o ustanovenie advokáta na právne zastupovanie v právnej veci o zastavenie exekúcie na základe podaného odvolania a dovolania proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 20Er/2679/2011-173 zo dňa 20.12.2013. Následne žiadateľ v liste adresovanému centru právnej pomoci dňa 06.10.2015 žiadal o ustanovenie advokáta v právnej veci na podanie dovolania. Spolu s listom adresoval aj uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoE/8/2015-244 zo dňa 27.08.2015, kde krajský súd ako súd odvolací podanie povinného zo dňa 23.01.2014 podľa jeho obsahu vyhodnotil ako odvolanie nielen proti výrokom I. a III., ale aj proti výroku IV. napadnutého uznesenia. Krajský súd v Žiline vyššie uvedeným uznesením zo dňa 27.08.2015 sp. zn. 10CoE/8/2015-244 rozhodol, že uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 20Er/2679/2011-173 zo dňa 20.12.2013 potvrdzuje vo výroku IV. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie výživného 3.186,97 Eur. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu nie je prípustné odvolanie. Odporca dôvodil, že rozhodnutie druhostupňového súdu predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda vzhľadom na to, že žiadateľ nepreukázal neprípustnosť vedeného exekučného konania, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Okresný, ako aj krajský súd sa náležite v odôvodnení venoval všetkým námietkam zo strany žiadateľa. Na základe uvedeného dovodil, že v danej veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa odporca s ohľadom na vyššie uvedené splnením ďalších podmienok nezaoberal. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie, pričom v predmetnom podaní súčasne podal odvolanie aj voči ďalšiemu rozhodnutiu odporcu sp. zn. 5N 11657/2015-KaBB zo dňa 15.10.2015. V spoločnom odvolaní navrhovateľ opísal priebeh konania od podania písomnej žiadosti, ktorú doručil odporcovi 14.08.2015 a v ktorej žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci zastavenia exekúcie Ex 1624/2011 v celkovej výške 5.787,95 Eur vykonávanej odo dňa 14.09.2011 zrážkami zo mzdy. Po zaslaní dotazníka žiadosti (formulár žiadosti) odporcom žiadateľ požiadal o právnu pomoc - poradenstvo vo veci zastavenia exekúcie, ako aj právnu pomoc vo veci odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013. Zároveň odporcovi zaslal rozúčtovanie odmeny za prácu z ÚVTOS Banská Bystrica a potvrdenie o tom, že od 17.04.2011 nepoberá žiadnu mzdu. Následne 28.09.2015 obdržal uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoE/8/2015-244 zo dňa 27.08.2015, ktorým súd rozhodol o jeho odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa 20.12.2013, a preto následne 02.10.2015 požiadal odporcu o právnu pomoc aj vo veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu Žilina z 27.08.2015. Centrum opätovne žiadateľovi zaslalo dotazník, resp. formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci pod sp. zn. 5N 11657/2015-KaBB. V stanovenej lehote žiadateľ zaslal vyplnený formulár, v ktorom opäť žiadal, že vo veci žiada právnu pomoc - poradenstvo, ako aj právnu pomoc pri dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoE/8/2015-244 zo dňa 27.08.2015 a právnu pomoc pri odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013. Odporcovi duplicitne zaslal rozúčtovanie pracovnej odmeny z ÚVTOS, z ktorého je zrejmé, že od 17.04.2011 nepoberá žiadnu mzdu. Dňa 19.10.2015 obdržal od odporcu napadnuté rozhodnutie sp. zn. 5N 9932/2015-KaBB zo dňa 14.10.2015 (ako aj rozhodnutie odporcu sp. zn. 5N 116572015-KaBB zo dňa 15.10.2015), ktorými rozhodnutiami mu odporca nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Odvolateľ poukázal na to, že odporca odôvodnil svoje rozhodnutia právnickými frázami o údajnej bezúspešnosti sporu, pričom odporca vo svojom rozhodnutí nepravdivo uvádza, že na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku údajne predložil iba fotokópie dokumentov uvedených v tomto rozhodnutí (upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 19.08.2011, uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013 a uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2678/2011-201 zo dňa 14.01.2015 a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C 29/91 zo dňa 04.06.1998). Toto tvrdenie odporcu je nepravdivé, v predmetnej veci predložil odporcovi viacero dokladov, medzi inými aj rozúčtovanie pracovnej odmeny v ústave, z ktorého jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností je preukázané, že od 17.04.2011 nepoberá žiadnu mzdu. Z rozhodnutia odporcu je zrejmé, že odporca vôbec nereagoval na jeho žiadosť uvedenú vo formulári o poskytnutie právnej pomoci - poradenstvo v danej veci. Odmietnutie poskytnutia právnej pomoci odporcom žiadateľovi, ktorý nemá právnické vzdelanie považuje za porušenie svojich základných práv a slobôd zaručených Ústavou SR, ako aj za participovanie odporcu na jeho vydieraní súdom a exekútorom zákonom o VTOS ohľadom exekúcie zrážkami zo mzdy, hoci od 17.04.2011 jeho mzda neexistuje. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na nové rozhodnutie. Súčasne žiadal, aby súd prikázal odporcovi, aby mu v daných veciach poskytlo právnu pomoc aj formou poradenstva. Odporca sa podaním zo dňa 05.11.2015 vyjadril k odvolaniu a žiadal, aby súd rozhodnutie odporcu potvrdil. V písomnom vyjadrení k odvolaniu zopakoval dôvody, pre ktoré rozhodol o nepriznaní nároku navrhovateľovi. Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa III. hlavy V. časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup odporcu na nariadenom pojednávaní, pričom pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v administratívnom spise, vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, vypočul navrhovateľa i odporcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na dôvodoch podaného odvolania a žiadal, aby súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie Nezákonnosť a nesprávnosť rozhodnutia odporcu videl v tom, že odporca mu jednak neposkytol poradenstvo a jednak nesprávne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti jeho nároku predložil len fotokópie dokladov, ktoré uviedol v rozhodnutí. Ak len na základe týchto dokladov posudzoval odporca jeho žiadosť, postupoval nezákonne, lebo navrhovateľ navyše predložil ďalšie dôkazy a to dôkazy o tom, že nemá žiadny príjem ani odmenu, k čomu odporca neprihliadol. Navrhovateľ na pojednávaní poukázal na rozhodnutie o začatí exekúcie (exekučný príkaz z 19.11.2015 vydaný JUDr. Jozefom Kaduchom, súdnym exekútorom), ktorý odporca nemal k dispozícii. Žalovaný na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení k odvolaniu, ako aj na dôvodoch rozhodnutia. Rozhodnutie považoval za zákonné a žiadal ho potvrdiť. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ - žiadateľ žiadosťou doručenou odporcovi 18.08.2015, ktorá žiadosť nebola vyhotovená na predpísanom tlačive, požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci zastavenia exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kadúchom, Žilina v celkovej výške 5.787,95 Eur od 14.09.2011 zrážkami zo mzdy. Odporca rozhodnutím sp. zn. 5N 9932/2015-KaBB zo dňa 18.08.2015 prerušil správne konanie podľa § 29 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a zároveň vyzval žiadateľa, aby v lehote 30 dní predložil odporcovi vyplnený a podpísaný formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ako aj doklady označené v predmetnom rozhodnutí o jeho príjmových a majetkových pomeroch, ako aj doklady potrebné na posúdenie právneho posúdenia sporu a následné rozhodnutie o nároku. Navrhovateľ - žiadateľ bol poučený podľa ustanovení zák. č. 327/2005 Z.z. (podmienky poskytnutia, resp. priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, ako aj poučenie podľa Správneho poriadku). Navrhovateľ dňa 18.09.2015 na základe výzvy odporcu predložil vyplnený formulár „Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci“, z ktorej vyplýva, že žiada o poskytnutie právnej pomoci vrátane poradenstva vo veci zastavenia exekúcie č.k. Ex 1624/2011 zrážkami zo mzdy. Uviedol, že sa dozvedel o vykonávaní súdnej exekúcie EX 1624/2011 vo výške 5.787,95 Eur, pričom podal na Okresnom súde Žilina žiadosť o zastavenie predmetnej exekúcie 16.09.2011, 19.09.2011 obdržal upovedomenie o začatí exekúcie, dňa 19.09.2011 podal na Okresný súd Žilina námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie a žiadosť o zastavenie predmetnej exekúcie, keďže nepoberá žiadnu mzdu od 17.04.2011. Vo veci rozhodol Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013. Žiadateľ v žiadosti uviedol, že súd svojvoľne rozhodol v rozpore s ustanoveniami O.s.p., že jeho návrh na zastavenie exekúcie zrážkami zo mzdy zamieta. Na preukázanie svojej príjmovej a majetkovej situácie za posudzované obdobie predložil fotokópiu upovedomenia o začatí exekúcie č. EX 1624/2011 vo výške 4.328,75 Eur vyhotoveným súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom, Žilina, oznámenie o vykonávaní zrážok z dôchodku vydané Sociálnou poisťovňou, ústredie 17.12.2014, fotokópiu rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C 29/91 zo dňa 04.06.1998, uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti navrhovateľa o zastavenie exekúcie a o podaných námietkach proti exekúcii, uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 20Er/2678/2011-201 zo dňa 14.01.2015, list Krajského súdu Žilina z 19.06.2015, fotokópia rozúčtovania pracovnej odmeny vyhotovená Ústavom pre výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica za obdobie od januára do augusta 2015 s tým, že od nástupu do výkonu väzby - 17.04.2011 do 20.08.2015 nebol pracovne zaradený. Dňa 14.10.2015 odporca vyhotovil úradný záznam, z ktorého vyplýva, že dňa 14.10.2015 boli vyhotovené fotokópie dokumentov zo spisu 5N 11657/2012-KaBB, ktoré poskytol žiadateľ v predmetnom správnom konaní, pretože obsahujú dôležité informácie pre vyhodnotenie právnej stránky veci vo vzťahu k podanej žiadosti 5N 9932/2015-KaBB. Prílohou úradného záznamu je fotokópia uznesenia Krajského súdu Žilina č. k. 10CoE/8/2015-244 zo dňa 27.08.2015, doručená okresnému súdu 17.09.2015 a žiadateľovi 28.09.2015, ktorým Krajský súd Žilina rozhodol o podanom odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 20Er/2679/2011-173 zo dňa 20.12.2013 tak, že uznesenie okresného súdu vo výroku IV. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie výživného 3.186,97 Eur potvrdil, odvolanie povinného proti výroku I. uznesenia okresného súdu o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii v časti o vymoženie zameškaného výživného vo výške 1.141,78 Eur a proti výroku III. uznesenia okresného súdu o vyhlásení exekúcie v časti o vymoženie výživného vo výške 1.141,78 Eur za neprípustnú a o jej zastavenie v tejto časti odmietol. Vo výroku II. o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii v časti o vymoženie výživného 3.186,97 Eur, vo výroku V. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie vykonávanej zrážkami zo mzdy a vo výroku VI. o vyhovení námietkam povinného proti trovám exekúcie, odvolaním nenapadnutých, zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie zo dňa 14.10.2015, ktorým návrh na poskytovanie právnej pomoci nepriznal z dôvodov, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj na str. 1-2 tohto rozhodnutia. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu1aab) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 5b ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. centrum zabezpečuje poskytnutie právnej pomoci najmä formou právneho poradenstva vo veciach, v ktorých nebol podaný návrh na začatie konania pred súdom a predbežné poskytnutie právnej pomoci podľa § 11. Ak je zrejmé, že riešenie právnej otázky je neoddeliteľné od riešenia sociálneho alebo psychologického problému, centrum poskytne žiadateľovi základné informácie o inštitúciach, ktoré poskytujú potrebné poradenstvo. Pri poskytovaní právnej pomoci centrum spolupracuje najmä s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 327/2005 Z.z. (1) Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. (2) Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 6b ods. 1, 2 zák. č. 327/2005 Z.z. (1) Ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. (2) Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa § 8 zák. č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 10 ods. 1, 5, 6 zák. č. 327/2005 Z.z. (1) Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. (5) Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. (6) Rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 16) Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov. Podľa § 10a ods. 1 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa 159 ods. 1, 2, 3 O.s.p. (1) Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. (2) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. (3) Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Preskúmaním veci v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, dospel súd k záveru, že odporca vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol v súlade s vyššie cit. právnou úpravou, pričom odvolacie dôvody súd nepovažoval za také, ktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil správny právny záver, s ktorým sa súd stotožnil. Predmetom preskúmania krajským súdom podľa III. hlavy V. časti O.s.p. bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu, ktorým navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci ním podaného odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013, ktorým rozhodnutím bolo rozhodnuté o navrhovateľom podanom návrhu na zastavenie exekúcie v exekučnom konaní (žiadateľ v postavení povinného) a o námietkach proti exekúcii. Odporca o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodol s odôvodnením, že nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že z predložených dokladov zistil, že žiadateľ - navrhovateľ v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina č.k. 20Er/2678/2011 požiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti a zároveň podal námietky proti exekúcii. O predmetných návrhoch navrhovateľa (v exekučnom konaní v postavení povinného) exekučný súd (Okresný súd Žilina) rozhodol uznesením č.k. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013 tak, že I. námietkam povinného proti exekúcii v časti zaplatenia zameškaného výživného vo výške 1.141,78 Eur vyhovel, II. vo zvyšnej časti výživného vo výške 3.186,97 Eur námietky povinného proti exekúcii zamietol, III. exekúciu v časti vymáhania výživného v sume 1.141,78 Eur vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju v tejto časti zastavil, IV. vo zvyšnej časti zaplatenia výživného v sumu 3.186,97 Eur návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, V. návrh povinného na zastavenie exekúcie vykonávanú zrážkami zo mzdy zamietol a VI. námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel. Okresný súd Žilina zároveň žiadateľa (v postavení povinného) poučil, že proti uzneseniu v časti výroku I. a III. možno podať odvolanie, vo zvyšných častiach výroku II., IV., V. a VI. odvolanie nie je prípustné. Z uznesenia Okresného súdu Žilina 20Er/2678/2011-201 zo dňa 14.01.2015 vyplýva, že žiadateľ podaním zo dňa 23.01.2014 doručeným exekučnému súdu 28.01.2014 podal odvolanie proti predmetnému uzneseniu bod I. a III. a dovolanie bod II., IV., V. a VI. Exekučný súd vyzval žiadateľa - v postavení povinného na odstránenie vád podaného odvolania. Zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ako aj z výpovede navrhovateľa na pojednávaní vyplýva, že predmetnou žiadosťou žiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci zastavenia exekúcie a to vo forme poradenstva, ako aj v konaní o podanom odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Žilina 20Er/2678/2011 zo dňa 20.12.2013, s ktorým rozhodnutím nesúhlasil, v dôsledku čoho podal podľa poučenia uvedeného v predmetnom uznesení odvolaní (výrok I. a III.) a dovolanie (výrok II., IV., V. a VI.). Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ doručil do iného správneho konania (5N 11657/2012- KaBB vo veci žiadateľa Pavla Diňu) o.i. uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 10CoE/8/2015 zo dňa 27.08.2015, ktorý ako súd odvolací v predmetnej exekučnej veci rozhodol na základe odvolaní povinného (žiadateľa) proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline č.k. 20Er/2679/2011-173 zo dňa 20.12.2013, v ktorom konaní touto žiadosťou žiadal navrhovateľ - žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci odporcu tak, že uznesenie okresného súdu vo výroku IV. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie výživného 3.186,97 Eur potvrdil. Odvolanie povinného proti výroku I. uznesenia a proti výroku III. odmietol s odôvodnením, že bolo podané neoprávnenou osobou (predmetnými výrokovými veta I. a III. bolo návrhom navrhovateľa (povinného) námietkach vyhovené (bod I.) a návrhu na zastavenie exekúcie v časti 1.141,78 Eur (výrok III.) vyhovené, preto odvolací súd v tejto časti odvolanie odmietol. Výroky II., V. a VI. zostali nedotknuté, keďže odvolaním neboli napadnuté (proti týmto výrokom podal navrhovateľ - povinný dovolanie). Odporca pri posudzovaní splnenia podmienok žiadateľa - navrhovateľa na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zák. č. 327/2005 Z.z. zisťoval splnenie troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci stanovených v § 6 zák. č. 327/2005 Z.z., pričom jednou z podmienok je posúdenie, či právna vec, s ktorou sa žiadateľ obrátil na odporcu, nie je celkom zjavne bezúspešná, t.j. či nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ žiadateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci na zastupovanie v právnej veci o zastavení exekúcie na základe podaného odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 20Er/2679/2011-173 zo dňa 20.12.2013, o ktorom odvolaní Krajský súd v Žilne uznesením sp. zn. 10CoE/8/2015-244 zo dňa 27.08.2015 rozhodol o.i. tak, že predmetné uznesenie vo výroku IV. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie výživného 3.186,97 Eur pre neprípustnosť vedenia exekúcie potvrdil, pričom proti tomuto uzneseniu krajského súdu nie je prípustné odvolanie, z čoho vyvodil, že rozhodnutie druhostupňového súdu predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci a vzhľadom na to, že žiadateľ nepreukázal neprípustnosť vedeného exekučného konania, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Z uvedeného odporca následne vyvodil, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na odporcu, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, a teda že žiadateľ nesplnil podmienky na poskytnutie právnej pomoci a nárok na poskytnutie právnej pomoci mu nepriznal. Navrhovateľ - odvolateľ v odvolaní namietal, že rozhodnutie odporcu o nepriznaní práva na poskytnutie právnej pomoci je nezákonné s odôvodnením, že odporca nepravdivo v napadnutom rozhodnutí uviedol a označil dôkazy, ktorými mal žiadateľ - navrhovateľ osvedčovať oprávnenosť svojho nároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom navrhovateľ odporcovi predložil aj iné dôkazy, ktorými osvedčoval svoj príjem, resp. skutočnosť, že nepoberá žiadnu mzdu, a preto je vedenie exekúcie vykonávaním zrážky zo mzdy neprípustné. Namietal, že takýmto rozhodnutím mu bolo odňaté právo na poskytnutie právnej pomoci zaručené ústavou. Takýto dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu neobstojí. Rozhodnutie odporcu nie je totiž založené na tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky stanovené v § 6 ods. 1 písm. a/ zák. č. 327/2005 Z.z., t.j. že navrhovateľ nesplnil podmienku na poskytnutie právnej pomoci tým, že jeho príjem presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom, resp. v § 6a ods. 1 cit. zákona 1,6-násobok sumy životného minima, ani na tom, že by navrhovateľ nedoložil dôkazy osvedčujúce splnenie podmienky dosiahnutia príjmu vo výške stanovenej zákonom (§ 6, resp. § 6a cit. zákona), a preto navrhovateľom namietaná skutočnosť, že odporca v odôvodnení napadnutia rozhodnutia neuviedol doklady, ktorými navrhovateľ preukazoval výšku svojho príjmu v rozhodnom období, resp. skutočnosť, že žiadny príjem nemá, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie odporcu vychádzalo zo záveru, že v spore, v ktorom sa navrhovateľ obrátil na odporcu so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (konanie o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2678/2011), nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím navrhovateľ ako žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Pokiaľ navrhovateľ (len všeobecne) namietal, že mu nebola bezdôvodne priznaná právna pomoc, súd uvádza, že z takto všeobecne uplatnenej námietky nie je možné bez ďalšieho vyvodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Súd napriek tomu uvádza, že odporca sa v danom prípade zaoberal posudzovaním splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z., ktoré musia byť splnené súčasne. Pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti sa podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. vyžaduje splnenie nasledovných podmienok: príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Obdobne pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou sa podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. vyžaduje splnenie podmienky, že príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima, avšak nepresahuje súčasne 1,6- násobok uvedenej sumy a táto fyzická osoba si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Vyššie uvedené podmienky musia byť v jednotlivých prípadoch splnené súčasne (kumulatívne). Nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok má teda za následok negatívne rozhodnutie o návrhu na poskytnutie právnej pomoci. Pokiaľ teda správny orgán zistil, že navrhovateľ - žiadateľ nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, a to v tomto prípade podmienku, že nejde o zrejme bezúspešný spor, rozhodol v súlade so zákonom, ak navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. V takomto prípade nepostupuje správny orgán v rozpore so zákonom, ak splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok už neskúma, resp. splnenie podmienky dosiahnutia určitej výšky príjmu navrhovateľa neuvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, k čomu sa nevyžaduje vykonávanie dokazovania podľa § 120 O.s.p. ohľadne samotného nároku, o ktorom sa rozhoduje v základnom konaní, v ktorom žiadateľ žiadal poskytnutie právnej pomoci - v prejednávanom prípade v konaní o podanom odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2678/2011. Súd v preskúmavacom konaní skúma iba to, či rozhodnutie správneho orgánu vydané na základe správneho uváženia, nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V prejednávanom prípade sú tieto upravené v § 6 ods. 1 v spojení s § 8 zák. č. 327/2005 Z.z., v ktorých ustanoveniach sú určené zákonné podmienky pre možnosť poskytnutia právnej pomoci, vrátane podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Správny orgán je v zmysle § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov smerujúcich k preukázaniu splnenia podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, k objasneniu skutočného stavu veci a zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán preto vykonáva dokazovanie podľa § 32 Správneho poriadku, na ktorého použitie odkazuje ust. § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. Správny orgán sa v danom prípade zaoberal posudzovaním otázky zrejmej bezúspešnosti sporu, v ktorom navrhovateľ - žiadateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci, keďže zákon stanovil ako jednu z podmienok priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Účelom prijatia zák. č. 327/2005 Z.z. bolo zabezpečiť prístup k súdu tým žiadateľom, ktorým evidentne hrozí ujma na ich právach z dôvodu, že nemajú finančné prostriedky na zaplatenie právneho zastúpenia v ich veci. Skúmanie otázky možného reálneho poškodenia ich práv, resp. právom chránených záujmov súvisí s tým, či by mohli byť úspešní (s prihliadnutím na hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy) vo veciach, v ktorých žiadajú priznanie, resp. poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie tejto otázky patrí do právomoci odporcu, ktorý musí každú vec posudzovať individuálne a to s prihliadnutím na osobitosti jednotlivých prípadov, pričom si musí zabezpečiť podklady pre vydanie rozhodnutia a vykonať dokazovanie podľa § 32 Správneho poriadku. Zákon o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. V preskúmavanom prípade odporca zo žiadateľom predloženej žiadosti a predložených listín zistil, že tento sa domáha priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní o navrhovateľom podanom odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline sp. zn. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013, ktorý v exekučnom konaní rozhodol o námietkach podaných povinným (navrhovateľom) proti exekúcii, ako aj o jeho návrhu na zastavenie exekúcie tak, že vo výroku I. námietkam povinného proti exekúcii v časti zaplatenia zameškaného výživného vo výške 1.141,78 Eur vyhovel, vo výroku II. vo zvyšnej časti výživného vo výške 3.186,97 Eur námietku povinného proti exekúcii zamietol, vo výroku III. exekúciu v časti vymáhania výživného v sume 1.141,78 Eur vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju v tejto časti zastavil, vo výroku IV. vo zvyšnej časti zaplatenia výživného v sume 3.186,97 Eur návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, vo výroku V. návrh povinného na zastavenie exekúcie vykonávanej zrážkami zo mzdy zamietol a vo výroku VI. námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel. Navrhovateľ podal proti predmetnému uzneseniu dňa 23.01.2014 odvolanie (proti výroku I. a III.) a dovolanie (proti výroku II., IV., V. a VI.). Následne požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci podaného odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 10CoE/8/2015-244 o podanom odvolaní navrhovateľa rozhodol, že uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 20Er/2679/2011-173 zo dňa 20.12.2013 potvrdzuje vo výroku IV. o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie výživného 3.186,97 Eur, pričom proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, odporca konštatoval, že rozhodnutie druhostupňového súdu predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda vzhľadom na to, že žiadateľ nepreukázal neprípustnosť vedeného exekučného konania, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Následne konštatoval, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ - navrhovateľ na odporcu obrátil, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu a na základe jeho žiadosti mu nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ - žiadateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina, o ktorom už v čase rozhodovania odporcu bolo rozhodnuté tak, že výrok, proti ktorému podal navrhovateľ odvolanie bol odvolacím súdom potvrdený, pričom odporca na základe vyššie uvedenej skutočnosti správne konštatoval, že bezúspešnosť sporu žiadateľa je preto jednoznačná, odporca teda vec správne právne posúdil a konštatoval, že neboli splnené podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 a § 8 zák. č. 327/2005 Z.z. Navyše odporca tak, ako už bolo vyššie uvedené, nezákonnosť rozhodnutia z tohto dôvodu ani nenamietal. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že mu nebolo poskytnuté na základe jeho žiadosti poradenstvo, súd s poukazom na § 5b ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. uvádza, že odporca zabezpečuje poskytnutie právnej pomoci formou právneho poradenstva len vo veciach, v ktorých nebol podaný návrh na začatie konania pred súdom, čo v tomto prípade nebolo splnené. Uvedená námietka preto nebola spôsobilá napadnúť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Z uvedenému dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Súdne poplatky sa platia na účet Slovenskej pošty a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica a to v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky. Kolkovými známkami a v hotovosti sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevyšujú sumu 30,- Eur, okrem poplatku podľa položky 17, pri ktorom je možné platiť kolkovými známkami alebo v hotovosti, aj keď prevyšuje 30,- Eur. V hotovosti a platobnou kartou možno platiť poplatky prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100%-nou majetkovou účasťou štátu, ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.