Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200007 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200007.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: F. Q., nar. XX. P. XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., zast. Mgr. Iankom Troiákom, advokátom, so sídlom AK Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/024341-KA zo dňa 14. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Obec Selce ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „stavebný úrad“) rozhodnutím pod č. SK 9900/2015/28-15369 zo dňa 15. júla 2015 uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku, keď ako vlastník rodinného domu s.č. XX postaveného na parcele č. KN-C XX/X v k.ú. P. uskutočňoval od roku 2012 do 6/2015 násypy a úpravy terénu na pozemku parcelné č. KN-E XX, k.ú. P. u vlastníčky L. Q., M. XX, S., bez rozhodnutia stavebného úradu, čím menil sklon svahu, odtokové pomery na pozemku susediacom s miestnou komunikáciou a na pozemku parcelné č. KN- C XXXX/X, XXXX/XX, k.ú. P. a ohrozoval bezpečnosť premávky na miestnej komunikácii napriek predchádzajúcej výzve orgánu štátneho stavebného dozoru. Bolo preukázané, že žalobca ako obvinený svojím konaním naplnil skutkovú podstatu § 105 ods. 1 písm. b) zákona č.50/1976 Zb. (ďalej len „Stavebný zákon“). Prvostupňový správny orgán v zmysle § 105 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona žalobcovi uložil pokutu vo výške 200,-Eur, splatnú do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň zaviazal žalobcu povinnosťou uhradiť trovy konania vo výške 16,-Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že obec P., ako príslušný všeobecný stavebný úrad a orgán štátneho stavebného dohľadu, ako aj cestný správny orgán, vykonal na základe poverenia starostky obce obhliadku miestnej komunikácie a susedného pozemku parcelné č. KN-C XX/X, k.ú. P.. Na základe zistených skutočností vydal dňa 01. apríla 2015 pod č. ČJ:SK9460/2015/28 výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, ktorou vyzval žalobcu, aby terén na pozemku parcelné č. KN-C XX/X, k.ú. P. uviedol do pôvodného stavu. Následnými obhliadkami bolo zistené, že úpravy pozemku navážaním zeminy a odpadu zo stavby pokračujú, čím sa sklon terénu k miestnej komunikácií zväčšuje, odtokové pomery pozemku sa podstatne zmenili a hrozí aj zosun nezhutneného násypu na miestnu komunikáciu, ktorá okrem rodinných domov tvorí prístup k zdroju pitnej vody pre zásobovanie obce. Z obhliadok bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá preukazuje, že úpravy terénu boli realizované aj v mesiaci júl 2015. Stavebný úrad vykonanými obhliadkami, preštudovaním dostupných dokladov, ako aj prejednaním priestupku dospel k názoru, že vzhľadom k tomu, že žalobca uskutočňoval úpravy terénu - pozemku vo vlastníctve L. Q., ktorá sa dlhodobo zdržiava mimo územia SR, bez predloženia jej súhlasu a pozemok nie je uvedený v dodatočnom stavebnom povolení, žalobca výrazne zmenil tvar terénu, ako aj odtokové pomery v území, jeho činnosť negatívne ovplyvňuje premávku na miestnej komunikácií, a preto bola vina a naplnenie skutkovej podstaty spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona dostatočne preukázané. Vyhlásenia obvineného, ktorý prejednanie priestupku považoval za šikanózne, resp. za pokračovanie dlhodobého šikanovania zo strany obce Selce a jej štatutára, považoval prvostupňový orgán za nedôvodné, nakoľko žalobca ako stavebník realizoval v obvode pôsobnosti Stavebného úradu Selce tri stavby a všetky začal alebo realizoval bez právoplatného povolenia stavebného úradu, naviac dve z toho na cudzom pozemku. Z uvedeného dôvodu považoval prvostupňový správny orgán vyhlásenie o šikanóznom zo strany Stavebného úradu za účelové. Výšku pokuty zvolil prvostupňový správny orgán v hornej polovici sadzby. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č.: OU-BB-OVBP2-2015/024341-KA zo dňa 14. septembra 2015 odvolanie žalobcu zamietol ako neopodstatnené a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. SK9900/2015/28-15369 zo dňa 15. júla 2015 potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal v odvolacom konaní podané odvolanie, odvolaním napadnuté rozhodnutie a celý s ním súvisiaci správny spis. Žalovaný konštatoval, že terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, je možné uskutočniť len na základe rozhodnutia o využívaní územia. Ak stavebník začne s úpravami terénu bez predmetného rozhodnutia, dopúšťa sa spáchania priestupku. Sankcie za porušovanie Stavebného poriadku občanmi vychádzajú z princípu zodpovednosti za zavinenie a sú odstupňované podľa závažnosti protiprávneho konania. Výšku pokuty určuje stavebný úrad podľa závažnosti konania v rámci určeného rozpätia, ktoré sa určuje len maximálnou výškou. V intenciách § 12 zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) má stavebný úrad prihliadať najmä na spôsob spáchania priestupku, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a osobu páchateľa. Pokiaľ stavebný úrad vykonanými ohliadkami, preštudovaním dostupných dokladov, ako aj prejednaním priestupku dospel k názoru, že žalobca uskutočňoval úpravy terénu na pozemku vo vlastníctve L. Q., bez predloženia jej súhlasu, pozemok nie je uvedený v dodatočnom stavebnom povolení, výrazne zmenil tvar terénu, ako aj odtokové pomery v území a činnosť žalobcu negatívne ovplyvňuje premávku na miestnej komunikácii, žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán vo svojom konaní správne postupoval vo veci rozhodnutia o priestupku. Pri určení druhu sankcie a jej výmery správny orgán obligatórne prihliadol na závažnosť priestupku, vychádzal z princípu zodpovednosti za zavinenie a určil výšku pokuty 200,-Eur, hoci podľa § 105 ods. 1 písm. b) stavebného zákona je maximálna výška pokuty 331,93 Eur. Žalovaný v odvolacom konaní podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Bol povinný v súlade s § 32 Správneho poriadku dospieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Žalovaný preskúmal podané odvolanie, ním napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál predložený v predmetnej veci, či bolo napadnuté rozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami stavebného zákona a či pri jeho vydaní bolo dodržané ustanovenie § 46 Správneho poriadku. Žalovaný mal za to, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonmi, tak v konaní, ako aj pri vydávaní rozhodnutia, nezistil také porušenie zákona, pre ktoré by musel vydané rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť mu trovy konania. Žalobca v žalobe poukázal na priebeh správneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia. V nadväznosti na napadnuté rozhodnutie mal za to, že je nezákonné, nakoľko rozhodnutie správnych orgánov vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal za to, že jeho prvé predvolanie k prejednaniu priestupku bolo vykonané účelovo s cieľom vykonštruovať priestupok, dopredu určiť vinníka a z kompetencií daných štatutárovi obce určenú osobu potrestať finančnou pokutou. Majiteľka pozemku KN - E parc. č. XX k.ú. P., L. Q., nebola zo strany obecného úradu upovedomená o skutočnosti, že na jej pozemku majú prebiehať nepovolené práce. Zároveň majiteľ susednej nehnuteľnosti, rodinného domu č. XX a pozemku parc. č. KN-C XX/X L.. A. F. nebol zo strany správneho orgánu ani len upozornený, že na jeho parcele prebieha štátny stavebný dohľad. Pri prejednaní priestupku neboli uvedení vlastníci vypočutí ako svedkovia, čím bola značne narušená objektivita pri vydaní rozhodnutia. Vo vzťahu k žalobcovi bolo za účelom šikany použité aj účelové zákonné „opodstatnenie“, kde § 39b ods. 3 písm. a) Stavebného zákona zadáva povinnosť rozhodnutia o využívaní územia a krajiny, a teda nie jednotlivých pozemkov. Zmena odtokových pomerov územia nastane pritom vtedy, keď sa zmení povrch terénu a nie keď sa čiastočne upraví už existujúci sklon. Žalovaný zotrval na tvrdení, že na pozemkoch KN-E parcelné č. XX a KN-C parcelné č. XX/X neboli vykonávané žiadne úpravy, ktoré by podstatne zmenili vzhľad pozemku a už vôbec nie také úpravy, ktoré by zmenili prípady popísané v § 39 ods. 3 písm. a) Stavebného zákona. V rozhodnutiach citovanom ustanovení § 10 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. (ďalej len „cestný zákon“) sa povinnosti vyplývajúce príslušnému cestnému správnemu orgánu zadávajú vlastníkom, správcom alebo používateľom pozemku susediacom s miestnou komunikáciou, ale nikdy nie realizátorovi stavebných prác. Žalobca považoval za nepravdivé tvrdenie, že domnelé terénne úpravy priamo ohrozujú prevádzku na miestnej komunikácii, nakoľko nenastala žiadna skutočnosť, ktorá by to dosvedčovala. Podľa jeho názoru nejde o terénne úpravy, ktoré popisuje § 71 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, ale len o úpravu pozemku v okolí stavby, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie aj so súhlasom vlastníka pozemku pri nezmenení odtokových pomerov. Žalobcovi neboli predložené žiadne dôkazy, ani svedecké výpovede, celé konanie prebehlo v réžii spoločnej obecnej úradovne Krupina, ktorej je štatutár obce Selce vedúcim, čím mohlo dôjsť k zasahovaniu v neprospech jeho osoby. K prekrúteniu zákona došlo pri vydaní rozhodnutia o udelení pokuty, kde správny orgán účelovo pozmenil vo výrokovej časti slovíčko „vzhľad“ za slovíčko „sklon“, čo mení význam ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona v prospech správneho orgánu. Pokiaľ správny orgán uvádza, že domnelé terénne úpravy prebiehajú od roku 2012 do júna 2015, musel by sa za tú dobu podstatne zmeniť vzhľad prostredia, o čom nemôžu existovať žiadne dôkazy, lebo sa tak nestalo. Žalobca poukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli 2 roky. Ak teda správny orgán vo výroku uviedol, že domnelé terénne úpravy sú vykonávané od roku 2012, ak by sa aj priestupok stal, zodpovednosť zaň zanikla. Za ďalšiu účelovú manipuláciu žalobca považoval aj skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania bol žiadaný o navrhnutie nových dôkazov, čo v zmysle Správneho poriadku jednoznačne prislúcha správnemu orgánu a nie odvolávajúcemu sa. Podľa žalobného tvrdenia správny orgán účelovo požadoval doplnenie dôkazov z dôvodu ich zistení a zmanipulovaní pri odstúpení spisu. Žalovaný mal za to, že správny orgán tak konal z dôvodu, že mal dostatočnú vedomosť o tom, že žalobca nedôveruje objektivite rozhodnutí vydaných štatutárom obce Selce. Žalovaný o jeho odvolaní rozhodol neobjektívne, nevyžiadal si jeho vyjadrenie a ani nedoplnil spis o výpovede prípadných svedkov, a ani nevykonal zistenie skutkového stavu. O neobjektívnosti svedčí aj fakt, že žalovaný prevzal upravenú rétoriku právnych predpisov prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol aby súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Poukázal na skutočnosť, že stavebný úrad listom zo dňa 06. júna 2015 oznámil začatie konania o priestupku. Skutočnosť, či žalobcovi bola alebo nebola predložená fotodokumentácia nie je možné z obsahu správneho spisu zistiť a žalobca túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Žalobca ako obvinený z priestupku bol poučený podľa § 73 ods. 2 Zákona o priestupkoch a mohol sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich. Na vyhotovovaní fotodokumentácie bol prítomný aj žalobca a keďže mal vedomosť o jej vyhotovení, mohol do nej na ústnom pojednávaní nahliadnuť. Žalobca napadol postup stavebného úradu po podanom odvolaní podľa § 56 Správneho poriadku. V tomto prípade išlo o úkon stavebného úradu nad rámec zákona, nakoľko Správny poriadok ukladá správnemu úradu upovedomiť o obsahu podaného odvolania len ostatných účastníkov konania a nie účastníka konania, ktorý odvolanie podal. Tento úkon stavebného úradu nemá vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namietal, že neboli vyslúchnutí vlastníci nehnuteľností, a to L. Q. a L.. A. F., žalovaný uviedol, že orgán štátneho stavebného dohľadu je oprávnený zisťovať, či sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia. Pokiaľ ide o vlastníka susednej nehnuteľnosti, pozemku parcelné číslo KN-C č. XX/X, podľa výpisu z KN k danej nehnuteľnosti nebol založený list vlastníctva. Ak žalobca tvrdí, že udelenie pokuty bolo účelové, ide o subjektívny názor žalobcu, ničím nepodložený. Rozhodnutie vydal príslušný stavebný úrad. Vo výroku rozhodnutia stavebný úrad uviedol k naplneniu akej skutkovej podstaty priestupku a podľa ktorého zákonného ustanovenia došlo. V odôvodnení rozhodnutia pritom správny orgán uviedol, akým konaním došlo k spáchaniu priestupku, a teda, že žalobca vykonal terénne úpravy bez potrebného rozhodnutia. K tvrdenému zániku zodpovednosti za priestupok žalovaný poukázal na skutočnosť, že zo strany žalobcu išlo o opakované - pokračovacie konanie, aj v roku 2015. Žalovaný zdôraznil, že preskúmal správny spis stavebného úradu, rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jej vydaniu a zistil, že stavebný úrad rozhodol a konal v súlade so zákonom. Žalovaný zároveň v písomnom vyjadrení uviedol, že podľa výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu po vykonanej ohliadke poverený zamestnanec stavebného úradu zistil, že miestna komunikácia na parcele KN-C č. XXXX/XX a č. XXXX/ X vo vlastníctve obce Selce za oporným múrom je zanesená zeminou a kameňmi, ktoré sa na ňu zosúvajú z navezenej zeminy a kameňa zo susedných pozemkov, išlo pritom o pozemky vo vlastníctve A. F. a vo vlastníctve L. Q.. Zemina a kamene sú na tieto pozemky navezené zo stavebnej činnosti na stavbe „Hospodársky dvor Selce“, ktorá bola dodatočne povolená rozhodnutím zo dňa 16. apríla 2012 pre stavebníka F. Q.. Pri výkone obhliadky bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá je súčasťou správneho spisu stavebného úradu. Z vykonanej fotodokumentácie vyplýva, že na miestnu komunikáciu sa zosúva navezená zemina a kamene, je zjavné, že v tesnej blízkosti stavieb na pozemkoch KN - C č. XX/X a XX/X boli vykonávané stavebné práce a na parcele KN - E č. XX boli navezením zeminy uskutočnené terénne úpravy bez stavebného povolenia. Pri prejednávaní priestupku sa žalobca necítil byť vinným so spáchania priestupku s odôvodnením, že sa jedná o úpravu terénu v okolí objektov stavby „Hospodársky dvor Selce“, na ktorú bolo vydané dodatočné stavebné povolenie dňa 16. júna 2012. Žalobca bol podľa vyjadrenia stavebného úradu názoru, že k terénnym úpravám došlo len v okolí stavby, ktorá bola dodatočne povolená. Z miestnej ohliadky a vykonanej fotodokumentácie vyplýva, že zemina a kamene boli pri úprave terénu objektov stavby „Hospodársky dvor Selce“ navezené aj na susedný pozemok parcelné č. KN - E č. XX, a teda boli na tomto pozemku vykonané terénne úpravy bez povolenia stavebného úradu, čo zakladá skutkovú podstatu priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Dodržiavanie ustanovení § 71 a nasl. Stavebného zákona má slúžiť k stavebnej disciplíne, a teda aby stavebník nemohol svojvoľne meniť vzhľad krajiny vykonávaním terénnych úprav navážaním zeminy v danom prípade aj na cudzí pozemok. Nedodržanie zákonného postupu zo strany stavebníka má za následok jeho potrestanie za spáchaný priestupok. Krajský súd v Banskej Bystrici ako príslušný na konanie podľa § 240 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe. Zdôraznil, že zodpovednosť za priestupok podľa § 20 Zákona o priestupkoch zaniká uplynutím doby dvoch rokov. Zároveň namietal, že v správnom konaní nebolo dostatočne zistené, kto priestupok spáchal a zároveň, že prvostupňový správny orgán vlastníkov susediacich nehnuteľností nevypočul, ani nežiadal od nich vyjadrenie. K znečisteniu miestnych komunikácií nedošlo len vo vzťahu k nehnuteľnosti žalobcu, ale aj na iných miestnych komunikáciách. Žalobca na pojednávaní uviedol, že síce urobil určité vyrovnávanie, resp. úpravu terénu tak, že zeminu, ktorá bola vykopaná na mieste jeho stavby použil na vyrovnanie terénu. Túto úpravu nie je možné charakterizovať ako terénnu úpravu v zmysle Stavebného zákona. Zeminu nenaviezol, nedoviezol, ale použil zeminu zo svojej stavby a vyrovnal ňou len nerovnosti. Považoval konanie stavebného úradu za tendenčné. Podľa jeho názoru sa nezmenili odtokové pomery na svahu, bola uložená len zemina takým spôsobom, že svah bol vyrovnaný. O zmenu odtokových pomerov by išlo vtedy, ak by sa zmenil povrch terénu. Zdôraznil, že v správnom konaní mu nebola predložená fotodokumentácia, ani mu nebola daná zápisnica z prejednania priestupku. Vo vzťahu k fotodokumentácii zdôraznil, že sám si urobil vlastnú fotodokumentáciu. Poukázal na to, že v dôsledku prívalového dažďa bola naplavená zemina na miestne komunikácie aj v iných častiach obce. Zdôraznil, že pozemok, na ktorý bola zemina splavená, nebol obecný, patril pôvodne jemu a neskôr jeho zaťovi. Miestna komunikácia, resp. jej časť, leží na pozemku, ktorý patrí do vlastníctva jeho zaťa. Uviedol, že úpravu terénu vykonal, nejde pritom ale o takú zmenu, ktorá mení vzhľad krajiny, nakoľko krajinu tvorí súbor pozemkov. Zmena sklonu podľa jeho názoru nie je terénnou úpravou meniacou vzhľad krajiny ako to vyžaduje ustanovenie zákona. Zotrval na stanovisku, že k podstatnej zmene terénu nedošlo. Zástupca žalovaného na pojednávaní vo vzťahu k tvrdenému zániku zodpovednosti za priestupok zdôraznil, že ide o pokračujúce konanie. Mal za to, že nedošlo k zániku zodpovednosti s prihliadnutím na analogické použitie zásad trestného konania vo vzťahu k pokračujúcemu konaniu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že bol vykonaný opakovane štátny stavebný dohľad, v rámci ktorého bolo zistené, že zemina na nehnuteľnosti susediacej s nehnuteľnosťou žalobcu pribúda. Správny orgán na základe vykonaného dokazovanie, resp. objasnenia skutku dospel k záveru, že páchateľom priestupku je žalobca. Navrhol žalobu zamietnuť. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že obec Selce ako stavebný úrad oznámil dňa 06. júla 2015 žalobcovi začatie správneho konania k rozhodnutiu podľa § 105 Stavebného zákona a predvolal žalobcu k prejednaniu priestupku. Z oznámenia o začatí správneho konania vyplýva, že stavebný úrad na základe vykonania obhliadky miestnych komunikácií v obci Selce a následnými miestnymi šetreniami nariadenými v súvislosti s kolaudáciou objektov stavby „Hospodársky dvor Selce“ zistil realizáciu nepovolených terénnych úprav na pozemku parcela č. KN-C XX k.ú. P., ktoré podliehajú v zmysle § 39b ods. 3 písm. a) Stavebného zákona povoľovaciemu konaniu. Stavebný úrad mal za to, že uvedené úpravy terénu priamo ohrozujú užívanie miestnej komunikácie, a preto vyzval žalobcu ako realizátora terénnych úprav v zmysle § 10 ods. 2 zákona č.135/1961 Zb. (ďalej len „cestný zákona“ alebo „zákon č.135/1961 Zb.“) na zjednanie nápravy a upozornil ho, že uskutočnenie terénnych úprav, vzhľadom na priľahlú miestnu komunikáciu a zmenené odtokové pomery v území, podlieha povoľovaciemu konaniu podľa § 39b ods. 3 písm. a) Stavebného zákona. V rámci ústneho prejednávania priestupku sa žalobca vyjadril tak, že obvinenie z priestupku považuje za neopodstatnené z dôvodu, že sa uvedeného priestupku nikdy nedopustil. Prejednanie priestupku považuje za pokračovanie dlhodobého šikanovania zo strany obce a jej štatutára. Následne obec Selce ako stavebný úrad pod číslom SK 9900/2015/28-15369 zo dňa 15. júla 2015 uznala žalobcu vinným zo spáchania priestupku (prvostupňové rozhodnutie). Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že v predmetnom rozhodnutí sú uvedené nepravdivé skutočnosti, ako aj skutočnosti, ktoré nemajú oporu v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky. Zotrval na stanovisku, že nespáchal priestupok, odvolaním napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a žiadal, aby bolo rozhodnutie o priestupku zrušené v celom rozsahu. Prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil, že bolo podané odvolanie a žalobcu vyzval, aby sa k podanému odvolaniu v lehote 7 dní vyjadril. Po podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Súčasťou administratívneho spisu je fotodokumentácia v listinnej, ako aj v elektronickej forme. Podľa § 244 ods.1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 245 ods.2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Podľa § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa § 2 ods.1 Zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 20 ods.1 Zákona o priestupkoch, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Podľa § 39b ods.1 Stavebného zákona, rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti. Podľa § 39b ods.3 Stavebného zákona, rozhodnutie o využívaní územia sa vyžaduje na a) vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zavážky, na násypy a meliorácie, b) zriadenie alebo zrušenie verejných sadov, parkov, okrasných záhrad a inej zelene, ak sú spojené s terénnymi prácami, s odstraňovaním zelene, s vybavením chodníkmi a inými spevnenými plochami, s umiestnením drobnej záhradnej architektúry a technickým prevádzkovým zariadením na osvetlenie a údržbu zelene, c) zriadenie alebo zrušenie športových ihrísk, odstavných a skladovacích plôch, d) delenie a sceľovanie pozemkov, ak podmienky na to nie sú určené územným plánom zóny, projektom pozemkových úprav, iným rozhodnutím alebo opatrením, e) ťažobné práce, im podobné práce a s nimi súvisiace práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 71 ods.1 písm.a) Stavebného zákona, povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery. Podľa § 71 ods.2 Stavebného zákona, na terénne úpravy a práce uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa povolenie nevydáva, ak stavebný úrad v územnom rozhodnutí od jeho vydania upustil. Podľa § 105 ods.1 písm.b) Stavebného zákona, priestupku sa dopustí a pokutou do 10 000 Sk sa potresce ten, kto uskutočňuje terénne úpravy a práce podľa tohto zákona, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním. Podľa § 105 ods.7 Stavebného zákona, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 56 Správneho poriadku, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. V správnom konaní bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 105 ods.1 písm.b) Stavebného zákona, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto uskutočňuje terénne úpravy a práce podľa tohto zákona, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním. Správne orgány mali za preukázané, že žalobca uskutočňoval terénne úpravy (násypy a úpravy terénu) bez rozhodnutia stavebného úradu (bez povolenia stavebného úradu). Podstatou stavebného konania je skutočnosť, že stavbu domu, pripadne jeho rekonštrukciu je možné legálne realizovať len na základe rozhodnutí vydaných v územnom, resp. stavebnom konaní. Prvým vyžadovaným rozhodnutím je územné rozhodnutie, v ktorom stavebný úrad vymedzí územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia (§ 39 Stavebného zákona). Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia (§ 39a ods.1 Stavebného zákona). Rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti (§ 39b ods.1 Stavebného zákona). Rozhodnutie o využívaní územia sa pritom okrem iného vyžaduje na vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zavážky, na násypy a meliorácie (§ 39b ods.3 písm.a/ Stavebného zákona). Povolenie stavebného úradu vyžadujú terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery, pričom na terénne úpravy sa povolenie nevydáva, ak stavebný úrad v územnom rozhodnutí od jeho vydania upustil. Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Dokončené terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce sa kolaudujú len v prípadoch, že to stavebný úrad určil pri ich povolení (§ 76 ods.1, 2 Stavebného zákona). Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca realizoval terénne práce bez povolenia stavebného úradu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že žalobca sám na pojednávaní uviedol, že „urobil určité vyrovnávanie, resp. úpravu terénu tak, že zeminu, ktorá bola vykopaná na mieste jeho stavby použil na vyrovnanie terénu. Zeminu nenaviezol, nedoviezol, ale použil zeminu zo svojej stavby a vyrovnal ňou len nerovnosti. Mal však zato, že sa nezmenili odtokové pomery na svahu a tieto úpravy nie je možné charakterizovať ako terénnu úpravu v zmysle Stavebného zákona“. Žalobca však netvrdil, neargumentoval a ani nepreukázal, že na ním realizované práce bolo vydané povolenie stavebného úradu. V uvedenom smere nie je rozhodnutie správnych orgánov spochybnené (a teda, že na realizované práce nebolo vydané povolenie stavebného úradu), o to viac, že žalobca ničím nepreukázal (a ani netvrdil), že stavebný úrad v územnom rozhodnutí od vydania stavebného povolenia na terénne úpravy upustil. Žalobca však namietal, že ním vykonané práce podľa predchádzajúceho odseku nemožno charakterizovať ako terénnu úpravu podľa Stavebného zákona. V intenciách § 39b ods.3 písm.a) Stavebného zákona je terénnou úpravou taká úprava, ktorou sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny alebo odtokové pomery v území, najmä výkopy, zasypanie priekop, násypy a pod., stavebné povolenie vyžadujú také úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery (§ 71 ods.1 písm.a/ Stavebného zákona). Z charakteru stavebných činností je zrejmé, že bez terénnych úprav sa nezaobíde úprava akéhokoľvek pozemku, nakoľko sa nimi upravuje prírodný terén a povrch pozemku tak, aby sa dal čo najvhodnejšie využiť. Svahovitý terén pri rodinných domoch je potrebné upraviť, aby bolo možné ho využívať. V tomto smere je potrebné opätovne poukázať na prednes žalobcu na pojednávaní, ktorý uviedol, že „úpravy realizoval po dohode so susedkou, ktorá nemala prístup na svoj pozemok, len cez jeho pozemok a tak sa dohodli, že vyrovnajú tú časť jej pozemku spoločne, aby bol zabezpečený prístup k jej pozemku“. Súd považoval za nepochybné, že došlo k realizácii prác, ktoré mali účel upraviť svahovitý terén (ako to vyplýva z fotodokumentácie) a to za účelom tvrdeným žalobcom. Takúto úpravu terénu je nevyhnutne potrebné považovať za terénnu úpravu, ktorou sa nielen mení vzhľad prostredia ale aj odtokové pomery, nakoľko došlo k zvýšeniu, úprave terénu a jeho sklonu tak, aby bol možný prístup k susediacemu pozemku. Zároveň je z fotodokumentácie zrejmé, že vykonanými prácami došlo k vyrovnaniu nerovností stabilného svahovitého terénu navozením nezhutnenej zeminy zo stavby žalobcu, ktorá po navezení nevytvárala dovtedajší stabilný dovtedajší charakter svahu, čím došlo aj k zmene odtokových pomerov. Tvrdenie žalobcu o tom, že k zmene odtokových pomerov môže dôjsť len zmenou povrchu na betónový alebo asfaltový, je nesprávne. Námietka žalobcu, že ním vykonané činnosti a práce nie sú terénnymi úpravami vyžadujúcimi povolenie stavebného úradu, je tak nedôvodná. Námietka žalobcu, že vlastníci pozemkov, na ktorých boli realizované práce, neboli zo strany správneho orgánu o tom upozornení, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z ustanovenia § 105 ods.1 písm.b) Stavebného zákona vyplýva, že priestupku sa dopustí ten, kto uskutočňuje terénne úpravy, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu. Z obsahu spisu a tvrdení žalobcu je však nesporné, že práce, ktoré prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil ako terénne úpravy, realizoval žalobca. Pre posúdenie jeho priestupkovej zodpovednosti tak nemá význam prípadná účasť alebo neúčasť ním uvádzaných vlastníkov susedných pozemkov (na ktorých boli tieto práce realizované) a ani ich prípadný súhlas alebo nesúhlas s takto realizovanými úpravami. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu o šikanóznom použití ustanovenia § 39b ods.3 písm.a) Stavebného zákona a zasahovaniu do jeho práv postupom stavebného úradu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vydanie územného rozhodnutia o využívaní územia je predpokladom pre následné povolenie stavebného úradu podľa § 71 ods.1 Stavebného zákona, a to aj pri zmene, resp. rekonštrukcii stavby, pokiaľ žalobca mienil terénne úpravy realizovať. Skutočnosť, že žalobca nepovažuje ním realizované činnosti za terénne úpravy, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca tiež namietal, že mu neboli predložené žiadne dôkazy a ani svedecké výpovede. Žalobca bol účastníkom správneho (priestupkového) konania a v priebehu celého správneho konania bolo oprávnený realizovať svoje práva ako účastníka konania, vrátane nahliadania do administratívneho spisu. Zo spisu nevyplýva existencia svedeckých výpovedí a je zrejmé, na akých dôkazoch správny orgán založil svoje skutkové zistenia. Ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. Žalobca namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 56 Správneho poriadku stavebným úradom, keď v rámci odvolacieho konania bol žiadaný o navrhnutie nových dôkazov. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že citované ustanovenie sa aplikuje v prípade, pokiaľ účastníkom správneho konania je viac subjektov z dôvodu, aby o podaní odvolania a jeho obsahu mali vedomosť a mohli sa k nemu vyjadriť všetci účastníci konania. V prípade predmetného konania, vzhľadom k tomu, že účastníkom konania bol len žalobca, nebolo potrebné ustanovenie § 56 Správneho poriadku aplikovať, prvostupňový správny orgán, ktorý postup podľa § 56 Správneho poriadku realizoval konal nad rámec ustanovení Správneho poriadku, nakoľko tento neukladá správnemu orgánu povinnosť upovedomiť o podanom odvolaní a jeho obsahu účastníka konania, ktorý odvolanie podal. Táto skutočnosť však nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil vyplýva, že žalobca mal násypy a úpravy terénu (terénne úpravy) realizovať v období od roku 2012 do júna 2015. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 20 Zákona o priestupkoch namietal, že jeho zodpovednosť za priestupok zanikla a priestupok nemožno prejednať, nakoľko od jeho spáchania uplynuli už dva roky. V tomto smere súd má zato, že zo strany žalobcu išlo o pokračujúce konanie. Nakoľko pri správnom trestaní je potrebné analogicky použiť zásady trestania, tak ako sú uvedené v Trestnom poriadku, pre posúdenie zániku zodpovednosti za priestupok je potrebné zistiť moment, kedy konanie, majúce znaky priestupku, pokračovalo, resp. trvalo. Žalobca v žalobe ani nenamietal skutkové zistenie stavebného úradu, že k realizácii úprav dochádzalo aj v roku 2015, konkrétne v júni 2015. Bez takejto argumentácie námietku žalobcu o zániku zodpovednosti za priestupok nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú. Nie je rozhodujúce, v ktorom momente žalobca úpravy vyhodnotené ako terénne úpravy začal realizovať, ale časové obdobie, kedy jeho konanie napĺňajúce znaky priestupku trvalo, resp. pokračovalo. Pokiaľ žalobca namietal neobjektívnosť žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý nedoplnil spis o výpovede prípadných svedkov a ani nevykonal zistenie skutkového stavu, je potrebné poukázať na obsah podaného odvolania, v ktorom žalobca s rozhodnutím stavebného úradu nesúhlasil a považoval ho za nezákonné bez toho, aby navrhol doplnenie dokazovania, prípadne bez toho, aby poukázal na dôvody nesprávnosti, resp. nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (a z napadnutého rozhodnutia iný postup žalovaného nevyplýva), skutočnosť, že ďalšie dokazovanie nevykonal a osvojil si závery prvostupňového správneho orgánu sama o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje. Žalobca na pojednávaní namietal, že pokiaľ došlo k naplaveniu zeminy na miestne komunikácie v blízkosti prác, ktoré vykonával on, tak došlo k naplaveniu zeminy aj v iných častiach obce a bolo to v dôsledku prívalových dažďov, o čom má svedčiť aj ním predložená dokumentácia, takéto tvrdenie v žalobe uvedené nebolo. S prihliadnutím na skutkovú podstatu priestupku kladeného žalobcovi za vinu (uskutočnenie terénnych úprav a prác podľa Stavebného zákona, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním) toto tvrdenie žalobcu nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.