Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/165/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201399 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201399.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: Y.. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX V., právne zastúpený BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, za ktorého koná ako konateľ advokát Mgr. Slavomír Jančiar, proti žalovanému: Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Nám. SNP 96/50, 960 01 Zvolen, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZV- OSZP-2015/010059-rozh. zo dňa 14.09.2015, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. OU-ZV-OSZP-2015/010059-rozh. zo dňa 14. septembra 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca podal na tunajšom súde dňa 05.11.2015 žalobu proti rozhodnutiu žalovaného Okresného úradu Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie, č. OU-ZV-OSZP-2015/010059-rozh. zo dňa 14.09.2015, ktorým žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 2 ods. 3, ods. 6 a § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a príslušný orgán štátnej správy ochrany prírody podľa § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 Z.z. (ďalej v texte len „zákon“) o ochrane prírody a krajiny, podľa ustanovenia § 82 ods. 11 zákona, zamietol žiadosť žalobcu, podanú prostredníctvom právneho zástupcu dňa 11.08.2015 o náhradu škody na zdraví, ktorá mu bola spôsobená medveďom hnedým, a to z dôvodu, že podľa ustanovenia § 100 ods. 4 zákona, právo na náhradu škody zaniklo, lebo vzniknutá škoda nebola oznámená v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 zákona, t. j. písomne do 5 dní odo dňa jej zistenia príslušnému orgánu ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo. Neakceptoval oznámenie K.. R. U., pretože oznamovaciu povinnosť má v zmysle § 100 ods. 1 zákona len poškodený alebo pozostalá osoba. Oznámenie považoval za podané na nepríslušnom správnom orgáne s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku, keď orgánom ochrany prírody je Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie a nie Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor, na ktorom bolo oznámenie urobené. Navyše nebola dodržaná zákonom stanovená písomná forma oznámenia. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a) - e) O.s.p. V žalobe namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti: 1. Na konanie o náhrade škody podľa §§ 97 - 102 zákona sa v zmysle ustanovenia § 81 ods. 2 písm. o) zákona nevzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti. Žalovaný si zamieňa vecnú príslušnosť s miestnou príslušnosťou a v danom prípade odvodzuje vecnú príslušnosť z ustanovenia § 6 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku. 2. Ustanovenie § 64 ods. 1 zákona ako orgán ochrany prírody určuje „okresný úrad“, ktorý podľa § 68 písm. k) zákona prijíma oznámenia podľa ustanovenia § 100 ods. 1 tohto zákona, pričom zákon nestanovuje, že by oznámenia prijímal konkrétny odbor okresného úradu, ako to tvrdí žalovaný. 3. Dňa 22.06.2015 o 8.30 hod bol spísaný pracovníkom Okresného úradu Zvolen (Bc. K. J.) úradný záznam o predmetnom útoku medveďa na žalobcu, ku ktorému došlo dňa 21.06.2015 v Kováčovej pri športovej aktivite žalobcu. Spísaním tohto úradného záznamu bola podľa žalobcu splnená podmienka oznámenia podľa § 100 ods. 1 zákona. 4. Po útoku medveďa bol žalobca paralyzovaný a lekárska pomoc mu bola bezodkladne poskytnutá v NsP Zvolen, pričom útok medveďa si u žalobcu vyžiadal liečenie od 21.06.2015 do 07.08.2015. Vážny zdravotný stav, a to fyzický aj psychický, žalobcovi neumožňoval, aby žalobca mohol osobne v 5-dňovej lehote po útoku písomne Okresnému úradu Zvolen oznámiť útok medveďa. Urobil tak prostredníctvom ním poverenej osoby - K.. R. U., a to v nasledujúci deň po útoku. Po ukončení liečby oznámil vznik škody, a to písomným podaním - žiadosťou zo dňa 11.08.2015. 5. Vytýkal žalovanému „striktné dodržiavanie zákona“, keď vyžadoval od žalobcu ľudsky nemožné konanie, a to urobiť oznámenie o škode v 5-dňovej lehote od útoku medveďa. 6. Ustanovenie § 100 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. stanovuje povinnosť poškodeného písomne oznámiť škodu na zdraví orgánu ochranu prírody do 5 dní od jej zistenia. Škodu na zdraví možno objektívne zistiť až po ukončení liečby, v danom prípade to bolo až 07.08.2015, preto považuje za oznámenie v zmysle § 101 ods. 1 podanie žalobcu zo dňa 11.08.2015 urobené v 5-dňovej lehote od jej zistenia. Útok medveďa je len skutočnosťou, na základe ktorej škoda vznikla. Poukázal tiež na komentár k Občianskemu zákonníku k ustanoveniu § 444, v zmysle ktorého nárok na náhradu škody na zdraví vzniká dátumom vyhotovenia lekárskeho posudku, odkedy sa poškodený dozvie o škode. 7. Úradný záznam o predmetnej škodovej udalosti, spísaný pracovníkom Okresného úradu Zvolen, ako aj žiadosť o náhradu škody zo dňa 11.08.2015, sú úkonmi žalobcu v zmysle § 100 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., pri ktorých bola zachovaná písomná forma. Iný výklad je v rozpore s princípmi správneho práva napr. ustanovenia § 3 a ustanovenia § 19 Správneho poriadku a spôsobuje žalobcovi ujmu na jeho zákonných právach ako účastníka správneho konania. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 23.11.2015 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že obdržal dňa 11.08.2015 žiadosť žalobcu o náhradu škody spôsobenej určeným živočíchom medveďom hnedým na jeho zdraví. Vzhľadom na to, že Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie, o uvedenom napadnutí medveďom nemal žiadnu vedomosť a vo veci nekonal podľa § 101 ods. 1 zákona, vyzval žalobcu v súlade s ustanovením § 100 ods. 6 zákona na doloženie podkladu k žiadosti, a to dokladu, ktorým by deklaroval splnenie podmienky v zmysle § 100 ods. 1 zákona, t. j. písomné oznámenie vzniknutej škody podľa tohto zákona do 5 dní na príslušnom orgáne ochrany prírody. Žalobca doplnil svoje podanie o „potvrdenie“, ktoré napísal F.. K. J., odborný radca na Okresnom úrade Zvolen, pozemkový a lesný odbor, dňa 12.08.2015, z ktorého vyplýva, že K.. R. U. telefonicky oznámil dňa 22.06.2015 napadnutie Y.. A. medveďom, k čomu malo dôjsť v Kováčovej (v okolí rybníkov) pri športovej aktivite. Potvrdenie bolo vydané Y.. A. na jeho vlastnú žiadosť. Úradný záznam k doplneniu podania priložený nebol. V správnom konaní môžu rozhodovať len príslušné správne orgány. Ich príslušnosť ustanovujú osobitné predpisy. Pre náhradu škody spôsobenú určeným živočíchom, je to zákon č. 543/2002 Z.z., zákon č. 180/2013 Z.z. a zákon č. 525/2003 Z.z. Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor, nie je vecne, miestne a funkčne príslušným správnym orgánom na prijímanie oznámení v zmysle § 100 ods. 1 zákona. Z podania žiadateľa z 31.08.2015 vyplýva, že vzniknutá škoda bola oznámená K.. R. U., ktorý však nie je ani poškodenou, ani pozostalou osobou. Písomná forma, ktorú zákon výslovne vyžaduje pre oznámenie v zmysle § 100 ods. 1 zákona taktiež nebola dodržaná. V dôsledku nedodržania zákonom stanovených podmienok pre oznámenie v zmysle § 100 ods. 1 zákona došlo k zániku práva na náhradu škody podľa ustanovenia § 100 ods. 4 zákona. Žalovaný vec pred vydaním rozhodnutia konzultoval so Sekciou ochrany prírody a tvorby krajiny Ministerstva životného prostredia SR. Žalovaný v predmetnej veci konal v súlade so zákonom. Poukázal na ustanovenie § 100 ods. 8 zákona, v zmysle ktorého, ak žiadosť poškodeného neobsahuje predpísané údaje, neboli k nej pripojené požadované doklady a podklady ani na základe výzvy orgánu ochrany prírody, pričom tieto náležitosti neboli doplnené, náhrada škody sa poškodenému neposkytne. Tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa priznania náhrady škody na súde, a to najskôr po uplynutí lehoty podľa § 101 ods. 3 zákona. V súlade s ustanovením § 250g O.s.p. súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrvával na dôvodoch uvedených v žalobe a zvýraznil skutočnosť, že žalovaný pri aplikácii ustanovenia § 100 ods. 1 zákona nerozoznáva medzi pojmami vznik škody a zistením škody. Uviedol, že z judikatúry súdov vyplýva, že súdy sa už zaoberali otázkou, kedy vzniká škoda na zdraví, pričom významnou skutočnosťou je zistenie tejto škody, ktorá môže byť najskôr zistená až dňom ustálenia zdravotného stavu, resp. vystavením lekárskeho posudku o bolestnom. Zo znenia ustanovenia § 100 ods. 1 zákona vyplýva, že sa predpokladá oznámenie do 5 dní odo dňa zistenia škody. V danom prípade žalobca podal žiadosť zo dňa 11.08.2015, ktorá bola podaná po štyroch dňoch od ukončenia liečby, k čomu došlo 07.08.2015, teda po tom, čo došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu. Žiadosť zo dňa 11.08.2015 teda spĺňa podmienky oznámenia v zmysle § 100 ods. 1 zákona. K žiadosti bol pripojený aj lekársky posudok o bolestnom vystavený dňa 10.08.2015. Správny orgán túto žiadosť zle vyhodnotil, ak si zamenil pojem „vznik škody“ so „vznikom škodovej udalosti“, teda udalosti, na základe ktorej vzniká škoda. Zotrvával na konštatovaní, že z dôvodov uvedených podrobne v žalobe, aj prvé oznámenie, vykonané prostredníctvom K.. U., možno akceptovať, pretože tiež boli naplnené všetky podmienky oznámenia v zmysle § 100 ods. 1 zákona. Potvrdil, že zatiaľ žalobca nepodal žalobu o náhradu škody na všeobecnom súde, teda zatiaľ nevyužil možnosť domáhať sa svojho nároku, ktorému nebolo doposiaľ vyhovené v správnom konaní. Domnieval sa, že takýto postup by v podstate prichádzal do úvahy vtedy, ak by správny orgán nezaplatil náhradu škody, hoci by o nej pozitívne rozhodol, resp. by o nej vôbec nerozhodol a prešla by doba, v ktorej mal zaplatiť náhradu škody. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní trval v celom rozsahu na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za správne. Uvádzal, že správny orgán v konaní postupoval v zmysle platnej právnej úpravy. Musel dodržať ustanovenie § 100 ods. 1 zákona, v ktorom zákon predpokladá písomné oznámenie vzniknutej škody do 5 dní odo dňa jej zistenia, pričom žalovaný zastáva názor, že nebolo preukázané, že došlo k oznámeniu tak, ako to predpokladá zákon. Správny orgán sa o škode dozvedel po lehote, t. j. takmer mesiac a pol po útoku medveďa. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o žalobe žalobcu, v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal rozhodnutie a postup správneho orgánu jednak v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, avšak aj posudzovaním ostatných možných vád v konaní, na ktoré súd musí prihliadať ex offo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom postupu v konaní, keď toto rozhodnutie bolo vydané nad rámec aplikovaného zákona, v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, preto toto rozhodnutie, ako majúce povahu nulitného rozhodnutia, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. V súlade s ustanovením § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako príslušného orgánu ochrany prírody č. j. OU-ZV-OSZP-2015/010059-rozh. zo dňa 14.09.2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 11.08.2015 o náhradu škody spôsobenej určeným živočíchom medveďom hnedým na jeho zdraví. Z administratívneho spisu, ako aj vyjadrení a podaní účastníkov konania vyplýva, že žalobca uplatnil žiadosťou zo dňa 11.08.2015 právo na náhradu škody na zdraví, ktorá mu mala byť spôsobená útokom medveďa hnedého dňa 21.06.2015 okolo 8.30 hod v katastrálnom území Kováčová cca 2 km od liečebného ústavu Marína v Kováčovej na asfaltovej ceste vedúcej z Obce Kováčová do Obce Sielnica. Pri uvedenom útoku medveď niekoľkokrát zahryzol žalobcovi do stehna ľavej dolnej končatiny a poškriabal ho pazúrmi na stehne pravej dolnej končatiny. Po tomto útoku bol žalobca paralyzovaný a lekárska pomoc mu bola bezodkladne poskytnutá v NsP Zvolen. V súvislosti s útokom medveďa liečba žalobcu trvala od 21.06.2015 do 07.08.2015. Škodovú udalosť oznámil na Okresnom úrade vo Zvolene dňa 22.06.2015 telefonicky prostredníctvom poverenej osoby K.. R. U.. Dňa 10.08.2015 bol vystavený Lekársky posudok o bolestnom, v zmysle ktorého lekár Y.. Y. E. určil bolestné na 127 bodov, čomu prislúcha suma 2 179,32 Eur (v zmysle Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S02622-OL-2015 je určená náhrada za jeden bod 17,16 Eur). Dňa 11.08.2015 bola doručená Okresnému úradu Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie, žiadosť žalobcu (podaná prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu) o náhradu škody spôsobenej určeným živočíchom medveďom hnedým. K žiadosti pripojil fotodokumentáciu poranenia, potvrdenie Y.. Y. F. zo dňa 21.06.2015 o ošetrení poškodeného, potvrdenie Y.. Y. U. zo dňa 07.08.2015 o ukončení liečby a lekársky posudok o bolestnom zo dňa 10.08.2015. Podľa § 97 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z., štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky živočíchmi, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom (ďalej len "určený živočích"), na živote a zdraví fyzickej osoby. Podľa § 99 ods. 2 citovaného zákona, pri škode na zdraví fyzickej osoby sa poškodenému poskytne odškodnenie za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie vo výške určenej podľa osobitného predpisu, ako i náhrada účelne a preukázateľne vynaložených nákladov spojených s liečením poškodeného v súvislosti so vznikom škody, ktorá sa nahrádza podľa tohto zákona. Podľa § 100 ods. 1 citovaného zákona, poškodený alebo pozostalá osoba (ďalej len "poškodený") písomne oznámi vzniknutú škodu podľa tohto zákona do piatich dní odo dňa jej zistenia orgánu ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, okrem prípadu, ak ide o škodu na majetku a poškodeným nie je pozostalá osoba; v takomto prípade je lehota na oznámenie škody 48 hodín od jej zistenia. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, právo na náhradu škody musí poškodený uplatniť písomnou žiadosťou doloženou dokladmi a podkladmi potrebnými na posúdenie nároku na náhradu škody na orgáne ochrany prírody a krajiny, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, a to ak ide o škodu na živote alebo zdraví, najneskôr do dvoch rokov od vzniku škody. Podľa § 100 ods. 4 citovaného zákona, právo na náhradu škody zanikne, ak sa neuplatnilo v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3, alebo ak vzniknutá škoda nebola oznámená v lehote podľa odseku 1. Podľa § 100 ods. 6 citovaného zákona, ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti alebo nie sú k žiadosti pripojené predpísané doklady a podklady, vyzve orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, poškodeného, aby doplnil chýbajúce údaje, doklady alebo podklady najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie. V tejto lehote môže poškodený tiež upresniť rozsah náhrady škody, o ktorej poskytnutie žiadal. Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže z osobitných dôvodov túto lehotu na základe žiadosti poškodeného predĺžiť. Podľa § 100 ods. 8 citovaného zákona, ak žiadosť poškodeného neobsahuje predpísané údaje, neboli k nej pripojené požadované doklady a podklady ani na základe výzvy orgánu ochrany prírody neboli predpísané náležitosti žiadosti, ako i predpísané doklady a podklady poškodeného doplnené, náhrada škody sa poškodenému neposkytne. Tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa priznania náhrady škody na súde, a to najskôr po uplynutí lehoty podľa § 101 ods. 3. Podľa § 101 ods. 1 citovaného zákona, orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, po ohlásení škody (§ 100 ods. 1) do troch dní uskutoční miestne šetrenie za účasti poškodeného a dotknutých orgánov štátnej správy, spíše protokol a zaistí vhodným spôsobom dôkazy. Pri škode na rybách orgán ochrany prírody uskutoční miestne šetrenie opakovane, a to najmenej raz za tri mesiace. Z miestneho šetrenia sa spíše protokol a zaistia sa vhodným spôsobom dôkazy. Podľa § 101 ods. 2 citovaného zákona, skutočnosti nevyhnutné na posúdenie nároku na náhradu škody posúdi orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, bezodkladne po doručení úplnej žiadosti. Pri posudzovaní vychádza z predložených dokladov a podkladov, ktorými poškodený preukazuje svoj nárok na náhradu škody, majetkové práva, prípadne iné vzťahy k predmetu náhrady škody, ďalej z odborných alebo znaleckých posudkov, z lekárskej správy v prípade škody na živote a zdraví, z potvrdenia veterinárneho lekára v prípade úhynu zvierat a rovnako tiež zo stanovísk a z údajov o monitorovaní určených živočíchov poskytnutých ministerstvom, prípadne ním zriadených organizácií ochrany prírody. Podľa § 101 ods. 3 citovaného zákona, ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, zistí, že škodu spôsobil určený živočích, sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a nie sú pochybnosti o čase rozhodujúcej udalosti, o vzniku škody poškodenému a o rozsahu ním požadovanej náhrady škody, zaplatí náhradu škody poškodenému najneskôr do štyroch mesiacov a v zvlášť zložitých prípadoch do šiestich mesiacov odo dňa, keď bola tomuto orgánu žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady doručená, a to spôsobom, ktorý poškodený vo svojej žiadosti navrhol. Ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný, orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí. Podľa § 102 ods. 1 citovaného zákona, ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, nezaplatí náhradu škody v termíne a za podmienok uvedených v § 101 ods. 3, môže sa poškodený domáhať voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 tomuto orgánu doručená. Podľa § 102 ods. 2 citovaného zákona, na právne vzťahy o náhrade škody spôsobenej určenými živočíchmi upravené v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o náhrade škody, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 64 ods. 1 citovaného zákona, štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona vykonáva a) ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny, b) Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len "inšpekcia"), c) okresný úrad v sídle kraja, d) okresný úrad, e) obec. Podľa § 68 písm. k), p) citovaného zákona, okresný úrad k) prijíma oznámenia podľa § 38 ods. 3, § 47 ods. 6 a 7, § 100 ods. 1 a § 104 ods. 10, p) rozhoduje o nároku na náhradu škody podľa § 97 až 102. Podľa § 81 ods. 1 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 81 ods. 2 písm. o) citovaného zákona, všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na konanie o náhrade škody podľa § 97 až 102. Podľa § 82 ods. 1 citovaného zákona, zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Každá žiadosť a s ňou súvisiace doklady musia byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku. Podľa § 82 ods. 2 citovaného zákona, žiadosť sa podáva v dostatočnom časovom predstihu, spravidla najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou. Prílohou k žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. a), b) až e) a k) až m) a o) a o povolenie výnimky podľa § 14 ods. 1 písm. e), § 15 ods. 1 písm. e), g), h) a j) a § 16 ods. 1 písm. b) až d) a h) je aj súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom sa má požadovaná činnosť vykonávať, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom, správcom alebo nájomcom. Podľa § 82 ods. 11 citovaného zákona, orgán ochrany prírody môže žiadosť zamietnuť, ak nie sú splnené podmienky na jeho vydanie podľa tohto zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 6 ods. 2 Správneho poriadku, ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. (Ústava SR), štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V ôsmej časti zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len zákon) nazvanej „Náhrada škody spôsobená živočíchmi“ je upravený predmet náhrady škody § 97, podmienky nároku na náhradu škody (§ 98), rozsah náhrady škody (§ 99) a uplatnenie nároku na náhradu škody (§§ 100 - 102). Pre poskytnutie náhrady škody poškodenému sa vyžaduje, aby v zmysle § 100 ods. 1 zákona poškodený alebo pozostalá osoba písomne oznámili vzniknutú škodu (správnejšie by bolo hovoriť o oznámení rozhodujúcej udalosti, t.j. udalosti, na základe ktorej vzniká škoda) do piatich dní odo dňa jej zistenia príslušnému orgánu ochrany prírody. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právo na náhradu škody musí poškodený uplatniť písomnou žiadosťou doloženou dokladmi a podkladmi potrebnými na posúdenie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne ochrany prírody a krajiny, a to ak ide o škodu na zdraví, najneskôr do dvoch rokov od vzniku škody. Z uvedeného vyplýva, že k žiadosti je potrebné doložiť doklady a podklady potrebné na posúdenie nároku na náhradu škody. S nedodržaním lehôt uvedených v § 100 ods. 1 zákona a v § 100 ods. 2 zákona, zákon v zmysle ustanovenia § 100 ods. 4 zákona spája zánik práva na náhradu škody (preklúzia). Žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť o uplatnení práva na náhradu škody. Pred rozhodnutím, keďže žiadosť nepovažoval za dostatočne doloženú podkladmi potrebnými na posúdenie uplatneného nároku, vyzval žalobcu na doplnenie dokladu - dôkazu, že si splnil oznamovaciu povinnosť podľa § 100 ods. 1 zákona. Náležitosťou žiadosti je preukázanie splnenia si podmienky - oznámenia v zmysle § 100 ods. 1 zákona. Z postoja žalovaného je zrejmé, že tento neakceptoval za preukázané splnenie podmienky písomného oznámenia vzniknutej škody do piatich dní odo dňa jej zistenia príslušnému orgánu ochrany prírody poškodeným. Zákonným dôsledkom skutočnosti, že žiadosť neobsahuje predpísané údaje, že k nej neboli pripojené požadované doklady a podklady a tieto neboli doplnené ani na základe výzvy orgánu je to, že „náhrada škody sa poškodenému neposkytne. Tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa priznania náhrady škody na súde, a to najskôr po uplynutí lehoty podľa § 101 ods. 3“, ako to vyplýva z ustanovenia § 100 ods. 8 zákona. Z ustanovenia § 100 ods. 8 zákona nevyplýva, že by mal správny orgán vydať rozhodnutie ak by žiadosť neobsahovala predpísané náležitosti. V súlade s § 101 ods. 1 zákona po ohlásení škody (§ 100 ods. 1 zákona) správny orgán do troch dní uskutoční miestne šetrenie, spíše protokol a zaistí vhodným spôsobom dôkazy, a to za účasti poškodeného a dotknutých orgánov štátnej správy. Je zrejmé, že bez včasného oznámenia škodovej udalosti môže dôjsť k zmareniu zaistenia dôkazov a náležitého objasnenia skutkového deja. Po doručení úplnej žiadosti, príslušný správny orgán posúdi skutočnosti nevyhnutné na posúdenie nároku na náhradu škody. Vychádza sa pritom z podkladov doložených k žiadosti, z lekárskeho posudku o bolestnom a pod. V danom prípade však správny orgán neposudzoval tieto skutočnosti, keďže nepovažoval žiadosť za úplnú, nepodloženú takým dôkazom, ktorý by preukazoval splnenie podmienky písomného oznámenia škody podľa § 100 ods. 1 zákona. V súlade s § 101 ods. 3 zákona, ak správny orgán zistí, že: 1.) škodu spôsobil určený živočích, 2.) sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a nie sú pochybnosti - o čase rozhodujúcej udalosti - o vzniku škody poškodenému a - o rozsahu ním požadovanej náhrady škody, zaplatí náhradu škody poškodenému najneskôr do 4 mesiacov a v zvlášť zložitých prípadoch do 6 mesiacov odo dňa, keď bola tomuto orgánu žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady škody doručená, a to spôsobom, ktorý poškodený vo svojej žiadosti navrhol. Ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný, orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí. Z uvedeného vyplýva, že so zistením vyššie uvedených skutočností zákon spája zaplatenie náhrady škody poškodenému v stanovených lehotách a nie vydanie rozhodnutia o priznaní náhrady škody. S nepreukázaním škody alebo jej rozsahu zákon spája dôsledok - nezaplatenie náhrady škody, a nie vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Zákon predpokladá v prípade preukázania splnenia podmienok priamo zaplatenie uplatnenej náhrady škody spôsobom, ktorý určí poškodený a pokiaľ by v zákonom stanovených lehotách a za podmienok uvedených v § 101 ods. 3 zákona nebola náhrada škody zaplatená môže sa poškodený domáhať voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 zákona orgánu doručená. Súd má za to, že správny orgán pochybil, ak vydal rozhodnutie tam, kde zákon nepredpokladá vydanie rozhodnutia. Konal tak nad rámec zákona. Správny orgán pritom môže rozhodovať len podľa zákona v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Na predmetné konanie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, teda ani osobitné ustanovenia o rozhodnutiach. Je síce pravdou, že ustanovenie § 68 písm. p) zákona upravuje, že okresný úrad „rozhoduje“ o nároku na náhradu škody podľa § 97 až § 102 zákona, avšak termín „rozhoduje“ je potrebné vykladať v tom, že posudzuje uplatnené právo na náhradu škody podanou žiadosťou v zmysle § 100 ods. 2 zákona vrátane doložených dokladov a podkladov k žiadosti, ktoré sú potrebné na posúdenie tohto nároku. Teda sa jedná o rozhodovanie o faktickom plnení alebo neplnení, pričom výsledkom posúdenia uplatneného nároku na náhrady škody je buď zaplatenie náhrady škody poškodenému v zákonom stanovenej lehote (§ 101 ods. 3 zákona), alebo neposkytnutie náhrady škody (§ 100 ods. 8 zákona), či nezaplatenie náhrady škody (§ 101 ods. 3 posledná veta zákona). Ak by náhrada škody poškodenému nebola poskytnutá (zaplatená), môže sa domáhať priznania náhrady škody na súde najskôr po uplynutí lehoty podľa § 101 ods. 3 zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 zákona orgánu doručená. Zamietnutie žiadosti neobstojí ani podľa § 82 ods. 11 zákona, na ktoré poukázal žalovaný. V predmetnej veci sa totiž nerozhodovalo o žiadosti o vydanie rozhodnutia, aké ma na mysli toto ustanovenie, ale o žiadosti, ktorou bol uplatnený nárok na náhradu škody, pričom zákon po jej posúdení a zistení jej opodstatnenosti priamo spája zaplatenie uplatnenej náhrady škody poškodenému, resp. v prípade jej neopodstatnenosti (vrátane nesplnenia predpísaných náležitostí), neposkytnutie (nezaplatenie) náhrady škody, vždy bez vydania rozhodnutia, avšak s následnou možnosťou uplatnenia nároku o náhradu škody na všeobecnom súde. Právna teória s vadným postupom správneho orgánu, ktorý vydáva rozhodnutie nad rámec zákona (na vydanie rozhodnutia chýba zákonný podklad) spája nulitu správneho aktu (ničotnosť), t.j. jedná sa o správny akt, ktorý v podstate neexistuje, nie sú s ním spájané žiadne právne účinky. Na nulitu správneho aktu súd musí vždy prihliadať ex offo. V takom prípade súd nie je viazaný rozsahom žalobných námietok a ani neposudzuje opodstatnenosť žalobných námietok, ktoré môžu smerovať len voči rozhodnutiu majúcemu povahu existujúceho rozhodnutia. Pokiaľ by súd akceptoval vydané rozhodnutie, napriek tomu, že zákon nepredpokladá vydanie predmetného rozhodnutia z dôvodov vyššie uvedených, v podstate by v rámci správneho súdnictva súd posudzoval tie isté otázky, ktoré sa stanú predmetom občianskeho súdneho konania v prípade, ak by poškodený využil možnosť domáhať sa priznania náhrady škody voči správnemu orgánu na všeobecnom súde. Účelom zákonodarcu zrejme nebolo pripustiť takúto dvojkoľajnosť. Tým, že súd neposudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle uplatnených žalobných námietok, nemôže byť žalobca ukrátený na svojich právach, najmä na práve na súdnu ochranu, keď právna úprava mu umožňuje ako poškodenému domáhať sa voči správnemu orgánu priznania škody podľa tohto zákona na všeobecnom súde, v ktorom súdnom konaní sa vykonáva riadne dokazovanie na rozdiel od správneho konania o náhrade škody spôsobenej živočíchmi uplatnenej v zmysle ôsmej časti zákona č. 543/2002 Z.z. V zmysle § 81 ods. 2 písm. o) tohto zákona sa na konanie o náhrade škody podľa §§ 97 - 102 zákona nevzťahuje Správny poriadok, a teda ani proces dokazovania. Súdy v rámci súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. posudzujú, či správny orgán v konaní postupoval v súlade so zákonom, teda či správne aplikoval jednak procesnoprávne predpisy, ako aj hmotnoprávne predpisy. Súd v rámci súdneho prieskumu nevykonáva dokazovanie, pokiaľ by tomu tak bolo, v podstate by nahrádzal rozhodovaciu činnosť správneho orgánu. Aj keď v určitých prípadoch toto nie je vylúčené, pokiaľ súd koná v plnej jurisdikcii a nevykonaním dokazovania by mohlo dôjsť k zásahu do práv účastníka konania, v danom prípade tomu tak nie je, pretože súd nekoná v plnej jurisdikcii a právna úprava priamo umožňuje žalobcovi v prípade neposkytnutia uplatnenej náhrady škody obrátiť sa so svojím nárokom na súd. Právna úprava obsiahnutá v ôsmej časti zákona č. 543/2002 Z.z. počíta so zaplatením uplatnenej náhrady škody v prípadoch nesporných, v podstate v skrátenom konaní po tom, čo správny orgán zistí, že sú splnené všetky podmienky ustanovené týmto zákonom, jednak pri uplatňovaní nároku (§ 100) a jednak pri posudzovaní úplnej žiadosti (§ 101), teda keď správny orgán zistí, že škodu spôsobil určený živočích a nie sú žiadne pochybnosti o čase rozhodujúcej škodovej udalosti, o vzniku škody poškodenému a o rozsahu ním požadovanej náhrady škody. Avšak v prípade nepreukázania splnenia týchto podmienok, v prípade vzniku pochybností o ich splnení, v prípade vzniku sporu ohľadom rozsahu uplatneného nároku, orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí. Právna úprava neumožňuje správnemu orgánu nijakým spôsobom vykonávať dokazovanie o týchto sporných otázkach. A nemôže tak urobiť ani súd v rámci konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Právna úprava počíta s tým, že to patrí do právomoci všeobecného súdu. Navyše, pokiaľ by súd konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nejakým spôsobom vyslovil právny názor o posudzovaní splnenia podmienok pri uplatňovaní náhrady škody, takéto rozhodnutie by ani nemohlo byť záväzným podkladom v následnom riadnom súdnom konaní. Súd rozhodol o zrušení rozhodnutia správneho orgánu a vrátení veci správnemu orgánu na ďalšie konanie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci (ohľadom postupu v konaní) podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii príslušných ustanovení Zákona o ochrane prírody, ak správny orgán vydal rozhodnutie nad rámec zákona, t. j. bez právneho podkladu na jeho vydanie. Zásadne nesprávnou aplikáciou práva je taký postup správneho orgánu, keď správny orgán použil iný právny predpis, než mal použiť, alebo správny orgán správne použil právny predpis, ktorý však nesprávne vyložil. V danom prípade správny orgán síce použil správny právny predpis, ktorý však podľa názoru súdu nesprávne vyložil, ak pristúpil k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, ak pre takýto postup mu chýbal zákonný rámec. Konal tak v rozopre s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Vydanie rozhodnutia bez zákonného podkladu možno považovať za nesprávne právne posúdenie veci, teda omyl správneho orgánu v aplikácii práva, ktorý je upravený v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. ako samostatný dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán svojím postupom v konaní porušil zásadu legality v správnom konaní, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia ako dôvod pre jeho zrušenie. Oproti iným prípadom zrušenia rozhodnutia v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi v žalobe uvedenými. Súd tak sankcionuje závažnú chybu v právnom posúdení veci. Z dôvodu právnej istoty súd zrušil rozhodnutie žalovaného majúce povahu nulitného rozhodnutia a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ak sa na predmetné konanie nevzťahuje Správny poriadok a nevyžaduje sa vydanie rozhodnutia, po zistení dôvodov pre nepriznanie uplatnenej náhrady škody postačuje žalovanému túto skutočnosť oznámiť bez vydania rozhodnutia. Je na vôli žalobcu, či v prípade, ak nedošlo k zaplateniu náhrady škody v termíne a za podmienok uvedených v § 101 ods. 3 zákona sa následne bude domáhať voči správnemu orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde (§ 102 ods. 1 zákona). Z dôvodov hodných osobitného zreteľa, aplikujúc ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, hoci formálne podľa výroku súd vyhovel petitu, pretože k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci správnemu orgánu na ďalšie konanie súd pristúpil z iných ako namietaných dôvodov v žalobe. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.