Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200005 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200005.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu C.. U. U. - REKOSTAV ss- vp., Jilemnického 1087/1, 966 81 Žarnovica, IČO: 30 463 050, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., Horná 13, 974 01Banská Bystrica proti žalovanému Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho postupu žalovaného č. k. OPS/BEZ/2015-4822, O-520/2015 zo dňa 3. novembra 2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4822, O-520/2015 zo dňa 3. novembra 2015 spolu s rozhodnutím Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 144/15-1.0/pok/r. zo dňa 12. augusta 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2, písm. b) O. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 363,79 Eur - trovy právneho zastúpenia a zaplatiť ich zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. k. OPS/BEZ/2015-4822, O-520/2015 zo dňa 13. novembra 2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 144/15-1.0/ pok/r zo dňa 12.8.2015, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt podľa § 19 ods. 2, písm. a), bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce vo výške 5 000.-Eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2, písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ využíval na pracovisku v mieste podnikania dňa 19.3.2015 o ôsmej hodine závislú prácu fyzických osôb: P. I. nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX/XX, K., ktorý pre žalobcu vykonával práce - pílenie dreva v areáli na pracovisku L. XXXX/X, K. a E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/XX, K., ktorý pre žalobcu vykonával práce pílenie dreva v areáli na parkovisku L. XXXX/X, K. a nemal s týmito fyzickými osobami založený žiadny pracovno-právny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Žalobca v žalobe v časti pod bodom 1 popísal priebeh konania, pričom poukázal na svoje stanovisko zo dňa 21.3.2015, v ktorom namietal nedostatočne presné, resp. zavádzajúce zaznamenanie vyjadrení zúčastnených osôb pri výkone inšpekcie práce. Odvolával sa na to, že P. I. ako aj E. I. vykonávali činnosť na súkromnom pozemku C.. U. U. - fyzickej osoby a to výlučne pre seba a pre svoje potreby a pílenie dreva nebolo predmetom závislej práce. Priložil čestné prehlásenie týchto osôb s overeným podpisom, kde obaja prehlásili, že drevo pílili síce prostriedkami žalobcu ale pre vlastné potreby a bez nároku na odmenu. Priložil k tomuto stanovisku aj kópiu katastrálnej mapy, kde je názorne vyznačený pozemok fyzickej osoby pána C.. U. a pozemok žalobcu. Podľa žalobcu v dodatku č. 1 bol prijatý záver, že zamestnávateľ predložil dôkaz, ktorým uvedený nedostatok v bode 1 - porušenie zákona vyvrátil. Následne inšpektorát práce opravil dodatok č. 1 k protokolu tak, že žalobca predložil dôkaz, ktorým uvedený nedostatok v bode 1 - porušenie zákona nevyvrátil, ani neuviedol také skutočnosti, ktoré by mohli uvedené nedostatky spochybniť. Podľa žalobcu z toho vyplýva, že bol dlhšie ako 3 týždne v presvedčení, že so svojimi argumentmi uspel pri riešení spornej záležitosti. Žalobca na základe toho doplnil svoje stanovisko, kde uviedol, že skutočnosti uvedené v protokole sa nezhodujú so skutočnosťou a ani s výpoveďami bratov I.. Poukázal na fakt, že v texte bolo nesprávne zaznačené, že žalobca sa vyjadril k dohodnutej odmene za vykonanú prácu, pričom jeho vyjadrenie sa týkalo hodnoty popíleného dreva. Inšpektorát práce v oznámení k stanovisku zotrval na svojom bez toho, aby reagoval na žalobcove tvrdenia alebo na žalobcom uvádzané skutočnosti. Žalobca ďalej opísal ďalší priebeh konania a dôvody prvostupňového rozhodnutia, dôvody uvedené v odvolaní a dôvody druhostupňového rozhodnutia. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom o správnom konaní a nesprávne právne vec posúdil. Žalobca ďalej v žalobe opísal dôvody napadnutého rozhodnutia a namietal, že zdôvodnenie je nepreskúmateľné a arbitrárne. Podľa žaloby sa žalovaný nevysporiadal s argumentmi žalobcu. Čestné prehlásenia predložené žalovanému sú prehlásenia osôb, o ktorých sám žalovaný tvrdí, že mali byť osobami nelegálne zamestnávanými. Žalobca má za to, že takáto argumentácia a reštriktívny výklad zákonného ustanovenia (keď žalovaný uvádza, že sa jedná o čestné prehlásenia účastníka konania) vedú k nemožnosti vyriešiť tento spor a zároveň žalobcovi odnímajú možnosť obhájiť svoje konanie. Žalobca mal za to, že bolo potrebné vziať do úvahy aj vyjadrenia osôb, ktoré „boli nelegálne zamestnávané", a to aj napriek tomu, že účastníkmi správneho konania sú iba zamestnávateľ a správny orgán. Podľa žalobcu pripustenie čestného prehlásenia a následné nariadenie ústneho pojednávania bolo jedinou možnosťou objasniť tento správny delikt. Úpravu čestného vyhlásenia treba posúdiť v súvislosti s interpretáciou zásady zistenia materiálnej pravdy a rovnosti účastníkov. K úvahe žalovaného, že čestné vyhlásenia ako podklady nemajú dôkaznú silu a to aj z dôvodu, že pri podpisovaní neboli vyhlasujúci upozornení správnym orgánom na následky nepravdivého čestného vyhlásenia, žalobca uviedol, že § 39 ods. 3 správneho poriadku má v prvej vete uvedenú povinnosť účastníka uvádzať do čestného prehlásenia len pravdivé údaje. Nakoľko v druhej vete je stanovená povinnosť pre správny orgán upozorniť účastníka na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia, mal žalobca za to, že tento nedostatok bolo možné odstrániť tým, že by správny orgán nariadil ústne pojednávanie tak, ako to žalobca opakovane žiadal. Žalobca tvrdil, že správny orgán v zmysle § 39 ods. 2 správneho poriadku nepripustí čestné vyhlásenie v prípade, ak tomu bráni všeobecný záujem, alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. V danom prípade nebola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania, naopak, predložením čestného vyhlásenia nadobudli v konaní strany aspoň zdanlivú rovnováhu a jednoznačne nebránil tomu ani všeobecný záujem, nakoľko vo všeobecnom záujme je náležité zistenie a preukázanie materiálnej pravdy. Preto mal správny orgán považovať čestné prehlásenie za dôkaz a takto to malo byť aj posudzované. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie aj tým, že sám žalobca v zápisnici o podaní informácie potvrdil, že obaja Červíkovci vykonávali pre neho práce a za tú činnosť mali dostať odmenu 10.-Eur za deň. Napriek žalobcovej argumentácii, že takéto vyjadrenie žalobca nepodal, žalovaný trval na svojich zisteniach. Žalobca poukázal na to, že ani jeden z týchto troch osôb nepodal takéto vyjadrenie. Ani I. a ani pán U. nepotvrdili skutočnosť, že by boli vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, alebo že by sa malo jednať o výkon práce pre žalobcu. Naopak suma10.-Eur, ktorá podľa žalovaného predstavuje odmenu za vykonanie práce za jeden deň, v skutočnosti predstavuje informáciu o hodnote dreva, ktoré si I. vo svojom voľnom čase bez príkazov a nároku na akúkoľvek odmenu popílili na súkromnom pozemku pána C.. U.. Z toho vyplýva, že došlo k interpretačným chybám a vadám pri komunikácii, ktoré vyústili do nezákonného rozhodnutia, ktoré významne zasiahlo do práv žalobcu. Žalobca namietal, že boli porušené zásady správneho konania a to zásada zákonnosti podľa § 3 ods.1 správneho poriadku, výberu optimálnych nástrojov konania v zmysle § 3 ods. 4 správneho poriadku, zásada zistenia materiálnej pravdy v zmysle § 3 ods. 5 správneho poriadku a rovnosti účastníkov konania v zmysle § 4 ods. 2 správneho poriadku. Žaloba namietal, že žalovaný nezistil náležite a správne skutkový stav. Žalobca namietal, že opakovane žiadal o vytýčenie ústneho pojednávania, pretože podľa neho si to povaha veci priamo vyžadovala. Žalovaný je pritom povinný zistiť skutočný stav a pritom postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Práve pojednávanie mohlo prispieť k objasneniu celej záležitosti a tým náležitému zisteniu skutkového stavu. Podľa žalobcu si povaha veci vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania, a preto nestačí jednoduché konštatovanie žalovaného, že povaha veci si to nevyžadovala. Práve pre rozdielny názor bolo povinnosťou, aby žalovaný bližšie a preskúmateľne odôvodnil, prečo si to podľa neho povaha veci nevyžaduje. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože nespĺňa náležitosti uvedené v § 46 správneho poriadku. Nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a žalovaný v priebehu konania porušil zásadu uvedenú v § 3 ods. 5 správneho poriadku, preto nie je vydané v súlade so zákonom. Podľa žalobcu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je absolútne nedostatočné, preto rozhodnutie javí prvky arbitrárnosti. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu a uvádzal skutočnosti, ktoré dostatočne nezdôvodnil. Žalovaný sa s námietkami žalobcu vysporiadal tak, že ich označil ako nedostatočné a trval na svojich zisteniach, ktoré uviedol v protokole o výsledku kontroly. „Žalovaný pri hodnotení inšpekcie práce nehodnotil skutočnosti preukázané žalobcom, ale trval na zisteniach, ktoré sú v rozpore so zisteniami žalovaného". Žalovaný nedostatočne, prípadne nesprávne zistil skutkový stav, na základe ktorého následne vydal nesprávne a tým aj nezákonné rozhodnutie, ktorým porušil zásady správneho práva a to zásadu rovnosti účastníkov, zákonnosti, náležitého zistenia materiálnej pravdy a riadne prejednania veci s využitím vhodných prostriedkov. Z dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný nesprávne zistil a posúdil skutkový stav, na základe ktorého uložil žalobcovi pokutu v likvidačnej výške. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný k žalobnej námietke nesprávneho postupu nepripustenia čestných vyhlásení P. a E. I., čím mala byť žalobcovi odňatá možnosť obhájiť svoje konanie a vyriešiť spor, uviedol, že v zmysle § 39 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Pritom skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení, nie sú skutočnosťami dokázanými ale iba osvedčenými, ktorými správny orgán v žiadnom prípade nie je viazaný. Pripustenie čestného vyhlásenia je teda vecou voľnej úvahy správneho orgánu a nie je viazaný návrhmi účastníkov. Z dikcie zákona vyplýva, že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania. Nie je prípustné zo strany iných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konaní. Poukázal tiež na to, že váha čestných vyhlásení bola znížená nedodržaním § 39 ods. 3 druhej vety správneho poriadku, pretože podávatelia čestného vyhlásenia neboli vopred upozornení správnym orgánom na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. K žalobnej námietke nezákonnosti postupu, keď nebolo vykonané ústne pojednávanie, uviedol, že podľa § 21 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k objasneniu, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. Nariadenie ústneho pojednávania je teda výlučne na úvahe správneho orgánu, pričom v danej veci nebolo potrebné uskutočniť ústne pojednávanie, nakoľko povaha veci si to nevyžadovala. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že osobným výkonom inšpekcie práce a na základe informácií, ktoré podali po zákonom poučení inšpektorom práce kontrolované fyzické osoby E. a P. I. do zápisnice o podaní informácie, bolo zistené, že žalobca využíval závislú prácu kontrolovaných fyzických osôb. Prácu vykonávali na základe vzájomnej ústnej dohody so žalobcom vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa a podľa zamestnávateľa v jeho mene v pracovnom čase určenom zamestnávateľom dňa 19.3.2015 od 7.00 h až pokiaľ drevo nepopília, ale bez založenia pracovno-právneho vzťahu. E. I. ako aj žalobca do zápisníc nezávisle na sebe zhodne uviedli, že za vykonanú prácu - pílenie dreva sa ústne dohodli na odmene 10.-Eur. Žalobca do zápisnice uviedol, že kontrolované osoby sa nachádzajú na pracovisku dňa 19.3.2015 od 7.00 h a že im kázal štiepať drevo a rezať. Tiež uviedol, že vykonávajú práce pre neho a za túto majú dostať odmenu 10.-Eur za deň. Kontrolované fyzické osoby a žalobca podali informácie po zákonnom poučení v rovnakom čase a nezávisle od seba. Zápisnice podpísali bez výhrad a námietok. Ani žalobca a ani kontrolované osoby neuviedli, že si pília drevo pre vlastnú potrebu. Až následne žalobca vo svojom písomnom stanovisku z 21.3.2015 zmenil poskytnutú informáciu do zápisnice o podaní informácie o dôvode prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 19.3.2015 tak, že uviedol, že drevo pílili kontrolované fyzické osoby na kúrenie pre nich doma. Priložil aj čestné vyhlásenie týchto osôb. V čestnom vyhlásení tieto osoby pozmenili informácie, ktoré poskytli do zápisnice zo dňa 19.3.2015, pretože uviedli, že za pílenie dreva neobdržali odmenu a ani nemali dohodnutú odmenu a nerobili to pre žalobcu ale pre seba. Žalovaný považuje takto dodatočne pozmenené vyjadrenia o skutočnosti, že kontrolované fyzické osoby pílili drevo pre vlastnú potrebu za účelové a zavádzajúce. Uvedené len v snahe, aby sa žalobca vyhol právnym dôsledkom nelegálneho zamestnávania. Žalovaný poukázal na to, že žalobca až po vykonaní inšpekcie práce prihlásil E. a P. I. dňa 23.3.2015 do Sociálnej poisťovne so žiadosťou o registráciu odo dňa 24.3.2015. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané osobným výkonom inšpekcie práce a z informácií, ktoré po zákonnom poučení poskytli kontrolované fyzické osoby v čase výkonu inšpekcie práce dňa 19.3.2015. K námietke likvidačného charakteru uloženej pokuty žalovaný uviedol, že táto bola uložená v dolnej hranici v najnižšej možnej výške, ktorú pod stanovenú hranicu nie je možné znížiť. Žalovaný uzavrel, že proces rozhodovania, postup žalovaného nevykazujú také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že inšpektori práce Inšpektorátu práce Banská Bystrica vykonali kontrolu, pri ktorej skontrolovali P. I. a E. I., ktorí pílili drevo v čase výkonu kontroly a spísali s nimi zápisnice o podaní informácie. Zároveň spísali zápisnicu o podaní informácie aj s C.. U. U., M. 8, K., C.: XXXXXXXX. Inšpekcia bola vykonaná 19.3.2015. Žalobca 21.3.2015 zaslal prvostupňovému správnemu orgánu stanovisko k prevedenej kontrole čiernej práce, v ktorom uviedol, že inšpekcia práce bola vykonaná na jeho súkromnom pozemku, pričom priložil výpis z katastrálnej mapy s vyznačením pozemku, ktorý je súkromný na ulici L. X a pozemku, ktorý má v podnikaní s obchodným názvom REKOSTAV, ktorý je na ulici L. 1, K. a V. XXX. Uviedol, že na tomto súkromnom pozemku sa nenachádza žiadny materiál, ktorý by mal v podnikaní ale súkromný majetok. Uviedol, že pozemok je riadne označený ako súkromný pozemok a že bratia I. si pílili odpadové drevo pre seba. On im poskytol len cirkulár na pílenie. Následne svoje stanovisko doplnil tým, že aj do zápisnice inšpektorovi uviedol tieto skutočnosti, avšak sa to v zápisnici neobjavilo, ale objavilo sa tam nepravdivé vysvetlenie, že bolo dojednané 10.- Eur za pílenie. Inšpektor sa spýtal, v akej hodnote je drevo, čo cigáni pília a on odpovedal, že asi 10.- Eur. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný protokol dňa 30.3.2015 pod číslom IBB-150-64-2.7/P-A 28-15. Ďalej bol spísaný dodatok č. 1 k protokolu, do ktorého bolo zapracované stanovisko predložené k ústnemu prerokovaniu protokolu so záverom, že nedostatok zistený protokolom zostáva v pôvodnom znení. A s tým, že zamestnávateľ predložil dôkaz, ktorým uvedený nedostatok v bode 1 - porušenie zákona vyvrátil, ani neuviedol také skutočnosti, ktoré by mohli uvedené nedostatky spochybniť. Z obsahu tohto textu je nepochybné, že obsahuje pisársku chybu, keď je nesprávne uvedené, že zamestnávateľ predložil dôkaz, namiesto nepredložil dôkaz, čo vyplýva z kontextu prvej vety ako aj zo zvyšku vety druhej. Žalobca predložil aj čestné vyhlásenia bratov I., podľa ktorých vykonávali práce pre seba a nie pre pána U., išlo o odpadové drevo a pán U. im poskytol priestor a cirkulár na pílenie, pričom si odmenu nedohodli. V spise sa nachádza aj oprava Dodatku č. 1, ktorou bola odstránená zrejmá nesprávnosť v písomnom vyhotovení. Inšpektorát práce začal správne konanie, oznámením, ktoré doručil žalobcovi, ktorý podal k tomu písomné vyjadrenie. Následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. k. 144/15-1.0/pok/r. ako je citované v úvode tohto odôvodnenia, uložil žalobcovi pokutu 5 000.-Eur za spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval na pracovisku v mieste podnikania dňa 19.3. 2015 o 8.00 h závislú prácu fyzických osôb P. I., ktorý vykonával práce pílenie dreva v areáli - na pracovisku L. XXXX/X a E. I., ktorý vykonával pílenie dreva na tom istom pracovisku a nemal s týmito fyzickými osoba založený žiadny pracovno- právny vzťah podľa Zákonníka práce, čím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2, písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca ani vo svojom stanovisku ku prevedenej kontrole čiernej práce a vo svojom vyjadrení k zisteným skutočnostiam, ktoré sú uvedené v protokole nepredložil dôkaz, ktorým by vyvrátil porušenie zákona a ani neuviedol také skutočnosti, ktoré by mohli uvedený nedostatok spochybniť. Ďalej dôvodil tým, že na základe zisteného a preukázateľného porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona č. 82/2005 Z. z. bolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania. Ďalej v odôvodnení uviedol, že vychádzal z protokolu, zo stanoviska C.. U. U. zo dňa 21.3.2015 k prevedenej kontrole, zoznamu kontrolovaných osôb, zápisníc o podaní informácií bratmi I. a C.. U. U., elektronickým výpisom zo sociálnej poisťovne kontrolovaných zamestnancov, výpisom zo živnostenského registra, oznámením o začatí správneho konania a vyjadrením žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu k oznámeniu. Konštatoval, že 19.3.2015 o 8.00 h na pracovisku žalobcu, nachádzajúcom sa za budovou kancelárskych priestorov a predajne krbov, bola vykonaná kontrola fyzických osôb, ktoré vykonávali pílenie dreva a nemali uzatvorený žiadny pracovno-právny vzťah s kontrolovaným zamestnávateľom. Tieto osoby boli požiadané o podanie informácie a bol požiadaný o podanie informácie aj žalobca. Pán P. I. po zákonnom poučení do zápisnice o podaní informácie uviedol, že na práci popílenia dreva asi na kúrenie sa dohodol s pánom U. včera, ktorý ho oslovil na ulici, či mu nepôjde pomôcť. Dohodli sa ústne, na firme príležitostne bude píliť drevo, ďalej že to bude vykonávať v areáli L. č. 1, K. a odmenu si dohodli, obed s tým, že WC je v šatni. Ďalej uviedol, že evidencia pracovného času sa nevedie, že prišiel o 7.00 h, pomáhal mu brat, dostal pracovné rukavice a keď prišli, pán U. tam už bol, zapol cirkulár, prvé odpílil on, poučil ich a ďalej pílili sami. E. I. po zákonnom poučení uviedol, že prácu vykonával od 7.00 h a dohodol sa na nej s majiteľom areálu pánom U. U., podnikateľom a vykonával prácu pre podnikateľa U. U., on dával pokyny a uviedol jeho telefonický kontakt. Uviedol, že sa dohodli na pílení dreva na deň 19.3.2015 od 7.00 h až kým nepopília za odmenu 10.-Eur. Prácu vykonával podľa pokynov podnikateľa a v jeho mene a na výkon práce mu dal rukavice. C.. U. U. uviedol, že fyzické osoby sa nachádzajú na pracovisku 19.3.2015 od 7.00 h a kázal im štiepať drevo a rezať, pričom tieto práce vykonávali pre pána U.. Dohodli sa ústne za cenu 10.-Eur na deň a areál je vedený na neho ako na fyzickú osobu na súkromné účely a nie je určený na podnikanie. Ďalej konštatoval, že predmetné osoby boli prihlásené do sociálnej poistne 23.3.2015. To znamená až po vykonanej inšpekcii práce. Žalobca s nimi uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti. Osobným výkonom inšpekcie práce a na základe podaných informácií kontrolovanými osobami bolo zistené, že žalobca využíval závislú prácu kontrolovaných fyzických osôb, pretože túto prácu vykonávali na základe vzájomnej dohody, vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca osobne zamestnancom pre zamestnávateľa podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene v pracovnom čase určenom zamestnávateľom ale bez založenia pracovno-právneho vzťahu. E. I. a žalobca nezávisle na sebe tiež zhodne uviedli, že bola dohodnutá odmena 10.-Eur. K žalobcovej námietke, že kontrola nebola vykonaná u žalobcu ale u fyzickej osoby nepodnikateľa C.. U. U. na jeho súkromnom pozemku, uviedol, že inšpekcia práce sa môže vykonávať aj na súkromných pozemkoch, ktoré nemusia byť vo vlastníctve zamestnávateľa, pretože vlastnícky vzťah k pozemku nezbavuje zamestnávateľa zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie fyzických osôb. Osobným výkonom inšpekcie práce na pracovisku žalobcu nachádzajúcom sa za budovou kancelárskych priestorov a predajne krbov na základe podaných informácií a vysvetlení dôvodu prítomnosti kontrolovaných osôb na uvedenom pracovisku zistil, že tieto osoby v čase výkonu inšpekcie práce vykonávali pílenie dreva a bolo zistené, že sa jednalo o výkon závislej práce vykonávanej pre účastníka konania, pričom kontrolované fyzické osoby nemali uzatvorený žiadny pracovno-právny vzťah so žalobcom. K žalobcovej námietke, že bratia I. nevykonávali práce ani v prospech právnickej osoby ani v prospech fyzickej osoby podnikateľa, a preto nemôže ísť o nelegálne zamestnávanie, práce nevykonávali v mene žalobcu ale vo vlastnom mene. Tiež k námietke, že nebola dohodnutá odplata, nakoľko sa jednalo o dobrú vôľu žalobcu, že daroval týmto dvom osobám drevo s tým, že si ho vlastnými silami popília a že nebola dohodnutá odmena, prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že ide o vyjadrenie právneho zástupcu účastníka konania, ktoré je zavádzajúce, účelové, pretože kontrolované osoby po poučení presne špecifikovali, že išlo o prácu pre majiteľa areálu pána U. U. podnikateľa a že vykonávali na základe jeho pokynov. Tiež že si dohodli odmenu. Takisto pracovný čas bol dohodnutý od 7.00 h až kým nebude drevo popílené. Ani žalobca a ani kontrolované osoby v čase výkonu inšpekcie práce neuviedli, že si pília drevo pre vlastnú potrebu. Žalobca vo svojom písomnom stanovisku z 21.3.2015 úplne zmenil predchádzajúcu poskytnutú informáciu a predložil čestné vyhlásenie fyzických osôb, ktoré tiež pozmenili informácie, ktoré poskytli do zápisnice. Takéto dodatočne pozmenené vyjadrenia, že kontrolované osoby pílili drevo pre seba sú účelové a zavádzajúce. Ich účelom je, aby sa žalobca vyhol právnym dôsledkom nelegálneho zamestnávania. K námietkám žalobcu, že išlo o materiál, ktorý nepatrí do majetku firmy, ale materiál, ktorý pochádza zo súkromných aktivít pána C.. U. U., ktorý nemá nič spoločné s jeho podnikaním a že žalobca nepodniká s drevom a teda drevo mohlo pochádzať len zo súkromných aktivít žalobcu, žalovaný v odôvodnení uviedol, že nielen kontrolované fyzické osoby v čase výkonu inšpekcie práce uviedli, že drevo pília pre podnikateľa C.. U. ale aj sám C.. U. U. uviedol, že kontrolované fyzické osoby sa nachádzajú na pracovisku dňa 19.3.2015 od 7.00 h a že im kázal štiepať drevo a rezať. Podľa jeho názoru žalobca má aj predajňu krbov a pre niektorého zákazníka by mohlo byť zaujímavé, aby si mohol zakúpiť aj kálané drevo. Táto domnienka však nie je právne relevantná. K žalobcovmu návrhu na vykonanie ústneho pojednávania uviedol, že vychádzal z osobného výkonu inšpekcie práce a pokiaľ by kontrolované fyzické osoby ako svedkovia vypovedali iné skutočnosti, ako boli zistené v rámci operatívnej kontroly, jednalo by sa o účelové tvrdenia nespochybňujúce kontrolou zistený stav, a preto nepovažoval za dôvodné nariadiť ústne pojednávanie. Zodpovednosť za nelegálne zamestnávanie je objektívna a je nepodstatné, či išlo o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol žalobcovo odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že má za nepochybné, že žalobca v pozícii zamestnávateľa využíval na pracovisku v mieste podnikania 19.3.2015 o 8.00 h závislú prácu fyzických osôb P. I. a E. I., ktorý pre neho pílili drevo v areáli na L. ulici, K. a nemal s týmito osobami založený žiadny pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Toto vyplýva z protokolu v znení dodatku č. 1 a opravy protokolu, ďalej zo zápisníc o podaní informácií spísaných 19.3.2015 s P. I. a E. I. a s C.. U. U. a zo zoznamu kontrolovaných osôb. Zo zápisníc o podaní informácií vyplýva, že dotazované osoby identifikovali zamestnávateľa žalobcu, charakter vykonávaných prác, časový rozsah vykonávaných prác ako aj odmenu za vykonanú prácu. Z výpovede nevyplýva, že by vykonávali prácu pre vlastnú potrebu, alebo že by pílili svoje drevo. Naopak, z týchto výpovedí vyplýva, že prácu vykonávali za odmenu v prospech žalobcu ako podnikateľa a nie ako fyzickú osobu, ktorý im dal na túto prácu pokyny. Dokonca sám žalobcu v zápisnici o podaní informácie potvrdil, že tieto osoby vykonávajú práce pre neho. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že po posúdení všetkých okolností prípadu sa stotožnil s logickou argumentáciou prvostupňového orgánu, ktorý na základe vlastných zistení pri výkone inšpekcie práce a vyjadrení zamestnancov dospel k záveru, že vykonávali závislú prácu - pílenie dreva v mieste podnikania žalobcu, a teda došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Čestné vyhlásenia vyhodnotil ako podklady nemajúce dôkaznú silu zvrátiť závery inšpektorátu práce o nelegálnom zamestnávaní. K námietke nevykonaného ústneho pojednávania uviedol, že správny poriadok zveril do úvahy správneho orgánu, či je potrebné nariadiť pojednávanie alebo nie. Žalovaný nepovažoval za potrebné vo veci uskutočniť ústne pojednávanie, nakoľko to povaha veci nevyžadovala. K námietke o výške pokuty uviedol, že tá bola uložená na dolnej hranici, pričom prvostupňový správny orgán uloženie takejto pokuty riadne zákonne aj vecne odôvodnil. Zohľadnil preventívne pôsobenie a prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 4 správneho poriadku. Podľa § 12 ods. 1, písm. b) a c) zákona č. 125/2006 Z. z. (1) Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Podľa § 12 ods. 1, písm. g) zákona č. 125/2006 Z. z. (1) Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. Podľa § 19 ods. 2, písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. (2) Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Podľa § 3 ods. 1, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) 1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Podľa § 39 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku (1) Správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok. (3) V čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1,2 správneho poriadku (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 2 ods. 1, písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. (1) Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo 2). (2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. (1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie výlučne z dôvodov nezákonnosti tvrdených v žalobe. Súd zdôrazňuje, že nemá zákonom dané oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti za žalobcu konkretizovať podľa zistení, ku ktorým dospeje oboznámením sa s obsahom správneho spisu, prípadne vykonaným dokazovaním. Nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti dopĺňať a tak ich za žalobcu vyhľadávať. Pokiaľ žalobca uplatňoval všeobecne, že rozhodnutie je nezákonné pre porušenie zásad správneho konania alebo pre nedostatočné odôvodnenie, súd z takto uplatnených námietok nemohol dospieť k záveru, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom. Takisto opis priebehu konania, opis postojov žalobcu, ktoré zaujal v priebehu správneho konania, opis odôvodnenia proti prvostupňovému rozhodnutiu a dôvodov uvedených v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí nie je uplatnením žiadneho dôvodu nezákonnosti. Žalobca v tretej časti svojej žaloby označenej ako „Nesprávne právne posúdenie veci" uplatnil ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia jeho nepreskúmateľnosť, keď predtým poukázal na znenie jeho odôvodnenia. Za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov možno považovať také rozhodnutie, ktorého odôvodnenie je v rozpore s jeho výrokom alebo, keď v odôvodnení chýbajú právne závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových rozhodnutí alebo sú nejednoznačné. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v tom, že odôvodnenie neobsahuje žiadne skutkové dôvody. Ide o také vady skutkových zistení, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Pôjde o prípad, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, prípadne na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Tiež také prípady, kedy nie je zrejmé, či vôbec boli dôkazy nejaké dôkazy vykonané. Takýmito vadami napadnuté rozhodnutie netrpí. To, že žalobca nesúhlasí s odôvodnením, neznamená, že odôvodnenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, preto nebola dôvodná. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť spočívajúcu v tom, že nebolo pripustené čestné prehlásenie kontrolovaných osôb ako dôkaz. Takáto námietka nemá oporu v odôvodnení prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Správny orgán sa čestnými prehláseniami bratov I. zaoberal a presne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo ich nepovažuje za dôkaz, ktorým by bolo vyvrátené zistené nelegálne zamestnávanie. Správnej úvahe, ktorú použil pri tomto hodnotení, nemožno nič vytknúť. Nič na tom nemení ani to, že žalovaný s takouto úvahou nesúhlasí. Žalobca namietal nezákonnosť predchádzajúceho postupu spočívajúcu v tom, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán vo veci nenariadili ústne pojednávanie. Podľa žalobcu to bolo potrebné v danom konaní vykonať. Správny poriadok viaže povinnosť nariadiť ústne pojednávanie na prípady, v ktorých to vyžaduje povaha veci. Žalobca namietal, že nestačí také zdôvodnenie, že povaha veci nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania. Neuviedol však žiadny argument vo vzťahu k povahe veci, ktorou je správny delikt nelegálneho zamestnávania, z ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že ide o takú vec, povaha ktorej vyžaduje, aby správny orgán nariadil ústne pojednávanie. Žalobca vyjadruje presvedčenie, že v danom prípade by ústne pojednávanie prispelo k objasneniu celej záležitosti. Je potrebné poukázať na znenie § 21 správneho poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že správny orgán je povinný nariadiť ústne pojednávanie vtedy, keď to vyžaduje povaha veci. Povaha veci si to vyžaduje buď tým, že tak stanovil osobitný predpis, alebo tým, že je tu nejaký konkrétny dôvod, ktorý vyžaduje vec ústne prejednať. Žalobca žiadny takýto konkrétny dôvod neoznačuje, len trvá na tom, že by mohlo dôjsť k objasneniu veci. Z takto uplatneného žalobného dôvodu súd nemohol dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom, pretože malo byť a nebolo vykonané pojednávanie. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný podľa odôvodnení napadnutých rozhodnutí vychádzal z toho, že bratia I. a Ing. U. do zápisnice o vykonanej inšpekcie práce zhodne potvrdili, že vykonávali závislú prácu pre žalobcu, pričom tieto osoby nič takéto nepotvrdili. Súd z obsahu zápisníc, ktoré sú súčasťou správneho spisu zistil, že E. I. vypovedal, že sa na pílení dreva, ktorú činnosť pri výkone inšpekcie práce vykonával, dohodol s majiteľom areálu pánom U. podnikateľom. Pritom je nepochybné, že činnosť bola vykonávaná na súkromnom pozemku, na pozemku U. U., ktorý ho nemal v podnikaní. Zároveň výslovne uviedol, že sa dohodol s U. U. na čase práce a nie je jeho zamestnancom. Že ide o fušku, žiadny pracovnoprávny vzťah. P. I. vo svojej výpovedi vyslovene uviedol, že sa dohodol s pánom U. na ulici včera, keď ho oslovil, či mu nepríde pomôcť. Dohodli sa ústne, že mu na firme príležitostne bude píliť drevo. U. U. do zápisnice uviedol, že bratia I. na jeho príkaz štiepajú a režú drevo pre pána U. a že nie sú pracovníci. Uviedol tiež, že ide o prácu, ktorá nie je pre jeho podnik ale pre neho ako fyzickú osobu na súkromné účely. Z uvedeného vyplýva, že bratia I. minimálne jeden z nich do zápisnice potvrdil výpomoc pre C.. U. a obidvaja popreli, že by malo ísť o zamestnanecký vzťah. Takisto C.. U. vypovedal o tom, že tieto osoby vykonávajú prácu nie pre jeho podnik ale pre neho osobne. Možno súhlasiť so žalovaným, že následné čestné prehlásenia kontrolovaných osôb ako aj vyjadrenia žalovaného o darovaní dreva a pílení pre vlastnú potrebu, sú účelové a v podstate sú čírou fabuláciou, ktorá je rozporná s vyjadreniami kontrolovaných osôb, ktoré podali počas výkonu inšpekcie práce potom, ako boli poučení o povinnosti vypovedať pravdivo do zápisnice. Takéto následné konanie však nepreukazuje, že išlo o nelegálne zamestnávanie. Je potrebné, aby rozhodnutie vychádzalo z dôkazov vykonaných v správnom konaní a počas inšpekcie práce. Rozhodnutia neobsahujú žiadnu úvahu, ktorou by boli tieto dôkazy, teda vyjadrenia kontrolovaných osôb do zápisnice hodnotené. Okrem toho, z týchto vyjadrení zachytených v zápisniciach nevyplýva, že obidve kontrolované osoby potvrdili, že práce vykonávajú pre podnik alebo pre firmu pána U.. Je úplne nepodstatné, že jeden z dotázaných osôb označil osobu, pre ktorú pracuje ako podnikateľa, keď vôbec nie je jasné, či tým chcel povedať, že robí pre podnik pána U., t. j. pre pána U. živnostníka alebo pre jeho osobu, keď zároveň jasne a zrozumiteľne uviedol, že nie je zamestnancom tejto osoby. Ani jeden z dotázaných osôb nepotvrdil, že práce vykonával pre firmu pána U. a jeden dokonca uviedol, že sa dohodli na tom, že príde pánovi U. pomôcť. Žalobca namietal, že žalovaný postavil svoje rozhodnutie na zhodných vyjadreniach kontrolovaných osôb a žalobcu bez toho, aby tieto vyjadrenia žalobcu a kontrolovaných osôb boli v skutočnosti zhodné. Súd musel túto námietku uznať za dôvodnú aj vzhľadom na to, že inšpektori práce položenými otázkami uvedenými v zápisniciach o výkone inšpekcie práce jasne a zrozumiteľne nerozlíšili, či malo ísť o práce pre firmu alebo pre osobu. Potom z odpovedí týchto osôb nie je možné jednoznačne uzavrieť, že pracovali pre firmu, t. j. pre žalobcu. Navyše, keď P. I. výslovne uviedol, že sa dohodol s C.. U. na tom, že mu príde pomôcť popíliť drevo a nie, že príde pre ňho pracovať a obidvaja zhodne odmietli, že by boli pracovníkmi žalobcu. Takisto žalobca vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že pracujú na jeho pozemku, ktorý nemá v podnikaní a pracujú pre neho. Na základe vyššie uvedeného súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2, písm. b) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania. Žalobca si vyčíslil trovy konania pozostávajúce z trov zastúpenia podaním doručeným súdu 21.6.2016 vo výške 541,66 Eur za tri úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia, ktorý úkon mal byť vykonaný 19.6.2015. Tento úkon právnej pomoci bol vykonaný v správnom konaní, kde bol žalobca zastúpený tým istým advokátom. Súd rozhoduje len o trovách konania spojených so súdnym konaním, to znamená, že tento úkon právnej služby nebolo možné považovať za trovy tohto súdneho konania. Žalobca si vyčíslil trovy konania aj za podanie žaloby a účasť na súdnom pojednávaní po 143.-Eur a režijný paušál po 8,58 Eur zvýšené o DPH spolu 363,79 Eur. Iné trovy žalobca v tomto konaní nevyčíslil. Súd preto zaviazal žalovaného, aby žalobcovi nahradil trovy konania vo výške 363,79 Eur a podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ich zaplatil žalobcovmu advokátovi. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.