Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/166/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201402 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201402.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu: RADA Montage, s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 4, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 46 388 664, právne zastúpeného Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, za ktorú koná JUDr. Maroš Uhaľ ako advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20746630/2015 zo dňa 28.08.2015, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán - správca dane, Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) určil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 20.574,65 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že daňový subjekt - žalobca správcovi dane pri výkone daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal vykonanie dokončovacích prác interiér a exteriér podľa Zmlúv o dielo uzavretej so spoločnosťou UNITRANS Hungaria, s.r.o. v roku 2013 pre daňový subjekt RADA Montage s.r.o. v celkovej sume 59.860,- Eur. Správca dane konštatoval, že len predložené Zmluvy o dielo v celkovej hodnote 59.860,- Eur tak, ako sú podrobne popísané v kontrolných zisteniach Protokolu z daňovej kontroly, nie sú dôkazom preukazujúcim opodstatnenosť uplatnenia nákladov na základ dane. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu, v tomto prípade vykonania dokončovacích stavebných prác interiér a exteriér v zmysle predložených Zmlúv o dielo v celkovej hodnote 59.860,- Eur bez preukázania skutočného vykonania týchto prác je pre daňové účely nepostačujúce. Taktiež správca dane konštatoval, že daňový subjekt - žalobca správcovi dane pri výkone daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal vykonanie zhotovenia a montáže nosných konštrukcií od dodávateľa BENGATIM s.r.o. podľa dodávateľských faktúr, „Zmlúv o dielo“ uzatvorených v roku 2013 pre daňový subjekt RADA Montage s.r.o. v celkovej sume 29.595,- Eur. Aj v tomto prípade správca dane konštatoval, že len predložené dodávateľské faktúry, Zmluvy o dielo v celkovej hodnote 29.595,- Eur, tak ako je to popísané v kontrolných zisteniach Protokolu z daňovej kontroly, nie sú dôkazom preukazujúcim opodstatnenosť uplatnenia nákladov v základe dane. Správca dane podrobne opísal, ako preveroval tvrdenia daňového subjektu. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že požiadal Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno o vypočutie svedka - konateľa spoločnosti UNITRANS Hungaria s.r.o., so sídlom Komárno, p. Q. E.. Napriek opakovaným predvolaniam na výsluch sa nepodarilo uskutočniť výsluch svedka E., konateľa UNITRANS Hungaria s.r.o.. Predvolanie svedka bolo neúspešné. Podľa odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky, Odboru poriadkovej polície, ktorá bola Daňovému úradu Nitra, pobočka Komárno doručená dňa 04.08.2014, sa menovaného nepodarilo predviesť, nakoľko na kontaktnej adrese nikto neotváral. Na základe uvedených skutočností správca dane konštatoval, že vykonania dokončovacích prác interiér a exteriér podľa predmetných Zmlúv o dielo uzavretých v roku 2013 dodávateľom UNITRANS Hungaria s.r.o. nebolo preukázané. Správca dane listom zo dňa 30.06.2014 vyzval kontrolovaný daňový subjekt RADA Montage s.r.o. na predloženie iných dostupných dôkazných prostriedkov preukazujúcich vykonanie dokončovacích prác interiér a exteriér podľa Zmlúv o dielo uzatvorených v roku 2013 so spoločnosťou UNITRANS Hungaria s.r.o. pre odberateľa RADA Montage s.r.o.. Kanceláriou firmy RADA Montage s.r.o. boli správcovi dane doručené odpovede, že nakoľko konateľ daňového subjektu p. Z. bol do 13.07.2014 v zahraničí, bude možné na tieto výzvy reagovať až od 14.07.2014. Správca dane konštatoval, že ku dňu ukončenia kontroly daňový subjekt na predmetnú výzvu nereagoval. Správca dane tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že požiadal Daňový úrad Bratislava, pobočka Malacky o vypočutie svedka - konateľa spoločnosti BENGARIM s.r.o. p. R. K., konkrétne vo veci preverenia zhotovenia a montáže nosných konštrukcií podľa Zmlúv o dielo uzatvorených v roku 2013 pre daňový subjekt RADA Montage s.r.o.. Dňa 11.12.2014 bola správcovi dane doručená aj odpoveď na žiadosť o výmenu informácií od Maďarských orgánov. Z odpovede vyplýva, že požiadaný orgán nemohol poskytnúť požadované informácie z dôvodu, že podľa jeho databázy K. R. nemá žiadnu adresu v Z., nie je zastihnuteľný na jeho poslednej registrovanej adrese. Na základe databázy nevlastní žiadnu nehnuteľnosť v Z., nemá žiadne podiely v maďarskej spoločnosti. Nie je registrovaný v trestnom registri. Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt nemohli kontaktovať, nemôžu zodpovedať na predmetnú žiadosť a nemôžu potvrdiť požadované informácie vzhľadom k tomu, že ich daňový subjekt je nezastihnuteľný. Napokon správca dane uzavrel, že ani vykonanie prác podľa faktúr a Zmlúv o dielo uzavretých v roku 2013 na zhotovenie a montáž nosných konštrukcií dodávateľom BENGATIM s.r.o. pre daňový subjekt RADA Montage s.r.o. v celkovej sume 29.595,- Eur kontrolovaný daňový subjekt - žalobca nepreukázal. Na záver správca dane uzavrel, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami je v sume 89.455,- Eur. Na základe podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - správcu dane rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 20746630/2015 zo dňa 28.08.2015 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - správcu dane, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 v sume 20.574,65 Eur, potvrdil. Druhostupňový správny orgán vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a dospel k záveru, že neboli zistené dôvody na to, aby správca dane v ďalšom konaní ďalej skúmal niektoré skutočnosti platiteľa. Konštatoval, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním uplatnený náklad bol skutočne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícii a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca správcovi dane pri výkone daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal vykonanie dokončovacích prác interiér a exteriér podľa Zmlúv o dielo uzatvorených v roku 2013 pre daňový subjekt RADA Montage s.r.o. v celkovej sume 59.860,- Eur. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu, v tomto prípade vykonania dokončovacích stavebných prác interiér a exteriér v zmysle predmetných zmlúv o dielo, bez preukázania skutočného vykonania týchto prác, je pre daňové účely nepostačujúce. Len samotné čestné vyhlásenia konateľa spoločnosti UNITRANS Hungaria s.r.o. Q. E., na ktoré poukazoval žalobca, je nepostačujúcim dôkazom o vykonaní prác podľa zmlúv o dielo na stavbách: Káhira - Egypt, Renault Lion, Mercedes - Brémy, Opel - Kaiserlautern. Žalovaný tiež uzavrel, že žalobca správcovi dane pri výkone daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal vykonanie zhotovenia a montáž nosných konštrukcií od dodávateľa BENGATIM s.r.o., podľa dodávateľských faktúr, Zmlúv o dielo uzavretých v roku 2013 pre daňový subjekt RADA Montage s.r.o. v celkovej sume 29.595,- Eur. Aj v tomto prípade žalovaný konštatoval, že len predložené dodávateľské faktúry, Zmluvy o dielo nie sú dôkazmi preukazujúcimi opodstatnenosť uplatnených nákladov základu dane. Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu konateľa spoločnosti BENGATIM s.r.o. R. K., na ktoré poukázal žalobca, uviedol, že je nepostačujúcim dôkazom o vykonaní zhotovenia a montáže nosných konštrukcií prác podľa dodávateľských faktúr, zmlúv o dielo, s miestom uskutočnenia zmlúv o dielo. Napokon žalovaný uzavrel, že správca dane pri vyčíslení základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 postupoval správne, keď zvýšil základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 v súlade s ustanovením § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov o sumu 89.455,- Eur (59.860,- Eur + 29.595,- Eur) a vyrubil rozdiel dane v sume 20.574,65 Eur. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou, ktorou navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 20746630/2015 zo dňa 28.08.2015, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 20311075/2015 a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Podľa jeho názoru v predmetnej veci správca dane nepostupoval v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, keď nevykonal dôkazy, ktoré mohli preukázať vynaloženie daňových výdavkov daňovým subjektom. Správca dane pri rozhodovaní vychádzal výlučne z toho, že konatelia žalobcových zmluvných partnerov sa nedostavili na výsluch, a to aj napriek tomu, že bol daný príkaz na ich predvedenie. Vychádzali zásadne len z toho, že zmluvní partneri nepodali daňové priznania. Správca dane sa uspokojil s tým, že nedošlo k plneniu podľa zmluvy o dielo, teda dokončovacích a subdodávateľských prác zmluvným partnerom. Za podstatné pochybenie v dokazovaní správcu dane žalobca považuje to, že pokiaľ sprostredkovanie nebolo zmluvnými partnermi potvrdené, mal správca dane vykonať dokazovanie u konečného objednávateľa dokončovacích prác v Spolkovej republike Nemecko. Podľa jeho názoru správca dane disponoval informáciami, pre akú spoločnosť a na akom mieste mali byť práce jeho zmluvným partnerom ako subdodávateľom vykonané. Správca dane mal preto požiadať o výsluch štatutárnych orgánov koncových objednávateľov. Podľa jeho názoru správca dane rovnako pochybil aj v otázke posúdenia skutkového stavu, keď pre nedostupnosť a nečinnosť žalobcových zmluvných partnerov nepriznal daňové výdavky. Poukázal na to, že je potrebné si uvedomiť, že nie je v rámci jeho dispozičnej sféry schopný ovplyvniť následné správanie jeho zmluvných partnerov. Zastáva názor, že správca dane je povinný vychádzať z dostupných listinných dôkazov a v prípade pochybností musí vyhľadať iné dôkazy potrebné pre zistenie oprávnenosti vynaložených daňových výdavkov žalobcom. Žalobca uviedol, že je zrejmé, že iným dôkazom je práve dožiadanie koncových objednávateľov v Spolkovej republike Nemecko. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe opísala vykonané dokazovanie správcom dane. K žalobnej námietke žalobcu, čo mal robiť správca dane pri preukazovaní tvrdení žalobcu žalovaný uviedol, že prvom rade musí byť zrejmé, že sprostredkovateľ skutočne konal podľa zmluvy o sprostredkovaní, čo nebolo preukázané. Žalobca bol povinný svoje tvrdenie preukázať počas daňovej kontroly. Ak si bol žalobca vedomý existencie dôkazu, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie, mal tento dôkaz predložiť správcovi dane on sám pretože podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti na, ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Správca dane nerozhodoval na základe toho, že sa nepodarilo jeho šetrením preukázať tvrdenia žalobcu, ale z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi (predložil len faktúry, zmluvy, pokladničné doklady). Žalobca nepreukázal počas daňovej kontroly vykonanie predmetných prác. Ani šetrenia správcu dane nepotvrdili vykonanie predmetných prác fakturovaných žalobcom. Žalovaný uviedol že správca dane pri vyčíslení základu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 postupoval správne, keď zvýšil základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 2 v súlade s ustanovením § 17 ods. 2 písmeno a zákona o Dani z príjmov o sumu 89 455,00 Eur a vyrubil rozdiel dane v sume 20 574,65 Eur. Na záver žalovaný vo vyjadrení uviedol, že len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, dokladmi o úhrade je bez preukázania skutočného vykonania prác, služieb (uskutočnenia dodávok a podobne) pre daňové účely nepostačujúce. Z dôvodu akceptovania výdavku na daňové účely je daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti jeho vynaloženia, a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po stránke obsahovej (skutočností, ktoré viedli k vystaveniu dokladov). Daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním uplatnený náklad bol skutočne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícii a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Daňový doklad je z hľadiska uplatnenia nákladov (výdavkov) v základe dane za príjmov právnickej osoby použiteľným ale vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Žalobca v čase výkonu daňovej kontroly nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie fakturovaných prác, to znamená neuniesol dôkazné bremeno preukázateľnosti daňového výdavku v zmysle § 2 písmeno i) v spojení s § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z. a v zmysle § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z.. Žalovaný navrhol aby z rúk žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania aplikujúc § 250f O.s.p.. Žalobca na výzvu súdu (§ 250f ods. 2 O.s.p.) uviedol, že súhlasí, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalovaný na výzvu súdu, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania v lehote do 15 dní od doručenia výzvy, nereagoval. Pretože k výzve bola pripojená doložka, že ak sa žalovaný v určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky proti prejednaniu bez nariadenia pojednávania, súd uzavrel, že aj žalovaný vyjadril súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok), správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o dani z príjmov), na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 1, 3 Daňového poriadku). Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia [§ 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku]. Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje ak daňovník deklaruje uskutočnenie obchodného prípadu len faktúrami, dokladmi o ich úhrade výdavky bez skutočného preukázania vykonaných prác resp. služieb. Daňové doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k uskutočneniu obchodného prípadu deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. Zo správneho spisu mal súd preukázané, že Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš vykonal u daňového subjektu - žalobcu daňovú kontrolu na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013. O výsledku tejto kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 9513401/5/54875667/2014/Brk zo dňa 30.12.2014. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie rok 2013 vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume 20 574,65 Eur. V odvolacom konaní bolo predmetné rozhodnutie potvrdené, následne v zákonom stanovenej lehote podaná žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane a postupu daňových orgánov v konaní. Konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je prísne ovládané dispozičnou zásadou, t.j. súd posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v medziach žaloby. Preskúmaním veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a stanoviskami účastníkov konania, súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je relevantná privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia; rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či fakturované služby zo zmlúv o dielo boli reálne vykonané. Teda či výdavky boli daňovými výdavkami, ktorých vynaloženie na daňové účely žalobca dostatočne preukázal. Súd z administratívneho spisu ako aj z napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného zistil, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Napriek vykonanému dokazovaniu sa nepreukázala opodstatnenosť uplatnených daňových výdavkov. Žalobná námietka žalobcu spočívajúca v nevykonaní dôkazov, ktoré mohli preukázať vynaloženie daňových výdavkov žalobcom nie je dôvodná. Správca dane vykonal dostatočné dokazovanie na potvrdenie tvrdení žalobcom, ktorý si na základe ním predložených dokladov uplatnil daňový výdavok. V rámci tejto verifikácie tvrdení žalobcu správca dane a tiež žalovaný dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom. Nepreukázal vykonanie predmetných prác fakturovaných žalobcovi. Predložené čestné vyhlásenia konateľov spoločností UNITRANS Hungaria, s.r.o. a BENGATIM, s.r.o., ktoré predložil žalobca ako dôkazy o uskutočnených prácach nie sú relevantným dôkazom (k tomu porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/40/2011). Keďže nedošlo k preukázaniu vykonaných prác firmami UNITRANS Hungaria, s.r.o. a BENGATIM, s.r.o., je tiež irelevantná námietka žalobcu spočívajúca v nevykonaní dožiadania do Nemeckej spolkovej republiky. S poukazom na uvedené je taktiež nedôvodná žalobná námietka, že správca dane pochybil aj v otázke posúdenia skutkového stavu. Súd v zhode s daňovými orgánmi, dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenia § 2 písm. i), § 17 ods. 2 a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a preto správca dane dôvodne po vykonanej daňovej kontrole zvýšil daňovému subjektu základ dane o sumu 89 455,00 Eur a následne vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 v sume 20 574,65 Eur v dôsledku skutočnosti, že žalobca nepreukázal, že došlo k vykonania prác fakturovaných žalobcovi spoločnosťami UNITRANS Hungaria, s.r.o. a BENGATIM, s.r.o.. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s relevantnými odvolacími námietkami žalobcu, pričom svoje rozhodnutie aj vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr. O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.