Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/192/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201593 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201593.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu: CLEARSKIN II, s. r. o., so sídlom Antona Bernoláka, 010 01 Žilina, IČO: 36 383 848, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Hronček, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, so sídlom Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 357-2011 II/100-2015 zo dňa 16.10.2015, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a. II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Úrad priemyselného vlastníctva SR I. st. rozhodnutím zn. POZ 357-2011/Z-200-2015 zo dňa 28.04.2015 rozhodol tak, že prihlášku ochrannej známky POZ XXX-XXXX . s názvom „G. B.“ z 25.02.2011 prihlasovateľa CLEARSKIN II, s. r. o., zamietol podľa § 28 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. l) tohto zákona. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prihláška ochrannej známky nespĺňa podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa § 28 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, pretože podľa § 5 ods. 1 písm. l/ tohto zákona, za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere. Úrad preskúmal predmetnú prihlášku ochrannej známky a vyhodnotil ju ako prihlášku, ktorá nie je podaná v dobrej viere. Z tohto dôvodu nie je možné podľa § 5 ods. 1 písm. l) Zákona o ochranných známkach zapísať do registra ochranných známok prihlasované označenie „G. B.“ pre tovary v triede X, v triede X a v triede XX. Úrad v odôvodnení tiež uviedol, že prihlasovateľ podanie prihlášky W. XXX-XXXX nemôže ospravedlňovať niekoľkoročným obchodným zámerom, o ktorom vedel len on, keď v čase podania prihlášky mal evidentnú vedomosť o situácii na trhu s tehotenskými testami. Prihlasovateľ mal vedomosť o existencii tehotenských testov „G. B. A.“ a „G. B. T. C.“ distribuovaných iným subjektom a aj napriek tomu podal prihlášku ochrannej známky pod označením, ktoré dominantne nesie slovný prvok „G. B.“ používaný konkurenciou. U. v odôvodnení konštatoval, že podstatné je, že v roku 2008 na trhu s tehotenskými testami používal označenie „G. B.“ iný subjekt než prihlasovateľ, ktorý v tom čase používal a dodnes používa na označenie tehotenských testov označenie „T.“. Skutočnosť, že prihlasovateľ uvažoval už v roku 2007 o vytvorení produktu rady s názvom „G. B.“, nie je dôvodom toho, že by si označenie „G. B.“ spotrebiteľská verejnosť spájala s ním. Hoci ide v prípade ustanovenia § 5 ods. 1 písm. l) Zákona o ochranných známkach o verejnoprávny dôvod odmietnutia zápisu označenia do registra ochranných známok, tento nesie v sebe aj prvky súkromnoprávnej povahy. To vyplýva aj zo skutočností, že dobrá viera je subjektívna kategória, ktorá právne nie je definovaná. O jej existencii sa usudzuje vždy, pokiaľ nebol preukázaný úmysel podvodu alebo snaha o jednostrannú výhodu, resp. snaha blokovať iného súťažiteľa. V právnej terminológii sa za osobu nekonajúcu v dobrej viere považuje tá, ktorá pozná skutočnú situáciu a napriek tomu jedná nečestne (so zlým úmyslom, s úmyslom klamať a zavádzať iných), akoby táto osoba o tom nevedela. Rozhodujúcimi meradlami pre posúdenie konania, ktoré je v rozpore s dobrou vierou, sú vedomosť o existencii staršieho práva inej osoby k rovnakému alebo podobnému označeniu a vedomosť o existencii ujmy na strane inej osoby. Úrad uzavrel, že tieto skutočnosti v prípade podania prihlášky W. XXX-XXXX nastali. K tomu, ako prihlasovateľ vníma neobvyklosť označení v súvislosti so škálou posudzovania ich rozlišovacej spôsobilosti zmienenej v dokumente s názvom „Usmernenia pre prieskum na úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) vo vzťahu k ochranným známkam spoločenstva, časť C, námietka, oddiel 2, zhodnosť a pravdepodobnosť zámeny, kapitola 4, rozlišovacia spôsobilosť, bod 2.1.2, čo je rozlišovacia spôsobilosť?“ (ďalej časť C usmernenia OHIM), úrad uviedol, že takýto prístup je zavádzajúci, pretože časť C usmernenia OHIM je zameraná na problematiku námietkového konania (relatívne dôvody odmietnutia označenia), v rámci ktorého sa posudzuje stupeň (miera) rozlišovacej spôsobilosti označenia, a to nie je prípad prihlášky W. XXX-XXXX. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca ako prihlasovateľ v zákonom stanovenej lehote rozklad. O rozklade rozhodol Predseda úradu rozhodnutím sp. zn. POZ 357-2011 II/100-2015 zo dňa 16.10.2015 (II. st. rozhodnutie žalovaného) tak, že I. st. rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 5 ods. 1 písm. l) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach potvrdil a rozklad zamietol. Orgán rozhodujúci o rozklade konštatoval, že z podaného rozkladu vyplynulo, že napadnuté I. st. rozhodnutie bolo prihlasovateľom spochybnené v otázke posúdenia existencie zápisnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. l) Zákona o ochranných známkach. Orgán rozhodujúci o rozklade v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že relevantným okamihom na posúdenie dobrej viery prihlasovateľa v rámci prieskumu zápisnej spôsobilosti je okamih podania prihlášky ochrannej známky, čo je v predmetnom prípade 25.02.2011. Žalovaný sa v rámci skúmania posúdenia dobrej viery prihlasovateľa vysporiadal celkovo s 36-timi dôkazmi, na základe ktorých uzavrel, že dôkazy svedčia o používaní označenia „G. B.“ podávateľom pripomienok (resp. jeho predchodcom) na tehotenských a ovulačných testoch v čase podania napadnutej prihlášky ochrannej známky, prípadne ešte pred týmto obdobím. V súvislosti s dôkaznými materiálmi predloženými prihlasovateľom orgán rozhodujúci o rozklade konštatoval, že pozostávajú z kópií zápisov z porád spoločnosti prihlasovateľa a v týchto prípadoch ide len o vnútorné dokumenty prihlasovateľa. Na základe zhodnotenia predložených dôkazov samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti, orgán rozhodujúci o rozklade na daný prípad aplikoval závery rozsudku vo veci C-529/2007 z 11.06.2009. Žalovaný poukázal hlavne na body 39, 41, 42, 46 a 47 odôvodnenia rozhodnutia. Uzavrel, že v prípade zápisnej výluky uplatnenej podľa § 5 ods. 1 písm. l) Zákona o ochranných známkach na základe podaných pripomienok dôkazné bremeno jej preukázania znáša podávateľ pripomienok. Žalovaný dospel k záveru, že podávateľ pripomienok v zmysle záverov Súdneho dvora predložil objektívne dôkazy dostatočné z hľadiska kvantitatívneho i kvalitatívneho na to, aby preukázal svoje tvrdenie, že prihlasovateľ v čase podania napadnutej prihlášky ochrannej známky musel mať vedomosť o existencii označenia „G. B.“, ktoré bolo v relevantnom časovom období intenzívne používané v rovnakej oblasti podnikania na označenie tehotenských a ovulačných diagnostických testov inou osobou. D. v súvislosti s konaním prihlasovateľa - žalobcu, ktoré je v rozpore s poctivými obchodnými zvyklosťami, poukázal aj na skutočnosť, že žalobca podal námietky z dôvodu existencie jeho prihláseného označenia proti prihláškam kombinovaných ochranných známok „G. B. A.“, č. sp. W. XXX-XXXX a „G. B. T. C.“, č. sp. W. XXX-XXXX. Uvedené prihlášky podal podávateľ pripomienok 27.02.2015 s vyznačenými tovarmi a službami v triede X, XX, XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb, teda okrem iného aj pre diagnostické a testovacie materiály pre medicínske použitie a súvisiace tovary a služby. Z tohto konania žalobcu žalovaný vyvodil úmysel prihlasovateľa už pri jej podaní, a to brániť používaniu označenia, ktorého používanie iným súťažiteľom na trhu mu bolo nepochybne známe a ktorý ho preukazateľne používa už od roku 2008. Zhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, orgán rozhodujúci o rozklade zaujal názor, že prihlasovateľ - žalobca svojím konaním naplnil podmienky preukazujúce nedostatok dobrej viery. Na základe toho sa stotožnil so záverom I. st. orgánu, že napadnutá prihláška ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vydané v rozkladnom konaní. Navrhoval zrušiť predmetné rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovaného a považuje ho za vecne a právne nesprávne. Jeho centrálnym argumentom bolo, že podanie prihlášky nemohlo byť konaním v zlej viere. Išlo len o realizáciu obchodného plánu, ktorého prípravy sa započali v roku 2007, dávno pred vstupom podávateľa pripomienok na slovenský trh. Prejavenú vôľu prihlasovateľa je nevyhnutné posudzovať komplexne vo vzťahu k jeho obchodným plánom a preukázaného obchodného zámeru, ktorý bol preukazateľne skorší a vývinovo nezávislý od konania podávateľa pripomienok, ako i subjektu B-mat Trade, s. r. o. Podávateľ pripomienok začal používať označenie „G. B. A.“ neskôr ako tri roky od vzniku obchodného plánu prihlasovateľa. Preto celé rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávne vyhodnotených skutkových dôkazov, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, a to najmä z hľadiska odstupu času, kedy vznikol obchodný plán prihlasovateľa a času, kedy začal podávateľ pripomienok používať označenie „G. B. A..“ Žalobca tiež namietal, že došlo k porušeniu jeho práv na riadne zdôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, a preto považuje rozhodnutie správneho orgánu za nepreskúmateľné. V žalobe opísal jeho ponímanie konania v nie dobrej viere, resp. konania v zlej viere. Zdôraznil, že realizácia jeho vlastného obchodného plánu nemôže byť chápaná ako konanie v zlej viere. Poukázal na to, že v čase podania prihlášky konal v dobrej viere a v zmysle obchodného plánu, ktorý bol vytvorený skôr, ako začal označenie „G. B.“ používať podávateľ pripomienok, konanie prihlasovateľa nebolo preukazateľne v rozpore s dobrými mravmi, rovnako nebolo úmyslom poškodiť osobitný charakter alebo povesť označenia, ktoré je predmetom iného práva. Záverom žaloby uzavrel, že napadnuté rozhodnutie nerešpektuje zákonné požiadavky, vychádza z evidentne nesprávneho právneho posúdenia veci a je v celom rozsahu protizákonné a ukracuje žalobcu ako prihlasovateľa na jeho právach. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný sa vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam. K žalobnej námietke, že podanie prihlášky napadnutej ochrannej známky nemohlo byť konaním v zlej viere, nakoľko išlo len o realizáciu obchodného plánu žalobcu, ktorého prípravy začali v roku 2007, žalovaný uviedol, že samotný fakt, kedy vznikol obchodný plán či zámer žalobcu ohľadom napadnutej prihlášky ochrannej známky, nie je vo veci rozhodný. Rozhodné je, že v čase podania napadnutej prihlášky už na relevantnom trhu intenzívne pôsobil iný subjekt pod označením podobným s prihláseným označením (zhodným v slovnom prvku). K žalobnej námietke, že celú vec je potrebné posudzovať výslovne vo vzťahu k podávateľovi pripomienok, žalovaný uviedol, že nie je podstatné, kto je podávateľom pripomienok, resp. či vôbec niekto pripomienky proti prihláške ochrannej známky podá, pretože v ustanoveniach § 5 ods. 1 Zákona o ochranných známkach sú upravené zápisné prekážky, ktoré môže úrad uplatniť ex offo. V spornom prípade tak bolo rozhodné len to, či skutočnosti, ktoré vyplynuli počas konania o prihláške napadnutej ochrannej známky, osvedčujú existenciu, resp. neexistenciu dobrej viery prihlasovateľa pri podaní prihlášky ochrannej známky. K žalobnej námietke, že úrad dezinterpretoval a nepochopil argumentáciu žalobcu týkajúcej sa použitia Guidelines (metodické pokyny) Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM), ktorá mala poukázať najmä na zohľadnenie nízkej miery neobvyklého označenia „G. B.“, žalovaný uviedol, že predmetom uvedenej časti Guidelines nie je posudzovanie miery „neobvyklosti“, ako sa to snaží v žalobe prezentovať žalobca, ale posudzovanie miery rozlišovacej spôsobilosti označenia, resp. staršej ochrannej známky v námietkovom konaní. Aj v prípade záveru o nižšej miere neobvyklosti, či rozlišovacej spôsobilosti označenia „G. B.“, by nebola odstránená zápisná výluka podľa § 5 ods. 1 písm. l) Zákona o ochranných známkach. Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2016 žalobca zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a navrhol žalobe vyhovieť. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného považuje za nepreskúmateľné, pretože podľa jeho názoru sa žalovaný nevysporiadal s tým, prečo zamietol prihlášku z dôvodu, že bola podaná v rozpore s dobrou vierou. Na otázku súdu, prečo žalobca podal prihlášku až po štyroch rokoch od jeho prvých krokov k vývoju označenia, žalobca uviedol, že sa pripravoval vstúpiť na trh s označením a v podstate zabezpečoval rôzne veci k tomu. Na doplňujúcu otázku, prečo bola prihláška podaná až v roku 2011, ak už v roku 2007 žalobca vstúpil do jednania s dizajnérom vytvárajúcim označenie, žalobca uviedol, že to bola v podstate jeho chyba, pretože prihlášku mohol podať už skôr. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 18.05.2016 opätovne navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že sa podrobne a korektne vysporiadal s dôkazmi a s tvrdeniami žalobcu v konaní, ako aj pripomienkovateľa. Zohľadnil vývoj situácie, ale nevyhodnotil to tak, ako by si to predstavoval žalobca. Podanie prihlášky žalovaný vidí nie v dobrej viere, ak už bolo známe, že na trhu sú iní výrobcovia používajúci označenie „G. B..“ Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 5 ods. 1 písm. l) zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len Zákon o ochranných známkach), do registra sa nezapíše označenie, ak je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere. Podľa § 29 ods. 1 Zákona o ochranných známkach, každý môže až do zápisu označenia do registra podať písomné pripomienky proti zápisu označenia do registra z dôvodov podľa § 5 alebo 6; na pripomienky úrad prihliadne pri rozhodovaní o zápise označenia do registra. Osoba, ktorá podala pripomienky, nie je účastníkom konania o prihláške ochrannej známky. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť, či správny orgán na základe zisteného skutkového stavu zaujal správny právny záver o tom, že prihláška ochrannej známky žalobcu nebola podaná v dobrej viere. Súd zastáva názor, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie prihlášky ochrannej známky W. XXX-XXXX s názvom G. B. z 25.02.2011 žalobcu ako prihlasovateľa v dôsledku preukázania, že predmetom bola prihláška, ktorá nebola podaná v dobrej viere [§ 5 ods. 1 písm. l) Zákona o ochranných známkach]. Rozhodujúcimi skutočnosťami sú: 1/ objektívna známosť (vedomosť) určitej situácie - prihlasovateľ pri podaní prihlášky vedel, alebo vzhľadom na okolnosti musel vedieť, že iný subjekt používa zhodné alebo podobné označenia pre zhodné alebo podobné výrobky a súčasne 2/ subjektívny úmysel (zámer) - prihlasovateľ podaním prihlášky chcel zabrániť tretej osobe pokračovať v používaní takéhoto označenia na relevantnom trhu. Právna terminológia charakterizuje osobu konajúcu v nie dobrej viere (v zlej viere) ako osobu, ktorá pozná skutočnú situáciu, a napriek tomu jedná nečestne so zlým úmyslom, akoby o tom nevedela. Pojem zlej viery je širší ako pojem nekalej súťaže. Zlá viera musí byť spojená s osobou prihlasovateľa a jej preukázanie musí byť v čase podania prihlášky, pričom prihláška ochrannej známky podaná v nie dobrej viere môže byť napadnutá bez časového obmedzenia. Pri posudzovaní zlej viery je potrebné zvážiť akúkoľvek relevantnú okolnosť, hlavne sa zohľadňuje, či osoba podávajúca prihlášku o práve inej osoby na zhodné alebo podobné označenie vedela, alebo či v dobe podania prihlášky ochrannej známky o tomto práve vedieť mohla a tiež to, či by použitie takéhoto označenia bolo v rozpore s dobrými mravmi, alebo by neoprávnene poškodilo zvláštny charakter, či povesť označenia, ktoré je predmetom iného práva. Pojem neexistencie dobrej viery má významný morálny a etický rozmer, jeho obsahom je porušenie uznávaných pravidiel správania sa, pričom sa neexistencia dobrej viery podstatným spôsobom prejavuje v podaní prihlášky ochrannej známky s iným cieľom, než umožniť plniť jej základnú funkciu, t.j. zaručiť spotrebiteľovi alebo koncovému užívateľovi totožnosť pôvodu daného výrobku alebo služby a umožniť mu zároveň rozlíšiť tento výrobok alebo túto službu od výrobkov a služieb iného pôvodu. Neexistencia dobrej viery predstavuje vnútorný psychický stav konajúceho subjektu, ktorý sám o sebe nemožno priamo dokazovať, jej dokazovanie je obtiažne. Ku konštatovaniu, či konanie prihlasovateľa možno označiť za konanie v dobrej, resp. nie dobrej viere, možno dospieť len na základe posúdenia okolností, za akých sa tento psychický stav prejavuje. Za konanie v nie dobrej viere možno považovať napr. situáciu, keď je prihlasovateľ obchodne alebo hospodárky prepojený so subjektom používajúcim prihlásené označenie, resp. je zjavné, že prihlasovateľ mal vedomosť o tom, že prihlásené označenie bolo pred podaním prihlášky ochrannej známky používané iným subjektom a podaním prihlášky ochrannej známky takéhoto označenia by prihlasovateľ získal určitú neoprávnenú výhodu - zneužil by rozlišovaciu spôsobilosť alebo dobré meno označenia, bránil by vstúpiť na trh v určitej zemi, vytláčal by z tohto trhu a podobne, a na druhej strane by subjekt používajúci prihlásené označenie utrpel nejakú ujmu, ktorá sa môže naplno prejaviť až v budúcnosti. Súd má za to, že v danom prípade prvá podmienka na preukázanie výluky zápisu do registra podľa § 5 ods. 1 písm. l) Zákona o ochranných známkach bola splnená, pretože žalobcovi v čase podania prihlášky muselo byť známe, že výroby s označením „G. B.“ sa na Slovenskom obchodnom trhu bežne predávajú. Táto skutočnosť bola správnymi orgánmi oboch stupňov podrobne opísaná, hlavne v odôvodnení rozhodnutia druhostupňového orgánu ako dôkazy 1 až 36. Prihlasovateľ teda objektívne musel vedieť, že výrobky s označením „G. B.“ sú bežne dostupné na Slovenskom obchodnom trhu. Preto aj žalobná námietka žalobcu, že podanie prihlášky napadnutej ochrannej známky nemohlo byť konaním v zlej viere nie je dôvodná, obzvlášť v situácii, keď žalobca tvrdí, že podanie napadnutej prihlášky ochrannej známky bolo len vyústením jeho obchodných plánov, ktoré vznikli v roku 2007, avšak žalobca podal prihlášku ochrannej známky až v roku 2011. Rozhodujúci je stav v čase podania prihlášky, a nie pri vzniku obchodných plánov. Preto, ak žalobca „otáľal“ s podaním prihlášky, resp. ako sám uviedol, zabezpečoval rôzne veci k pripravovanému vstupu na trh, musel si byť vedomý možnej zmeny na trhu, ku ktorej aj medzičasom došlo. Súd v tejto súvislosti, podobne ako žalovaný, poukazuje na rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci T-321/10 „SA.PAR.Srl vs. OHIM“ z 11.07.2013, konkrétne na bod 48, ktorý bol citovaný v odôvodení rozhodnutia žalovaného. Súd je tiež názoru, že aj druhá podmienka preukázanie výluky zápisu do registra podľa § 5 ods. 1 písm. l) Zákona o ochranných známkach týkajúca sa podania prihlášky v nie dobrej viere bola splnená. Žalobca svojim neskorším konaním, konkrétne podaním námietok proti ochranným známkam „G. B. A.“ a „G. B. T. C.“ potvrdil svoj skutočný zámer brániť v používaní označenia iným súťažiteľom. I keď posúdenie spôsobilosti zápisu ochrannej známky bolo vykonané aj na základe pripomienok vznesených podľa § 29 ods. 1 Zákona o ochranných známkach, správny orgán ich neposudzoval podľa § 5 ods. 2 resp. § 7 písm. f) Zákona o ochranných známkach, ale na základe podaných pripomienok posúdil, či prihlásené označenie bolo/nebolo podané v dobrej viere, teda či žalobca v čase podania prihlášky mal objektívnu vedomosť o existencii používania označenia „G. B.“ iným subjektom. Súd preto aj námietky žalobcu v tomto smere považuje za nedôvodné. Nedôvodná je tiež námietka žalobcu v podanej žalobe, že celú vec je potrebné posudzovať výslovne vo vzťahu k podávateľovi pripomienok, ktorý označenie „G. B. A.“ pôvodne nepoužíval. Súd je v danom prípade zhodného názoru ako žalovaný, že nie je podstatné, kto je podávateľom pripomienok, resp. či vôbec niekto pripomienky proti prihláške ochrannej známky podá, pretože ustanovenie § 5 ods. 1 Zákona o ochranných známkach obsahuje zápisné prekážky, na ktoré úrad prihliada ex offo. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr. O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.