Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200034 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200034.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobkyne: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. F. XX, XXX XX R., ako zákonná zástupkyňa maloletého F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. F. XX, XXX XX R., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP - pracovisko Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, za účasti Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, sídlo úradu komisára: Račianska 153, 831 54 Bratislava 35, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2015/8369 Ant zo dňa 05.11.2015, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobkyne z a m i e t a . II. Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Dňa 28.04.2015 doručila matka maloletého F. L. - I. B. na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene, žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene zo dňa 03.07.2015 č.: ZV3/RPPNKŤZPAPČ/SOC/2015/37156-0003 bolo podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa prílohy č. 4 tohto zákona rozhodnuté tak, že sa nevyhovuje žiadosti, ktorá bola podaná dňa 28.04.2015 matkou maloletého F. L. - I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. F. XX, XXX XX R. a nebol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Z rozhodnutia I. st. správneho orgánu vyplýva, že na základe komplexného posudku č. ZV1/KP/SOC/2015/37280 zo dňa 29.06.2015 sa maloletý F. L. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80 %. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy u maloletého F. L. je postihnutie mozgu pri vrodenej vývojovej chybe mozgu - Dandy Walkerov syndróm s kompletným cerebelárnym syndrómom. Maloletý nedokáže vykonávať samoobslužné úkony, nedokáže vyjadriť svoje potreby (rozumie mu len matka), vyžaduje celodenný dohľad s potrebou opatrovania inou fyzickou osobou, na základe čoho mu bol stanovený VI. stupeň odkázania na pomoc inej fyzickej osoby, čo predstavuje rozsah odkázanosti na pomoc viac ako 12 hodín denne, a preto mu peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol navrhnutý. Sociálne dôsledky jeho zdravotného postihnutia boli komplexným posudkom navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podala odvolanie matka maloletého - žalobkyňa a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. UPS/US5/ SSVOdPPKPC/SOC/2015/8369 Ant zo dňa 05.11.2015 rozhodol tak, že odvolanie maloletého F. L., zastúpeného zákonnou zástupkyňou pani Q.. I. B. zamieta a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen č. ZV3/RPPNKŤZPAPČ/SOC/2015/37156-0003 zo dňa 03.07.2015 potvrdzuje. Rozhodnutie žalovaného bolo v podstate odôvodnené tým, že odvolací správny orgán pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku orgánu I. stupňa a posúdil ho samostatne po právnej a aj skutkovej stránke. Ústredie v rámci odvolacieho konania vo veci rozhodovania o peňažnom príspevku podľa § 51 písm. c) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu posúdilo mieru funkčnej poruchy a sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého F. L. a podľa § 15 na účely § 55 ods. 6 citovaného zákona vydalo komplexný posudok č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2015/8532/PD. Podľa uvedeného komplexného posudku má maloletý účastník konania funkčnej poruchy 80 % podľa prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre ochorenie zaradené do skupiny V. ods. 3 písm. c) citovaného zákona a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár odvolacieho orgánu nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, a preto v súlade s § 11 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok Ústredia č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/SOC/2015/8532/PD zo dňa 15.10.2015 a posudkový záver zo dňa 19.10.2015. Posudkový lekár odvolacieho orgánu pri hodnotení zdravotného stavu maloletého F. L. vychádzal z nasledovných predložených nálezov: vyšetrenie všeobecným lekárom zo dňa 16.03.2015, neurologické vyšetrenie zo dňa 08.10.2015 s vykonaním MRI vyšetrením mozgu v auguste 2015 a psychiatrického vyšetrenia zo dňa 17.09.2014. Maloletý F. L. je od detstva sledovaný na odborných ambulanciách. V popredí je diagnostikovaná neurologická symptomatológia na podklade vrodenej vývojovej chyby mozočku so sekundárnymi prejavmi. V klinickom obraze je celková hypotómia svalstva. Postoj je možný len s oporou, presuny sú možné len na mechanickom vozíku. Maloletý F. L. nerozpráva, iba vydáva zvuky, výzvam rozumie a je usmerniteľný. Podľa predložených odborných nálezov má slabšie aj horné končatiny, úchop je zachovaný, napr. naje sa sám. Hygienické návyky nemá fixované, je plienkovaný, intelekt je na úrovni strednej mentálnej retardácie. Epilepsia je v súčasnej dobe kompenzovaná a od roku 2010 je bez epileptických záchvatov. Poruchy zmyslov nie sú uvedené. V súčasnosti je stav hodnotený na základe aktuálnych odborných nálezov, podľa ktorých je maloletý F. L. odkázaný na celodenný dohľad, pri vyššie uvedenom stave by nebol dosiahnutý účel osobnej asistencie v zmysle Zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu. Pani Bc. I. B., matka maloletého F. L., sa vyjadrila, že netrvá na stretnutí s posudkovým lekárom Ústredia. Podkladom posudkového lekára bolo šetrenie sociálnych dôsledkov dňa 17.09.2015. Maloletý F. L. žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je zamestnaná v Q. Q. a študuje popri zamestnaní na N. N. E. v Q. Q.. Počas matkinej neprítomnosti starostlivosť o maloletého zabezpečuje stará matka, ktorá je na starobnom dôchodku. Maloletý F. L. sa po byte pohybuje štvornožky, prípadne sa posúva po zadku. Matka, prípadne stará matka ho musí dvíhať. Po vonku sa premiestňuje na mechanickom vozíku, ktorý vie sám ovládať. Snaží sa chodiť, a to tak, že ho matka drží v podpazuší, prípadne za ruku, dokáže prejsť približne 20 krokov. Pri prechádzkach po rovine je schopný niekedy prejsť cca 500 metrov. Chôdza je knísavá a neudrží rovnováhu. Po schodoch smerom hore prejde v sprievode inej osoby a smerom dolu ho musia zniesť. Matka uviedla, že maloletý F. dokáže komunikovať kombinovanou formou, a to posunkami, prípadne povie pár slov a je presvedčená, že vie prejaviť svoje potreby. Komunikáciu trénuje pomocou tabletu a obrázkov. Navštevuje Domov sociálnych služieb v R., kde ho matka dovezie osobným motorovým vozidlom ráno o 6,30 hod. Do školy sa premiestňuje s personálom zariadenia v rámci budovy domova sociálnych služieb. Vyučovanie začína o 8,00 hod a končí približne o 12,00 hod. Po vyučovaní sa znova premiestni s pomocou personálu do domova sociálnych služieb, kde zotrváva do 16,00 hod do príchodu matky. V čase od 12,00 hod do 16,00 hod má maloletý F. personálom zariadenia zabezpečený program. Chodí na prechádzky do prírody, vypracuvávajú rôzne kognitívne úlohy a učia sa sebaobsluhe. Počas pobytu v zariadení môže relaxovať a využívať aj snoezelenovú miestnosť. V rámci domova sociálnych služieb sa premiestňuje prostredníctvom mechanického vozíka. V prípade, že ho personál premiestni napr. do polohovacieho vaku, túto činnosť vykonávajú dve pracovníčky. Na WC sa premiestni prostredníctvom mechanického vozíka, pri tomto úkone spolupracuje a pridržiava sa madla. Matka žiada osobnú asistenciu z dôvodu, že považuje čas strávený v domove sociálnych služieb od 6,30 hod do 16,00 hod za veľmi dlhý a pre syna namáhavý. Sociálnym zisťovaním bolo zistené, že maloletý má možnosť v čase mimo vyučovania plnohodnotne tráviť čas s profesionálnym personálom zariadenia, kde je prihliadnuté na potreby vyplývajúce z jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Pani Q.. I. B. uviedla, že osobnú asistenciu žiada pre syna v čase ranného vstávania, prípravy do školy a cesty do školy, nakoľko sa v súčasnej dobe prispôsobujú jej odchodu do zamestnania. Maloletý F. L. pre únik moču aj stolice používa plienky. Matka uviedla, že osobnú asistenciu by potrebovala pri úkonoch vstávania, líhania, umývania a sprchovania, ďalej pri obliekaní, vyzliekaní, pričom ho matka učí spolupracovať, o čo sa maloletý aj snaží, rovnako pri obliekaní, vyzliekaní, pri podávaní stravy, nakupovaní potravín, aj vecí osobnej potreby. Na nákupy chodí v sprievode matky do supermarketov a obchodov s bezbariérovým prístupom. Pri dodržiavaní liečebného režimu a akútnom ochorení jej pomáha matka, ktorá uviedla, že nebýva často chorý. Na dovolenky nechodí. Spoločne s matkou navštevujú starú mamu, ktorá býva v Mýtnej, raz týždenne chodia do prírody na dlhšie prechádzky. Maloletý F. L. raz ročne v sprievode matky absolvuje kúpeľnú liečbu v Piešťanoch. Podľa vyjadrenia matky by potreboval pomoc osobného asistenta i počas školských prázdnin, pri preprave a premiestňovaní sa na vzdelávacie a voľnočasové aktivity. Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osobe v zmysle § 14 ods. 2 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosť o domácnosť alebo pri realizácii základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku, i napríklad sprevádzanie dieťaťa do a zo školy. Rozsah hodín osobnej asistencie sa na tieto úkony môže navrhnúť len v prípade, že je rodič fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. S odkazom na § 20 ods. 1, § 20 ods. 2, § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. v náväznosti na lekársku posudkovú činnosť a sociálnu posudkovú činnosť, je možné ťažké zdravotné postihnutie maloletého F. L. vhodne kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie, nakoľko vyžaduje pomoc a celodenný dohľad inej osoby. V čase, keď je matka v zamestnaní, má starostlivosť zabezpečenú prostredníctvom sociálnej služby v Domove sociálnych služieb v R.. Voľnočasové aktivity v rodinnom prostredí mu plnohodnotne zabezpečuje rodina v rozsahu zodpovedajúcom aj veku dieťaťa, pretože peňažný príspevok na osobnú asistenciu v súčasnosti nebol navrhnutý v komplexnom posudku Ústredia. Komplexný posudok je v zmysle § 55 ods. 6 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu základom II. st. rozhodnutia a je pre rozhodnutie záväzným. Vzhľadom k tomu, že peňažný príspevok na kompenzáciu v komplexnom posudku odvolacieho orgánu nebol navrhnutý, maloletý F. L. nespĺňa podmienky pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, preto bolo dôvodné rozhodnutie I. st. orgánu potvrdiť. Proti rozhodnutiu II. st. správneho orgánu - žalovaného podala žalobu žalobkyňa, v ktorej navrhovala napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobkyňa v dôvodoch žaloby vytýkala žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisu, najmä neboli zohľadnené skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre podanie žiadosti a sú súčasťou spisu, pričom žalovaný sa k nim nijako nevyjadril, žalobkyňa ďalej tvrdila, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce pre posúdenie veci, žalovaný nevykonal posúdenie v oblasti sociálneho šetrenia domáceho prostredia a úkonov, ktoré je nutné vykonať mimo pobytu maloletého v DSS R., čo bolo hlavným dôvodom podania žiadosti o kompenzáciu formou osobnej asistencie. Žalobkyňa ďalej poukázala na ďalšie skutočnosti: Žalovaný porušil základné zásady správneho konania ustanovené v § 3 ods. 2, 4, 5 Správneho poriadku, keď žalovaný doplnil dokazovanie až v rámci konania o odvolaní (napr. telefonický rozhovor o aktivitách maloletého počas pobytu v DSS R.), pričom žalobcu o tom neinformoval a ani mu neumožnil sa k takto doplnenému dokazovaniu vyjadriť. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Ďalej sa žalovaný neriadil dôsledne zásadou, že je povinný vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov. Okrem toho I. st. rozhodnutie nebolo zjavne odôvodnené a až II. st. správny orgán posúdil vec sám, čím vydal prakticky nové rozhodnutie, proti ktorému ale nemožno podať riadny opravný prostriedok. Okolnosti, ktoré žalobca uvádzal ako dôvody v žiadosti, neboli zohľadnené v rozhodnutí (potreba asistenta v domácom prostredí), a naopak sa žalovaný zaoberal otázkou, ktorá nebola rozhodná pre posúdenie tejto žiadosti (pobyt maloletého v DSS R.). Ďalej žalobkyňa poukazovala na zanedbanie základných povinností žalovaného vyplývajúcich z § 13 zákona č. 447/2008 Z.z., keď jediný záujem pre posudzovanie sociálnych dôsledkov bol telefonický rozhovor o aktivitách počas pobytu maloletého v DSS R., pričom však žalovaný v takto závažnej situácii podcenil a ignoroval všetky skutočnosti, pre ktoré mal v predmetnej veci rozhodnúť. Nikde v rozhodnutí nie je objasnené šetrenie domáceho prostredia a pobytu maloletého mimo DSS R., ktoré však tvorí podstatnú časť z jeho prežívaných aktivít. Rozhodnutie žalovaného vo veci žiadosti o kompenzáciu formou osobnej asistencie bolo odôvodnené vysokou mierou funkčnej poruchy maloletého F. L. a nemožnosťou komunikácie. Z tohto dôvodu bola navrhnutá forma kompenzácie opatrovaním, pričom však možnosť ďalšieho rozvoja maloletého bola týmto rozhodnutím zamedzená a naopak povinnosti matky, ktorá sa sama stará o maloletého, boli vymedzené v miere, v akej sama tie nie je schopná zabezpečiť. Žalovaný svojím rozhodnutím tak ignoroval podstatné dôvody, pre ktoré žalobca žiadosť o kompenzáciu formou osobnej asistencie podal. Odvolací orgán zanedbal všetky skutočnosti a podstatné informácie mimo šetrenia domáceho prostredia s prihliadnutím na potreby maloletého. Jediným predmetom zisťovania sociálnych dôsledkov mimo stretnutia so žalobcom bol telefonický rozhovor so sociálnou pracovníčkou DSS R., kde II. st. orgán zisťoval rozsah aktivít a činností vykonávaných špecializovaným personálom zariadenia, neprihliadajúc na skutočnosť, že osobná asistencia bola žiadaná na úkony vykonávané v domácom prostredí a aktivity mimo domáceho prostredia a nie počas pobytu v DSS R.. Je zarážajúci fakt, ako povrchne bolo vykonané sociálne šetrenie domáceho prostredia, napriek prísľubu a dohody medzi žalobcom a žalovaným, ktorí sa vzájomne dohodli, že v prípade, ak bude nutné pre vydanie rozhodnutia vo veci osobnej asistencie osobné šetrenie sociálnych dôsledkov, toto bude po dohode obidvoch strán vykonané za prítomnosti maloletého v domácom prostredí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. pri zabezpečovaní starostlivosti o seba a domácnosť pri realizovaní sociálnych aktivít, tieto zabezpečujú rodičia v rámci rodičovskej starostlivosti, kde pri zvážení zdravotného stavu maloletého v porovnaní s neplnoletou osobou rovnakého veku, ako je maloletý F. L., v zmysle skôr uvádzaných úkonov a aktivít, je neuvážené, aby bola takáto osoba porovnávaná s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je schopná si uvedené úkony a aktivity zabezpečiť bez asistencie inej spôsobilej osoby. Pri sociálnom zisťovaní dôsledkov, na ktoré úrad zameral svoju pozornosť, a to činnosť a aktivity, ktoré sú vykonávané špecializovaným personálom v pôsobnosti DSS R., je z výroku samotného rozhodnutia zrejmé, že ide o prostredie, kde je zabezpečená bezbariérovosť a dostatočné personálne vybavenie zariadenia, kde pri premiestňovaní a polohovaní maloletého toto zabezpečujú minimálne dve osoby. Na základe uvedenej skutočnosti žalovaný zamietavým postojom nerešpektuje základné práva občana na ochranu osobnosti, ľudskej dôstojnosti a zdravia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na skutočnosti, že mimo pobytu maloletého v zariadení sociálnych služieb v R. mu jeho voľnočasové aktivity zabezpečuje rodina. Prítomnosť rodiny v tomto prípade je vždy len o jednej dospelej osobe, ktorá akokoľvek s vypätím maxima fyzických schopností sa snaží zabezpečiť všetky úkony a aktivity spojené so starostlivosťou o maloletého F. L.. Práve tento dôvod bol ako najvýznamnejší pre požiadanie o kompenzáciu formou osobnej asistencie. Takéto posúdenie však žalovaný nevykonal a nezohľadnil skutočnosti, ktoré žalobca v rámci šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia maloletého uviedol. Žalovaný sa v žiadosti o priznaní peňažného príspevku dostatočne objektívne nezaoberal. V napadnutom rozhodnutí neodôvodnil svoje zamietavé stanovisko, nevykonal žiadne objektívne dokazovania, nežiadal stanoviská a lekárske správy odborných lekárov a neabsolvoval šetrenie domáceho prostredia pri posudzovaní sociálnych dôsledkov na účely vydania rozhodnutia, nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre vydanie rozhodnutia vo veci žiadosti o kompenzáciu formou osobnej asistencie, dopustil sa závažných chýb, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 08.06.2016 ďalej k veci uviedla, že pokiaľ sa vo vyjadrení žalovaného hovorí, že 17.09.2015 sa mal maloletý zúčastniť psychologického vyšetrenia, tento údaj nie je pravdivý, pretože to nebolo 17.09.2015, ale bolo to ešte v roku 2014. Žalobkyňa ďalej nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že v domove sociálnych služieb je zabezpečená všetka starostlivosť o maloletého. Nesúhlasila ani s ďalším tvrdením žalovaného, že by mala vykonávať všetky úkony ako rodič. V danom prípade sa jedná o dieťa, ktoré má už 10 rokov a v súvislosti s jeho zdravotným stavom musí robiť všetky úkony ohľadom tohto dieťaťa a v tejto súvislosti poukázala na to, že 10-ročné zdravé dieťa si veľa úkonov môže urobiť samo. V prípade, že by pristúpila na riešenie, podľa ktorého by jej mal byť poskytnutý príspevok na opatrovanie, bolo by to pre ňu likvidačné, pretože žije len so synom, sú len dvaja a za situácie, že by pristúpila na opatrovateľský príspevok, by sa vlastne nevedela finančne postarať o syna. Pokiaľ ide o osobnú asistenciu, tak pod touto osobnou asistenciou si predstavuje osobu, ktorej by dôverovala a ktorá by bola schopná vykonávať takúto činnosť. Osobnú asistenciu by nemohla vykonávať žalobkyňa sama, pretože by prišla o určitý príjem a chce byť aj naďalej aktívne činná v práci. Nesúhlasila s tým, že by u maloletého nedošlo k nejakému pozitívnemu vývoju od jeho narodenia až do súčasných 11 rokov. Zástupkyňa Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím na pojednávaní dňa 08.06.2016 vychádzala z vyjadrenia Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zo dňa 07.06.2016. Zástupkyňa poukázala na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý OSN 2006, súčasťou Právneho poriadku SR sa stal 25.06.2010. Dohovor má podľa Ústavy SR prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi. Zástupkyňa tvrdila, že bol konkrétne porušený čl. 2 ods. 2, ktorý má nadpis „Deti so zdravotným postihnutím", čl. 19 „Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti", a to konkrétne v písm. a) a b). Okrem Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím boli podľa zástupkyne porušené aj ľudsko-právne dokumenty, najmä Dohovor o právach dieťaťa, ako aj čl. 7 Ústavy SR. Podľa reštriktívneho výkladu je účelom osobnej asistencie to, aby osoba bola aktívna a aby sa socializovala. V danom prípade sa jedná o dieťa, ktoré má 11 rokov, 60 kg, po byte pohybuje iba štvornožky alebo po zadku a pre takéto dieťa je aktiváciou aj to, keď sa na druhý deň postaví, alebo keď spraví 20 krokov. Pre takéto dieťa je aktivizáciou aj to, keď spraví na druhý deň o dva, tri kroky viac. Socializáciou dieťaťa začlenením do spoločnosti je to, keď bude poznať o jedného alebo dvoch ľudí. Dieťa sa stretáva iba s matkou, so starou matkou a s pracovníkmi z DSS. Z rozhodnutia vôbec nevyplýva, že došlo k aplikácii ustanovenia § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, skôr naopak, ide o jeho ignorovanie. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent, ktorý nemusí mať špeciálne vzdelanie, dáva svoj čas a svoju fyzickú silu do služieb človeka so zdravotným postihnutím. Niekoľkoročná náročná starostlivosť matky o dieťa vedie k jej prepracovanosti. Matka postupne stráca fyzické a psychické schopnosti naplniť potreby svojho zdravotne postihnutého dieťaťa. Dokonca sama sa stala osobou, ktorá je odkázaná na pomoc iných. Zamietnutie žiadosti z dôvodu, že maloleté dieťa má možnosť tráviť voľný čas s profesionálnymi zamestnancami v DSS, je v zásadnom rozpore s filozofiou vývoja sociálnej politiky SR. Nosnou filozofiou je už dlhodobo deinštitucionalizácia, na čo poukazuje aj programové vyhlásenie Vlády SR na roky 2016 - 2020. Osobná asistencia je jedným z podporných inštitútov, ktorý má čiastočne prispieť k uľahčeniu ťažkého života osôb so zdravotným postihnutím. Od ostatných foriem pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím sa odlišuje štyrmi znakmi, ktoré sú označované ako „Princípy osobnej asistencie", ide o princípy demedikalizácia, deprofesionalizácia, deinštitucionalizácia, delimitácia. Obsah osobnej asistencie sa riadi individuálnymi potrebami konkrétneho človeka. Zástupkyňa v konečnom dôsledku navrhovala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu nebolo v komplexnom posudku navrhnuté. Ústredie v rámci odvolacieho konania vydalo komplexný posudok, podľa ktorého mal maloletý účastník konania funkčnú poruchu v rozsahu 80 %. Podľa predložených odborných nálezov je intelekt maloletého na úrovni stredne mentálnej retardácie. V popredí je diagnostikovaná neurologická symptomatológia na podklade vrodenej vývojovej chyby mozočku so sekundárnymi prejavmi. Ustanovenie § 13 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu upravuje charakteristiku sociálnej posudkovej činnosti. Uvedené ustanovenie neobsahuje povinnosť príslušného orgánu vykonávať sociálnu posudkovú činnosť v domácom prostredí posudzovaného. Sociálna posudková činnosť za účasti maloletého bola vykonaná v priestoroch Ústredia. Odvolací orgán mal snahu vykonať šetrenie priamo v domácom prostredí maloletého účastníka, avšak pre objektívne príčiny na strane matky maloletého sa uskutočnilo stretnutie žalobkyne so sociálnou pracovníčkou odvolacieho orgánu na Ústredí dňa 17.09.2015. Sociálnym zisťovaním bolo zistené, že maloletý má možnosť v čase mimo vyučovania plnohodnotne tráviť čas s profesionálnym personálom zariadenia, kde je prihliadané na potreby vyplývajúce z jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosť o domácnosť alebo pri realizácii základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Ide napríklad o sprevádzanie dieťaťa zo školy, do školy. Rozsah hodín osobnej asistencie sa na tieto úkony môže navrhnúť len v prípade, že je rodič fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Z lekárskej posudkovej činnosti vyplýva, že voľnočasové aktivity v rodinnom prostredí maloletého plnohodnotne zabezpečuje rodina v rozsahu zodpovedajúcemu aj veku dieťaťa, preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol v komplexnom posudku Ústredia navrhnutý. Odvolanie účastníčky konania bolo s kompletnou spisovou dokumentáciou doručené Ústrediu dňa 17.08.2015, rozhodnutie bolo vydané 05.11.2015, teda lehota bola určená § 55 ods. 11 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu (90 dní), bola dodržaná. Ústredie telefonicky kontaktovalo sociálnu pracovníčku v DSS, ktorá podrobne informovala o činnosti maloletého F. L. počas pobytu v DSS (záznam z 22.10.2015). podľa zistených skutočností maloletý má možnosť v čase mimo vyučovania plnohodnotne tráviť čas s profesionálnym personálom v zariadení DSS, kde je prihliadnuté na potreby vyplývajúce z jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Uvedené zisťovanie v DSS Detva bolo súčasťou posudzovania sociálnych dôsledkov maloletého F. L. a Ústredie nepovažovalo za nutné túto časť získavania podkladov pre rozhodnutie konzultovať so žalobkyňou. Ťažké zdravotné postihnutie maloletého F. L. je možné vhodne kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie, nakoľko vyžaduje pomoc a celodenný dohľad inej osoby. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. V prípade maloletého F. L. by nebol osobnou asistenciou dosiahnutý uvedený účel, nakoľko pri svojom zdravotnom postihnutí nie je schopný rozhodovať sa a ovplyvňovať vykonávanie uvedených aktivít za účelom sociálneho začlenenia. Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizácii základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Odvolací správny orgán pri posudzovaní odkázanosti maloletého účastníka konania na pomoc inej fyzickej osoby rešpektoval aj toto ustanovenie. Je nesporné, že starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté dieťa je náročná tak po fyzickej, ako aj psychickej stránke, avšak účelom kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za podmienok za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa prílohy č. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, osobná asistencia môže byť na tento účel navrhnutá len v prípade, že je rodič fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čo v danom prípade nebolo preukázané. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 08.06.2016 k veci uviedla, že v danom prípade ide o fakultatívnu dávku. Odkázanosť na osobnú asistenciu upravuje § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. Odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobslužných činnostiach je uvedená v prílohe č. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Je len jednou z podmienok pre priznanie nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Ďalšou podmienkou je, aby touto osobnou asistenciou sa dosiahol účel ustanovený v § 20 ods. 2, a to aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. U maloletého F. L., vzhľadom na charakter jeho ťažkého zdravotného postihnutia, nemožno očakávať dosiahnutie účelu osobnej asistencie, nakoľko nie je schopný nezávisle sa rozhodovať a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí a vykonávanie vzdelávacích a voľnočasových aktivít. Na základe vykonanej lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti odvolací správny orgán považoval zhodne s I. st. správnym orgánom za vhodnú formu kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia maloletého peňažný príspevok na opatrovanie, nakoľko mu bol stanovený VI. stupeň, teda najvyšší stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pokiaľ žalobkyňa namietala spôsob a rozsah vykonaného sociálneho šetrenia, k tomu uviedla, že podľa druhej vety §-u 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. O tom, že Ústredie vyšlo v ústrety žalobkyni tým, že sociálne šetrenie sa vykonávalo vlastne v sídle správneho orgánu, sa vykonalo na jej žiadosť a s jej súhlasom. Navrhnutá forma kompenzácie (príspevok na opatrovanie) vhodne kompenzuje sociálne dôsledky maloletého v oblasti sebaobsluhy. Opatrovanie nemusí vykonávať iba matka, môžu to byť aj iné či už blízke osoby, alebo aj úplne cudzie osoby za istých podmienok. Je nesporné, že starostlivosť o maloletého F. je fyzicky aj psychicky náročná, nikto to nespochybňoval a najmä vtedy, keď starostlivosť zabezpečuje osamelý rodič, ale ani žalovaný, ani príslušný I. st. správny orgán nemôže ignorovať zákonné pravidlá pre posúdenie odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu. Všetky podstatné dôvody, pre ktoré odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie I. st. správneho orgánu, sú uvedené jednak v odôvodnení rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.02.2016. Nie je pravdou, že by bolo ignorované ustanovenie § 14 ods. 2, pretože žalovaný zvážil potrebu dieťaťa na vykonávanie alebo na poskytovanie pomoci inou fyzickou osobou pri vykonávaní sebaobslužných úkonov práve vo vysokom rozsahu, teda takmer v celom rozsahu spektra, a preto bol peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý ako vhodná forma kompenzácie. V rozhodnutí je uvedené, že dieťa sa v rámci DSS premiestňuje prostredníctvom mechanického vozíka a len v prípade, že ho personál premiestňuje napr. do polohovacieho vaku, tak vtedy dochádza k tomu, že to musia robiť dvaja ľudia. V stanovisku k vyjadreniu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím žalovaný ďalej uviedol, že konkretizáciu práv osôb so zdravotným postihnutím možno hľadať vo viacerých zákonoch. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia pre Slovenskú republiku upravuje zákon NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Znenie tohto zákona týkajúce sa podmienok poskytnutia peňažného príspevku na osobnú asistenciu neodporuje dohovoru. Poskytovanie peňažných príspevkov má veľmi jasné pravidlá. Správny orgán nemôže rozhodovať na základe emócií, ale na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, a to po vykonanej lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. V prípade maloletého F. L. bola tak lekárska, ako aj sociálna posudková činnosť vykonaná v súlade so zákonom a jej výsledkom bol okrem iného návrh kompenzácie peňažného príspevku na opatrovanie. Opatrovanie môže vykonávať aj cudzia osoba, ak je prihlásená k trvalému alebo prechodnému pobytu s opatrovaným. Účel osobnej asistencie je vyjadrený v § 20 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Za aktivizáciu a začlenenie sa do spoločnosti nie je možné považovať to, že osoba so zdravotným postihnutím „urobí o pár krokov viac ako včera", ako sa uvádza vo vyjadrení Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Pokrok schopností zdravotne postihnutých osôb zabezpečovať si určité sebaobslužné úkony je väčšinou výsledkom rehabilitácie a terapie a nie osobnej asistencie. Podľa vyjadrenia Úradu komisára pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, osobná asistencia je nástroj na uplatňovanie práva na sebaurčenie ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Tento princíp žalovaný nepopiera, práve naopak zdôrazňuje ho. Pre to, aby bol tento znak osobnej asistencie dosiahnutý, sa vyžaduje určitý osobnostný potenciál osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a to schopnosť vyjadriť svoje potreby, vôľu, zámery a za pomoci osobného asistenta aj ich realizovať. U maloletého F. L. však ide o také zdravotné postihnutie, ktoré vylučuje takéto schopnosti - poznať svoje potreby, vedieť ich pomenovať a vedieť, ako ich za pomoci osobného asistenta uspokojiť tak, aby sa mohol začleniť do spoločnosti. Tvrdenie, že maloletý Šimon vie prejaviť svoje potreby, nevyplýva z rozhodnutia žalovaného, ani z jeho podkladov a nie je preukázané odbornými nálezmi. Zdokonaľovanie sa v sebaobslužných činnostiach, o ktoré sa matka dieťaťa usiluje, nemožno považovať za integráciu dieťaťa do spoločnosti, ak ide o zvýšenie jeho samostatnosti pri sebaobsluhe. Nepeňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je svojím charakterom dávka fakultatívna, teda tento nárok na ne nevzniká automaticky pri splnení podmienok. Ich priznanie alebo nepriznanie je vždy výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, ktorý má kompetencie o nich rozhodovať. U maloletého F. L., vzhľadom na charakter jeho zdravotného postihnutia, nemožno očakávať dosiahnutie samostatnosti a nezávislosti ani za pomoci osobného asistenta, pretože jeho odkázanosť na pomoc inej osoby je vyjadrená stupňom VI. podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. Žalovaný akceptoval ustanovenie § 14 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a rešpektoval rozdiely v starostlivosti, ktorú rodič obvykle poskytuje maloletému dieťaťu v rovnakom veku bez zdravotného postihnutia a v starostlivosti o posudzovaného určil, že maloletý F. L. je odkázaný na pomoc inej osoby podľa VI. (najvyššieho) stupňa prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách. Skutočnosť, že maloleté dieťa má možnosť tráviť voľný čas s profesionálnymi zamestnancami DSS, nebola dôvodom zamietnutia žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. V čase začatia konania bola maloletému F. už poskytovaná pobytová sociálna služba v zariadení sociálnych služieb formou denného pobytu. Matka dieťaťa žiadala o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu súbežne s poskytovaním uvedenej sociálnej služby, a to na úkony sprevádzania dieťaťa do zariadenia sociálnych služieb a z tohto zariadenia a na starostlivosť dieťaťa do príchodu matky z práce, teda nesledovala deinštitucionalizáciu sociálnych služieb. Pre dieťa je výhodné, ak trávi čas s ľuďmi, ktorí majú zodpovedajúce vzdelanie a profesionálny prístup k dieťaťu, čo pri osobnej asistencii nie je zaručené. Matka ani na pojednávaní krajského súdu nevedela konkretizovať osobu, ktorá by jej synovi vykonávala osobnú asistenciu. Kompenzovanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia definovaných v ustanovení § 2 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch nie je možné považovať za „riešenie ťažkej životnej situácie" rodinných príslušníkov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale má slúžiť na zmiernenie alebo prekonanie znevýhodnenia, ktoré má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok. Účelom poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu nie je vylepšenie finančnej situácie rodiny fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Maloletý F. L. je vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie odkázaný na opatrovanie a kompenzáciu sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia peňažným príspevkom na opatrovanie považuje za adekvátnu a vhodnú formu kompenzácie. Žalovaný svojím rozhodnutím neporušil žiadne z práv maloletého F. L., ktoré mu zaručujú vnútroštátne právne predpisy (ktorých platnosť pre Slovenskú republiku nikto nespochybnil), ako aj medzinárodné predpisy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobkyne podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, pretože dospel k záveru, že na strane správnych orgánov nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona, osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. Podľa § 20 ods. 2 citovaného zákona, účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona, opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 39 ods. 2 citovaného zákona, účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Predmetom preskúmavacej činnosti súdu na základe podanej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. V danom prípade krajský súd posudzoval najmä otázku, či žalovaný správny orgán pri svojom rozhodovaní postupoval zákonným spôsobom tak, aby bola zachovaná podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených zákonom. Dňa 22.10.2015 bol žalovaným správnym orgánom spracovaný posudok č. UPS/US5/ SSVOdPPKPC1/2015/8532/PD zo dňa 22.10.2015. Týmto novým komplexným posudkom bola stanovená miera funkčnej poruchy maloletého F. L. na 80 % pre ochorenie zaradené do skupiny V. ods. 3 písm. c) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Maloletý F. L. je od detstva sledovaný na odborných ambulanciách. V popredí je diagnostikovaná neurologická symptomatológia na podklade vrodenej vývojovej chyby mozočka so sekundárnymi prejavmi. V klinickom obraze je celková hypotómia svalstva a postoj je len s oporou. Presunutie je možné len na mechanickom vozíku. Maloletý F. L. nehovorí, vydáva len neartikulované zvuky. Výzvam rozumie a je usmerniteľný. Hygienické návyky nemá fixované, je plienkovaný. Intelekt je na úrovni strednej mentálnej retardácie. Epilepsia je v súčasnej dobe kompenzovaná a od roku 2010 je bez epileptických záchvatov. Poruchy zmyslov nie sú uvedené. V súčasnosti je stav hodnotený na základe aktuálnych odborných nálezov, podľa ktorých je maloletý F. L. odkázaný na celodenný dohľad, pri uvedenom stave by nebol dosiahnutý účel osobnej asistencie v zmysle Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Maloletý F. L. má v oblasti mobility a orientácie zníženú pohybovú a orientačnú schopnosť v dôsledku narušenia telesných a duševných funkcií, premiestňuje sa za pomoci mechanického vozíka a v sprievode inej osoby. Nie je schopný premiestniť sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, nastupovať do nich, vystupovať z nich a zvládnuť situáciu v nich. Je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní pohybu a orientácie v spoločenskom prostredí, kompenzovateľnú peňažným príspevkom na opatrovanie. V oblasti komunikácie je narušená schopnosť komunikácie dôsledkom narušených duševných funkcií a potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečení komunikácie so spoločenským prostredím, kompenzovateľnú peňažným príspevkom na opatrovanie. V oblasti sebaobsluhy má obmedzenú schopnosť sebaobsluhy dôsledkom narušenia telesných a duševných funkcií, rozsah pomoci inej osoby bol stanovený na stupeň VI. podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Potrebuje dohľad inej osoby pri všetkých úkonoch sebaobsluhy, kompenzované peňažným príspevkom na opatrovanie. Zo záveru posudku ďalej vyplýva, že ťažké zdravotné postihnutie maloletého F. L. je možné kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie, nakoľko vyžaduje pomoc a celodenný dohľad inej osoby. V čase, keď je matka v zamestnaní, má starostlivosť zabezpečenú prostredníctvom sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb v Detve. Voľnočasové aktivity v rodinnom prostredí mu plnohodnotne zabezpečuje rodina v rozsahu zodpovedajúcom aj veku dieťaťa, preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu v súčasnosti nebol navrhnutý. Ako vyplýva z úvodných ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, cieľom úpravy právnych vzťahov je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených zákonom. Krajský súd v preskúmavanom prípade je toho názoru, že cieľom právnej úpravy uvedeného zákona je zabezpečenie kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia dotknutých osôb formou poskytovania peňažných prostriedkov bez ohľadu na to, o aký druh, kvalifikáciu peňažného príspevku sa jedná (či peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo peňažný príspevok na opatrovanie). Poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu nenapĺňa účel spomínaného zákona. V dôsledku poškodenia duševných funkcií žalobcu by osobná asistencia nemohla smerovať k podpore vlastného rozhodovania žalobcu a vlastného ovplyvňovania jeho životných situácií, a preto by nenapĺňala účel v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. Ako vhodná forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia bol navrhnutý príspevok na opatrovanie a nie príspevok na osobnú asistenciu. Závery o nenaplnení účelu osobnej asistencie v prípade maloletého F. L. sú jasné a zrozumiteľne odôvodnené a vyplývajú z podkladov pre jeho vypracovanie. Komplexný posudok žalovaného nepovažuje žalobcu za osobu odkázanú na osobnú asistenciu, ale za osobu odkázanú na opatrovanie. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe poukazovala na to, že nebolo vykonané posúdenie v oblasti sociálneho šetrenia v domácom prostredí, čo bolo hlavným dôvodom podania žiadosti o kompenzáciu formou osobnej asistencie, k tomu súd uvádza, že z úradného záznamu zo dňa 07.09.2015, ktorý bol spísaný s L.. T. U., pracovníčkou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Q., Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu v Q. Q., vyplýva, že žalobkyňa bola požiadaná o osobné s stretnutie s ňou a s jej synom v domácom prostredí. Žalobkyňa sama požiadala o osobné stretnutie na Ústredí bez prítomnosti syna a ako dôvod uviedla, že má zamestnávateľa v Q. Q. a že tento jej už neumožňuje ďalší deň voľna. Žalobkyňa sama doporučila, aby si prešetrili situáciu aj v DSS R., kde sa syn zdržiava počas dňa. Šetrenie na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny sa v konečnom dôsledku aj realizovalo dňa 17.09.2015, o čom je v správnom spise záznam zo šetrenia. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že rozhodnutie žalovaného o podanom odvolaní bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, i v prípade, že by toto tvrdenie bolo pravdivé, nemohlo to mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po podaní odvolania bolo vydané II. st. rozhodnutie žalovaným, ktoré bolo riadne odôvodnené a súd nezistil dôvod na jeho zrušenie. Pre posúdenie otázky priznania príspevku na osobnú asistenciu je rozhodujúce ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., čo v danom prípade splnené nebolo, preto krajský súd rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietol. Pokiaľ zástupkyňa Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím tvrdila, že bol porušený Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, Dohovor o právach dieťaťa, Ústava SR a pokiaľ boli citované len konkrétne články príslušných dohovorov, resp. Ústavy SR, k tomu súd uvádza, že je potrebné konkrétne uviesť, v čom mali byť porušené spomínané dohovory a Ústava SR. Súd nie je povinný nahrádzať žalobcu pri hľadaní konkrétnych dôvodov porušenia zákona, túto povinnosť má žalobca. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale súd, ktorý vykonáva kontrolu rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy, skúma, či správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a či na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol správne v súlade so zákonom. Je nesporné, že u maloletého F. L. ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, bol mu zabezpečený pobyt v DSS R., matka maloletého príspevok za opatrovateľskú činnosť odmietala, zdravotný stav maloletého je takého charakteru, že nie sú splnené podmienky pre priznanie príspevku na osobnú asistenciu v súlade s § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. Súd nepriznal žalobkyni náhradu trov konania, pretože žalobkyňa bola v konaní neúspešná. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.