Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/387/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201583 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201583.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľky: E. R., nar. X. X. XXXX, bytom Z.. XX,. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. júla 2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 17.07.2015 zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení /zsp/, pretože podľa posudku posudkového lekára SP pobočka Rožňava zo dňa 30.06.2015 nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky vo výške 40 %. Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom uvedenej lekárskej správy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že navrhovateľka nie je invalidná . Na záver odporkyňa uviedla, že týmto realizuje rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.20Sd/299/2014-23 z 15.04.2015. Navrhovateľka prostredníctvom svojho manžela podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie s odvolaním sa na svoj zlý zdravotný stav . Odporkyňa podala vo veci písomné stanovisko zo dňa 17.12.2015, v ktorom uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu na pojednávaní dňa 24.08.2016 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu a manžela navrhovateľky a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Manžel navrhovateľky na pojednávaní trval na dôvodoch uvedených v podanom opravnom prostriedku a namietol zaujatosť posudkových lekárov. Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na posudky posudkových lekárov, ktoré boli vypracované na základe rozsudkov krajského súdu v prítomnosti psychiatrov, so záverom, že navrhovateľka nie je invalidná. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 cit. ust. dlhodobo nepriaznivý zdrav. stav je taký zdrav. stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa ods. 3 cit. ust. prvej vety pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Podľa ods. 6 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa ods.7 cit. ust. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov je uvedená v prílohe č. 4 k zákona č. 461/2003 Z.z. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania ju vykonávajú posudkoví lekári. Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/299/2014-23 zo dňa 15.04.2015 bolo zrušené rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2014 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku a vec bola vrátená na ďalšie konanie, v ktorom odporkyňa opätovne posúdi zdravotný stav navrhovateľky v jej prítomnosti a v prítomnosti psychiatra. Na základe uvedeného rozsudku odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľky v posudku zo dňa 30.06.2015 posudková lekárka SP-ú v Prešove v prítomnosti odborného lekára psychiatra v neprítomnosti navrhovateľky. Posudková lekárka v posudku uviedla, že navrhovateľka sa nedostavila, prišiel jej manžel, ktorý uviedol, že navrhovateľka pre zlý zdravotný stav nemôže prísť. Posudková lekárka tiež uviedla,, že od roku 2010 navrhovateľku nemala možnosť osobne vypočuť, vyšetriť, rovnako ako prítomná psychiatrička a preto na základe predložených odborných vyšetrení vypracovali odborný posudok bez priameho vyšetrenia navrhovateľky. Posudková lekárka v posudku uviedla ako rozhodujúce zdravotné postihnutie organické poruchy nálady (afektívne), kapitola V, položka 1, písm. a/ a ako iné zdravotné postihnutie pre všetky iné zdravotné postihnutia. Posudková lekárka v celkovom posudku uviedla, že v roku 2004 bol posúdený zdravotný stav prvý krát v SPP Rožňava pre chorobu vysokého tlaku krvi a netoxickú strumu - miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 %. V rámci opravného prostriedku bola prejednaná prvý krát posudkovou lekárkou SP-ú 9.11.2010 tiež za jej osobnej neúčasti a to na základe listu, v ktorom žiadala prejednanie bez jej účasti z dôvodov zdravotných aj sociálnych. Už vtedy sa posudková lekárka SP-ú v celkovom posudku podrobne zaoberala zaradením pacientky do III. funkčnej skupiny srdcového zlyhávania podľa NYHA rajónnym kardiológom už od roku 2005. Zaradenie do tejto funkčnej skupiny bolo bez dokumentovaných medicínskych súvislostí predošlých odborných vyšetrení. Posudková lekárka v posudku pre Krajský súd v Banskej Bystrici zdôvodnila tieto skutočnosti podrobne už v r. 2010 v tom čase krajský súd potvrdil rozhodnutie SP-ú. Posudzovaná bola opakovane vyzývaná kardiológom (aj posudkovým lekárom SPP) aby sa podrobila požadovaným vyšetreniam. V roku 2014 predložila posudzovaná kontrolné kardiologické vyšetrenie opäť od rajónneho internistu (vyš. 5.2.2014), nemá stenokardie, dýcha sa jej dobre, eupnoe, akcia srdca pravidelná, bez šelesov, tlak krvi XXX/XX torr (v norme). Posudková lekárka sa SP-ú preto kardiologické vyšetrenie (po doložení vyšetrenia zo 6.3.2014 považuje za vyšetrenie v norme, ktoré nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z pľúcneho hľadiska bola posudzovaná ošetrená na pľúcnej ambulancii po prekonanom respiračnom infekte. Pľúcny nález nie je posudkovo závažným ochorením a nemá vplyv na výšku miery poklesu. Ortopedické vyšetrenie z 5.2.2014 dokumentuje normálny RTG nález na oboch kolenných kĺboch, nález z posudkového hľadiska nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Neurologické vyšetrenie dokumentuje chronický polytopný verteborgénny syndróm doteraz bez doporučenia odborníkom pre neurológiu na čo i len základnú zobrazovaciu techniku chrbtice. Rozhodujúcim ochorením naďalej ostáva ochorenie psychiatrické. Posudzovaná bola psychiatricky vyšetrovaná pre neurastenický syndróm a tzv. psychogénne kolapsy už v mladšom veku (ako XX ročná po úmrtí svojho S.) pričom zanedbávaním školskej dochádzky je doteraz jej intelekt nízky, subnormný. Zisťovanie skutočnej hodnoty v predpísaných technických testovacích schém je obtiažne, nakoľko jej odpovede sú neadekvátne, lebo „jej sa to tak páči“. Podobne aj testy na pamäť, skreslené výrazným egocentrizmom (zameraním sa do seba) s následnou nespoluprácou. Trváme v zhode s odborníčkou pre psychiatriu naďalej na diagnóze ľahké poruchy poznávania, ktorú charakterizuje zhoršenie pamäti, zníženie schopnosti sa sústrediť na dlhší čas. Túto diagnózu určil jej psychiater - O. nevylučuje aj iné špecifické (alebo nešpecifické) poruchy psychiky a organické poruchy nálady, ktoré sú výrazne podfarbené účelovým správaním. Vzhľadom na to, že posudzovaná odmietla diagnostickú hospitalizáciu, ktorá bola riadne dohodnutá s primárom psychiatrickej liečebne v J. p. H.. G. a opakovane sa nedostavuje ani na naše posúdenia za účasti odbornej lekárky pre psychiatriu trváme na nami vypracovanom posudku a priznanej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %. Na základe opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom SP-ú so sídlom v Poprade v prítomnosti prísediaceho lekára psychiatra v posudku zo dňa 14.12.2015 so záverom, že navrhovateľka nie je invalidná lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %. Posudková lekárka ako rozhodujúce zdravotné postihnutie organické poruchy nálady (afektívne) kapitola V, položka 1, písm. a/ a ako ďalšie choroby: organické poruchy nálady (afektívne). Posudkový lekár v celkovom posudku uviedla, že na dnešnom posudzovaní zdravotného stavu nezistil zmenu v zdravotnom stave posudzovanej od posledného posúdenia posudkovým lekárom SP-ú vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť pobočky SP v zmysle zhoršenia, preto považuje predchádzajúci posudok za správne vypracovaný a nie je dôvod na jeho zmenu. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je vecne správne a spĺňa kritéria stanovené zákonom. Krajský súd posúdil aj posudky posudkových lekárov v zmysle cit. ust. a mal preukázané, že posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností namietaných navrhovateľkou a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľky a z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd porovnal závery posudkov so závermi odborných lekárov a zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval ich závery. Súd porovnal posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov a zistil, že tieto navzájom korelujú a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľky je znížený adekvátne zdravotnému stavu navrhovateľky, ale nie je natoľko znížený a navrhovateľka nie je tak zdravotne postihnutá, aby splnila podmienku priznania invalidného dôchodku. Súd považuje za potrebné dodať, že navrhovateľka v prípade zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových lekárskych nálezov môže opätovne požiadať odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidity. Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aj podľa prílohy č. 4 k zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Posudkoví lekári v posudkoch podrobne zdôvodnili stanovenú mieru poklesu. Krajský súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení § 71 ods. 5 a 6 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia t.j. jednej diagnózy s prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Pre priznanie invalidity je potrebná minimálne 41 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na závery posudkov ohľadne zdravotného postihnutia navrhovateľky, na skutočnosť, že posudky podali orgány na to určené zákonom, súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav navrhovateľky nespĺňa požiadavky pre priznanie invalidity a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľka nepredložila súdu dôkazy, ktoré by spochybnili závery posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia. Súd pre komplexné posúdenie veci považuje za potrebné uviesť, že rozhodujúci je zdravotný stav navrhovateľa v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd pre komplexné posúdenie veci považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľka nespolupracovala s posudkovými lekármi, že súd poučil jej manžela na pojednávaniach, že sa musí dostaviť na vyšetrenie, ale navrhovateľka to neakceptovala. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľka v konaní nemala úspech a preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.