Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/211/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201586 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201586.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: G.. U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X. XXXX/X, XXX XX N. proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-42-002/2015 zo dňa 14.10.2015 takto r o z h o d o l : Návrh na prerušenie konania z a m i e t a. Žalobu v časti o vyslovenie neplatnosti nájomnej zmluvy medzi spoločnosťou EEI s.r.o. a Mestom Zvolen z 23. mája 2011 o d m i e t a. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Mestská polícia Zvolen (ďalej len „MsP Zvolen") postupom podľa § 60 ods. 3 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch") oznámila príslušnému Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Zvolen (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy" alebo „OR PZ ODI Zvolen") dňa 01.07.2015 spáchanie priestupku, ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že dňa 16.06.2015 v čase o 10:35 hod. vo Zvolene na Námestí SNP parkoval s vozidlom VW ev. č. N na platenom parkovisku bez parkovacieho lístka, čím porušil ust. § 25 ods. 1 písm. o/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 31.12.2015 (ďalej len „zák. č. 8/2009 Z.z." alebo „Zákon o cestnej premávke") a týmto konaním naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch. MsP Zvolen s oznámením o priestupku prvostupňovému orgánu verejnej správy zároveň predložila Priestupkový spis, súčasťou ktorého sú: Správa o výsledku objasňovania priestupku z 26.06.2015, Oznámenie o priestupku vyhotovené príslušníkmi MsP Zvolen 16.06.2015 o 10:35 hod., ktoré obsahuje vyjadrenie žalobcu k priestupku a Úradný záznam vyhotovený hliadkou MsP Zvolen dňa 16.06.2015, z ktorých vyplýva, že žalobca odmietol zaplatiť uloženú blokovú pokutu vo výške 30 €, fotodokumentáciu, Zápisnicu o podaní vysvetlenia na objasnenie priestupku zo dňa 25.06.2015 spísanú na MsP Zvolen, ktorá obsahuje podanie vysvetlenia žalobcom k priestupku, Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Zvolen č. 159 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií na území Mesta Zvolen účinné od 13.06.2014 (ďalej aj „VZN Mesta Zvolen") s prílohami a Prevádzkový poriadok pre Zónu plateného parkovania v Meste Zvolen PP-EEI-2013/ZV z 01.08.2013 s prílohami vydaný prevádzkovateľom EEI s.r.o. Bratislava (ďalej len „Prevádzkový poriadok"). Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal v rozkaznom konaní podľa § 87 ods. 1 Zákona o priestupkoch rozkaz o uložení sankcie za priestupok pod č. ORPZ-ZV- ODI2-294/2015-S zo dňa 09.07.2015, ktorým rozhodol, že žalobca porušil § 25 ods. 1 písm. o/ zák. č. 8/2009 Z.z., pretože dňa 16.06.2015 o 10:35 hod. odstavil motorové vozidlo značky Volkswagen ev. č. N vo Zvolene na Námestí SNP, pričom nemal zaplatený poplatok za parkovanie, za čo ho uznal vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch a uložil mu sankciu: pokarhanie. Žalobca podal proti predmetnému rozkazu odpor zo dňa 29.07.2015, pričom včasne podaným odporom sa rozkaz zrušil zo zákona. Prvostupňový orgán verejnej správy následne upovedomil žalobcu o začatí konania o priestupku podaním doručeným žalobcovi 11.08.2015 a predvolal ho na ústne pojednávanie. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 02.09.2015 vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy vec prejednal na ústnom pojednávaní dňa 02.09.2015, ktorého sa žalobca zúčastnil, bol riadne poučený podľa § 73 ods. 1 a 2 Zákona o priestupkoch a § 17 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") a mal možnosť vyjadriť sa k skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. Žalobcovi bolo oznámené, že je obvinený zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 16.06.2015 o 10:35 hod. odstavil motorové vozidlo zn. Volkswagen ev. č. N vo Zvolene na Námestí SNP, pričom nemal zaplatený poplatok za parkovanie, čím nerešpektoval dopravnú značku IP17a „Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím" s dodatkovou tabuľkou E12 „len s platnou parkovacou kartou", čím porušil ust. § 25 ods. 1 písm. o/ zák. č. 8/2009 Z.z. Žalobca sa do zápisnice vyjadril k správe o výsledku objasňovania priestupku. Uviedol, že nie je pravdou, že vozidlo ev. č. N nemá zaplatený poplatok za parkovanie, pričom doložil originál parkovacej karty platnej od 19.02.2015 do 18.02.2016 v rezidentskej zóne s tým, že v rezidentskej zóne sa často (3 x do týždňa) nedá zaparkovať, pretože je plná. Súčasne predložil písomné vyjadrenie z 02.09.2015, z ktorého vyplýva, že žalobca prvostupňovému orgánu verejnej správy predložil platnú parkovaciu kartu pre vozidlo N vydanú parkovacou službou EEI, ktorá bola viditeľne umiestnená na vozidle v čase kontroly MsP Zvolen. Mal za to, že sa dopravného priestupku nedopustil. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. ORPZ-ZV-ODI2-294/2015-S zo dňa 02.09.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 16.06.2015 o 10:35 hod. odstavil motorové vozidlo zn. Volkswagen ev. č. N vo Zvolene na Námestí SNP, pričom nemal zaplatený poplatok za parkovanie, čím nerešpektoval dopravnú značku IP17a „Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím" s dodatkovou tabuľkou E12 „len s platnou parkovacou kartou", čím porušil ust. § 25 ods. 1 písm. o/ Zákona o priestupkoch, pričom podľa § 22 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 3 Zákona o priestupkoch od uloženia sankcie žalobcovi upustil vzhľadom na osobu obvineného, nakoľko k náprave páchateľa v danom prípade postačuje samotné prejednanie priestupku. Zároveň rozhodol s poukazom na § 79 ods. 3 Zákona o priestupkoch, že upúšťa od uloženia povinnosti uhradiť trovy konania žalobcom. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-42-002/2015 zo dňa 14.10.2015 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného"). 2. Prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil porušením § 25 ods. 1 písm. o/ Zákona o priestupkoch, pričom prvostupňový orgán verejnej správy upustil od uloženia sankcie s poukazom na § 22 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 3 Zákona o priestupkoch bolo odôvodnené tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca sa priestupku dopustil tým, že dňa 16.06.2015 v čase o 10:35 hod. vo Zvolene na Námestí SNP zastavil a stál s motorovým vozidlom na platenom parkovisku, pričom nemal zaplatený poplatok za parkovanie. Z odôvodnenia vyplýva, že spáchanie priestupku bolo žalobcovi preukázané nasledujúcimi dôkazmi: správou o výsledku objasňovania priestupku, zápisnicou o podaní vysvetlenia žalobcom z 25.06.2015, fotodokumentáciou, parkovacou rezidentskou kartou č. XXXXX/XXXX, zápisnicou z ústneho pojednávania zo dňa 02.09.2015. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktorý pri podaní vysvetlenia dňa 25.06.2015 uviedol, že je pravdou, že s vozidlom dňa 16.06.2015 parkoval na Námestí SNP z dôvodu, že vo dvorovej časti, kde mu platí Rezidentská parkovacia karta, je problém nájsť voľné parkovacie miesto. Pokiaľ žalobca predložil v priestupkovom konaní originál Rezidentskej parkovacej karty (ďalej aj „RPK") platnej od 19.02.2015 do 18.02.2016 a tvrdil, že nie je pravdou, že vozidlo ev. č. N nemalo zaplatený poplatok za parkovanie, prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobca stál so svojím vozidlom na Námestí SNP na parkovisku označenom dopravnou značkou IP17 „Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím" s dodatkovou tabuľkou E12 „len s platnou parkovacou kartou", pre ktoré nemal zaplatený poplatok, pretože jeho RPK je vystavená na lokalitu 7, Námestie Slobody č. 2 a táto ho neoprávňuje na státie na Námestí SNP, čo vyplýva z VZN Mesta Zvolen č. 159, ktorý v § 7 ods. 2 uvádza, že RPK umožňuje dočasné parkovanie motorového vozidla na rezidentských parkovacích miestach nachádzajúcich sa na uliciach, ktoré sú uvedené na tejto parkovacej karte. Ďalej poukázal na Prevádzkový poriadok spoločnosti EEI pre zónu plateného parkovania v Meste Zvolen, ktorý v čl. III ods. 2 uvádza, že parkovanie v Pásme 1, 2, 3 Zóny mimo parkovacej doby, počas sviatkov a dní pracovného pokoja uznaných na území SR je bezplatné a zároveň v čl. III ods. 1 uvádza prevádzkovú dobu miest v Pásme 1, 2, 3 Zóny nasledovne: Pondelok - Piatok 7:30-18:00, Sobota 7:30-13:00, Nedeľa bezplatne. Dopravná značka IP17 „Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím" umiestnená na Námestí SNP, Zvolen s dodatkovou tabuľkou informuje o prevádzkovej dobe spoplatnenia, z čoho vyplýva, že žalobca mal mať zakúpený parkovací lístok, pretože stál na parkovisku v čase o 10:35 hod., kedy je prevádzková doba so spoplatneným státím. Prvostupňový orgán verejnej správy v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vykonané dôkazy, vrátane listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ktoré považoval za hodnoverné, dôveryhodné a získané zákonným spôsobom, vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadnuc k výpovedi obvineného a jeho vyjadreniam, dospel k záveru, že zistené a preukázané dôkazy nasvedčujú tomu, že žalobca bol dôvodne obvinený z priestupku a skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v správe o výsledku objasňovania priestupku. Prvostupňový orgán verejnej správy z vyššie uvedených dôvodov uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch s tým, že podľa § 22 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 3 Zákona o priestupkoch rozhodol, že od uloženia sankcie žalobcovi upúšťa vzhľadom na osobu obvineného, nakoľko k náprave páchateľa v danom prípade postačuje samotné prejednanie priestupku. Neušlo pozornosti správneho súdu, že prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k uloženiu sankcie nesprávne uviedol, že žalobcovi bola uložená sankcia „pokarhanie". 3. Žalobca včas podaným odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.10.2015 tak, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zmenil tak, že doplnil výrok v časti kvalifikácie skutku: „porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov". Ostatné časti rozhodnutia zostávali nedotknuté. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, pričom konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy vo výroku napadnutého rozhodnutia pre kvalifikáciu skutku neúplne popísal protiprávne konanie účastníka konania (žalobcu), pričom neuviedol ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z., ktorým došlo, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia o.i. k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán verejnej správy mal správne uviesť, že účastník konania (žalobca) porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. s poukazom na § 25 ods. 1 písm. o/ cit. zákona. Ďalej mal za to, že prvostupňový orgán verejnej správy neúplne kvalifikoval protiprávne konanie podľa cit. zákona, ktoré vyplýva z opisu skutku, kde o.i. uviedol, že účastník konania nerešpektoval dopravnú značku. Uvedená skutočnosť je podľa žalovaného zrejmá z predloženého spisového materiálu. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na dôvody odvolania žalobcu. K odvolacej námietke žalobcu, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že zaparkoval motorové vozidlo ev. č. N. dňa 16.06.2015 v čase od 10:30 do 10:35 hod. na Námestí SNP vo Zvolene, žalovaný poukázal na listinné dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise, a to záznam o podaní vysvetlenia na objasnenie priestupku z 25.06.2015, z ktorého jednoznačne vyplýva, že je pravdou, že motorové vozidlo N dňa 16.06.2016 parkovalo na Námestí SNP, pričom na vozidle bolo založené blokovacie zariadenie. Z uvedeného dôvodu žalobca privolal hliadku MsP Zvolen a uviedol, že vo dvorovej časti je problém nájsť voľné parkovacie miesto, kde platí RPK, ktorú mal umiestnenú vo vozidle na viditeľnom mieste. Ďalej žalovaný poukázal na zápisnicu z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 02.09.2015, z ktorej vyplýva, že žalobca uviedol, že si nie je vedomý spáchania dopravného priestupku, ktorý mu je kladený za vinu. Žalovaný však argumentoval tým, že z rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, že žalobca dňa 16.06.2015 v čase o 10:35 hod. ako vodič motorového vozidla N. na miestnej komunikácii Námestie SNP vo Zvolene nerešpektoval zvislú dopravnú značku IP17a „ Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím" s dodatkovou tabuľkou E12 - dodatková tabuľka s textom: „Po-Pi 7:30-18:00, So 7:30-13:00 len s platným parkovacím lístkom alebo parkovacou kartou" a zastavil a stál na platenom mieste bez zaplateného parkovacieho lístka. Uvedená skutočnosť vyplýva z oznámenia o priestupku MsP Zvolen, v ktorom je uvedené vyjadrenie žalobcu k priestupku: „Platná karta EEI, vo dvore parkovania nebolo večer možné, polícia sa nevie vyjadriť". Uvedené vyjadrenie na znak súhlasu s obsahom žalobca vlastnoručne podpísal. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z fotodokumentácie vyhotovenej MsP Zvolen jednoznačne vyplýva, že predmetné motorové vozidlo N stojí na Námestí SNP vo Zvolene v platenej zóne bez platného parkovacieho lístka, pričom na viditeľnom mieste vozidla sa nachádzala RPK č. XXXXX/ XXXX vydaná na predmetné motorové vozidlo ev. č. N s dobou platnosti od 19.02.2015 do 18.02.2016. Z uvedenej karty vyplýva, že je vystavená na lokalitu 7, Námestie Slobody 2, pričom je platná na použitie v príslušnej lokalite rezidentského pásma zóny plateného parkovania Mesta Zvolen. Žalovaný napokon poukázal na odpor voči rozkazu prvostupňového orgánu verejnej správy podaný žalobcom dňa 29.07.2015, v ktorom o.i. uviedol, že 16.06.2015 sa o 11:30 hod. dostavil k motorovému vozidlu ev. č. N kde na vozidle spozoroval blokovacie zariadenie, a preto zavolal mestskú políciu. Po príchode mestskej polície mu dal príslušník otázku, či bol vodičom uvedeného vozidla, na čo mu odpovedal, že áno. Žalovaný poukázal na povinnosti účastníka cestnej premávky dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zák. č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého ust. § 3 ods. 2 písm. b/ je účastník cestnej premávky povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. V zmysle § 25 ods. 1 písm. e/ zák. č. 8/2009 Z.z. vodič nesmie zastaviť a stáť na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie. Ďalej poukázal na čl. 5 bodu 22 prvej časti II. dielu prílohy č. 1 k vyhláške MV SR č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. 9/2009 Z.z.") k značke č. IP17a, ktorá značka „Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím" informuje o povinnom platenom parkovacom státí a označuje parkovisko, kde zastavenie a státie vozidiel je dovolené len za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitej značky. Inak je vodičom vozidiel na takto označenom mieste zastavenie a státie zakázané. Žalovaný napokon poukázal na ust. § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písm. a/ až k/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy vyhodnotil tvrdenie účastníka (žalobcu) o tom, že si nie je vedomý spáchania priestupku, za právne irelevantné. Prvotnými neodkladnými a neopakovateľnými dôkazmi, ako aj vykonaným dokazovaním je podľa žalovaného jednoznačne preukázané, že žalobca dňa 16.06.2015 v čase o 10:35 hod. ako vodič motorového vozidla továrenskej značky VW ev. č. N na miestnej komunikácii Námestie SNP vo Zvolene neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP17a - „Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím" s dodatkovou tabuľkou E12 - dodatková tabuľka s textom „Po-Pi 7:30-18:00, So 7:30-13:00 len s platným parkovacím lístkom alebo park. kartou" a zastavil a stál na platenom parkovisku bez zaplateného poplatku za parkovanie. Tvrdenie žalobcu o tom, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že žalobca zaparkoval predmetné motorové vozidlo v predmetnom čase na Námestí SNP vo Zvolene považoval za účelové a zavádzajúce, v snahe vyhnúť sa postihu za svoje protiprávne konanie. Účelovosť tvrdenia žalobcu podľa žalovaného potvrdzuje vyjadrenie samotného účastníka konania (vo vyššie uvedených dôkazoch - oznámenie o priestupku a v odpore proti rozkazu), pričom pri objasňovaní priestupku i prejednávaní priestupku sa mal možnosť vyjadriť k obsahu podozrenia, avšak v skutočnosti o tom, že uvedené vozidlo na inkriminovanom mieste neodstavil, neuviedol. K námietke žalobcu, že porušenie zákona malo nastať tým, že nebol zaplatený parkovací poplatok súkromnej spoločnosti, ktorá nie je účastníkom konania, pričom správne orgány považujú za právny základ Parkovací poriadok spoločnosti EEI a k námietke, že Mesto Zvolen nedokáže umožniť, aby každý držiteľ RPK mohol parkovať na rezidentských miestach vyznačených na tejto karte, v dôsledku čoho nie je možné v prípade, ak nie je možné toto právo využiť, žalobcu sankcionovať, žalovaný s poukazom na § 6a zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 135/1961 Zb." alebo „Zákon o pozemných komunikáciách"), ako aj s poukazom na VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 účinného od 13.06.2014 vydané na základe § 6 a § 6a Zákona o pozemných komunikáciách uviedol, že Mesto Zvolen si na účely organizovania dopravy na území mesta ustanovila všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel. Parkovacie miesta sú riadne označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami a vo VZN je ustanovený aj spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výška úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. Prevádzku parkovacích miest v zóne plateného a rezidentského parkovania v Meste Zvolen zabezpečuje právnická osoba poverená Mestom Zvolen na základe zmluvy o nájme. Žalovaný dospel k záveru, že dočasné parkovanie na vymedzenom území Mesta Zvolen je VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 upravené v súlade so Zákonom o pozemných komunikáciách, ako aj v súlade s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný argumentoval, že podstatou predmetného konania je naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že sa nepreukázal platným parkovacím lístkom, čím si ako účastník cestnej premávky nesplnil povinnosť - neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaný jednoznačne vyvodil, že účastník konania mal v motorovom vozidle na viditeľnom mieste umiestnenú RPK č. 28005/2015 vydanú na motorové vozidlo ev. č. N s dobou platnosti od 19.02.2015 do 18.02.2016, avšak uvedená karta bola vystavená na lokalitu 7, Námestie Slobody 2, pričom je platná pre použitie v príslušnej lokalite rezidentského pásma zóny plateného parkovania Mesta Zvolen. Z tejto karty sú zrejmé práva a povinnosti držiteľa karty a to, že počas doby trvania platnosti parkovacej karty je možné parkovať s motorovým vozidlom na území príslušného pásma zóny plateného parkovania Mesta Zvolen. Vzhľadom k tomu, že žalobca zastavil a stál na platenom mieste bez zaplateného parkovacieho lístka s motorovým vozidlom na miestnej komunikácii Námestie SNP vo Zvolene, a nie v lokalite určenej v rezidentskej parkovacej karte vydanej účastníkovi konania, nemožno podľa žalovaného takéto zastavenie a státie považovať za konanie v súlade so zákonom. Žalobca vedel o tom, že RPK má vydanú na inú lokalitu, avšak svoje konanie zdôvodnil tým, že „kde má parkovať, keď dvorová časť bola obsadená". Žalovaný konštatoval, že nie je kompetentný riešiť, či Mesto Zvolen dokáže umožniť každému držiteľovi RPK možnosť parkovať na rezidentských miestach vyznačených na tejto karte. Platné dopravné značenie je záväzné pre všetkých účastníkov cestnej premávky a títo sú povinní ho dodržiavať tak, aby nedošlo k ohrozeniu záujmu chráneného zákonom. Predmetné VZN je platné a účinné a Mesto Zvolen má v nadväznosti na predmetné VZN riadne uzavretú zmluvu s poverenou právnickou osobou. Žalobca mal možnosť po zastavení s vozidlom na platenom parkovacom mieste zakúpiť si riadne platný parkovací lístok, čím by nebol porušil svoje povinnosti účastníka cestnej premávky a nebol by sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný z vykonaného dokazovania a z predloženého spisového materiálu jednoznačne vyvodil, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi, pričom pri aplikácii Správneho poriadku vychádzal zo základných zásad konania, zistil presne skutočný stav veci a tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Prvostupňový orgán verejnej správy sa podľa žalovaného nedopustil žiadnych procesných pochybností predstavujúcich takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vyhodnotil predložené dôkazy v duchu zásady každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že žalobca je vinný z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch. Vo vzťahu k uloženiu sankcie žalovaný poukázal na § 22 ods. 2 písm. f/ Zákona o priestupkoch, podľa ktorého za priestupok podľa ods. 1 písm. l/ bolo možné uložiť pokutu do 100 €. Žalovaný poukázal na § 11 ods. 3 a § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch a uzavrel, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade s § 11 ods. 3 a § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch, keď od uloženia sankcie upustil, nakoľko po prihliadnutí na zásady určenia sankcie uvedené v § 12 ods. 1 konštatoval, že k náprave páchateľa v danom prípade postačilo samotné prejednanie priestupku. Vo vzťahu k výroku o upustení od uloženia sankcie za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalovaný konštatoval, že nebolo zistené porušenie zákona. Úsudok, ktorý viedol prvostupňový orgán verejnej správy k upusteniu od uloženia sankcie je podľa žalovaného v súlade s pravidlami logického myslenia, v súlade s požiadavkou individuálnej prevencie a vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť aj v súlade s požiadavkou generálnej prevencie. Žalovaný sa s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti stotožnil s názorom prvostupňového orgánu verejnej správy, že ku skutku došlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku s tým, že žalobca svojím konaním porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. s poukazom na § 25 ods. 1 písm. o/ cit. zákona, pretože neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP17a - „Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím" s dodatkovou tabuľkou E12 - dodatková tabuľka s textom „Po-Pi 7:30-18:00, So 7:30-13:00 len s platným parkovacím lístkom alebo park. Kartou" a zastavil a stál na platenom parkovisku bez zaplateného poplatku za parkovanie, čím bol uznaný vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, pretože iným konaním porušil všeobecne záväzný právny predpis. 4. Žalobca sa žalobou podanou 14.12.2015 v znení doplnku zo dňa 17.03.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného a tvrdil, že ním bol ukrátený na svojich právach. Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodol, že „boli porušené základné práva a slobody žalobcu postupom Mestskej polície Zvolen a Mesta Zvolen vyžadovaním zaplatenia parkovacieho poplatku vozidla N s platnou Rezidentskou parkovacou kartou". Ďalej žiadal, aby súd rozhodol, že „Nájomná zmluva medzi Mestom Zvolen a súkromnou firmou EEI s.r.o. z 23.05.2011 je neplatná". Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 16.06.2015 sa dostalo k osobnému automobilu N zaparkovanému na Námestí SNP vo Zvolene a zistil, že je na ňom založené blokovacie zariadenie a za stieračom odkaz od MsP Zvolen. Privolanú hliadku MsP Zvolen žalobca následne upozornil, že na aute je viditeľne umiestnená platná RPK. Príslušníci MsP žalobcovi oznámili, že uvedenú parkovaciu kartu zaevidovali a upozornili ho na osadenú dopravnú značku, konkrétne Dopravnú značku IP17a - parkovisko - parkovanie s plateným státím s dodatkovou tabuľkou E12 - len s platným parkovacím lístkom, alebo parkovacou kartou" (ďalej aj „dopravná značka IP17a s dodatkovou tabuľkou E12"). Žalobcovi príslušníci MsP udelili pokutu 30 €, ktorú odmietol zaplatiť. Na prerokovaní priestupku na MsP Zvolen bol žalobca upozornený na zákonnú povinnosť dodržiavať dopravné značky. Ostatné žalobcove argumenty neboli zobraté do úvahy. Žalobca sa následne obrátil písomne na Mesto Zvolen listom z 26.06.2015, ktoré v odpovedi z 09.10.2015 uviedlo, že platné právne predpisy na území Mesta Zvolen v oblasti parkovania umožňujú držiteľovi rezidentskej karty v rezidentskej zóne bezplatne parkovať, negarantujú mu však voľné parkovacie miesto denne počas 24 hodín. Rezidentskú parkovaciu kartu vydáva súkromná spoločnosť EEI s.r.o. za odplatu. Sankcia za uvedený priestupok bola na ODI Zvolen zmenená zo sumy 30 € na pokarhanie. Žalobca žiadal súd o zrušenie Rozkazu o uložení sankcie za priestupok z dôvodu, že vozidlo N parkovalo preukázateľne s platnou RPK asi 20 metrov od vchodu č. 2 na Námestí Slobody, na ktoré je parkovacia karta vystavená. Dopravná značka podľa žalobcu nemôže mať väčšiu právnu silu ako Ústava SR. Žalobca v žalobe poukázal na časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného s tým, že žalovaný ako odvolací orgán mal posúdiť uloženie pokuty, nie to, či má mať každý občan miesto na parkovanie. Argumentoval, že ak nemá miesto na parkovanie v uvedenej zóne držiteľ platnej RPK, je v rozpore s Ústavou SR udeliť za to pokutu. Podľa žalobcu udelenie pokuty 30 € na základe umiestnenej dopravnej značky je nezákonné a zaplatením pokuty by žalobca priznal súhlas s postupom orgánu verejnej správy, ktorý žalobcovi udelil pokutu, aj keď bola na vozidle viditeľne umiestnená platná RPK. Vyslovil názor, že nájomná zmluva s EEI s.r.o. z 23.05.2011 aj následné odsúhlasenie a osadenie dopravných značiek prikazujúcich parkovať za poplatok pod hrozbou spáchania priestupku a z toho vyplývajúce nesprávne, protiústavné a protizákonné postupy MsP Zvolen a Mesta Zvolen je potrebné preskúmať súdom. Žalobca tvrdil, že postupom MsP Zvolen a Mesta Zvolen vyžadovaním zaplatenia parkovacieho poplatku vozidla N s platnou RPK je porušením základných práv a slobôd žalobcu ako občana Mesta Zvolen. Žalobca poukázal na čl. 12, 13, 20 a 71 Ústavy SR. Vyjadril nesúhlas s vyjadrením MsP a Mesta Zvolen, že parkovanie v rezidentskej parkovacej zóne je možné len s platnou parkovacou kartou pre príslušnú zónu, že držiteľ karty má možnosť zaparkovať, ak je v rezidentskej zóne voľné parkovacie miesto a ak v nej voľné miesto nie je, má si zakúpiť parkovací lístok v prípade, že chce parkovať blízko svojho obydlia alebo sídla. Takýto postup podľa žalobcu neupravuje žiadny zákon. Uvedeným postupom podľa žalobcu dochádza k zvýhodňovaniu tých, čo prišli skôr a mali kde zaparkovať a k znevýhodňovaniu tých, čo miesto na zaparkovanie už nemajú, aj keď splnili podmienky mesta a zakúpili si RPK. Udelenie pokuty považuje žalobca za porušenie čl. 12 ústavy a zvýhodňovanie, resp. znevýhodňovanie na základe majetku. Navrhol, aby súd rozhodol o tom, že postup MsP Zvolen pri udeľovaní pokuty dňa 16.06.2015 bol protiústavný a porušujúci zaručenie zákazu zvýhodňovať alebo znevýhodňovať na základe majetku podľa čl. 12 Ústavy SR. Žalobca ďalej žiadal súdne preskúmať nájomnú zmluvu medzi Mestom Zvolen a EEI s.r.o. z 23.05.2011 uzavretú v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na čl. 2, 65 a 71 ústavy. Argumentoval, že v r. 2011 neexistoval žiadny právny predpis umožňujúci Mestu Zvolen a súkromnej firme EEI s.r.o. uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorá umožňuje vyberať súkromnej firme parkovné na mestských komunikáciách. Mesto Zvolen sa podľa neho pri prenájme parkovacích plôch podľa Obchodného zákonníka snažilo vyhnúť čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žiadal preskúmať zákonnosť postupu Mesta Zvolen pri podpisovaní nájomnej zmluvy s EEI s.r.o. z 23.05.2011. Dopravná značka, ktorá je jediným oporným bodom na rozhodnutie o priestupku a umožňujúca súkromnej firme EEI s.r.o. vyberať na území mesta parkovacie poplatky, je osadená na základe predmetnej nájomnej zmluvy. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol, že uvedená zmluva je neplatná z dôvodu, že bola uzavretá v rozpore s Ústavou SR bez platnej legislatívnej opory. 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na priebeh administratívneho konania a vyjadril sa k jednotlivým bodom žaloby. K námietke, že žalovaný mal posudzovať, či uloženie pokuty v prípade, ak žalobca ako držiteľ rezidentskej karty nemal miesto na parkovanie v rezidentskej zóne, nie je v rozpore s ústavou a nie to, či má mať každý miesto na parkovanie, uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca 16.06.2015 v čase o 10:35 hod. ako vodič motorového vozidla VW ev. č. N na miestnej komunikácii na Námestí SNP vo Zvolene neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP17a - parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím s dodatkovou tabuľkou E12 - dodatková tabuľka s textom: „Po-Pi 7:30-18:00, So 7:30-13:00 len s platným parkovacím lístkom alebo park. kartou" a zastavil a stál na platenom parkovisku bez zaplateného poplatku za parkovanie. Poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 písm. b/, § 25 ods. 1 písm. o/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, na čl. 5 bodu 22 prvej časti II. dielu prílohy č. 1 k vyhláške MV SR č. 9/2009 Z.z., § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, na § 6a ods. 1, 2 a 3 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ako aj na Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Zvolen č. 159/2014 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií na území Mesta Zvolen, ktoré je účinné od 13.06.2014. Vzhľadom na citované ustanovenia poukázal na to, že Mesto Zvolen si na účely organizovania dopravy na území mesta ustanovilo VZN úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel, parkovacie miesta sú riadne označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami a vo VZN je ustanovený aj spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výška úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. Prevádzku parkovacích miest v zóne plateného a rezidentského parkovania v Meste Zvolen zabezpečuje právnická osoba poverená Mestom Zvolen na základe Zmluvy o nájme. Dočasné parkovanie na vymedzenom území Mesta Zvolen je predmetným VZN upravené v súlade so zák. č. 135/1961 Zb. (cestný zákon), ako aj v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K námietke žalobcu, že pokiaľ Mesto Zvolen nedokáže umožniť, aby každý držiteľ RPK mohol parkovať na rezidentských miestach vyznačených na tejto karte, nie je možné držiteľa karty sankcionovať v prípade, ak nie je možné toto právo využiť, žalovaný uviedol, že podstatou predmetného konania je naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa žalobca dopustil tým, že sa nepreukázal platným parkovacím lístkom, čím si ako účastník cestnej premávky nesplnil povinnosť - neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca mal na motorovom vozidle na viditeľnom mieste umiestnenú rezidentskú parkovaciu kartu vydanú na motorové vozidlo ev. č. N s dobou platnosti od 19.02.2015 do 18.02.2016, avšak uvedená karta bola vystavená na lokalitu 7, Námestie Slobody 2, pričom je platná pre použitie v príslušnej lokalite rezidentského pásma zóny plateného parkovania Mesta Zvolen. Z uvedenej karty je zrejmé právo, aby držiteľ karty počas doby trvania platnosti parkovacej karty mohol parkovať s motorovým vozidlom na území príslušného pásma zóny plateného parkovania Mesta Zvolen. Keďže žalobca zastavil a stál na platenom mieste bez zaplatenia parkovacieho lístka s motorovým vozidlom na miestnej komunikácii Námestí SNP vo Zvolene, a teda nie v lokalite určenej v RPK vydanej žalobcovi, nemožno podľa žalovaného takéto zastavenie a státie považovať za konanie v súlade so zákonom. Žalobca vedel, že RPK má vydanú na inú lokalitu, pričom svoje konanie zdôvodnil tým, že „kde má parkovať, keď dvorová časť bola obsadená". Žalovaný poukázal na to, že platné dopravné značenie je záväzné pre všetkých účastníkov cestnej premávky. Títo sú ho povinní dodržiavať tak, aby nedošlo k ohrozeniu záujmu chráneného zákonom. Predmetné VZN je platné a účinné a Mesto Zvolen má v nadväznosti na predmetné VZN riadne uzatvorenú zmluvu s poverenou právnickou osobou. Žalovaný mal možnosť po zastavení vozidla na platenom parkovacom mieste zakúpiť si riadne parkovací lístok, čím by nebol porušil svoje povinnosti účastníka cestnej premávky a nebol by sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, naplnenie znakov ktorého mu je kladené za vinu v predmetnom konaní. Žalovaný uviedol, že z predložených administratívnych spisov jednoznačne vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade s všeobecne záväznými predpismi, pričom pri aplikácii Správneho poriadku vychádzal zo základných zásad konania, presne zistil skutočný stav veci a tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Konanie žalovaného ani prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vyhodnotil predložené dôkazy v súlade so zásadou vyhodnotenia každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch. Podľa žalovaného orgány verejnej správy postupovali pri vydávaní napadnutých rozhodnutí v súlade so zákonom a v jeho medziach a rozhodli o priestupku v súlade s ustanoveniami zák. č. 8/2009 Z.z. a Zákona o priestupkoch. Žalovaný napokon uviedol, že k bodom č. 2 a 3 žaloby nie je oprávnený sa vyjadriť. 6. Žalobca vo vyjadrení z 23.10.2016 k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že žalovaný sa opakovane nevyjadril k ústavnosti a k porušeniu ústavných práv žalobcu. Tvrdil, že majitelia automobilov, ktoré zaparkujú skôr vo vyhradenej zóne, sú zvýhodnení oproti tým, ktorí prídu neskôr a nemôžu tam zaparkovať, pretože nemajú miesto, aj keď majú platnú parkovaciu kartu. Týmto dochádza podľa žalobcu k porušeniu čl. 12 Ústavy SR - diskriminácii na základe majetku. Žalovaný tento problém odmieta riešiť, ale predpisuje, že ten, kto nemá miesto v zóne, kde má platnú kartu, si má zakúpiť parkovací lístok. Takýto postup žalovaného podľa žalobcu ani zákon, ani ústava neumožňuje, a preto považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Namietal, že žalovaný sa odmieta vyjadriť k platnosti zmluvy v spoločnosti EEI s.r.o. a Mesta Zvolen z 23.11.2011, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie o umiestnení dopravných značiek IP17-a s dodatkovou tabuľou E12, avšak bez tejto zmluvy by k žiadnemu umiestneniu dopravných značiek, a teda ani k vydaniu napadnutého rozhodnutia nedošlo. Pokiaľ žalovaný cituje § 6a zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, uvedený zákon pre nájomnú zmluvu podľa žalobcu neplatí, pretože v čase podpisu zmluvy (23.11.2011) tento zákon neplatil v znení citovanom žalovaným. Uplatňovaním v súčasnosti platného zák. č. 135/1961 Zb. dochádza podľa žalobcu k porušovaniu jeho ústavných práv. Žalobca tvrdil, že žalovaný obhajuje záujmy súkromnej spoločnosti EEI s.r.o. proti inej súkromnej osobe - žalobcovi. Takýto postup žalobca pokladá za porušenie Ústavy SR (čl. 2 a čl. 12). Žalobca bol vo svojich ústavných právach podľa svojho tvrdenia poškodený, znevýhodňovaný a naopak, súkromná spoločnosť EEI s.r.o. bola zvýhodnená na majetku a bolo porušené pravidlo nestrannosti. Žalovaný neberie na vedomie uvedené skutočnosti, odmieta sa vyjadriť a sám používa právne nesprávne postupy. Ústavnosťou postupu pri umiestnení značky, ako aj jej aplikácie a konkrétnym postupom inšpektorov polície Mesta Zvolen sa žalovaný odmietol zaoberať. Žalobca zotrval na svojom tvrdení uvedenom v žalobe, že došlo k porušeniu jeho ústavných práv a zotrval na všetkých bodoch žaloby. Zároveň doplnil na základe vyjadrenia žalovaného žalobu o ďalší bod - bod 4, v ktorom žiada, aby súd rozhodol, že aplikáciou zák. č. 135/1961 Zb. žalovaným došlo k porušeniu ústavných práv a slobôd žalobcu. Žiadal o posúdenie rozporu § 6a ods. 2 a 3 zák. č. 135/1961 Zb. s Ústavou SR (s čl. 2, 12, 13 a 65). 7. Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") úč. od 01.07.2016 ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 9. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe z dôvodov, ktoré sú uvedené v písomnom vyhotovení žaloby (body 1-3), ako aj vo vyjadrení z 23.10.2016 (bod 4). Spor sa podľa neho týka súkromného sporu založeného na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi súkromnou spoločnosťou EEI s.r.o. a Mestom Zvolen, ktorá spoločnosť žiada od fyzickej osoby - žalobcu platiť poplatky. Takýto vzťah sa podľa žalobcu riadi normami súkromného práva. Podľa žalobcu mesto nemalo oprávnenie nájomnú zmluvu so spoločnosťou EEI s.r.o. v zmysle Obchodného zákonníka uzavrieť, keďže na to nebolo zmocnené zákonom. Na základe podľa žalobcu neplatnej nájomnej zmluvy následne dopravný inšpektorát povolil osadenie dopravných značiek, pričom pokuty za porušenie predpisov vyberá mestská polícia v režime verejného práva. Takýto postup považuje za chybu systému, v dôsledku ktorej sú porušované záujmy súkromných osôb, t.j. aj žalobcu. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nezákonné a je v rozpore s ústavou. Žalovaný podľa žalobcu nemal právomoc rozhodnúť o tomto priestupku vzhľadom na skutočnosti uvedené v žalobe, keďže rozhodnutie vychádzalo z porušenia takého práva, ktoré bolo v podstate založené neplatnou nájomnou zmluvou, pričom žalovaný sa námietkami žalobcu o neústavnosti takéhoto postupu orgánu verejnej správy, ani neplatnosťou nájomnej zmluvy odmietol zaoberať. Poukázal na to, že MsP Zvolen predložil platnú parkovaciu kartu, ktorú mal riadne umiestnenú vo vozidle na viditeľnom mieste. Táto parkovacia karta oprávňuje jej držiteľa na zaparkovanie v uvedenej lokalite, avšak v uvedenej lokalite bolo vyčlenených len 60 rezidentských parkovacích miest oproti vydaným 120 parkovacím kartám. Z uvedeného vyplýva, že ak držiteľ nemá miesto na zaparkovanie, nemôže byť sankcionovaný za to, že zaparkuje 20 m od tejto lokality, teda na inom mieste z dôvodu, že v lokalite, kde má RPK, nemal miesto. Žalovaný sa týmito skutočnosťami odmietol zaoberať a neprihliadol na otázku platnosti nájomnej zmluvy a na to, že žalobca nemal umožnené parkovanie v tejto zóne. Poukázal na Zákon o miestnych daniach (zák. č. 582/2004 Z.z.), v ktorom sú vymenované poplatky, ktoré môže obec vyberať, pričom ustanovenia tohto zákona sú v rozpore s ustanoveniami zák. č. 135/1961 Zb., podľa ktorých rozhodoval aj žalovaný (konkrétne § 6a), ktorý bol navyše podľa žalobcu nesprávne aplikovaný, keď žalovaný sa jednak odmietol zaoberať neplatnosťou nájomnej zmluvy a jednak poukázal na znenie ust. § 6a zák. č. 135/1961 Zb., podľa ktorého mohla obec preniesť svoje oprávnenie vyplývajúce z preneseného výkonu štátnej správy na právnickú osobu, ktorá však nie je v tomto prípade právnickou osobou zriadenou v zmysle zákona (nejedná sa o právnickú osobu s majetkovou účasťou mesta), ide o súkromnú právnickú osobu a cit. ust. § 6a ešte nebolo účinné v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy. Žiadal vysloviť neplatnosť nájomnej zmluvy. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol o tom, že jeho ústavné práva boli postupom orgánu verejnej správy (MsP Mesta Zvolen, Okresného riaditeľstva PZ i žalovaného) porušené, ako aj z dôvodu, že žalovaný aplikoval nesprávne zák. č. 135/1961 Zb. na daný prípad a aby bola zároveň posúdená protiústavnosť § 6a cit. zákona s Ústavou SR. Tvrdil, že postupom žalovaného a jeho rozhodnutím bolo zasiahnuté do jeho práva zaručeného v čl. 20 Ústavy SR - právo vlastniť majetok. Žalobca ďalej uviedol, že z toho, že pri príchode k vozidlu povedal, že je vodičom motorového vozidla, nevyplýva, že toto motorové vozidlo on aj na danom mieste zaparkoval. Žalobca na pojednávaní podal návrh na prerušenie konania s tým, aby pred rozhodnutím vo veci správny súd predložil Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu za účelom posúdenia, či ust. § 6a ods. 2 a 3 zák. č. 135/1961 Zb. je v súlade s ustanoveniami čl. 2, 12, 13 a 65 Ústavy SR. 10. Žalovaný sa na pojednávaní pridržiaval písomného vyjadrenia k žalobe a poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Pokiaľ žalobca na pojednávaní spochybnil, či on zastavil osobné motorové vozidlo na uvedenom mieste, žalovaný uviedol, že s uvedenou skutočnosťou sa žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy riadne vysporiadali vo svojich rozhodnutiach a z tých dôkazov, ktoré boli zabezpečené, bolo preukázané, že žalobca sa 16.06.2015 dostavil k vozidlu, kde príslušníkom MsP, t.j. orgánu objasňujúcemu priestupok uviedol, že bol vodičom osobného motorového vozidla, vozidlo malo založenú parkovaciu kartu s tým, že parkoval na Námestí SNP, pretože dvorová časť bola obsadená. Z listinných dôkazov aj z výpovede samotného žalobcu teda vyplynulo, že vodičom bol žalobca. Z dokazovania súčasne vyplynulo, že nerešpektoval zvislú dopravnú značku tým, že na Námestí SNP vo Zvolene zaparkoval bez platnej parkovacej karty. Vo vzťahu k námietke o neplatnosti nájomnej zmluvy uviedol, že nebolo úlohou žalovaného riešiť zmluvný vzťah medzi Mestom Zvolen a spoločnosťou EEI, doteraz uvedenú zmluvu nikto nezrušil, ani nevyslovil, že je neplatná. Poukázal na to, že na základe individuálneho správneho aktu, ktorý bol výsledkom iného samostatného správneho konania, okresný dopravný inšpektorát osadil dopravnú značku na inkriminovanom mieste, a preto nebol dôvod, aby sa orgány verejnej správy zaoberali tým, či uvedená značka bola alebo nebola osadená v súlade alebo nesúlade s nájomnou zmluvou, alebo či bola osadená na základe neplatnej zmluvy, pretože prebehlo riadne správne konanie, výsledkom ktorého bolo jej osadenie. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy sa zaoberali len tým, či žalobca porušil záujem chránený zákonom, a teda že v tomto prípade nerešpektoval dopravnú značku a zastavil na mieste, kde takéto oprávnenie bez zaplatenia parkovného nemal. Orgány verejnej správy sa teda zaoberali skutočnosťami dôležitými pre posúdenie otázky, či došlo k porušeniu záujmu chráneného zákonom alebo nie, vychádzajúc z platnej právnej úpravy, ako aj zo skutočností, že existoval platný právny vzťah vo vzťahu k predloženej nájomnej zmluve, ktorá je platná a dopravná značka bola osadená v súlade so zákonom. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že každý účastník premávky je povinný dodržiavať právne predpisy stanovené zákonom, žalovaný ako policajný orgán je oprávnený kontrolovať dodržiavanie povinnosti účastníkov cestnej premávky stanovených zákonom, vychádzal z platného právneho stavu a nie je sporné, že na Námestí SNP vo Zvolene bolo riadne označené dopravnou značkou, že na tomto mieste, ktoré bolo určené Mestom Zvolen v súlade so zákonom, sú účastníci cestnej premávky povinní dodržiavať dopravnú značku a rešpektovať jej význam. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy vychádzali z VZN, ktoré je platné a účinné a zároveň z nájomnej zmluvy, ktorá je platná. Pokiaľ žalobca namieta neplatnosť nájomnej zmluvy, uvedená otázka mala byť predmetnom iného konania na inom súde. K námietke žalobcu, že z parkovacej karty nevyplýva skutočnosť, kde je umožnené žalobcovi parkovať, žalovaný poukázal na obsah RPK, kde je uvedené, že je platná pre použitie v príslušnej lokalite rezidentského pásma Zóny plateného parkovania Mesta Zvolen, lokalita 7, Námestie Slobody 2. Nie je sporné, že žalobca parkoval na Námestí SNP vo Zvolene. Podľa VZN Mesta Zvolen § 1 písm. e/ rezidentským parkovacím miestom je parkovacie miesto prioritne určené na parkovanie motorových vozidiel v držbe osôb s trvalým pobytom v príslušnej rezidentskej zóne na území Mesta Zvolen, pričom rezidentské parkovacie miesto je označené dopravnou značkou IP16 a E12, pásmo R s informačnou tabuľou, ktorá informuje o podmienkach parkovania a modrým pruhom s označením príslušného pásma. Poukázal na to, že rezidentská karta nie je určená na parkovanie na akomkoľvek mieste. Vo vyhradenej zóne nemá žalobca toto parkovanie zaručené, keďže sa nejedná o vyhradené parkovanie, ktoré je riešené vo VZN Mesta Zvolen iným spôsobom. Pri vyhradenom parkovaní by musela byť označená iná značka. Je nesporné, že takéto vyhradené parkovacie miesto s osadenou osobitnou značkou s uvedením konkrétneho evidenčného čísla motorového vozidla žalobcu s tým, že na takomto mieste by mohol parkovať výlučne žalobca a nikto iný, však žalobca nemal. Žalovaný uviedol, že žalobca mohol predísť porušeniu záujmu chráneného zákonom tým, že ak večer nebolo miesto na zaparkovanie v rezidentskej zóne, mohol využiť aj parkovanie na tom mieste, kde parkoval (Námestie SNP, Zvolen), pretože z dodatkovej značky vyplývalo časové obdobie, kedy sa nevyžadovalo zaplatenie ani na tomto mieste a mohol predísť dopusteniu sa priestupku a porušeniu zákona v prípade, ak by si bol preparkoval motorové vozidlo do času, kým začal platiť čas uvedený na dodatkovej tabuľke, v tomto prípade od 7:30 hod., od ktorej doby sa už jednalo o platené parkovacie miesto. Žalobca protiprávny stav neodvrátil, pretože k motorovému vozidlu prišiel až o 11:30 hod., kedy už bolo založené blokovacie zariadenie. Argumentoval, že bolo preukázané dostatočným spôsobom porušenie Zákona o cestnej premávke, žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, všetky okolnosti tak, ako ich uvádzal žalobca vo vzťahu k RPK aj k okolnostiam samotného konania, boli zohľadnené pri rozhodovaní o uložení sankcie s tým, že výsledkom tohto rozhodnutia bolo upustenie od uloženia sankcie. Žalovaný poukázal na povinnosti účastníka cestnej premávky vyplývajúce z príslušných zákonov, o.i. zo zák. č. 8/2009 Z.z., z ktorého vyplýva o.i. povinnosť uposlúchnuť príkazy vyplývajúce z dopravnej značky. Žalobca toto nerešpektoval, preto žalovaný postupoval v súlade so Zákonom o priestupkoch, ako aj so Správnym poriadkom, vrátane zásad, na ktorých je správne konanie postavené, pričom presne zistil skutočný stav, riadne objasnil konanie žalobcu, z ktorého žalovaný vyvodil, že žalobca spáchal priestupok a uznal ho vinným zo spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch. K návrhu žalobcu na prerušenie konania žalovaný uviedol, že vzhľadom na predmet konania považuje za bezpredmetné, aby súd konanie prerušil za účelom obrátenia sa na Ústavný súd SR. 11. Podľa § 1 zák. č. 8/2009 Z.z. v znení úč. k 30.12.2015 (ďalej len „zák. č. 8/2009 Z.z.") tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. 12. Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 13. Podľa § 25 ods. 1 písm. o/ zák. č. 8/2009 Z.z. Vodič nesmie zastaviť a stáť na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie. 14. Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 72) 15. Podľa § 5 ods. 1 písm. e/, h/ vyhl. č. 9/2009 Z.z. Zvislé dopravné značky sa podľa významu členia do skupín e/ informatívne prevádzkové značky (skupina IP), h/ dodatkové tabuľky (skupina E). 16. Podľa § 5 ods. 6, 7 vyhl. č. 9/2009 Z.z. (6) Informatívne prevádzkové značky skupiny IP, informatívne smerové značky skupiny IS a informatívne iné značky skupiny II poskytujú účastníkovi cestnej premávky potrebné informácie dopravného významu alebo slúžia na jeho orientáciu; spravidla mu aj ustanovujú určité zákazy, obmedzenia alebo príkazy a povinnosti. (7) Dodatkové tabuľky skupiny E spresňujú, dopĺňajú alebo obmedzujú význam zvislej dopravnej značky, pod ktorou sú na jednom stĺpiku alebo na inej nosnej konštrukcii umiestnené; ak sa tým nenaruší čitateľnosť zvislej dopravnej značky, možno nápisy a symboly vyznačiť priamo v spodnej časti príslušnej zvislej dopravnej značky. 17. Podľa § 8 ods. 1 vyhl. č. 9/2009 Z.z. Vyobrazenie a vzory dopravných značiek, dopravných zariadení, ich čísla, rozmery, farby a presné vyhotovenie dopravných značiek, dopravných zariadení a ich význam sú ustanovené v prílohe č. 1. 18. Podľa čl. 5 bodu 22 prvej časti II. dielu prílohy č. 1 k vyhláške MV SR č. 9/2009 Z.z. k značke č. IP 17a: Značka Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím (č. IP 17a) informuje o povinnom platenom parkovacom státí a označuje parkovisko, kde zastavenie a státie vozidiel je dovolené len za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitej značky. Inak je vodičom vozidiel na takto označenom mieste zastaveniu a státie zakázané. 19. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. úč. k 31.12.2015 (ďalej len „Zákon o priestupkoch") Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 20. Podľa § 3 Zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 21. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. 22. Podľa § 11 ods. 1, 3 Zákona o priestupkoch (1) Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. (3) Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. 23. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 24. Podľa § 22 ods. 2 písm. f/ Zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno uložiť pokutu do 100 eur. 25. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4) 26. Podľa § 52 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 27. Podľa § 58 ods. 3 písm. a/, d/ Zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež a) orgány Policajného zboru v rozsahu podľa odseku 4, d) orgány obecnej polície, ak ide o priestupky, ktoré sú oprávnené prejednať v blokovom konaní. 28. Podľa § 58 ods. 4 písm. c/ Zákona o priestupkoch orgány Policajného zboru objasňujú priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti Policajného zboru. 29. Podľa § 60 ods. 3 písm. d/ Zákona o priestupkoch orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a) a c). 30. Podľa § 67 ods. 1, 2, 3 Zákona o priestupkoch (1) Priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1). (2) Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. (3) Ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní. 31. Podľa § 73 ods. 1, 2 Zákona o priestupkoch (1) Občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. (2) Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. 32. Podľa § 77 Zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). 33. Podľa § 87 ods. 1, 4 Zákona o priestupkoch (1) Ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže správny orgán bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok (§ 13 ods. 2). (4) Obvinený z priestupku môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti. 34. Podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom 4) a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky 5) spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho 1. z dopravnej značky 6) zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko, 2. zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, 6) ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel. Poznámka 5/ § 22 zák. č. 372/1990 Zb., poznámka 6/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke 35. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii príslušník obecnej polície pri plnení úloh je oprávnený ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky [§ 3 ods. 1 písm. f)] zistené pri plnení úloh. 36. Podľa § 9a ods. 1 písm. a/, c/ zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení úč. k 30.06.2016 ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať a) na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b) c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu. 22d) 37. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 369/1990 Zb. (1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. (2) Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. 38. Podľa § 6a ods. 1, 2, 3 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení úč. k 31.12.2014 (1) Na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej len "parkovacie miesta"), ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, 2r) spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. (2) Prevádzkou parkovacích miest podľa odseku 1 môže obec poveriť aj inú právnickú osobu ako v § 3d ods. 5 písm. d). Na úpravu vzťahov medzi obcou a poverenou právnickou osobou sa vzťahuje osobitný predpis. 2s) Ak prevádzku parkovacích miest zabezpečuje právnická osoba poverená obcou, tak všeobecne záväzné nariadenie obce podľa odseku 1 ustanoví aj podmienky a rozsah prevádzky parkovacích miest a spôsob určenia odplaty poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest. (3) Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce; to neplatí, ak je prevádzka parkovacích miest zabezpečovaná podľa odseku 2, keď predmetný výnos úhrad za dočasné parkovanie je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby. 39. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/, d/, e/, f/ VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 toto všeobecne záväzné nariadenie Mesta Zvolen (ďalej len „nariadenie") upravuje: a) vymedzenie úsekov miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel na území mesta, d) spôsob platenia a spôsob preukázania zaplatenia úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel, oslobodenie od povinnosti platiť úhradu za dočasné parkovanie motorových vozidiel, e) podmienky prevádzky parkovacích miest a f) spôsob určenia odplaty poverenej právnickej osoby. 40. Podľa § 1 ods. 2 písm. b/, c/, d/, e/ VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 na účely tohto nariadenia sa rozumie b) dočasným parkovaním parkovanie motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií v zóne plateného a rezidentského parkovania, c) rezidentom fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt v zóne plateného a rezidentského parkovania, d) zónami plateného a rezidentského parkovania úseky miestnych komunikácií vymedzené na dočasné parkovanie motorových vozidiel na území mesta, e) rezidentským parkovacím miestom parkovacie miesto prioritne určené na parkovanie motorových vozidiel v držbe osôb s trvalým pobytom v príslušnej rezidentskej zóne na území mesta Zvolen. Rezidentské parkovacie miesto je označené dopravnou značkou IP 16 a E12 - PÁSMO R s informačnou tabuľou, ktorá informuje o podmienkach parkovania a modrým pruhom s označením príslušného pásma. 41. Podľa § 2 ods. 1, ods. 5 písm. a/, b/, c/ VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 (1) Zónou plateného a rezidentského parkovania sú časti miestnych komunikácii na uliciach mesta Zvolen v rozsahu podľa prílohy č. 1 tohto nariadenia. (5) Dočasné parkovanie motorových vozidiel v zóne plateného a rezidentského parkovania je možné výlučne na parkovacích plochách označených dopravným značením: a) IP17a [platené parkovisko (parkovacie miesta s plateným státím)] (ďalej len „všeobecne platené parkovacie miesta") s dodatkovou tabuľou E12 s uvedením doby spoplatnenia dočasného parkovania a vodorovným dopravným značením, b) IP16 (vyhradené parkovisko) s dodatkovou tabuľou E13 (Dodatková tabuľa s upresňujúcim textom) s vyznačením doby vyhradenia pre určenú osobu a príslušným vodorovným dopravným značením (ďalej len „dočasne vyhradené parkovacie miesta"), c) IP16 (vyhradené parkovisko) s dodatkovou tabuľou E12 (Dodatková tabuľa s upresňujúcim textom) s vyznačením doby vyhradenia a upresňujúcim textom „Pre vozidlá označené platnou parkovacou kartou / Pásmo R" a príslušným vodorovným dopravným značením (ďalej len „rezidentské parkovacie miesta"). 42. Podľa § 4 ods. 3, 4 VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 (3) Povinnosť zaplatiť úhradu za dočasné parkovanie sa vzťahuje na osoby používajúce motorové vozidlá (vodič) dočasne zaparkované na miestnych komunikáciách v zóne plateného a rezidentského parkovania (ďalej len „platiteľ úhrady"). (4) Dočasné parkovanie na miestnych komunikáciách v rámci zóny plateného a rezidentského parkovania sa riadi podmienkami parkovania vyznačenými príslušným dopravným značením a platnou legislatívou Slovenskej republiky. 43. Podľa § 5 ods. 3 VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 (3) Úhradu je možné realizovať: a) zakúpením parkovacieho lístka v parkovacom automate príslušného tarifného pásma (ďalej len „parkovací lístok"), b) predplatením parkovacej karty do zóny plateného a rezidentského parkovania (ďalej len „parkovacia karta"), elektronickou parkovacou kartou, c) zakúpením SMS parkovacieho lístka (ďalej len „SMS parkovací lístok"), d) predplatenou elektronickou kartou. 44. Podľa § 6 ods. 1, 3 VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 (1) Dokladom o zaplatení úhrady je: a) platný parkovací lístok, b) platná parkovacia karta, platná elektronická parkovacia karta c) spätná potvrdzujúca SMS správa od mobilného operátora. (3) Parkovacia karta umožňuje dočasné parkovanie motorových vozidiel v zóne plateného a rezidentského parkovania, a to po dobu platnosti vyznačenú na parkovacej karte. Rozsah možnosti dočasného parkovania motorových vozidiel na základe parkovacej karty závisí od kategórie parkovacej karty. Parkovaciu kartu možno vydať záujemcovi len v prípade, ak preukáže splnenie podmienok uvedených v prílohe č. 4 tohto nariadenia. 45. Podľa § 7 ods. 1 písm. e/ VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 parkovacia karta sa člení na nasledovné kategórie: e/ rezidentská parkovacia karta. 46. Podľa § 7 ods. 6 VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 rezidentská parkovacia karta umožňuje dočasné parkovanie motorového vozidla na rezidentských parkovacích miestach nachádzajúcich sa na uliciach, ktoré sú uvedené na tejto parkovacej karte. 47. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 (1) Prevádzku parkovacích miest v zóne plateného a rezidentského parkovania zabezpečuje právnická osoba poverená Mestom Zvolen na základe platnej Nájomnej zmluvy (2) Výnos úhrad za dočasné parkovanie je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby. (3) Odplatou poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest je výnos z úhrad po odpočítaní nájomného podľa platnej nájomnej zmluvy. 48. Podľa § 10 ods. 1, 2 VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 (1) Kontrolu dodržiavania tohto nariadenia je oprávnená vykonávať Mestská polícia Zvolen. (2) Sankcie za porušenie tohto nariadenia upravujú osobitné predpisy.6) Poznámka 6/ zák. č. 372/1990 Zb. 49. Podľa prílohy č. 1 VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 Zónou plateného a rezidentského parkovania v zmysle § 2 ods. 1 VZN sú aj nasledovné časti miestnych komunikácií na uliciach mesta Zvolen: podľa písm. a/ Parkovacie plochy bez vnútroblokov bod 5. ulica: Námestie Slobody a písm. b/ Vnútrobloky bod 2. ulica: Námestie Slobody. 50. Prevádzkový poriadok pre zónu plateného parkovania v Meste Zvolen Čl. I bod 1. Tento prevádzkový poriadok upravuje podmienky parkovania na parkovacích miestach na vymedzených komunikáciách v meste Zvolen, ako je bližšie špecifikované v čl. II bod 1 tohto prevádzkového poriadku a je záväzný pre všetky subjekty parkujúce na týchto parkovacích miestach. Čl. III bod 1. Prevádzková doba parkovacích miest v Pásmach 1, 2, 3 Zóny je: Pondelok - Piatok : 07.30 - 18.00 hod Sobota : 07.30 - 13.00 hod Nedeľa : bezplatne Počas uvedenej doby je parkovanie spoplatnené v súlade s aktuálnym cenníkom, ktorý tvorí prílohu č. 1 tohto prevádzkového poriadku (ďalej len „cenník"). Čl. III bod 2. Parkovanie v Pásme 1, 2, 3 Zóny mimo prevádzkovej doby, počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja uznaných na území SR, je bezplatné. Čl. IV bod 2. Parkovacie miesta sú označené dopravnými značkami IP17a s dodatkovou tabuľkou, ktorá informuje o prevádzkovej dobe spoplatnenia. Čl. IV bod 3. Počas prevádzkovej doby je užívateľ parkovacieho miesta povinný uhradiť parkovné v súlade s dopravnou značkou IP17a a príslušnou dodatkovou tabuľou E12. Parkovné je možné uhradiť zakúpením parkovacieho lístka v parkovacom automate na celú dobu parkovania, alebo zakúpením parkovacej karty, alebo zakúpením SMS parkovacieho lístka. Čl. XI bod 2. Prevádzkovateľ je oprávnený: v prípade naplnenia parkovacej kapacity Zóny neumožniť zaparkovanie vyššieho počtu vozidiel, ako je kapacita parkoviska. 51. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil porušením § 25 ods. 1 písm. o/ Zákona o priestupkoch, pričom prvostupňový orgán verejnej správy upustil od uloženia sankcie s poukazom na § 22 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 3 Zákona o priestupkoch tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že doplnil výrok v časti kvalifikácie skutku: „Porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z.", pričom ostatné časti rozhodnutia zostali nedotknuté. Orgány verejnej správy pri objasňovaní i prejednávaní priestupku vykonali dôkazy tak, ako sú špecifikované v bode 1. tohto rozsudku, na základe vykonaných dôkazov vyhodnotili dôkazné prostriedky každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a dospeli k záveru, že skutok sa stal tak, ako bol opísaný vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v znení doplnku výrokovej časti rozhodnutia žalovaného. 52. Pokiaľ sa žalobca domáhal súdneho preskúmania platnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi Mestom Zvolen a EEI s.r.o. dňa 23.05.2011, ako aj postupu Mesta Zvolen pri jej podpisovaní a žiadal, aby správny súd rozhodol, že táto je neplatná z dôvodu, že bola uzavretá v rozpore s Ústavou SR bez platnej legislatívnej opory, správny súd uvádza, že v zmysle § 7 písm. d/ SSP správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. Podľa § 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/) alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/). Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že o určení neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi Mestom Zvolen a EEI s.r.o. podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka má právomoc rozhodnúť súd v civilnom procese, a preto správny súd žalobu v časti o určenie neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy odmietol s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g/ SSP ako neprípustnú, keďže takýto súkromnoprávny spor, resp. súkromnoprávna vec, v ktorom je daná právomoc súdu v civilnom procese, je vylúčený z prieskumu správnym súdom podľa § 7 písm. d/ SSP. 53. Žalobca na pojednávaní navrhol, aby správny súd prerušil konanie a predložil Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu za účelom posúdenia, či ust. § 6a ods. 2 a 3 zák. č. 135/1961 Zb. je v súlade s ustanoveniami čl. 2, 12, 13 a 65 Ústavy SR. Žalovaný k tomuto návrhu uviedol, že vzhľadom na predmet konania považuje návrh na prerušenie konania za bezpredmetný. 54. Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 55. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 56. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 57. Zákonodarca v § 100 ods. 1 SSP ustanovuje dôvody pre prerušenie konania obligatórne, teda také dôvody, za splnenia ktorých zákonných podmienok ustanovených v tejto právnej norme je povinný správny súd konanie vo veci prerušiť. V preskúmavanom prípade žalobcom podaný návrh na prerušenie konania možno subsumovať pod ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP. Správny súd konanie uznesením preruší z tohto dôvodu len vtedy, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tomto prípade podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. Správny súd v preskúmavanom prípade dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre obligatórne prerušenie konania a na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, pretože nedospel k záveru, že ust. § 6a ods.2 a 3 zák. č. 135/1961 Zb. je v rozpore s čl. 2, 12, 13 a 65 Ústavy SR. Najvyšší súd SR v obdobných veciach judikoval (napr. rozsudok č.k. 4Sžo/36/2012, 4Sžo/51/2015) a to v intenciách Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 99/08 zo dňa 01.04.2008 (a tiež napr. Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 420/2010 zo dňa 06.10.2010), že: „Pochybnosť o tom, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, musí mať konajúci súd. Na podanie návrhu ústavnému súdu za účelom začatia konania o súlade právnych predpisov nemá vplyv skutočnosť, že takúto pochybnosť prejavil účastník konania. Predloženie návrhu na preskúmanie súladu právneho predpisu s ústavou alebo medzinárodnými dohovormi je teda činnosť súdu, ktorý návrh podáva a predseda senátu, ktorý návrh predložil, musí prijať osobné (vnútorné) presvedčenie, že je nutné takýto návrh predložiť ústavnému súdu. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie presvedčenie účastníka konania, ktorému by predseda senátu „robil poštára" s ústavným súdom. Je nepochybné, že len ústavnému súdu prináleží vysloviť právny záver o tom, z akého dôvodu je ten či onen zákon v rozpore s ústavou, ústavným zákonom či medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu aj odôvodnenie krajského súdu, z ktorého okrem iného vyplýva, že potreba postupu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. je daná presvedčením všeobecného súdu, nie pochybnosťou účastníka konania, sa javí ako logické a legitímne. Také odôvodnenie krajského súdu, ktoré by spočívalo v jeho názoroch a hodnoteniach o súladnosti či nesúladnosti konkrétneho zákonného ustanovenia s označeným článkom ústavy a dohovoru tak, ako to vyžadovala sťažovateľka, by suplovalo konanie o súlade právnych predpisov, ktoré v súlade s čl. 125 ústavy patrí do výsostnej právomoci ústavného súdu. A preto názor krajského súdu o tom, že v danom prípade nejestvovala pochybnosť o súladnosti s vecou súvisiaceho všeobecne záväzného predpisu s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná, ako aj o tom, že potreba postupu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je daná vôľou účastníka konania, považuje ústavný súd za postačujúcu". V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že dôvod pre postup vo vyššie citovanom ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. účinného do 30.06.2016 je totožný s dôvodom pre postup podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP účinného od 01.07.2016. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že podnet na súlad právnych predpisov nepredložil na Ústavný súd SR, keďže nedospel k záveru, že ust. § 6a ods. 2 a 3 zák. č. 135/1961 Zb. je v rozpore s čl. 2, 12, 13 a 65 Ústavy SR. Vzhľadom na uvedené správny súd zamietol žalobcov návrh na prerušenie konania, keďže neboli splnené zákonné predpoklady citované ustanovením § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, pričom o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej v súlade s § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP. 58. Žalobca v žalobe žiadal, aby správny súd rozhodol, že „boli porušené základné práva a slobody žalobcu vyžadovaním zaplatenia parkovacieho poplatku vozidla N. s platnou rezidentskou parkovacou kartou", ak na vozidle bola riadne a viditeľne umiestnená platná rezidentská parkovacia karta, a preto ak nemal voľné miesto na parkovanie v rezidentskej zóne, je v rozpore s ústavou udeliť mu pokutu. Súd poukazuje na skutočnosť, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom v zmysle § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie o.i. rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku (§ 194 ods. 1 SSP). Predmetom tohto konania je teda preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňovým orgánu verejnej správy, ktorými bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je špecifikované v bodoch 2. a 3. tohto rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné súčasne zdôrazniť, že rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nebola žalobcovi udelená sankcia (pokuta 30 €), naopak s poukazom na § 11 ods. 3 a § 22 ods. 2 Zákona o priestupkoch orgány verejnej správy od uloženia sankcie upustili s tým, že k náprave žalobcu postačuje samotné prejednanie priestupku. K zásahu do ústavného práva žalobcu vlastniť majetok, ani k znevýhodneniu žalobcu na základe majetku napadnutým rozhodnutím preto nemohlo dôjsť. Uvedená námietka je v rozpore s výrokom prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím žalovaného, a preto z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie nemôže byť nezákonné. Vo vzťahu k zákonnosti postupu MsP Zvolen pri ukladaní a vyberaní pokút v blokovom konaní správny súd len pre úplnosť uvádza, že v zmysle § 10 ods. 1 VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 účinného od 13.06.2014 (t.j. predmetné VZN bolo platné a účinné v čase spáchania priestupku žalobcu 16.06.2015), vydaného na základe § 6 zák. č. 369/1990 Zb. a § 6a zák. č. 135/1961 Zb. v znení účinnom od 30.11.2013 (a teda aj v čase spáchania priestupku 16.06.2015) kontrolu dodržiavania tohto nariadenia bola oprávnená vykonávať MsP Zvolen, ktorá v zmysle § 3 ods. 1 písm. f/ zák. č. 564/1991 Zb. bola oprávnená objasniť a prejednať v blokovom konaní priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 Zákona o priestupkoch spáchaného neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho z dopravných značiek uvedených v bode 1. a 2. cit. ustanovenia (zák. č. 8/2009 Z.z.). Príslušníci mestskej polície sú podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zák. č. 564/1991 Zb. oprávnení ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky (§ 3 ods. 1 písm. f/) zistené pri plnení úloh. Právomoc MsP Zvolen objasňovať priestupky, ktoré je oprávnená prejednať v blokovom konaní, vyplýva aj z ust. § 58 ods. 3 písm. d/ Zákona o priestupkoch, pričom podľa § 60 ods. 3 písm. d/ cit. zákona MsP predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu (v tomto prípade OR PZ ODI Zvolen). Správa o objasnení priestupku vypracovaná MsP Zvolen bola v tomto prípade podkladom pre začatie konania o priestupku, výsledkom ktorého bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že postup MsP Zvolen bol v súlade so zákonom. Pokiaľ žalobca v žalobe žiadal, aby správny súd zrušil Rozkaz o uložení sankcie za priestupok (str. 2 žaloby), správny súd uvádza, že Rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný OR PZ ODI Zvolen zo dňa 09.07.2015 bol včasným podaním odporu zrušený v zmysle § 87 ods. 4 veta druhá Zákona o priestupkoch. 59. Pokiaľ žalobca na pojednávaní namietal, že žalovaný nesprávne aplikoval ust. § 6a zák. č. 135/1961 Zb. na predmetný prípad, pričom sa odmietol zaoberať neplatnosťou nájomnej zmluvy, správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím), ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, bola skutočnosť, že žalobca dňa 16.06.2015 v čase 10:35 hod. ako vodič motorového vozidla N. na miestnej komunikácii Námestie SNP vo Zvolene nerešpektoval zvislú dopravnú značku IP17a s dodatkovou tabuľkou E12 a zastavil a stál na platenom mieste bez zaplateného parkovacieho lístka. Mesto Zvolen vydalo VZN č. 159/2014 schválené 26.05.2014, vyhlásené 28.05.2014 a účinné od 13.06.2014 v súlade s § 6 ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb. na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach (§ 6a zák. č. 135/1961 Zb. v znení účinnom ku dňu vydania predmetného VZN, t.j. v znení zák. č. 388/2013 Z.z. účinného od 30.11.2013). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z predmetného VZN, ktorým Mesto Zvolen na účely organizovania dopravy na území mesta ustanovilo úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel, pričom parkovacie miesta sú riadne označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami a vo VZN je ustanovený aj spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výška úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej platenia. Prevádzku parkovacích miest v zóne plateného a rezidentského parkovania v Meste Zvole zabezpečuje právnická osoba poverená Mestom Zvolen na základe zmluvy o nájme, pričom predmetné VZN ustanovilo aj podmienky a rozsah prevádzky parkovacích miest, spôsob určenia odplaty poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest a ďalej ustanovilo, že výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby. Odplatou poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest je výnos z úhrad po odpočítaní nájomného podľa platnej nájomnej zmluvy. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že dočasné parkovanie na vymedzenom území Mesta Zvolen je VZN č. 159/2014 upravené v súlade so zák. č. 135/1961 Zb. Takýto záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalovaný aplikoval v predmetnej veci ust. § 6a ods. 1, 2 a 3 zák. č. 135/1961 Zb. v znení zák. č. 388/2013 Z.z. úč. od 30.11.2013 (a teda v čase schválenia i nadobudnutia účinnosti predmetného VZN aplikoval v tom čase platné a účinné ust. § 6a ods. 1, 2 a 3 zák. č. 135/1961 Zb.), postupoval v súlade so zákonom. Vyššie uvedené námietky žalobcu preto neboli spôsobilé napadnúť zákonnosť rozhodnutia žalovaného. V konaní nebolo sporné, že žalobca mal v motorovom vozidle na viditeľnom mieste umiestnenú Rezidentskú parkovaciu kartu č. 28005/2015 vydanú na motorové vozidlo ev. č. ZV235BO s dobou platnosti od 19.02.2015 do 18.02.2016. Uvedená karta však bola vystavená na lokalitu 7 Námestie Slobody 2, pričom bola platná pre použitie v príslušnej lokalite rezidentského pásma zóny plateného parkovania Mesta Zvolen. Z § 1 ods. 2 písm. e/ predmetného VZN Mesta Zvolen č. 159/2014 vyplýva, že rezidentským parkovacím miestom je parkovacie miesto prioritne určené na parkovanie motorových vozidiel v držbe osôb s trvalým pobytom v príslušnej rezidentskej zóne na území Mesta Zvolen. Rezidentské parkovacie miesto je označené dopravnou značkou IP16 a E12 - Pásmo R s informačnou tabuľou, ktorá informuje o podmienkach parkovania s modrým pruhom a označením príslušného pásma. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca parkoval na Námestí SNP vo Zvolene, t.j. neparkoval na rezidentskom parkovacom mieste, resp. v príslušnej rezidentskej zóne na území Mesta Zvolen, na ktoré parkovanie ho oprávňovala platná Rezidentská parkovacia karta č. XXXXX/XXXX. Žalobca v priestupkovom konaní, ani v preskúmavacom konaní netvrdil, že vozidlo bolo zaparkované v rezidentskej zóne, resp. nepopieral, že bolo zaparkované v zóne plateného parkovania na Námestí SNP vo Zvolene, avšak namietal, že parkoval 20 m od vchodu č.2, Námestie Slobody, na ktorú lokalitu mal platnú Rezidentskú parkovaciu kartu vystavenú a to z dôvodu, že vo večerných hodinách v rezidentskej zóne nebolo voľné miesto. Z uvedeného vyplýva, že žalobca len vysvetlil, z akého dôvodu parkoval v zóne plateného parkovania. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že parkoval s motorovým vozidlom ev.č. N v zóne plateného parkovania, a to na parkovacej ploche označenej dopravným značením IP17a (platené parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím) s dodatkovou tabuľou E12 s uvedením doby spoplatneného dočasného parkovania a vodorovným dopravným značením a to v čase, resp. v prevádzkovej dobe, keď bolo toto parkovanie spoplatnené, t.j. parkovanie podliehalo úhrade. Vzhľadom na to, že žalobca zastavil a stál s motorovým vozidlom ev.č. N na platenom mieste bez zaplateného parkovacieho lístka na miestnej komunikácii Námestie SNP vo Zvolene a nie v lokalite určenej v Rezidentskej parkovacej karte vydanej žalobcovi, žalobca ako účastník cestnej premávky neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP17a, čím porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. a tým, že zastavil a stál na platenom parkovisku, hoci vozidlo nemalo zaplatený poplatok za parkovanie porušil ust. § 25 ods. 1 písm. o/ zák. č. 8/2009 Z.z. Tým, že žalobca neuposlúchol (nerešpektoval) dopravnú značku, ktorá ho na parkovacom mieste oprávňovala zastaviť a stáť len za podmienok uvedených na dopravnej značke, resp. na dodatkovej tabuli, t.j. len za podmienky zaplatenia parkovného (a to buď parkovacím lístkom alebo parkovacou kartou, nie však rezidentskou parkovacou kartou vydanou na inú lokalitu), porušil povinnosť stanovenú v § 3 ods. 2 písm. b/ a § 25 ods. 1 písm. o/ zák. č. 8/2009 Z.z., čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, za čo bol rozhodnutiami prvostupňového orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím žalovaného uznaný vinným zo spáchania priestupku. 60. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy je nezákonné, pretože vozidlo N parkovalo preukázateľne s platnou RPK cca 20 m od vchodu č. 2, na Námestí Slobody, na ktoré je parkovacia karta vystavená a v prípade, ak držiteľ RPK nemá miesto na parkovanie v rezidentskej parkovacej zóne, považoval za nezákonné uložiť mu za to pokutu. Žalobca na pojednávaní uviedol, že priestupok s poukazom na dôvody uvedené v žalobe nespáchal. V žalobe nenamietal, že vodičom motorového vozidla, ktoré bolo zaparkované na Námestí SNP vo Zvolene, nebol žalobca. Na pojednávaní však namietal, že z jeho výpovede pri objasňovaní priestupku nie je možné vyvodiť, kto bol vodičom osobného motorového vozidla, resp. či vodičom vozidla v čase zaparkovania bol práve žalobca. Potvrdil, že prišiel k vozidlu a povedal príslušníkovi MsP, že je vodičom, ale z toho podľa neho nevyplýva, že on predmetné motorové vozidlo na mieste zaparkoval. (Na otázku členov senátu, či tvrdí, že žalobca nebol ten, kto zaparkoval motorové vozidlo na Námestí SNP vo Zvolene, sa žalobca odmietol vyjadriť, a teda výslovne netvrdil, že vodičom nebol žalobca). Takáto námietka by zodpovedala námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave, resp. o skutkovom stave, ktorý je zistený v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu v zmysle § 195 písm. a/ SSP, kedy nie je správny súd vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd sa však s takouto námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave spočívajúcom v nepreukázaní konkrétnej osoby páchateľa priestupku (t.j. že páchateľom priestupku by mal byť žalobca), nestotožnil. Na priestupkové konanie sa vzťahujú princípy obsiahnuté v Listine základných práv a slobôd a v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Legitímna požiadavka zachovania súladu priestupkového konania s uvedenými princípmi však neoprávňuje na to, aby sa ustanovenia upravujúce pracovný postup v priestupkovom konaní vo svojich dôsledkoch vykladali spôsobom, ktorý by fakticky znemožnil akýkoľvek efektívny postih. Interpretácia obmedzujúcich pravidiel postupov v správnom trestaní nemôže byť natoľko extenzívna, aby vo svojich dôsledkoch znemožnila účinný postih za protiprávne konanie (Uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS 133/2013 zo dňa 14.02.2013). Z administratívneho spisu, ako aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy podľa správneho súdu vyplýva, že orgány verejnej správy mali dôvodne za preukázané, že páchateľom priestupku bol práve žalobca, čo vyplýva zo skutočnosti, že sa sám nachádzal na mieste spáchania priestupku, prihlásil sa k predmetnému vozidlu a potom, čo po príchode k vozidlu zistil, že je na ňom založené blokovacie zariadenie, oznámil telefonicky MsP, že na vozidle sa nachádza blokovacie zariadenie, ktoré žiadal odstrániť, bol legitimovaný a komunikoval s príslušníkmi MsP. Žalobca sa vyjadril k priestupku, čo vyplýva z Oznámenia o priestupku zo dňa 16.06.2015, ktoré vlastnoručne podpísal, vyjadril sa zápisnične pri podaní vysvetlenia na objasnenie priestupku dňa 25.06.2015, pričom ani na mieste, ani pri podaní vysvetlenia, ani v priestupkovom konaní netvrdil, že priestupok nespáchal a ani nijako nespochybňoval fakt, že sa s ním koná ako s vodičom vozidla, ktorý vozidlo zaparkoval. Za daných okolností preto orgány verejnej správy dôvodne považovali uvedené skutočnosti za dostatočné na identifikáciu žalobcu ako páchateľa priestupku. Nie je potrebné, aby žalobca sám seba označil ako páchateľa priestupku, avšak v prípade, ak má osoba evidentný vzťah k vozidlu a snaží sa preniesť zodpovednosť na inú (neidentifikovanú) osobu, musí počítať s tým, že orgány verejnej správy môžu vychádzať z ostatných dôkazov a posúdiť, či tieto sú sami o sebe dostatočne preukázané na identifikáciu páchateľa, a teda z takto vykonaných dôkazov možno logickým postupom dospieť k ucelenému dôkaznému reťazcu, z ktorého možno vyvodiť zodpovednosť konkrétnej osoby, v tomto prípade žalobcu. Takúto obranu je možné považovať za nevierohodnú a účelovú. Žalobca mal v priestupkovom konaní možnosť zbaviť sa obvinenia poukázaním na to, že priestupku sa dopustil niekto iný a túto osobu (vzhľadom na už vyššie uvedený evidentný vzťah k vozidlu) označiť. Žalobca teda mohol v priestupkovom konaní produkovať dôkazy a uplatniť prostriedky na vlastnú obranu, ktorú však nevyužil a takýto postup plne zodpovedá ústavnému princípu rovnosti zbraní, ktorý bol podľa názoru správneho súdu v plnej miere zachovaný. Účastník konania musí byť aktívny, čo vyplýva už aj z rímskoprávnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt", t.j. „práva patria len bdelým". 61. Správny súd v preskúmavacom konaní dospel k záveru, že žalobca svojím konaním, t.j. tým, že dňa 16.06.2015 v čase o 10:35 hod. ako vodič motorového vozidla ev. č. N na miestnej komunikácii Námestie SNP vo Zvolene nerešpektoval zvislú dopravnú značku IP17a s dodatkovou tabuľou E12 a zastavil a stál na platenom mieste bez zaplatenia parkovacieho lístka, porušil povinnosť stanovenú v § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. s poukazom na § 25 ods. 1 písm. o/ zák. č. 8/2009 Z.z., čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch. Povinnosťou žalobcu bolo dodržiavať pravidlá cestnej premávky upravené Zákonom o cestnej premávke (zák. č. 8/2009 Z.z.). Žalobcovu obranu, ktorá spočívala v tvrdení, že držiteľ platnej RPK je v prípade, ak v rezidentskej parkovacej zóne nie je voľné parkovacie miesto, oprávnený parkovať aj mimo rezidentskú zónu, pričom namietal neplatnosť nájomnej zmluvy uzavretej medzi Mestom Zvolen a spoločnosťou EEI s.r.o., v dôsledku čoho považoval uloženie sankcie za nezákonné, resp. za protiústavné, správny súd považoval za účelovú, resp. právne irelevantnú. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcu uznali vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch. Skutočnosť, že žalobca bol držiteľom platnej RPK vydanej na motorové vozidlo ev. č. N oprávňujúcej ho parkovať v lokalite 7, Námestie Slobody, ani v prípade, ak v tejto lokalite nie je voľné parkovacie miesto, žalobcu ako držiteľa tejto RPK neoprávňuje nerešpektovať osadené dopravné značky a porušiť ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z., ani zastaviť a stáť na platenom mieste bez zaplateného parkovacieho lístka a porušiť ust. § 25 ods. 1 písm. o/ zák. č. 8/2009 Z.z. K takémuto konaniu ho neoprávňuje ani jeho presvedčenie, že dopravné značky boli osadené v rozpore so zákonom, resp. s ústavou a to s poukazom na ním tvrdenú neplatnú nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi Mestom Zvolen a EEI s.r.o., bez toho, aby bolo zákonným spôsobom príslušným štátnym orgánom rozhodnuté o neplatnosti takejto zmluvy, ignorujúc platné a účinné VZN Mesta Zvolen, vydaný Prevádzkový parkovací poriadok spoločnosti EEI s.r.o.,( ktorými sa napokon samotný žalobca riadil, keď požiadal o vydanie RPK a táto mu bola vydaná), ako aj ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. Uvedená RPK však oprávňuje žalobcu parkovať len na rezidentskom parkovacom mieste, resp. v rezidentskej parkovacej zóne na vyhradenom parkovisku označenom dopravnou značkou IP16 s dodatkovou tabuľou E12 a to v lokalite, na ktorú bola predmetná RPK vydaná. Neoprávňuje ho teda parkovať v zóne plateného parkovania na platenom parkovisku, resp. parkovacom mieste s plateným státím označenom dopravnou značkou IP17a s dodatkovou tabuľou E12 v čase, resp. počas prevádzkovej doby, kedy bolo podľa údajov na dodatkovej tabuli E12 uvedené, že sa jedná o platené miesto, bez toho, aby zaplatil úhradu za dočasné parkovanie a orgánu vykonávajúceho kontrolu (MsP Zvolen), ani v priestupkovom konaní nepreukázal, že úhradu realizoval spôsobom stanoveným v § 5 ods.3 VZN Mesta Zvolen. Platnú rezidentskú parkovaciu kartu vydanú na motorové vozidlo ev.č. N ktorej je žalobca držiteľom ako osoba s trvalým bydliskom na Nám. Slobody č.2, Zvolen, oprávňujúcu držiteľa tejto RPK parkovať v zóne rezidentského parkovania v lokalite 7, Námestie Slobody Zvolen, za doklad o realizovaní úhrady parkovného nemožno vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považovať. Žalobca bol ako vodič povinný dodržiavať dopravné značenie a z vykonaného dokazovania v administratívnom konaní nie je možné vyvodiť iný záver ako ten, že žalobca mohol na uvedenom parkovacom mieste na Námestí vo Zvolene zaparkovať len v prípade, ak by mal zaplatený parkovací lístok spôsobom stanoveným vo VZN Mesta Zvolen, resp. v Prevádzkovom parkovacom poriadku, vzhľadom na umiestnenú dopravnú značku IP17a s dodatkovou tabuľou E12. 62. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie z dôvodov uvedených žalobcom nie je nezákonné, a preto žalobu s poukazom na § 190 SSP vo zvyšku zamietol. 63. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 64. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.