Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/83/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201563 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201563.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor, Brezenská 4, 977 01 Brezno za účasti: Q. X., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX X. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-125/2015 zo dňa 10.04.2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. V-125/2015 zo dňa 10.04.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť, s.r.o., Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-125/2015 zo dňa 10.04.2015. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva s poukazom na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe návrhu na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností doručeného odporcovi dňa 23.01.2015 odporca preskúmal návrh a jeho prílohy a po zistení nedostatkov podania konanie dňa 23.02.2015 prerušil a vyzval navrhovateľa na predloženie požadovaných listín. Prihliadajúc na skutočnosti zistené z administratívneho spisu následne dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť z dôvodu, že predložená záložná zmluva a dohoda o splnomocnení sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi (§ 37 a § 39 OZ) a tiež vzhľadom na rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zástupca a zastúpený uzatvorili dohodu o plnej moci - dvojstranný právny úkon medzi splnomocniteľom a splnomocnencom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prejednávanom prípade záložcovi predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom a vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva (v zmysle, ktorého je vopred uvedené zastupovanie záložcu - splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. podpísanou záložcom v ten istý deň, ako zmluvu o úvere), je možné posúdiť podľa obsahu ako návrh na uzatvorenie dohody. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle urobeného v neprítomnosti druhej strany preto nepostačuje písomná forma, je nevyhnuté, aby splnomocniteľ takto prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval, teda odoslal, alebo urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením druhej osoby, podaním na pošte, osobným odovzdaním, alebo iným spôsobom. Vzhľadom na skutočnosť, že záložcovi boli mandatárom Pohotovosti s.r.o. naraz poskytnuté všetky zmluvy/písomnosti na podpis (t.j. spolu so zmluvou o úvere mu dala daná dohoda o splnomocnení s vopred vyznačeným obsahom a predmetom splnomocnenia), nemal možnosť slobodne prejaviť vôľu pri výbere splnomocnenca. Keďže dohoda o splnomocnení mu bola predložená spolu so zmluvou o úvere bez možnosti výberu splnomocnenca, možno predpokladať vzťah, resp. kontakt medzi záložným veriteľom a splnomocnencom. Vzhľadom na uvedené mal odporca dôvodnú pochybnosť o tom, či záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného (záložcu). Odporca dohodu o splnomocnení posudzoval v celom kontexte uzatvárania zmluvy o úvere, dohody o splnomocnení a záložnej zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení posudzoval v kontexte s tzv. úverovým balíkom, resp. spotrebiteľským balíkom (pokiaľ by nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, tak by nedošlo ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení). Odporca v konaní zistil, že došlo k zmene splnomocnenca, avšak nebolo preukázané, či o tejto skutočnosti záložca vie, ani či DSS Nestor o.z. Zázrivá je právnym nástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Dohodu o plnej moci vpísanú do formulárovej dohody nie je podľa odporcu možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená, záložca nemal možnosť ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech záložcu ako spotrebiteľa. Z výpovede záložcu je zrejmé, že k výberu splnomocnenca nedošlo z jeho vôle, ale z vôle záložného veriteľa. Z toho dôvodu je podľa odporcu dohoda o splnomocnení neprijateľnou (nekalou) podmienkou, teda je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Odporca v odôvodnení uviedol, že pri posudzovaní platnosti záložnej zmluvy prihliadal aj na ust. § 39 OZ, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Z predloženej záložnej zmluvy a zmluvy o úvere je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa - istiny 350,- Eur a poplatku 270,- Eur (t.j. spolu 620,- Eur) a príslušenstva pohľadávky, pričom v prejednávanom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľností vo vlastníctve záložcu v nepochybne vyššej hodnote, ako je výška plnenia záložcu, čím sa záložná zmluva prieči dobrým mravom. Odporca poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 ods. 1, 2, 3, § 39 a § 52 ods. 1, 2, 3 OZ. Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ odvolanie, pričom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s návrhom a jeho prílohami, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo nesprávne právne posúdil. Podľa odvolateľa bola dohoda o splnomocnení uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ. Tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ vopred určil zástupcu pre dlžníka, považoval odvolateľ za ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. To, že odporca vychádzal len z predpokladov vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Veriteľ sa nepodieľal na uzatváraní dvojstranného právneho úkonu medzi dlžníkom a jeho zástupcom. Ak odporca z toho, že dohoda o plnej moci bola uzavretá na predtlačenom formulári, kde bol uvedený zástupca vyvodil záver, že dlžníkovi zástupcu určil záložný veriteľ, takýto záver podľa odporcu nemá oporu v listinách tvoriacich obsah spisu. Naopak, medzi dlžníkom a jeho zástupcom neexistuje reálny rozpor a plnomocenstvo je platné. Nestačí pochybnosť o objektivite zastupovania, rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí reálne existovať. Námietka o rozpore medzi záujmami zástupcu a zastúpeného je podľa odvolateľa nesprávnym právnym posúdením, ktoré vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. Dohoda o plnej moci je podľa odvolateľa platná a rozhodnutie je v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné. Navrhovateľ namietal, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovania splnomocniteľa splnomocnencom, nie je možné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu nemôžu vzťahovať ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré ustanovenie odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutím. Navrhovateľ ďalej namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže nemá náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z odôvodnenia nie je zrejmé, čo konkrétne z úverovej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, t.j. či je to výška poplatku za úver, alebo výška úroku z omeškania. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu SR. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu podľa § 250g ods. 2 O. s. p., v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, overenú fotokópiu dohody o splnomocnení zo dňa 09.09.2013 a overenú fotokópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.09.2013. Súčasne vypočul ďalšiu účastníčku konania, ktorá na pojednávaní uviedla, že si chcela požičať peniaze od Pohotovosti s.r.o., kde jej p. W. dal všetky tlačivá, tieto aj vypísal a poslal ďalšiu účastníčku overiť podpis. Ďalšia účastníčka uviedla, že zástupca Pohotovosti s.r.o. ju neinformoval o tom, čo podpisuje, ani či podpisuje dohodu o splnomocnení, ani o dôsledkoch tejto dohody. Bola v tom, že stále koná len voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Až na pojednávaní sa dozvedela o tom, že mala podpísať dohodu o plnomocenstve, ktorou mala splnomocniť nejakú spoločnosť ProHelp, alebo DSS Nestor a p. T., ktorých ani nepozná, nestretla sa s nimi a nebola s nimi ani v telefonickom, ani v písomnom kontakte. Nikoho nechcela splnomocniť na zastupovanie, ani si nemohla vybrať zástupcu. Nikto okrem nej a zástupcu Pohotovosti s.r.o. nebol pri podpise zmluvy prítomný. Nesúhlasí so založením nehnuteľností. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 23.01.2015 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 01.12.2014, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a záložcom Q. X., X., zastúpenou spoločnosťou DSS Nestor o.z. Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava) na základe dohody o splnomocnení. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a XXXX nachádzajúce sa v k. ú. X.. Podľa článku II. citovanej záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 09.09.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom na strane dlžníka. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli: záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporca rozhodnutím zo dňa 23.02.2015 prerušil katastrálne konanie a vyzval účastníkov konania o. i. na predloženie listiny preukazujúcej existenciu pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ - odvolateľ k návrhu na vklad predložil Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 01.12.2014, ktorú za záložcu podpísal predseda DSS Nestor o.z. Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava) ako jeho zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. Z overenej fotokópie dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že splnomocniteľka Eva X. udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v znení neskorších predpisov v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. č. zmluvy XXXXXXXXX. V bode 4 predmetnej dohody sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa, pričom porovnaním písma uvedeného v záhlaví predmetnej dohody a v bode 4 predmetnej dohody o splnomocnení je zrejmé, že ide o evidentne rozdielne typy písma. V prípade dohody o splnomocnení sa jedná o formulárovú zmluvu, kde názov zástupcu je už vopred predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi, zástupcovi splnomocnenca a špecifikácia nehnuteľností v bode 4. Dohoda o plnej moci k zmluve č. XXXXXXXXX bola splnomocniteľkou podpísaná v Brezne dňa 09.09.2013, pričom jej podpis bol notársky overený. Splnomocnený zástupca datoval podpis predmetnej dohody dňa 09.09.2013, avšak v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 09.09.2013 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou dňa 09.09.2013 v Brezne. Túto skutočnosť potvrdila aj ďalšia účastníčka na pojednávaní. Z overenej fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi Evou X. ako spotrebiteľom a spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom dňa 09.09.2013 vyplýva, že túto zmluvu vypisoval mandatár veriteľa spoločnosti Pohotovosť s.r.o. p. W.. Porovnaním typu písma uvedeného v záhlaví zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj v záhlaví dohody o splnomocnení zo dňa 09.09.2013 je zrejmé, že sa jedná o ten istý typ písma, t.j. písmo p. Kováčika, mandatára veriteľa. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ďalej vyplýva, že táto zmluva č. XXXXXXXXX bola dlžníčkou podpísaná 09.09.2013, t.j. v ten istý deň, ako dohoda o splnomocnení. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal zákonné rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d citovaného zákona prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 citovaného zákona. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnuté, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval, to znamená odoslal alebo urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením inej osoby alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z vyjadrenia ďalšej účastníčky na pojednávaní a z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžníčka podpísala túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z tejto listiny nevyplýva, že dlžníčka dostala, alebo že by disponovala vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že dlžníčka sama odoslala návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu ProHelp, alebo že by tým poverila navrhovateľa. Navrhovateľom - odvolateľom predložená dohoda o splnomocnení, ktorá je vyhotovená formou predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná v Brezne dňa 09.09.2013 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom a Q. X. ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci podpísaná síce v deň podpisu dohody splnomocniteľkou, teda 09.09.2013, avšak v Bratislave, vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody splnomocniteľkou v Brezne dňa 09.09.2013. Vyššie uvedené vyplýva aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky na pojednávaní, ktorá uviedla, že tlačivo dohody o plnej moci jej predložil p. W. z Pohotovosti s.r.o., ktorý ju neinformoval, čo podpisuje a aké to má dôsledky. Zástupcu si nevybrala, spoločnosť ProHelp, DSS Nestor o.z., ani p. T. nepozná, nebola s nimi v kontakte. Nikto okrem nej a zástupcu Pohotovosti pri podpise zmluvy nebol prítomný. K návrhu nie sú pripojené žiadne dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu bolo urobené včas a nebolo prezentované ani to, že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 OZ. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval rozpor s § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci predložil ďalšej účastníčke zástupca veriteľa, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis splnomocniteľkou v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, rovnaké písmo mandatára veriteľa Pohotovosť s.r.o., ktorým bolo vypísané záhlavie dohody o splnomocnení ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere) sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení a jej účel spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Rovnako skutočnosť, že osoba splnomocnenca viac krát, resp. opakovane vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľa, čo vyplýva z podkladov a informácií tak správneho orgánu z iných konaní v obdobných prípadoch, ako aj z rozhodovacej činnosti súdu, vyvoláva pochybnosti, či výkon práv a povinností splnomocnenca je v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka, resp. záložcu. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení bez toho, aby bol zástupca splnomocnenca prítomný pri podpísaní tejto dohody a odvolateľ nepreukázal ani skutočnosť, že záložca si splnomocneného zástupcu sám vybral, požiadal o zastupovanie, resp. že záložca bol poučený o jeho právach vyplývajúcich z tohto právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jej možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľky, bola obmedzená, resp. odňatá. Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým, v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vo svojom rozhodnutí správne poukázal na povinnosť poskytnutia ochrany spotrebiteľovi a to v súvislosti s posúdením dohody o splnomocnení v kontexte ostatných uzatvorených zmlúv (zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva) vo vzťahu k posúdeniu zmluvných dojednaní ako neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 a § 53 ods. 5 OZ. Predmetná dohoda o splnomocnení bola správne posúdená v intenciách ust. § 53 OZ ako neplatná z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52a ods. 1, 2 O.s.p. OZ (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. (2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. s/ OZ v znení účinnom od 13.06.2014 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Pre úplnosť súd uvádza, že úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O. s. p. chrániť práva zaručené slovenským právnym poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 zmluvy o EÚ [v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ]). Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V preskúmavanom prípade má súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ust. § 52 - § 54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorila dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody o splnomocnení) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, majú vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníčke bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sama vybrala, resp. určila, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníčke formou pripraveného formulára zástupcom veriteľa, nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohoda o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníčku zastupovať jej vopred určený zástupca mimo jej slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca DSS Nestor o.z. Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava) nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľky. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho SR, napr. rozsudky sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporcu sú v súlade so zákonom, odporca dostatočne zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení ako aj záložnú zmluvu správne právne posúdil. Keďže podmienky na vklad neboli splnené, odporca postupoval v súlade so zákonom, ak takýto návrh na vklad zamietol. Súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Súdne poplatky sa platia na účet Slovenskej pošty a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica a to v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky. Kolkovými známkami a v hotovosti sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevyšujú sumu 30,- Eur, okrem poplatku podľa položky 17, pri ktorom je možné platiť kolkovými známkami alebo v hotovosti, aj keď prevyšuje 30,- Eur. V hotovosti a platobnou kartou možno platiť poplatky prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100%-nou majetkovou účasťou štátu, ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.