Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 29Sp/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201450 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201450.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľky: H. T., nar. X. G. XXXX, U. XX, XXX XX M., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Žilina, Národná 34, 010 01 Žilina, o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 11640/2015-KaZa zo dňa 29. októbra 2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu sp.zn. 11640/2015-KaZa zo dňa 29. októbra 2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím sp. zn. 11640/2015-KaZa zo dňa 29. októbra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní („Živnostenský zákon“) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že žiadateľka žiadosťou doručenou odporcovi dňa 6. októbra 2015 požiadala odporcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci „neoprávneného sledovania kamerami“, pričom zo žiadosti vyplývalo, že žiadateľka sa mieni domáhať zaplatenia sumy 2.500,-Eur z titulu ochrany osobnosti. Z údajov, ktoré žiadateľka v žiadosti uviedla odporca predpokladal, že žiadateľka sa domáha ochrany pred zásahmi do jej osobnostných práv zo strany domovníka bytového domu, v ktorom býva. K zásahu do jej práv malo dôjsť v období od januára 2011 do septembra 2011. Žiadateľka pritom k žiadosti nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie jej tvrdení. Odporca poukázal na ustanovenia zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pričom uviedol, že počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doma začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Odporca konštatoval, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa podľa súdnej praxe považuje za právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Pokiaľ by sa tak aj žiadateľke podarilo preukázať, že došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv, premlčacia lehota by začala plynúť najneskôr v septembri alebo októbri 2011 a skončila by v septembri alebo októbri 2014. Právo na náhradu prípadnej nemajetkovej ujmy bolo teda v čase podania žiadosti o priznanie právnej pomoci premlčané. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca konštatoval, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum, sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, odporca neskúmal, či sú splnené ďalšie podmienky stanovené zákonom (podmienka hodnoty sporu a podmienku materiálnej núdze). Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Odporca preto žiadateľke - navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Proti rozhodnutiu odporcu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala, že pokiaľ je vec premlčaná, je to z dôvodov na strane odporcu, nakoľko jej odmietli dať na danú vec právnika. Zároveň nie je pravdivé, že odporcovi nedoložila doklady, nakoľko na ich doloženie vyzvaná nebola. Má doklady, ktorú dokazujú, že odporca jej právnika nechcel dať napriek skutočnosti, že ju okresný súd poučil, aby sa so žiadosťou o pridelenie právnika na odporcu obrátila. Nakoľko odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla dôvody, v čom vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a neuviedla, aký konečný návrh robí, súd postupoval podľa § 43 ods.1 O.s.p. a navrhovateľku vyzval na odstránenie vád podania. V nadväznosti na výzvu súdu navrhovateľka v písomnom podaní žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalobcu zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Poukázala na skutočnosť, že ju domovník bez súhlasu nakameroval ako vychádzala z paneláku, a kamery sú na ich vchode doteraz načierno. Domovník ju nielen nakameroval ako nejakého zločinca, ale na domovej schôdzi ju ukazoval ľuďom rad radom, čím proti nej pobúril ľudí a mala z toho hanbu. Domovník dal spísať petíciu na jej vysťahovanie a napísal na bytový podnik ničím nepodložené výmysly. Tak robil od januára do septembra. Takýmto konaním jej zasahoval do jej súkromia a narušil tak susedské vzťahy. Taktiež ju len tak odfotil, keď odomykala dvere na svojom byte. Jeho konanie je v rozpore so zákonom, pričom konal uvedomele a vedel, čo robí. Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu zo dňa 13. novembra 2015 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal potvrdiť. Uviedol, že odporca postupoval v súlade so zákonom a po preskúmaní podmienok podľa § 6 a § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. dospel k záveru, že žiadateľka nespĺňa jednu z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, nakoľko vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na odporcu, sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok na poskytnutie právnej pomoci má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup odporcu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., prejednal vec na pojednávaní dňa 25. januára 2015 v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach a z dôvodov podaného odvolania, pričom vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi založenými v súdnom i správnom spise. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia odporcu súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou zo 6.10.2015 doručenou odporcovi toho istého dňa, požiadala odporcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci žaloby proti Mariánovi Kulíkovi, pričom uviedla, že tento ju od januára do septembra 2011 ako domovník bytového domu nakameroval v ich paneláku, ako z neho vychádza, toto sa dialo celé obdobie a kamery boli nainštalované načierno. Dlhodobo ju sledoval bez jej súhlasu a bez nejakých trestných náležitostí. Hodnotu sporu žiadateľka vyčíslila na 2.500,-Eur. Navrhovateľka žiadala o poskytnutie právneho poradenstva. Vo vzťahu k svojej majetkovej situácii navrhovateľka uviedla, že poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 26,90 Eur, poberá invalidný dôchodok vo výške 204,80 Eur. Je nájomcom bytu. K žiadosti žiadateľka pripojila Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.61580672450 zo dňa 4. decembra 2014, ktorým jej bol zvýšený invalidný dôchodok o 4,60 Eur mesačne na sumu 204,80 Eur a potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 2. septembra 2015 o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2015 vo výške 26,90 Eur. Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie dňa 29. októbra 2015, ktorým nárok na poskytovanie právnej pomoci nepriznal z dôvodov, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj na strane číslo 1 a 2 tohto rozhodnutia. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu1aab) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z.z., na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 6b ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005 Z.z., (1) Ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. (2) Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa § 8 zákona č.327/2005 Z.z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z., centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa § 100 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súd v preskúmavacom konaní z predloženého administratívneho i súdneho spisu zistil, že navrhovateľka sa domáhala preskúmania rozhodnutia odporcu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci nemajetkovej ujmy, ktorú mal navrhovateľke spôsobiť domovník bytového domu, v ktorom býva. Odporca napadnutým rozhodnutím nepriznal navrhovateľkou uplatnený nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že vo veci sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu, nakoľko nárok navrhovateľky je s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka premlčaný. Odporca v odôvodnení súčasne poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., v zmysle ktorého fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti za splnenia podmienok stanovených v písmene a), b) a c), pričom tieto musia byť splnené súčasne. Odporca po preskúmaní navrhovateľkou uplatneného nároku a dokladov ňou predložených dospel k záveru, že navrhovateľky nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. a dospel k záveru, že v danej veci sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Vzhľadom na to, že nesplnenie hoc len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie na právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci, odporca neskúmal, či boli splnené ostatné zákonné podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci a to podmienka materiálnej núdze a podmienka hodnoty sporu. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že z týchto dôvodov nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je nezákonné. Navrhovateľka v odvolaní len všeobecne, bez uvedenia konkrétnych skutočností namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Napriek výzve súdu nedoplnila dostatočne odvolanie vo vzťahu k dôvodom, v ktorých vidí nezákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu, táto vada však nebránila vecnému vybaveniu veci. Z podaného odvolania bolo zrejmé, že navrhovateľka s napadnutým rozhodnutím odporcu nesúhlasila, k dôvodu, pre ktorý jej nárok na poskytovanie právnej pomoci poskytnutý nebol (zrejmá bezúspešnosť sporu), sa v odvolaní, a ani v písomnom podaní nevyjadrila. Dôvody, ktoré v doplnenom odvolaní uviedla sa týkali sporu samotného, a teda sporu, vo vzťahu ku ktorému žiadala o poskytnutie právnej pomoci a nie napadnutého rozhodnutia. V konaní podľa zákona č.327/2005 Z.z. je odporca ako správny orgán na základe podanej žiadosti o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci povinný skúmať, či sú v konkrétnej veci splnené podmienky ustanovené zákonom č.327/2005 Z.z., na základe ktorých je možné žiadateľkou uplatnený nárok na poskytnutie právnej pomoci skúmať. Účelom zákona č. 327/2005 Z.z. bolo vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečenia jej poskytovania v rozsahu stanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Cieľom zákonodarcu bolo teda týmto zákonom upraviť práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou osôb v materiálnej núdzi a konanie centra právnej pomoci pri rozhodovaní o žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci, pričom zákon vo svojich ustanoveniach ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci. Pre priznanie právnej nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti fyzickej osobe sa podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. vyžaduje splnenie nasledovných podmienok: a) príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Obdobne pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou sa podľa § 6a ods. 1 vyžaduje splnenie podmienky, že príjem fyzickej osoby presahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom, avšak súčasne nepresahuje 1,6 násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, splnenie podmienok podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté, t.j. musia byť súčasne splnené podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm.b) a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (§6 ods. 1 písm. c)). V takomto prípade má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu. Z dikcie ustanovenia § 6 ods. 1, ako aj § 6a ods. 1 citovaného zákona teda jednoznačne vyplýva, že vyššie uvedené podmienky musia byť v jednotlivých prípadoch splnené súčasne (kumulatívne). Nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok má teda za následok negatívne rozhodnutie o žiadosti fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci (či už bez finančnej účasti alebo s finančnou účasťou). Pokiaľ teda odporca v konaní zistil, že navrhovateľka (žiadateľka) nespĺňa čo len jednu z kumulatívne stanovených podmienok, konkrétne, že v prejednávanej veci sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu, odporca rozhodol v súlade so zákonom, ak navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Vzhľadom na to, že zákon č. 327/2005 Z.z. pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vyžaduje súčasné, t.j. kumulatívne splnenie zákonom stanovených podmienok (v § 6 ods. 1 poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, alebo § 6a ods. 1 poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou) a v konaní bolo zistené, že navrhovateľka nesplnila jednu z podmienok potrebných pre priznanie nároku, odporca nepostupoval v rozpore so zákonom, ak splnenie ďalšej zákonom stanovenej podmienky už neskúmal. Nesplnenie čo len jednej zo zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne, má totiž za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci tak, ako to konštatoval odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívnej žiadosti je zrejmé, že navrhovateľka sa domáhala právnej pomoci vo veci, ktorú odporca správne vyhodnotil ako nárok vyplývajúci z ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, a teda nárok na ochranu osobnosti. Navrhovateľka v žiadosti pritom uviedla, že k zásahu do jej práva na ochranu osobnosti došlo od januára do septembra 2011; žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podala dňa 6. októbra 2015. V tomto smere súd poukazuje na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, podľa ktorých súd nemôže premlčané právo veriteľovi priznať, pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá. „Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009). Právo na náhradu nemajetkovej ujmy je pritom právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote ustanovenej § 101 Občianskeho zákonníka a ktorá je trojročná. V kontexte vyššie uvedených skutočností sa právo navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy premlčalo najneskôr 1. októbra 2014 (za predpokladu, že zásah do práva na ochranu osobnosti trval do 30. septembra 2011) a v čase podania žiadosti (6. októbra 2015) právo na náhradu prípadnej nemajetkovej ujmy bolo premlčané. Na premlčanie musel odporca s prihliadnutím na ustanovenie § 6 ods.1 písm.b) v spojení s § 8 zákona č.327/2005 Z.z. prihliadnuť. Navrhovateľka v odvolaní napokon nenamietala záver odporcu, že nespĺňa zákonnú podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, pričom išlo o jeho podstatný záver, v dôsledku ktorého odporca žiadosť navrhovateľky zamietol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval odvolanie za nedôvodné. Dôvody uvedené v odvolaní neboli spôsobilé napadnúť zákonnosť rozhodnutia odporcu, ktoré bolo v tomto konaní preskúmavané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľke - odvolateľke náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešný (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.). Citovaný zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený typ konania neupravuje vecné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 citovaného zákona), ani nepriznáva navrhovateľke osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 citovaného zákona). V zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona je od poplatkov oslobodený len účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, čo však v danom prípade nebolo splnené. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.