Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/191/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201552 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201552.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36009849, zast. konateľom spoločnosti E. B., zast. JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL. M. advokátka zapísaná v zozname SAK pod č. 6531, so sídlom Ul. Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42307121, proti žalovanému: predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. PP 103-94/P 278312 II/99-2015 zo dňa 02.10.2015, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a. II. Žalobcovi sa náhrady trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Úradu priemyselné vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici č. PP 103-94/E-449-2015 zo dňa 27.03.2015 bola žiadosť o zápis licenčnej zmluvy k patentu č. XXXXXX medzi poskytovateľom TALCO SLOVAKIA s. r. o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, Slovenská republika a nadobúdateľom licencie D.. D. A., ECCO-FATTO, Kalinčiakova 18, 974 05 Banská Bystrica, Slovenská republika do patentového registra, zamietnutá. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že licenčná zmluva k patentu č. XXXXXX medzi poskytovateľom TALCO SLOVAKIA s. r. o. a nadobúdateľom licencie D.. D. A., ECCO-FATTO je absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úrad preto nemôže túto licenčnú zmluvu zapísať do registra. Z licenčnej zmluvy nijako nevyplýva, že ustanovenie licenčnej zmluvy, v ktorom je percentuálne vymedzený rozsah užívateľských práv v podstate predstavuje percentuálne vyjadrenie jeho (zrejme nadobúdateľa) podielu na výnosoch. V súvislosti s percentuálnym vymedzením rozsahu užívateľských práv, tak ako je to uvedené v predmetnej licenčnej zmluve, Úrad poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf 9/2010 z 08.10.2010, z ktorého vyplýva, že plnenie poskytnuté licenčnou zmluvou, právo užívať patent v rozsahu 10 %, je plnením nemožným, pretože patentové riešenie nemožno kvantitatívne deliť a možno využívať iba ako celok. Licenčná zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže ide o absolútnu neplatnosť, štátny orgán musí na ňu prihliadnuť z úradnej povinnosti a z takéhoto právneho úkonu nenastanú právne následky. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal rozklad žiadateľ o zápis licenčnej zmluvy k patentu č. XXXXXX - D.. D. A., zástupca spoločnosti TALCO SLOVAKIA s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica a na základe podaného rozkladu rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. PP 103-94/P 278312 II/99-2015 zo dňa 02.10.2015 rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 24 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 37 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov tak, že rozklad zamieta a rozhodnutie zn. PP 103-94/E-449-2015 zo dňa 27.03.2015 potvrdil. Rozhodnutie bola v podstate odôvodnené tým, že druhostupňový správny orgán zastáva rovnaké stanovisko ako prvostupňový orgán, ktorý posúdil predloženú zmluvu ako absolútne neplatnú a nespôsobilú na zápis do registra. Predmetom licenčnej zmluvy je poskytnutie určitého podielu vyjadreného percentuálne na oprávnení využívať vynález, ktoré je nemožné, keďže právo na využívanie vynálezu nie je reálne deliteľné. Stotožňuje sa tiež s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 9/2010 z 08.10.2010, že vynález, ktorý je predmetom patentu, nemožno kvantitatívne deliť, možno ho využívať iba ako celok. Predmetom zmluvy je nemožné plnenie, ktoré spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú je úrad povinný z úradnej povinnosti prihliadať, orgán rozhodujúci o rozklade v zhode s prvostupňovým orgánom zastáva názor, že predloženú licenčnú zmluvu nemožno zapísať do registra. Orgán rozhodujúci o rozklade - žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 28.01.2013 došlo k zániku patentu márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie poplatku za udržiavanie platnosti patentu. Odhliadnuc na absolútnu neplatnosť predloženej licenčnej zmluvy (keby neexistovali uvedené dôvody), táto by táto zanikla s uvedeným dátumom zániku patentu. Pokiaľ ide o výhrady nedodržania lehoty podľa § 24 ods. 2 patentového zákona, orgán rozhodujúci o rozklade konštatoval, že pred posúdením žiadosti o zápis licenčnej zmluvy bolo potrebné posúdiť žiadosť o zápis prevodov. Žiadosť o zápis licenčnej zmluvy bola podaná na úrade spolu so žiadosťami o zápis prevodov (10.02.2006). Prebiehajúce konania o zápisoch prevodu neumožňovali zistiť štruktúru spolumajiteľov patentu a teda preskúmať spôsobilosť licenčnej zmluvy na zápis do registra. O uvedenom postupe úradu vo veci žiadosti o zápis licenčných zmlúv bol žiadateľ opakovane informovaný, a to aj listom úradu z 30.06.2006. Žiadateľ bol účastníkom vo všetkých týchto konaniach, preto mu boli známe skutočnosti týkajúce sa ich priebehu. Posledný prevod podielu zo spoločnosti TALCO SLOVAKIA s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica na spoločnosť TANOARCH s. r. o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica bol zapísaný 25.03.2014, pričom listom zo 04.04.2014 úrad oznámil žiadateľovi výsledok prieskumu žiadosti o zápis predmetnej licenčnej zmluvy do registra, ku ktorému mu umožnil vyjadriť sa. Po vyjadrení sa žiadateľ 04.06.2014, opätovným oznámením výsledku prieskumu predmetnej žiadosti žiadateľovi zo strany úradu listom zo dňa 26.11.2014 a opätovnom vyjadrení sa žiadateľa 09.11.2015 bolo 27.03.2015 vydané napadnuté rozhodnutie. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PP 103-94/P 278312 II/99-2015 zo dňa 02.10.2015 ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie UPV SR sp. zn. PP 103-94/E-449-2015 zo dňa 27.03.2015 zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe poukazoval na čl. III bod 1, čl. IV bod 1 a bod 2 licenčnej zmluvy, percentuálnym vyjadrením zmluvné strany nemali na mysli to, že poskytovateľ či nadobúdateľ môže využívať len niektoré percentami určené kroky technologického postupu, ako si to vykladá žalovaný a prvostupňový správny orgán. Zmluvným stranám bolo absolútne jasné, ako toto znenie bolo myslené, išlo o vyjadrenie percentuálneho podielu na budúcich výnosoch z využívania vynálezu, ktorý je predmetom patentu. Keby mali zmluvné strany úmysel deliť patentom chránený technologický postup na úpravu mastenca, rozpísali by tieto kroky. Avšak taký postup by nebol možný a ani to tak zmluvné strany nezamýšľali, a preto patent ani nijako nedelili. Bodmi licenčnej zmluvy obsahujúcimi percentuálne vyjadrenie užívacích práv len chceli poukázať na to, že akonáhle z využívania patentu budú plynúť výnosy, budú sa deliť podľa týchto percentuálnych čísel. Z textu licenčnej zmluvy jednoznačne a nepochybne vyplýva, že predmetom licencie (viď. čl. III bod 1) je poskytnutie nevýlučného práva k využívaniu patentu špecifikovaného v prílohe zmluvy, ktorou bola patentová listina. Percentuálne vyjadrenie je len doplňujúcim údajom, čo potvrdzuje aj samotná skutočnosť, že do registra ÚPV SR sa takýto údaj ani nezapisuje, zapisuje sa len to, či ide o výlučnú alebo nevýlučnú licenciu. Toto percentuálne vyjadrenie nie je vôbec podstatnou náležitosťou licenčnej zmluvy, preto ani licenčná zmluva nemôže byť z tohto dôvodu neplatným právnym úkonom a nejde o nemožné plnenie. Ide len o nesprávny výklad čl. IV licenčnej zmluvy Úradom priemyselného vlastníctva SR a žalovaného. K výkladu prejavu vôle poukázal žalobca na § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka. Licenčnú zmluvu, o ktorú vo veci išlo, mal teda ÚPV SR vykladať podľa úmyslu konajúcich osôb, t. j. zmluvných strán, nie podľa vlastnej dedukcie. Tým, že ÚPV SR postupoval vo veci zápisu licenčnej zmluvy do registra, nerozhodol v šesťmesačnej lehote od doručenia žiadosti, ale až po viac ako deviatich rokoch od doručenia žiadosti, je problematické niektoré nedostatky odstraňovať. Keby úrad konal v súlade so zákonom a v zákonnej lehote, tento problém by vôbec nemusel nastať. Pokiaľ ide o zlepšovanie ochrany práv duševného vlastníctva poukazoval žalobca na čl. 67 ods. 1 tzv. Asociačnej dohody. Aj v prípade, že by licenčná zmluva bola označená ako absolútne neplatný právny úkon, v zmysle nálezu ÚS SR sp. Zn. I.ÚS 241/07-44 zo dňa 18.09.2008 ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf 25/2011 „Majol“ zo dňa 13.09.2011 a judikatúrou SD EÚ by táto skutočnosť na právo na odpočítanie dane nemala žiadny vplyv. Predmet zmluvy bol zmluvnými stranami dohodnutý v samostatnom článku III licenčnej zmluvy, kde sa uvádza, že predmetom licenčnej zmluvy je poskytnutie nevýlučného práva k využívaniu patentu č. XXXXXX, bližšie špecifikovaného v priloženej patentovej listine. Body licenčnej zmluvy boli textovo aj obsahovo deliteľné od zvyšného obsahu zmluvy, tak aj v prípade, že by boli tieto body neplatné, nemalo by to za následok neplatnosť celej licenčnej zmluvy. To, že by licenčná zmluva mala byť neplatná, neexistuje žiadne právoplatné súdne rozhodnutie. Rozhodovanie o neplatnosti právneho úkonu neprislúcha správnym orgánom, ale patrí do výlučnej právomoci všeobecných súdov SR. V súvislosti s tým, že nadobúdateľ licencie bol v čase podpísania licenčnej zmluvy spolumajiteľom patentu, a preto by aj tak nebolo možné licenčnú zmluvu uzatvárať. Žalobca uviedol, že aj v súvislosti s § 23 ods. 3 patentového zákona sa spolumajitelia dohodli inak a nadobúdateľ podľa tejto dohody nebol oprávnený vynález využívať, čo bolo dôvodom pre uzatvorenie dotknutej licenčnej zmluvy. Keďže patentový zákon umožňuje spolumajiteľom dohodnúť sa na spôsobe využívania vynálezu, ktorý je predmetom patentu inak, než to predpokladá zákon a zákonná úprava sa použije len v prípade, že odlišná dohoda spolumajiteľov neexistuje, môže v praxi nastať aj taká situácia, že osoba, ktorá je spolumajiteľom vynálezu, sa práva na jeho užívanie vzdá. Následne môže toto právo získať na základe licenčnej zmluvy od iného spolumajiteľa. Je zarážajúce, že žalovaný odôvodňuje napadnuté rozhodnutie tým, že dňa 28.01.2013 došlo k zániku patentu č. XXXXXX, a preto už bez ohľadu na platnosť či neplatnosť licenčnej zmluvy, nebolo možné licenciu do registra zapísať, pretože ÚPV SR bol podľa § 24 ods. 2 patentového zákona povinný licenciu zapísať do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o zápis, t. j. do 10.08.2006. V prípade, že považoval licenčnú zmluvu za nespôsobilú na zápis, bol úrad povinný v rovnakej lehote (do 10.08.2006) oznámiť to žiadateľovi formou rozhodnutia. To, že úrad nedodržal túto zákonom predpísanú lehotu a rozhodol až po deviatich rokoch od doručenia žiadosti o zápis licencie, je nezákonné, aby za vlastne nedodržanie zákonnej lehoty sankcioval žalobca odňatím práva žalobcovi na zápis licenčnej zmluvy do registra. V čase, keď plynula zákonná lehota na zapísanie, resp. rozhodnutie o nezapísaní licencie, t. j. dňa 10.08.2006 bol patent č. XXXXXX stále platný a ešte bol platný asi sedem rokov po tom. Nedodržanie zákonnej lehoty nemožno ospravedlniť tým, že pred posúdením žiadosti o zápis licenčnej zmluvy bolo potrebné posúdiť aj iné prevody, t. j. že prebiehali zápisy o prevode spolumajiteľských podielov, pretože jednak zákon neustanovuje, že by si ÚPV SR takýmto spôsobom mohol predĺžiť zákonom ustanovenú lehotu a ÚPV SR je povinný ako štátny orgán konať len v rámci zákona a v súlade s ním, a jednak pri týchto ostatných prevodoch platil § 51 ods. 2 patentového zákona, teda aj tieto prevody bol ÚPV SR povinný zapísať do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o zápis. Na pojednávaní dňa 16.3.2016 zástupkyňa žalobcu k veci ďalej uviedla, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože bol účastníkom správneho konania. Podľa § 24 ods. 2 patentového zákona licenčná zmluva nadobúda účinky voči tretím osobám až dňom zápisu do registra. V dôsledku rozhodnutia žalovaného nenadobudla licenčná zmluva účinnosť voči tretím osobám, rozhodnutie žalovaného sa jednoznačne dotýka jeho práv a dokonca aj základných práv v zmysle čl. 20 Ústavy SR a v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. K absolútnej neplatnosti licenčnej zmluvy ďalej uviedla, že žalobca v rámci správneho konania objasnil, čo znamená to zmluvné ustanovenie o tom, že sa poskytuje právo užívať patent v rozsahu 7 %, že išlo o podiel na výnosoch a aj na nákladoch. Vyjadrenie k žalobe je zmätočné a rozporuplné, pretože na jednej strane žalovaný tvrdí, že právny úkon je absolútne neplatný a na druhej strane hovorí, že sa jedná len o iný typ zmluvy, teda iný typ právneho úkonu, ktorý sa neregistruje. Nedodržanie lehoty na zápis licenčnej zmluvy nemožno zľahčovať, pretože aj Ústava SR garantuje právo, podľa ktorého súdy majú rozhodovať bez zbytočných prieťahov. Žalobca odmieta, že by rozhodnutie žalovaného vydané po deviatich rokoch, bolo vydané oneskorene z dôvodov na strane žalobcu. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že k 31.03.2005, t. j. ku dňu podpisu licenčnej zmluvy bol nadobúdateľ - D.. D. A. - ECCO-FATTO spolumajiteľom dotknutého patentu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predložená zmluva nespĺňala ani zákonom určené pojmové znaky licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva a je aj z tohto dôvodu nespôsobilá na zápis do registra. Pokiaľ žalobca uviedol, že spolumajitelia sa môžu medzi sebou navzájom dohodnúť o využívaní vynálezu a to tak, že uzatvoria dohodu o využívaní vynálezu v zmysle § 20 ods. 3 patentového zákona, takáto dohoda nie je predmetom zápisu do registra úradu. Spolumajitelia patentu nemôžu medzi sebou navzájom uzavrieť licenčnú zmluvu. Na túto skutočnosť pritom nemá vplyv ani prípadná predchádzajúca dohoda spolumajiteľov ohľadne ich práv využívať vynález v zmysle § 20 ods. 3 patentového zákona. Žaloba žalobcu neobsahuje tvrdenie, ako je žalobca rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Povinnosť žalobcu uviesť toto tvrdenie vyplýva z § 250 ods. 2 O.s.p. prvá veta, podľa ktorej žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Ak chýba v žalobe táto formálno-právna podmienka, nie je možné považovať žalobcu za aktívne legitimovaného v tejto veci. Tento nedostatok žaloby nemožno obísť ani za predpokladu, že žalobca v žalobe poukazuje na viacero nezákonných rozhodnutí žalovaného. Patent, ktorý je obsahom predmetnej licenčnej zmluvy zanikol 28.01.2013 z dôvodu nezaplatenia udržiavacieho poplatku. V súčasnosti je tento patent už viac ako tri roky zaniknutý. Účelom zápisu licenčnej zmluvy patentu v registri je nadobudnutie jej právnych účinkov voči tretím osobám (§ 24 ods. 2 patentového zákona). Zápis licenčnej zmluvy v registri však nemá vplyv na účinky tejto zmluvy medzi jej zmluvnými stranami a rovnako zápis licenčnej zmluvy v registri nemá vplyv ani vo vzťahu k osobám, ktoré o uzatvorenie licenčnej zmluvy vedeli, alebo podľa okolností mali vedieť. Vzhľadom na uvedené časové súvislosti je zrejmé, že zápis spornej licenčnej zmluvy do registra by už v súčasnosti a ani v čase vydania napadnutých rozhodnutí nemal iný ako registračný účel, keďže samotný patent je už tri roky zaniknutý. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nebol na svojich právach druhostupňovým (resp. prvostupňovým) rozhodnutím nijako ukrátený. Nadobúdateľ licencie - podnikateľský subjekt D.. D. A. ECCO-FATTO ukončil svoju činnosť 16.08.2006, vyplýva to zo živnostenského registra, t. j. šesť mesiacov po doručení žiadosti o zápis licenčnej zmluvy na úrad a teda v čase, keď úrad nemohol vo veci tejto žiadosti rozhodnúť, pretože v tomto čase neboli ukončené konania o zápisu prevodov patentu (podielov na patente), ktoré boli podané v rovnaký deň ako žiadosť o zápis spornej licenčnej zmluvy a to z dôvodov na strane žalobcu. Ak nadobúdateľ, ako jedna zo zmluvných strán ukončil podnikateľskú činnosť, je zrejmé, že patent uvedený v spornej licenčnej zmluve nemohol nijako využívať. Je preto otázne, aký právny význam by mal zápis licenčnej zmluvy do registra, ak jej zmluvná strana - nadobúdateľ licencie už skončil podnikateľskú činnosť. Akým spôsobom môže byť žalobca napadnutými rozhodnutiami, ktorými nebola licenčná zmluva zapísaná do registra, dotknutý na svojich právach. Žalovaný opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 9/2010 z 08.10.2010. Licenčná zmluva, ktorá je uvedená v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR sa týka toho istého patentu č. XXXXXX. Otázkou platnosti právnych úkonov sa úrad bežne zaoberá, rieši to ako predbežnú otázku, vo veciach, v ktorých si správny orgán môže urobiť úsudok sám v zmysle § 40 ods. 1 správneho poriadku. Znenie čl. IV licenčnej zmluvy nemôže byť podkladom pre žalobcom uvedený výklad, pretože tento výklad nijako nekorešponduje so samotným znením textu zmluvy. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva musí mať písomnú formu. Okrem písomnej formy však licenčná zmluva, ako právny úkon, musí spĺňať aj ďalšie zákonom predpokladané náležitosti týkajúce sa okrem iného obsahu právneho úkonu, ktorý musí byť určitý a zrozumiteľný. Zo znenia čl. III spornej licenčnej zmluvy síce vyplýva, že predmetom zmluvy je poskytnutie nevýlučného práva k využívaniu patentu č. XXXXXX, ale hneď v nasledujúcom čl. IV licenčnej zmluvy je uvedené, že poskytovateľ (žalobca) poskytol nadobúdateľovi právo užívať patent v rozsahu 7 %. Takéto percentuálne vymedzenie užívateľských práv znemožňuje výkon práv z patentu a teda žalovaný má za to, že predmetom zmluvy je nemožné plnenie. Žalovaný zastáva názor, že v prípade právnych úkonov - zmlúv, ktoré majú mať účinky aj voči iným osobám ako zmluvným stranám, nemožno bez ďalšieho odkázať len na § 266 Obchodného zákonníka, nakoľko z jeho znenia je zrejmé, že upravuje pravidlá pre výklad právnych úkonov medzi stranami tohto právneho úkonu. K žalobcovmu tvrdeniu, že čl. IV licenčnej zmluvy sa netýka podstatných náležitostí zmluvy, pričom poukazuje na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje možnosť neplatnosti právneho úkonu len na časti, žalovaný uviedol, že samotný predmet licenčnej zmluvy, ktorým je poskytnutie práva využívať vynález chránený patentom (určenie tohto práva), je podstatnou (esenciálnou) náležitosťou licenčnej zmluvy, to je s časťou, ktorú nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Podľa § 508 ods. 1 Obchodného zákonníka licenčnou zmluvou na predmete priemyselného vlastníctva oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva (ďalej len „práv“) a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytnutie určitej odplaty alebo inej majetkovej hodnoty. Platí, že zmluvu treba chápať, pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové znaky, ako nedeliteľný celok (R 62/1958). Pokiaľ je dôvodom neplatnosti podstatná náležitosť zmluvy, zmluva je v zásade neplatná ako celok. Z predložených zmlúv o prevodoch dotknutého patentu nachádzajúcich sa v spise PP 103-94, ako aj zo samotnej sporenej licenčnej zmluvy (čl. II bod 2) vyplýva, že k 31.03.2005, t. j. ku dňu podpisu predmetnej licenčnej zmluvy, bol nadobúdateľ licencie - D.. D. A., ECCO-FATTO spolumajiteľom dotknutého patentu a to na základe zmluvy o prevode patentu zo dňa 29.12.2002 (položka 135). Na základe tejto prevodovej zmluvy, za protihodnotu 250 mil. Sk, však nadobúdateľ nezískal žiadne užívacie práva. Podľa názoru žalovaného licenčná zmluva, napriek jej označeniu „licenčná“ nie je licenčnou zmluvou v zmysle § 508 Obchodného zákonníka, ale je zmluvou, ktorá „nanovo“ v porovnaní so zmluvou o prevode patentu zo dňa 29.12.2012 upravuje užívacie práva medzi spolumajiteľmi pričom takáto zmluva sa do registra nezapisuje. Zánik patentu nebol dôvodom pre zamietnutie žiadosti o zápis licenčnej zmluvy do registra a žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí k tejto otázke vyjadril len z dôvodu, že na zánik patentu poukázal sám žalobca v rozklade. Úrad len konštatoval, že ak by aj predložená zmluva nebola absolútne neplatná, zanikla by k dátumu zániku patentu. Žalovaný nepopiera, že k rozhodnutiu o žiadosti o zápis spornej licenčnej zmluvy došlo až po deviatich rokoch od podania žiadosti, čo predstavuje neštandardne dlhé trvanie správneho konania, avšak z podanej žaloby žalovaného nie je zrejmé, že aký vplyv má nedodržanie lehoty podľa § 24 ods. 2 patentového zákona na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ktoré žalobca napadol z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, e/ O.s.p., keďže doba, ktorá uplynula od podania žiadosť o zápis licenčnej zmluvy, nemala žiaden vplyv na samotné rozhodnutie o spôsobilosti predloženej zmluvy o zápis do registra, resp. záver o jej absolútnej neplatnosti. Pri preskúmavaní zákonnosti o postupe správneho orgánu súd v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dňa 10.02.2006 podal žalobca šesť žiadostí o zápis licenčných zmlúv a desať žiadosť o zápis prevodu patentu (resp. podielov na patente) do registra. K niektorým žiadostiam o zápis prevodu patentu (resp. podielu na patente) však žalobca nedoložil doklady (prevodové zmluvy), ktoré by tieto prevody osvedčili. Úrad musel prioritne rozhodnúť o žiadostiach týkajúcich sa prevodov, aby ustálilo (neštandardnú) štruktúru spolumajiteľov patentu a až následne mohol konať o zápise licenčných zmlúv vrátane spornej licenčnej zmluvy. Chýbajúce prevodové zmluvy žalobca doložil až v čase, keď uplynula lehota podľa § 24 ods. 2 patentového zákona a to dokonca v čase, keď už nadobúdateľ spornej licenčnej zmluvy ukončil svoju činnosť. Aj z uvedeného je zrejmé, že úrad nemohol o zápise spornej licenčnej zmluvy rozhodnúť v lehote podľa § 24 ods. 2 patentového zákona. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 16.3.2016 k veci uviedla, že koriguje prvú časť svojho vyjadrenia, v ktorom uviedla, že žaloba neobsahuje tvrdenie o ukrátení žalobcu na jeho právach. V petite sa toto tvrdenie nachádza, aj keď už potom v žalobe nie je bližšie špecifikované, akým spôsobom by mohol byť žalobca ukrátený na svojich právach tým, že licencia v čase rozhodovania nebola zapísaná do registra. Druhostupňový správny orgán sa zaoberal aj otázkou, či vôbec v prípade, že by bola aj uzavretá platná licenčná zmluva medzi spolumajiteľmi patentu, či by sa jednalo o licenčnú zmluvu. I v prípade, že by bola licenčná zmluva platná, vzhľadom na tie zmluvné strany, ktoré boli zároveň aj spolumajiteľmi patentu, nemohlo by sa jednať o licenčnú zmluvu, ale len o zmluvu, ktorá nanovo upravuje tie užívacie práva k patentu, ktoré boli upravené takým spôsobom, že nadobúdateľ za protihodnotu 25 000 000 Sk nezískal žiadne užívacie práva. Dodržať šesťmesačnú lehotu, ako bolo uvedené vo vyjadrení, nebolo možné z toho dôvodu, že v jeden deň bolo na úrad doručené asi sedemnásť zmlúv, z toho desať prevodových a sedem licenčných a ešte predtým boli doručené iné prevodové zmluvy, o ktorých nebolo ukončené konanie, takže najskôr bolo treba ukončiť konanie o prevodových zmluvách, aby mohla byť ustálená štruktúra spolumajiteľov. Ako to už bolo uvedené vo vyjadrení, prevodové zmluvy boli doručené až v čase, po šiestich mesiacoch, keď mohli následne rozhodnúť o licenčných zmluvách. Týmto nechce nijakým spôsobom zľahčovať dĺžku trvania konania. Na druhej strane, vo všetkých zmluvách a aj vo veci patentu, konal. Nie je zrejmé, že akým spôsobom mala dĺžka konania mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí. Dôvody, pre ktoré licenčná zmluva nebola zaregistrovaná, nemajú nič spoločného s nejakými časovými súvislosťami. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 zamietol pretože, dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa licenčnej zmluvy k patentu SR č. 278312 reg. na ÚPV SR zo dňa 31.03.2005 v spojení s dodatkom č. 1 k licenčnej zmluve k patentu SR č. XXXXXX zo dňa 31.01.2006 uzatvárali licenčnú zmluvu zmluvné strany: 1. TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36009849 v zast. D.. D. A. - konateľ spoločnosti (ďalej len poskytovateľ). 2. D.. D. A., ECCO-FATTO, Kalinčiakova 18, Banská Bystrica, IČO: 14422042 tiež v zast. D.. D. A. - SZČO (ďalej ako nadobúdateľ). Podľa čl. II Preambula bod 1 poskytovateľ je majiteľom patentu č. XXXXXX na vynález „spôsob úpravy mastenca“ registrovaného na ÚPV SR pod označením patent SR zapísaný v patentovom registri SR. Podľa čl. 2 v zmysle už zrealizovaných zmien vo vlastníckych, resp. užívateľských právach patentu č. XXXXXX - patent SR je zrejmé, že pred uzatvorením tejto licenčnej zmluvy sú spolumajiteľmi patentu spoločnosti PLATÓN, s. r. o., BB, D.. D. A., ECCO-FATTO, BB, P. I. - Autoservis, BB, Autoservis FALKO, s. r. o., BB, VARS Slovakia, s. r. o., BB a TANOARCH, s. r. o., BB, zatiaľ ešte nezapísaný v patentovom registri ÚPV SR, ale ktorí už v predchádzajúcom období nadobudli svoje spolumajiteľské podiely na základe uzatvorených zmlúv. Z čl. II bod 1, 2 teda vyplýva, že nadobúdateľ D.. D. A., ECCO-FATTO je aj spolumajiteľom patentu a okrem toho je aj nadobúdateľom v zmysle spomínanej licenčnej zmluvy. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 46/2007 - patentový zákon každý zo spolumajiteľov má právo využívať vynález, ktorý je predmetom patentu, s výnimkou poskytnutia práva využívania vynálezu tretej osobe, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Vzhľadom k tomu, že práva využívať vynález vyplývajú pre spolumajiteľa priamo zo zákona, nebol tu dôvod na to, aby spoluvlastník vynálezu D.. D. A., ECCO-FATTO uzatváral licenčnú zmluvu a nebol tu ani dôvod, aby sa takáto licenčná zmluva zapisovala do registra úradu. Podľa čl. IV licenčnej zmluvy rozsah a územná pôsobnosť licencie, podľa bodu 1, 2, 3, poskytovateľ poskytuje právo užívať patent SR č. XXXXXX na území Slovenskej republiky a tých krajín, kde si zabezpečia ochranu patentu. Poskytovateľ je vlastníkom užívateľských práv k 31.03.2005 v rozsahu 37,81 % (pre obdobie 2002 až 2016, resp. do konca platnosti patentu SR). Poskytovateľ poskytuje právo užívať patent SR č. XXXXXX reg. Na ÚPV SR nadobúdateľovi v rozsahu 7 %. Poskytovateľovi ostávajú užívacie práva v rozsahu 30,81 % (viď oznámenie o štruktúre spoluvlastníkov časti patentov k 30.06.2005 č. XXXXXX - ÚPV SR). Súd sa stotožňuje so závermi, ktoré vyslovil vo svojom rozsudku č. k. 23S/91/2008-76 zo dňa 02.12.2009, z ktorých vyplýva, že plnenie poskytnuté licenčnou zmluvou, právo používať patent v rozsahu 7 % je plnením nemožným, pretože patentové riešenie nemožno kvantitatívne deliť, možno ho využívať iba ako celok. Licenčná zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú musí správny orgán ako aj súd prihliadať z úradnej povinnosti, správny orgán správne rozhodol, keď zamietol žiadosť o zápis licenčnej zmluvy k patentu č. XXXXXX do patentového registra Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky z dôvodu, že ide o absolútne neplatný právny úkon. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol potvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. 3 Sžf 9/2010 zo dňa 08.10.2010. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v danom prípade percentuálne vyjadrenie predstavuje len podiel na budúcich výnosoch z využívania vynálezu, ktorý je predmetom patentu, pretože odplata za užívanie práv k patentu SR v rozsahu 7 % na území SR v období 2002 až 2016 bola dohodnutá zmluvnými stranami, poskytovateľom a nadobúdateľom, vo výške 7 mil. SKK (bez DPH) v zmysle čl. 5 licenčnej zmluvy. Čl. IV a V sú podstatnými náležitosťami zmluvy, ktoré nemožno meniť výkladom tak, ako to uvádza žalobca vo svojich podania. Zo správneho spisu má súd preukázané, že k zániku patentu č. XXXXXX došlo ku dňu 28.01.2013 z dôvodu nezaplatenia udržiavacieho poplatku. Licenčná zmluva je viazaná k patentu SR č. XXXXXX, v dôsledku zániku patentu nevidí súd dôvod na to, aby bola licenčná zmluva zapísaná do registra na Úrade priemyselného vlastníctva. Podľa § 250 ods. 2 prvá veta O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Žalobca v žalobe neuvádza, že v čom bol dotknutý na svojich právach tým, že došlo k zamietnutiu žiadosti o zápis licenčnej zmluvy k patentu č. XXXXXX. Súd nie je povinný za žalobcu hľadať dôvody, ktoré by spočívali v ukrátení žalobcu na jeho právach. Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobe na rozhodnutie Ústavného súdu ÚS SR sp. zn. I.ÚS 241/07-44 ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf 25/2011, tieto rozhodnutia nesúvisia s predmetnou vecou, preto sa k nim súd ani nevyjadruje. Je síce pravdou, že od podania žiadosti o zápis licencie, ktorá bola doručená úradu dňa 10.02.2006 až do rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, t. j. do dňa 27.03.2015 uplynula dlhá doba, v tomto síce došlo k porušeniu povinnosti zo strany správnych orgánov, ale v konečnom dôsledku to nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súd na záver poznamenáva, že v súvislosti s patentom „spôsob úpravy mastenca“ a „spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“ sa na Krajskom súde viedlo desiatky sporov, napríklad pokiaľ ide o predaj patentu po častiach, nadmerného odpočtu DPH, využívaní patentu na základe licenčnej zmluvy, prevod práv na riešenie vynálezu, prevod autorských práv, tieto spory sa bližšie rozvádzajú v dôvodoch rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/21/2015-79 zo dňa 08.09.2015, čo v konečnom dôsledku mohlo vytvoriť neštandardnú štruktúru spolumajiteľov patentu, čo v konečnom dôsledku mohlo spôsobiť, že žiadosti o zápis licenčnej zmluvy trval od 10.02.2006 až do roku 2014. Krajský súd z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí preto žalobu žalobcu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, keď žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.